Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 10, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 74Cb/119/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124356294
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124356294.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: Simmont

s.r.o., Cementárska 136/4, Horné Srnie, IČO: 47 465 387, zastúpeného KOVAL & spol., advokátska
kancelária, s.r.o., Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
608,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 608,- eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne od 23. 06. 2024 až do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov
konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 31. 07. 2024 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 608,- eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 23. 06. 2024 až do zaplatenia,
čo odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Hyundai Tucson,
EČV: R.-XXXOT. Dňa 24. 04. 2024 došlo ku škodovej udalosti, ktorej jedným z účastníkov bol žalobca
na osobnom motorovom vozidle, a to zavineným konaním vodiča na motorovom vozidle, ktorého

vlastníkom je spoločnosť MIPE Invest, s.r.o. Vyššie uvedená poistná udalosť bola u žalovaného vedená
pod č. XXXXXXXXXX. Škodca ako poistený mal so žalovaným ako poisťovateľom uzavretú zmluvu o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti zo škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č.
XXXXXXXXXX/X. Keďže osobné motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti, resp. následkom stretu s
motorovým vozidlom škodcu poškodené, žalobca uzavrel so spoločnosťou Auto-centrum, a.s. zmluvu o
oprave veci. Osobné motorové vozidlo bolo servisu Auto-centrum, a.s. odovzdané dňa 16. 05. 2024 a po
oprave bolo žalobcovi vrátené dňa 31. 05. 2024. Zároveň z dôvodu poškodenia osobného motorového

vozidla bol žalobca nútený zapožičať si náhradné vozidlo. Vzhľadom na spôsobenú poistnú udalosť
žalobca uzatvoril dňa 16. 05. 2024 zmluvu o nájme dopravného prostriedku so spoločnosťou Rival Rent
s.r.o. ako prenajímateľom, predmetom ktorej bolo vozidlo značky Škoda Karoq, ktoré bolo žalobcovi
prenajaténaobdobieod16.05.2024do31.05.2024,t.j.16dní,tedapočasobdobiarealizovaniaopravy
osobného motorového vozidla v servise Auto-centrum, a.s. za cenu 76,- eur/deň prenájmu. Spoločnosť
Rival Rent s.r.o. následne žalobcovi za prenájom vozidla vystavila faktúru č. XXXX zo dňa 02. 06. 2024 s
dátumomsplatnostidňa16.06.2024nasumu1216,-eura.Žalovanýlistomoznačenýmako„Oznámenie

o poistnom plnení“ zo dňa 07. 06. 2024 oznámil, že priznáva poistné plnenie za prenájom náhradného
vozidla v trvaní 8 dní, v ktorom mal byť zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické
postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov a čas potrebný na presun vozidla
medzi jednotlivými pracoviskami. Z oznámenia žalovaného je zrejmé, že žalovaný nepriznal žalobcoviplnenie vo výške 608,- eura. Žalovaný vo svojom oznámení uvádzal, že priznáva plnenie za prenájom
náhradného vozidla len za 8 dní, teda plnenie za 8 dní prenájmu náhradného vozidla nepriznával,
pričom sa odvolával na údajné zohľadnenie času na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy

udávané výrobcom, na objednanie náhradných dielov a času potrebného na presun vozidla medzi
jednotlivými pracoviskami. Z predloženého zákazkového listu jasne vyplýva, že servis Auto-centrum,
a.s. prijal vozidlo žalobcu na opravu dňa 16. 05. 2024 a žalobcovi vozidlo odovzdal až dňa 31. 05.
2024 po jeho oprave. Žalobca si tak osobné motorové vozidlo prevzal ihneď po oznámení, že vozidlo
je opravené a pripravené na vyzdvihnutie, čo bolo dňa 31. 05. 2024 a náhradné vozidlo mal prenajaté

výlučne v období, počas ktorého sa motorové vozidlo žalobcu nachádzalo v oprave. Skutočnou škodou
v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo, ktoré
si bol žalobca nútený zapožičať v spoločnosti Rival Rent s.r.o. Žalovaný vo svojom oznámení neuviedol
žiadny kvalifikovaný právny dôvod, na základe ktorého pristúpil k zníženiu plnenia za prenajaté motorové
vozidlo o žalovanú sumu a takýto postup je potrebné považovať za svojvoľný a neoprávnený. Žalobca
žiadalzaplatiťibatoľko,čomuvplatnomzneníust.§442ods.1Občianskehozákonníkaušlo.Zdokladov

predložených k podanej žalobe je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda v celkovej výške 1 216,- eura, a
to v dôsledku nutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla. Nakoľko žalovaný krátil plnenie a v
oznámení žiadny relevantný dôvod krátenia neuviedol, považoval žalobca krátenia plnenia za spôsobnú
škodu za subjektívne, neoprávnené a ničím nepodložené.

2. Súd vydal dňa 06. 08. 2024 pod č.k. 30Up/1384/2024 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný
odporsodôvodnením,ževynaloženiežalovanýchprostriedkovsajavíakoneúčelné,pretožepoškodené
vozidlo bolo schopné prevádzky, teda bolo pojazdné, takže žalovaný nevidel dôvod na to, aby pojazdné
vozidlo čakalo v servise na dodanie náhradného dielu. V súvislosti s účelnosťou prenájmu náhradného
vozidla a dĺžkou prenájmu žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.

04. 2020, spis. zn. 8Co/131/2019, kde je uvedené: „Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného ohľadne
dĺžky nevyhnutnej doby prenájmu náhradného motorového vozidla v rozsahu 11 dní, vzhľadom na
zdokumentovaný rozsah poškodenia vozidla žalobcu a z toho vyplývajúcej doby opravy poškodení a
dostupnosti náhradných dielov potrebných na opravu vozidla. Žalobca mal totiž možnosť, vzhľadom
na rozsah poškodenia motorového vozidla, na ktorom bol len poškodený prasknutý zadný nárazník,

svoje motorové vozidlo užívať v čase po vykonaní obhliadky poškodení do času dodania objednaných
náhradných dielov. Poukázal na to, že poškodený má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov
na prenájom náhradného motorového vozidla za čas, po ktorý poškodený svoje poškodené motorové
vozidlo nemôže užívať. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že náhrada v zásade nesmie presahovať
obvyklú cenu nájmu obdobných motorových vozidiel v danom čase a mieste. Skutočnou škodou,

spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku
vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli
vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci...“. Uvedenému svedčí aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3MCdo 3/2015 zo dňa 28. 06. 2016.
Hoci oprava poškodeného vozidla je objektívnou relevantnou skutočnosťou, ktorá zakladá nutnosť

prenájmu náhradného vozidla poškodeným, významné sú z hľadiska posudzovania odkázanosti
poškodeného na použitie náhradného vozidla aj konkrétne okolnosti, za ktorých sa oprava vykonávala.
Nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej
potreby vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti. V prípade,
ak je poškodené vozidlo prevádzky schopné, nie je dôvod, aby nebolo používané v čase, keď sa oprava

reálne nevykonáva. V danom prípade nemôže byť na ťarchu škodcu, aby zodpovedal aj za škodu v čase,
kedy poškodený inak prevádzky spôsobilé vozidlo neužíva, lebo čaká na dodanie náhradného dielu
do servisu (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 04. 2020, sp. zn. 8Co/131/2019). Medzi
škodou a škodovou udalosťou musí existovať príčinná súvislosť. V danom prípade táto absentovala,
nakoľko škoda (náklady na prenájom náhradného vozidla) žalobcovi vznikla v dôsledku skutočností,

ktoré nastali náhodne a nezávisle od škodovej udalosti. Riziko, že k týmto skutočnostiam v súvislosti
s odstraňovaním poškodenia vozidla dôjde, znáša žalobca (právny predchodca žalobcu), ktorý nesie
zodpovednosť za výber autoservisu. Žalobca (právny predchodca žalobcu) nebol odkázaný na použitie
náhradného vozidla preto, že jeho poškodené vozidlo nebolo spôsobilé na užívanie a ani preto, že bola
vykonávaná oprava, ale preto, že sa odložila jeho obhliadka o 8 dní od objednávky obhliadky (rozsudok

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 04. 2020, sp. zn. 8Co/131/2019).
Žalovanýneposkytolžalobcovi(právnemupredchodcovižalobcu)poistnéplneniezodpovedajúceďalším
8 dňom nájmu náhradného vozidla, nakoľko nešlo o nutne a účelne vynaložené náklady, pričom
absentovala príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Dĺžka prenájmu motorovéhovozidla nemôže ovplyvniť prípadnú nesprávnu a nekorektnú činnosť opravcu a v žiadnom prípade
nezodpovedá za neskoro vykonanú obhliadku poškodeného vozidla opravcom. Žalovaný tak nemohol
niesť zodpovednosť za nedostatok spôsobilosti opravcu vykonať opravu poškodeného motorového

vozidla vo výrobcom stanovených termínoch či už z kapacitných, technických alebo iných objektívnych
dôvodov. Žalovaný nevidel dôvod na strane poškodeného, pre ktorý bol nútený používať náhradné
vozidlo do vykonania obhliadky. V tejto spojitosti žalovaný opäť poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Bratislave, sp. zn. 8Co/131/2019, v zmysle ktorého: „Poškodený je oprávnený vybrať si servis/
opravovňu, v ktorom si nechá poškodené vozidlo opraviť, sám zváži pri voľbe opravovne/servisu práve

všetky ním uvádzané okolnosti, ktoré majú vplyv na dĺžku opravy poškodeného vozidla. Poškodený
následne keď si zvolí servis, v ktorom si nechá opraviť poškodené motorové práve z dôvodu dlho
trvajúcej opravy vlastného vozidla preplatená uplatnená náhrada za prenájom náhradného vozidla,
pokiaľ si náhradné vozidlo na čas vykonávania opravy poškodeného vozidla zabezpečí. Na úkor škodcu
a na jeho náklady, v tomto prípade poisťovne, nemôžu v žiadnom prípade byť prenesené objektívne
faktory ako napr. počet iných objednávok vo vybranom servise, konanie pracovníkov opravovne,

personálne vybavenie a technická vybavenosť servisu a iné, keď škodca (poisťovňa) nemá možnosť
výber servisu poškodeným (žalobcom) nijakým spôsobom ovplyvniť. Práve žalobca pri výbere servisu
tieto okolnosti, ktoré sú predvídateľné, má pri výbere servisu zvážiť a vybrať servis, ktorý vykoná opravu
poškodenia vozidla v čo najkratšom čase resp. dohodnúť sa na prednostnom vybavení opravy.“.
Žalovaný zároveň poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax všeobecných súdov, v rámci ktorej je

ustálený právny názor, že „Nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla
je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných
na likvidáciu škodovej udalosti. V prípade, ak je poškodené vozidlo prevádzkyschopné, nie je
dôvod, aby nebolo používané v čase, keď sa oprava reálne nevykonáva“ (rozsudok KS BA, sp. zn.
8Co/131/2019-176 zo dňa 14. 04. 2020). Žalovaný na základe všetkých vyššie uvedených skutočností

nemal za preukázané, že by tomto prípade bolo nutné a účelné zapožičanie náhradného vozidla v
rozsahu 16 dní, t. j. nad rámec žalovaným priznanej doby po dobu 8 dní.
Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu ohľadne toho, že žalobca ani právny predchodca žalobcu
nemôžuniesťzodpovednosťzanedostatokspôsobilostiopravcu(servisu)vykonaťvčonajefektívnejšom
čase opravu spolu s obhliadkou na poškodenom motorovom vozidle, pričom na tomto mieste opäť

poukázal na už citované časti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/131/2019. Zo strany
žalobcu, resp. opravcu nebolo preukázané prečo bolo náhradné vozidlo užívané nad žalovaným
priznanej dobe 8 dní, nakoľko bolo vozidlo pojazdné a čakalo na obhliadku. Akékoľvek neúmerné
navyšovaniedobyopravyzostranyopravcu(servisu)všaknemôžebyťvpríčinnejsúvislostisoškodovou
udalosťou, a preto ani samotné náklady za takúto nie nutne a účelne vynaloženú dobu nájmu nemôžu

ísť na vrub (ťarchu) škodcu, resp. jeho poisťovateľa. Dĺžka nutnej doby sa automaticky nerovná dobe do
poskytnutia poistného plnenia. Vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti (napr. stav vozidla, rozsah
opravy, existencia tzv. totálnej škody) sa posudzuje akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla
nutné a účelné, so zreteľom na postup obvyklý pri riešení následkov obdobných nehôd (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. 02 2013, sp. zn. 25 Cdo 232/2012). Nájomné za náhradné

vozidlo po dlhšiu dobu než doba trvania oprava podľa kalkulácie výrobcu bez ďalšieho nie je možné
považovať za nutné a účelné náklady v príčinnej súvislosti so vznikom škody.
Žalovaný priznal poistné plnenie za 8 dní. Uvedená priznaná doba nájmu obsahuje výraznú časovú
rezervu, keďže žalovaný rátal celkový čas práce až odo dňa dodania posledného náhradného dielu aj
napriek tomu, že je dôvodné, že opravca práce na vozidle vedel a mohol vykonávať priebežné vzhľadom

na celkovú dobu, po ktorú bolo poškodené vozidlo u opravcu. Zároveň žalovaným priznaná doba nájmu
zohľadňovala aj prípadné prestroje na strane opravcu, ako aj dni pripadajúce na víkend. Žalovaný mal
za to, že v uvedenom prípade došlo na strane žalobcu k nekalým obchodným praktikám, ktoré nemôžu
požívať právnu ochranu. Svoje vyjadrenie žalovaný oprel aj o Rozhodnutie Ústavního soudu ČR, TZ
21/2018 zo dňa 27. 02. 2018, kde je uvedené: „Dosahovaní zisku je smyslem podnikání, které zaslouží

rešpekt a ochranu - nesmí se však dít parazitujícím a právo zneužívajícím způsobem. Ústavní soud
má vážne pochybnosti o tom, zda podnikání vedlejší účastnice bylo vedeno ve fair duchu, v souladu
s dobrými mravy a minimálne tím se měl odvolací soud zabývat. Systém povinného ručení primárně
chránípoškozené,potažmoiviníkynehod,nelzevšakpřipustit,abybylyúčelovýmnavyšovánímnákladů
na odstraňováni škod čerpaný finanční prostředky, které by při poctivém jednání čerpány nebyly, což

by nakonec mohlo jít k tíži všech pojistníků (nejen podnikatelů v oboru pojišťovnictví), neboť „povinné
ručení by podražilo“. Byla-li od zahájení opravy vozidla uměle navyšována její cena, aby odpovídala
kvalitní a autorizované opravě, aniž by s tím byla poškozená (navíc v postavení spotřebitelky, tedy slabší
strany) srozuměna, a šlo pouze o maximalizaci příjmu autoservisu či vedlejší účastnice ze systémupovinného ručení, pak lze mít pochybnosti o tom, zda je možné takovému jednání poskytnout právní
ochranu, zda nejde o jednání nepoctivé a v rozporu s dobrými mravy.“. Citovaný záver je aplikovateľný
aj na predmetný spor, keďže konanie žalobcu možno hodnotiť minimálne ako snahu zneužiť systém

povinného zmluvného poistenia s cieľom neoprávnene sa obohatiť na úkor žalovaného, ak už nie
priamo ako snahu parazitovať na systéme povinného zmluvného poistenia. Takéto konanie žalobcu
ako lovca dopravných nehôd (obchodníka s pohľadávkami voči poisťovniam) nie je možné hodnotiť
ako výkon podnikateľskej činnosti, ktorý by bol v súlade so zásadou poctivého obchodného styku.
Takýto výkon činnosti zo strany žalobcu nepožíva právnu ochranu s odkazom na znenie ust. § 265

Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na
doplatenie náhrady škody za prenájom náhradného vozidla na žalobcu, nebráni žalovanému použiť
námietky, ktoré mal voči poškodenému aj voči žalobcovi (ust. § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Dňa 04. 06. 2024 si žalobca uplatnil u žalovaného poistné plnenie - nájomné za náhradné vozidlo vo
výške 1 216,- eura. Listom zo dňa 07. 06. 2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 07. 06. 2024 ukončil
šetrenie poistnej udalosti a poskytol na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 608,- eura. Žalovaný

bez zbytočného odkladu začal prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť
poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia žalobcu (právneho predchodcu žalobcu) o
škodovej udalosti oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia v zmysle ust. § 11 ods. 6 písm. a) zákona
č. 381/2001 Z. z. Žalovaný v zákonnej lehote splnil povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 zákona
č. 381/2001 Z. z., a preto sa nemohol dostať do omeškania (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017 a 7Cdo/109/2018). Žalovaný taktiež poukázal na
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení, č.k. I. ÚS 567/2020-21, ktorý rozhodoval o
ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorému všeobecné súdy zamietli žalobu proti poisťovateľovi v časti
úrokov z omeškania. Ústavný súd Slovenskej republiky najskôr v bode 25. odôvodnenia tohto uznesenia
poukázal na skutkovo a právne podobné veci, o ktorých rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky

(č.k. 7Cdo/109/2018, 3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017), ako aj na právnu teóriu (Petruľák M., Šuliková
M., Poistné zmluvy, I. vydanie, Praha, C. H. Beck, 2012, s. 265, 375). Ústavný súd Slovenskej republiky
následne v bode 29. odôvodnenia uznesenia uviedol, že „Ústavný súd dáva do pozornosti sťažovateľa,
že jeho argumentácia o svojvoľnosti a zjavnom neodôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu
vo vzťahu k § 11 ods. 6 a 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení v nadväznosti na § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov napadnutého
rozsudku krajského súdu, preto pokiaľ by aj sťažovateľ uvedený právny prostriedok, ktorý mu priznáva
zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, vyčerpal, ústavný súd by jeho ústavnú sťažnosť
odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatneností podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.“.

3. Žalobca sa k veci vyjadril ešte tak, že žalovaný namietal, že vynaložené prostriedky na prenájom
náhradného vozila v sume 608,- eura, teda nad rámec priznaného poistného plnenia, sú neúčelné
a poukazoval na údajnú „rozhodovaciu prax“ všeobecných súdov, konkrétne na jedno rozhodnutie
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/131/2019, na ktorom v podstate postavil celú svoju procesnú
obranu s tým, že vozidlo žalobcu malo byť prevádzky schopné a nebol dôvod, aby nebolo používané v

čase, keď sa oprava reálne nevykonávala.
Žalobca popieral tvrdenia žalovaného, že by vozidlo žalobcu bolo možné po poistnej udalosti používať
v cestnej premávke. Ako vyplývalo z faktúry č. U. vystavenej servisom Auto-centrum, a.s. za opravu
vozidlo žalobcu, na vozidle žalobcu bolo nutné v dôsledku poistnej udalosti vymeniť poškodené
diely, o. i. aj predný nárazník či svetlomet. Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v ust. § 6 ods. 2 ustanovuje povinnosť pre
prevádzkovateľa vozidla, ktorý nesmie prikázať a ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré
nespĺňa ustanovené podmienky, teda vozidlo, ktoré je technicky nespôsobilé na prevádzku v cestnej
premávke. Podľa ust. § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v cestnej premávke

možno prevádzkovať len vozidlo, ktoré je technicky spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke.
Technickú nespôsobilosť vozidla na prevádzku v cestnej premávke ustanovuje vykonávací právny
predpis, konkrétne Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke č. 134/2018, ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Technickú nespôsobilosť vozidla na prevádzku v cestnej

premávke kontrolujú v rámci bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgány Policajného zboru a pri
zistení nespôsobilosti vozidla alebo technickej nespôsobilosti vozidla sú oprávnení za priestupok proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uložiť pokutu prípadne aj zadržať osvedčenie o evidencii časť
I a osvedčenie o evidencii časť II podľa ust. § 72 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke. Z charakterupoškodení vozidla žalobcu je zrejmé, že žalobca nemohol svoje vozidlo využívať tak, ako sa to snaží
prezentovať žalovaný, a to z dôvodu, že vozidlo žalobcu nebolo technicky spôsobilé na prevádzku v
cestnej premávke.

Žalobca odmietal účelové tvrdenia žalovaného, že sa snažil zneužiť systém povinného zmluvného
poistenia s cieľom neoprávnene sa obohatiť na úkor žalovaného a parazitovať na systéme povinného
zmluvného poistenia. Za nepreukázané považoval tvrdenia žalovaného, ktorý žalobcu označil za
„lovca dopravných nehôd“ (obchodníka s pohľadávkami voči poisťovniam), ktorého výkon takejto
podnikateľskej činnosti možno hodnotiť ako v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Z

uvedeného je zrejmé, že žalovaný používal všeobecné formulácie na rôzne poistné udalosti s cieľom
vyhnúť sa svojej povinnosti uhrádzať poškodeným škody, ktoré im reálne vzniknú. Ak by si žalobca dal
tú námahu a riadne sa aspoň oboznámil s danou vecou zistil by, že žalobca pohľadávku, ktorú si v
tomto konaní uplatňuje nenadobudol postúpením, ale jedná sa o reálnu a skutočnú pohľadávku žalobcu.
Taktiež nie je zrejmé, akými úvahami dospel žalovaný k tomu, že žalobca mal byť „lovec dopravných
nehôd“,čipodnikateľvoblastíkupovaniaauplatňovaniapohľadávok.Uvedenélenpreukazujeúčelovosť

postupu žalovaného pri likvidáciu poistnej udalosti.
Žalovaný trval na krátení poistného plnenia o 8 dní prenájmu z dôvodu absencie príčinnej súvislosti
medzi škodovou udalosťou a škodou, žalobca však vyvrátil tvrdenia žalovaného o tom, že poškodené
vozidlo bolo spôsobilé na prevádzku na cestnej premávke. Je nesporné, že v zmysle ust. § 6 ods. 1
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ust. § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust. § 2 a § 3 písm. f) bod
11 Vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o prevádzke vozidiel v cestnej premávke č. 134/2018, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke
vozidiel v cestnej premávke poškodené vozidlo nebolo spôsobilé na prevádzku na cestnej premávke,

teda nebolo pojazdné tak ako to tvrdil žalovaný. Týmto boli tvrdenia žalovaného v tejto časti vyvrátené
a nárok žalobcu na náhradu škody vzniknutú z dôvodu nutnosti zapožičania náhradného vozidla v
žalovanom rozsahu bol preukázaný, nakoľko poškodené vozidlo žalobcu nebolo spôsobilé na prevádzku
po celú dobu prenájmu vozidla. Čo sa týkalo samotnej dĺžky prenájmu motorového vozidla po dobu
od 16. 05. 2024 do 31. 05. 2024, žalovaný mal prenajaté náhradné vozidlo výlučne po dobu, počas

ktorej sa poškodené vozidlo žalobcu nachádzalo v oprave. Žalovaný staval svoju argumentáciu na tom,
že žalobca mal využívať poškodené vozidlo v dobe, počas ktorej sa na ňom nevykonávali opravné
práce, bolo však riadne a nesporne preukázané, že poškodené vozidlo nebolo technicky spôsobilé na
prevádzku na cestnej premávke, preto boli vyjadrenia žalovaného nesprávne. Fotografie predložené
žalovaným len bližšie preukazujú technickú nespôsobilosť poškodeného vozidla na prevádzku v zmysle

príslušnej vyhlášky.

4. Žalovaný sa k veci vyjadril ešte tak, že žalobca nepreukázal svoj žalovaný nárok, tvrdenia žalovaného
nijako nerozporoval okrem toho, že ich poprel, ale ich úspešne nevyvrátil. Žalovaný na podporu svojich
tvrdení pripojil fotografie z obhliadky vozidla poškodeného, z ktorých je možné určiť rozsah a závažnosť

poškodenia vozidla. Z fotografií aj lajk môže povedať, že oprava pravého predného svetla, výmena lemu
blatníka a nárazníku nie je tak časovo náročná oprava, ktorá by mala trvať viac ako 8 dní. Ku škode
prišlo dňa 24. 04. 2024 a až 16. 05. 2024 išlo vozidlo do servisu, čo je v rozpore s tvrdeniami žalobcu,
že vozidlo nebolo do jeho opravy spôsobilé na jazdu na cestných komunikáciách.

5. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že nárok žalobcu bol v konaní
v plnom rozsahu preukázaný, takže žiadal žalobe vyhovieť.

6. Žalovaný titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že nesúhlasil s podanou žalobou, ktorú žiadal
zamietnuť, pretože žalobca nepreukázal nespôsobilosť motorového vozidla, teda či bolo alebo nebolo

spôsobilé v rozhodujúcom čase na jazdu v cestnej premávke.

7. Nakoľko právny zástupca žalobcu a žalovaný nemali na pojednávaní konanom dňa 17. 02. 2025
ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné
vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219

ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 10. 03. 2025, na
ktorom rozsudok vo veci samej vyhlásil.8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: Záznamom o dopravnej nehode zo dňa 24. 04.
2024, zmluvou o nájme dopravného prostriedku zo dňa 16. 05. 2024, Zákazkovým listom zo dňa 31.
05. 2024, faktúrou č. XXXX, oznámením o poistnom plnení zo dňa 07. 06. 2024, Prílohou k oznámeniu

o poistnom plnení, fotografiami z obhliadky poškodeného vozidla, kalkuláciou opravy žalovaného č.
XXXXXXXXXX zo dňa 24. 05. 2024, faktúrou č. U. XXXXXX, čím vykonal všetky stranami sporu
označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového
stavu.

9.Podľaust.§1ods.1Obchodnéhozákonníkatentozákonupravujepostaveniepodnikateľov,obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

10. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

12. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2

je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

14. Podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1
a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a

týmto zákonom.

15. Podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

16. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy
fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

17. Podľa ust. § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník

uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

18. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa ust. § 788

ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

19. Podľa ust. § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe

alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

20. Podľa ust. § 790 písm. c/ Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu
vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie
zodpovednosti za škodu).

21. Podľa ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).22. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť,
s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

23. Podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

24. Podľa ust. § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré
boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

25. Podľa ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku

a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

26. Podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených
v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov

poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto
porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

27. Podľa ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu
škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré

mu poistiteľ poskytol.

28. Podľa ust. § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však
právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

29. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

30. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

31. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

32. Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to

poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

33. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento
zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len
"kancelária").

34. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený

má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

35. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ

je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalostia) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za
doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako

nedoručené.

36. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu
škodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

37. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov prevádzkovateľ vozidla nesmie prikázať a ani dovoliť, aby sa na
jazdu použilo vozidlo, ktoré nespĺňa ustanovené podmienky, teda vozidlo, ktoré je technicky nespôsobilé
na prevádzku v cestnej premávke.

38. Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov prevádzkovateľ vozidla nesmie
a) prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré vrátane nákladu alebo jeho upevnenia
nespĺňa ustanovené podmienky,

b) prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo na takej ceste, na ktorej má takéto vozidlo
obmedzenú alebo zakázanú jazdu,
c) prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo vybavené technickými prostriedkami a
zariadeniami, ktorých činnosť umožňuje odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov
používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej

premávky.

39. Podľa ust. § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v cestnej premávke možno
prevádzkovať len vozidlo, ktoré je technicky spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke.

40. Podľa ust. § 2 Vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke č. 134/2018, ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o prevádzke vozidiel v cestnej premávke technickou nespôsobilosťou vozidla na prevádzku v cestnej
premávke je každý stav na vozidle, ktorý môže bezprostredne ohroziť prevádzkové vlastnosti vozidla,

vplyvom ktorých môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti cestnej premávky, alebo byť zdrojom ohrozenia
bezpečnosti, životného prostredia, verejného zdravia alebo zdrojom znečistenia alebo poškodenia cesty.

41. Podľa ust. § 3 písm. f) bod 11 Vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke č. 134/2018, ktorou sa

ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke vozidlo sa považuje za technicky
nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, najmä ak sú zistené nebezpečné chyby v týchto
oblastiach: je pravdepodobnosť odpadnutia alebo výrazne narušená funkčnosť nárazníka, bočného
ochranného zariadenia alebo zadného ochranného zariadenia proti podbehnutiu.

42. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

43. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.

44. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.45. Podľa ust. § 186 ods. 2 C.s.p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,

súd neprihliada.

46. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou
zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu,
a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej

iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj
dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení,
ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú
aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona),
vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou
zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými

dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd
dokazovanievrozsahu,vakomstranykonanianavrhlivykonaniedôkazov.Nazákladetaktovykonaného
dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim
záverom.

47. Súd mal na základe zisteného skutkového stavu za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
uzavretím poistnej zmluvy (ktorú síce žalobca súdu nepredložil, ale žalovaný tvrdenie žalobcu o jej
existencii nepoprel, čím bola jej existencia súdu v zmysle zhodných tvrdení strán sporu podľa usť. § 149
a § 151 C.s.p. preukázaná) v zmysle ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 1 a nasl.
zákona č. 381/2001 Z.z. záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže v čase

uzavretia tejto zmluvy obe zmluvné strany vystupovali ako podnikatelia v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm.
a/ Obchodného zákonníka a s prihliadnutím na všetky okolnosti (predmety ich podnikateľskej činnosti)
bolo zrejmé, že sa tento záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti, preto sa na tento ich zmluvný
vzťah použil právny režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný
zákonník neupravuje a na ktorých úpravu sa prostredníctvom ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka

v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka
(ustanoveniaopoistnejzmluveakozmluvnomtype)použilprávnyrežimObčianskehozákonníka.Okrem
toho sa na daný záväzkový vzťah aplikoval aj osobitný zákon č. 381/2001 Z.z. upravujúci práva a
povinnosti žalobcu aj žalovaného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Z dôvodu, že peňažný nárok žalobcu vznikol na základe zákonom

predpokladaných skutočností a nie skutočností vyplývajúcich z obchodného záväzkového vzťahu, t.j.
uzavretej poistnej zmluvy, nárok žalobcu na úroky z omeškania sa spravuje ustanoveniami Občianskeho
zákonníka.

48. Na základe vykonaného dokazovania a zo zhodných tvrdení strán sporu mal súd preukázané,

že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Hyundai Tucson, EČV: R.-XXXOT.
Dňa 24. 04. 2024 došlo ku škodovej udalosti zavineným konaním vodiča na motorovom vozidle,
ktorého vlastníkom je spoločnosť MIPE Invest, s.r.o. Jedným z účastníkov tejto škodovej udalosti
bol aj žalobca na svojom osobnom motorovom vozidle. Vyššie uvedenú poistnú udalosť žalovaný
viedol pod č. XXXXXXXXXX. Škodca ako poistený mal so žalovaným ako poisťovateľom uzavretú

zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti zo škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla č. XXXXXXXXXX/X. Žalobca následne uzavrel so spoločnosťou Auto-centrum, a.s. zmluvu o
oprave veci a svoje osobné motorové vozidlo servisu Auto-centrum, a.s. odovzdal dňa 16. 05. 2024.
Žalobca uzatvoril dňa 16. 05. 2024 zmluvu o nájme dopravného prostriedku so spoločnosťou Rival Rent
s.r.o. ako prenajímateľom, predmetom ktorej bolo vozidlo značky Škoda Karoq, ktoré bolo žalobcovi

prenajaté na obdobie od 16. 05. 2024 do 31. 05. 2024, t. j. 16 dní, čo bola doba realizovania opravy
osobného motorového vozidla v servise Auto-centrum, a.s. za cenu 76,- eur/deň prenájmu. Po oprave
spoločnosťou Auto-centrum, a.s. bolo motorové vozidlo žalobcovi vrátené dňa 31. 05. 2024. Spoločnosť
Rival Rent s.r.o. následne žalobcovi za prenájom vozidla vystavila faktúru č. 1924 zo dňa 02. 06. 2024
s dátumom splatnosti dňa 16. 06. 2024 na sumu 1 216,- eura. Dňa 04. 06. 2024 si žalobca uplatnil u

žalovaného poistné plnenie spočívajúce v náhrade za nájomné za náhradné vozidlo vo výške 1 216,-
eura. Žalovaný listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 07. 06. 2024 oznámil, že
priznáva poistné plnenie za prenájom náhradného vozidla v trvaní 8 dní s uvedením, že „v tejto lehote
mal byť zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas naobjednanie náhradných dielov a čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami“, teda
žalovaný nepriznal žalobcovi plnenie vo výške 608,- eura za 8 dní opravy motorového vozidla.

49. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že zjednodušene „nezaplatil za nájom žalobcovho motorového
vozidla za celú prenajatú dobu v rozsahu 16 dní, ale iba v rozsahu 8 dní“, pričom sa súd na
základe vykonaného dokazovania pri riešení uvedenej obrany žalovaného priklonil k tvrdeniam žalobcu
spočívajúcich v tom, že z predložených listinných dôkazov (napr. predložených fotografií, Záznamu o
dopravnej nehode zo dňa 24. 04. 2024 alebo Zákazkového listu zo dňa 31. 05. 2024) bolo zrejmé, že

motorové vozidlo žalobcu nebolo možné po poistnej udalosti používať v cestnej premávke, nakoľko na
tomto vozidle žalobcu bolo nutné v dôsledku predmetnej poistnej udalosti vymeniť poškodené diely,
okrem iného aj predný nárazník či svetlomet. Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v ustanovuje povinnosť prevádzkovateľa vozidla, že na jazdu použiť vozidlo, ktoré nespĺňa
podmienky jazdy na cestných komunikáciách, teda vozidlo, ktoré je technicky nespôsobilé na prevádzku
v cestnej premávke. Podľa ust. § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v

cestnej premávke v cestnej premávke možno prevádzkovať len vozidlo, ktoré je technicky spôsobilé
na prevádzku v cestnej premávke. Technickú nespôsobilosť vozidla na prevádzku v cestnej premávke
ustanovuje Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 134/2018 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Podľa ust. § 2 a § 3 písm. f) bod
11 tejto vyhlášky technickou nespôsobilosťou vozidla na prevádzku v cestnej premávke je každý stav

na vozidle, ktorý môže bezprostredne ohroziť prevádzkové vlastnosti vozidla, vplyvom ktorých môže
dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti cestnej premávky, alebo byť zdrojom ohrozenia bezpečnosti, životného
prostredia, verejného zdravia alebo zdrojom znečistenia alebo poškodenia cesty a vozidlo sa považuje
za technicky nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, najmä ak sú zistené nebezpečné chyby
v týchto oblastiach: je pravdepodobnosť odpadnutia alebo výrazne narušená funkčnosť nárazníka,

bočného ochranného zariadenia alebo zadného ochranného zariadenia proti podbehnutiu.

50. Z uvedeného bolo zrejmé, že motorové vozidlo žalobcu bolo poškodené v priamej súvislosti so
škodovou udalosťou do takej miery, že nebolo spôsobilé na prevádzku na cestnej premávke v zmysle
ust. § 6 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ust. § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 106/2018 Z.

z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ust. § 2 a § 3 písm. f) bod 11 Vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky
č. 134/2018 Z. z. Z uvedeného dôvodu vzniklo žalobcovi právo na zabezpečenie si náhradného vozidla,
ktoré využíval výlučne po dobu opravy jeho poškodeného vozidla, ktoré bolo poškodené do takej miery,
že sa s ním síce dalo jazdiť, ale nebolo spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke po celú dobu jeho

opravy. Zjednodušene sa dá povedať, že bolo jedno, kde motorové vozidlo žalobcu stojí, jazdiť sa s ním
do okamihu jeho opravy nedalo. Čo sa týkalo samotnej dĺžky prenájmu motorového vozidla po dobu od
16. 05. 2024 do 31. 05. 2024, žalovaný mal prenajaté náhradné vozidlo výlučne po dobu, počas ktorej
sa poškodené vozidlo žalobcu nachádzalo v oprave, pričom žalovaný nepreukázal súdu svoje tvrdenie,
že oprava žalobcovho motorového vozidla trvala neúmerne dlho, teda mala trvať iba 8 dní a nie 16 dní.

51. Skutočnosť, že ku škode prišlo už dňa 24. 04. 2024 a až dňa 16. 05. 2024 išlo vozidlo do
servisu nemala na rozhodnutie súdu žiaden vplyv, pretože predmetom sporu bolo nájomné za náhradné
motorového vozidlo od 16. 05. 2024, takže skutočnosti ako dlho bolo vozidlo v poškodenom stave a či
žalobca s ním do 16. 05. 2024 jazdil po cestných komunikáciách nemala na predmet sporu žiaden vplyv.

52. Na základe vyššie uvedeného súd považoval nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia za
prenájom náhradného motorového vozidla o ďalších 8 dní v sume 608,- eura za dôvodný z dôvodov
vyššie uvedených, pričom samotná výška uplatneného nároku predstavujúcu výšku 608,- eura (76,- eur
x 8 dní) vyplývala nielen zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 16. 05. 2024 a faktúry č.

1924, ale aj zo znalostí súdu z jeho úradnej činnosti o cenách prenájmov obdobných motorových vozidiel
v mieste a v čase prenájmu žalobcu, pričom navyše súd poukazuje na to, že žalovaný výšku nájomného
za prenájom motorového vozidla žiadnym svojim tvrdením nespochybnil, teda nerozporoval podľa ust.
§ 149 a § 151 C.s.p.

53. Podľa ust. § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.54. Podľa ust. § 153 ods. 1 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

55. Žalovaný na pojednávaní súdu dňa 17. 02. 2025 predložil dotazník pre poškodeného škodovej
udalosti bez uvedenia dátumu, splnomocnenie zo dňa 24. 05. 2024 a tabuľku spolu s výstupom zo
servisu, pričom na otázku súdu uviedol, že predmetné dôkazy mal žalovaný v systéme od leta 2024,

na základe čoho mal súd podľa ust. § 153 ods. 1 C.s.p. za to, že tieto prostriedky procesnej obrany
žalovaného podľa ust. § 149 C.s.p. neboli uplatnené včas, nakoľko ich žalovaný mohol predložiť už skôr,
ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, pretože ich mal k dispozícii v
lete 2024 a v konaní ich predložil až dňa 17. 02. 2025, na základe čoho súd podľa ust. § 153 ods. 2
C.s.p. na tieto listinné dôkazy neprihliadol.

56. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

57. Podľa ust. § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

58. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

59. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013 výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

60. Z dôvodu, že peňažný nárok žalobcu vznikol zo skutočností vyplývajúcich z obchodného

záväzkového vzťahu, t.j. uzavretej poistnej zmluvy a nároku na náhradu poistného plnenia, nárok
žalobcu na úroky z omeškania sa spravuje ustanovenia Občianskeho zákonníka. Základná úroková
sadzbaEurópskejcentrálnejbankyboladňa23.06.2024,čoboloužpodoručeníOznámeniaopoistnom
plnení žalovaného žalobcovi) vo výške 4,25 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného potom výška úrokov
z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom, t.j. dňa 23. 06. 2024 patrila žalobcovi

v ním uplatnenej výške 9,25 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z
omeškania z dlžnej sumy vo výške 9,25 % až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovaným žalobcovi.

61. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

62. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

63. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

64. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy
konania v plnej výške priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1

Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.