Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 12, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-12C/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519203033
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Hovančáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7519203033.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobcu LESMO, s.r.o., so sídlom

Letná 45, Košice, IČO: 46 585 796, zast.: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A,
Bratislava, IČO: 54 669 464, zast: BADUCCI Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2,
Bratislava, IČO: 35 872 900, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Obec Turňa nad Bodvou, so
sídlom Moldavská 49, Turňa nad Bodvou, IČO: 00 691 313, o náhradu škody

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice – okolie (od 1.6.2023 Mestský súd Košice,
ďalej aj len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) dňa 10.5.2019 domáhal voči žalovanej náhrady škody
spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len z. č. 514/2003 Z.z.) spočívajúcej
v skutočnej škode vyčíslenej vo výške 412.826,- eur a v ušlom zisku vyčíslenom vo výške 3.035.000,-
eur, spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 10.8.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uplatňovaná škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s tým, že stavebný
úrad Turňa nad Bodvou rozhodnutím č. 1175/2016-SP zo dňa 14.9.2016, právoplatným dňa 21.9.2016,
mu povolil stavbu, na základe čoho zahájil realizáciu projektu výstavby biometánovej stanice (ďalej len
„BMS“). Po viac ako roku od jeho vydania, dňa 19.9.2017 však Okresný úrad Košice, odbor výstavby
a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2017/025692, predmetné rozhodnutie o povolení
stavby zrušil pre jeho nezákonnosť, keď ani na základe odvolania proti predmetnému rozhodnutiu
mu Ministerstvo dopravy a výstavby SR nevyhovelo a rozhodnutím č. 05101/2018/SV/4936 zo dňa

24.1.2018jehoodvolaniezamietloanapadnutérozhodnutiepotvrdilo.Dôvodil,žeododňaprávoplatnosti
rozhodnutia o povolení stavby (stavebného povolenia) do dňa jeho zrušenia vynaložil na realizáciu
projektu BMS finančné prostriedky v celkovej výške 412.826,- eur, pozostávajúce zo zaplatených
faktúr za prípravu podkladov pre projekt BMS, za vypracovanie znaleckého posudku pre stanovenie
všeobecnejhodnotynehnuteľnosti,zavýkoninžinierskejaprojektovejčinnostiBMS,správnehopoplatku
za žiadosť o stavebné povolenie, prieskumné a geodetické práce, predĺženie Zmluvy s SPP distribúcia,
výkazov nákladov od AAT BIOGAS TECHNOLOGY Gmbh v celkovej výške 283.551,- eur, pričom

mal za to, že predmetné účtovné doklady vecne nadväzujú na ostatné predložené dôkazy, z ktorých
obsahu vyplýva priamy a nespochybniteľný súvis s výstavbou predmetnej BMS a ktoré potvrdzujú
riadne zaúčtovanie nákladov skutočne vynaložených na jej výstavbu, čím mal za to, že preukázal vznik
skutočnej škody vo vyčíslenej výške. Súčasne mal za to, že v dôsledku zmarenia výstavby BMS muako poškodenému podnikateľskému subjektu vznikla škoda aj vo forme ušlého zisku vo výške najmenej
796.000,- eur ročne za obdobie 15 rokov garantovanej výkupnej ceny elektrickej energie, čo predstavuje
najmenej 11.940.000,- eur a po odčítaní nákladov na výstavbu BMS vo výške 8.905.000,- eur, tak jeho

ušlý zisk činí sumu vo výške 3.035.000,- eur, ktorý si žalobou uplatnil.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s ňou nesúhlasí a navrhla ju v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedla, že právoplatné rozhodnutie o povolení stavby bolo zrušené mimo odvolacieho konania pre
procesné pochybenia a porušenie stavebného zákona, pričom bez bližšieho odôvodnenia dala do

pozornosti fakt, že rozhodnutie nebolo zrušené na základe opravného prostriedku žalobcu. Tvrdila, že
výdavky žalobcu spojené s prípravou podkladov a vypracovaním projektovej dokumentácie vznikajú
každému stavebníkovi. Z vyúčtovania nevyplýva ani skutočnosť, v akom čase boli služby uvedené vo
vyúčtovaní objednané, ani či žalobca doložené vyúčtovanie spoločnosti uhradil. Vyslovila názor, že
náhrady škody by sa žalobca mohol domáhať, ak by začal so stavbou BMS dokladovaním platieb za
realizovanú stavbu. Žalobca so stavbou však ani nezačal. Mala tiež za to, že žalobca nepreukázal ani

existenciu ušlého zisku, ktorého vyčíslenie predložil len v hypotetickej rovine, nakoľko nie je možné
považovať za škodu žalobcom uvádzanú domnienku o ušlom zisku. Vyslovila presvedčenie, že žalobca
ničím nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím.

4. V replike žalobca zdôraznil, že obsah predloženej účtovnej dokumentácie potvrdzuje, že vynaložil

značné množstvo finančných prostriedkov na prípravu príslušnej projektovej a inej stavebnej
dokumentácie ako aj ďalších činností za účelom následnej faktickej realizácie BMS, preto je vznik škody
daný bez ohľadu na to, či došlo k faktickej výstavbe biometánovej stanice.

5. Žalovaná v duplike zotrvala na svojej argumentácii, že výdavky spojené s prípravou podkladov a

vypracovanímprojektovejdokumentácienemožnopovažovaťzaskutočnúškodutvrdiac,ževyhotovenie
a zaplatenie projektovej dokumentácie nezaväzuje nikoho k tomu, aby aj požiadal o vydanie stavebného
povolenia. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti zotrvala na argumentácii, že v prípade, ak sa výstavba BMS
nezačala, nemala ako žalobcovi vzniknúť ním vyčíslená škoda, pretože žalobca je v situácii ako pred
vydanímstavebnéhopovolenia.Kspôsobuvýpočtuúdajnéhoušléhozisku,uviedla,žejeibahypotetický.

6. Do konania na strane žalovanej vstúpila Obec Trurňa nad Bodvou ako intervenient. V spore
prostriedkami procesnej obrany so súhlasom žalovanej vo vyjadrení upriamila pozornosť k výpočtu
straty ušlého zisku učineného žalobcom, ktorý označila za nesprávny, keď žalobca počítal so stratami
v súvislosti s výrobou elektrickej energie v kogeneračnej jednotke, s dodávkami elektrickej energie
do siete a nie plynu, ako sa to v projektovej dokumentácii uvádza. Zároveň zdôraznila, že žalobcom

predložená projektová dokumentácia bola vypracovaná už skôr pre inú lokalitu, nie pre Turňu nad
Bodvou, s veľkou pravdepodobnosťou zrejme pre obec Péder, pričom vie, že ten bol zamietnutý.

7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 4.9.2021 vzal žalobca žalobu späť v časti 35.000,- eur.
8. Súd po vykonanom dokazovaní o žalobe žalobcu rozhodol (prvým) rozsudkom č.k. 12C/56/2019-291

zo dňa 5.11.2021 tak, že žalobu s výnimkou časti vo vzťahu, ku ktorej konanie pre späťvzatie žaloby
žalobcom zastavil (v časti o zaplatenie sumy 35.000,- eur), ako nedôvodnú zamietol, majúc za to, že
žalobca nepreukázal splnenie podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu.

9. Svoje rozhodnutie právne posúdiac podľa § 3 ods. 1 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. d/, § 5 ods. 1, § 6 ods.

1,2, § 15 ods. 1, § 16 ods.4, § 17 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z. a § 442 ods. 1 Obč. zákonníka založil na
konštatovaní, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie je daná
len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Mal pritom preukázanú existenciu
nezákonného rozhodnutia, avšak po preskúmaní ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej
za škodu dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody a ani príčinnú súvislosť medzi

skutočnou škodou a nezákonným rozhodnutím. Uzavrel, že náklady, ktoré bol žalobca nútený vynaložiť,
by mu vznikli bez ohľadu na to, či by rozhodnutie stavebného úradu bolo kladné (povolením stavby)
alebo nie. Výdavky spojené so zabezpečením podkladov k stavebnému konaniu, so zabezpečením
projektovej dokumentácie, a zaplatením správneho poplatku vznikajú každému stavebníkovi bez toho,
aby mal garantované, že stavebné povolenie bude aj vydané. Pri nespornej skutočnosti, že žalobca po

nadobudnutí právoplatnosti vydaného stavebného povolenia do dátumu jeho zrušenia stavbu BMS (ani
len) nezahájil a ani netvrdil, že by mu vznikli výdavky vynaložené v súvislosti so zahájením jej výstavby,
konštatoval, že žalobca sa tak ocitol v situácii, ako pred vydaním stavebného povolenia, prípadne v
porovnateľnej situácii, ako každý iný neúspešný stavebník konania o povolenie stavby, na základečoho súd uzavrel, že nie sú splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu skutočnej škody.
K náhrade škody vo forme ušlého zisku súd uviedol, že podľa ustálenej judikatúry ušlým ziskom sa
rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu

majetkových hodnôt, hoci sa to dôvodne dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, pričom
nestačia len všeobecné tvrdenia o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení podnikateľského
zámeru. Za situácie, keď žalobca ani len nezačal s výstavbou BMS, nestal sa prevádzkovateľom BMS a
výrobcom biometánu, súd prijal záver, že skladba okolností nedospela do takého štádia, aby bolo možné
dosiahnutie ušlého zisku predpokladaného žalobcom vyhodnotiť ako reálne a za daných okolností

akékoľvek úvahy žalobcu o ušlom zisku sú iba hypotetické, a preto nie sú spôsobilé založiť nárok
žalobcu na náhradu škody v podobe ušlého zisku. Keďže nebola splnená podmienka vzniku škody v
podobe ušlého zisku, podmienku príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím ani neskúmal. Na
základe uvedeného I. výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy 35.000,- eur zastavil, II. výrokom
v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. III. výrokom žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok
na plnú náhradu trov konania (v rozsahu 100 % ) proti žalobcovi majúc za to, že zastavenie konania v

častiprocesnezavinilžalobca,čozakladánároknapriznanienáhradytrovkonaniavtejtočastižalovanej,
a prevyšujúcej časti žalobu zamietol, teda žalovaná je (plne) úspešnou stranou sporu.

10. Proti citovanému rozhodnutiu, proti jeho II. a III. výroku podal odvolanie žalobca, o ktorom odvolaní
rozhodol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 5Co/135/2022 zo dňa 8. júna

2023 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., tzn. v zamietnutej časti do sumy 3.131.358,33
eura ako vecne správny potvrdil a v prevyšujúcej časti výroku II. v sume 316.467,67 eura a vo výroku
III. (o trovách konania) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil zistiac, že v tejto časti súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, nevykonal
navrhované dôkazy, preto vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Rozsudok vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy
35.000,- eur zastavil, nebol odvolaním napadnutý a tento výrok nadobudol právoplatnosť.

11. V odôvodnení rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že medzi nezákonným rozhodnutím a uplatneným ušlým ziskom nebola preukázaná príčinná súvislosť

so zdôraznením, že z charakteristiky pojmu ušlý zisk je zrejmé, že ide o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie
o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Tak skutočnú škodu ako aj ušlý zisk preto
nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne, v kontexte čoho odvolací súd
potvrdil zamietavý výrok žalobou uplatnenej náhrady škody vo forme ušlého zisku vo výške 3.035.000,-
eur. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenej skutočnej škode vo výške 412.826,- eur sa stotožnil so záverom

súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 96.358,33 eura, vysloviac, že predmetom náhrady škody
nemôžu byť tie náklady, ktoré vznikli skôr, ako nezákonné rozhodnutie, teda bez príčiny nezákonného
rozhodnutia, lebo následok nemôže vzniknúť skôr ako príčina, pričom uvedené sa vzťahuje na všetky
náklady, ktoré žalobcovi vznikli pred vydaním nezákonného rozhodnutia, na základe čoho odvolací súd
potvrdil výrok o zamietnutí žaloby vo forme skutočnej škody do výšky 96.358,33 eura. V prevyšujúcej

časti zamietavého výroku do sumy 316.467,67 eura odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť
z konkrétne ktorých skutočností a konkrétne ktorých listín/ prostriedkov a na základe akého ich obsahu
dospel súd k skutkovým zisteniam, na základe ktorých žalobu v tejto časti zamietol, keď poukazujúc
na obsah faktúr zapísaných v analytickej evidencii za rok 2016 a 2017 je z týchto zrejmé, že boli

vynaložené potom, ako nadobudlo právoplatnosť nezákonné rozhodnutie t.j. dňa 21.9.2019 (správne
21.9.2016 - poznámka súdu). Rovnako súdu prvej inštancie vytkol, že nie je zrejmé, na základe akých
skutočností a dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca so stavbou BSM nezačal, keď žalobca tvrdil,
že so stavbou začal po vydaní rozhodnutia. V ďalšom preto po vrátení veci súdu prvej inštancie uložil
ustáliť, či žalobca so stavbou skutočne začal a vyhodnotiť dôkazy - faktúry, ktoré sa stali splatné po

nadobudnutí právoplatnosti nezákonného rozhodnutia, posúdiť príčinnú súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a uplatnenou škodou podľa faktúr splatných po nadobudnutí právoplatnosti nezákonného
rozhodnutia a vyhodnotiť dôvodnosť vynaloženia nákladov v rozsahu sumy 316.467,67 eura a po
doplnení dokazovania v naznačenom smere v zrušenej časti nanovo rozhodnúť.

12. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.13. Po vrátení veci súd pokračoval v konaní za účasti sporových strán ako aj intervenienta. V spore
za žalovanú konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, keďže s
účinnosťou zákona č. 172/2022 Z.z. z 27. apríla 2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z.

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým
sameniaadopĺňajúniektorézákony,nanehoakoústrednýorgánštátuprešladňom1.6.2022pôsobnosť
Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia.

14.Vintenciáchvyslovenéhoprávnehonázoruodvolaciehosúdupredmetomnáhradyškodynemôžubyť

tie náklady, ktoré vznikli skôr, ako nezákonné rozhodnutie, teda bez príčiny nezákonného rozhodnutia,
lebo následok nemôže vzniknúť skôr ako príčina. Uvedené sa v reláciách posudzovaného sporu
vzťahuje na všetky náklady, ktoré žalobcovi vznikli (stali sa splatnými) pred vydaním nezákonného
rozhodnutia (21.9.2016). Predmetom sporu tak ostal nárok žalobcu uplatnený vo forme skutočnej
škody v rozsahu 316.467,67 eura, ktorý predstavujú žalobcom uplatnené pohľadávky splatné po
nadobudnutí právoplatnosti nezákonného rozhodnutia a je ňou pohľadávka vo výške 283.551,- eur

uplatnená na základe Výkazu nákladov Projekt Biometánová stanica Turňa (Kostenaufstellung Projekt
Biomethananlage Turna) zo dňa 23.2.2018 (ďalej aj len „pohľadávka č. 1“), pohľadávka na sumu
15.916,67 eura uplatnená faktúrou č. 1016016 z 31.12.2016 vystavená spol. KE Inžiniering s.r.o. (ďalej
aj len „pohľadávka č. 2“), pohľadávka na sumu 10.000,- eur uplatnená faktúrou č. 201603 z 16.12.2016
od spol. FATUMS s.r.o. (ďalej aj len „pohľadávka č. 3“), pohľadávka na sumu 3.000,- eur uplatnená

faktúrou č. 2017001 z 8.6.2017 od spol. FATUMS s.r.o. (ďalej aj len „pohľadávka č. 4“), a pohľadávka
na sumu 4.000,- eur uplatnená na základe faktúry č. 201703 z 23.8.2017 od spol. FATUMS s.r.o. (ďalej
aj len „pohľadávka č. 5“).

15. Žalovaná v súvislosti so závermi odvolacieho súdu v písomnom vyjadrení zo dňa 27.7.2023

k predmetným pohľadávkam uviedla, že žalobca v konaní nepreukázal vynaloženie akýchkoľvek
nákladov v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Všetky náklady žalobcu, ktoré podľa
jeho tvrdení vynaložil, súviseli s prípravnou fázou projektu a smerovali k získaniu stavebného povolenia.
Mala za to, že v prípade väčšiny deklarovaných nákladov žalobca ani nepreukázal ich vynaloženie, v
dôsledku čoho mu nevznikla žiadna škoda. Zároveň zotrvala na tvrdení, že žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal svoje tvrdenie, že začal so stavbou. Osobitne konkretizovala, že pohľadávka na sumu
283.551,- eur bola uplatnená na podklade Výkazu nákladov Projekt Biometánová stanica Turňa zo
dňa 23.2.2018, ktorý dokument nie je daňovým/účtovným dokladom, preto ani čiastočne nepreukazuje,
že by predmetné služby mali byť žalobcovi skutočne poskytnuté. Z predloženého nepodpísaného
dokumentu, nie je zrejmé ani kto predmetný dokument v skutočnosti vyhotovil a akým spôsobom

sa dostal do dispozičnej sféry žalobcu, kto a kedy v ňom uvedené služby objednal a kedy mali byť
poskytnuté. Žalobca k nim nepredložil dodávateľské faktúry a v konaní nepredložil žiaden dôkaz,
že tieto služby v skutočnosti uhradil. Navyše z jeho obsahu vyplýva, že všetky v ňom popísané
služby (1. Predplánovanie/Vyhotovenie konceptu, 2. Plánovanie projektu, 3. Plán schválenia) súviseli
s projektovou fázou, teda s procesom získavania stavebného povolenia. Neboli teda poskytnuté

v príčinnej súvislosti s už získaným stavebným povolením (nezákonným rozhodnutím), ktoré bolo
následne zrušené. K pohľadávke na sumu 15.916,67 eura, ktorá mala vzniknúť uhradením faktúry
vystavenej spoločnosťou KE Inžiniering, s.r.o., uviedla, že jej uhradenie žalobca nepreukázal, v dôsledku
čoho mu majetková škoda nevznikla. Predmetom jej fakturácie navyše bolo „Za projektovú, inžiniersku
činnosť, prieskumné a geodetické práce na akciu „Biometánová stanica Turňa nad Bodvou“ z čoho je

zrejmé, že išlo o práce predchádzajúce vydaniu stavebného povolenia, pričom na faktúre je ako dátum
uskutočneného zdaniteľného plnenia uvedený 21.9.2016, čo je dátum nadobudnutia právoplatnosti
stavebného povolenia, z čoho žalovaná vyvodzuje, že šlo práve o odmenu za získanie právoplatného
stavebného povolenia pre žalobcu v rámci inžinierskej činnosti dodávateľa, ktorý žalobcu zastupoval
v stavebnom konaní a preto ani prípadné vynaloženie prostriedkov na úhradu týchto poskytnutých

služieb nebolo v príčinnej súvislosti s už získaným stavebným povolením. K pohľadávke č. 3 na sumu
10.000,- eur, ktorá mala vzniknúť uhradením faktúry vystavenej spoločnosťou FATUMS s.r.o. uviedla,
že predmetom jej fakturácie bola „príprava podkladov pre projekt „Biometánová stanica 1,5 MWh“, kedy
z uvedeného textu nie je možné spoľahlivo zistiť, aké konkrétne služby alebo tovary boli fakturované,
avšak z popisu „podklady pre projekt“ vyplýva, že predmetné služby súviseli s projektovou fázou

(teda s fázou pred vydaním stavebného povolenia). V tejto časti žalobou uplatnenej náhrady škody
žalobca nepreukázal, že by vynaložil peňažné prostriedky v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím, teda že ich vynaložil len preto, že získal stavebné povolenie, resp. že by ich nevynaložil
nebyť nezákonného rozhodnutia. K pohľadávke na sumu 3.000,- eur, ktorá mala vzniknúť uhradenímfaktúry vystavenej spoločnosťou FATUMS s.r.o., predmetom fakturácie ktorej bolo „Predĺženie Zmluvy
o pripojení zariadenia na výrobu biometánu s SPP distribúcia, a.s. – Turňa nad Bodvou“, namietla, že
nie je zrejmé, aké konkrétne služby mu mal tento dodávateľ poskytnúť a prečo je ich hodnota 3.000,-

eur, keď ani z príloh žaloby Zmluvy o pripojení zariadenia na výrobu biometánu k distribučnej sieti,
Dodatku č. 1 k zmluve a sprievodného listu od SPP – distribúcia, a.s. nevyplýva, že by spoločnosť
FATUMS s.r.o. žalobcovi poskytla v tomto smere akékoľvek služby, poznamenajúc, že predĺženie zmluvy
o pripojení zabezpečoval A. B. C. ako splnomocnený zástupca žalobcu. Uplatnenú škodu preto v tejto
časti považovala za fiktívnu/špekulatívnu a uvedené platí rovnako aj k pohľadávke na sumu 4.000,- eur,

ktorá mala vzniknúť uhradením faktúry vystavenej spoločnosťou FATUMS s.r.o. za „Prípravu projektu
BMS, predĺženie Zmluvy s SPP distribúcia, Turňa nad Bodvou“.

16. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 15.9.2023 na žalobe v celom zostávajúcom rozsahu na
zaplatenie sumy 316.467,67 eura aj s príslušenstvom (5% úrokom z omeškania od 10.8.2018 do
zaplatenia) zotrval. K záverom zrušujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu a v reakcii na písomné

vyjadrenie žalovanej uviedol, že v konaní predložil doklady o úhrade vo forme potvrdení banky
bezhotovostnou transakciou, kde jedným z dokladov o úhrade bolo tiež preukázanie transakcie na sumu
vo výške 19.100,- eur ako platba spoločnosti KE Inžiniering s.r.o.. V súvislosti s námietkami žalovanej
ozrejmil, že z faktúry č. 1016016 vyplýva, že v sume 15.916,67 eur nebola započítaná DPH, pričom
v rovnakom stĺpci predmetnej faktúry je uvedená suma aj s DPH, a to vo výške 19.100,- eur, teda

mal za to, že predloženým dokladom o transakcii na sumu 19.100,- eur preukázal, že došlo k úhrade
pohľadávky č. 2. Zároveň vyslovil, že skutočnosť, že dátum uskutočneného zdaniteľného plnenia je
zhodný s dátumom právoplatnosti stavebného povolenia neznamená, že by malo ísť o odmenu za
získanie stavebného povolenia, ale naopak, jednalo sa o činnosť, ktorá bola potrebná pre vybudovanie
BMS v súlade so stavebným povolením, čo vyplýva priamo z popisu faktúry. K pohľadávke č. 3, t. j.

faktúre č. 201603 zo dňa 16.12.2016, vystavenej po právoplatnosti stavebného povolenia uviedol, že išlo
o uskutočnené zdaniteľné plnenie, ktorého úhrada bola preukázaná predloženými dokladmi o úhrade,
konkrétnetransakciounasumuvovýške10.000,-eurakozálohovejplatby.Vtejtosúvislostizdôraznil,že
pod „projektom“ nemožno spájať výlučne projektovú dokumentáciu v súvislosti s obligatórnymi prílohami
žiadostiostavebnépovolenie(tedaumiestnenieBMSnaurčitejparcele,vrátanejejčlenenianapríslušné

stavebné objekty a prípadne jej napojenia na účelovú komunikáciu), ale ako realizáciu celého projektu
BMS (plánovanie uzatvorenia nevyhnutných zmlúv, resp. vykonania potrebných úkonov pre umožnenie
začatia využívania zhotovenej BMS), nakoľko tak zložitý a komplexný projekt, akým je výstavba a chod
BMS, vyžaduje plánovanie a následnú realizáciu úkonov nielen do momentu právoplatnosti stavebného
povolenia, ale aj následne v jeho nadväznosti, pričom pre ich uskutočnenie malo rozhodujúci vplyv

práve vydanie zákonného súhlasného rozhodnutia. K výhradám žalovanej v súvislosti s faktúrou č.
2017001 zo dňa 08.06.2017 (pohľadávka č. 4) a faktúrou č. 2017003 zo dňa 23.08.2017 (pohľadávka
č. 5) zdôraznil, že už vo svojom podaní zo dňa 24.8.2021 uviedol, že medzi ním a spoločnosťou
FATUMS s.r.o. bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní, na základe ktorej bola spoločnosť FATUMS
s.r.o. pre neho činná, pričom predmetom jej činnosti bolo o.i. zabezpečenie uzatvorenia zmlúv (vrátane

zabezpečovania ich platnosti a účinnosti, napríklad aj ich predĺžením) so spoločnosťou SPP - distribúcia,
a.s., na základe čoho došlo k vystaveniu predmetných faktúr a k ich úhrade z jeho strany, pričom
uvedené vyplýva z dokladov o úhrade transakcie zo dňa 19.6.2017. Pohľadávka č. 5 bola uhradená
tak, že štatutárny orgán žalobcu p. B. C. dňa 6.10.2017 uskutočnil z účtu žalobcu výber finančných
prostriedkov vo výške 4.000,- eur, pričom v rovnaký deň uvedené finančné prostriedky použil na úhradu

faktúry č. 2017003, ktorá suma bola odovzdaná p. D. ako štatutárnemu orgánu spoločnosti FATUMS
s.r.o., ktorá predmetnú faktúru vystavila, a to cez príjmový/výdavkový doklad P002, ktorý dodatočne
predložil. Ohradil sa tiež k vyjadreniu žalovanej, že nepreukázal, že začal so stavbou resp. mu nie je
známe, na základe akých skutočností žalovaná k záveru, že so stavbou nezačal, dospela. Poukázal na
svoje vyjadrenie (v zápisnici z pojednávania zo dňa 23.6.2021), keď explicitne uviedol, že so stavbou

začal, avšak z dôvodu, že bolo spochybnené stavebné povolenie podaným podnetom, v tejto stavbe z
dôvodu opatrnosti nepokračoval a to vzhľadom na výšku nákladov, ktoré stavba BSM vyžaduje.

17. Z dokazovania vykonaného pred prvým rozhodnutím súdu, ktoré v intenciách vysloveného právneho
názoru odvolacieho súdu súd doplnil, mal súd preukázané:

18. Z overeného prekladu Výkazu nákladov Projekt Biometánová stanica Turňa od AAT BIOGAS
TECHNOLOGY Gmbh zo dňa 23.2.2018 vyplývajú náklady vo výške 65.445,- za predplánovanie/
vyhotovenie konceptu, (obhliadka pozemku A. E. v rozsahu 2 dní (príchod/odchod) a 4 dní na stavbe(bez uvedenia dátumu), vo výške 76.329,- eur za plánovanie projektu návštevou stavby na mieste,
projektovým rokovaním A. E., A. F. v rozsahu 3 dní (príchod/odchod) a 6 dní na stavbe (bez uvedenia
dátumu), a vo výške 141.777,- eur za plán schválenia (pohľadávka č. 1).

19. Spoločnosť KE Inžiniering s.r.o. faktúrou č. 1016016 zo dňa 23.9.2016 fakturoval žalobcovi sumu
vo výške 15.916,67,- eur bez DPH za projektovú, inžiniersku činnosť, prieskumné a geodetické práce
na akciu „Biometánová stanica Turňa nad Bodvou“, kde DPH z fakturovanej sumy predstavuje sumu
3.183,33eura(spolu19.100,-eur),ktorásumabolavrátaneDPHuhradenáodpočítanímprijatouzálohou

vo výške 19.100,- Eur. Podľa dokladu o transakcii z bežného účtu žalobcu bola suma 19.100,- eur
uhradená dňa 23.10.2015, kde príjemcom je spol. KE Inžiniering s.r.o. a z popisu vyplýva záloha na
práce stavebné povolenie a ako variabilný symbol je uvedená č. 1016016 (zhodné s č. faktúry zo dňa
23.9.2016, ako špecifický symbol č. 102016 (pohľadávka č. 2).

20. Spoločnosť FATUMS s.r.o. faktúrou č. 201603 vystavenou dňa 16.12.2016 fakturovala žalobcovi

sumu 10.000,- eur vrátane DPH za prípravu podkladov pre projekt „Biometánová stanica 1,5 MWh, ktorá
suma bola uhradená odpočítaním zálohy č. 122016 v sume 10.000,- eur. Podľa dokladu o transakcii
z bežného účtu žalobcu bola suma 10.000,- eur uhradená dňa 8.12.2016, kde príjemcom je spol.
FATUMS s.r.o. a z popisu vyplýva záloha pozemok Turňa n/B., ako variabilný symbol je uvedené č.
46585796 a ako špecifický symbol č. 122016 (pohľadávka č. 3).

21. Spoločnosť FATUMS s.r.o. faktúrou č. 2017001 vystavenou dňa 8.6.2017 fakturovala žalobcovi
sumu 3.000,- eur vrátane DPH za predĺženie Zmluvy o pripojení zariadenia na výrobu biometánu s SPP
distribúcia a.s., Turňa nad Bodvou. Podľa dokladu o transakcii z bežného účtu žalobcu bola suma
3.000,- eur uhradená dňa 19.6.2017, kde príjemcom je spol. FATUMS s.r.o. a z popisu vyplýva čiastková

platba zmluva 26052014, ako variabilný symbol je uvedené č. 2017001 (pohľadávka č. 4).

22. Spoločnosť FATUMS s.r.o. faktúrou č. č. 201703 zo dňa 23.8.2017 fakturovala žalobcovi sumu
4.000,- eur vrátane DPH za prípravu projektu BMS, predĺženie Zmluvy s SPP distribúcia a.s., Turňa
nad Bodvou. Podľa dokladu o transakcii z bežného účtu žalobcu bola suma 3.000,- eur uhradená dňa

19.6.2017, kde príjemcom je spol. FATUMS s.r.o. a z popisu vyplýva čiastková platba zmluva 26052014,
ako variabilný symbol je uvedené č. 2017001. Podľa dokladu o transakcii dňa 6.10.2017 z účtu žalobcu
A. B. C. vybral sumu 4.000,- eur (pohľadávka č. 5).

23. Zo zmluvy o pripojení zariadenia na výrobu biometánu k distribučnej sieti zo dňa 28.7.2016

vyplýva, že ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 309/2009 Z.z. o obnove
obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby zmluvnými stranami SPP -
distribúcia a.s. v zmluve označeným ako prevádzkovateľ distribučnej siete a žalobcom označeným ako
výrobca biometánu/žiadateľ o pripojenie na dobu neurčitú. Z bodu 6.7 zmluvy vyplýva že zmluva zaniká
uplynutím doby 36 mesiacov odo dňa uzatvorenia zmluvy, ak žiadateľ o pripojenie prevádzkovateľovi

distribučnej siete nepreukáže, že splnil podmienky pripojenia. Na zmluve je za výrobcu biometánu/
žiadateľa o pripojenie podpísaný A. B. C. – splnomocnený zástupca LESMO k.s., pričom uvedená doba
bola predĺžená dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 26.6.2017 na dobu 48 mesiacov odo dňa uzatvorenia
zmluvy. Dodatok č. 1 k zmluve je podpísaný A. B. C..

24. Z vyjadrenia obce Turňa nad Bodvou zo dňa 18.7.2018 vyplýva, že stavba biometánovej stanice
vôbecnezačala.Zjejďalšiehovyjadreniazodňa11.12.2019vyplýva,žejejakopríslušnémustavebnému
úradu do termínu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru výstavby
a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2017/025692 zo dňa 19.9.2017, ktorým zrušil stavebné povolenie
č. 1175/2016-SP zo dňa 14.9.2016 stavby „Biometánová stanica Turňa nad Bodvou“ nebolo doručené

oznámenie stavebníka o tom, že stavba bola začatá, čím si stavebník nesplnil svoju povinnosť
vyplývajúcu z bodu 17 stavebného povolenia, podľa ktorého začatie stavebných prác je stavebník
povinný oznámiť stavebnému úradu (§ 66 ods. 2 písm. h Stavebného zákona), na základe čoho obec
v predmetnom vyjadrení konštatuje, že stavba nebola vôbec začatá.

25. Zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 26.5.2014 uzavretej medzi spol. FATUMS s.r.o. ako
sprostredkovateľom zastúpeného konateľkou G. D. a spol. LESMO, k.s. ako záujemcom zastúpenej A.
B. C. ako splnomocneným zástupcom konateľa predmetnej spol. vyplýva, že jej predmetom bol záväzok
sprostredkovateľa za odmenu zabezpečiť pre záujemcu potrebné podklady ako aj legislatívu vo fázeprípravy na výstavbu a prevádzkovanie biometánovej stanice 1,5 MWh : získanie pozemku, Zmluvu
o pripojení Biometánovej stanice, zmluvu s potencionálnymi dodávateľmi na dodávku cielene pestovanej
aj odpadovej masy.

26. Z výpovede A. B. C. (v súčasnosti konateľa žalobcu, predtým splnomocneného zástupcu
komplementára spol. LESMO k.s.) vyplynulo, že žalobca plánoval výstavbu BMS v súčinnosti
s investorom z Rakúska. Všetky veci sa začali vybavovať v súčinnosti so spol. KE Inžiniering pokiaľ ide
o inžiniersku činnosť na získanie stavebného povolenia. Po obdržaní stavebného povolenia chceli začať

s nejakými prácami, ale najprv bolo potrebné detailnejšie v niektorých miestach zistiť, aké je geologické
podložie, čo začali určitým spôsobom spracovávať, ale nie v celej škále, resp. pre celé územie z dôvodu,
že došlo k zrušeniu stavebného povolenia. Uviedli, že mali ešte nejaké pokusy to zvrátiť, ale nešlo to.
Pred projektom v obci Turňa nad Bodvou, žalobca zamýšľal realizáciu BMS aj v iných katastrálnych
územiach, keď v tejto súvislosti ako prvú oslovili obec Janík, tam to nebolo schodné, potom oslovili
obec Péder, kde sa im zdalo, že najskôr pozemok by mohol byť vhodný, neskôr sa vyskytli problémy

s týmto pozemkom, uvažovali tiež o obci Budulov, až napokon sa dopracovali k tomu, že najschodnejšie
to bolo v obci Turňa nad Bodvou, kde pomerne hladko prebiehali predprípravné rokovania a pomerne
rýchlo im bolo vydané aj stavebné povolenie. Konateľ žalobcu sa nevedel vyjadriť, či stavebnému úradu
bolo oznámené začatie prác po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia. Uviedol však, že so
stavebnými prácami na výstavbe BMS sa nezačalo, realizovali sa len práce súvisiace so skúmaním

geologického podložia v takom rozsahu, že bolo potrebné skúmať celý terén, ktorý chceli využiť, keďže
sa jednalo o pozemok spol. AGROMOLD, hydinovej farmy, ktorá sa nachádza v blízkosti rybníka, kde
bolo potrebné zistiť možnosti využitia tohto územia. S týmito prácami však ďalej nepokračovali z dôvodu,
že sa dozvedeli, že sú vyvíjané snahy o zmarenie projektu BMS. Uviedol, že všetky faktúry, ktoré boli
v súvislosti s uplatneným nárokom predložené, boli vystavené za prácu, ktorá bola vykonaná, a boli

zaplatené tak, ako boli vyfakturované. Ďalej uviedol, že stavebné povolenie na vysokotlakovú prípojku
plynu, ktorá nebola súčasťou stavebného povolenia vybavovala spol. FATUMS v mene žalobcu a pokiaľ
je na zmluve o pripojení zariadenia na výrobu biometánu distribučnej sieti podpísaný on, ozrejmil, že
uvedené vybavovali spolu s A. D. s tým, že zmluvu už podpisoval sám, ako splnomocnená osoba
konateľa žalobcu. Uviedol tiež, že zmluva o pripojení bola uzavretá ešte pred vydaním stavebného

povolenia z dôvodu, že to bolo podmienkou na to, aby im vôbec bola udelená licencia v postupe pri
realizácii projektu BMS. Pokiaľ ide o technické parametre plánovanej BMS, uviedol, že jej kapacita mala
byť 4MWh, a ak je niekde uvedený iný údaj, tak je to omyl.

27. Z výpovede svedkyne G. D. vyplynulo, že je konateľkou spoločnosti FATUMS s.r.o. Svedkyňa

uviedla, že od roku 2014 spol. FATUMS s.r.o. spolupracuje s firmou LESMO na základe zmluvy
o sprostredkovaní. Uviedla, že hľadali najprv vhodnú lokalitu pre umiestnenie BMS, nakoniec vybrali
Turňu nad Bodvou, získali súhlas od vlastníka pozemku. Potom sa začalo vybavovať stavebné
povolenie. Po vydaní stavebného povolenia jej úlohou bolo dohodnúť dodatok zmluvy s SPP, pretože až
po vydaní stavebného povolenia určili dodatok k zmluve a hlavné kontrakty na vstupné suroviny. Uviedla,

že začali aj nejaké výkopové práce, kopala sa nejaká studňa. Uviedla, že od žalobcu mala zálohové
platby. Išlo to postupne, podľa toho, čo sa vybavilo, prišla im za to úhrada. Externe im ekonómka robila
účtovníctvo, s tým, že nejaká platba sa nezaevidovala, alebo sa pozdržala, keď sa zrušilo stavebné
povolenie. Na doplňujúce otázky zodpovedala, že spoločnosti FATUMS s.r.o. boli hradené všetky ňou
vystavené faktúry výlučne priamo na účet a žiadne faktúry neboli hradené v hotovosti. Uviedla, že tak to

mohlobyťajvprípadefaktúryvystavenejdňa23.8.2017,keďžeznejvyplývaakospôsobplatbyplatbana
bežný účet. Tiež uviedla, že v zmysle zmluvy o sprostredkovaní vyplývali aj zálohové platby, a uhrádzalo
sa to tak, aby to sedelo po účtovnej stránke. Zodpovedala, že jednotlivé činnosti sa realizovali na základe
zmluvy o sprostredkovaní, z ktorej vyplýva všetka jej činnosť, ktorú spoločnosť pre žalobcu vykonávala
a všetky činnosti, tak ako boli vyfakturované, boli aj vykonané.

28. Podľa § 3 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom.

29. Podľa § 3 ods.2 z. č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.30. Podľa § 5 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

31. Podľa § 15 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa§ 4

a 11.

32. Podľa § 16 ods. 4 z. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

33. Podľa § 17 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

34. Pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom, je potrebné, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady,
ktorými sú existencia nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný
postup, existencia škody alebo nemajetkovej ujmy a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci.

35. Pri konštatácii, že žalobca preukázal splnenie prvej podmienky – existenciu nezákonného
rozhodnutia odvolací súd uložil súdu skúmať splnenie (aj) druhej a tretej podmienky žalobcom
uplatneného nároku na náhradu škody (už len) vo forme skutočnej škody v (zostávajúcom) rozsahu
sumy 316.467,67 eura.

36. Pretože zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom bližšie pojem škody nedefinuje ani neupravuje rozsah jej náhrady, pri
posudzovaní nároku na náhradu škody je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka a škodu chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazoch, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového

plnenia, predovšetkým peniazmi. V zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa hradí skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

37. Samotná faktúra je dôkazom na preukázanie výšky škody, nie však na preukázanie vzniku škody,
pretože škoda vzniká dlžníkovi (až) vtedy, keď svojmu veriteľovi dlžnú čiastku zaplatil; sama skutočnosť,

že veriteľ má voči dlžníkovi nejakú pohľadávku, aj keby bola priznaná rozhodnutím súdu, nie je
škodou (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 467/2013). Pokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú
pohľadávku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti
tretej osoby za škodu, lebo škoda mu zatiaľ nevznikla.

38. Ani preukázanie vzniku škodu (však) nestačí, pretože pre vyvodenie zodpovednosti za škodu
je potrebné preukázať vznik takej škody, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím.

39. Spravujúc sa vyššie uvedeným súd skúmal v intenciách vysloveného právneho názoru odvolacieho

súdu, pri posúdení medzi stranami sporu spornej otázky, či existuje príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a žalobcom uplatnenou škodou, a dospel k záveru, že žalobcu splnenie
podmienok pre vznik zodpovednosti žalovanej za ním uplatnenú škodu nepreukázal.40. Pokiaľ ide pohľadávku č. 1 vo výške 283.551,- eur, ktorú si žalobca uplatnil na podklade Výkazu
nákladov Projekt Biometánová stanica Turňa od AAT BIOGAS TECHNOLOGY Gmbh zo dňa 23.2.2018,
z predmetného výkazu vyplýva, že ide sumarizáciu nákladov v ňom uvedených služieb, avšak bez toho,

abybolopreukázané,že(či)tietobolislužbyboliajskutočneposkytnuté/dodané,keďsamotnýdokument
nie je relevantným daňovým ani účtovným dokladom a žalobca k nemu nepredložil žiadne doklady
(faktúry) preukazujúce ich dodanie a ani doklady potvrdzujúce ich úhradu. Konštatovaním uvedeného
súd dospel k záveru, že ohľadne tejto pohľadávky žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
samotného vzniku škody v rozsahu týmto dokumentom škody iba vyčíslenej, tak ako na to správne

poukázala žalovaná. Keďže nebol preukázaný samotný vznik tejto škody, nebolo potrebné sa (už)
zaoberať atribútom príčinnej súvislosti k nezákonnému rozhodnutiu. Napriek tomu však súd prisvedčuje
argumentácii žalovanej i v tom, že z obsahu výkazu vyplýva, že všetky v ňom popísané služby (1.
Predplánovanie/Vyhotoveniekonceptu,2.Plánovanieprojektu,3.Plánschválenia)súviselisprojektovou
fázou, teda s procesom získavania stavebného povolenia, preto neboli poskytnuté v príčinnej súvislosti s
už získaným stavebným povolením (nezákonným rozhodnutím) napriek tomu, že predmetný dokument

je dátovaný dňom 23.2.2018, teda po vydaní stavebného povolenia.

41. Vo vzťahu k pohľadávke č. 2 - škody v uplatnenej výške 15.916,67 eura, spočívajúcej v nákladoch
za projektovú, inžiniersku činnosť, prieskumné a geodetické práce žalobca síce vznik škody preukázal,
keď uvedený náklad, pohľadávku č. 2, uhradil dňa 23.10.2015 vo výške 19.100,- eur vrátane DPH,

ktorá bola započítaná proti nároku dodávateľa na zaplatenie dodanej služby až faktúrou č. 1016016
zo dňa 23.9.2016 (ako odpočet prijatej zálohy, kedy sa stala nákladom žalobcu), potrebné bolo však
skúmať či vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Pokiaľ z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca (podľa vyjadrenia jeho konateľa) s výstavbou biometánovej stanice vôbec nezačal,
prostredníctvom dodávateľa spol. KE inžiniering, s.r.o. započal iba s prípravnými prieskumnými a

geodetickýmiprácami,potrebnýmivzhľadomnalokalizáciupozemku,zaktorémumenovanáspoločnosť
vystavila faktúru, potom je zrejmé, že tieto prieskumné, geodetické práce boli uskutočnené už pred
vydaním stavebného povolenia, keď dátum zdaniteľného plnenia na predloženej faktúre je 21.9.2016
(deň právoplatnosti stavebného povolenia), čo zodpovedá aj logike, keď prieskumné práce na pozemku
sú (môžu byť) opodstatnené len vtedy, ak sú vykonané skôr ako bude konkrétny stavebný pozemok

v stavebnom povolení určený pre uskutočnenie stavby. Uvedené umocňuje aj fakt, že menovaná
spoločnosť od žalobcu prijala zálohu na tieto práce už dňa 23.10.2015 a dňa 23.9.2016 (hoci sa tak stalo
dva dni po právoplatnosti stavebného povolenia) bola už len oproti dopropisu vystavená na uvedené
práce faktúra. Na základe uvedeného súd prijal záver, že tento náklad žalobcovi nevznikol v príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím, teda ako dôsledok dobrej viery žalobcu spoliehajúceho sa na

vydané stavebné povolenie.

42. Úhradou pohľadávky vo výške 10.000,- eur (pohľadávka č. 3) spoločnosti FATUMS s.r.o. (ktorú
uhradil dňa 8.12.2016), žalobca jej vznik preukázal, avšak za situácie, keď menovaná spoločnosť ako
sprostredkovateľ na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 26.5.2014 pre žalobcu zabezpečovala

prípravu podkladov pre projekt BMS, čo bolo potvrdené aj výpoveďou konateľky spol. FATUMS s.r.o. G.
D., a ak zo samotného popisu predloženej faktúry vyplýva, že sa má jednať o „prípravu podkladov pre
projekt „Biometánová stanica 1,5 MWh“, potom v konaní žalobcu zaťažovalo preukázať nielen, že tieto
práce boli uhradené a vykonané v súlade so zmluvou o sprostredkovaní, ale aj to o aké konkrétne práce
sa jednalo, kedy a v akom rozsahu boli tieto vykonané, a v čom spočívali, teda či sa (ne)týkali prípravy

podkladov pre stavebné povolenie, bez čoho nebolo dosť dobré možné posúdiť, či išlo o činnosti/práce,
ktorých vznik bol v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím ako i vyhodnotiť dôvodnosť
vynaloženia tohto nákladu. Žalobca však napriek skutočnosti, že uvedené v konaní žalovaná namietla,
neprodukoval k uvedenému žiadne dôkazy a teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že uvedený
náklad bol vynaložený dôvodne, účelne a hlavne v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.

43. Pokiaľ ide o pohľadávku č. 4 na sumu 3.000,- eur, ktorej vznik žalobca preukázal úhradou vykonanou
dňa 19.6.2017, žalobca obdobne ako v prípade pohľadávky č. 3 preukázal síce zmluvný základ pre
sprostredkovateľskú činnosť vyvíjanú spoločnosťou FATUMS s.r.o., predmetom fakturácie však bolo
„Predĺženie Zmluvy o pripojení zariadenia na výrobu biometánu s SPP distribúcia, a.s. – Turňa nad

Bodvou“, kde z Dodatku č. 1 k Zmluve o pripojení zo dňa 26.6.2017, vyplýva, že tento bol podpísaný
A. B. C. ako splnomocneným zástupcom žalobcu, pričom zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by
vyfakturovanú činnosť aj v skutočnosti vykonala spol. FATUMS s.r.o.. Rovnako nebolo zrejmé ako
bola určená výška odplaty za predmetnú činnosť, keď predmetnú činnosť (predĺženie zmluvy s SPP)menovaná spoločnosť fakturovala dvomi faktúrami (pohľadávka č. 4 v sume 3.000,- eur a pohľadávka
č. 5 v sume 4.000,- eur), pričom k Zmluve o pripojení zariadenia na výrobu biometánu s SPP distribúcia,
a.s. bol predložený iba jeden jej dodatok č. 1 zo dňa 26.6.2017, pričom v sume 4.000,- eur bola zahrnutá

aj odplata za prípravu projektu BMS. Aj v tomto prípade pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom
existujú dôvodné pochybnosti o účelnosti vynaloženého nákladu.

44. Vo vzťahu k pohľadávke č. 5 na sumu 4.000,- eur, pre ktorú platia závery prijaté súdom k pohľadávke
č.4,žalobcanavyšeneuniesoldôkaznébremenoanijejvzniku,keďvkonanínepreukázal,žepredmetnú

pohľadávku aj uhradil. Tvrdenie, že bola uhradená v hotovosti výberom sumy 4.000,- eur konateľom
z účtu žalobcu, konateľka spol. FATUMS s.r.o. bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou konateľky spol.
FATUMS s.r.o. G. D., ktorá poprela, aby niektoré z ňou vystavených faktúr boli hradené inak ako
bezhotovostným stykom, na základe čoho úhrada predmetnej faktúry zostala v rovine nepreukázaného
tvrdenia.

45. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach,
posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalobca
neprodukovalvkonanítakédôkazy,ktorýmibyspoľahlivopreukázaldôvodnosťnímuplatnenéhonároku.

46. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie

tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tvrdí. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010
z 24.06.2010, podľa ktorého „dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka
konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté
o veci samej v jeho neprospech.

47. V preskúmavanej veci súd zároveň rešpektoval svoje zákonné obmedzenia, keď v sporovom konaní
dôkazy vykonáva iba na návrh (§ 185 ods. 2 veta za bodkočiarkou CSP), preto bez návrhu nebolo
opodstatnené pristúpiť k inému (ďalšiemu) dokazovaniu.

48. Nepreukázaním dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, vo vzťahu k žalovanej nebolo možné
vyvodiť jej zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, preto súd žalobu v celom
(zostávajúcom) rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

49. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

52. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

53. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

54. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorá je doplnená zásadou
procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP). Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada
trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik

zavinil. Skutočnosť, že žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 35.000,- eur späť bez uvedenia
dôvodu (ako to bolo v posudzovanom spore) v zásade zakladá právo na náhradu trov žalovanej vo
vzťahu k zastavenej časti. Keďže súd žalobu (okrem zastavenej časti) zamietol v konaní plne úspešná
bola žalovaná, ktorej súd priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.55. Žalobca v konaní v súvislosti s rozhodovaním súdu o náhrade trov konania uviedol, že sú dané
dôvody pre použitie ust. § 257 CSP, kedy poukázal na svoje námietky v podaniach učinených v konaní

(odvolanie, vyjadrenie v odvolacom konaní) opätovne zdôrazniac, že nebyť pochybenia stavebného
úradu pri vydávaní rozhodnutia v stavebnom konaní, predmetné konanie by ním podanou žalobou nikdy
nebolo iniciované.

56. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných

osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu
nepriznal. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy len v tých v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania,
avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
neprizná, vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok (a všeobecnej zásady ohľadne
náhrady trov konania, vyjadrenej v § 255 CSP). Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia

zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok, ktorými sú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje a výklad týchto podmienok ponecháva
na súdnu prax, dnes už ustálenú (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 MCdo

17/2009, sp.zn. 5 Cdo 67/2010, sp.zn. 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať
za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.Tútonormupretoniejemožnéinterpretovaťtak,žejeaplikovateľnákedykoľvekabezzreteľa

na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, aj tam však treba skúmať, či
nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde
o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok
individualizácie. Ustanovenie § 257 CSP neslúži ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových

rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že
zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto
ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, t.j. na dosiahnutie spravodlivosti pre strany
sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

57. Súd v predmetnom spore nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by vo vyššie
naznačených intenciách odôvodňovali výnimočnú aplikáciu ust. § 257 CSP. A to ani pokiaľ žalobca
poukázal na tú skutočnosť, že nebyť nezákonného rozhodnutia, konanie na súde by neinicioval,
keď nárok, ktorý si na súde uplatnil, si uplatnil nedôvodne. Okrem toho treba dodať, že ust. § 257
CSP sa uplatňuje (môže uplatniť) vo vzťahu k určitému druhu konania len preukázaním osobitných

individuálnych okolností predmetného sporu, ktoré ale žalobca neidentifikoval a súd ani sám nenašiel.

58. Pokiaľ žalobca zároveň poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/03, závermi
ktorého akcentoval, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania neprihliadal na skutočnosť, že štátny
orgán v predmetnom prípade (zastupujúci žalovanú) disponuje svojim vlastným právnym oddelením

a aparátom, kedy za daných okolností nemožno považovať náklady vynaložené na zastupovanie
advokátskou kanceláriou za účelne vynaložené, k uvedenému súd uvádza, že v obdobnej veci svoj
názor vyjadril aj Ústavný súd Českej republiky (rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08
a II. ÚS 986/09). Najvyšší súd Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. 7 Cdo 93/2012, sp. zn. 2 MCdo
16/2012, sp. zn. 4MCdo/16/2014) sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti prikláňa a stotožňuje práve

s argumentáciou Ústavného súdu Českej republiky, a to z nasledujúcich dôvodov:

59. Ústavne garantované právo na právnu pomoc zahŕňa právo účastníka konania zvoliť si, či sa nechá
alebo nenechá zastúpiť v konaní a prípadne tiež kým. Právne zastúpenie je tak ponechané úplne na vôli
účastníka, a to bez ohľadu na to, či by sa bol schopný zastupovať sám. Dôvody rozhodnutia účastníka

nechať sa v konaní zastúpiť advokátom nemožno hľadať len v nedostatku jeho právneho vzdelania, ale
napríklad aj vo väčšej miere objektivity zástupcu, jeho konkrétnej špecializácii na danú problematiku
a podobne. Účastník konania si musí byť vedomý toho, že v prípade neúspechu ponesie náklady
konania, prípadne aj náklady právneho zastúpenia protistrany. Na druhej strane mu však príslušnéprocesné predpisy (§ 142 O.s.p., v súčasnosti ust. § 255 ods. 1 CSP) garantujú, že jeho náklady
budú v prípade úspechu nahradené. Žalobca vo svojom odvolaní uvádzal, že neboli účelne vynaložené
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný disponuje viacerými pracovníkmi, ktorý majú právnické vzdelanie,

dokonca má zriadený aj právny odbor. Pojem „účelný“ je ale nevyhnuté chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr.
opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom
atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného
termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska

právnehozastúpeniamalaodlišnépostavenie,atakjejdefactoprávonazastúpenieadvokátomvkonaní
upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým,
že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol
v konaní brániť sám.

60. Uplatňovanie hore uvedeného názoru žalobcu (o tom, že strana sporu disponujúca právnym

oddelením alebo zamestnávajúca zamestnancov s právnickým vzdelaním nemá nárok na náhradu
trov konania za právne zastupovanie v konaní) by de facto znamenalo, že nárok na náhradu trov
za právne zastupovanie v konaní nemajú všetky fyzické osoby s právnickým vzdelaním, množstvo
korporácií, obchodných spoločností, družstiev, štátnych inštitúcií a organizácií a podobne, čo by viedlo
k ich diskriminácii a nerovnému postaveniu v konaní.

61. Už len pre úplnosť súd dodáva, že správnosť záveru súdu prvej inštancie, keď (už pri svojom prvom
rozhodnutí) konštatoval, že nie sú dané dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, potvrdil aj odvolací súd
v zrušujúcom rozsudku sp.zn. 5Co/135/2022.

62. V rámci trov konania rozhodoval súd i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, ods. 3 CSP).
Keďže ide o jednotné konanie, ktoré netvorí pri (čiastočnom) zrušení rozsudku odvolacím súdom
samostatné celky, súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol podľa konečného
úspechu strán v spore a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 98,4
%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
(§ 355 ods. 1, § 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky ,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,
d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok konania,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

CSP).