Rozsudok – Rodina a mládež – Život… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B4-3T/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419010138
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1419010138.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Grendárovej a

prísediacich sudcov Heleny Horváthovej PhDr. Zlaty Schniererovej, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 20.novembra 2024 v Bratislave, pomerom hlasov 3:0

r o z h o d o l :

obžalovaný X.. S. H. O. W. B. Š. T. X. O. J. : nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom Bratislava, C. č.
XXXXX/XX

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

v relaxačnom centre N. s.r.o. v Bratislave, N. U. XX, v čase medzi 19:00 hod. až 20:00 hod.
dňa 16.novembra 2018 ako masér vykonával celotelovú masáž poškodenej maloletej B.Č., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá ležala na masážnom stole, pričom počas masáže sa bez jej súhlasu začal dotýkať
jej pohlavných orgánov, hovoril jej, že je pekná, že má dokonalé telo ako modelka, a následne zneužijúc,
že sa nachádzala na masážnom stole a nedokázala sa obratom brániť, jej bez jej súhlasu a proti jej vôli

počas masáže stehien opakovane - tri-štyrikrát svojimi prstami ruky vnikol do vagíny, pričom poškodená
sa zľakla a odišla.

T e d a

donútil iného k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť

č í m s p á c h a l

zločin sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona a za to sa

-2- B4-3T/30/2019

o d s u d z u j e

Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, § 36
písm. j/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody sa mu p
o d m i e n e č n e o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená D. Č., nar. XX.XX.XXXX v Š.,
trvale bytom I., K.. W.. Š. č. XXXX/XX so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV, pod sp.zn. 1 Pv 551/18/1104 podľa § 234 ods.
1 Trestného poriadku (ďalej Tr.por.), zo dňa 10.apríla 2019 (doručené súdu dňa 12.apríla 2019) podal
obžalobu na obžalovaného S. H., pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálne násilie podľa
ustanovenia § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) s poukazom na § 139 ods.
1 písm. a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

vrelaxačnomcentrePreW.s.r.o.vD.,N.U.XX,včasemedzi19:00hod.až20:00hod.dňa16.novembra
2018 ako masér vykonával celotelovú masáž poškodenej maloletej B.Č., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ležala
na masážnom stole, pričom počas masáže sa bez jej súhlasu začal dotýkať jej pohlavných orgánov,
hovoril jej, že je pekná, že má dokonalé telo ako modelka, a následne zneužijúc, že sa nachádzala na

masážnom stole a nedokázala sa obratom brániť, jej bez jej súhlasu a proti jej vôli počas masáže stehien
opakovane - tri-štyrikrát svojimi prstami ruky vnikol do vagíny, pričom poškodená sa zľakla a odišla.

Dňa 30.januára 2020 súd vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Bratislava IV, pod sp.zn. 1 Pv 551/18/1104, zo dňa 10.apríla 2019 pre zločin sexuálne násilie

podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. podľa § 285
písm. a/ Tr.por. oslobodený pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti rozsudku podal odvolanie prokurátor.

Krajský súd v Bratislave, pod sp.zn. 4 To/28/2020 uznesením zo dňa 18.júna 2020 na neverejnom

zasadnutí podľa § 321 ods. 1 písm. b/ , písm. d/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

-3- B4-3T/30/2019

Dňa 29.septembra 2020 súd vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Bratislava IV, pod sp.zn. 1 Pv 551/18/1104, zo dňa 10.apríla 2019 pre zločin sexuálne násilie
podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.
podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodený pretože skutok nie je trestným činom.

Proti rozsudku podal odvolanie prokurátor.

Krajský súd v Bratislave, pod sp.zn. 4 To/2/2021 uznesením zo dňa 22.apríla 2021 na neverejnom
zasadnutí podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a

rozhodol. Zároveň podľa § 316 ods. 1 Tr.por. odvolanie poškodeného N. Č., nar. XX.XX.XXXX zamietol.

Dňa 19.októbra 2021 súd vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Bratislava IV, pod sp.zn. 1 Pv 551/18/1104, zo dňa 10.apríla 2019 pre zločin sexuálne násilie
podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. podľa § 285

písm. a/ Tr.por. oslobodený pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti rozsudku podal odvolanie prokurátor.

Krajský súd v Bratislave, pod sp.zn. 4 To/28/2020 uznesením zo dňa 24.marca 2022 na neverejnom
zasadnutí podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom

rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
Zároveň podľa § 325 Tr.por. odvolací súd nariadil, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení
senátu.Dňa 22.marca 2023 súd vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Bratislava IV, pod sp.zn. 1 Pv 551/18/1104, zo dňa 10.apríla 2019 pre zločin sexuálne násilie
podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. podľa § 285

písm. a/ Tr.por. oslobodený pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti rozsudku podal odvolanie prokurátor.

Krajský súd v Bratislave, pod sp.zn. 4To/80/2023 uznesením zo dňa 25.apríla 2024 na verejnom
zasadnutí podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a

podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Súd mal za to, že vzhľadom na kompletne vykonané dokazovania s tým, že odvolací súd sám ako
podstatný dôkaz vykonal výsluch poškodenej a naň nadväzujúc výsluch znalkyne PhDr. E.
I., PhD., z ktorých vyvodil jednoznačný záver o vierohodnosti poškodenej a ňou uvádzaných

skutočnostiach, ktoré boli podporované a dopĺňané aj ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi - mal za
to, že súd prvého stupňa bude povinný v novom rozhodnutí z týchto záverov vychádzať a
rozhodnúť vo veci v súlade s nimi bez toho, aby bolo potrebné dokazovanie znovu akokoľvek dopĺňať.
Malzato,ževychádzajúczozmienenéhorozhodnutiaEurópskehosúdupreľudsképrávavoveciTempel
proti Českej republike prvostupňový súd už nemá priestor pre akékoľvek iné úva-

-4- B4-3T/30/2019

hy týkajúce sa výpovede poškodenej D. Č. a jej vierohodnosti, nakoľko krajský súd v tomto smere už
zaujal definitívne a jednoznačné stanovisko, ktoré je pre súd prvého stupňa záväzné.
Úlohou súdu prvého stupňa bude venovať náležitú pozornosť vo vzťahu k tomu, či skutok napĺňa aj znak

kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu uvedeného ustanovení v § 200 ods.
2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., resp. či jeho naplnenie možno mať na
podklade všetkých zistených skutočností za preukázaný.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný

právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Počas dokazovania na súde (i po tom, čo bola predmetná vec zrušená odvolacím súdom) súd
počas nariadených jednotlivých hlavných pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,

svedkyne a zároveň poškodenej D. Č., svedkov K. Č. - babky poškodenej a N. Č. - otca poškodenej, U.
S. Š. - recepčnej v predmetnom zariadení, S. S. - príslušníka polície, doc. RNDr. N. P. PhD. - zákazníka
v predmetnom zariadení, I. I. - kamarátky poškodenej D. Č..

Vo veci vypočul znalcov z odboru klinická psychológia, ktorí vypracovali znalecký posudok vo vzťahu

ku obžalovanému a vo vzťahu ku poškodenej, ako i znalcov, ktorí vypracovali znalecké posudky
Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava a to z odvetvia kriminalistickej
biológie a kriminalistickej genetickej analýzy a z odvetvia kriminalistickej chémie.

Prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj

v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

V tomto smere s prihliadnutím na výsluch svedkyne a zároveň poškodenej, ktorý vykonal odvolací súd
a s prihliadnutím na skutočnosť, ktorá bola zvýraznená i v ostatnom uznesení odvolacieho súdu - že
prvostupňový súd už nemá priestor pre akékoľvek iné úvahy týkajúce sa výpovede poškodenej a jej

vierohodnosti - pretože v tomto smere odvolací súd zaujal definitívne a jednoznačné stanovisko, ktoré
pre súd prvého stupňa bol záväzný súd v predmetnej veci konštatoval, že v predmetnej
veci vychádzal pri uznaní viny hlavne z výpovede svedkyne a zároveň poškodenej.

Poškodená D. Č. vypovedala, že v predmetný deň bola so svojou kamarátkou na masáži vo wellness

centre, do ktorého pravidelne chodila. Bola tam s kamarátkou I. I. - pretože babka a krstná
nechceli ísť. Keď prišli do predmetného zariadenia najskôr išli do vírivky a to s kamarátkou a následne
ju zavolali na masáž. Mala to byť polhodinová masáž, mal ju vykonávať muž, čo bolo oznámené už pri
objednávke masáže. Pán jej povedal, že si má dať plachtu dole a má si ľahnúť na stôl. Pán (obžalovaný)ju začal masírovať a to na chrbte a začal sa vyjadrovať vo vzťahu k nej v tom smere, že je pekná, že
vyzerá ako modelka, pričom videl na nej modriny a pýtal sa jej na ne. Ona mu povedala, že ich má zo
športu. Taktiež jej mal povedať, že by ju zobral na vianočné trhy buď do Viedne (Rakúsko) alebo do

Bratislavy. Masírovanie najprv prebiehalo normálne.
-5- B4-3T/30/2019

Následne začalo prechádzať do sexuálnej formy masáže, keďže jej začal masírovať prsia a následne
jej vnikol prstami do intímnych partií medzi nohy asi trikrát. Toto sa stalo na konci masáže s tým, že

predtým sa len nejak mykla a posledný krát už povedala stačí a odišla. Vyšla z miestnosti a hneď to
povedala kamarátke I. I., ktorá to chcela ísť hneď riešiť, na čo jej ona uviedla, že nie, lebo sa bála, čo
sa stane. Ďalej poškodená uviedla, že si nebola istá, či potom išla na záchod a keď bola s prezliekarni,
prišiel za ňou obžalovaný, či nejdú do solárka, na čo mu obe uviedli, že nie, že pôjdu domov.
I. následne recepčnej povedala, aby si urobili poriadok s masérom a niečo v tom zmysle, že robil alebo
masíroval na miestach, kde nemal. Na to recepčná povedala niečo ako hm, dobre. I keď mala objednanú

polhodinovú masáž bola vo vnútri hodinu, na čo sa i recepčná alebo iná zamestnankyňa čudovala, že
tam bola tak dlho. Potom I. volala babke poškodenej, ktorej povedala, čo sa poškodenej stalo. Následne
boli zavolaní policajti a ona išla na výsluch. Predtým bola v danom zariadení asi šesťkrát
vždy s krstnou alebo babkou - tento jediný krát bola bez nich. V predchádzajúcich prípadoch ju vždy
masírovala žena z Thajska. Išlo o thajskú masáž a čo si spomínala plachtu si síce vždy dala dole,

ale následne boli zakryté tie časti jej tela, ktoré neboli masírované a zakrývala ich masérka. Ohľadom
priebehu masáže vypovedala, že najprv jej bol masírovaný chrbát a následne nohy zozadu. Potom si
mala sadnúť s tým, že aby si ľahla na chrbát, kde už postupne prešiel do masáže pŕs a
následne postupne išiel znovu k nohám a potom masíroval tam, kde nemal. Spôsob jeho
vniknutia do jej intímnych partií bol taký, že nešiel úplne hlboko, bolo to tak len trochu. Mohlo to byť tak

centimeter - dva maximálne. Obžalovaný rukou vošiel asi hlbšie ako len do oblasti vonkajších genitálií -
bolo to asi trikrát, žiadny iný pohyb jeho rukou tam nebol. Do jej intímnych partií vnikol prstami a
to asi dvomi. To, že obžalovaný vsunul do jej intímnych partií dva prsty, tvrdila na základe svojho pocitu.
V súvislosti s jej reakciou na masáž pŕs a vniknutie do intímnych partií poškodená uviedla, že pokiaľ išlo
o masáž pŕs nereagovala, resp. nepovedala nie, i keď jej to bolo divné, ale vychádzala z toho, že

to asi normálne. Pokiaľ išlo o intímnejšiu časť tela, začala sa báť, bola akoby stuhnutá, iba sa tak trhla a
až na záver povedala, že stačí a odišla preč. Následne jej na to povedal, aby si to nechala pre seba. Pri
masáži používal masážny olej, ktorý si naniesol na ruky a na prsty. Olej pri masírovaní mal asi žltú farbu
Sáre to hovorila potichu a to ihneď ako vyšla z predmetnej miestnosti, šepkala jej, lebo tam boli dvaja
alebo traja ľudia a to približne na vzdialenosť dva - tri metre. Obžalovaného v deň skutku videla prvý krát

Po spáchaní predmetného skutku sa utiahla do seba, nekomunikovala veľmi so svojím okolím, ani
ohľadne skutku so svojimi rodičmi. Párkrát navštívila psychológa - bolo to v Nitre asi päťkrát maximálne
a raz bola v Galante.

Znalkyňa PhDr. E. I., PhD. mala za to, že z výpovede poškodenej nevyplynula žiadna takáto skutočnosť,

ktorá by mohla ovplyvniť jej závery znaleckého posudku. Pokiaľ išlo o neverbálny prejav poškodenej, to,
že dokázala to poškodená vydržať, jej pozícia bola len taká, že sa držala tela rukami, ako takú oporu,
aby seba chránila, aby to ustála. V súvislosti s jej záverom o vysokej úrovni jej mravného charakteru,
znalkyňa dodala, že nezistila žiadnu okolnosť, pre ktorú by poškodená mohla konať v rozpore s touto
jej charakteristikou pod vplyvom okolia alebo nejakej udalosti. Závery znalkyne vychádzali z posúdenia

všetkých skúmaných okolností a výsledkov skúmania.

Všetky aspekty výpovede poškodenej v spojení s jej charakteristikami osobnosti popísané znalkyňou
podľa názoru súdu vylučovali, že by poškodená vypovedala nepravdivo o podstate spáchaného
skutku v úmysle obžalovanému bezdôvodne uškodiť.

-6- B4-3T/30/2019

Obžalovaný po celý čas dokazovania vypovedal, že je vo veci nevinný a v celom rozsahu trval, že vo
vzťahu k poškodenej túto nezneužil spôsobom - že by bez jej súhlasu a proti jej vôli počas
masáže, ktorú na nej vykonával - a to masáže stehien opakovane - tri - štyrikrát svojimi prstami mal

vniknúť do jej vagíny z dôvodu, ktorého sa poškodená zľakla a odišla.

Výpoveď poškodenej korešpondovala s výpoveďou svedkyne I. I., ako i výpoveďami
svedkov N. Č., K. Č. a S. S.. Súd tiež poukazuje i na výpoveď svedkyne U. S. Š. - ktorápotvrdila ako recepčná, že v podstate iba v krátkej dobe po absolvovaní masáže zo strany poškodenej,
prišla za ňou ako za recepčnou svedkyňa I. I. a povedala jej, aby si urobila poriadok s masérom
a či sa jej zdá normálne, že šesťnásť ročnému dievčaťu, masér masíruje rozkrok.

Súd poukazuje i na závery znalca psychológia RNDr. Mgr. A. J., PhD., ktorý vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní poukázal na nadmernú mieru pohlavného pudu obžalovaného vo vzťahu k
emóciám,ktorénásledneatakujúkvalitupoznávacíchfunkcií,vdôsledkučohomôžesituačnedochádzať
k zlyhaniam. Rovnako treba vziať do úvahy i ďalšie jeho vyjadrenie, že obžalovaný nevstupuje do

interpersonálnych vrátane socio sexuálnych interakcií s realistickými očakávaniami.

Pokiaľ ide o osobnosť poškodenej znalkyňa PhDr. E. I., PhD. konštatovala, že osobnosť poškodenej sa
vyznačuje i tým, že dbá na mravné zásady a pravidlá a ide o človeka s vysokou
úrovňou mravného charakteru, pričom nemá tendenciu javiť sa v lepšom svetle alebo prispôsobovať
si fakty z reality svojím potrebám. Je schopná objektívne vnímať prežité skutočnosti a tieto následne

reprodukovať. Neboli zistené u nej sklony ku konfabulácii a k lživosti. V jej prípade došlo k spôsobeniu
stresovej poruchy s psychosomatickými následkami popísanými v znaleckom posudku.

Na vyššie uvedených skutočnostiach - vyššie rozvedené - preto dôkazy, ktoré boli predložené po zrušení
predmetnej veci odvolacím súdom dňa 25.apríla 2024 nemali vplyv a to v smere, že by súd opätovne vo

veci vyhlásil vo vzťahu k obžalovanému oslobodzujúci rozsudok a teda znalecké posudky znalcom Ing.
K. J., PhD. a znalkyňou PhDr. Mgr. E. F., PhD a ich výpovede na hlavnom pojednávaní.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil dôkazy, ktoré boli predložené obžalovaným a to i
odborné vyjadrenie č. 1/2024 zo dňa 20.októbra 2024 vypracované PhDr. T. A. - ktoré zodpovedalo na

otázky mikroklimatických podmienok v mieste, kde malo dôjsť podľa obžaloby k spáchaniu stíhaného
skutku, ako aj k technikám realizácie masáží, k pocitom, ktoré môžu rôzne druhy masáži vyvolávať,
listinný dôkaz Stanovisko k vypracovanému znaleckému posudku znalkyňou PhDr. E. I., PhD.
Súd vo veci na hlavnom pojednávaní s prihliadnutím i na závery ostatného uznesenia odvolacieho súdu
a to výsluchy svedkov MUDr.K. H. a PhDr. T. A. zamietol.

Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto
trestného činu i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne
preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto
dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia predmetného trestného činu

-7- B4-3T/30/2019

dospel súd k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný a to tak ako je uvedený vo výrokovej
časti rozsudku.

Pri právnom hodnotení súd mal za to, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil zákonné
znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1 Tr.zák.
- pretože tento donútil poškodenú k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jej bezbrannosť.

Stav bezbrannosti je nepochybne taký stav, ktorý výrazne znemožňuje poškodenej osobe (obeti) brániť
sa voči útoku páchateľa, ktorému naopak spáchanie činu voči takejto osobne výrazne uľahčí. Stav
bezbrannosti ako má na mysli ustanovenie § 200 ods. 1 Tr.zák. - musí vychádzať zo situácie, v
akej sa poškodená osoba nachádza bezprostredne pred spáchaním trestného činu, resp. počas jeho
páchania, bez existencie, ktorého by k spáchaniu trestného činu dôjsť nemohlo, resp. by k nemu došlo

na základe inej formy konania páchateľa (predpokladanej v § 200 ods. 1 Tr.zák.), t.j. násilím alebo
hrozbou bezprostredného násilia. Vychádzajúc z uvedeného je možné jednoznačne konštatovať, že ak
poškodená osoba leží na masérskom stole nahá, a to výlučne z dôvodu, že je v pozícii klienta, ktorému
majú byť zo strany páchateľa poskytnuté profesionálne masérske služby, pričom páchateľ
tento stav, v akom sa poškodená pri vykonávaní masáže nachádza, zneužije na vykonanie

akejkoľvek sexuálnej praktiky, ide o konanie so zneužitím bezbrannosti poškodenej osoby, teda o také
konanie, ktoré po objektívnej stránke napĺňa znak skutkovej podstaty trestného činu sexuálneho násilia
podľa § 200 ods. 1 Tr.zák, (primerane právne závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp.zn. 3 Tdo/929/2011 zo dňa 24.augusta 2011).Súd na rozdiel od obžaloby - mal za to, že v dokazovaním nebola naplnená kvalifikovaná skutková
podstata žalovaného trestného činu - … a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - dieťati (§ 200 ods.

2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.).

Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. - chránenou osobou sa rozumie dieťa.

Podľa § 127 ods. 1 Tr.zák. - dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon

neustanovuje inak.

So zreteľom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. možno spáchanie činu voči dieťaťu - ako
chránenej osobe považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len vtedy, ak
bol trestný čin spáchaný v súvislosti s vekom takejto osoby.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti - rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
117/2014, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2014 - ktorý sa vzťahuje v súvislosti s
osobou vyššieho veku - ale je predmetné okolnosti možné použiť i v súvislosti s
touto trestnou vecou - pretože toto rozhodnutie poukazuje na zavinenie vo vzťahu k okolnosti, ktorá
podmieňujepoužitievyššejtrestnejsadzbyapodmienkypoužitiakvalifikačnéhopojmu„chránenáosoba“

- ako je to i v tejto prejednávanej veci.

Ustanovenie § 18 Trestného zákona a ustanovenie § 139 ods. 2 Trestného zákonu upravujú spôsob
riešenia dvoch odlišných právnych otázok, a to jednak otázku zavinenia vo
-8- B4-3T/30/2019

vzťahu k okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, a jednak ďalšiu podmienku
použitia osobitného kvalifikačného pojmu chránenej osoby, spočívajúcu v súvislosti spáchania činu s
postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Taká súvislosť musí byť daná nielen objektívne, ale
z hľadiska páchateľa aj subjektívne.

V zmysle § 139 ods. 2 Tr.zák. možno spáchanie činu voči (na) osobe vyššieho veku (obdobne musí platiť
i dieťati) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri úmyselnom
trestnom čine.

Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku (v
žalovanej veci dieťaťom) a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou
odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému (poškodenej), alebo inou
okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin.

Táto subjektívna súvislosť, primeraná postaveniu alebo stavu chránenej osoby sa vyžaduje aj pri
kvalifikačnom použití ostatných ustanovení v § 139 ods. 1 pod písmenami a/ až d/ a f/ až i/ Tr.zák. (v
prejednávanej veci - § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.).

Vychádzajúc z vyššie citovaného je potrebné uviesť, že podľa § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. (a contrario)

možno spáchanie činu voči (na) osobe - dieťati - na chránenej osobe považovať za okolnosť, ktorá
podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len vtedy, ak bol trestný čin spáchaný v súvislosti s vekom
takejto osoby.
Táto súvislosť pritom musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne, čo
nevyhnutne predpokladá, že páchateľ jednak vie, že poškodený je osobou - dieťaťom a súčasne túto

okolnosť subjektívne spája s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku
trestného činu voči poškodenému alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie
páchateľa spáchať trestný čin.

Z toho zároveň vyplýva, že skutok (čin) možno právne posúdiť ako spáchaný voči (na) osobe - dieťati,

iba ak je z jeho popisu zrejmé, že jeho spáchanie bolo u obvineného ovplyvnené (podmienené) vekom
poškodeného.Vychádzajúc z predmetného je nutné vo vzťahu ku prejednávanej veci konštatovať, že ani z formulácie
obžaloby nevyplýva - že by obžalovaný mal vedieť, že poškodená bola dieťaťom- uvedený je len
dátum narodenia (o ktorom obžalovaný) nemohol mať žiadnu vedomosť a iná skutočnosť už uvedená

nie je. Z uvedeného teda vôbec nevyplýva, že by obžalovaný vedel, že poškodená je dieťaťom a
ani to, že vek poškodenej bol by motivačným faktorom, ktorý založil alebo podporil jeho rozhodnutie
spáchať predmetný trestný čin. Možno len vyvodiť objektívnu súvislosť v tom smere, kedy bola
poškodená narodená. Žiadnym dokazovaním nebolo dokazovanie ako v prípravnom konaní tak ani
na súde - prokurátorom ako nositeľom dôkazného bremena odôvodnené - okrem dátumu narodenia

- konštatovaná súvislosť subjektívna obžalovaného- aby mohlo ísť o kvalifikovanú skutkovú podstatu
žalovaného trestného činu - zločinu.

Právne úvahy prokurátora musia obsahovať už odôvodnenie všetkých znakov trestného činu v podanej
obžalobe, ktoré obžalovaný podľa prokurátora podávajúceho obža-

-9- B4-3T/30/2019

lobu naplnil a poukázanie na konkrétne skutočnosti, z ktorých toto odôvodnenie vychádza.

Prokurátor pri podaní obžaloby dňa 12.apríla 2019 však neodôvodnil žiadnou, ani jednoduchou (strohou)

právnou úvahou, prečo obžaloba vychádza z naplnenia zákonného znaku odôvodňujúceho konkrétnu
trestnú sadzbu a to i napriek žalovanej kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu. Toto z jeho
strany nebolo vykonané ani počas samotného dokazovania v predmetnej veci.

Ako bolo po celý čas dokazovania preukázané úmyslom obžalovaného nebolo zaútočiť na poškodenú

z dôvodu jej veku. Preto táto okolnosť nemala žiaden vplyv na motiváciu obžalovaného spáchať trestný
čin v súvislosti s jej vekom, postavením, stavom (viď § 139 ods. 2 Tr.zák.).

V tomto smere súd poukazuje na výpoveď obžalovaného, ktorá bola vykonaná ako prvá - dňa
17.novembra 2018, v rámci, ktorej obžalovaný vypovedal - „koľko mala rokov ja neviem, od recepčnej

som sa dozvedel, že mala 16 rokov …“
Obdobne vypovedal i na hlavnom pojednávaní dňa 08.októbra 2018 - „v predmetný deň prišla na masáž
žena, jej vek neviem, my sa (si) nemôžeme pýtať od osôb občiansky preukaz, neprišla ani v sprievode
rodičov alebo inej zodpovednej osoby a tak som nemohol vedieť, že má 16 rokov“.

Naviacakovypovedalnielenobžalovaný,aleisamotnápoškodená-títosapredpredmetnýmžalovaným
skutkom nepoznali.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 4, veta prvá Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a

na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu.

Podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr.zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre

páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.Priukladanítrestupodzákonomustanovenútrestnúsadzbuvšaksúdnesmieuložiťtrestodňatiaslobody
kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia
slobody aspoň päť rokov.

-10- B4-3T/30/2019

V prvom rade je potrebné poznamenať - že vo vzťahu k obžalovanému bola základná trestná sadzba
za predmetný žalovaný zločin - päť rokov až desať rokov.

Trestné sadzby pri žalovanom trestnom čine ako je vyššie uvedené sú veľmi prísne. Z toho vyplýva, že
je úlohou súdov - aby dohliadali na spravodlivosť a čistotu procesu a vedených trestných konaní.
Spôsob spáchania činu, jeho následok, závažnosť konania je závažný ako i nebezpečný.
Na druhej strane pokiaľ ide o osobu obžalovaného, ktorý bol riadne zamestnaný. Vzhľadom na jeho vek
v čase vyhlasovania rozsudku tento je starobným dôchodcom tento do spáchania teraz
žalovaného skutku, ale i po ňom viedol riadny život.

Vo vzťahu ku obžalovanému súd poukazuje na jeho doterajšiu bezúhonnosť (§ 36
písm. j/ Tr.zák.). Predmetná skutočnosť vyplynula z odpisu registra trestov.

Iné poľahčujúce okolnosti (§ 36 Tr.zák.) vo vzťahu k obžalovanému neboli zistené.

Vo vzťahu k obžalovanému neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr.zák.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného
zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu
spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
(zabráneniuvtrestnejčinnosti)aprvokindividuálnejprevencie(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)

a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme
musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Vyššie uvedené znamená a teda súd dodáva, že na jednej strane štát chráni svoj záujem na ochrane

ľudského zdravia, a to i za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa
dopustil obžalovaný v čase sa prejavil práve predmetný prvok generálnej prevencie.
Na strane druhej Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení §
38 ods. 4 Tr.zák. hovorí, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu a nápravu k tomu, aby viedol

riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje aj morálne
odsúdenia páchateľa spoločnou. Preto z uvedeného vyplýva a teda je zrejmé, že pri ukladaní trestu je
nutné prihliadať nielen na predmetnú generálnu prevenciu, ale i na individuálnu - trest nemôže spĺňať
len represívnu funkciu, ale i prevýchovnú - a tieto musia byť vyvážené.

-11- B4-3T/30/2019

Preto je potrebné primárne nevyhnutné uviesť, že vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržiavať
princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Súd v

tomto smere akceptuje potrebu zvolenia optimálnej miery represie, keďže ani príliš prísny, ale ani príliš
mierny trest nepôsobia výchovne.

Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom
jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé

okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter
jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným.Práve i s prihliadnutím, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj
individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť
vyvážené.

Preto bol súd názoru, že samotné prejednanie veci pred súdom, vyslovenie viny vo vzťahu k
obžalovanému v kombinácii s podmienečným trestom so skúšobnou dobou v trvaní jeden rok bude vo
vzťahu k obžalovanému pôsobiť dostatočne prevýchovne a takýto trest bude predstavovať dostatočnú
satisfakciu.

Účelom trestného konania nie je za každú cenu uložiť páchateľovi trestného činu nepodmienečný trest
odňatia slobody. Vo výnimočných prípadoch je pre prevýchovu páchateľa vhodnejší podmienečný trest
odňatia slobody - naviac v danom prípade to nevylučuje ani trestná sadzba - keďže súd aplikoval
ustanovenia § 39 Tr.zák.

Súd je toho názoru, že v tomto prípade sú takéto podmienky splnené u obžalovaného. Podľa názoru
súdu je takto uložený trest podmienečný zákonný, spravodlivý a adekvátny a splní svoj účel tak, ako to
má na mysli Trestný zákon, a to tak v rámci jeho pôsobenia na osobu obžalovaného, ako i z hľadiska
jeho pozitívneho vplývania na ostatných členov spoločnosti.

V tejto súvislosti súd mal za to, že trest, ktorý by mal byť obžalovanému uložený (základná trestná
sadzba päť rokov až desať rokov) je neúmerne prísny stupňu nebezpečnosti, k jeho protiprávnemu
konaniu a je v rozpore i s článkom 7, hlava II. oddiel 1 Základnej listiny ľudských práv a slobôd - v zmysle,
ktorej nikto nemôže byť podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo krutému
trestu.

V tejto súvislosti práve i s prihliadnutím na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd -
článok 6 ods. 1, článok 3 - práve i s prihliadnutím na úpravu vnútroštátneho práva - že v takýchto
prípadoch z hľadiska vnútroštátneho práva môže prichádzať do úvahy zníženie v osobitnej časti
Trestného zákona ustanoveného minima trestnej sadzby podľa ustanovení § 39 a § 118 Tr.zák.
V tomto smere súd poukazuje i na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 46/2017, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č.
5/2017).
Podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo
-12- B4-3T/30/2019

pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj test kratšieho
trvania možno, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr.zák. - pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná

hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Predmetné ustanovenie § 39 Tr. zák. je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom
depenalizácie Trestného zákona. Výnimočnosť použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. o znížení trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom vyplýva už zo samotného

názvu tohto ustanovenia. Nejde teda o pravidelný postup súdu a tiež preto jeho použitie nemôžu
odôvodniť len bežne sa vyskytujúce skutočnosti.
Postup podľa § 39 Tr. zák. potom umožňuje riešiť situácie, keď trest odňatia slobody uložený v rámci
zákonnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a keď
dolná hranica tohto trestu stanovená v zákone by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu

primeranejšieho trestu.

Súd v predmetnej veci poukazuje i na skutočnosť, že skutok mal byť dokonaný dňa 16.novembra 2018
a rozsudok vo veci bol vyhlásený dňa 20.novembra 2024 - teda po viac ako šiestich rokoch. Tu však
súd mu konštatovať, že nemal za to, že by predmetné prieťahy vykonal obžalovaný, ale ani súd. Vo

veci bolo celkove štyrikrát rozhodnuté súdom prvého stupňa a zároveň celkove štyrikrát odvolací súd
predmetné rozhodnutie súdu zrušil.Súd je názoru, že osobu páchateľa je potrebné vždy hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení
konkrétneho páchateľa - v tomto prípade obžalovaného - treba posúdiť negatívny aj pozitívny význam
jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa v

spoločnosti. Nemôže však ísť len o registráciu osobných údajov bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti
vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery. V
rámci hodnotenia osoby nemožno obísť ani možnosti jeho správania, najmä z hľadiska určenia prognóz
jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so
spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry.

Súd obžalovanému uložil miernejší trest a to v trvaní dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní jeden rok, pretože je názoru, že nie je potrebné prevýchovu obžalovaného zabezpečovať
tvrdou drakonickou výmerou a to práve s ohľadom
na osobu obžalovaného, ktorý nie je osobou náchylnou k páchaniu trestnej činnosti, ale i samotné
uplynutie doby od predmetného skutku.

Preto súd v danom prípade využil jeden zo zákonným nástrojov zohľadnenia uvedeného a použil
ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. - pretože bol toho názoru - že vzhľadom na okolnosti prípadu, ako i
vzhľadom na pomery obžalovaného mal za to, že použitie trestnej
sadzby ustanovenej zákonom by bolo pre osobu obžalovaného neprimerane prísne a i na zabezpečenie

ochrany spoločnosti postačoval trest kratšieho trvania.

-13- B4-3T/30/2019

Výmera trestu najmenej päť rokov - by sa minul prevýchovným účinkom - pretože by prevažovala len

represívna stránka trestu.

Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom
jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé
okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter

jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným.

Práve i s prihliadnutím, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj
individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť
vyvážené.

Tým, že vo vzťahu k obžalovanému využil oprávnenie využitia mimoriadneho zníženia trestu uplatnil
i požiadavku primeranosti trestu, ako i proporcionality trestu vo vzťahu k obžalovanému - i keď súd
v danom prípade musí vychádzať z vnútroštátnych zákonov - a teda konkrétne z Trestného zákona
účinného a platného na území Slovenskej republiky.

Pokiaľ išlo poškodenú - táto si uplatnila škodu v celkovej výške vo výške 4 600,-- eur (viď i zápisnica
z hlavného pojednávania zo dňa 08.októbra 2019 - kde predmetný nárok bol uplatnený z dôvodu
nedostatku veku - otcom poškodenej) a to z titulu morálnej ujmy.

Súd poškodenú (keďže táto v čase vyhlasovania rozsudku už nadobudla plnoletosť) v celom jej nároku
odkázal na civilný proces. Dokazovaním neboli predložené žiadne dôkazy, na základe, ktorých by súd
mohol už v tomto trestnom konaní rozhodnúť o predmetnom nároku na náhradu škody. Preto súd
postupoval podľa § 288 ods. 1 Tr.por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho
súdu.