Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217217600
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2217217600.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvalo
bytom C. D., E. F. G. XXXX/XX, proti žalovaným: 1/ Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome na ulici F. H. so súp. č. XXXX, vchod č. 9, 10 v I. J., zastúpení správcom SOUTHERM SPRÁVA,
s.r.o., Športová 4021/13 A, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 44813384, zastúpeným advokátom: JUDr.

Ján Schweitzer, Šafárikova 1527/47, 924 01 Galanta, IČO: 53581130, 2/ Finlegal services, s. r. o.,
Štefánikova 23, 811 05 Bratislava, IČO: 46283421, 3/ Propriété s.r.o., Ulica Gyulu Szabóa 6293/64A,
929 01 Dunajská Streda, IČO: 50424742, 4/ D. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvalo bytom K., E. L.
XXX/X, zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., Pribinova
20, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: 50491300, o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, o určenie vlastníckeho práva a o určenie existencie záložného práva, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 4. mája 2023 č. k. 7C/66/2017–274, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie, vyhlásené na pojednávaní dňa 4.5.2023, ktorým súd prvej inštancie

zamietol návrh na pristúpenie ďalších žalovaných do konania označených v podaní žalobcu z dnešného
dňa ako žalovaní č. 5/ až 28/ r u š í.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalovaným priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 21 ods. 2 a 4
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „ZoDD“); § 78 ods. 1 a 2, § 79, § 80 ods. 1, § 133, § 137 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že žalobou
doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.11.2017 sa žalobca domáhal 1/ určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražbykonanejdňa22.8.2017o10:30hod.naOkresnomstavebnombytovomdružstveDunajskáStreda
na základe návrhu žalovaného 1/ a vedenej žalovaným 2/, na základe ktorej predmet dražby nadobudol
žalovaný 3/, 2/ určenia, že je výlučným vlastníkom bytu č. X na 4. poschodí bytového domu na ulici

F. H. J.. M. XXXX, C. M. X C. I. J., zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. I. J., a spoluvlastníckeho
podielu 64/1024 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na prislúchajúcom pozemku
(parcela reg. C parc. č. 1879/9 a 1879/10), 3/ určenia, že na označenom byte existuje záložné právo v
prospech Prima banky Slovensko, a.s. (V-2350/14 - č.z. 1491/14). Žalobca ako žalovaného 1/ označil
„vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici F. H. so súp. č. XXXX, vchod č.
9, 10 v I. J., zastúpených správcom,“ s tým, že žalovaný 1/ bol navrhovateľom dražby, žalovaný 2/

bol dražobníkom, žalovaný 3/ vydražiteľom a žalovaný 4/ je súčasným vlastníkom predmetu dražby,
ku ktorému žalobca žiada určiť svoje vlastnícke právo. Seba žalovaný označil ako osobu, ktorá boladotknutá na svojich právach (§ 21 ods. 2 ZoDD), čím mal byť daný okruh účastníkov v súlade s § 21
ods. 4 ZoDD. Žalovaní sa k žalobe písomne vyjadrili, pričom ju zhodne označili za nedôvodnú a navrhli
ju zamietnuť; vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby, ktorým je nedostatok vecnej legitimácie, však súd

prvej inštancie do odôvodnenia rozsudku podrobný obsah týchto vyjadrení nezahrnul.
Konštatoval, že v danom prípade sa žalobca domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby (a s ňou
súvisiacichskutočností),idetedaourčovaciužalobuvzmysle§137písm.d/CSP,osobitnýmpredpisom,
na ktorý cit. ustanovenie odkazuje, je v tomto prípade ZoDD. Pred začatím pojednávania dňa 4.5.2023
i na samotnom pojednávaní konanom v tento deň zástupkyňa žalobcu (predsedníčka Občianskeho

združenia Centrum správnej pomoci Galanta, IČO: 51 412 802, ktorému bola plná moc žalobcom
udelená len na jednotlivé pojednávania) navrhla, aby súd pripustil do konania ďalších žalovaných 5/ až
28/, ktorými sú vlastníci jednotlivých bytov v bytovom dome na ulici F. H. so súp. č. XXXX, vchod č.
9, 10 v I. J.. Uviedla, že takýto návrh podala už na ostatnom pojednávaní dňa 21.9.2021, súd však o
ňom nerozhodol, a v zmysle rozhodovacej praxe súdov je potrebné žalovať všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome, pretože správca nemal plnú moc na zastupovanie všetkých

vlastníkov. Zároveň platí, že v čase rozhodnutia súdu musia byť všetky údaje o vlastníkoch aktuálne,
pričom dnešný návrh vychádza z aktuálneho LV č. XXXX, ktorý bol súdu tiež predložený.
Súd prvej inštancie dôvodil, že ust. § 79 CSP slúži na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie, pričom
ide o jej počiatočný nedostatok (na začiatku konania), pretože ak by sa vyskytla právna či iná skutočnosť
znamenajúca prevod alebo prechod predmetu konania na iný subjekt až v priebehu konania, aplikuje

sa postup podľa § 80 CSP. Citoval § 79, § 80 ods. 1, § 133 CSP s tým, že označenie strán v spore
je požiadavkou individualizácie žaloby. Strany musia byť označené tak, aby bolo nepochybné, kto je
stranou v spore, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s ňou súd mohol konať. Údaje, ktoré
musí označenie strán obsahovať, upravujú ustanovenia § 133 až 136 CSP (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Cdo 232/2018).

Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo už pri podaní žaloby (dňa 21.11.2017), osobitne s ohľadom
na to, že žalobca bol v tom čase zastúpený advokátom (pre celé konanie; skončenie zastúpenia bolo
súdu oznámené 14.9.2021; č. l. 187 spisu), možné označiť jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome - t. j. navrhovateľov dražby v zmysle § 21 ods. 4 ZoDD - spôsobom podľa
§ 133 CSP, pričom v tom čase mal žalobca vychádzať z vtedajších údajov zapísaných na LV č. XXXX.

Žalobca tak však neurobil, a ani jeho vyjadrenie na ostatnom pojednávaní (21.9.2021, t. j. pred viac
ako 1,5 rokom) nemalo podobu riadneho procesného návrhu v zmysle § 80 CSP vrátane potrebného
označenia vlastníkov; v zápisnici z pojednávania sa uvádza len „navrhujeme rozšírenie žaloby v časti
žalovaných o všetkých vlastníkov v bytovom dome,“ pričom riadne označenie týchto subjektov nebolo
súdu doručené ani dodatočne. Ak by bol žalobca riadne označil všetkých vlastníkov (navrhovateľov

dražby) už na začiatku konania (v žalobe), neskoršie zmeny v zápisoch na LV č. XXXX by boli dôvodom
pre zmenu žalovaných v zmysle § 80 CSP (z dôvodu prevodu/prechodu práv). Nie je však podľa názoru
súdu prvej inštancie možné odkazom na toto ustanovenie naprávať nedostatok riadneho označenia
účastníkov konania pri podaní žaloby. Uvedeného si bola zrejme vedomá i zástupkyňa žalobcu; písomné
podanie zo 4.5.2023 je totiž označené ako „zmena žaloby...,“ čo by zodpovedalo postupu podľa § 80

CSP, avšak následne sa v ňom uvádza, že žalobca navrhuje, aby súd „pripustil do konania“ ďalších
žalovaných, čo zodpovedá postupu podľa § 79 CSP - na ktorý však už v tejto fáze konania nebol dôvod.
Preto súd na pojednávaní dňa 4.5.2023 (druhé pojednávanie vo veci) návrh právnej zástupkyne žalobcu
zamietol. V nadväznosti na to bolo potrebné zamietnuť i žalobu samotnú. Okruh účastníkov konania
o neplatnosť dobrovoľnej dražby je určený priamo ust. § 21 ods. 4 ZoDD, pričom na prvom mieste

sa uvádza navrhovateľ dražby. Tými boli v danom prípade vlastníci bytov a nebytových priestorov v
predmetnom bytovom dome (oznámenie o dražbe na č. l. 15 spisu), ktorí mali byť (od začatia konania)
označení spôsobom podľa § 133 CSP. Keďže takto označení neboli, pre úspech žalobcu v spore nebola
splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu podľa § 78 CSP. Pre úplnosť súd dodal,
že ak by pri posudzovaní okruhu účastníkov konania mal vychádzať zo skutočnosti, že navrhovateľom

dobrovoľnej dražby neboli jednotliví vlastníci, ale správca bytového domu (v zmysle § 8b ods. 1 písm.
h/ zákona č. 182/1993 Z. z; teraz označený ako zástupca vlastníkov), malo by to za následok rovnaké
rozhodnutie, nakoľko v takom prípade by žalobca ako žalovaných (1/) nemal jednotlivých vlastníkov
označiť vôbec, ale mal označiť priamo správcu, a to ako žalovaného, nie ako zástupcu. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

2.Protitomutorozsudkuvcelomjehorozsahupodalvčasodvolaniežalobca,snávrhomnajehozrušenie
a vrátenie veci na nové konanie a nové rozhodnutie. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
a/ b/, d/, e/, f/, g/ h/ a ods. 2 CSP. Namietal, že z I. výroku rozsudku nie je ani určité ani zrozumiteľné ktožalobu zamieta a ktorú žalobu zamieta, pretože žalobca sa na súde domáha súdnej ochrany Žalobou
o určenie neplatnosti dražby, Žalobou o určenie vlastníckeho práva a Žalobou o určenie existencie
záložného práva Výrok I. trpí vadou zmätočnosti a napadnutý rozsudok je nepresvedčivý, arbitrárny a

nepreskúmateľný. Žalobcovi (poznámka odvolacieho súdu - v celom odvolaní sa označuje ako žalobca
SPOTREBITEĽ) bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces, právo na súdnu ochranu podľa čl.
46 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 Dohovoru o ľudských právach. Napadnutý rozsudok
je prekvapivý a nemá oporu v zákone. Súd prvej inštancie bol povinný predbežne právne posúdiť vec,
aby mohol žalobca uplatniť jemu zákonom priznané práva a to na uplatnenie prostriedkov procesného

útoku a procesnej obrany, pričom súd prvej inštancie neuviedol predbežné právne posúdenie v zmysle
ust. § 181 ods. 2 CSP. Vytkol súdu aplikáciu ustanovenia § 78 CSP. Žalobca nemá právnické vzdelanie a
preto sa obrátil na advokáta, ktorý mu spísal žalobu. Súd prvej inštancie od podania žaloby v roku 2017
nepoučil spotrebiteľa o jeho právach a povinnostiach, pričom ho nevyzval na odstránenie vád žaloby.
Vytkolsúdu,ženevysvetlilaplikáciuust.§79CSPnaprejednávanúvec.Tutrebazdôrazniť,žežalobcaje
dominus litis disponujúci konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek

dispozície s návrhom prináležia výlučne žalobcovi, čo súd prvej inštancie opomenul alebo zámerne
ignoroval. Podľa zákona žalobca rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá návrh na začatie
konania a či aj v jeho priebehu bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ
ide o subjekty na strane žalovanej ako i rozsah žalovaného nároku. Žalobca pred vydaním rozhodnutia a
pred vyhlásením napadnutého rozsudku podal zmenu žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby:

žalobca navrhuje, aby súd pripustil do konania na strane žalovaných:
5:Mesto Dunajská Streda, Hlavná 50/16, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 305383
6:J. A., nar. XX.X.XXXX, I. I. XXX/XX, XXX XX L. N.
7:O. F., nar.XX.X.XXXX, L. P. XXX/X, XXX XX L. N.
8: Mesto Dunajská Streda, Hlavná 50/16, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 305383

9:J. Q., nar. XX.X.XXXX, F. H. XXXX/XX, XXX XX I. J.
XX:R. D., nar. XX.XX.XXXX, C. XX
XX:R. S., nar. XX.X.XXXX, C. XX
XX:T. R., nar. X.X.XXXX, U. XXX/X, XXX XX K.
XX:K. F., nar. XX.X.XXXX, F. H. XXXX/X, XXX XX I. J.

XX:K. A., nar. XX.X.XXXX, F. H. XXXX/X, XXX XX I. J.
XX: D. I., nar. XX.XX.XXXX, F. H. XXXX/XX, XXX XX I. J.
16:V. W., nar. XX.X.XXXX, F. H. XXXX/X, XXX XX I. J.
XX:V. D. , nar. XX.X.XXXX, F. H. XXXX/X, XXX XX I. J.
XX:V. G., nar. XX.X.XXXX, F. H. XXXX/X, XXX XX I. J.

XX.V. S., nar. XX.XX.XXXX, F. H. XXXX/X, XXX XX I. J.
XX:B. X., nar. XX.X.XXXX, F. H. XXXX/X, XXX XX I. J.
XX:.B. D., nar. XX.X.XXXX. F. H. XXXX/X, XXX XX I. J.
XX:D. I., nar. XX.X.XXXX, F. H. XXXX/X, XXX XX I. J.
XX:D. F., nar. X.XX.XXXX, F. H. XXXX/X, XXX XX I. J.

XX:O. F., nar. XX.X.XXXX, F. H. XXXX/X, XXX XX I. J.
XX:O. I., nar. XX.X.XXXX, F. H. XXXX/X, XXX XX I. J.
XX:P. Y., nar. X.X.XXXX, U. J. XXX/X, XXX XX I. J.
XX:G. X., nar. XX.X.XXXX, I. P. XXX/X, XXX XX D. I.
XX:G. Y., nar. XX.X.XXXX, I. P. XXX/X, XXX XX D. I.

Dôkaz: aktuálny LV č. XXXX pre k. ú. I. J.
Súd túto skutočnosť uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, avšak neodôvodnil, prečo nepripustil
na návrh žalobcu označených žalovaných do konania na strane žalovaných. Vytkol súdu prvej inštancie,
že na verejnom pojednávaní dňa 4.5.2023 vyhlásil uznesenie, ktorým Návrh na pristúpenie ďalších
žalovaných do konania označených v podaní žalobcu z dnešného dňa ako žalovaní č. 5/ až 28/

zamieta,ktorérozhodnutieneodôvodnilastranysporunepoučilomožnostipodaťresp.nepodaťopravné
prostriedky, čo zakladá odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 2 CSP. Napadnuté uznesenie, ktoré
ani nevedno či je právoplatné, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ktorá vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca považuje napadnutý rozsudok
za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty

ani okolnosti v predmetnej veci. Toto rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu
ochranu. Rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces. Uvedené rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci nakoľko súd sa
nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahomprávnej praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený. Rozhodnutie je rozporné s kogentnými
normamiajehointerpretáciavrozporesprioritouspravodlivosti.Hodnoteniedôkazovbolovykonanébez
akceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom. Napádaný rozsudok je príliš

formalistický. Rozsudok trpí vadami a závery sú extrémne inkonzistentné. Rozhodnutie a postup súdu
sú rozporné s procesnými požiadavkami spravodlivosti, nerešpektujú všeobecne uznávané základné
právne princípy, odopierajú spravodlivosť, vykladajú právo v rozpore s medzinárodnými zmluvami s
ktorými je Slovenská republika viazaná a vykladajú ich teoreticky a iluzórne, reštriktívne vykladajú
procesné normy. Rozhodnutie je v rozpore s konceptom spravodlivého konania. Súd nedostatočne

preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli predložené. Odôvodnenie rozhodnutia musí stručne,
jasne a výstižne vysvetliť ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil.
Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného
rozhodnutia však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa (§ 220 ods. 2 CSP). Medzi základné
právaúčastníkapatríajprávonatakéodôvodnenie,ktoréjasneazrozumiteľnedávaodpovedenavšetky

právne relevantné skutočnosti, pričom riadne odôvodnenie je jednou z podmienok preskúmateľnosti
takéhoto rozhodnutia a jeho presvedčivosti vo vzťahu ku stranám sporu. Pokiaľ účastník má k dispozícií
rozhodnutie, ktoré je nekonkrétne všeobecné, formalistické, odníma sa mu tým právo uskutočniť
procesné práva, teda podať riadne kvalifikované odvolanie. Ústavný súd v rozhodnutí napr. III. ÚS
79/02 prisúdil všeobecným súdom (primárnych ochrancom ústavnosti) rolu aktívneho elementu ochrany

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv,
ktorými je Slovenská republika viazaná. Imanentnou súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je
aj právo účastníka na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, III. ÚS 206/06,
III. ÚS 78/07, ESĽP Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998 ). Citoval

aj čl. 3 ods. 1 CSP, čl. 152 ods. 4, čl. 154 Ústavy SR, čl. 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, čl. 47
Charty základných práv Európskej únie. Tak ako už Ústavný súd Slovenskej republiky v rade svojich
nálezov potvrdil (napr. I. ÚS 407/2010), ústavný systém v Slovenskej republike vychádza z princípov
materiálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky odlíšil formálne a materiálne pojatie
právneho štátu, pričom jasne vyjadril svoju afinitu k druhej z foriem právneho štátu. Zatiaľ čo prvá

forma je založená na rýdzo procedurálnom a formálnom pojatí bez ohľadu na obsah a účel jednania
štátnych orgánov, materiálny právny štát je naopak založený na určitých základných princípoch, ktoré je
potrebné pri výkone štátnej moci rešpektovať. Príklon k materiálnemu pojatiu právneho štátu znamená,
že orgány verejnej moci sú povinné sa pohybovať nie len z hľadiska formálneho v hraniciach svojich
právomocí a kompetencií stanovených ústavným poriadkom a zákonmi, ale že výkon týchto právomocí

musí byt' taktiež po obsahovej (materiálnej) stránke v súlade s určitými základnými princípmi, väčšinou
vyjadrenými v ustanoveniach ústavného poriadku, ktoré garantujú základné práva a vytvárajú hodnotovú
bázu ústavného poriadku. V prípade výkonu právomoci a kompetencie orgánu verejnej moci je teda
podstatné sledovať taktiež účel, ku ktorému uplatnenie právomocí smeruje, ako i prostriedky ktorých sú
k tomu používané. V podmienkach materiálneho štátu nemôže byť výkon verejnej moci bezobsažný ani

bezúčelný. Inými slovami z ústavného hľadiska nie je možné aprobovať a tolerovať výkon verejnej moci,
ktorá je prostým uplatnením formálne predvídaného oprávnenia orgánu verejnej moci bez toho, že by bol
sledovaný zákonom predpokladaný a racionálny účel ku ktorému konkrétny výkon zverenci právomoci
smeruje. Iba v tomto materiálnom zmysle je potreba interpretovať taktiež čl. 2 ods. 2 ústavného zákona
č. 23/1991, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej aj „Listina"), podľa ktorého je

možné štátnu moc uplatňovať v prípadoch a hraniciach stanovených zákonom a spôsobom, ktorý
stanoví zákon. Zvolený spôsob výkonu verejnej moci, ktorý so sebou nesie zásah do základných práv
a slobôd, musí vždy obstáť z hľadiska princípu proporcionality. Ten je derivátom princípu právneho
štátu založeného na úcte k právam a slobodám človeka a občana (materiálny právny štát), ktorým
má byť Slovenská republika podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ktorý sa komplementárne uplatní k čl. 4

ods. 1 Listiny, podľa ktorého môžu byť povinnosti ukladané na základe zákona, v jeho hraniciach a
pri zachovaní základných práv a slobôd. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje
materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza
zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj
zhľadiskavšeobecneponímanejspravodlivosti(m.m.IV.ÚS1/07,l.ÚS57/07,IV.ÚS182/07).Obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania, ako aj
iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve
odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07).
Podľa ustálenej judikatúry ÚS, k základnému právu na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, abysa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom
poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika
ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci

vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu
súdnejochranydôjdelenvtedy,aksanazistenýstavvecipoužijeústavnesúladneinterpretovaná,platná
a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02). Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež opakovane pripomína, že
nezávislé rozhodovanie všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavou a zákonom ustanovenom
procesnoprávnom, ako aj hmotnoprávnom rámci.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k
extrémnemu nesúladu (I. ÚS 402/08) a hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ. Okresný súd
neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v
konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum danej veci, pričom kritéria iba mechanicky
aplikoval (1. ÚS 243/07). Okresný súd v rozhodnutí nerešpektoval kogentné normy, pričom zvolená
interpretácia je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti. Výklad a aplikácia právnych predpisov

je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon bol dostatočne
zdôvodnený (§ 220 ods. 3 CSP). Okresný súd značnú časť argumentácie vyňal a do rozhodnutia
vôbec neuviedol, čo sa odzrkadlilo aj v odôvodnení rozhodnutia, ktoré nijako nereflektuje predloženú
argumentáciu a zároveň ani nie je možné dovodiť z argumentácie súdu, že by sa vôbec touto
argumentáciouvpodaniachzaoberal,čímdostatočneneposúdilvšetkypredloženéargumentyúčastníka

konania. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05)
do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj právo každého na to,
aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá tvorí súčasť právneho poriadku
Slovenskej republiky alebo tvorí súčasť takých medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika
ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby

sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, t. j. k reálnemu poskytnutiu
súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom
interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. II. ÚS 249/04, IV. ÚS 23/05, I. ÚS 236/06, III. ÚS
363/06).
Je nesporné, že predmetný spor je spotrebiteľský, pretože mal vzniknúť zo spotrebiteľskej zmluvy

a to Zmluvy o správe, pričom žalobca je v postavení spotrebiteľa. Právny vzťah mal byť založený
spotrebiteľskou zmluvou, ktorú mal konajúci súd k dispozícii v súdnom spise a bol povinný ju podrobiť
súdnej kontrole, avšak súd ignoroval takúto skutočnosť a svoju povinnosť, pričom napadnutý rozsudok
trpí vadou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Žalobca má za to, že súd je povinný podrobiť
súdnej kontrole, každú spotrebiteľskú zmluvu a tu poukazuje na smernicu Rady 93/13/EHS podľa ktorej

vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú
smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné
s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem
verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones). Z predmetnej Zmluvy o výkone správy
založenej na č.l. 70 až 73 vyplýva, že žalovaný 1/ je správcom, pričom ide o dodávateľa a žalobca je

spotrebiteľom. Z predmetnej zmluvy z čl. 111. Práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebyt. priestorov bod
4. vyplýva povinnosť vlastníkovi v prípade omeškania s platbami za služby zaplatiť úrok z omeškania. Z
predmetnej zmluvy z bodu V. Záverečné ustanovenia bod 1. vyplýva cit.: Vlastníci bytov a nebytových
priestorov touto zmluvou splnomocňujú správcu k ich zastupovaniu v právnych úkonoch pri zabezpečení
povinnosti podľa článku II. tejto zmluvy a pri vymáhaní pohľadávok vzniknutých neplnením si povinnosti

vlastníkov podľa článku III. tejto zmluvy. Vzhľadom na dôkaz založený v súdnom spise Zmluva o
výkone správy zo dňa 28.4.2014 a citovaný článok V. bod 1. je nesporné, že súd prvej inštancie
napadnutý rozsudok odôvodnil svojvoľne a nepresvedčivo, pričom neobstojí vyslovený názor v bode
17. odôvodnenia napadnutého rozsudku a rozsudok je tak nepreskúmateľný. Na vydanie napadnutého
rozsudku neboli splnené procesné podmienky vzhľadom na skutočnosti že žalobca podal žalobu, o

ktorej bol súd povinný nielen rozhodnúť, ale bol povinný i vykonať dokazovanie navrhovanými dôkazmi.
Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože neodôvodnil
napadnutý rozsudok presvedčivo. V rozhodovaní súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a súd sa nevysporiadal s každou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie,

pričom ide o arbitrárne rozhodnutie pričom žalobca má právo na riadne odôvodnenie. K základným
právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie
dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je
potrebné uviesť že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veciG. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo
dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci
sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004,

III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo
dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. l. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008), nie
je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s
ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú

námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok
považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti ). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12 . mája 2011
sp. zn. 8Sžo/122/2010) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ako je vyššie uvedené. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pretože nie je pravdivý názor súdu uvedený v bode 15. odôvodnenia napadnutého

rozsudku, ktorým súd uviedol: „pričom riadne označenie týchto subjektov nebolo súdu doručené ani
dodatočne.".
Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti dražby v súlade so zákonom, keď označil navrhovateľa
dražby, dražobníka a vydražiteľa a to s poukazom na Zmluvu o výkone správy článok V. Záverečné
ustanovenia bod. 1. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v Zmluve o výkone správy splnomocnili

správcu k ich zastupovaniu v právnych úkonoch pri zabezpečovaní povinností podľa čl. II. tejto
zmluvy a pri vymáhaní pohľadávok vzniknutých neplnením si povinností vlastníkov podľa čl. III tejto
zmluvy, pričom napádaná dražba sa mala konať pre neplnenie si povinností zo Zmluvy o výkone
správy a splnomocnencom bol správca žalovaný 1/ ako zástupca Vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome na ulici F. H. so súp. č. XXXX, vchod č. 9,10 v I. J.. Žalobca v

konaní napádal plnomocenstvo správcu, pričom súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie na túto
spornú skutočnosť, v predbežnom právnom posúdení na pojednávaní konaného sudkyňou JUDr. Oľga
Csémyová nereagovala a žalobca sa nemal ako dozvedieť skutočnosti uvedené súdom prvej inštancie
v napadnutom rozsudku, pričom mu bolo odňaté právo na prístup k súdu. Ani v napadnutom rozsudku
sa súd nevysporiadal s platnosťou resp. neplatnosťou plnomocenstva správcu a preto úvahy súdu v

bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku sú svojvoľné, pretože žalobca mal možnosť vychádzať pri
určení žalovaných zo Zmluvy o výkone správy. Avšak táto Zmluva o výkone správy, ktorú strana založila
do súdneho spisu neobsahuje okrem žalobcu žiadneho vlastníka bytov a nebytových priestorov.
Súd prvej inštancie v bode 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku odkazuje na oznámenie o dražbe
na č. l. 15, pričom z tohto dôkazu nesporne vyplýva, že navrhovateľom: je: „Ostatní vlastníci bytov a

nebytových priestorov v bytovom dome na ulici F. F. H. so súp. č. XXXX, vchod č. 9,10 v I. J., v zastúpení
správcom na základe zmluvy o výkone správy:
Obchodné meno: SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o.,
Sídlo: Športová 4021/13 A, 929 01 Dunajská Streda
IČO: 44 813 384,

IČ DPH: 2022847706
Zapísaný: Obchodný register Okresného súdu Trnava, oddiel. Sro, vložka č. 23931/T
Ďalej len „navrhovateľ" alebo „záložný veriteľ"“
Z uvedeného je nesporné, že žalobca podaním žaloby žaloval správneho navrhovateľa dražby a úvahy
a názory súdu prvej inštancii o vecnej legitimácii strán sporu a jeho nedostatku a ako dôvodu na

zamietnutie žaloby je nesprávny a v rozpore so zákonom. Žalobca má za to, že napádaná dražba je
neplatná a súd je povinný o nej rozhodnúť a vysporiadať sa s námietkami v žalobe, čo súd prvej inštancie
hrubo odignoroval. Doposiaľ je sporná skutočnosť, keďže súd nevykonal dokazovanie kto bol v zmysle
zákona o dražbách navrhovateľom dražby, pretože sa súd prvej inštancie nezaoberal touto námietkou
rozhodujúcou pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Podľa dôkazov založených v súdnom spise je sporná

táto skutočnosť a súd prvej inštancie sa s ňou nevysporiadal, pričom rozhodol výlučne formalisticky a tak
porušil princípy materiálneho štátu a žalobcovi odňal právo na súdnu ochranu. Ústavný súd Slovenskej
republikyvradesvojichnálezovpotvrdil(napr.I.ÚS407/2010),žeústavnýsystémvSlovenskejrepublike
vychádza z princípov materiálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky odlíšil formálne a
materiálne pojatie právneho štátu, pričom jasne vyjadril svoju afinitu k druhej z foriem právneho štátu.

Zatiaľ čo prvá forma je založená na rýdzo procedurálnom a formálnom pojatí bez ohľadu na obsah a účel
jednaniaštátnychorgánov,materiálnyprávnyštátjenaopakzaloženýnaurčitýchzákladnýchprincípoch,
ktoré je potrebné pri výkone štátnej moci rešpektovať. Príklon k materiálnemu pojatiu právneho štátu
znamená, že orgány verejnej moci sú povinné sa pohybovať nie len z hľadiska formálneho v hraniciachsvojich právomocí a kompetencií stanovených ústavným poriadkom a zákonmi, ale že výkon týchto
právomocí musí byť taktiež po obsahovej (materiálnej) stránke v súlade s určitými základnými princípmi,
väčšinou vyjadrenými v ustanoveniach ústavného poriadku, ktoré garantujú základné práva a vytvárajú

hodnotovú bázu ústavného poriadku. V prípade výkonu právomoci a kompetencie orgánu verejnej moci
je teda podstatné sledovať taktiež účel, ku ktorému uplatnenie právomocí smeruje, ako i prostriedky
ktorých sú k tomu používane. V podmienkach materiálneho štátu nemôže byť výkon verejnej moci
bezobsažný ani bezúčelný. Inými slovami z ústavného hľadiska nie je možné aprobovať a tolerovať
výkon verejnej moci, ktorá je prostým uplatnením formálne predvídaného oprávnenia orgánu verejnej

moci bez toho, že by bol sledovaný zákonom predpokladaný a racionálny účel ku ktorému konkrétny
výkon zverenej právomoci smeruje. Iba v tomto materiálnom zmysle je potreba interpretovať taktiež čl.
2 ods. 2 Listiny, podľa ktorého je možné štátnu moc uplatňovať v prípadoch a hraniciach stanovených
zákonom a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Zvolený spôsob výkonu verejnej moci, ktorý so sebou
nesie zásah do základných práv a slobôd, musí vždy obstáť z hľadiska princípu proporcionality. Ten
je derivátom princípu právneho štátu založeného na úcte k právam a slobodám človeka a občana

(materiálny právny štát), ktorým má byť Slovenská republika podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ktorý sa
komplementárne uplatní k čl. 4 ods. 1 Listiny, podľa ktorého môžu byť povinnosti ukladané na základe
zákona, v jeho hraniciach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej
činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych
predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo

akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, l. ÚS 57/07, IV.
ÚS 182/07).
Dôvodná je i námietka proti nedoručeniu listín žalobcovi založených žalovanou stranou do súdneho
spisu a to Oznámenie o konaní schôdze, pričom súd prvej inštancie na verejnom pojednávaní dňa
21.9.2021 zaviazal žalovaného 2/ na predloženie Oznámenia o konaní schôdze. Je nesporné, že

žalobcovi bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie. V konaní došlo i k zmene zákonného
sudcu. Súd prvej inštancie spôsobil prieťahy v konaní, pretože od podania žaloby 21.11.2017 sudkyňa
JUDr. Oľga Csémyová vytýčila pojednávanie až dňa 21.9.2021, pričom sudkyňa Mgr. Desana Janíčková
Rusnáková uprednostnila zásadu hospodárnosti konania, ktorú povýšila nad zásady garantované
žalobcovi zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. Z vyššie uvedených dôvodov zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a to zapríčinením súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal
dokazovanie a neumožnil žalobcovi v zmysle čl. 48 vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom. Rozhodnutie
súduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,pričomsúdprvejinštanciepodľa
odôvodnenia napadnutého rozsudku odôvodnil napadnutý rozsudok podľa ustanovení § 21, § 23 ZoDD,

pričom nešlo o dobrovoľnú dražbu a súd prvej inštancie mal povinnosť prihliadať i na ostatné právne
predpisy , ktoré ignoroval, čím spôsobil vadu konania, opomenul vykonať dôkazy, pričom opomenutý
dôkaz spôsobuje vady konania a porušenie práva na spravodlivý proces. Súd pozná právo a preto je
jeho povinnosťou konať v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Súd nevyzval žalobcu na
späťvzatie žaloby po predbežnom právnom posúdení dňa 21.9.2021, pričom súd porušil zákon (§ 138

CSP). Súd ak mal za to, že žaloba je nedôvodná bol povinný žalobcu vyzvať na späťvzatie žaloby,
pričom i preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Citoval § 366 CSP a uviedol, že uplatňuje vzhľadom na vyššie uvedené prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, pretože sa týkajú

procesných podmienok, má byt nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani žalobou o určenie vlastníctva ani žalobou o určenie
existencie záložného práva. Žalobca navrhuje vykonať dokazovanie dôkazmi založenými v súdnom
spise, a navrhovanými na pojednávaní dňa 21.9.2021, pričom žalobcovi bolo odopreté právo vykonať

dokazovanie výsluchom navrhovaných žalovaných, bolo mu odopreté právo vyjadriť sa k vykonávaným
dôkazom, pričom nikto nemôže toto právo odňať a už vôbec nie súd, pretože odmietnutie práva na
prístup súdu je porušením čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Žalovaný 4/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej

správnosti potvrdiť. Uviedol, že súhlasí s rozsudkom. Ako správne súd poznamenal, okruh účastníkov
konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby je určený priamo ustanovením § 21 ods. 4 ZoDD. Podľa § 21
ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby,
dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Uvedené predstavujeinštitút núteného spoločenstva v zmysle § 78 CSP, ktoré vyžaduje na strane žalovaných všetkých
účastníkov dotknutého právneho úkonu, inak by musela byť ex lege obligatórne pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žaloba zamietnutá. V zmysle rozhodovacej praxe súdov je potrebné žalovať všetkých

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, pretože správca nebol v uvedenom konaní
oprávnený zastupovať všetkých vlastníkov. Žalobca ani dodatočne neoznačil všetkých vlastníkov v
bytovomdome.Žalovaný4/mázato,žežalobcaužpripodanížalobybolpovinnýoznačiťvšetkysubjekty
hmotnoprávneho vzťahu na strane žalovaných, uvedené nie je možné zhojiť dodatočnou zmenou žaloby
v priebehu konania, tak ako sa pokúšal žalobca na poslednom pojednávaní v uvedenej veci. Žalobca

je dominus litis disponujúci konaním a jeho predmetom, ako správne uvádza žalobca v odvolaní, avšak
je potrebné zdôrazniť, že žalobca je pánom sporu do podania žaloby na súd. Do tohto momentu je na
žalobcovi, čo bude predmetom sporu a kto má podľa neho tvrdenú právnu povinnosť a na koho strane je
tvrdené právo. Od tohto momentu sa svojho dispozičného práva v určitom rozsahu vzdáva. Na základe
toho už v priebehu konania pred súdom nemôže meniť spor ako taký, len ho rozšíriť alebo zúžiť. Základ
sporu však musí ostať zachovaný. Zmenou žaloby za účelom dosiahnutia správnej vecnej legitimácie

k tomu, ale nedochádza. Na základe uvedeného má žalovaný 4/ za to, že súd rozhodol v súlade so
zákonom a konštantnou rozhodovacou praxou, pričom rozsudok netrpí žiadnymi vadami a žalovaný 4/
ho považuje za správny.

4. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho

vecnej správnosti potvrdiť. Žalobca v odvolaní namietal postup súdu pri posudzovaní platnosti, resp.
neplatnosti plnomocenstva správcu o. i. s odkazom na bod 17. rozsudku, svoju námietku vysvetlil tým,
že ako žalobca mal možnosť vychádzať pri určení žalovaných zo Zmluvy o výkone správy, pričom táto
zmluva okrem žalobcu neobsahuje iného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. K tejto námietke
žalovaný 1/ uviedol, že v prvom rade je nutné si ustáliť skutočnosť, že nositeľmi hmotného práva,

o ktorom sa koná, sú vlastníci bytov a nebytových priestorov, správca vždy bol a je len zástupcom
(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 302/2019 z 20.2.2020). Uvedené
platilo aj podľa predošlej, a taktiež platí podľa súčasnej právnej úpravy (po prijatí novely k zákonu č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zákonom č. 238/2018 Z. z. účinnej od 1.
novembra 2018). Podľa § 21 ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa

ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa
ods. 2. Žalobca za navrhovateľa dražby označil žalovaného 1/, a to konkrétne ako „vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome na ulici F. H. so súp. č. XXXX, vchod č. 9, 10 v I. J., zastúpených
správcom“, avšak k tomu, aby boli zákonom predpísané podmienky splnené, žalobca za navrhovateľov
dražby mal označiť v súlade s § 133 CSP jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

bytovom dome. Argument žalobcu, že v Zmluve o výkone správy neboli označení ostatní vlastníci bytov
a nebytových priestorov je v tomto smere irelevantný, nakoľko CSP predpísané údaje jednotlivých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome sú vyznačené na verejne dostupnom liste
vlastníctva. Označenie strán je pritom požiadavkou individualizácie žaloby a správne označenie nositeľa
hmotného práva je základným procesným predpokladom súdneho konania. V tomto smere poukázal

aj na argumentáciu žalobcu v odvolaní, kde poukazuje na to, že prostredníctvom svojho zástupcu, a
to Občianskeho združenia Centrum správnej pomoci Galanta, IČO: 51 412 802, na pojednávaní dňa
21.9.2021, požiadal o „poskytnutie lehoty na písomné podanie na rozšírenie žaloby“. Žalobca napriek
tomu až po uplynutí takmer dvoch rokov od tohto pojednávania a po uplynutí takmer 6 rokoch od
podania žaloby podal súdu (v deň posledného pojednávania) návrh na zmenu žaloby, ktorým navrhol

súdu pripustenie nositeľov hmotného práva, t. j. jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome. Žalobca 1/ sa však stotožňuje s názorom súdu, t. j. že v tejto fáze konania už nie
je možné naprávať nedostatok riadneho označenia účastníkov konania. Okrem toho, strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Ak sa zoberie do úvahy procesná aktivita

žalobcu je možné skonštatovať, že to bolo v značnom rozpore s princípom hospodárnosti konania.
Podľa žalobcu je doposiaľ sporná aj otázka kto je navrhovateľom dražby, keďže konajúci súd nevykonal
dokazovanie v tomto smere. K tejto námietke žalovaný 1/ uviedol, že skutočnosť kto je navrhovateľom
dobrovoľnej dražby je dôležitá okrem iného aj z pohľadu vecnej legitimácie v súdnom konaní. Žalovaný
1/ sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie a zároveň dodáva, že vecná

legitimácia v konaní (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k
prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní
rozhoduje. Citoval § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a
§ 151a Občianskeho zákonníka s tým, že výkon záložného práva teda prináleží záložnému veriteľovi,v tomto prípade ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a preto sú nositeľmi hmotného
práva. Na základe uvedeného je potrebné ustáliť, že navrhovateľom dražby sú všetci jednotliví vlastníci
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a preto aplikácia § 78 CSP je pre úspešné uplatnenie

práva na súde nevyhnutná. O nútené procesné spoločenstvo podľa CSP pôjde vtedy, keď priamo zo
zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo
spoločenstvo. Inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou
úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných
ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak by

žalobca namiesto núteného procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt, prípadne nie všetkých
nútených spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá.
Keďže žalobca neoznačil jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,
nemohla byť ani splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu podľa § 78 CSP.
Vzhľadom na uvedené, žalovaný 1/ sa stotožňuje s názorom súdu, ktorý dospel k záveru, že v konaní
nevystupoval úplný okruh strán konania, pretože citované ustanovenie ZoDD priamo a predovšetkým

kogentne upravuje vecnú legitimáciu strán sporu v konaniach o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby,
pričom jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov mali byť súčasťou núteného spoločenstva, ergo
označení v žalobe na strane žalovaných.
Žalobca vo svojej žalobe namietal najmä to: že mu nebol doručený znalecký posudok a preto sa nemohol
oboznámiť s jeho obsahom, že nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet dražby, boli znaleckým posudkom

podhodnotené, pohľadávka pre ktorú sa začalo s výkonom zákonného záložného práva neexistuje,
disproporcionalitu medzi hodnotou nehnuteľnosti a výškou pohľadávky, a že zákonné záložné právo
nemá prednosť pred zmluvným záložným právom. V tejto súvislosti pri objektívnom posúdení celej
veci je nutné poznamenať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Vyššie uvedené tvrdenia žalobcu
boli riadne vyvrátené žalovanými a žalobca fakticky nepreukázal pravdivosť a opodstatnenosť svojich

tvrdení. Žalobcovi bola dokonca konajúcim súdom na pojednávaní konanom dňa 21.9.2021, t. j. 4
roky po podaní žaloby, uložená povinnosť opätovne písomne podať svoje návrhy na dokazovanie a
riadne odôvodnenie uplatnených námietok. Žalobca však tak neurobil ani v tejto dodatočnej lehote.
V súvislosti v žalobe uplatnenými námietkami žalovaný 1/ uviedol, že: v konaní bolo preukázané,
že všetky listiny boli doručované žalovaným 1/ a žalovaným 2/ žalobcovi, avšak tieto zásielky neboli

žalobcom preberané ani na adrese bytu, ktorý bol predmetom dražby a ani na jeho adrese vo C.
D., znalecký posudok bol vypracovaný znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľnosti, zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, čo samo o sebe garantuje relevanciu znaleckého
posudku, žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že žalovanému 1/ riadne a včas uhrádzal mesačné

zálohové platby, otázkou disproporcionality a prednosti zákonného záložného práva pred zmluvným
záložným právom sa vysporiadal žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení z 10.9.2019, s ktorým vyjadrením sa
žalovaný 1/ stotožňuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je dôležité, aby sa doterajšie argumenty a nepreukázané
tvrdenia žalobcu skúmali komplexne. Žalobcovi bol vydražený byt, lebo dlhodobo a permanentne

neuhrádzal mesačné zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu, do fondu prevádzky údržby
a opráv a prípadné nedoplatky z vyúčtovaní v zmysle § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Následne po podaní žaloby žalobca, ako aj občianske
združenie zastupujúce žalobcu na jednotlivých pojednávaniach, umelo naťahovali čas, s čím nielenže
konajú v rozpore so základnými princípy civilného procesného práva, ale vytvárajú tým dlhodobú a

značnú právnu neistotu pre ostatných účastníkov konania. Je preto potrebné zdôrazniť skutočnosť, že
aj keby bola splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu podľa § 78 CSP, žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, a to ani len sčasti. Výkon zákonného záložného práva treba chápať
ako prostriedok ochrany všeobecného záujmu chráneného zákonom slúžiacim na ochranu vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, ktorí riadne plnia svoje povinnosti pred inými vlastníkmi bytov, ktorí tieto

povinnosti riadne neplnia. Avšak v tomto prípade zákonom daná možnosť vymoženia pohľadávky od
nezodpovednéhovlastníka-vzhľadomnadĺžkukonaniaakuskutočnosti,žebezakéhokoľvekfaktického
dôkazu dokáže žalobca naťahovať súdne konanie - je skôr záťažou pre zodpovedných vlastníkov,
vydražiteľa, dražobníka ako aj správcu bytového domu.
K ostatným námietkam a právnym úvahám uvedeným v odvolaní žalobcu sa žalovaný 1/ vyjadrovať

nemieni, nakoľko tie podľa jeho názoru nesúvisia s predmetom prejednávanej veci. S poukazom na
vyššie uvedené je žalovaný 1/ presvedčený, že Okresný súd Dunajská Streda v konaní vo veci správne
zistil skutkový stav a tento následne aj správne právne posúdil.5. Žalovaný 3/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť. Je názoru, že odvolaním napadnutý rozsudok je správny, t. j. tento vychádza
z náležite zisteného skutkového a právneho stavu veci, ktorý bol následne správne vyhodnotený, a to tak

po skutkovej ako aj právnej stránke. Žalobca ako odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne také
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci, keďže žalobcom podaná žaloba
od počiatku trpela takými vadami, ktoré v priebehu konania nebolo možné konvalidovať, a preto bolo
nevyhnutné rozhodnúť tak ako tomu bolo v prípade odvolaním napadnutého rozsudku.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného 4/ uviedol, že výslovne popiera tvrdenia žalovaného 4/ a
uvádza vlastné tvrdenia: Žalobca žaluje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Tvrdenie
žalovaného 4/ ktorým tvrdí, že správca nebol v uvedenom konaní oprávnený zastupovať všetkých
vlastníkov potvrdzuje skutočnosť, že správca nebol oprávnený zastupovať všetkých vlastníkov v konaní
dražobného procesu a napádanú dražbu je povinný súd určiť za neplatnú. Žalobca výslovne popiera
tvrdenie žalovaného 4/: „Na dôvažok žalovaný 4/ uvádza, že žalobca ani dodatočne neoznačil všetkých

vlastníkov v bytovom dome. Žalovaný 4/ má za to, že žalobca už pri podaní žaloby bol povinný označiť
všetky subjekty hmotnoprávneho vzťahu na strane žalovaných, uvedené nie je možné zhojiť dodatočnou
zmenou žaloby v priebehu konania, tak ako sa pokúšal na poslednom pojednávaní v uvedenej veci.“
Uvedené tvrdenia nemajú oporu v zákone. Žalobca ako dominus litis disponuje s konaním a jeho
predmetom, preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície s návrhom prináležia výlučne

žalobcovi, žalobca rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá návrh na začatie konania/žalobu
a či aj v jeho priebehu bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o
subjekty na strane odporcu ako i rozsah žalovaného nároku. V civilnom sporovom konaní a podobne
aj v správnom súdnom konaní má toto silné postavenie osoba, na ktorej návrh sa konanie začína,
teda navrhovateľ/žalobca. Jeho návrhom sa spor začína, ďalšími úkonmi sa udržiava a určuje sa jeho

šírka, navrhovateľ určuje rozsah konania, osoby na strane odporcu aj rozsah žalovaného nároku. Ide
o jeden z prejavov dispozičnej zásady, ktorá je procesným vyústením autonómnej vôle ako jednej zo
základných zásad, ktorými sa riadia právne vzťahy v oblasti súkromného práva. Žalobca v konaní označil
všetky subjekty, ktoré žaluje podľa jemu dostupných informácii, čo osvedčil výpisom z listu vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie, obec a okres I. J.. Dal do pozornosti § 296 CSP. Súd prvej inštancie

nevyzval žalobcu na opravu resp. doplnenie žaloby, jeho žalobu prijal a o vec prerokovával. K ust. § 21
ods. 4 ZoDD je potrebné uviesť, že toto ustanovenie neurčuje lehotu na označenie účastníkov súdneho
konania. Uvedené ustanovenie určuje lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby. Žalobca výslovne popiera tvrdenie žalovaného 4/, ktorý tvrdí, že žalobca je pánom sporu do
podania žaloby na súd, pretože takéto tvrdenie nemá oporu v zákone a navyše uvedené tvrdenie

žalovaného 4/ je v rozpore so zákonom a v rozpore s dispozičnou zásadou. Žalobca na podporu
svojich tvrdení poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 788/2015
z 2.12.2015, z ktorého citoval. Je nesporné, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, a to žalobcovi, aby uskutočnil jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nevyslovil predbežné právne posúdenie že

žaloba je zjavne nedôvodná, a nevyzval žalobcu na späťvzatie žaloby a vec prejednával a prerokovával
5 rokov. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie Návrh na pristúpenie ďalších žalovaných do konania
nepripustil a to bez právneho dôvodu. Uznesenie o zamietnutí Návrhu na pristúpenie ďalších žalovaných
do konania nemá oporu v zákone, preto má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo vecí samej.

7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že výslovne popiera tvrdenia žalovaného 1/ a uvádza
vlastné tvrdenia: Právny zástupca žalovaného 1/ JUDr. Ján Schweitzer, odkazuje na ust. § 21 ods.
4 ZoDD, že účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby,
dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2. Z uvedeného vyplýva, že

žalobca podal žalobu presne podľa tohto ustanovenia zákona a dôkazom toho je Zmluva o vykonaní
dražby, v ktorej ako navrhovateľ napádanej dražby je žalovaný 1/ označený ako navrhovateľ napádanej
dražby aj ako Záložný veriteľ aj ako Ostatní vlastníci, ako Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov
v zastúpení správcom (na základe zmluvy o výkone správy) SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o., z čoho
nesporne vyplýva, že žalovaným je v rade 1: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome

(okrem žalobcu) na ulici F. H. so súp. č. XXXX, vchod č. 9,10 v I. J., zastúpení správcom SOUTHERM
SPRÁVA, s.r.o. Je nesporné, že žalobca žaloval toho kto porušil jeho práva a neobstojí žiadna ma
argumentácia uvedená žalovaným 1/ ani s poukazom na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 302/2019 z 20.02.2020, pretože práve predmetné uznesenie Ústavného súduSlovenskej republiky svedčí v prospech žalobcu. Správca bytového domu v zastúpení vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome navrhol napádanú dražbu po konaní ním tvrdenej
schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu a tak mal postavenie splnomocnenca

splnomocniteľov a to vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konaní o dražbe ako navrhovateľ
napádanej dražby. Žalobca žiadal a navrhol výsluch všetkých spoluvlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome, pričom súd prvej inštancie konal v rozpore so zákonom, keď návrh žalobcu
zamietol, pričom tak konanie je postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, keď inter alia bez dodržania zásad kontradiktórneho súdneho procesu súd žalobu zamietol bez

náležitého zistenia skutkového stavu pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Žalobca žaluje v konaní v
rade 1: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (okrem žalobcu) na ulici F. H. so súp.
č. XXXX, vchod č. 9,10 v I. J., zastúpení správcom SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o., Športová 4021/13
A, 929 01 Dunajská Streda IČO: 44 813 384, zap. v obch. reg. OS TT, odd. Sro, vl. č. 23931/T, z
čoho určite a zrozumiteľne vyplýva, že žaluje všetkých spoluvlastníkov, zastúpených správcom. Súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, pretože podľa § 78 CSP platí: (1) Nútené spoločenstvo

je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých
subjektov právneho vzťahu. Z uvedeného v súvislosti s osobitným predpisom ust. § 21 ods. 2 ZoDD
platí: účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba. Navrhovateľom dražby v prejednávanom prípade bol podľa
Oznámenia o dražbe (č. l. 15) Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici F.

F. H. so súp. č. XXXX, vchod č. 9, 10 v I. J., v zastúpení správcom na základe zmluvy o výkone správy:
SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o., Športová 4021/13 A, 929 01 Dunajská Streda IČO: 44 813 384, zapísaný:
Obchodný register Okresného súdu Trnava, oddiel Sro. Vložka č. 23931/T, ďalej len „navrhovateľ" alebo
„záložný veriteľ“. Z uvedeného je nesporné, že pri podaní žaloby bola dodržaná dikcia zákona podľa ust.
§ 21 ods. 2 ZoDD a súd prvej inštancie sa mýli, keď žalobu zamietol z dôvodu jeho právneho posúdenia,

ktoré právne posúdenie súdu prvej inštancie nemá oporu v zákone. Žaloba bola podaná v súlade
so Zmluvou o výkone správy, v ktorej ako správca vystupuje SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o., Športová
4021/13 A, 929 01 Dunajská Streda IČO: 44 813 384, poverený zabezpečovaním prevádzky, údržby a
opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu na ulici F. H. číslo súpisné
XXXX v I. J. a pozemku, ktorý prináleží k tomuto domu a zabezpečovaním služieb spojených s užívaním

bytov za podmienok uvedených v tejto zmluve. Zo Zmluvy o výkone správy vyplýva, že vlastníci bytov
a nebytových priestorov touto zmluvou splnomocňujú správcu k ich zastupovaniu v právnych úkonoch
pri zabezpečovaní povinností podľa článku II. tejto zmluvy a pri vymáhaní pohľadávok vzniknutých
neplnením si povinností vlastníkov podľa článku III. tejto zmluvy. Pre úplnosť k vyjadreniu žalovaného
1/ o porušeniach ZoDD treba uviesť, že tvrdenia v bode III. vyjadrenia žalovaného 1/ neobstoja,

pretože zo strany dražobníka došlo k flagrantným porušeniam zákona, napokon ak vlastníci bytov a
nebytovýchpriestorovnebolizastúpenížalovaným1/takdražbuaninemoholvykonať.Napádanúdražbu
dražobník vykonal v rozpore so zákonom a nesplnil si ani základnú povinnosť vykonať dražbu na základe
znaleckého posudku, keďže nebol ohodnotený interiér draženého bytu. Znalecký posudok, ktorý si dal
dražobník vyhotoviť je nepreskúmateľný, pretože neobsahuje prílohy na jeho preskúmanie. Tvrdenie

žalovaného 1/, že znalecký posudok mal vykonať znalec v odbore stavebníctvo neobstojí, pretože to
neospravedlňuje porušenie ZoDD dražobníkom.
Tvrdenie žalovaného 1/, ktorým tvrdí, že si žalobca dlhodobo a permanentne neuhrádzal mesačné
zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu, do fondu prevádzky údržby a opráv a prípadné
nedoplatky z vyúčtovaní v zmysle§ 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov, neboli v konaní osvedčené, naopak v súdnom spise je založené vyúčtovanie z roku 2014,
ktoré osvedčuje, že žalobca mal preplatok, ktorý si mal žalovaný 1/ zaúčtovať na prípadné nedoplatky v
roku 2015. Žalovaný 1/ vygeneroval vyúčtovania tak, aby dosiahol vznik nedoplatku žalobcu nad sumu
2.000 eur, aby mal dôvod iniciovať napádanú dražbu. Z konania žalovaného je zrejmý úmysel vydražiť
byt žalobcu čo osvedčujú i listiny Hlasovacia listina z písomného hlasovania, podľa ktorej nepodpísali

všetcispoluvlastnícijednotlivýchbytov,zabytč.1podpísalaV.D.bezV.W.,zabytč.XpodpísalV.G.bez
V. S., za byt č. X podpísal B. X. bez B. D., za byt č. X podpísal O. F. bez O. I., za byt č. XX podpísala R. S.
bez R. D., za byt č. XX podpísala G. S. bez G. X., za byt č. XX podpísala K. A. bez K. F.. Z uvedenej listiny
vyplýva, že spoluvlastníci sa mali vyjadriť či súhlasia s tým, aby sa konala dobrovoľná dražba bytu č. X,
vo vchode č. 9 (vlastník B. A.). V súdnom spise nie je priložené žiadne hlasovanie ani plnomocenstvo

hlasujúcich spoluvlastníkov správcovi. Okruh žalovaných tak nemohol byť určite a zrozumiteľne v žalobe
uvedený. Ako žalovaný mohol byť uvedený výslovne a v zmysle ZoDD len navrhovateľ dražby, tak ako
je uvedené v podanej žalobe. Žaloba bola podaná správne proti žalovanému 1/. Žalobca nebol vyzvanýna vyhotovenie znaleckého posudku, a so znaleckým posudkom, ktorý si dal vyhotoviť dražobník nemal
možnosť sa oboznámiť. Doručovanie písomností nebolo v súlade s ZoDD.
Žalobca výslovne popiera tvrdenia žalovaného 1/, ktorým tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

ide o bezvýznamné tvrdenie. Právny zástupca žalovaného je advokát a tak je tu predpoklad, že
pozná zákon i to, že žalobca ako dominus litis disponuje s konaním a jeho predmetom, preto
procesnéoprávnenia,týkajúcesaakejkoľvekdispozíciesnávrhomprináležiavýlučnežalobcovi.Žalobca
rozhodujeoexistenciisporuajenajehovôli,čipodánávrhnazačatiekonaniaačiajvjehopriebehubude
mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane žalovanej

ako i rozsah žalovaného nároku. V civilnom sporovom konaní a podobne aj v správnom súdnom konaní
má toto silné postavenie osoba, na ktorej návrh sa konanie začína, teda navrhovateľ, žalobca. Jeho
návrhom sa spor začína, ďalšími úkonmi sa udržiava a určuje sa jeho šírka, navrhovateľ určuje rozsah
konania, osoby na strane odporcu aj rozsah žalovaného nároku. Ide o jeden z prejavov dispozičnej
zásady, ktorá je procesným vyústením autonómnej vôle ako jednej zo základných zásad, ktorými sa
riadia právne vzťahy v oblasti súkromného práva. Žalobca v konaní označil všetky subjekty, ktoré žaluje

podľa jemu dostupných informácii, čo osvedčil výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie, obec a okres I. J.. Žalobca zopakoval argumentáciu z vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného 4/
a uviedol, že s poukazom na skutočnosť, že pre správcom tvrdenú pohľadávku 2.712,65 eur, ktorá
je i sporná, pretože pohľadávka mala vzniknúť v apríli 2017 pred vykonaním ročného zúčtovania
služieb spojených s užívaním bytu, do fondu prevádzky údržby a opráv z vyúčtovaní v zmysle § 7b

ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za rok 2016, kedy mohol
správca zistiť skutočný stav prípadného nedoplatku, pričom zvolal hlasovanie vlastníkov bytov v 4/2017
a ako nedoplatok vykazoval správca rozdiel medzi predpisom záloh a skutočným nákladom, čo nie je
objektívne možno posúdiť ako skutočný nedoplatok. Správca namiesto toho, aby vyzval žalobcu na
zaplatenie nedoplatku, pričom mohol i podať žalobu o zaplatenie, sa rozhodol dať vydražiť žalobcovi

byt, pričom výška tvrdenej pohľadávky správcom 2.712,65 eur bola v značnom nepomere k hodnote
bytu žalobcu znalcom ohodnotená v cene 25.200 eur. Je dôvodné uviesť, že ak sa takto majú správať
podnikatelia, pre 2.712,65 eur scudziť byt v minimálnej hodnote 25.200 eur, tak každému hrozí strata
majetku, nevynímajúc zamestnancov správcu, dražobníka či súdov.

8. Žalovaný 4/ k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov je potrebné žalovať
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, pretože správca nebol v uvedenom
konaní oprávnený zastupovať všetkých vlastníkov. Žalobca správne neoznačil všetky subjekty na strane
žalovaných ani dodatočne, pričom podľa názoru žalovaného 4/ nie je možné túto skutočnosť napraviť
až na poslednom pojednávaní v uvedenej veci, aj vzhľadom na prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o

neplatnosť dražby. Opätovne uvádzame, že v prípade, ak žalobca nesprávne uviedol subjekty pasívne
vecne legitimované, uvedené má za následok stratu sporu. Žalobcovi v takom prípade ostáva len
možnosť podania novej žaloby so správnym označením sporových strán, avšak v danom prípade už
po prekluzívnej lehote. Aj keď žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na postavenie spotrebiteľa a
uvádza konkrétne zákonné ustanovenia, vykladá si ich nesprávne. Aj v prípade, že súd má rozšírenú

manudukčnú povinnosť voči slabšej strane, v žiadnom prípade nemôže za žalobcu určiť správnu
legitimáciu strán sporu. Súd pri preskúmaní žaloby skúma iba procesné podmienky prípustnosti žaloby
a samotná vecná legitimácia sporových strán je už predmetom sporu. Uvedené by takýmto spôsobom
predstavovalo neprimeranú nerovnováhu medzi sporovými stranami. Rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 788/2015 73/2015, na ktoré žalobca vo svojom vyjadrení odkazuje a odvoláva sa naň,

jeho tvrdenia len potvrdzuje. V ostatnej časti sa rozhodnutie týka nerelevantných zákonných ustanovení
ohľadom pristúpenia a zmeny subjektov, ktoré však v predmetnom spore nemožno aplikovať.

9. Žalobca následne k vyjadreniu žalovaného 4/ uviedol, že otázka „či správca nebol v uvedenom konaní
oprávnený zastupovať všetkých vlastníkov" ostáva doposiaľ sporná, neustálená a nevyriešená a už i

z tohto dôvodu je napádaný rozsudok nepresvedčivý. Správca nemal plnomocenstvo na podpísanie
Oznámenia o dražbe ani na uzavretie a podpísanie Zmluvy o vykonaní dražby ani podľa Zmluvy o
výkone správy (zažurnalizovaná na č. l 70) Listinu Oznámenie o dražbe na č.l. 18 podpísal SOUTHERM
SPRÁVA, s.r.o. nie ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ale výlučne
akoSOUTHERMSPRÁVA,s.r.o.Súdprvejinštancieignorovaltentodôkazasvojvoľnerozhodol.Zlistiny

Oznámenie o dražbe na č. l. 18 je jednoznačne osvedčené, že: Navrhovateľom napádanej dražby
bol 11.07.2017 podpísaný SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o., hoci v záhlaví listiny Oznámenie o dražbe
na č. l. 15 je uvedené: Navrhovateľ: Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
na ulici F. F. H. súp. č. XXXX, vchod č. 9, 10 v I. J., v zastúpení správcom na základe zmluvy ovýkone správy: SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o. Športová 402113A, 929 01 DUNAJSKÁ STREDA, IČO:
44813384, DIČ:XXXXXXXXXX, Zapísaný: Obchodný register Okresného súdu Trnava, oddiel Sro.
Vložka č. 23931/T (ďalej len „ navrhovateľ alebo záložný veriteľ“). Z listín na č. l. 107, 108, 109 Výsledok

písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici F. H. so súp.
č. XXXX, vchod č. 9, 10 v I. J., konaného v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v platnom znení zo dňa 11.5.2017, kedy sa uskutočnilo písomné hlasovanie
k otázke: Súhlasíte s tým aby sa konala dobrovoľná dražba bytu č. X, vo vchode č. 9 (vlastník B.
A.), ktorého pohľadávka zaťažuje aj ostatných vlastníkov bytových a nebytových priestorov v bytovom

dome?, je nesporné, že vlastníci bytov a nebytových priestorov nedali splnomocnenie správcovi, iba
súhlasili aby sa konala dobrovoľná dražba bytu č. X, vo vchode č. 9 (vlastník B. A.). Z uvedeného
je nesporné, že správca nemal plnomocenstvo na podpísanie Oznámenia o dražbe ani na uzavretie
a podpísanie Zmluvy o vykonaní dražby. Správca nemal plnomocenstvo na podpísanie Oznámenia o
dražbe ani na uzavretie a podpísanie Zmluvy o vykonaní dražby ani podľa Zmluvy o výkone správy
( č.1.70). Spoločnosť SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o. konal v rozpore so zákonom, bez oprávnenia, bez

plnomocenstva keď navrhol napádanú dražbu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správne
je potom tvrdenie žalovaného 4/, ktorý tvrdí správca nebol v uvedenom konaní oprávnený zastupovať
všetkých vlastníkov. Žalobca podľa podanej žaloby žaloval správne: Žalovaný 1/: Vlastníci bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome (okrem žalobcu) na ulici F. H. so súp. č. XXXX, vchod č.
9,10 v I. J., zastúpení Správcom SOUTHERM SPRÁVA. s.r.o. Športová 4021/13 A, 929 01 Dunajská

Streda IČO: 44 813 384 zap. v obch. reg. OS TT, odd. Sro, vl. č. 23931/T. V prejednávanej veci z
dôkazov v súdnom spise je sporné, kto je navrhovateľom napádanej dražby. Podľa už uvedených
listín je nesporné, že subjektom navrhovateľ dražby je spoločnosť SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o.. Z
uvedených dôvodov, pretože nebolo určité ani zrozumiteľné kto navrhol napádanú dražbu, žalobca
žiadal a navrhol na verejnom pojednávaní dňa 21.9.2021 výsluch všetkých vlastníkov. Súd prvej

inštancie odmietol vykonať navrhovaný dôkaz čím súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane a to žalobcovi, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Ak sa mala v zmysle zákona konať dražba, mohli jednotliví spoluvlastníci
bytov a nebytových priestorov bytového domu splnomocniť Správcu bytového domu na navrhnutie
napádanej dražby ako i na podpísanie Zmluvy o dražbe, pričom v prejednávanom prípade absentuje

plnomocenstvonazastupovaniejednotlivýchvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovbytovéhodomu.V
danom prípade pre absenciu plnomocenstva jednotlivých spoluvlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytového domu, správcovi je napádaná dražba neplatná pre neplatnosť právnych úkonov Správcu
bytového domu, ktoré predchádzali napádanej dražbe a to právny úkon správcu Návrh na vykonanie
napádanej dražby. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti napádanej dražby v zmysle § 21 ods.

4 ZoDD. Žalovaným subjektom podľa dostupných informácií žalobcu a dôkazov v súdnom spise je v
prejednávanej veci ako Navrhovateľ napádanej dražby v žalobe žalovaný 1/ uvedení Vlastníci bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome (okrem žalobcu) na ulici F. H. so súp. č. XXXX, vchod č. 9,10 v
I. J., zastúpení správcom SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o., pričom ide o subjekt, ktorý subjekt je dostupný z
dôkazov. Nikto iný nenavrhol napádanú dražbu iba správca SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o. ako zástupca

Vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (okrem žalobcu) na ulici F. H. so súp. č.
XXXX, vchod č. 9,10 v I. J. avšak bez plnomocenstva, pričom doposiaľ nie je súdom prvej inštancie
ustálená skutočnosť kto bol skutočným navrhovateľom napádanej dražby, preto napádaný rozsudok
je nepresvedčivý a nepreskúmateľný. Neexistuje dôkaz, že by napádanú dražbu okrem spoločnosti
SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o., navrhol ešte niekto iný. Žiadny zo spoluvlastníkov napádanú dražbu

nenavrhol, ale údajne každý dal plnú moc na zastupovanie správcovi, čo v konaní nebolo osvedčené.
A z toho dôvodu nie je ustálená ani táto skutočnosť a preto je dôvodné napádaný rozsudok zrušiť a
vec znova prejednať na súde prvej inštancie. Z dôkazov v súdnom spise nevyplýva, že navrhovateľom
napádanej dražby je nútené spoločenstvo. Aplikácia ust. § 78 CSP nemá oporu vo vykonávaných
dôkazoch. Navrhovateľom napádanej dražby neboli jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov

v bytovom dome. Súd nevysvetlil odkiaľ pochádza jeho názor, že navrhovateľom napádanej dražby
boli jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Názor súdu nemá oporu ani
v dôkazoch založených v súdnom spise ani v zákone, a je nesporné, že ide o svojvoľný názor súdu
prvej inštancie a napádaný rozsudok je nepreskúmateľný. V danom prípade ako je už vyššie uvedené,
ide o otázku na ktorú súd neodpovedal, pretože súd formálne prevzal zo zákona citáciu § 78 CSP,

avšak aplikoval nesprávnu právnu normu na prejednávanú vec, pretože doposiaľ nie je ustálená osoba
Navrhovateľ napádanej dražby. V prejednávanej veci bola splnená podmienka pre úspech v spore
a to účasť všetkých subjektov právneho vzťahu a to navrhovateľa dražby, dražobníka a vydražiteľa,
ktorých riadne označil údajmi, ktoré vyplývali z priložených dôkazov. Právny vzťah všetkých vlastníkovbytov a nebytových priestorov v bytovom dome tak ako to uviedol súd svojim názorom v konaní nebol
osvedčený a nevyplýva zo žiadneho dôkazu. Preto žalobca navrhol výsluch všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome, na ustálenie skutočných subjektov, avšak súd prvej inštancie

hrubo odignoroval návrh žalobcu. Žalobca dňa 4.5.2023 navrhol na strane žalovaných pripustiť do
konaniavlastníkovbytovanebytovýchpriestorovbytovéhodomupodľaaktuálneholistuvlastníctvaatoz
dôvodu, že súd nerozhodol o jeho návrhu na vykonanie dôkazov výsluchom všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome do ostatného pojednávania, a pretože sa dozvedel od ostatných
vlastníkov v bytovom dome, že správca ich neinformoval o súdnom konaní. Je nesporné, že žalobca

ako navrhovateľ ako dominus litis disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia,
týkajúcesaakejkoľvekdispozíciesnávrhomprináležiavýlučnežalobcovi.Žalobcarozhodujeoexistencii
sporu a je na jeho vôli, či podá návrh na začatie konania a či aj v jeho priebehu bude mať záujem
na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane žalovaných ako
i rozsah žalovaného nároku. Súd dňa 4.5.2023 na verejnom pojednávaní vydal uznesenie v znení:
„Návrh na pristúpenie ďalších žalovaných do konania označených v podaní žalobcu z dnešného dňa

ako žalovaní č. 5/ až 28/zamieta." Z uvedeného je nesporné, že súd prvej inštancie návrh žalobcu
zamietol bez právneho dôvodu, poučenia a odôvodnenia. Žalobca podal odvolanie i proti tomuto
uzneseniu, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, pretože neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca výslovne

popiera tvrdenia žalovaného 4/ a uvádza vlastné tvrdenia: Tvrdenia žalovaného 4/ sú v zjavnom rozpore
s právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky a i práva Únie. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného,
ktorým tvrdí, že žalobca správne neoznačil všetky subjekty na strane žalovaných ani dodatočne, pričom
podľa názoru žalovaného 4/ nie je možné túto skutočnosť napraviť až na poslednom pojednávaní v
uvedenej veci, aj vzhľadom na prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o neplatnosť dražby. Žalobca

zotrváva na tvrdení, že žaloba je dôvodná, že správne označil žalovaných, pretože označil tých, ktorí
mu porušili práva a zasiahli do jeho práv a právom chránených záujmov a to do jeho vlastníckeho práva.
Doposiaľ nebolo preukázané či Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome boli alebo neboli
navrhovatelia dražby. Doposiaľ nie je ustálené kto bol navrhovateľom dražby. Žalobca výslovne popiera
tvrdenia žalovaného 4/, ktorými tvrdí, že si žalobca nesprávne vykladá konkrétne zákonné ustanovenia,

že súd pri preskúmaní žaloby skúma iba procesné podmienky prípustnosti žaloby a samotná vecná
legitimácia sporových strán je už predmetom sporu, pričom ide o zmätočné tvrdenie žalovaného 4/.
Z listiny Oznámenie o dražbe na č.l. 18 jednoznačne osvedčené, že: Navrhovateľom napádanej dražby
bol 11.7.2017 podpísaný SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o. T. XXXXXXX, XXX XX I. J., IČO: 44813384,
DIČ:XXXXXXXXXX, hoci v záhlaví listiny Oznámenie o dražbe na č. l. 15 je uvedené: Navrhovateľ:

Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici F. F. H. súp. č. XXXX, vchod
č. 9, 10 v I. J., v zastúpení správcom na základe zmluvy o výkone správy: SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o.
Športová 402113A, 929 01 Dunajská Stred, IČO: 44813384, DIČ:XXXXXXXXXX, zapísaný: Obchodný
register Okresného súdu Trnava, oddiel Sro. Vložka č. 23931/T (ďalej len „ navrhovateľ" alebo záložný
veriteľ". Ani súd prvej inštancie ani žalovaný 4/ neuviedol kto je skutočným navrhovateľom napádanej

dražby. Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici F. F. H. súp. č. XXXX,
vchod č. 9, 10 v I. J. v písomnom hlasovaní len súhlasili s tým, aby sa konala dobrovoľná dražba bytu
č. X, vo vchode č. 9 (vlastník B. A.), avšak nenavrhli napádanú dražbu a už z toho dôvodu je napádaná
dražba neplatná, pretože podľa zákona iba spoluvlastníci mohli navrhnúť napádanú dražbu, pričom ju
nenavrhli a všetky námietky žalovaných ako i názory súdu prvej inštancie sú irelevantné. Z neplatných

právnych úkonov nevznikne právo a nemohlo vzniknúť ani žalovanému 4/.
Žalovaný 4/ ako i správca ako i dražobník ako i súd prvej inštancie opomenuli, že žalobca podal žalobu
o určenie vlastníckeho práva, ktorou sa nikto z uvedených nezaoberal, preto je napadnutý rozsudok
neplatný, nezákonný, nepresvedčivý a nepreskúmateľný, čo odôvodňuje jeho zrušenie v celom rozsahu.
Najmä súd prvej inštancie hrubo zanedbal svoje povinnosti a je nesporné, že neboli splnené procesné

podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazákladevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené,arozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,pričom

ide o relevantné dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku.

10. Žalovaný 1/ k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo vyjadrení poukazuje o. i. na to, že dôkazom
toho, že žaloba bola podaná správne je zmluva o vykonaní dražby. O hlasovaní vlastníkov, ktorým bola
schválená dražba bytu žalobcu sa vyjadruje ako o „žalovaným 1/ tvrdenej schôdze vlastníkov bytov a

nebytových priestorov“ a zároveň poukazuje na to, že žalobca navrhol výsluch všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov bytového domu, v ktorom sa byt žalobcu nachádzal. Žalovaný 1/ v prvom rade
má za to, že predmetné tvrdenia žalobcu sú opätovne len vlastnými úvahami žalobcu k takým veciam,
ku ktorým sa žalovaní už vyjadrili. V podaní žalobcu opätovne absentujú právne relevantné skutočnosti
podopreté dôkazmi. Žalobca na začiatku svojho vyjadrenia tvrdí, že: “Je nesporné, že žalobca žaloval
toho, kto porušil jeho práva a neobstojí žiadna iná argumentácia .....“, následne k rovnakej právnej

problematikeuvádza:„Vsúdnomspiseniejepriloženéžiadnehlasovanieaniplnomocenstvohlasujúcich
spoluvlastníkov správcovi. Okruh žalovaných tak nemohol byť určite a zrozumiteľne v žalobe uvedený.“
Žalobca teda na jednej strane tvrdí, že jeho žaloba bola podaná so správnym označením všetkých
žalovaných a na druhej strane následne dodáva, že nemal možnosť žalobu podať správne. Okrem iného
aj vzhľadom k týmto rozporom, ktoré obsahuje právna úvaha žalobcu sa žalovaný 1/ nevyjadruje k týmto

tvrdeniam žalobcu. Poukazuje však na svoje predchádzajúce vyjadrenie, v ktorom sa vecne vyjadril aj
k tomu, kto je nositeľom hmotného práva v tomto prípade. Strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Opakovaním rovnakých tvrdení a úvah žalobcom je v hrubom
rozporesprincípomhospodárnostikonania.Žalobcavovyjadreníďalejuvádza,že:„tvrdeniažalovaného

1/, ktorým tvrdí, že si žalobca dlhodobo a permanentne neuhrádzal mesačné zálohové platby za služby
spojené s užívaním bytu .... neboli v konaní osvedčené“. K tomuto tvrdeniu žalovaný 1/ v prvom rade
uvádza, že dôkazné bremeno má uniesť žalobca, pokiaľ tvrdí, že uhrádzal mesačné zálohové platby za
služby spojené s užívaním bytu, do fondu prevádzky údržby a opráv a prípadné nedoplatky z vyúčtovaní
v zmysle § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len

ako „ZoVB“). Žalovaný 1/ poukazuje na pojednávanie zo dňa 21.9.2021, kedy konajúci súd žalobcovi
uložil povinnosť podať návrhy na dokazovanie a riadne odôvodnenie žaloby, a to najmä, avšak nielen, z
dôvodu, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že uhrádzal žalovanému 1/ mesačné zálohové platby.
Na otázku súdu z predmetného pojednávania, prečo nepreukázal žalobca tieto úhrady, žalobca sa
vyjadril, že „zistí, či platil zálohové platby žalovanému 1/ v období od roku 2014 až 2017.“. Žalobca

počas celého konania tvrdí, že uhrádzal mesačné zálohové platby žalovanému 1/, a dražba bola preto
nezákonnáaneplatná,avšakanipo6rokochodpodaniažalobynebolschopnýuniesťdôkaznébremeno
a preukázať (napr. výpisom z banky) akýmkoľvek relevantným spôsobom toto svoje tvrdenie. Žalobca
vo vyjadrení poukazuje na podľa neho zrejmý úmysel vydražiť byt žalobcu poukazom na hlasovaciu
listinu. Konkrétne namieta to, že pri bytoch, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, resp.

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, neboli podpísaní všetci spoluvlastníci. K tejto námietke
žalovaný 1/ uviedol, že ak žalobca mal za to, že hlasovanie vlastníkov, ktorým bolo schválené podanie
návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby jeho bytu, ako prehlasovaný vlastník mal v zmysle - v tom
čase platného - ustanovenia § 14a ods. 8 ZoVB, možnosť do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania
domáhať sa súdnej ochrany. Zároveň, ako prehlasovaný vlastník bytu sa mohol na príslušnom súde

domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Žalobca ani jednu z týchto zákonom daných možností súdnej ochrany nevyužil, preto tieto tvrdenia
žalobcu učinené 6 rokov po podaní žaloby sú nerelevantné. Žalovaný 1/ taktiež poukázal na to, že
žiaden zákon neukladá žalovanému 1/ povinnosť skúmať rozhodovanie podielových spoluvlastníkov
jednotlivých bytov podľa princípu majority v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

11. Žalobca následne k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že žalobca výslovne popiera tvrdenia
žalovaného 1/ a uvádza vlastné tvrdenia: Žalovaný 1/ nepoprel tvrdenia žalobcu, preto sa považujú
za nesporné. K princípu hospodárnosti konania uviedol, že ide o zásadu, ktorá nie je nadradená
iným zásadám konania ako je napríklad zásada ústnosti, priamosti, ktoré zásady v súdnom konaní sú

všetky rovnocenné, preto neobstojí námietka žalovaného 1/ o uprednostňovaní zásady hospodárnosti.
K námietke žalovaného 1/ o uhrádzaní či neuhrádzaní zálohových platieb za služby spojené s užívaním
bytu je dôvodné uviesť, že tie nie sú predmetom konania. Žalobca uhrádzal zálohové platby za služby
spojené s užívaním bytu o čom je založený dôkaz v súdnom spise a podané vyjadrenie, ktoré žalovaný1/ nepoprel. Nadôvažok je dôvodné uviesť, že správca vedie evidenciu úhrad zálohových platieb za
služby spojené s užívaním bytu, pričom ak mal správca za to, že žalobca neuhrádzal zálohové platby
mal vhodným spôsobom vyzvať žalobcu na ich úhrady, a mal možnosť podať žalobu o zaplatenie

neuhradenej pohľadávky, ktorá je v hrubom nepomere voči hodnote žalobcovho bytu, ktorý sa žalovaný
1/ neprimeraným spôsobom pokúsil predať na dražbe. Ako už bolo uvedené výška tvrdenej pohľadávky
správcom 2.712,65 eur bola v značnom nepomere k hodnote bytu žalobcu znalcom ohodnotená v cene
25.200eur.Kžalovaným1/tvrdenémuhlasovaniuvlastníkov,ktorýmmalobyťschválenépodanienávrhu
na vykonanie dobrovoľnej dražby žalobcovho bytu je dôvodné uviesť, že nešlo o vlastníkov predmetného

bytu, ale o spoluvlastníkov bytového domu, z čoho je nesporné, že žiadni vlastníci predmetného bytu
nehlasovali o byte žalobcu z čoho je nesporné, že žalobca ani nemohol byť prehlasovaným vlastníkom
a nemal ani dôvod domáhať sa súdnej ochrany proti oznámeniu výsledku hlasovania. Žalovaným
1/ tvrdené hlasovanie vlastníkov na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby je absolútne
neplatnýmprávnymúkonom,naktorúabsolútnuneplatnosťsúdprihliadazúradnejpovinnosti.Absolútna
neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a pôsobí s ohľadom na to, že je stanovená vo

verejnom záujme priamo zo zákona, a to od počiatku aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti
dovolal. Právne účinky absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Nakoľko absolútna neplatnosť
právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a nie na základe správania sa účastníkov konania, nemôže
byť tento dôsledok odvrátený, t. j. absolútna neplatnosť, ani s poukazom na princíp dobrých mravov. Súd
musí z úradnej povinnosti vždy skúmať či vykonaný právny úkon s ktorým sú spojené právne následky

je alebo nie je absolútne neplatný a to aj bez návrhu, či vznesenej námietky účastníka o neplatnosti
úkonu a k zistenej neplatnosti vždy prihliadnuť pri vydaní rozhodnutia, z čoho vyplýva, že napádaná
dražba je neplatná, pretože z nepráva nevznikne právo. K úmyslu žalovaného 1/ zákonu odporujúcim
spôsobom vydražiť byt vo vlastníctve žalobcu je dôvodné uviesť, že žalovaný 1/ opomína rešpektovanie
najvyššieho zákona Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky, s ktorou sú spojené Základné

ľudské práva medzi ktoré patrí aj vlastnícke právo, ktoré sa zaručujú na území Slovenskej republiky
všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie
a ktoré sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné, z čoho sa má za to, že žalovaný
1/nemalprávonakladaťsožalobcovýmmajetkomanapádanádražbajeneplatná.Žalovaný1/vkaždom
ohľade nekonal s odbornou starostlivosťou, keď sa rozhodol rozhodovať o vlastníctve žalobcu pod

zámienkou získania pohľadávky navrhnutím predaja bytu vo vlastníctve žalobcu na údajnej „dobrovoľnej
dražbe", ktorá v žiadnom prípade nebola dobrovoľná. Žalovaný 1/ nepoprel, že navrhovateľom dražby
v prejednávanom prípade bol podľa Oznámenia o dražbe (č. l. 15) Ostatní vlastníci bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome na ulici F. F. H. so súp. č. XXXX, vchod č. 9, 10 v I. J., v zastúpení správcom
na základe zmluvy o výkone správy: SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o., Športová 4021/13 A, 929 01 Dunajská

Streda IČO: 44 813 384, zapísaný: Obchodný register Okresného súdu Trnava, oddiel Sro. Vložka č.
23931/T, ďalej len„ navrhovateľ" alebo „záložný veriteľ“. Z uvedeného je nesporné, že pri podaní žaloby
bola dodržaná dikcia zákona podľa ust. § 21 ods. 2 ZoDD a súd prvej inštancie sa mýli, keď žalobu
zamietol z dôvodu jeho právneho posúdenia, ktoré právne posúdenie súdu prvej inštancie nemá oporu
v zákone. Súd prvej inštancie odmietol sa zaoberať meritom veci čo odôvodňuje porušenie práva podľa

čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca poukázal na
závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 35/2019 v ktorom
súd argumentoval, že predmetom civilného procesu je procesný nárok, ktorý je tvorený predmetom
nároku /petitom/ a základom nároku, ktorý tvoria právne významné skutočnosti, na ktorých sa zakladá
žalobný návrh. Účelom civilného procesu je spory riešiť (rozhodovať ich) a prinášať spravodlivosť, a nie

ich odmietať (teda „nesúdiť") cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály. Sudca by sa vždy mal v prvom
rade zaoberať materiálnym predmetom sporu, lebo len preto sa vec dostala na súd, aby sa rozhodlo o
hmotnom práve. Aj Európsky súd pre ľudské práva zo zásady iura novit curia vyvodzuje, že táto zásada
neslúži na odôvodnenie príčin brániacich mu zaoberať sa meritom veci, ale oprávnenie prekvalifikovať
predloženú sťažnosť (návrh) tak, aby ju vecne preskúmal aj vtedy, ak by ho úzkoprsé a formalistické

ponímanie sťažnosti malo priviesť k jej odmietnutiu z formálnych príčin pre nedostatky sťažnosti;
označuje sa totiž za pána právnej charakteristiky faktov sporu, a preto môže sám od seba rozhodnúť
tak, že meritórne preskúma sťažnosť sťažovateľa podľa čl. 8 dohovoru (Solomakhin c. Ukrajina z 15.
marca 2012, sťažnosť č. 24429/03). Všeobecný súd mal vychádzať zo Základných princípov CSP
vyjadrených v čl. 2 a 3, a teda dbať najmä na to, aby ochrana ohrozených alebo porušených práv a

právom chránených záujmov bola spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Tieto
princípy nadviazali na doterajšiu úpravu OSP, v zmysle ktorých súdy majú poskytovať v občianskom
súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p. účinného do 30. júna 2016). Občianske súdne konaniesa preto musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a
rozvíjanie (§ 3 O.s.p. účinného do 30.6.2016). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov
občianskeho súdneho konania a nadmerný (neadekvátny) tlak na dopĺňanie náležitostí ich procesných

úkonov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre
ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (R 46/2000).

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie nemožno považovať za vecne správny, preto bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo

1/ určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 22.8.2017 o 10:30 hod. na Okresnom stavebnom
bytovom družstve Dunajská Streda, Kúpeľná 33, 929 01 Dunajská Streda, na základe návrhu
žalovaného 1/ a vedenej žalovaným 2/ ako dražobníkom pod č. D 10/2017, na základe ktorej predmet
dražby nadobudol žalovaný 3/ ako vydražiteľ,
2/ určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX

pre k. ú. I. J., a to - bytu č. X nachádzajúcom sa na 4. poschodí obytného domu, vchod č. 9 na ulici
F. H. C. I. J., a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k
pozemkom reg. „CKN“ parc. č. 1879/9, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2
a reg. „CKN“ parc.č. 1879/10, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2, o veľkosti
podielu 64/1024,

3/ určenie, že záložné právo na byt č. X nachádzajúcom sa na 4. poschodí obytného domu, vchod 9 na
ulici F. H. C. I. J., v prospech Prima banka Slovensko, a.s. (predtým Sberbank Slovensko a.s.) podľa
V-2350/14 - č.z. 1491/14, existuje.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
Predmetnom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu súdu prvej inštancie

a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Naliehavýprávnyzáujemjepodmienkouprocesnejprípustnostiurčovacejžaloby.Priskúmaníexistencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany
práva žalujúcej strany, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či nevyvoláva konanie,

po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné ďalšie súdne konanie. Právny záujem na určení práva
vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie
špecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú
domnienku, že právny záujem žalujúcej strany je daný. Ak však hmotné právo (osobitný predpis)
pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť právneho úkonu alebo neplatnosť

konania, ktoré je podobné právnemu úkonu (dražba), prípustnou žalobou je potom aj žaloba na určenie
neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD).
V prejednávanej veci sa žalobca domáha neplatnosti dražby, preto nemá vo vzťahu k tomuto určeniu
povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže osobitný predpis
pripúšťa žalobu o určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD), ako o určení právnej skutočnosti.

Bolo však potrebné zo strany odvolacieho súdu vytknúť súdu prvej inštancie, že otázkou prípustnosti
žaloby (§ 137 CSP) sa zaoberal iba vo vzťahu k žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
a opomenul tak urobiť vo vzťahu k žalobe o určenie vlastníctva a žalobe o určenie existencie záložného
práva.15. Odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť, nepresvedčivosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, vytkol súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal žalobou o určenie vlastníckeho práva ani

žalobou o určenie existencie záložného práva.
Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,

teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj

nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

V predmetnej veci v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie úplne absentuje akákoľvek
argumentácia odôvodňujúca zamietnutie žaloby v časti o určenie vlastníckeho práva a v časti o
určenie existencie záložného práva, rozsudok súdu prvej inštancie tak vo vzťahu k uvedeným určeniam
nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a chýba tak argumentačný
základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať, námietka odvolateľa o nepreskúmateľnosti,

nepresvedčivosti a arbitrárnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v danej časti tak bola
dôvodná.

16.Podľanázorusúduprvejinštancieboloužpripodanížaloby(dňa21.11.2017),osobitnesohľadomna
to, že žalobca bol v tom čase zastúpený advokátom (pre celé konanie; skončenie zastúpenia bolo súdu

oznámené 14.9.2021), možné označiť jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome - t. j. navrhovateľov dražby v zmysle § 21 ods. 4 ZoDD - spôsobom podľa § 133 CSP, pričom v tom
čase mal žalobca vychádzať z vtedajších údajov zapísaných na LV č. XXXX. Žalobca tak však neurobil,
a ani jeho vyjadrenie na ostatnom pojednávaní (21.9.2021, t. j. pred viac ako 1,5 rokom) nemalo podobu
riadneho procesného návrhu v zmysle § 80 CSP vrátane potrebného označenia vlastníkov; v zápisnici

z pojednávania sa uvádza len „navrhujeme rozšírenie žaloby v časti žalovaných o všetkých vlastníkov
v bytovom dome,“ pričom riadne označenie týchto subjektov nebolo súdu doručené ani dodatočne. Ak
by bol žalobca riadne označil všetkých vlastníkov (navrhovateľov dražby) už na začiatku konania (v
žalobe), neskoršie zmeny v zápisoch na LV č. XXXX by boli dôvodom pre zmenu žalovaných v zmysle
§ 80 CSP (z dôvodu prevodu/prechodu práv). Nie je však podľa názoru súdu prvej inštancie možné

odkazom na toto ustanovenie naprávať nedostatok riadneho označenia účastníkov konania pri podaní
žaloby. Uvedeného si bola zrejme vedomá i zástupkyňa žalobcu; písomné podanie zo 4.5.2023 je totiž
označené ako „zmena žaloby...,“ čo by zodpovedalo postupu podľa § 80 CSP, avšak následne sa v ňom
uvádza, že žalobca navrhuje, aby súd „pripustil do konania“ ďalších žalovaných, čo zodpovedá postupu
podľa § 79 CSP - na ktorý však už v tejto fáze konania nebol dôvod. Preto súd na pojednávaní dňa

4.5.2023 (druhé pojednávanie vo veci) návrh právnej zástupkyne žalobcu zamietol. V nadväznosti na to
bolo potrebné zamietnuť i žalobu samotnú. Okruh účastníkov konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby
je určený priamo ust. § 21 ods. 4 ZoDD, pričom na prvom mieste sa uvádza navrhovateľ dražby. Tými boli
v danom prípade vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome (oznámenie odražbe na č. l. 15 spisu), ktorí mali byť (od začatia konania) označení spôsobom podľa § 133 CSP. Keďže
takto označení neboli, pre úspech žalobcu v spore nebola splnená podmienka účasti všetkých subjektov
právneho vzťahu podľa § 78 CSP. Pre úplnosť súd dodal, že ak by pri posudzovaní okruhu účastníkov

konania mal vychádzať zo skutočnosti, že navrhovateľom dobrovoľnej dražby neboli jednotliví vlastníci,
ale správca bytového domu (v zmysle § 8b ods. 1 písm. h/ zákona č. 182/1993 Z. z; teraz označený ako
zástupca vlastníkov), malo by to za následok rovnaké rozhodnutie, nakoľko v takom prípade by žalobca
ako žalovaných (1/) nemal jednotlivých vlastníkov označiť vôbec, ale mal označiť priamo správcu, a to
ako žalovaného, nie ako zástupcu.

Odvolateľ v odvolaní o.i. vytkol súdu prvej inštancie, že ho nepoučil ako spotrebiteľa o jeho právach
a povinnostiach a nevyzval ho na odstránenie vád žaloby. Nevysvetlil aplikáciu ust. § 79 CSP na
prejednávanú vec. Ďalej mu vytkol, že uznesenie súdu prvej inštancie, vyhlásené na pojednávaní dňa
4.5.2023, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na pristúpenie ďalších žalovaných do konania,
neodôvodnil, strany nepoučil o možnosti podať resp. nepodať opravné prostriedky (nevedno či je
právoplatné), čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP. Napadnutý rozsudok označil za príliš

formalistický, prekvapivý a nepreskúmateľný. Doposiaľ je podľa neho sporná skutočnosť, keďže súd
nevykonal dokazovanie kto bol v zmysle ZoDD navrhovateľom dražby, pretože sa súd prvej inštancie
nezaoberal touto námietkou rozhodujúcou pre spravodlivé rozhodnutie vo veci.
Odvolací súd k týmto námietkam uvádza nasledovné:
Podľa § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas

toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
Žalobca môže navrhnúť pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu alebo na strane žalovaného.
Spravidla sa tak deje v prípadoch tzv. núteného procesného spoločenstva, keď je nevyhnutná účasť
všetkých subjektov právneho vzťahu (pozri § 78 CSP). Súd pri rozhodovaní o pripustení ďalšieho
subjektu aplikuje len ustanovenia procesného práva a prihliada najmä na to, či sú splnené všeobecné

podmienkyúčastníctva,tedapredovšetkýmprocesnásubjektivitaaprocesnáspôsobilosťpristupujúceho
subjektu. O pristúpení ďalšieho subjektu rozhoduje súd formou uznesenia, proti ktorému nie je prípustné
odvolanie (pozri § 357 CSP). Pristupujúci subjekt pristupuje do konania doručením uznesenia, pričom
súd mu spravidla doručí zároveň aj žalobu a ostatné relevantné rozhodnutia a podania (pozri § 238
CSP). Na odvolacie konanie sa ustanovenie o pristúpení subjektov nepoužije (§ 378 ods. 2 CSP).

Podľa§78ods.1a2CSP:(1)Nútenéspoločenstvojeprocesnéspoločenstvo,vktoromosobitnýpredpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. (2) Súd žalobu zamietne, ak
nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore
viacerýmsubjektom,atedaakjezhľadiskahmotnéhoprávapotrebnéanevyhnutné,abyžalobuuplatnilo

viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. Ak
súd zistí, že nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu, žalobu zamietne.
Podľa § 21 ods. 2 a 4 ZoDD: (2) V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli
porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa

neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so
spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník
predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; (podľa poznámky
12b - § 3 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov
Slovenskej republiky v znení zákona č. 454/2004 Z.z.) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti

dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej
sa takýto rozsudok týka (§ 23). (4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
Ustanovenie odseku 4 bolo do zákona o dobrovoľných dražbách začlenené zákonom č. 568/2007 Z.z.,
pričom dôvod zmeny, resp. doplnenia dovtedy veľmi stručnej dikcie § 21 zákonodarca odôvodnil tým,

že aktuálna konštrukcia zákona neumožňovala plnohodnotne pochopiť všetky zákonné podmienky,
resp. procesné podmienky pre potenciálne úspešné uplatnenie práva na určenie neplatnosti dražby.
Zákonodarca vypozoroval napríklad aj tú skutočnosť, že zamietanie žalôb o neplatnosť dražby nebolo
spôsobená kvalitou dražobnej činnosti, ale napríklad tým, že žaloby obsahovali nesprávne označenie
žalovaných subjektov (vecná legitimácia) alebo nesprávny žalobný návrh (petit). Najzávažnejším

zistením však bolo, že medzičasom žalobcovi už spravidla uplynula trojmesačná prepadná doba, a tak
definitívne prišiel o vlastníctvo. Cieľom doplnenia odseku 4 preto bolo, aby právna úprava minimalizovala
neúspech žaloby len z dôvodu tzv. neúplného okruhu účastníkov konania tým, že výslovne označila
osoby ako účastníkov súdneho konania (druhá definícia účastníkov konania). Zákonodarca pretovychádzal zo skutočnosti, že musí existovať nerozlučné procesné spoločenstvo osôb, a to v čase
vyhláseniarozsudkuoneplatnosťdražby.Vpriebehusúdnehokonaniajeprirodzenemožnévždyrozšíriť
okruh účastníkov konania aj po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej doby. Ak dražbou dotknutá osoba

opomenie v žalobe niektorú osobu podľa odseku 4, môže tak navrhnúť dodatočne počas konania.
Odsek 4 výslovne definuje, že účastníkom konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ
dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastníka dotknutá osoba podľa odseku 2. Z okruhu
ustanovených subjektov má každý jeden svoj osobitný štatút a korešpondujúce postavenie a práva
a povinnosti v jednotlivých fázach dražobného procesu. Navrhovateľ dražby a dražobník predstavujú

subjekty, ktoré majú najvýznamnejší vplyv na vyvolanie dražby a dražobného procesu vôbec, pričom
dražobník v zásade koná na základe príkazu navrhovateľa dražby a z jeho poverenia. Ďalšiu skupinu
osôb tvoria vydražitelia, ktorí v dôsledku úspešnej dražby nadobudli vlastnícke právo k predmetu
dražby a pre prípad možnej reštitúcie pomerov musia byť rovnako označení ako žalovaní, aj keď v
tomto prípade je nepochybné, že vydražiteľ by bol v každej jednej žalobe na určenie subjektom, voči
ktorému by takáto žaloba smerovala. V poradí poslednú množinu subjektov tvorí predchádzajúci vlastník

a rovnako dotknutá osoba podľa odseku 2. Predchádzajúci vlastník je najčastejším navrhovateľom
určenia neplatnosti dražby a v komentári osobitne prechádzajúceho vlastníka označujú ako pôvodne
osobu povinnú z dražby. Je nesporné, že práve predchádzajúci vlastník bude mať najväčší záujem
na potenciálnom zvrátení dražby a na uplatňovaní dôvodov jej neplatnosti. Uvedené logicky plynie z
najvýraznejšieho zásahu do jeho práv, ktorý dražba vyvolala a priamo zapríčinila. Dotknutú osobu bližšie

vymedzuje odsek 2, podľa ktorého ide o osobu, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach. Logicky
možno odvodiť, že v tomto prípade nepôjde o predchádzajúceho vlastníka, ale napríklad môže ísť o
jeho manžela, druha alebo družku, prípadne inú blízku osobu podľa predpisov občianskeho práva, ktorá
síce nie je vlastníkom, ale má k predmetu dražby osobitný vzťah, prípadne právo ho užívať alebo tvrdí,
že sa na nadobudnutí predmetu dražby svojimi prostriedkami alebo iným spôsobom podieľala. Bude

vecou súdu, ako vyhodnotí aktívnu legitimáciu uvedených osôb, pričom najširší rámec možnej úvahy sa
spája práve s osobou, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, keďže v prípade, ak sa preukáže
opak, stratí táto automaticky aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Z dikcie odseku 4 možno vyvodiť,
že navrhovateľom neplatnosti dražby môže byť ktorákoľvek z uvedených osôb, keďže zákonodarca
ich procesný štatút nelimituje a logicky nemožno vylúčiť, že na strane ktorejkoľvek osoby vypočítanej

v odseku 4 sa môžu vyskytnúť dôvody založenia neplatnosti dražby. Samozrejme, je nepochybné, že
konkrétne aktivita na využitie aktívnej legitimácie bude daná konkrétnym záujmom osoby na určení
neplatnosti dražby.
Vo vzťahu k povahe ustanovenia odseku 4 je potrebné upozorniť ešte na skutočnosť, že predmetné
ustanovenie tvorí právna norma procesnoprávnej povahy ("účastníkmi súdneho konania ..."). Táto

norma je pritom lex specialis normou k ustanoveniam Civilného sporového poriadku definujúcim okruh
účastníkov sporového konania. Uvedená skutočnosť má zásadný právny význam pre celé sporové
konanie o neplatnosť dražby, keďže o procesnom práve má vo všeobecností súd povinnosť strany
konania poučiť. Nemalo by preto dochádzať k prípadom, keď konajúci súd žalobu o neplatnosť dražby
zamietne iba z dôvodu nedostatku označenia žalovanej strany bez toho, aby pred týmto rozhodnutím

žalobcu poučil o procesnom práve s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 4 ZoDD (§ 160 ods. 1
CSP). Porušenie povinnosti poučenia o uvedenom procesnom ustanovení a zamietnutie žaloby pre
nedostatočný okruh účastníkov konania sa rovná stavu odňatia možnosti konať pred súdom, pretože sa
strane konania porušilo právo, ktoré jej procesné predpisy priznávajú. V apelačnom konaní sa takýto
nedostatok odstráni výhradne kasačným rozhodnutím tak, aby sa pred súdom prvej inštancie konalo o

dôvodochneplatnostidražby.Uvedenýzávernemeníničnapomernekonštantnejjudikatúreozamietnutí
žaloby v prípade označenia nedostatočného okruhu účastníkov, teda z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie, ktorá vyplýva z hmotného práva. Súd však tak v prípade žaloby o neplatnosť dražby môže
urobiť iba po skutočnom a nielen formálnom splnení si poučovacej povinnosti podľa § 160 CSP s
poukazom na § 21 ods. 4 ZoDD. V prípade odseku 4 ide teda o identifikáciu okruhu účastníkov konania

ustanovenú výslovne zákonom povahy lex specialis k definícii účastníkov konania v procesnom kódexe,
a to predovšetkým normou procesnoprávnej povahy. (Komentár WK, Aspi)
Podľa § 160 ods. 1 až 3 CSP: (1) Súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a
povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. (2) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť
si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. (3) Poučovaciu povinnosť podľa

odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je a) stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za
ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.
Podstatnéje,abybolastranapoučenávčase,kedyjetopodľastavukonaniapreňupotrebné(uznesenie

Najvyššieho súdu ČR z 19. júna 2008 sp. zn. 21 Cdo 3676/2007).
Z obsahu spisu v predmetnej veci nevyplýva skutočné splnenie si poučovacej povinnosti podľa § 160
CSP s poukazom na § 21 ods. 4 ZoDD súdom prvej inštancie, keď iba v prípade jej skutočného
splnenia by bolo možné zamietnuť žalobu pre označenie nedostatočného okruhu účastníkov, teda z
dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, ktorá vyplýva z hmotného práva. Žalobca bol právne zastúpený

iba v úvode konania (21.11.2017-8.4.2021, ukončenie zastúpenia bolo súdu oznámené 14.9.2021)
a neskôr občianskym združením iba jednotlivo na 2 pojednávaniach, s výnimkou ktorých nemal právne
zastúpenie 2 roky. Žalobca navrhol pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalovaných 2
krát, na pojednávaní dňa 21.9.2021 (o.i. uviedol „Chceme predvolať vlastníkov všetkých bytov v bytovom
dome, pretože oni sú pasívne legitimovaní v tomto spore, pričom navrhujeme rozšírenie žaloby v časti
žalovaných o všetkých vlastníkov v bytovom dome.“) a v podaní zo 4.5.2023, v ktorom navrhol pripustiť

do konania na strane žalovaných 5/ až 28/, konkrétne označených menom, priezviskom, dátumom
narodenia a adresou pobytu u fyzických osôb, a u právnickej osoby uvedením jej názvu, adresou sídla
a identifikačným číslom organizácie, priložil LV č. XXXX pre k. ú. I. J.. Na pojednávaní dňa 4.5.2023
bolo zo strany súdu konštatované, že dnešným dňom bolo doručené e-mailové podanie následne
doplnené osobným podaním, pričom ide o návrh žalobcu na pripustenie ďalších žalovaných do konania,

ktoré podanie súd oboznámil. Ďalej sa súd na uvedenom pojednávaní dopytoval z akého dôvodu
žalobca navrhuje prístup ďalších strán do konania až 5 a pol roka po podaní žaloby, načo zástupca
žalobcu uviedol, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov je potrebné žalovať všetkých vlastníkov a bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome, pretože spoločnosť SOUTHERM (správca) nemala plnú
moc na zastupovanie všetkých vlastníkov. Vychádzal z toho, že v čase rozhodovania súdu musia byť

údaje o vlastníkoch aktuálne, inak by to mohlo viesť k zamietnutiu žaloby, jeho dnešný návrh vyplýva
z aktuálneho LV, ktorý predkladá. Na to súd prvej inštancie na rovnakom pojednávaní (4.5.2023) vyhlásil
uznesenie, ktorým návrh na pristúpenie ďalších žalovaných do konania označených v podaní žalobcu
z dnešného dňa ako žalovaní č. 5/ až 28/ zamieta. Následne na pojednávaní súd prvej inštancie
konštatoval „Žaloba č.l. 1 s ohľadom na znenie § 21 ods. 4 z.č. 527/2002 o DD je zrejmé, že od počiatku

neboli účastníkmi konania tí, ktorí by mali byť (nútené procesné spoločenstvo), pričom dnešný návrh
žalobcu bol urobený neskoro a je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania i zásadou koncentrácie
konania. Procesným následkom tohto nedostatku je zamietnutie žaloby.“ Následne bolo uznesením
vyhlásené dokazovanie za skončené a bol vyhlásený napadnutý rozsudok.
Z vyššie uvedeného výkladu ustanovenia § 21 ods. 4 ZoDD s poukazom na postup súdu prvej inštancie

v danom konaní podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva opomenutie súdu prvej inštancie poučiť
žalobcu ešte v čase, v ktorom bolo možné náležite procesne zareagovať, o súdom /dodatočne tvrdenej/
neúplnosti okruhu žalovaných (nie formálne, ale konkrétne), súd prvej inštancie postupoval presne
naopak, keď najprv zamietol návrh žalobcu na pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane
žalovaných a až následne ho iba formálne a nedostatočne poučil. Rozhodnutiu vo veci samej tak

predchádzalo vydanie právoplatného uznesenia procesnej povahy, ktoré je postihnuté vadou (uvedenou
v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej) zakladajúcou odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa právnej úpravy platnej do 31. októbra 2018 správca
v súdnych konaniach pri správe domu mal postavenie priameho zástupcu sui generis ex lege (podľa

§ 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z... konal za vlastníkov...). Po prijatí novely zákonom č. 283/2018
Z. z. účinnej od 1. novembra 2018 (bez prijatia prechodných a záverečných ustanovení), správca má
postavenie nepriameho zástupcu (pozri § 9 ods. 7... správca vo vlastnom mene zastupuje a koná na
účet vlastníkov bytov...) v konaniach pred súdom.
Súd prvej inštancie dôvodil, že tu bol nedostatok riadneho označenia účastníkov konania pri podaní

žaloby, konkrétne navrhovateľa dražby, ktorým boli v danom prípade vlastníci bytov a nebytových
priestorov v predmetnom bytovom dome, ktorí mali byť od začatia konania označení spôsobom podľa
§ 133 CSP, avšak takto označení neboli.
Odvolací súd je názoru, že pokiaľ bol súd prvej inštancie názoru, že je tu nesprávnosť, alebo neúplnosť
označenia strany sporu v žalobe bol daný dôvod na postup podľa § 129 CSP, k čomu však súd prvej

inštancie nepristúpil.
Opísanýpostupsúduprvejinštancieodvolacísúdnemoholpovažovaťzadostatočnešetrnýkprocesným
oprávneniam neskoršieho odvolateľa, nešlo o postup zachovávajúci jeho právo na spravodlivý proces.
Neposkytnutie žalobcovi procesnej možnosti urobiť takú zmenu v okruhu žalovaných, po ktorej byodpadol dôvod zamietnutia žaloby použitý prvoinštančným súdom a žaloba by musela byť prejednaná
vecne (s poskytnutím buď kladnej alebo zápornej odpovede na položenú otázku neplatnosti dražby) a to
svedomím,žepriposkytnutížiadúcehoprocesnéhopoučeniaažvodôvodnenírozsudkubudenápravav

odvolacom konaní (bez ďalšieho) nemožná. Významným pritom nebolo, že žalobca v odvolaní absenciu
poučenia súdom prvej inštancie výslovne podľa § 160 ods. 1 CSP v spojení s § 21 ods. 4 ZoDD ako
nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie znemožňujúci mu realizáciu procesných práv v miere
porušujúcej právo na spravodlivý proces výslovne neuviedol a v odvolaní sa zameral na námietku, že
mu nebolo ako spotrebiteľovi poskytnuté poučenie o jeho právach a povinnostiach, keďže so zreteľom

na uvedené vyššie postačujúcim bolo uvedenie zodpovedajúceho odvolacieho dôvodu - § 365 ods. 1
písm. b/ CSP a § 365 ods. 2 CSP (ktorá podmienka v tomto prípade splnená bola). Napokon nemôže byť
predmetom žiadnej zmysluplnej diskusie ani to, že ak uplatnený odvolací dôvod naplnený bol a odvolací
súd sám príležitosť na nápravu opomenutia poučiť žalobcu o úplnom okruhu žalovaných i so všetkými
z toho plynúcimi potenciálnymi dôsledkami (teda vrátane poskytnutia odvolateľovi možnosti rozšíriť
okruh žalovaných o ďalšie osoby) nemal (pre existenciu úpravy toto v odvolacom konaní vylučujúcej

- § 378 ods. 2 CSP), musel tým byť predurčený tiež jediný spôsob naloženia s odvolaním - zrušenie
rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 21.7.2020 sp. zn. 3Cdo/247/2018).
Je to však žalobca, kto sa musí rozhodnúť (po príslušnom skutočnom poučení podľa § 160 ods. 1 CSP
v spojení s § 21 ods. 4 ZoDD, prípadne po postupe podľa § 129 CSP, zo strany súdu prvej inštancie)

koho označí ako stranu sporu - navrhovateľa dražby, či to budú „Vlastníci bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome na ulici F. H. so súp. č. XXXX, vchod č. 9, 10 v I. J.“, alebo jednotliví vlastníci bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome označení menom, priezviskom, dátumom narodenia a adresou
pobytu u fyzických osôb, a u právnickej osoby uvedením jej názvu, adresou sídla a identifikačným
číslom organizácie, alebo to bude správca. V tomto smere vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci nejde

o vec jednoduchého právneho posúdenia, odvolací súd poučuje žalobcu podľa § 160 ods. 2 CSP (Súd
vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.),
že má právo si zvoliť advokáta a v prípade nepriaznivej sociálnej situácie má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci, ktoré poskytuje právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi v prípade splnenia
podmienok na poskytnutie právnej pomoci (§ 6, § 6a zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej

pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z., v znení neskorších predpisov).

17. Zo všetkých dôvodov, uvedených v 14.-16. bode odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,

odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo dôvodné, lebo sa v ňom opodstatnene
namietalo, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže tento nedostatok

nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré nenahrádza prvoinštančné konanie.
Odvolací súd zároveň podľa § 389 ods. 2 CSP zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, vyhlásené na
pojednávaní dňa 4.5.2023, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na pristúpenie ďalších žalovaných
do konania označených v podaní žalobcu z dnešného dňa ako žalovaní č. 5/ až 28/.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšími

námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho
rozhodnutie.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie (viazaného právnym názorom odvolacieho súdu) tak bude bez
ďalšieho meškania splniť si poučovaciu povinnosť podľa § 160 CSP s poukazom na § 21 ods. 4 ZoDD,

v prípade zotrvania na názore o nesprávnosti alebo neúplnosti označenia strany sporu – žalovaného
1/ postupovať podľa § 129 CSP, vykonať potrebné dokazovanie, vyhodnotiť dôkazy každý jednotlivo
a všetky v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadať na všetko čo vyšlo počas konania najavo. Pri
vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti
konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Povinnosťou súdu je vždy vyrovnať sa

s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Práve z odôvodnenia sa má
strana dozvedieť o dôvodoch prijatia, či odmietnutia svojho argumentu. Súd má vysvetliť prečo pokladal
za rozhodné dôkazy ním uvedené a prečo nepovažoval za rozhodné dôkazy svedčiace opačným
záverom. Súd prvej inštancie bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé,s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP (t. j. čoho sa žalujúca strana domáhala,
aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila; ako sa vo veci
vyjadrila protistrana a aké prostriedky procesnej obrany použila. Jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil). Svoj právny záver súd prvej inštancie
zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, poskytne
odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné

a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu SR napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
Súd prvej inštancie bude dbať aj na správne a úplné označenie strán sporu v záhlaví rozhodnutia
(žalovanému 4/ chýbala adresa pobytu, súčasťou adresy sídla právnických osôb je aj PSČ, je potrebné
uvádzať aktuálne adresy sídla).

19. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

20. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)