Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 3, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 75C/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123217332
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123217332.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,

bytom D. X, D., proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom
Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, došlou súdu dňa 10.10.2023, domáhal nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom bývalého Okresného súdu Košice I vo výške 40 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 40 eur od 6.10.2023 do zaplatenia.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že v konaní pred bývalým Okresným súdom Košice I sp. zn.
15Csp/13/2020 sa ako žalobca domáhal vydania európskeho platobného rozkazu podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1896/2006 voči žalovanému. Dňa 2.2.2021 bývalý Okresný súd
Košice I vydal európsky platobný rozkaz (ďalej len ako „EPR“) v nemeckom jazyku v súlade s článkom 12
ods.1cit.nariadenia.Dňa26.4.2021súdvydalvyhlásenievykonateľnostiEPRnatlačiveGvslovenskom
jazyku, čo podľa neho predstavuje nesprávny úradný postup súdu a nekorešponduje s nariadením

cit. nariadenia. Podľa neho, vyhlásenie vykonateľnosti na predmetnom tlačive G mal konajúci súd
vydať v nemeckom jazyku. Za vyhotovenie úradného prekladu vyhlásenia vykonateľnosti EPR zo dňa
26.4.2021 v exekučnom konaní v Rakúskej republike, žalobcovi vznikli dodatočné náklady vo výške 40
eur, ktoré podľa neho predstavujú skutočnú škodu za nesprávny úradný postup konajúceho súdu. Ako
príklad správneho a zákonného postupu súdu v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu v súlade
s cit. nariadením žalobca poukázal na konanie vedené pod sp. zn. 15Csp/259/2021, kedy konajúci súd
vydal tak európsky platobný rozkaz, ako aj vyhlásenie o jeho vykonateľnosti zhodne v nemeckom jazyku,

nakoľko žalovanou stranou bola zahraničná právnická osoba so sídlom v Nemecku. Dňa 5.4.2023
žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie jeho nároku v súlade so
zákonom č. 514/2003 Z.z.. Ministerstvo spravodlivosti SR mu dňa 9.10.2023 doručilo písomnú odpoveď
zo dňa 3.10.2023, ktorou nevyhovelo žiadosti o náhradu škody a túto považovalo za nedôvodnú.

3. Žalobca k žalobe pripojil nasledujúce prostriedky procesného útoku: tlačivo A podľa európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotu sporu, tlačivo E, tlačivo G, príjmový pokladničný doklad č. 486/21

na sumu 40 eur za preklad, oznámenie o prešetrení sťažnosti vo veci sp. zn. 15Csp/13/2020 Okresného
súdu Košice I, návrh na vykonanie exekúcie v Rakúskej republike, výpis z účtu žalobcu, oznámenie MS
SR o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 3.10.2023.4. Žalovaná na svoju obranu uviedla, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup bývalého
Okresného súdu Košice I, ktorý mal spočívať v tom, že súd vydal vyhlásenie vykonateľnosti
európskeho platobného rozkazu v slovenskom jazyku. Zo žiadnej časti predmetného ustanovenia a ani

z článku 18 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES č. 1896/2006), ktorým sa zavádza
európske konanie o platobnom rozkaze, nevyplýva povinnosť súdu zabezpečiť preklad vyhlásenia
o vykonateľnosti do nemeckého resp. akéhokoľvek iného jazyka. Nie je tak splnený prvý predpoklad
nároku na náhradu škody, ktorý by mal spočívať v nesprávnom úradnom postupe v zmysle ust. 9 ods.
1 zákona č. 514/2003. Zároveň žalovaný poukázal na článok č. 21 ods. 2 písm. b) cit. nariadenia,

ktorý povinnosť predloženia európskeho platobného rozkazu a prípadného prekladu danej písomnosti
prenáša na navrhovateľa, ktorým je v tomto prípade žalobca, z čoho možno usudzovať, že takáto
povinnosť predloženia EPR a prípadného prekladu sa vzťahuje aj na ďalšie písomnosti týkajúce sa
samotného európskeho platobného rozkazu, akou je napr. predmetné vyhlásenie o vykonateľnosti.
Zároveň poukázal na ust. § 155 ods. 1 CSP v zmysle ktorého každý má právo konať pred súdom
v materinskom jazyku alebo v jazyku ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké

možnosti uplatnenia ich práv s prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. V danom
prípade predmetné konanie vedené na bývalom Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15Csp/13/2020
bolo právoplatne skončené vydaním európskeho platobného rozkazu, ktorého preklad súd zabezpečil,
pričom podľa predmetného ustanovenia CSP (ani žiadneho iného) súd nebol povinný zabezpečiť aj
preklad vyhlásenia o vykonateľnosti, keďže prekladom európskeho platobného rozkazu t. j. konečného

rozhodnutia vo veci, súd dostatočne zabezpečil žalobcovi ako strane sporu možnosť uplatnenia jeho
práv pred súdom v materinskom jazyku, ako aj v nemeckom jazyku do jeho právoplatného skončenia.
Poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 21.10.2008 sp. zn. I Sža/24/2008, ktorý uviedol: „Z Ústavy SR,
ani OSP (ktoré v časti právnej úpravy práva strany konať vo svojom jazyku boli totožné s právnou
úpravou podľa CSP) nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť súdov, aby zabezpečovali preklad

písomností, ktoré sú výsledkom ich konania do jazyka účastníka konania, ktorý neovláda jazyk,
v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ v priebehu konania súd konal s účastníkom konania v prítomnosti
tlmočníka resp. pokiaľ je účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok konania“, z čoho vyplýva, že bývalý
Okresný súd Košice I nebol v zmysle CSP povinný zabezpečiť ani preklad spomínaného konečného
rozhodnutia, t. j. európskeho platobného rozkazu, keďže vo veci bola uznesením zo dňa 13.1.2020

č. k. 15Csp/13/2020-63 ustanovená tlmočníčka. Poukázal aj na obdobné rozhodnutie NS ČR sp. zn.
19Co/218/2023 z 11.9.2013. Z vyššie uvedených dôvodov teda podľa žalovaného nebolo preukázané
naplnenie podmienky nesprávneho úradného postupu v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý by
zakladal nárok na náhradu škody. Zároveň žalovaná podotkla, že žalobcom požadovaná suma vo
výške 40 eur nepredstavuje majetkovú škodu, za ktorú by mohla zodpovedať žalovaná v zmysle článku

21 ods. 2 písm. b) predmetného nariadenia, ale že ide o náklad, ktorý je pri výkone európskeho
platobného rozkazu povinný znášať sám navrhovateľ/žalobca. Navyše v danom prípade absentuje
priamaaneprerušovanápríčinnásúvislosťmedzipožadovanounáhradouškodyanesprávnymúradným
postupom, nakoľko žalobca sa mohol obrátiť priamo na rakúsky súd a domáhať sa prekladu danej
písomnosti do nemeckého jazyka na tomto súde pri vymáhaní svojho práva, prípade sa brániť proti

nepriznaniu požadovanej náhrady za preklad priamo pred rakúskym súdom. Z tohto dôvodu žiadal
žalovaný žalobu zamietnuť.

5. Žalobca v replike, došlej súdu dňa 5.4.2024 zopakoval svoju argumentáciu, ktorú už uviedol v žalobe,
podľa neho tu existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice

I, ktorý postup považuje za v rozpore s Nariadením európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007.
K rozhodnutiu NS SR, na ktoré odkázal žalovaný, sp. zn. I Sža/24/2008 zo dňa 21.10.2008 uviedol, že
totoniejezverejnenévZbierkestanovískNSSR,pretonímsúdniejeviazaný.Kpoukazunarozhodnutie
NS ČR uviedol, že pre jeho absolútnu právnu irelevantnosť a bezvýznamnosť sa k nemu nebude
vyjadrovať. Podľa žalobcu žalovaná nevie rozpoznať ani pochopiť žalobný nárok žalobcu uplatnený

žalobou o náhradu skutočnej škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo výške 40 eur a jej obranu
považoval za absolútne právne irelevantnú a argumenty za také, ktoré nemôžu v tomto súdnom konaní
obstáť.

6. Žalovaná sa k replike žalobcu už nevyjadrila.

7.Súdvovecinariadilpojednávanie,naktoromvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmitvoriacimiobsah
spisu, ktoré listiny v súlade s § 204 CSP neoboznamoval. Žalobca na pojednávaní uviedol, že zotrváva
na žalobe v celom rozsahu. Poverený zamestnanec žalovaného na pojednávaní uviedol, že podľa nehožalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, orgánu verejnej moci, ako ani vznik
škody, ktorej náhrady sa žalobou domáha, ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a tvrdenou škodou v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a žalobu žiadal zamietnuť a priznať mu nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Súd vykonaním dokazovania listinnými dôkazmi tvoriacim obsah spisu zistil tento skutkový stav:

9. Z Tlačiva G – Vyhlásenie vykonateľnosti, vydaného podľa článku 18 ods. 1 Nariadenia európskeho

parlamentu a rady ES č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (čl. 18
spisu) vyplýva, že bývalý Okresný súd Košice I súd vo veci sp. zn. 15Csp/13/2020 vydal vyhlásenie
vykonateľnosti EPR vydaného dňa 2.2.2021 proti TJX Oesterreich Ltd. & Co. KG a doručeného dňa
19.2.2021.

10. Z oznámenia zo dňa 31.5.2021 vyplýva, že Okresný súd Košice I na žiadosť žalobcu vydať

mu vyhlásenie vykonateľnosti EPR v nemeckom jazyku reagoval tak, že konanie vedené pod sp. zn.
15Csp/13/2020 bolo právoplatne skončené vydaním EPR v súlade s jeho návrhom, ktorého preklad
zabezpečil súd v súlade s ust. CSP. Súd tak nie je povinný zabezpečiť a doručiť mu preklad vyhlásenia
o vykonateľnosti EPR a odporučil mu preložiť si predmetné vyhlásenie vykonateľnosti na vlastné
náklad.y

11. Z príjmového pokladničného dokladu č. 486/21 (čl. 20 spisu) vyplýva, že žalobca uhradil 40 eur
za preklad vyhlásenia vykonateľnosti EPR sp. zn. 15Csp/13/2020, vydaného súdom k európskemu
platobnému rozkazu do nemeckého jazyka.

12. Z listiny – prekladu vyhlásenia vykonateľnosti vydaného prekladateľkou E. F. G. H. I. B. E. J. XX,
D. súd zistil, že táto vyhotovila preklad vyhlásenia vykonateľnosti európskeho platobného rozkazu sp.
zn. 15Csp/13/2020.

13. Z oznámenia o prešetrení sťažnosti vo veci sp. zn. 15Csp/13/2020, vydaného Okresným súdom

Košice I vyplýva, že súd prešetril sťažnosť žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 15Csp/13/2020.
Zároveň konštatoval, že od 27.12.2019 do 22.4.2020 vo veci súd neurobil žiaden úkon smerujúci
k rozhodnutiu vo veci samej pričom od 22.4.2020 až doposiaľ, súd opakovanej doručuje prekladaľke K.
L. L. písomnosti za účelom ich prekladu bez toho, aby s prekladateľkou komunikoval ohľadne možnosti
tento preklad v primeranej lehote vykonať, pričom tento postup súdu vyhodnotil predseda bývalého

Okresného súdu Košice I ako nesústredený a neefektívny, prijal opatrenia, aby k ďalším prieťahom
v konaní nedochádzalo.

14. Z listiny predloženej na čl. 29-30 spisu vyplynulo, že na rakúskom okresnom súde Bezirksgericht
Mödling bola vymožená čiastka vo výške 827,84 eur v prospech žalobcu a to na základe európskeho

platobného rozkazu, vydaného bývalým Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 15Csp/13/2020.

15. Z pohybu na účte žalobcu (čl. 31 spisu) mal súd preukázané, že žalobcovi bola dňa 8.10.2021
vyplatená suma 827,84 eur, na základe exekučného rozhodnutia súdu Okresného súdu BG Mödling
v Rakúskej republike.

16. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

17. Podľa ust. § 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

18. Podľa ust. § 2 písm. a), na účely cit. zákona, výkon verejnej moci, rozhodovanie a úradný postup
orgánov verejnej moci o právach a právach chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo
právnických osôb.

19. Podľa ust. § 2 písm. b), orgán verejnej moci je:
1. štátny orgán2. orgán územnej samosprávy, verejné inštitúcia, orgán záujmovej samosrávy, fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci

20. Podľa ust. § 3 ods. 1, písm. d) cit. zákona, štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

21. Podľa ust. § 4 ods. 1, písm. a), bod 1, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia
vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

22. Podľa ust. § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom
dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku

ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

23. Podľa ust. § 9 ods. 6 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Právo na náhradu škodu, spočívajúcej
v náhrade nemajetkovej ujmy nevznikne, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti
orgánu verejnej správy, Ústavný súd SR v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom
finančnom zadosťučinení alebo ESĽP v konaní o porušení práva na prejednanie veci v primeranej lehote

rozhodoval o spravodlivom zadosťučinení a to v rozsahu majetkovej ujmy spôsobenej skutočnosťami,
ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez ohľadu na to, že zohľadnené neboli z dôvodu
na strane poškodeného.

24. Podľa ust. § 15 ods. 1 cit zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

25. Podľa ust. § 16 ods. 4 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

26. Podľa ust. § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

27. Podľa ust. § 18 ods. 2 cit. zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak

tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

28. Účelom Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa
zavádza európske konanie o platobnom rozkaze je zjednodušiť a zrýchliť súdne konanie a znížiť náklady
na takéto konanie v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok,

zavedením európskeho konania o platobnom rozkaze; a umožniť voľný pohyb európskych platobných
rozkazov v členských štátoch ustanovením minimálnych požiadaviek, ktorý dodržanie vylúči potrebuje
akýchkoľvek konaní v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom európskeho platobného
rozkazu. Konanie zavedené týmto nariadením by malo slúžiť ako doplnkový a voliteľný prostriedok prenavrhovateľa, ktorý si naďalej môže zvoliť konanie podľa vnútroštátneho práva, preto toto nariadenie
ani nenahrádza, ani nezosúlaďuje existujúce mechanizmy vymáhanie nepopretých pohľadávok podľa
vnútroštátneho práva. Konanie o by malo byť v čo najväčšej miere založené na používaní vzorových

tlačív, v komunikácii medzi súdom a stranami s cieľom uľahčiť jeho priebeh a umožniť využívanie
automatického spracovania údajov.

29. Podľa bodu 29 cit. nariadenia, európsky platobný rozkaz vydaný v jednom členskom štáte, ktorý
sa stal vykonateľným, by sa mal na účely výkonu považovať za rozkaz vydaný v členskom štáte, v

ktorom sa o výkon žiada. Vzájomná dôvera vo výkon spravodlivosť v členských štátoch odôvodňuje,
aby súd jedného členského štátu zhodnotil to, či sú splnené všetky podmienky pre vydanie európskeho
platobného rozkazu, aby rozkaz mohol byť vykonaný vo všetkých ostatných členských štátoch bez
súdneho preskúmavania správneho uplatnenia minimálnych procesných požiadaviek v tom členskom
štáte, v ktorom má byť rozkaz vykonaný bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia, najmä
minimálne požiadavky ustanovené v článku 22 ods. 1, 2 a článku 23 by sa mali konania o výkone

európskeho platobného rozkazu naďalej spravovať vnútroštátnym právom.

30. Podľa článku 12, bod 1 cit. nariadenia, ak sú splnené požiadavky ustanovené v článku 8, súd
čo najskôr a obvykle do 30 dní od podania návrh vydá európsky platobný rozkaz prostredníctvom
vzorového tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V. Do 30 dňovej lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého

navrhovateľ dopĺňal, opravoval alebo menil návrh.

31. Podľa článku 18, bod 1 cit. nariadenia (vykonateľnosť), ak v lehote ustanovenej v článku 16 ods.
2, po zohľadnení primeranej lehoty na doručenie odporu, nebol na súd pôvodu odpor doručený, súd
bezodkladne vyhlási EPR za vykonateľný prostredníctvom vzorového tlačiva G aké je uvedené v prílohe

VII. Súd pôvodu overí deň doručenia.

32. Podľa článku 21, bod 1, bez toho aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia, vykonávacie
konanie sa riadia právom členského štátu výkonu. EPR, ktorý sa stal vykonateľným, sa vykonáva za
tých istých podmienok ako vykonateľné rozhodnutia vydané v členskom štáte výkonu.

33. Podľa článku 21, bod 2, písm. a), na účely výkonu v inom členskom štáte musí navrhovateľ predložiť
príslušným orgánom výkonu tohto členského štátu vyhotovenie EPR vyhláseného súdom pôvodu za
vykonateľný, ktoré spĺňa potrebné podmienky na zistenie jeho pravosti a písm. b) v prípade potreby,
preklad EPR do úradného jazyka členského štátu výkonu, alebo, ak je v tomto členskom štáte niekoľko

úradných jazykov, do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov súdneho konania v mieste,
v ktorom sa o výkon žiada, v súlade s právom tohto členského štátu, alebo do iného jazyka, ktorý členský
štátvýkonuuviedolakoprijateľný.Každýčlenskýštátmôžeuviesťinýúradnýjazykalebojazykyinštitúcie
EÚ ako svoj vlastný, ktorý môže akceptovať pre EPR. Preklad overuje osoba, ktorá má na to oprávnenie
v jednom z členských štátov.

34. Sporným v konaní bolo či postup bývalého Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.
15Csp/13/2020spočívajúcivovydanívyhláseniavykonateľnostiEPRzodňa26.4.2021,ktorévyhlásenie
bolo vydané v slovenskom jazyku predstavuje nesprávny úradný postup konajúceho súdu podľa § 9 ods.
1 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z.

35. Pokiaľ ide o procesnú podmienku predbežného prerokovanie nároku na náhradu škody, túto žalobca
preukázal, keď predložil oznámenie o výsledku prešetrenia jeho predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody a to zo dňa 3.10.2023, ktorým Ministerstvo spravodlivosti SR, ako orgán konajúci v mene
SR odmietlo nahradiť žalobcovi škodu vo výške 40 eur.

36. Na to aby vznikla zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/20033 Z. z. je nevyhnutné kumulatívne
splnenie všetkých troch zákonných predpokladov:

- nesprávny úradný postup,

- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.37. Za nesprávny úradný postup vedúci k zodpovednosti štátu treba považovať aj porušovania
povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez
splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj iné nekonanie príslušného orgánu, teda
nevykonávanie úradného postupu.

38. Prvým predpokladom nevyhnutným na vznik objektívnej zodpovednosti štátu podľa ust. § 3 ods.

1, písm. d) zákona č. 514/2003 je v danom prípade preukázanie, že bývalý Okresný súd Košice
I postupoval pri vyhlásení vykonateľnosti EPR vydaného v nemeckom jazyku postupoval vadne, keď
vyhlásenie vykonateľnosti EPR vydaného dňa 2.2.2021 v nemeckom jazyku vydal žalobcovi na Tlačive
G v slovenskom jazyku.

39. Postup súdu pri vydávaní EPR ako aj vyhlásenie vykonateľnosti PER upravuje citované Nariadenie

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12.decembra 2006. Cieľom je zefektívnenie
kolobehu EPR a ich vykonávania v rámci EÚ. Žiadne ustanovenie citovaného nariadenia však
neustanovuje povinnosť súdu vydať vyhlásenie vykonateľnosti EPR v jazyku, v ktorom sa má EPR
vykonať. Konanie pred vnútroštátnym súdom sa vedie v slovenskom jazyku, pričom ak je stranou sporu
osoba, ktorá slovenský jazyk neovláda, má právo konať vo svojej materčine alebo jazyku, ktorému

rozumie a súd či už ustanovením prekladateľa alebo tlmočníka umožní tejto strane rovnaké uplatnenie
jej práv, pričom trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému
rozumie, znáša štát. V danom prípade žalobca nerozporoval, že v konaní pred bývalým Okresným
súdom Košice I sp. zn. 15Csp/13/2020 bola uznesením č.k. 15Csp/13/2020-63, ustanovená tlmočníčka,
nakoľkožalovanýbolPOsosídlomvRakúskejrepublike,čímbolozabezpečenérovnakéuplatneniepráv

aj pre sporovú stranu, žalovaného, ktorý bol PO so sídlom v Rakúsku. Aj Najvyšší súd SR v rozsudku
sp. zn. 1Sža/24/2008 konštatoval: „Z Ústavy SR ani O.s.p. nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť
súdov, aby zabezpečovali preklad písomností, ktoré sú výsledkom ich konania, do jazyka účastníka
konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ v priebehu konania súd konal s
účastníkom konania v prítomnosti tlmočníka, resp. pokiaľ je účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok

konania. Okresný súd Košice I zabezpečil preklad EPR ním vydaného do nemeckého jazyka, teda
nadobudnutím právoplatnosti tohto EPR konanie pred súdom pod sp. zn. 15Csp/13/2020 právoplatne
skončilo.

40. Citované nariadenie v čl. 12 ukladá súdu vydať (za splnenia podmienok v čl. 8 nariadenia) EPR

prostredníctvom vzorového tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V a zároveň tento súd bezodkladne
v súlade s čl. 18 bod 1. je povinný vyhlásiť EPR za vykonateľný prostredníctvom tlačiva G. Citované
nariadenie však výslovne zakotvuje v čl. 21 (viď bod 32. odôvodnenia rozsudku), že na účely výkonu
EPR v inom členskom štáte musí sám navrhovateľ (v danom prípade žalobca) predložiť príslušným
orgánom vyhotovenie EPR vyhláseného súdom pôvodu za vykonateľný a v prípade potreby, predložiť

preklad EPR do úradného jazyka členského štátu výkonu. Je zrejmé, že v konaní sp. zn. 15Csp/13/2020
si bývalý Okresný súd Košice I splnil povinnosť vydaním EPR (hoc v nemeckom jazyku) a vydaním
vyhlásenia o jeho vykonateľnosti v slovenskom jazyku. Práve žalobca bol povinný na vlastné náklady
zabezpečiť si preklad EPR na účely výkonu predmetného EPR v Rakúskej republike, resp. sa prekladu
mohol domáhať v exekučnom konaní pred rakúskym súdom.

41. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd dospel k záveru, že zo strany bývalého Okresného súdu
Košice I nedošlo vyhotovením vyhlásenia o vykonateľnosti EPR v slovenskom jazyku k nesprávnemu
úradnému postupu, preto nie je daná zodpovednosť žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Napokon,
ani náklady v podobe prekladu vyhlásenia o vykonateľnosti EPR vynaložené žalobcom vo výške 40

eur, nie je možné považovať za škodu, nakoľko priamo nariadenie ukladá navrhovateľovi (žalobcovi)
v prípade potreby predložiť preklad EPR do úradného jazyka členského štátu výkonu (do nemčiny
v Rakúsku), teda uvedené sa vzťahuje aj na predloženie prekladu vyhlásenia o vykonateľnosti EPR,
preto je vylúčené, aby takýto náklad predstavoval škodu žalobcu.

42. Zo všetkých týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. O nároku na náhradu trov konania súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 rozhodol
tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd zároveň nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa
pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

46. O výške trov konania bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( 358 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.