Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Csp/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124308512
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rejdovianová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124308512.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dominikou Rejdovianovou, v právnej

veci žalobcu MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav,
IČO: 04 355 211, Česká republika, v spore zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, IČO:
42 185 190, so sídlom 841 05 Bratislava-mestská časť Dúbravka, Majerníkova 3479/3A, adresa na
doručovanie 811 09 Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX C. D. X, o zaplatenie 263,28 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 29. 05. 2024 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške
263,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350 Eur od 16. 06. 2021 do 15.
04. 2024 a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 263,28 Eur od 16. 04. 2024 do zaplatenia,
titulom uzatvorenej Smlouvy o úveru č. 608438 zo dňa 11. 05. 2021 /ďalej len „Zmluva“/.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk
registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350 Eur. Pri registrácii a odoslaní žiadosti

o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so Zmluvou, Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru /ďalej len „VPPÚ“/ a údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol, sú pravdivé. Na
základe Zmluvy, žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 350 Eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 100 Eur, t.j. zaplatiť
celkovú čiastku 450 Eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Konečná splatnosť úveru bola
v Zmluve dohodnutá na deň 08. 06. 2021. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj
záväzok v zmysle Zmluvy, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 08. 06. 2021. Dňa 02. 04. 2024 bola

žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný uhradil ku dňu podania návrhu sumu vo
výške 86,72 Eur, a to dňa 15. 04. 2024, ktorá bola použitá na čiastočnú úhradu nároku žalobcu. Žalobca
si zároveň v zmysle Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov, uplatnil voči
žalovanému aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne do zaplatenia.

3. Žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu doložil Zmluvu zo dňa 11. 05. 2021; VPPÚ
platné od 18. 05. 2018; Výzvu pre žalovaného na okamžitú úhradu dlžoby pred začatím súdneho konania

zo dňa 02. 04. 2024 a výpis z OR vedeného Krajským súdom v Brne, odd. H, vložka 602 o spoločnosti
MINIHOTOVOST, SE.4. Súd postupom podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. /ďalej len „CSP“/ doručoval žalobu spolu
s prílohami na vyjadrenie žalovanému, ktorá mu bola dňa 04. 07. 2024 preukázateľne doručená (č.l. 33).
Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril a neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a návrhy na

vykonanie dôkazov, na preukázanie svojej procesnej obrany.

5. Podľa § 297 písm. b/ CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 Eur.

6. V súlade so znením vyššie uvedeného ustanovenia, súd nenariadil pojednávanie, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu postupom
podľa § 219 ods. 3 CSP. Oznámenie bolo zverejnené od 10. 01. 2025 do 29. 01. 2025. Súd vo veci
rozhodol rozsudkom verejne vyhláseným dňa 29. 01. 2025.

7. Súd v rámci dokazovania vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy a zistil tento skutkový stav vec.
Dňa 11. 05. 2021 došlo medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom k uzatvoreniu
Zmluvy,vzmyslektorejsažalobcanažiadosťžalovanéhozaviazalposkytnúťspotrebiteľovijednorázový,
krátkodobý a bezúčelový úver na jeho účet uvedený v záhlaví Zmluvy vo výške 350 Eur a spotrebiteľ
sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odmenu za poskytnutie úveru vo výške 100

Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 450 Eur do 28 dní od poskytnutia úveru, pričom splatnosť úveru bola
dohodnutá na deň 08. 06. 2021. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, na 28 dní. Spotrebiteľ uzavretím
Zmluvy vyhlásil, že súhlasí s obsahom Zmluvy, bol pred uzavretím Zmluvy oboznámený s VPPÚ, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa
záhlavia Zmluvy, zmluvné strany uzatvorili Zmluvu v zmysle zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském

úvěru a zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník. Podľa bodu 10. VPPÚ, v procese vytvárania žiadosti
o úver si spotrebiteľ volí v rámci veriteľom poskytnutého úverového rámca výšku úveru a jeho splatnosť,
pričom všetky uvedené volené položky predstavujú individuálne dojednané zmluvné podmienky. Žiadosť
o úver predstavuje návrh na uzavretie zmluvy. Zmluva je uzavretá vygenerovaním elektronickej verzie
spotrebiteľovi v užívateľskom profile spotrebiteľa, a to iba po schválení odoslanej žiadosti o úver

veriteľom. Veriteľ posúdi žiadosť o úver najneskôr do 72 hodín od jej doručenia, pričom v tejto lehote
buď musí byť spotrebiteľovi vygenerovaná elektronická verzia zmluvy (čím dôjde k uzavretiu zmluvy)
alebo e-mailová správa o odmietnutí poskytnutia úveru. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že
k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným došlo tým spôsobom, že žalobca
prijal návrh žalovaného na uzatvorenie zmluvy a žalovanému vygeneroval elektronickú verziu zmluvy

v súlade s bodom 10. VPPÚ.

8. Z výpisu z obchodného registra vedeného Krajským súdom v Brne, oddiel H, vložka 602, mal súd za
zistené, že žalobca má svoje sídlo v Českej republike a jeho predmetom podnikania je okrem iného,
poskytovanie alebo sprostredkovanie spotrebiteľského úveru. Na území Slovenskej republiky nemá

organizačnú zložku.

9. Vzhľadom k tomu, že v danej sporovej veci sa jednalo o spor s cudzím prvkom, kde v pozícii žalobcu
vystupuje právnická osoba, ktorá má v zmysle výpisu z obchodného registra vedeného Krajským súdom
v Brne, svoje sídlo v Českej republike a na území Slovenskej republiky nevykonáva podnikateľskú

činnosť prostredníctvom organizačnej zložky, súd považoval za potrebné skúmať podmienku právomoci
súdu (§ 9 CSP).

10. Podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 /ďalej len
„Nariadenie Brusel I.“/, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktorý nie je

možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania sa právomoc určí podľa tohto oddielu,
pričom nie sú dotknuté ustanovenia čl. 6 a čl. 7, bodu 5. ak ide:
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky,
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo

c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.11. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel I., druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na
súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

12. Po posúdení skutkových okolností daného prípadu a aplikujúc príslušné ustanovenia čl. 17 ods.
1 písm. c/ v spojení s čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel I. dospel súd k záveru, že má v danej
veci právomoc predmetný spor prejednať a rozhodnúť. Žalobca aj napriek skutočnosti, že má svoje
sídlo v Českej republike, nepochybne smeruje svoju podnikateľskú činnosť na územie Slovenskej

republiky, v ktorej má žalovaný ako spotrebiteľ svoje bydlisko. Táto skutočnosť bola preukázaná
tým, že žalobca ponúka možnosť spotrebiteľom uzatvoriť s ním zmluvu o úvere prostredníctvom
slovenskej webovej stránky www.minipozicka.sk, www.minipeniaze.sk, www.najrychlejsiepozicky.sk
a iné. Internetová stránka, prostredníctvom ktorej spotrebiteľ uzatvoril úver, je uvedená v slovenskom
jazyku a pôžičky sa poskytujú v mene Euro, čím je daný ten fakt, že žalobca sa orientuje na slovenský trh
a jeho cieľom je poskytovať pôžičky spotrebiteľom, ktorí majú bydlisko na území Slovenskej republiky.

Žalovaný ako spotrebiteľ je občanom Slovenskej republiky a jeho bydlisko je na území Slovenskej
republiky, čo bolo súdu preukázané tým, že zásielky si preberá na svojej adrese pobytu v obci Dolný
Harmanec.

13. Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd považoval za potrebné vyriešiť v rámci prejednávania sporu, bola

otázka rozhodného práva použiteľná pre daný spor. Zo záhlavia Zmluvy bolo preukázané, že uvedený
zmluvný vzťah vznikol v zmysle zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník a zákona č. 257/2016 Sb.
o spotřebitelském úvěru. Podľa bodu 4. VPPÚ, sa na vzťahy neupravených Zmluvou ani VPPÚ, použijú
ustanovenia právneho poriadku Českej republiky, najmä príslušné ustanovenia OZ, ZSÚ a zákona č.
634/1992 Sb. o ochrane spotřebitele. To znamená, súd skúmal z úradnej povinnosti, či v sa v tomto

prípade jednalo o voľbu českého právneho poriadku na daný spor.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. 06. 2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky /ďalej len „Nariadenie Rím I.“/, zmluva sa spravuje právnym
poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná

ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok,
ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Rím I., bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá
fyzickouosobounaúčel,ktorýsamôžepovažovaťzapatriacidooblastimimojejpredmetučinnostialebo

výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti
alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého
pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú a/alebo podnikateľskú
činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť
na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

16. Podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím I., bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3
zvoliť rozhodné právo pre Zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva
však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno
odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

17. Súdu je zrejmé, že v záhlaví Zmluvy je uvedené, že bola uzatvorená podľa Občanského zákoníka
a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru a rovnako tak v čl. 4 VPPÚ odkazuje, že na
úpravu vzťahov neupravených Zmluvou ani VPPÚ sa použijú ustanovenia právneho poriadku Českej
republiky, najmä príslušné ustanovenia OZ, ZSÚ a zákona č. 634/1992 Sb. o ochrane spotřebitele.

Podľa názoru súdu, však uvedená voľba práva nezodpovedá voľbe tak, ako ju prezentuje čl. 3 ods.
1 Nariadenia Rím I. Voľba práva medzi sporovými stranami, nebola urobená výslovne alebo jasne
preukázaná ustanoveniami Zmluvy a ani okolnosti prípadu nenasvedčujú, že medzi stranami došlo
k voľbe práva, ktoré by mali možnosť ovplyvniť obe zmluvné strany. Podľa názoru súdu, uvedené nie
je možné považovať za účinnú dohodu zmluvných strán o voľbe práva, nakoľko ide iba o konštatovanie

a nie ustanovenie, z ktorého by bolo zrejmé dojednanie účastníkov zmluvy o rozhodnom práve.
Rovnako tak bod 4. VPPÚ nemožno považovať za výslovnú voľbu práva, vzhľadom k tomu, že VPPÚ
majú k Zmluve iba vysvetľujúci charakter. Rovnako je zrejmé, že tieto podmienky boli žalovaným
podpísané elektronicky, avšak je nepochybné, že sa jedná o jednostranný, viackrát používaný formulár,ktorý žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, resp. zmeniť. Preto možno konštatovať, že
skutočnosti uvedené v úvodných ustanoveniach Zmluvy a VPPÚ nie sú výsledkom konsenzu, prejavu
vôle oboch zmluvných strán. Tieto podmienky nemožno preto považovať za individuálne dojednané.

Takéto jednostranné určenie rozhodného práva, preto súd nepovažoval za voľbu spotrebiteľa podľa čl.
6 ods. 2 Nariadenia Rím I. Ďalej súd konštatuje, že za rozhodné právo, ktoré je potrebné použiť v danej
veci, súd považuje právny poriadok Slovenskej republiky, a to z rovnakého dôvodu, na základe ktorého
súd posúdil svoju právomoc, to znamená z dôvodu, že žalobca smeruje svoju podnikateľskú činnosť na
územie Slovenskej republiky ako krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa - žalovaného (čl. 6 ods. 1 písm.

a/ a písm. b/ Nariadenia Rím I.).

18. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník /ďalej len „OZ“/ v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluvy bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov /ďalej len „ZoSÚ“/ účinný v čase uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky
na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa
a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

23. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ ZoSÚ, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote

nepresahujúcej tri mesiace.

24. Podľa § 2 písm. a), b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 11 ods. 3 ZoSÚ, ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak
boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať
poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len
skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota,

v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na
vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz
alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.

26. Podľa § 20 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na
základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia
v tomto rozsahu: bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo v
obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.27. Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľskýmúveromaktorésúposkytovanéinýmiveriteľmispotrebiteľom,savzťahujúustanovenia§

1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až v), ods.
9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

28. Podľa § 24 ods. 2 ZoSÚ, veriteľ môže poskytovať úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským
úveromaktorésúposkytovanéinýmiveriteľmispotrebiteľom,akmápovolenieposkytovaťspotrebiteľské

úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a).

29. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

30. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

32. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

34. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

35. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

36. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

37. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

38. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne

zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

39. Súdu je zrejmé z jeho vlastnej činnosti (§ 186 CSP) a pri nahliadnutí do zoznamu veriteľov

a zoznamu iných veriteľov, ktorý je vedený Národnou bankou Slovenska, zverejnený na jej webovej
stránke a zároveň z upozornenia Národnej banky Slovenska zo dňa 09. 08. 2018 vyplýva, že žalobca
nemá povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov
na území Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska upozornila, že podmienkou poskytovania
spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky,

je povolenie udelené Národnou banku Slovenska v zmysle § 20 ods. 1, resp. § 24 ods. 3 ZoSÚ.
Vzhľadom k tomu, že veritelia môžu na území Slovenskej republiky ponúkať a poskytovať spotrebiteľské
úvery len na základe povolenia udeleného NBS, súd konštatuje, že žalobca ako nebankový subjekt
a veriteľ poskytol žalovanému v postavení spotrebiteľa, peňažnú pôžičku bez toho, aby mu bolo udelené
zákonom vyžadované povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery (§ 24 ods. 2 ZoSÚ). Podľa § 11 ods.

3 ZoSÚ v spojení s § 39 OZ, je preto predmetná Zmluva zo zákona absolútne neplatným právnym
úkonom, pretože obchádza zákon. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie KS v BB, sp.
zn. 15Co /41/2024 z 11. 12. 2024, KS BA sp. zn. 2CoCsp/5/2024 z 17. 07. 2024 a KS PO sp. zn.
12CoCsp/26/2024 z 24. 10. 2024. Predmetnú Zmluvu je preto potrebné posúdiť ako neplatný právnyúkon, pričom sa jedná o neplatnosť absolútnu, na ktorú musí súd prihliadať „ex offo“, t.j. bez návrhu,
resp. bez toho, aby sa protistrana tejto neplatnosti dovolala. Napriek tomu, súd posúdil Zmluvu ako
spotrebiteľskú v zmysle ustanovení OZ. Nejde v danom prípade o zmluvu o spotrebiteľskom úvere,

pretože sa jednalo o krátkodobý úver, ktorý sa mal splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace (splatný
v lehote 28 dní od poskytnutia) a nejednalo sa ani o zmluvu o úvere alebo inú pôžičku, ktorá musí
byť v súlade so zákonom určenými ustanoveniami ZoSÚ, pretože v Zmluve neboli dojednané úroky za
poskytnutie úveru.

40. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami sporu platne nevznikol zmluvný vzťah, súd dospel k záveru, že
by mohol mať žalobca voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia
§ 457 OZ, t.j. na vrátenie toho, čo žalovaný podľa Zmluvy dostal. Nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia je však možné sa domáhať v rámci premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1 OZ. Subjektívna
premlčacia doba začína plynúť okamihom, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno
vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej

v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Pre začiatok plynutia
objektívnej premlčacej doby, a to tak 3-ročnej, ako aj 10-ročnej (úmyselného bezdôvodného obohatenia)
je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne fakticky došlo. Po uplynutí
premlčacej doby sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí.
41. V danom spore, žalobca súdu neuviedol, kedy došlo skutočne z jeho strany k poskytnutiu peňažných

prostriedkov, ale vzhľadom k tomu, že k uzatvoreniu Zmluvy došlo dňa 11. 05 2021, súd predpokladá, že
v tento deň rovnako žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 350 Eur. Súd vyjadruje
názor, že už v tento deň poskytnutia spotrebiteľského úveru, mal žalobca nepochybne vedomosť o tom,
žežalovanýsanajehoúkorbezdôvodneobohatil,vzhľadomktomu,žežalobcavrozporesozákonomna
území Slovenskej republiky poskytoval úvery pre spotrebiteľov bez povolenia na činnosť Národnej banky

Slovenska. Preto súd posúdil, že subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia
tak uplynula dňa 11. 05. 2023, objektívna lehota uplynula dňa 11. 05. 2024. Vzhľadom k tomu, že
žalobca podal žalobu na súd dňa 29. 05. 2024 (č.l. 14), má súd za to, že nárok žalobcu je v tomto
prípade premlčaný. Podľa § 54a OZ, bol súd povinný prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu z úradnej
povinnosti,vzhľadomktomu,ževdanomprípadesanepochybnejednáosporzospotrebiteľskejzmluvy.

42. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené argumenty, súd dospel k názoru, že žaloba žalobcu je v celom
rozsahu nedôvodná, a preto ju zamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Podľa čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, to znamená podľa zásady úspechu
v spore. Žalovaný bol v konaní síce v plnom rozsahu úspešný, avšak z obsahu spisu bolo zistené, že mu

v spore žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na túto skutočnosť, súd rozhodol v súlade s čl. 17 Základných
princípov CSP, a to tak, že žalovanému nárok na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo

vyhotovení FORMTEXT dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),odvolaniemusíbyťpodpísané(§363vspojenís§127 C.s.p.).Odvolanietrebapredložiťv FORMTEXT
dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.