Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010608
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3823010608.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom C. D. XXX/XX, E. D. E., pre zločin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona a prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,
na verejnom zasadnutí dňa 5. decembra 2024 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry

Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. februára 2024, sp. zn.
26T/14/2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 05. februára 2024, sp. zn. 26T/14/2023, bol obžalovaný
A. B. uznaný vinným zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. a z

prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
„1. v dobe od 26.12.2022 do 30.12.2022 v presne nezistených časoch v detskej izbe bytu v E. D. E. D. F.
C. D. XXX/XX opakovane najmenej trikrát sexuálne zneužil poškodenú mal. G., nar. XX.XX.XXXX tým
spôsobom, že dňa 26.12.2022 alebo dňa 27.12.2022 v ranných hodinách mal s poškodenou jedenkrát
orálnystykpričompoškodenápotomakochytalaobžalovanéhozapenisceznohavicesihovzaladoruky
a následne obžalovaného dobrovoľne uspokojovala ústami, ktorý predtým než sa uspokojil ho vytiahol

z úst poškodenej, otočil sa nabok a vystriekal sa na zem, následne deň po tom a to dňa 27.12.2022
alebo dňa 28.12.2022 v čase po 22:00 hod. potom ako chytal prsia poškodenej a bozkávali sa spolu
počas menštruácie poškodenej navzájom uspokojovali obaja rukou a následne vykonal s poškodenou
pohlavný styk tak, že najprv poškodená sedela na obžalovanom a potom bol obžalovaný na poškodenej,
pričom sa obžalovaný uspokojil tak, že sa vystriekal na zem a následne dňa 29.12.2022 alebo dňa
30.12.2022 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách potom ako sa s poškodenou bozkával

vykonal s poškodenou pohlavný styk tak, že najprv na ňom poškodená sedela a "jazdila", potom sa
vymeniliaobžalovanýbolnapoškodenej,pričomsauspokojiltak,žesavystriekalnazem,počasktorého
konania obžalovaný vedel, že poškodená je osobou mladšou ako pätnásť rokov,
2. dňa 16.01.2023 v čase približne od 22:25 hod. do 22:35 hod. v byte a v priestore pred bytom bez
označenia nachádzajúcom sa na pravej strane na 3. poschodí činžového domu na F. C. D. XXX/XX H.
E. D. E. sa pod vplyvom alkoholu po tom, ako bola k asistencii rýchlej zdravotnej pomoci na miesto

privolaná hliadka Obvodného oddelenia PZ Bánovce nad Bebravou s volacím znakom Barón 107 v
zložení veliteľa hliadky - poškodeného I. J. K. a člena hliadky stržm. G. L., označených policajnou
rovnošatou, správal agresívne a vulgárne, pričom ani po opakovaných výzvach hliadky polície aby
upustil od agresívneho konania tieto výzvy neuposlúchol, následne po výzve hliadky polície vyšiel z bytu
von a oboma rukami sotil poškodeného stržm. J. K. do oblasti jeho ramien, na čo bol opätovne hliadkou
polície vyzvaný, aby od tohto konania upustil, inak budú voči nemu použité donucovacie prostriedky v

súlade so zákonom, naďalej kládol aktívny odpor, opätovne sa pokúsil napadnúť poškodeného I. J. K.
z ktorého dôvodu boli voči nemu použité donucovacie prostriedky hliadkou polície a to hmaty a chvatyv zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ktorými bol
stiahnutý na zem, kde chytil poškodeného stržm. J. K. rukami pod krk a začal ho škrtiť, pričom ako
sa poškodený stržm. J. K. pokúsil dostať z jeho zovretia pretočením na zemi, zavalil mu svojou váhou

koleno pravej nohy, čím spôsobil poškodenému stržm. J. K. ľahké zranenie a to pomliaždenie pravého
kolena, ktoré si vyžiadalo jednorazové lekárske ošetrenie s dobou liečenia a obmedzením v obvyklom
spôsobe života v pohybe a chôdzi do 1 týždňa.“

Za to bol okresným súdom obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm.

l), n) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne, na výkon ktorého bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. okresný súd uložil obžalovanému A. B. ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o treste v neprospech obžalovaného, ktoré písomne odôvodnil
nasledovne:

„S výrokom o vine, ako aj s výrokom o uloženom ochrannom opatrení rozsudku Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 26T/14/2023 zo dňa 5.2.2024 sa v plnom rozsahu stotožňujem a nemám ani žiadne
námietky voči konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Odvolanie smerujem výlučne proti výroku
o treste uloženom na samej dolnej hranici, ktorý považujem za neprimerane mierny vzhľadom na
poznatky o osobe a doterajšom spôsobe života obžalovaného, ako aj vzhľadom na skutkové okolnosti.

Súd pri určení výšky trestu vychádzal zo všeobecných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 ods. 4
Tr. zákona, pričom obžalovanému priznal poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona.
Zároveňzistiluobžalovanéhopriťažujúceokolnostipodľa§37písm.h),písm.m)Trestnéhozákona.Súd
ukladal obžalovanému trest úhrnný podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, pričom vychádzal z prísnejšieho

zákonného rozpätia pre zločin sexuálneho zneužívania, pričom horná hranica zločinu sa zvyšovala o
jednu tretinu z dôvodu aplikácie § 41 ods. 2 Tr. zákona, keďže obžalovaný spáchal dvoma skutkami dva
trestné činy z čoho jeden je zločinom. Takto u obžalovaného súd vychádzal z trestnej sadzby 3 roky až
13 rokov a 4 mesiace odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu súd podľa môjho právneho názoru správne vyhodnotil tú skutočnosť, že vzhľadom
na to, že obžalovaný spáchal oba skutky v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu
uloženého za úmyselné prečiny, vôbec nedbal na skutočnosť, že mu v prípade nevedenia riadneho
života hrozí neosvedčenie sa a výkon nepodmienečného trestu a tým dal zároveň najavo, že výkon
alternatívneho trestu, ktorý nespočíva v odňatí slobody u neho preventívny účinok mať nebude. Súd tiež

veľmi správne poukázal aj na tú skutočnosť, že obžalovanému nemohol dôvodne zohľadniť skutočnosť,
že trestné činy spáchal vo veku blízkemu veku mladistvého a tomu by sa dalo prisvedčiť, ak by išlo o
prvotrestanúosobuaniepáchateľa,ktorýužmáskúsenosťstrestnýmkonanímadokoncajevskúšobnej
dobe podmienečného odkladu výkonu trestu. V neposlednom rade sa úplne stotožňujem s právnym
názorom samosudcu okresného súdu aj v tom, že mimoriadnemu zníženiu trestu v danom prípade

bránilo najmä to, že skutky sú spáchané v skúšobnej dobe a ide o dva úmyselné trestné činy, ktoré spája
ľahostajnosť obžalovaného k právnym predpisom.

Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej
dolnej hranici trestnej sadzby z rozpätia 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace. Vyšší trest obžalovanému

súd neuložil jednak z dôvodu, že skutok v bode 2 rozsudku obžalovaný spáchal v stave zmenšenej
príčetnosti, ako aj z dôvodu, že uložením trestu na dolnej hranici súd zohľadnil špecifickosť skorého
nástupu pohlavného styku v prostredí, v ktorom obžalovaný a maloletá žijú.

Vo vzťahu k argumentácii o stave zníženej príčetnosti vplyvom alkoholu je potrebné poukázať na

závery znaleckého posudku č. 118/2023 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a
jeho doplnkov, ako aj poznatky o doterajšom spôsobe života obvineného, z ktorých oi. vyplýva, že
obžalovaný má problémy s nadmernou konzumáciou alkoholu a nejednalo sa o prvý prípad, kedy sa pod
vplyvom alkoholu dopustil protiprávneho konania, pričom obžalovaný si aj vzhľadom na predchádzajúceskúsenosti s konfliktom so zákonom pod vplyvom alkoholu je a musí byť vedomý, aký vplyv má alkohol
na jeho správanie, napriek tomu tento ďalej v nadmernej miere konzumoval, nevyhľadal odbornú pomoc
a opätovne sa pod jeho vplyvom dopustil násilného konania (skutok č. 2).

Ku skutku č. 1 je na jednej strane naozaj potrebné pripustiť určitú mieru špecifickosti prostredia, v ktorom
obžalovaný a maloletá žijú, a v ktorom je nástup pohlavného života nezriedka skorší, než by tomu
malo byť, čo závažnosť konania obžalovaného do istej miery znižuje, na strane druhej je však potrebné
zohľadniť aj tie skutočnosti, ktoré závažnosť konania obžalovaného v prípade skutku č. 1 zvyšujú, a to

konkrétne, že obžalovaný sa nedopustil skutku vo forme vykonania jedinej súlože s osobou mladšou ako
15 rokov, ale počas krátkeho časového obdobia dochádzalo medzi obžalovaným a maloletou k súloži
opakovane, a to aj s jej doplnením o iné sexuálne praktiky, pričom obžalovaný si plne uvedomoval nielen
protiprávnosť svojho konania (aj podľa vlastného vyjadrenia minimálne v jednom z týchto prípadov nebol
vôbec pod vplyvom alkoholu a od počiatku mal vedomosť o veku maloletej) a taktiež si plne uvedomoval
aj tú skutočnosť, že mu v tom čase plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia, pričom žiadna

z týchto skutočností mu nezabránila vo vykonaní skutku.

Za uvedeného stavu zastávam názor, že hoci je u obžalovaného opodstatnené ukladať nepodmienečný
trest odňatia slobody v blízkosti dolnej hranice upraveného rozpätia trestnej sadzby podľa § 41 ods. 1,
ods. 2 Tr. zákona za rovnováhy poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, tento by nemal byť ukladaný

na samej dolnej hranici.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321
odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k.
26T/14/2023-222 zo dňa 5.2.2024 vo výroku o treste a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám

rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n)
Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 42 mesiacov, so zaradením
obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.“

Obžalovaný A. B. sa prostredníctvom obhajcu k podanému odvolaniu prokurátora písomne vyjadril
nasledovne:

„V trestnej veci vedenej Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 26T/14/2023 bolo podané zo
strany Okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou odvolanie zo dňa

13.02.2024 cestou Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie mi bolo doručené
prostredníctvom môjho obhajcu dňa 22.04.2024, pričom k tomuto odvolaniu zasielam nasledovné
vyjadrenie.

Prokurátor Okresnej prokuratúry sa nestotožňuje s výškou mne uloženého trestu na samej dolnej

hranici trestnej sadzby z rozpätia 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace. Prokurátor navrhoval v konaní pred
prvostupňovýmsúdomuloženietrestuvrozsahuspáchaniaskutkupodľa§321ods.1písm.a)Trestného
zákonat.j.1až5rokovavrozsahuspáchaniaskutkupodľa§201ods.1Tr.zákonanavrhovalschválenie
dohody o vine a treste s výmerou trestu 3 roky.

V zmysle zásady absorpcie miernejšieho trestu trestom prísnejším, ktorá je zakotvená v § 41 ods. 1
Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný teda
súd postupoval pri ukladaní trestu správne.

Na tejto okolnosti nemení nič ani argumentácia prokurátora Okresnej prokuratúry, v zmysle ktorej súd
nemal prihliadať na zmenšenú príčetnosť obžalovaného pri páchaní skutku útoku na verejného činiteľa a
vzhľadom na opakujúci sa charakter páchania skutku sexuálneho zneužívania nemal súd prihliadať ani
na špecifickosť prostredia, z ktorého obžalovaný a poškodená pochádzajú. Takáto argumentácia sa však
míňa účelu zásad ukladania trestov. Špecifickosť prostredia ako aj vek poškodenej (v tesnej blízkosti

netrestnosti uvedeného skutku z pohľadu páchateľa sexuálneho zneužívania) a vek obžalovaného, ktorý
bol v tesnej blízkosti veku mladistvým, predstavujú podstatné dôvody pre uloženie trestu na samej
dolnejhranicitrestnejsadzby,vtomtoprípadeukladanéhoprísnejšiehotrestu.Rovnakoajvekovýrozdiel
a rozumová a mravná vyspelosť medzi obžalovaným a poškodenou predstavujú aj z pohľadu tretejnezávislej osoby (odlišnej od súdu, OČTK, obhajoby) tzv. laickej verejnosti dôvody nie len pre uloženie
trestu v samej spodnej hranici trestnej sadzby, ale aj dôvody (domnelé, nie právne) pre beztrestnosť
uvedeného konania. Súd preto správne prihliadal na špecifickosť tohto prípadu, a to s ohľadom na

prostredie,zktoréhoobžalovanýapoškodenápochádzajú,samotnývekavekovýrozdieltakpoškodenej
tak aj obžalovaného s ohľadom na skutok, za spáchanie ktorého zákon ukladá prísnejší trest.

Z vyššie uvedeného dôvodu, preto nie je ani tak podstatné, či obžalovaný predmetný skutok útoku na
verejného činiteľa spáchal v stave zmenšenej príčetnosti, (aj keď obžalovaný má za to, že k spáchaniu

došlo v stave zmenšenej príčetnosti), nakoľko zákon za takto spáchaný skutok ukladá trest v rozmedzí
1 až 5 rokov. Z tohto pohľadu mohol súd pri ukladaní výšky trestu prihliadať na spáchanie uvedeného
skutku len ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 psím. h) trestného poriadku, pričom na druhej strane
má obžalovaný za to, že v uvedenom prípade prevládal počet poľahčujúcich okolností, nakoľko oba
skutky spáchal vo veku blízkom veku mladistvých a k obom skutkom sa priznal, pričom vzhľadom na
zmenšenú príčetnosť pri páchaní útoku na verejného činiteľa si jeho skutkový dej nepamätal, spáchanie

skutku ako celku však nepopieral.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako obžalovaný navrhujem Krajskému súdu v Trenčíne,
aby odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry s poukazom na ustanovenie § 319 Trestného poriadku
zamietol ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora zotrvali procesné strany na svojich písomných
návrhoch.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uloženom treste,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd
okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej

povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého
výroku rozsudku okresného súdu o treste, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom

odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný A. B. urobil na hlavnom pojednávaní

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného.

Z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora proti výroku napadnutého rozsudku okresného súdu o
uloženom treste obžalovanému vyplýva, že prokurátor namietal existenciu vád podľa § 321 ods. 1 písm.
e) Tr. por., teda že nepodmienečný trest odňatia slobody, uložený obžalovanému, je neprimerane mierny.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku okresného

súdu o treste odňatia slobody, uloženom obžalovanému, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že
napadnutý výrok rozsudku okresného súdu je správny a zákonný.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť nepodmienečného trestu testu
odňatia slobody uloženého obžalovanému, z odôvodnenia podaného odvolania nevyplývajú žiadne

námietky vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli okresný súd k uloženiu predmetného trestu.
Na základe preskúmania veci ani odvolací sú nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal
pri ukladaní trestu obžalovanému nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Podľa názoru
odvolacieho súdu okresný súd v prejednávanom prípade pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledneprihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods.
4 Tr. zákona s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za

potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti, uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 nie je možné
prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam
pre potreby naplnenia účelu trestu. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní trestu
postupoval v zmysle uvedeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku
v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku poskytuje jasné a zrozumiteľné odpovede ohľadom
všetkých podstatných skutkových a právnych okolností významných pre rozhodnutie o uloženom treste.

Odvolací súd k tomu uvádza, že okresný súd po materiálnej stránke v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. správne
prihliadol na to, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a na

skutočnosť, že obžalovaný urobením vyhlásenia o vine, ktoré okresný súd prijal, významným spôsobom
napomohol súdu pri objasňovaní trestnej činnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. Túto okolnosť je
nevyhnutné aj podľa názoru odvolacieho súdu významným spôsobom zohľadňovať pri ukladaní trestu.
Pokiaľ ide o prihliadnutie na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku, podľa názoru
odvolacieho súdu okresný súd správne ustálil, že vo vzťahu k zločinu sexuálneho násilia bolo potrebné

zohľadniť aj určitú mieru špecifickosti prostredia, v ktorom obžalovaný a poškodená v čase spáchania
skutku žili a v ktorom je nezriedka skorší nástup pohlavného života tak, ako to napokon konštatoval
aj prokurátor v podanom odvolaní. Poškodená je pritom doposiaľ priateľkou obžalovaného. Na druhej
strane z hľadiska posudzovania osoby obžalovaného okresný súd dôvodne poukázal aj na skutočnosti
v neprospech obžalovaného, keď obžalovaný sa dvoma skutkami dopustil dvoch úmyselných trestných

činov, z ktorých jeden je zločinom. Týchto sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia za inú jeho úmyselnú trestnú činnosť a jedného zo skutkov sa dopustil pod vplyvom alkoholu.
Uvedené zistené okolnosti správne viedli okresný súd k tomu, že uložil obžalovanému nepodmienečný
úhrnný trest odňatia slobody a tento neukladal aj napriek prijatému vyhláseniu o vine obžalovaného pod
spodnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

S poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne pri ukladaní trestu
obžalovanému zohľadnil nielen skutočnosti v neprospech obžalovaného, ako ich uvádzal prokurátor,
ale aj tie v jeho prospech a obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici
zákonnej trestnej sadzby, zohľadňujúc pritom aj súbežné uloženie ochranného protialkoholického

liečenia ústavnou formou obžalovanému a dôvodný predpoklad, že obžalovaný zrejme bude musieť
vykonať aj trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu. Preto
odvolací súd nedospel k záveru o existencii odvolaním prokurátora uplatneného dôvodu odvolania podľa
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda že okresným súdom mal byť obžalovanému v prejednávanom prípade
uložený neprimerane mierny trest odňatia slobody.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zisti, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.