Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Jana Veselá
Legislation area – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 16Csp/33/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123388992
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:6123388992.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255
739 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. - A., D. XXX/XX, o zaplatenie sumy
3.246,24 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14.09.2023 v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016
Z. z. platobný rozkaz sp. zn. 27Up/140/2023, ktorým uložil žalovanému, aby v lehote do 15 dní odo dňa
doručeniaplatobnéhorozkazuzaplatilžalobcovisumu3.246,24eur,úrok1.319,41eur,úrokzomeškania
330,65 eur a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 3.236,74 eur od 01.03.2023 do zaplatenia alebo aby
v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej na Okresný súd Banská Bystrica.
2/ Platobný rozkaz bol vydaný na základe návrhu žalobcu, ktorý bol Okresnému súdu Banská Bystrica
doručený dňa 23.08.2023 (č. l. 67 spisu).
3/ Predmetný platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo (do vlastných rúk) doručiť. Z tohto dôvodu
Okresný súd Banská Bystrica o tejto skutočnosti upovedomil žalobcu, ktorý v zmysle § 10 ods. 1 zákona
č. 307/2016 Z. z. navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného
sporového poriadku (č.l. 77 spisu).
4/ Vzhľadom na uvedené, Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z.
z. postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na prejednanie veci podľa Civilného sporového
poriadku (ďalej len ako "CSP"), keď spisový materiál bol súdu doručený dňa 06.12.2023. Príslušnosť
tunajšieho súdu bola určená na základe trvalého pobytu žalovaného, ktorý má v Registri obyvateľov SR
evidovaný na adrese C. - A., D. XXX/XX.
5/ Žalobca svoj návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní odôvodnil tým, že na
základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom E. F. G., H., A. I. X, XXX XX G.,
J.: XXXXXXXX (ďalej len „postupca") a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo
dňa 28.02.2023, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti
uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitomomeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90
kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 01.10.2019 zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX
(ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy postupca
poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti
sú upravené v zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“ Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému úver
za nasledujúcich podmienok: - výška úveru: 4.010,- eur; druh úveru: spotrebiteľský úver - E. K.
bezúčelová; typ a výška úrokovej sadzby: fixná, 14,90 % p. a.; spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo
dňa 01/10/2019; výška splátky a splatnosť: 111,40 eur mesačne, k 31. dňu v kalendárnom mesiaci;
splatnosť prvej splátky: 31/10/2019; splatnosť úrokov a poplatkov: mesačne, ku dňu splatnosti splátky v
kalendárnommesiaci;početsplátok:48;konečnásplatnosťúveru:30.09.2023;RPMN:16,60;priemerná
ročná percentuálna miera nákladov: 11,92 %; celková čiastka spojená s úverom: 5.387,30 eur. Žalovaný
neplnil splátky v dohodnutých termínoch v zmysle zmluvy, čím sa dostal do omeškania, na základe
čoho postupca opakovane vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, a to aj treťou upomienkou –
pokus o zmier zo dňa 11.01.2021, kedy postupca evidoval nesplatené splátky vo výške 356,45 eur.
Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s § 53 ods. 9 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil
svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so
splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej
ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v
súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
k 17.02.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 4.896,30
eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3.236,74 eur, z riadneho úroku vo výške 1 319,41 eur, z úroku
z omeškania vo výške 330,65 eur a z poplatkov vo výške 9,50 eur v súlade s prílohou k zmluve
o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v
predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonal žiadne úhrady.
Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 4 896,30 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru
vo výške 3 236,74 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1 319,41 eur, z neuhradeného úroku
z omeškania vo výške 330,65 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 9,50 eur. V súvislosti s otázkou
určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch poukazuje žalobca na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, podľa ktorého: „V
súdenejvecidospelsúdprvejinštanciekzáveru(bod54.a55.rozsudku),žemimoriadnasplatnosťúveru
bolavyhlásenák23.máju2016prenezaplatenúsplátkusplatnúdňa25.januára2016,keďžesplátkyboli
splatné k 25. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Splatnosť nesplnenej splátky, kvôli ktorej nastala
zročnosť celého dlhu, tak podľa súdu prvej inštancie nastala 25. januára 2016 a premlčacia doba celého
dlhu tým začala plynúť 25. januára 2016 a uplynula 25. januára 2019. Odvolací súd sa s rozsudkom
súdu prvej inštancie stotožnil a vyjadril právny názor, že v zmysle § 103 druhej vety Občianskeho
zákonníka plynie (aj v prípade spotrebiteľských zmlúv) premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie
od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej
splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Nakoľko v danom prípade
išlo o splátku splatnú 25. januára 2016, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť
celého zvyšku dlhu. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu preto uplynula najneskôr
25. januára 2019.... ...Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú
vec uzatvára, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba
celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je
tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskehozákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v
lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa.
Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka).
V kontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny právny
názor odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba
celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo
žiadať predčasné splatenie. Žalobca oznamuje súdu, že v časti D) formulára v rámci položky "Istina"
uvádza súčet neuhradenej istiny úveru a neuhradených poplatkov. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi,
ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.“ Podľa § 369 ods. 3
Obchodného zákonníka „Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.“ S
účinnosťou od 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ustanovenia čl. 2
ods. 2 Civilného sporového poriadku „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo.“ Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku „Každé
ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným
poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej
republiky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdneho
dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.“ Žalobca ohľadom
uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany
zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp. zn.
6Cdo/113/2018, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených
veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou
otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti
odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach
C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie
svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania
pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania
s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak
funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov
tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o
možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“ Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok
z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc
dňom 01.03.2023, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
6/ Žalovanému bola žaloba (vrátane jej príloh) doručená dňa 28.02.2024, a to spolu s uznesením č. k.
16Csp/33/2023-85 zo dňa 19.12.2023, ktorým bol vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní od doručenia žaloby
k nej písomne vyjadril, a to či žalobcom uplatnený nárok uznáva alebo nie a v prípade, že ho neuznáva,
nech uvedie vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, označí a predloží ďalšie dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.
7/ Žalovaný sa v lehote 10 dní, stanovenej vyššie uvedeným uznesením, od jeho doručenia, k žalobe
nevyjadril.
8/Vnadväznostinato,súdnaprejednanievecinariadilpojednávanienadeň24.04.2024o08:45hod.,na
ktoré predvolal obe strany sporu (žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu). Žalovaný, ktorému
bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 05.04.2024 sa na pojednávanie dostavil. Žalobca, resp.
jeho právny zástupca, predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 27.03.2024, pričom v podaní, súdu
doručenom dňa 18.04.2024 uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci samej aj bez jeho účasti, ako aj
účasti žalobcu na nariadenom pojednávaní.9/ Ďalej právny zástupca žalobcu v podaní, súdu doručenom dňa 18.04.2024 uviedol, že žalobca nárok
uplatnený podanou žalobou preukázal predloženými dôkazmi v celom rozsahu a medzi stranami nie sú
sporné ani žiadne skutkové tvrdenia, v dôsledku čoho je potrebné všetky žalobcom tvrdené skutočnosti
v tomto konaní považovať v súlade s § 151 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP za nesporné. Žalovaný
bol pred postúpením pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu v nepretržitom omeškaní so
splácaním čo i len časti tohto záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní a pohľadávka bola
ku dňu jej postúpenia v celom rozsahu splatná. Zároveň žalobca uviedol, že jeho právny predchodca
v súlade s právnymi predpismi pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou preskúmal schopnosť
spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa 151 ods. 1 CSP
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Súd v priebehu
konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú, ani nevyzval žalobcu na
preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, v dôsledku čoho žalobca nadobudol objektívne
očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za dôvodný v celom jeho rozsahu a nemá
právo ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali takto riadne preukázaný nárok
a navyšovať tak vzniknuté trovy právneho zastúpenia. Iné rozhodnutie, ako vyhovenie žalobe v celom
rozsahu, by za uvedeného stavu predstavovalo prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené
právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko súd doposiaľ nepostupoval v zmysle § 181 ods. 2 CSP
a neprezentoval spornosť takýchto skutočností, na základe čoho by žalobcovi umožnil v súlade so
zásadou kontradiktórnosti právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia a predložiť ďalšie
dôkazy, ktoré sa v tomto štádiu konania nejavia žalobcovi ako významné pre priznanie ním uplatneného
nároku, nakoľko žalobca nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní rozhodujúcej skutočnosti súdom
ako spornej, a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. Podľa uznesenia Krajského
súdu v Žiline, sp. zn. 9CoCsp/55/2022 z 23.11.2022: Ako vyplynulo z obsahu spisu, súd prvej inštancie
vykonal pojednávanie dňa 11.08.2022 v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu s tým, že
na tomto pojednávaní oboznámil dôkazy a po tom, čo konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno, žalobu v napadnutej časti v celom rozsahu zamietol. Zákonná úprava síce umožňuje súdu
pokračovať v konaní aj v neprítomnosti účastníkov za splnenia zákonných podmienok (§ 183, § 184
CSP), ale aj v takomto prípade (keď súd vykoná pojednávanie a rozhodne v neprítomnosti účastníkov)
musí dbať na to, aby nedošlo k takému zásahu do práv a právom chránených záujmov účastníka, ktoré
by malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces, a to i s prihliadnutím na § 181 ods. 2
CSP, v zmysle ktorého by súd mal určiť, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné
a ktoré nie, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd by tiež mal uviesť svoje predbežné
právne posúdenie tak, aby sa účastník mohol prípadne v ďalšom konaní brániť a predložiť iné dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Účastník totiž nemôže predvídať myšlienkový postup súdu a pokiaľ súd až
v rozhodnutí vo veci samej konštatuje neunesenie dôkazného bremena zo strany účastníka, tento nemá
možnosť, tak ako to napokon správne konštatuje i odvolateľka vo svojom odvolaní sa voči takémuto
hodnoteniu brániť a poprípade navrhnúť ďalšie dôkazy na podporu svojich skutkových tvrdení. Súd prvej
inštancie sa dôsledne vyššie uvedenými zásadami nariadil, keď žalobu zamietol z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena žalobkyňou, čím jej znemožnil, aby uskutočňovala svoje procesné práva a zároveň
jehorozhodnutiepotomvtomtoštádiukonaniaadokazovaniavychádzazozatiaľnesprávnehoprávneho
posúdenia veci. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vyporiadať sa s námietkami
žalobkyne, týkajúcimi sa jej aktívnej legitimácie v konaní, a to i s prihliadnutím na uznesenie o pripustení
zámeny účastníkov na strane žalobcu a umožniť jej poprípade navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení týkajúcich sa zosplatnenia úveru, lebo len potom bude môcť vo veci opätovne rozhodnúť za
súčasného zachovania procesných práv žalobkyne. Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 8Co/172/2020 z 19.01.2021: Požiadavka na dôslednom zachovaní kontradiktórnosti konania
má zabrániť vydaniu prekvapivého rozhodnutia, ktoré súd založí na neaplikovaní právnej domnienky
o nespornosti skutkových tvrdení. Bez vytvorenia procesnej príležitosti strane v prvoinštančnom konaní
kontradiktórne sa vyjadriť a právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia, či predložiť
nové dôkazy, ktoré sa z jej hľadiska nejavili ako významné, dochádza k porušeniu princípu právnej
istoty a predvídateľnosti práva. Princíp kontradiktórnosti je nevyhnutné v prvoinštančnom konaní
dodržať i so zreteľom na to, že v dovolacom konaní má strana v dôsledku účinkov sudcovskej
a zákonnej koncentrácie už len obmedzené možnosti na uplatňovanie nových skutkových tvrdení a na
predkladanie nových dôkazov (§ 366 CSP). Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
41CoCsp/48/2021 z 23.02.2022: „Strany sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu, s cieľom vyvažovať prirodzenenerovnovážne postavenie strán sporu. Avšak ani v konaniach so slabšou stranou, t.j. v spotrebiteľských
sporoch sa nepopiera princíp kontradiktórnosti ani povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena. Podľa
§ 295 CSP súd môže aj bez návrhu spotrebiteľa vykonať dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci
a toto ustanovenie zároveň spotrebiteľovi umožňuje spotrebiteľovi označiť skutočnosti a dôkazy na svoje
tvrdenia až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pričom sa nepoužijú zásady zákonnej a sudcovskej
koncentrácie. Avšak ani toto ustanovenie súdu neumožňuje súdu popierať skutkové tvrdenia, ktoré
spotrebiteľ nepoprel. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení citoval uznesenie Krajského súdu v Trenčíne,
sp. zn. 8Cob/82/2021 z 28.04.2022 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2CoCsp/64/2020
z 22.04.2021. Na žalobcu bola postúpená pohľadávka v celkovej výške 4.896,30 eur a postúpená istina
vo výške 3.236,74 eur. Žalovaný dňa 01.10.20219 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 4.010,-
eur. Žalovaný uhradil na úver nasledovne: dátum – úhrady – istina – zakl. úrok – sank. úrok – poplatky –
poistenie: Spolu – 1.426,91 eur – 773,26 eur – 594,90,- eur – 2,15 eur – 56,60 eur – 0,00 eur; 01.10.2019
– 40,10 – 0,00 – 0,00 – 0,00 – 40,10 – 0,00; 31.10.2019 – 111,40 – 61,61 – 49,79 – 0,00 - - 0,00;
02.12.2019 – 111,40 – 64,01 – 47,39 – 0,00 - - 0,00; 04.03.2020 – 1,50 – 0,00 – 0,00 – 0,00 – 1,50 –
0,00; 05.03.2020 – 111,40 – 61,56 – 49,84 – 0,00 - - 0,00; 5.03.2020 – 111,64 – 63,17 – 48,23 – 0,24 -
- 0,00; 05.03.2020 – 115,79 – 67,93 – 47,39 – 0,47 - - 0,00; 05.03.2020 – 4,00 – 0,00 – 0,00 – 0,00 –
4,00 – 0,00; 12.06.2020 – 4,00 – 0,00 – 0,00 – 0,00 – 4,00 – 0,00; 12.06.2020 -115,45 – 59,32 – 56,00 –
0,13 - - 0,00; 12.06.2020 – 115,56 – 65,06 – 50,26 – 0,24 - - 0,00; 12.06.2020 – 115,82 – 61,60 – 53,72
– 0,50 - - 0,00; 12.06.2020 – 1,50 – 0,00 – 0,00 – 0,00 – 1,50 – 0,00; 12.06.2020 – 4,00 – 0,00 – 0,00 –
0,00 – 4,00 – 0,00; 03.07.2020 – 115,61 – 66,63 – 48,69 – 0,29 - - 0,00; 31.07.2020 – 115,33 – 65,18 –
50,14 – 0,01 - - 0,00; 08.10.2020 – 115,32 – 67,80 – 47,52 – 0,00 - - 0,00; 08.10.2020 – 115,59 – 69,39
– 45,93 – 0,27 - - 0,00; 08.10.2020 – 1,50 – 0,00 – 0,00 – 0,00 – 1,50 – 0,00. Postúpené poplatky vo
výške 9,50 eur. V čl. I. ods. 7 Úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli výšku poplatku za poskytnutie
úveru, poplatku za I. upomienku a poplatku za každú ďalšiu upomienku, po zmene sadzobníka od
01.04.2017 bola výška poplatkov stanovená na „skutočné náklady“. Prípadný poplatok za poistenie
úveru si zmluvné strany dohodli v čl. I. ods. 1 Úverovej zmluvy. Žalovanému boli vyúčtované poplatky
v celkovej výške 66,10 eur. Poplatok za poskytnutie úveru 40,10 eur, poplatky za upomienky 26,- eur,
poplatky za poistenie - eur. Z úhrad žalovaného bola na poplatky započítaná suma 56,60 eur. Postúpené
poplatky predstavujú rozdiel medzi vyúčtovanými poplatkami a úhradami žalovaného započítanými na
poplatky. Postúpené úroky vo výške 1.319,41 eur. V čl. I. ods. 1 Úverovej zmluvy si zmluvné strany
dohodli úrokovú sadzbu. Úrok bol vypočítaný podľa vzorca dlžná istina *úroková sadzba / bankový rok
* bankový mesiac. Žalovanému bol vyúčtovaný úrok v celkovej výške 1.914,31 eur. Od – do – istina –
úrokovásadzba-bankovýrok–početdní–úrok:01.10.2019–31.10.2019–4.010,00eur–14,90%-360
– 30 – 49,79 eur; 31.10.2019 – 02.12.2019 – 3.948,39 eur – 14,90% - 360 – 32 – 52,29 eur; 02.12.2019
– 05.03.2020 – 3.884,38 eur – 14,90% - 360 – 93 – 149,52 eur; 05.03.2020 – 12.06.2020 – 3.691,72 eur
– 16,90% - 360 – 97 – 168,11 eur; 12.06.2020 – 03.07.2020 – 3.505,74 eur – 16,90% - 360 – 21 – 34,56
eur;03.07.2020–31.07.2020–3.439,11eur–16,90%-360–28–45,21eur;31.07.2020–08.10.2020–
3.373,93 eur – 16,90% - 360 – 68 – 107,70 eur; 08.10.2020 – 28.02.2023 – 3.236,74 eur – 16,90% - 360
– 860 – 1.306,74 eur. Z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške 594,90 eur.
Postúpený úrok predstavuje rozdiel medzi vyúčtovaným úrokom a úhradami žalovaného započítanými
na úrok. Úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 2,03 eur. Úrok z omeškania bol vypočítaný podľa
vzorca dlžné splátky *5% / bankový rok * bankový mesiac. Žalovanému bol vyúčtovaný úrok z omeškania
v celkovej výške 4,18 eur. Z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške 2,15 eur.
Postúpený úrok predstavuje rozdiel medzi vyúčtovaným úrokom z omeškania a úhradami žalovaného
započítanými na úrok z omeškania. Úrok z omeškania po zosplatnení 328,62 eur. Po zosplatnení úveru
bol účtovaný úrok z omeškania vo výške 328,62 eur. Vyčíslený je podľa nasledovného vzorca: výške
dlžnej istiny *5% / bankový rok * počet dní obdobia. Od – do – istina – sadzba – bankový rok – počet dní
– úrok: 17.02.2021 – 28.02.2023 – 3.236,74 eur – 5,00% - 360 – 731 – 328,62 eur.
10/ Žalovaný sa na pojednávaní k veci nevyjadril.
11/ Súd v úvode pojednávania uviedol, že sa za nesporné považujú s poukazom na § 151 ods. 1
CSP skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe, ktoré ďalej konkretizoval. Súčasne uviedol svoje
predbežné právne posúdenie, v zmysle ktorého je žaloba nedôvodná, vzhľadom k tomu, že žalobca
nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. E., H. totiž na žalobcu postúpila pohľadávku skôr ako nastala
konečná splatnosť úveru (9/2023) a úver sa pred konečnou splatnosťou nestal splatným predčasne,
pretože v úkone o zosplatnení, ani v tretej upomienke nie je uvedená konkrétna splátka, pre ktorú došlo
k zosplatneniu.12/ Súd na pojednávaní vykonal všetky navrhnuté dôkazy, keď išlo o listiny, ktoré súdu predložil žalobca.
13/ Iné dôkazy navrhnuté neboli a súd nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie o veci vykonať iné
dôkazy, ktoré žalovaný (v spore v pozícii spotrebiteľa) nenavrhol (§ 295 CSP).
14/ Pokiaľ ide o poukaz na možnú aplikáciu § 295 CSP, táto prichádzala do úvahy z dôvodu, že nárok
uplatnený žalobou súd vyhodnotil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Napokon právne posúdenie
žalovaného nároku ako nároku spotrebiteľského nebolo v konaní vôbec sporné.
15/ Vykonaným dokazovaním, ako aj vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný
nepoprel, súd zistil, že žalovaný s E., H. dňa 01.10.2019 o 10:07:20 prostredníctvom L. zariadenia
podpísal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „E. K.“ reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX (č. l. 41 p.v.
– 45 a 52 spisu). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru – E. pôžička bezúčelový
vo výške a mene 4.010,- eur. Vrátenie úveru bolo dohodnuté v 48 anuitných splátkach vo výške 111,40
eur, splatných vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky s tým,
že termín splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo
splátky istiny a úroku. Splatnosť prvej splátky bola v zmluve dohodnutá na 31.10.2019. V zmluve bol
dohodnutý poplatok za úver v sume 40,10 eur splatný ku dňu prvého čerpania úveru, ďalej poplatok
za I. upomienku vo výške 1,50 eur, poplatok za každú ďalšiu upomienku 4,- eurá a ďalšie poplatky
uvedené na strane 6 zmluvy. Lehota splatnosti úveru bola dohodnutá na 48 mesiacov. V zmluve bola
zároveňuvedenácelkováčiastka,ktorúmusídlžníkzaplatiť,atovsume5.387,30eurprivýškezľavnenej
úrokovej sadzbe 14,90% a pri úrokovej sadzbe nezľavnenej 16,90%, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť bola v zmluve uvedená sumou 5.584,10 eur. Pre prvý prípad bola v zmluve uvedená RPMN
vo výške 16,60% a pre druhý prípad vo výške 18,93%. V čl. II ods. 5 písm. b) zmluvy je uvedené, že
v prípade nesplácania úveru, resp. v prípade neplnenia si dojednaných povinností je veriteľ v súlade s
podmienkami (podľa čl. I ide o Všeobecné obchodné podmienky E., H. na poskytovanie spotrebiteľských
úverovfyzickýmosobám-občanom)oprávnenývyhlásiťokamžitúsplatnosťúveruzdôvodov,spôsobom
a za podmienok upravených v čl. VIII. podmienok. V tomto článku podmienok (ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť predmetnej úverovej zmluvy v zmysle zmluvného dojednania uvedeného v čl. III ods. 6 zmluvy)
je pod písmenom a/ zakotvené oprávnenie banky požadovať vrátenie celej pohľadávky s príslušenstvom
pred dátumom konečnej splatnosti úveru dohodnutým v zmluve a vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru,
ak počas trvania zmluvy klient dostane do omeškania s úhradou jednej anuitnej splátky počas obdobia
dlhšieho ako 3 mesiace, bol na jej zaplatenie bankou písomne vyzvaný a súčasne upozornený na zámer
uplatniť právo banky vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, pričom od tohto upozornenia uplynulo viac ako
15 dní.
16/ Z platobnej histórie na č. l. 11 spisu vyplýva, že k čerpaniu úveru v celej sume 4.010,- eur došlo v deň
uzavretia zmluvy dňa 01.10.2019 a žalovaný zaplatil celkovo (a to do 08.10.2020) sumu 1.426,91 eur, z
ktorej suma 56,60 eur bola započítaná na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 40,10 eur a 16,50 eur
na poplatky za upomienky (3 x 4,- eur +3 x 1,50 eur). Úhrady žalovaného boli ďalej použité na úhradu
istiny, a to v rozsahu 773,26 eur a na úhradu úroku z úveru v rozsahu 594,90 eur. Napokon z úhrad
žalovanéhobolasuma2,15eurpoužitánazaplateniesankčnéhoúroku,keďžalovanýneplatildohodnuté
mesačné splátky na čas. Súčet zaplatenej istiny a zmluvného úroku predstavuje 1.368,16 eur, čo pri
výške dohodnutej mesačnej splátky 111,40 eur znamená, že žalovaný zaplatil celkovo 12 splátok a časť
13. splátky, t.j. zaplatil splátky splatné 31.10.2019, 30.11.2019, 31.12.2019, 31.01.2020, 28.02.2020,
31.03.2020, 30.04.2020, 31.05.2020, 30.06.2020, 31.07.2020, 31.08.2020, 30.09.2020 a nezaplatil celú
splátku splatnú 31.10.2020.
17/ S dátumom 11.01.2021 označeným ako „Tretia upomienka - pokus o zmier”, E., H. vyhotovila list,
ktorý podľa poštového podacieho hárku Slovenskej pošty, a. s. na č. l. 66 p. v. spisu odoslala ešte v ten
deň doporučenou zásielkou žalovanému na adresu uvedenú v úverovej zmluve. V uvedenom liste E., H.
žalovanému oznámila, že voči nemu eviduje pohľadávku po splatnosti vo výške 356,45 eur, z toho istina
207,17 eur, úroky 138,79 eur, úroky z omeškania 0,99 eur a poplatky 9,50 eur. E., H. v liste súčasne
žalovaného vyzvala na okamžité zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude požadovať,
aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve
o úvere (č. l. 66 spisu).18/ Listom zo dňa 17.02.2021 označeným ako „ Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom” E., H. žalovanému oznámila, že z dôvodu, že napriek jej predchádzajúcim
upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávku banky z titulu Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č.
XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 01.10.2019, dnešným dňom vyhlasuje predčasnú splatnosť uvedeného
úveru vrátane jeho príslušenstva so zostatkom 3.458,92 eur, z toho istina 3.236,74 eur, ktorá sa počnúc
zajtrajším dňom úročí úrokovou sadzbou z omeškania v zmysle zmluvy o úvere až do jej zaplatenia,
základné úroky 210,20 eur, sankčné úroky 2,48 eur, poplatky 9,50 eur. E., H. napokon v tomto liste
žalovaného vyzvala na zaplatenie predčasne zosplatneného úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní od
doručenia výzvy (č. l. 57 spisu).
19/VyššieuvedenýlistbolžalovanémudoručovanýprostredníctvomSlovenskejpošty,a.s.doporučenou
zásielkou do vlastných rúk s požiadavkou na 18 dňovú úložnú dobu, a to na jeho adresu uvedenú v
úverovej zmluve. Z tejto adresy sa zásielka vrátila dňa 23.02.2021 s vyznačením dôvodu nedoručenia
“adresát neznámy” (č.l. 57 p.v. a 58 spisu).
20/ Čl. IX ods. 6 podmienok obsahuje zmluvné dojednanie, podľa ktorého sa zásielka banky, ak
bola odoslaná na posledne riadne oznámenú adresu považuje za doručenú aj vtedy, ak sa vráti ako
nedoručiteľná.
21/ Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR pod č 4/2021, ktoré tak predstavuje ustálenú súdnu prax, ustanoveniu § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a
veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia
doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa.
22/ Listom zo dňa 06.03.2023 E., H. žalovanému oznámila, že ku dňu 28.02.2023 svoju pohľadávku
zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorú spolu uzavreli 01.10.2019 v celosti so všetkými úrokmi a
ostatným príslušenstvom a zabezpečením postúpila na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (č. l. 15
spisu), a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok (č. l. 19-36 spisu).
23/ S rovnakým dňom, t.j. 06.03.2023 spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., t.j. žalobca a spoločnosť
Remedium Legal, s.r.o., t.j. právny zástupca žalobcu (aj) v tomto súdnom konaní vyhotovili listy, v ktorých
žalovaného informujú o postúpení pohľadávky, o pristúpení k vymáhaniu a vyzývajú ho na úhradu sumy
spolu vo výške 5.339,76 eur, z toho trovy právneho zastúpenia 440,36 eur (č.l. 12-13 spisu).
24/ Podľa podacieho hárku Slovenskej pošty, a.s. žalobca zaslal žalovanému dňa 07.08.2023 pokus o
zmier vo forme doporučenej zásielky na adresu uvedenú v úverovej zmluve (č. l. 16 spisu).
25/ Na základe takto ustáleného skutkového stavu sa súd na prvom mieste zaoberal tým, či je žalobca
v spore aktívne vecne legitimovaný. Ak by tomu tak nebolo, bolo by nadbytočné skúmať, či je alebo nie
je, resp. v akom rozsahu, žalovaný nárok dôvodný.
26/ Ako už bolo uvedené, žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu od zmluvy o postúpení
pohľadávok, ktorú uzavrel s E., H., a to rámcovú dňa 13.11.2020 a na konkrétnu pohľadávku dňa
28.02.2023, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru Reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX.
27/ V konaní nebolo sporné (a vyplýva to aj z označenia zmluvy a druhu úveru, ktorý je predmetom
konania), že žalovaný úver, resp. jeho zostatok spolu s príslušenstvom je úverom spotrebiteľským, na
ktorý tak dopadá právna úprava zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
28/ Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2017, práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod
alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočkuzahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.
29/ Z citovaného ustanovenia vyplývajú dve, a to kumulatívne podmienky pre platné postúpenie
pohľadávky, resp. práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Prvou je to špecifická povaha
osoby, ktorej má byť postúpená pohľadávka. Takouto osobou môže byť len banka, zahraničná banka,
pobočka zahraničnej banky alebo veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., t.j. veriteľ,
ktorý je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery na základe povolenia udeleného I. G. D..
30/ Ako aj žalobca prehlásil v zmluve o postúpení pohľadávky, konkrétne na jej prvej strane pod
písmenom B, je vlastníkom licencie na poskytovanie spotrebiteľských úveroch podľa rozhodnutia I. G.
D. zo dňa 05.08.2016, pod číslom B./XXXX-XX (č.l. 20 spisu).
31/ Druhou podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky vyplývajúcou z § 17 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. je to, že postupovaná pohľadávka musí byť po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.
32/ Konečná splatnosť žalovaného úveru bola dohodnutá v úverovej zmluve na 48 mesiacov a splatnosť
prvej splátky na 31.10.2019. Podľa úverovej zmluvy sa tak mal stať úver splatný až dňom 30.09.2023,
pričom k postúpeniu malo dôjsť ku dňu 28.02.2023. Možno potom uzavrieť, že sa postupovala
pohľadávka, ktorá nebola po konečnom termíne splatnosti. Ostáva tak posúdiť, či išlo o pohľadávku,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
33/ Nakoľko žalobca žiadal priznať žalovanú pohľadávku z úveru na základe toho, že ju predčasne
zosplatnil na základe oprávnenia zakotveného v úverovej zmluve, súd sa s ohľadom na aktuálnu
rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa zaoberal tým, či k tomuto zosplatneniu došlo na základe
platných právnych úkonov.
34/ Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/2/2023 zo dňa 31.07.2023 „Výzvu veriteľa
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka („OZ“), ako aj žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 OZ je nesporne, bez najmenších pochybností potrebné
považovať za právne úkony, t. j. za prejav vôle konajúcej osoby smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku
práv alebo povinností, ktoré s takýmto prejavom spájajú uvedené ustanovenia OZ. Tieto právne úkony
tak pre svoju platnosť vyžadujú v zmysle § 37 OZ určitosť a zrozumiteľnosť. Inak povedané, z prejavu
vôle veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ musí byť jednoznačne, určito a zrozumiteľne zrejmé naplnenie
podmienok/hypotézy týchto právnych noriem. V prípade výzvy veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ by tak malo
byť z tohto právneho úkonu veriteľa nepochybné, že spotrebiteľ je v omeškaní so zaplatením tej ktorej
individualizovanejsplátky/splátok,prektoréomeškanievprípadejehotrvaniaviacakotrimesiace,bude
môcť veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ, pričom táto výzva sa musí dostať spotrebiteľovi najneskôr 15
dní predtým, ako veriteľ toto právo uplatní. Rovnako tomu je aj v prípade právneho úkonu veriteľa podľa
§ 565 OZ, keďže pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky
len do splatnosti nasledujúcej splátky. Pri zohľadnení podmienok uplatnenia práva veriteľa "zosplatniť"
celú svoju pohľadávku podľa § 53 ods. 9 OZ uvedené znamená, že veriteľ môže požiadať spotrebiteľa
o zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie určitej konkrétnej splátky v období, kedy od omeškania
spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky uplynula doba troch mesiacov, avšak zároveň len do splatnosti
splátky najbližšie nasledujúcej po uplynutí doby troch mesiacov omeškania spotrebiteľa so zaplatením
tejto splátky. Teda aj z právneho úkonu veriteľa podľa § 565 OZ by malo byť zrejmé naplnenie podmienok
podľa tohto ustanovenia a súčasne § 53 ods. 9 OZ. Len takýto právny výklad je spôsobilý korešpondovať
s vyššie uvedeným zmyslom a účelom § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ.“
35/ Obdobne Krajský súd v Žiline v uznesení č. k. 8CoCsp/61/2022-145 zo dňa 31.05.2023 dospel
k záveru, že „predčasné zosplatnenie úveru je právom veriteľa, v prípade spotrebiteľského vzťahu toto
právo uplatniť za splnenia podmienok v § 53 ods. 9 OZ. Práve z dôvodu, že sa jedná o právo veriteľa
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (toto môže využiť podľa vlastného uváženia k hociktorej omeškanej
splátke), je nutné, aby v upozornení spotrebiteľa ako dlžníka bolo konkretizované, ku ktorej omeškanej
splátke využíva svoje právo predčasného zosplatnenia úveru. Preto z jednostranného právneho úkonuveriteľa musí byť zrejmé splnenie podmienok v § 53 ods. 9 OZ – uplatnenie režimu § 53 ods. 9 OZ
a výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa § 565 OZ, pretože je dlžník
v omeškaní so zaplatením konkrétnej splátky. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne
rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže
doplniť právny úkon. Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podstatná aj pre vyhodnotenie
dodržania lehôt vyplývajúcich z § 53 ods. 9 OZ a aj s ohľadom na určenie, kedy sa stáva zročným celý
dlh naraz. Opodstatnenosť správnosti uvedeného názoru je podporená aj komentárom k § 53 ods. 9 OZ
z vydavateľstva M. G. B. H. A. N. H. O.. B. P. J., X. E., XXXX.“
36/ Krajský súd v Žiline takisto v uznesení č. k. 9CoCsp/16/2023-190 zo dňa 05.09.2023 konštatoval,
že ak vo výzve pred zosplatnením a vo vyhlásení úveru za predčasne splatný žalobca určito neuviedol,
pre nesplnenie ktorej splátky žiadal zaplatiť celú pohľadávku, ide o skutočnosť zakladajúcu absolútnu
neplatnosť právneho úkonu (§ 37 ods. 1 OZ, § 565 OZ) a súd prvej inštancie sa ňou musí zaoberať
ex offo.
37/ Súd v rámci predbežného právneho posúdenia vykonaného na pojednávaní konštatoval, že nedošlo
k predčasnej splatnosti úveru a úver je tak splatný podľa podmienok dohodnutých v úverovej zmluve,
keď zosplatňovací úkon, ako aj upomienku, ktorá mu predchádzala súd vyhodnotil ako neplatné
právne úkony podľa § 37 ods. 1 OZ. Na toto posúdenie mohla žalujúca strana reagovať, pokiaľ by
sa pojednávania zúčastnila. Túto možnosť však nevyužila a súd túto okolnosť nepovažoval za takú,
pre ktorú by mal pojednávanie odročiť, keď predbežné právne posúdenie v tomto spore vychádzalo
z právnych názorov Krajského súdu v Žiline, ktoré už žalobcovi bolo známe (vo veci 6CoCsp/2/2023
vystupuje ako žalobca).
38/ Súd na prvom mieste uvádza, že v upomienke uvedenej v odseku 18 tohto odôvodnenia bol žalovaný
upozornený na omeškanie so sumou vo výške 356,45 eur, z toho istina 207,17 eur, úroky 138,79 eur,
úroky z omeškania 0,99 eur a poplatky 9,50 eur.
39/ Je zrejmé, že omeškaná istina a úroky (z ktorých výlučne pozostávala každá anuitná mesačná
splátkaúveru)spoluvsume345,96eur(207,17+138,79)zodpovedáviacakotromomeškanýmsplátkam
a jednoznačne nemožno (z tejto samotnej upomienky) ustáliť o ktoré konkretné splátky ide.
40/ Pokiaľ ide o samotný obsah zosplatňovacieho úkonu, v ňom špecifikácia, s ktorou konkrétnou
splátkou/splátkami sa žalovaný dostal do omeškania a v akom rozsahu, absentuje úplne.
41/ Zhrnúc doteraz uvedené súd uzaviera, že upomienka uvedená v odseku 18 tohto odôvodnenia
a oznámenie o vyhlásení splatnosti uvedené v odseku 20 tohto odôvodnenia nemožno považovať za
určité a tým platné právne úkony podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu neboli
splnené podmienky stanovené v § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka na predčasné zosplatnenie úveru. V dôsledku toho, pohľadávka, ktorú postupovala E., H. na
žalobcu splatná nebola. Nakoľko v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. E., H. mohla postúpiť len
splatnú pohľadávku a táto podmienka splnená nebola, postúpenie je pre rozpor s uvedeným zákonným
ustanovením neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Tento záver v konečnom dôsledku znamená,
že žalobca žalovanú pohľadávku nenadobudol a nie je tak v spore aktívne vecne legitimovaný.
42/ Ak by aj bolo možné vyhodnotiť vyššie uvedené úkony E., H., ktoré táto banka vykonala s poukazom
na § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka ako platné, súd poukazuje na závery Krajského súdu
v Žiline uvedené v jeho rozhodnutí sp. zn. 10CoCsp/61/2022 zo dňa 30.11.2022, v zmysle ktorých
len podací hárok nepreukazuje doručenie zásielky a ani to, že sa zásielka dostala do dispozičnej
sféry adresáta. Argumentácia, že odosielateľ by mal disponovať buď doručenkou alebo potvrdením
o faktickom nedoručení, vrátane jeho dôvodu (napr. z dôvodu jeho nevyzdvihnutia v odbernej lehote)
zodpovedá úvahám a záverom Najvyššieho súdu SR vysloveným v jeho rozhodnutí sp. zn. 5Cdo
36/2020 z 15.12.2020, ktoré rozhodnutie bolo publikované i v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR pod R 4/2021.
43/ V zmysle týchto záverov nie je v prejednávanej veci, kde žalobca ohľadom doručovania upomienky
uvedenej v odseku 18 odôvodnenia predložil len podací hárok, možné prijať záver o ich riadnomdoručení. Pre chýbajúcu účinnosť výzvy a následne nadväzujúceho zosplatnenia nemohlo dôjsť
k platnému postúpeniu pohľadávky.
44/ Súd tak žalobu, pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, zamietol.
45/ S ohľadom na tento záver, súd považoval za nadbytočné zaoberať sa otázkou dôvodnosti nároku.
46/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
47/ S ohľadom na skutočnosť, že v spore bol plne úspešný žalovaný, vzniklo mu podľa § 255 ods. 1 CSP
voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný na pojednávaní uviedol, že si náhradu
trov konania neuplatňuje, súd mu ju nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) – § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.