Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119208090
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2119208090.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
C. D. XXXX/XX, B., zastúpeného splnomocnencom: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa H. I. XXX,
proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže
Slovenskej republiky, so sídlom Černyševského 50, Bratislava, IČO: 00 164 381, za účasti intervenienta
na strane žalovanej: Mesto Trnava, so sídlom Hlavná 1, Trnava, IČO: 00 313 114, o náhradu škody
vo výške 6.724,76 eura s príslušenstvom, na odvolania žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 27C/44/2019-326 zo dňa 20. novembra 2023 – žalobcu voči zamietajúcemu výroku II.

a výroku III. o trovách a žalovanej voči vyhovujúcemu výroku I. a výroku III. o trovách, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. m e n í tak, že
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.150,69 eura s príslušenstvom z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

IV. Intervenientovi na strane žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

- 24 -
28Co/27/2024
28Co/27/2024-
2119208090
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 1.150,69 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.150,69 eura od 11.02.2019 do
zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol; výrokom
III. priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 66 % a výrokom IV.
intervenientovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. d),
§ 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 15, § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ďalej ust. § 415 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“), ust. § 7 ods. 2 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách; opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej
náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách; ust. § 2 písm. g) bod 1.zák. č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie
územné celky v znení neskorších predpisov; ust. § 2 ods. 1 písm. a) a b), § 5 ods. 14, § 6 ods. 2
písm. b), § 27 ods. 2 písm. a) zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako i ust. § 59 ods. 3 a ods. 7 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove
a vzdelávaní v znení platnom do 31.12.2020 (ďalej len „Školský zákon“).

3. Vecne súd argumentoval tým, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 6.724,76 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne z istiny od 11.02.2019 do zaplatenia, titulom náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím riaditeľky materskej školy zo dňa 13.02.2017. Súd mal za nesporné a zároveň
preukázané listinnými dôkazmi, že riaditeľka materskej školy dňa 13.02.2017 rozhodla o predčasnom
ukončení predprimárneho vzdelávania syna žalobcu, ktorý navštevoval materskú školu od 05.09.2016.
Rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím orgánom Mestom Trnava (intervenientom) zo dňa 03.04.2017.
Rozhodnutie intervenienta bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.06.2018 pre
nezákonnosť. Následne intervenient dňa 14.09.2018 zrušil rozhodnutie riaditeľky, ktorá dňa 24.10.2018

rozhodla o prijatí dieťaťa do materskej školy. Rozhodnutie žalobca prevzal dňa 15.11.2018. Dňa
13.03.2017 uzatvoril žalobca zmluvu so súkromnou materskou školou, do ktorej jeho syn nastúpil
dňa 01.04.2017 a chodil do nej aj nasledovné dva školské roky (2017/2018 a 2018/2019). Náhradu
škody požaduje žalobca za obdobie od 01.04.2017 do 15.11.2018 a táto spočíva v rozdiele nákladov
za školné, stravovanie a nákladov cestovania. Žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody Ministerstvo školstva, ktoré však jeho žiadosti nevyhovelo dňa 01.02.2019, jeho
vyjadrenie žalobca prevzal dňa 11.02.2019, odkedy si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
z istiny do zaplatenia.

4. Skúmajúc pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej a orgánu konajúceho za žalovanú, súd prvej inštancie

ustálil, že príslušným orgánom zastupujúcim štát je ministerstvo školstva, nakoľko ustanovenie § 27
ods. 2 písm. a) Školského zákona zaraďuje materskú školu do sústavy škôl, v zmysle ustanovení § 2
písm. g) bodu 1 zákona č. 416/2001 Z. z. a § 2 ods. 1 písm. a) a b) Školského zákona, ide v danej
veci o rozhodnutia vydané orgánmi územnej samosprávy v rámci preneseného výkonu štátnej správy na
úseku školstva, pričom k rovnakému záveru dospel Krajský súd v Trnave v zrušujúcom rozhodnutí sp.

zn. 20S/54/2017 zo dňa 27.06.2018 (bod 57. odôvodnenia). Preto je orgánom konajúcim v mene štátu
vo veci náhrady škody ministerstvo školstva, v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z., pretože
škoda vznikla pri výkone štátnej správy patriacej do pôsobnosti tohto ministerstva, ktorá bola prenesená
na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Zároveň pasívna legitimácia žalovaného vyplýva aj
z § 15 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., nakoľko ministerstvo školstva bezodkladne nepostúpilo žiadosť o

predbežné prerokovanie nároku žalobcu inému orgánu, ale nárok prerokovalo, pričom správnosť tohto
záveru potvrdil aj odvolací súd v uznesení (č. k. 27C/44/2019-326 zo dňa 20.11.2023, pozn.).

5. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami nie je sporná existencia nezákonného rozhodnutia,
sporná je príčinná súvislosť a škoda. V otázke príčinnej súvislosti súd uzavrel, že bez nezákonného

rozhodnutia riaditeľky materskej školy zo dňa 13.02.2017 o predčasnom ukončení predprimárneho
vzdelávania syna žalobcu, by žalobcovi nevznikla škoda, nakoľko ako rodič musel zabezpečiť
starostlivosť o päťročné dieťa v čase, keď bol aj s manželkou v zamestnaní. Žalobcom uplatnená škoda
súvisí s nákladmi na zabezpečenie predprimárneho vzdelávania dieťaťa, ktoré sú priamym následkom
nezákonného rozhodnutia, preto súd považoval príčinnú súvislosť za preukázanú. Žalobca preukazoval

splnenie prevenčnej povinnosti tým, že v roku 2017 požiadal o predprimárne vzdelávanie dieťaťa pre
školský rok 2017/2018 v materskej škole, z ktorej bolo dieťa vylúčené. Škola dieťa neprijala rozhodnutím
zo dňa 05.06.2017. Na nasledujúci školský rok 2018/2019 podal žiadosť o predprimárne vzdelávanie do
dvochškôl,atoZákladnejamaterskejškolyA.X,B.,ktorávšakdieťaneprijalarozhodnutímč.R/64/2018
zo dňa 24.05.2018 a do špeciálnej triedy pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou Základnej

školy s materskou školou J. XX, B., ktorá dieťa neprijala rozhodnutím č. 49/2018 zo dňa 14.05.2018.
Žalovaný však namietal nesplnenie prevenčnej povinnosti žalobcom, nakoľko žalobca mohol dieťa
prihlásiťdojednejz13štátnychmaterskýchškôlvTrnaveajehonáklady,byboliporovnateľnésnákladmi
v pôvodnej škole, alebo len o niečo vyššie.

6. Pri posudzovaní splnenia si prevenčnej povinnosti žalobcu, sa súd prvej inštancie riadil právnym
názorom odvolacieho súdu vyjadreným v bode 66. jeho uznesenia, že „pokiaľ dieťa bolo vylúčené z
predškolského zariadenia rozhodnutím z februára 2017, podľa ustanovenia § 59 ods. 7 Školského
zákona, ktoré umožňuje riaditeľovi materskej školy prijať dieťa aj v priebehu školského roka, nemožnoodvodzovať právo rodiča podávať prihlášky kedykoľvek (resp. opak preukázaný nebol), nakoľko postup
podávania prihlášok vymedzuje ustanovenie § 59 ods. 3 Školského zákona. Ustanovenie § 59 ods. 7
Školského zákona, ktoré umožňuje riaditeľovi materskej školy prijať dieťa aj v priebehu školského roka,

jemožnéaplikovaťlennažiadostipodanépodľa§59ods.3Školskéhozákonaudetí,ktorénemohlinapr.
kvôli nedostatku veku nastúpiť do materskej školy od 1.9., a preto môžu byť prijaté v priebehu školského
roku napr. od 1.12. Vychádzajúc z tohto právneho posúdenia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie
uzavrel, že žalobca nemohol predísť škode minimálne do septembra 2017, t. j. do nového školského
roka, nakoľko nemohol prihlásiť dieťa do inej štátnej materskej školy. A teda za obdobie od 01.04.2017

do 31.08.2017 je žaloba dôvodná, nakoľko žalobca nemohol splniť svoju prevenčnú povinnosť.

7. Pokiaľ však ide o obdobie od 01.09.2017 od 15.11.2018, v tejto časti považoval súd žalobu
pre nesplnenie si prevenčnej povinnosti žalobcu, za nedôvodnú. Vychádzal zo zistení, že prihlášku
na školský rok 2017/2018 podal žalobca v júni 2017 len do materskej školy, z ktorej bolo dieťa
vylúčené. Nebolo prijaté z dôvodu, že nemali vytvorené podmienky pre prácu s deťmi, ktoré si vyžadujú

špeciálnu výchovno - vzdelávaciu činnosť. Pričom z predložených listinných dôkazov vyplýva, že práve
z tohto dôvodu bolo dieťa vylúčené. Žalobca vzhľadom na dôvod vylúčenia dieťaťa zo školy mohol
predpokladať, že nebude opätovne do tejto školy prijaté, preto súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca
podal prihlášku len na túto jednu materskú školu, išlo len o formálne splnenie si prevenčnej povinnosti.
Na nasledujúci školský rok s nástupom 01.09.2018 žalobca podal prihlášku na dve materské školy v júni

2018. Na jednu nebolo dieťa prijaté z kapacitných dôvodov a na druhú pre nesplnenie podmienok na
zaradenie do školy. Nakoľko dieťa malo už 5 rokov a bolo v predškolskom veku, v zmysle § 59 ods. 2
Školského zákona v znení platnom v tom čase, malo prednosť pri prijatí do materskej školy, preto ak by
žalobcaoslovilviaceréškolyvTrnavezcelkovéhopočtu13anielendve,jeveľkýpredpoklad,žebydieťa
bolo do štátnej materskej školy prijaté. Súd považoval podanie prihlášky len do dvoch materských škôl

za formálne splnenie prevenčnej povinnosti. Tvrdenie žalobcu, že nemohol splniť prevenčnú povinnosť
zo zdravotných dôvodov, nakoľko časté premiestňovanie dieťaťa v materských školách malo škodlivý
vplyv na jeho zdravotný stav, podľa súdu nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní. Zo žalobcom
predložených listinných dôkazov, len zo správy neurológa E. K. zo dňa 02.02.2017, vypracovanej ešte
pred vylúčením dieťaťa zo školy vyplýva, že odporúča ponechať dieťa integrovať v materskej škole.

Zo správy však nevyplýva odporučenie, že to musí byť škola, ktorú navštevuje. V správe sa vôbec
nevyjadruje k možným zmenám školy, len k jeho integrácii v materskej škole v súvislosti s novozistenými
ochoreniami dieťaťa, nakoľko išlo o prvé vyšetrenie u neurológa. Argumentácii žalobcu odporuje aj
skutočnosť, že po vylúčení zo školy, dieťa nastúpilo od 01.04.2017 do súkromnej materskej školy, teda
zmenilo školu bez ujmy na zdraví, resp. túto žalobca netvrdil. V rozpore s tvrdením žalobcu je aj jeho

ďalšie konanie, keď v júni 2018, po roku, podal prihlášky do dvoch materských škôl, a teda sám chcel
zmeniť školu, a to bez ohľadu na tvrdené možné zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa. Až po viac ako
18 mesiacoch od poslednej zmeny školy v apríli 2017, psychologička K. L. J. v správe zo dňa 26.10.2018
odporučila ponechať dieťa v súkromnej materskej škole, nakoľko predpokladala ťažšiu adaptáciu pri
jeho prestupe na predchádzajúcu materskú školu E.. Zo záverov správy vyplýva, že dieťa bolo vyšetrené

s ohľadom na jeho možný návrat na pôvodnú materskú školu, a to po rozhodnutí intervenienta zo dňa
14.09.2018, ktorým zrušil rozhodnutie materskej školy o vylúčení dieťaťa. Materská škola E. rozhodla
o prijatí dieťaťa 24.10.2018, t.j. dva dni pred vyšetrením u psychologičky, ktorá odporučila nemeniť
zariadenie. Žalobca nepreukázal, že až do vyšetrenia dieťaťa 26.10.2018 by mal vedomosť o možnom
zhoršení zdravotného stavu dieťaťa, ktorá by mu bránila v splnení prevenčnej povinnosti. Na základe

vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie prevenčnej povinnosti
od 01.09.2017 do 15.11.2018, preto v tejto časti uplatneného nároku považoval žalobu za nedôvodnú
a zamietol ju.

8. K výške škody za obdobie od 01.04.2017 do 31.08.2017, súd prvej inštancie uviedol, že v konaní si

žalobca uplatňuje rozdiel vo výške 1.218,38 eura medzi školskými poplatkami v súkromnej materskej
škole (3x 290 eur za apríl až jún 2017, 2x 150 eur za júl a august 2017 a za stravu za 46 dní x 3,50
eur/deň spolu 1.331 eur) a poplatkami, ktoré by platil za pobyt dieťaťa v štátnej materskej škole (3x 15
eur a strava za 46 dní x 1,47 eura spolu 112,62 eura). Uplatnená výška škody pozostáva z rozdielu,
ktorý vznikol za jednotlivé mesiace za 4/2017 vo výške 305,45 eura, za 5/2017 vo výške 307,48 eura,

za 6/2017 vo výške 305,45 eura, za 7/2017 vo výške 150 eur, za 8/2017 vo výške 150 eur, spolu
1.218,38 eura. Žalobca preukázal uplatnenú výšku škody listinnými dôkazmi, a to evidenciou dochádzky
dieťaťa do súkromnej materskej školy, zmluvou o poskytovaní a zabezpečovaní výchovy a vzdelávania
č. 261/A/2017 zo dňa 13.03.2017, faktúrami za stravné a mesačné poplatky škole a dokladmi o ichúhrade, všeobecne záväzným nariadením č. 399 Mestského zastupiteľstva Mesta Trnava účinným od
01.09.2012. Za preukázanú a dôvodne uplatnenú potom považoval súd náhradu škody 918,38 eura za
mesiace apríl až jún 2017. Nepovažoval za dôvodný nárok na náhradu škody za mesiac júl a august

2017, kedy žalobca zaplatil súkromnej škole udržiavací poplatok 2x 150 eur, i keď dieťa materskú školu
nenavštevovalo. Ak by si žalobca splnil prevenčnú povinnosť a dieťa bolo prijaté do štátnej materskej
školy od 01.09.2017, uvedený poplatok by počas letných prázdnin nemusel platiť, preto je v tejto časti
nárok nedôvodný.

9. Žalobca si ďalej uplatňoval náhradu cestovného z domu do súkromnej materskej školy dvakrát denne,
ktorú preukázal listinnými dôkazmi: kópiami dvoch technických preukazov od vozidiel, kópiou Google
mapy s trasou do súkromnej školy a späť, evidenciou dochádzky dieťaťa do súkromnej školy, výpočtom
spotreby PHM a paušálnej náhrady, priemernými cenami PHM Štatistického úradu za rok 2017 a 2018,
výpismi z účtu, potvrdením čerpacej stanice SOLAR 2009, a.s. a informáciami z webovej stránky
spoločnosti SOLAR 2009, a.s. Za obdobie od 01.04.2017 do 31.08.2017 si žalobca uplatnil náhradu

za PHM (naftu) za 46 dní, počas ktorých bolo dieťa v materskej škole. Spolu vo výške 60,58 eura
(20,4 km/deň x 46 dní x aktuálna cena PHM z č.l. 119). Potvrdením čerpacej stanice SOLAR 2009,
a.s. žalobca preukázal, že na samoobslužnej čerpacej stanici mohol v predmetnom období kúpiť len
naftu a platiť kartou. Výpismi z účtu preukázal platby v prospech čerpacej stanice; priemerné ceny nafty
za predmetné obdobie preukázal zo stránky Štatistického úradu SR. V období od apríla do júna 2017

vrátane, používal motorové vozidlo Ford Fuison do 06.06.2017, ktoré malo priemernú spotrebu v meste
5,5 l/100 km a Škodu Superb od 07.06.2017 do 15.11.2018, ktoré malo priemernú spotrebu v meste
6,9 l/100 km. Preukázal, že cesta do súkromnej materskej školy z jeho bydliska je 4,8 km a späť je
5,4 km, cestu musel absolvovať dvakrát denne, spolu 20,4 km. Žalovaný a ani intervenient nesporovali
výpočet uplatnenej náhrady škody za spotrebované PHM, neuviedli žiadne skutkové tvrdenia, a preto

ju súd priznal v uplatnenej výške.

10. Ďalej sa žalobca domáhal náhrady škody za opotrebenie vozidiel použitých na cesty do materskej
školy a späť, ktorú vyčíslil ako paušálnu náhradu podľa zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
Súd prvej inštancie vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR z 22.12.1987 sp. zn. 1Cz 63/87 R

12/1990 a z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/15/2020 z 26.11.2020 dospel k záveru,
že vzhľadom na účel použitia osobného motorového vozidla, ktorým je preprava dieťaťa z domova do
materskej školy a späť, denne 20,4 km, ktorú musel žalobca, resp. matka dieťaťa, absolvovať pred a
po pracovnej dobe, ide o účelné použitie vozidla na zabezpečenie rýchlej prepravy dieťaťa. Použitie
predpisov o paušálnej náhrade nákladov podľa zák. č. 283/2002 Z. z. je pritom hospodárne, nakoľko

zisťovanie skutočných nákladov (mimo spotreby PHM) spojených s použitím osobného motorového
vozidla na cesty do školy a späť je inak možné len znaleckým posudkom, ktorý by predĺžil a predražil
konanie. Súd preto považoval za dôvodné priznať žalobcovi paušálnu náhradu nákladov podľa zák. č.
283/2002 Z. z. za obdobie od 01.04.2017 do 30.06.2017, kedy dieťa chodilo do materskej školy, za
odjazdených 938,4 km (46 dní x 20,4 km) spolu 171,73 eura (938,4 km x 0,183 eura) tak, ako si ju za

dané obdobie žalobca vyčíslil. Celkovo súd priznal cestovné vo výške 232,31 eura (60,58 eura + 171,73
eura).

11. Súd prvej inštancie tak spolu priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 1.150,69 eura (918,38 eura
+ 232,31 eura). Nakoľko vyjadrenie žalovaného zo dňa 01.02.2019, že nevyhovuje žiadosti žalobcu o

predbežné prerokovanie náhrady škody, bolo žalobcovi doručené dňa 11.02.2019, priznal súd žalobcovi
podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2002 Z. z. aj úrok z omeškania 5 % ročne z priznanej istiny od 11.02.2019
do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP a vzhľadom na

to, že žalobca bol úspešný vo výške priznanej istiny 1.150,69 eura, t. j. v rozsahu 17 % a žalovaná bola
úspešnávzamietnutejčastižalobyvrozsahu83%,predstavujecelkovýúspechžalovanej66%avtomto
rozsahu priznal súd prevažne úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania. Intervenientovi na
strane žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko sa nároku na náhradu trov konania vzdal.

13. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, a to proti výrokom II. a III.
rozsudku súdu prvej inštancie, z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP). Poukázal na znenie ustanovení § 3 ods. 1 písm. a), § 17 ods. 1 písm. a) zák. č.514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov,§415zák.č.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskorších
predpisov, § 28 ods. 1 písm. a) zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, § 132 ods. 1 CSP, čl. 20 ods. 3 a čl. 40 Ústavy SR. Dôvodil, že tvrdeniu
žalovanej o nesplnení si prevenčnej povinnosti žalobcu, ktorej nesplnením si mal žalobca spôsobiť
škodu, absentujú obligatórne znaky, ktoré je potrebné preukázať pre vznik škody a zodpovednosti za
škodu. Z písomných vyjadrení žalovanej, ani z jej vyjadrení na pojednávaní nevyplýva, že by žalovaná na
podporu svojho tvrdenia produkovala dôkazy, ktorými by preukázala porušenie povinnosti, ktorá vyplýva

z ustanovenia § 415 OZ, výšku škody, ktorá mala vzniknúť porušením uvedenej povinnosti a príčinnú
súvislosť medzi porušením prevenčnej povinnosti a škodou. Na absenciu obligatórnych znakov, ktoré
je potrebné preukázať pre vznik škody, ktorá mala vzniknúť porušením prevenčnej povinnosti a ktorej
nesplnením si mal žalobca spôsobiť škodu, poukázal žalobca vo vyjadrení zo dňa 6.4.2020, ako aj na
pojednávaní dňa 20.11.2023. Žalovaná výslovne uviedla, že si nie je vedomá preukazovania príčinnej
súvislosti medzi niečím. Žalobca poukázal na to, že pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho

-ktoréhoúčastníkatrebarešpektovaťtzv.negatívnudôkaznúteóriu,t.j.pravidlo,ženeexistencianiečoho
majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby
preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 6 Cdo 81/2010 zo dňa 31.05.2010 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo
17/2010zodňa28.03.2012adôvodil,žežalovanávovzťahuksvojmutvrdeniuonesplnenísiprevenčnej

povinnosti žalobcu, ktorej nesplnením si mal žalobca spôsobiť škodu, neuniesla dôkazné bremeno.
Žalovaná nepreukazovala a ani nepreukázala porušenie povinnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia § 415
OZ, výšku škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi porušením uvedenej povinnosti a ani príčinnú súvislosť
medzi porušením prevenčnej povinnosti a škodou. To nebránilo súdu konštatovať formálne splnenie
prevenčnej povinnosti k 01.09.2017 a k 01.09.2018. Príčinnú súvislosť medzi porušením prevenčnej

povinnosti a škodou súd vo vzťahu ku konštatovanému formálnemu splneniu prevenčnej povinnosti
k 01.09.2017 nedefinoval. Príčinnú súvislosť medzi porušením prevenčnej povinnosti a škodou súd
vo vzťahu ku konštatovanému formálnemu splneniu prevenčnej povinnosti k 01.09.2018 definoval
tým, že ak by žalobca oslovil viaceré školy v Trnave z celkového počtu 13 a nie len dve, je veľký
predpoklad, že by dieťa bolo do štátnej materskej školy prijaté. Odvolací súd v uznesení sp. zn.

23Co/40/2022 konštatoval, že o vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením preventívnej povinnosti a
škodou v zmysle § 415 OZ ide, ak je medzi porušením povinnosti predchádzať škodám a škodou
vzťah príčiny a následku. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri
ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Žalobca má za to, že

príčinná súvislosť medzi porušením prevenčnej povinnosti (súdom konštatovaným formálnym splnením
prevenčnej povinnosti žalobcu k 01.09.2017) a škodou nie je daná a túto príčinnú súvislosť medzi
porušením prevenčnej povinnosti a škodou nevymedzila žalovaná ani súd. Zo strany súdu došlo k
nesprávne zistenému skutkovému stavu vo vzťahu k existencii príčinnej súvislosti medzi tvrdeným
porušením prevenčnej povinnosti žalobcu a škodou žalobcu.

14. Žalobca má rovnako za to, že ani príčinná súvislosť medzi porušením prevenčnej povinnosti (súdom
konštatovaným formálnym splnením prevenčnej povinnosti k 01.09.2018) a škodou, vymedzená súdom
(ak by žalobca oslovil viaceré školy v Trnave z celkového počtu 13 a nie len dve, je veľký predpoklad,
že by dieťa bolo do štátnej materskej školy prijaté) nie je daná, nakoľko uvedenej príčinnej súvislosti

absentuje priamosť a bezprostrednosť pôsobenia príčiny na následok. Vzťah príčiny a následku
je súdom iba predpokladaný (pravdepodobný), čo existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením
prevenčnej povinnosti a škodou nezakladá. Zo strany súdu došlo k nesprávne zistenému skutkovému
stavuvovzťahukexistenciipríčinnejsúvislostimedziporušenímprevenčnejpovinnostižalobcuaškodou
žalobcu. Nesprávne skutkové zistenia nemohli byť pre súd podkladom pre právne posúdenie veci o

základe uplatneného nároku. Nakoľko súd založil svoje právne závery na nesprávnych skutkových
zisteniach, bolo konanie pred ním postihnuté vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (porušenie prevenčnej povinnosti) a vznik škody boli v logickom
slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody

vrátanejejrozsahunásledkomtejtopríčiny.Nestačíibapravdepodobnosťpríčinnejsúvislosti,čiokolnosti
nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť
príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.
Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následoknevznikol. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda
podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho
úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Otázka

príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej
existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť
je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi
akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť
zisťovaná (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 11/2010 zo dňa 31.1.2012). Příčinná

souvislost mezi zaviněným protiprávním jednáním žalovaného a vznikem škody musí být bezpečně
prokázána; nestačí tu pouhá pravděpodobnost (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 1 Cz 59/90).
Súd v napadnutom rozsudku nevysvetlil odklon od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a ČR,
ktoré ustálili, že príčinná súvislosť medzi zavinením protiprávnym konaním a vznikom škody musí
byť bezpečne preukázaná, nestačí iba pravdepodobnosť (predpoklad) príčinnej súvislosti. Konanie
žalobcu v zmysle § 415 OZ (spôsobenie škody na vlastnom majetku), ktorého sa žalovaná dovoláva,

predstavuje výkon vlastníckeho práva žalobcu. Súd nepostrehol, že dieťa žalobcu bolo odoslané
na neurologické ošetrenie na detskú neurologickú ambulanciu E. A. K. pre problémy so správaním,
opakovane meneným kolektívom MŠ, prejavom agresivity, ťažšiemu podrobovaniu sa režimu v škôlke.
Súd však formálne hodnotil len záver detského neurológa E. A. K., v ktorom odporučil ponechať
integráciu dieťaťa v materskej škole, a to tak, že zo správy nevyplýva, že to musí byť škola, ktorú

navštevuje. Žalobca považuje súdom produkované zistenie skutkového stavu za prekvapivé. Každá
materská škola má osobitný kolektív aj režim, ktorému sa dieťa ťažko prispôsobovalo, preto odporučenie
detského neurológa E. A. K. ponechať integráciu dieťaťa v materskej škole sa týkalo materskej školy,
ktorú dieťa navštevovalo (Materská škola E. XX). Osoby (deti), ktorým sa poskytuje neurologická
a psychologická zdravotná starostlivosť, sa prednostne liečia konzervatívnymi metódami, pričom sa

vyhýbajú situáciám, ktoré u nich vyvolávajú nežiadúce reakcie. Uvedené podporuje aj z Diagnostická
správa z rediagnostického psychologického vyšetrenia zo dňa 26.10.2018, v ktorej psychológ K. L. J.
a riaditeľ SCŠPP K. M. N., K. odporúčali z dôvodu častejších zmien MŠ, ponechať dieťa v súčasnej
MŠ E.. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 01.08.2023 uviedol, že časté premiestňovanie dieťaťa žalobcu
do materských škôl malo škodlivý vplyv na jeho zdravie. Žalobca poukázal na obsah lekárskej správy

detského neurológa E. A. K. už v odvolaní proti rozhodnutiu o predčasnom ukončení predprimárneho
vzdelávania. Jedna z prihlášok v roku 2018 bola podaná do Základnej školy s materskou školou, A. J. XX
so špeciálnou triedou pre žiakov s NKS, pri ktorej bolo vzhľadom k jej špeciálnemu postaveniu dôvodné
predpokladať, že v nej dôjde k ľahšej integrácii dieťaťa. Preto záver súdu, že žalobca nepreukázal, že do
vyšetrenia dieťaťa 26.10.2018 by mal vedomosť o možnom zhoršení zdravotného stavu dieťaťa, ktoré

by mu bránilo v splnení prevenčnej povinnosti, vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu.

15. Ďalej žalobca dôvodil, že nesprávne zistenie skutkového stavu logicky vyústilo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, nakoľko škodlivý vplyv na zdravie dieťaťa predstavuje právnu skutočnosť,
ktorá výrazným spôsobom obmedzuje výkon vlastníckeho práva žalobcu (druhá a tretia veta čl. 20

ods. 3 Ústavy SR). Rovnako tak ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine,
ukladá žalobcovi, okrem iných povinností, aj povinnosť starostlivosti o zdravie dieťaťa. Vo vzťahu k čl.
20 ods. 3 Ústavy SR odborná literatúra prijala záver: „Druhá veta zavádza všeobecný inštitút zneužitia
práva v konkrétnej aplikácii na zneužitie vlastníckeho práva. Zneužitie práva predstavuje vôľový prejav
nositeľa práva, ktorý smeruje proti právam iných, pričom nemusí ísť len o vlastnícke práva. Vzhľadom na

závažnosť takéhoto konania a najmä jeho negatívne účinky sa vyžaduje, aby išlo o úmyselné konanie
na rozdiel od konania zakázaného v tretej vete čl. 20 ods. 3 Ústavy, kde na porušenie tohto ústavného
zákazu stačí aj konanie z nedbanlivosti.“ Ústavný súd v uznesení sp. zn. I. ÚS 517/2019 z 17.12.2019
uviedol v prípade uplatnenia čl. 20 ods. 3 Ústavy sa vlastníkovi adresuje zákaz správania, resp. príkaz
správania k veci, ktorá je v jeho vlastníctve. Článok 20 ods. 3 Ústavy obmedzuje vlastníka vo vzťahu k

taxatívne určeným veciam v právnom význame. Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 22/06 z 01.10.2008
uviedol, účelom úpravy čl. 20 ods. 3 tretej vety Ústavy je vymedziť rozsah a obsah právneho postavenia
vlastníka, podmieniť výkon vlastníckych práv povinnými ohľadmi, ktoré vlastník musí brať na iné hodnoty
verejného záujmu. Právne účinky čl. 20 ods. 3 Ústavy limitujúce právne postavenie vlastníka nastupujú
so vznikom vlastníctva. Počas trvania vlastníckeho práva vlastníka nemožno od právnych účinkov

úpravy čl. 20 ods. 3 Ústavy oslobodiť. Zákon ustanovujúci mieru poškodzovania chráneného záujmu
nemusí byť prijatý, ale ak sa zákon prijme, nemožno vlastníka oslobodiť od povinnosti nepoškodzovať
ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie (a to ani zákonom). Žalobca má za to, že
podaním prihlášky do materskej školy E. XX na školský rok 2017/2018 a podaním prihlášky do Základnejškoly s materskou školou, A. J. 34 so špeciálnou triedou pre žiakov s NKS na školský rok 2018/2019 v
súlade s právom dieťaťa žalobcu na ochranu zdravia (čl. 40 Ústavy SR) a povinnosťou žalobcu starať
sa o zdravie a všestranný vývoj dieťaťa žalobcu (§ 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z.),

reflektoval na záver z lekárskej správy detskej neurologickej ambulancie zo dňa 02.02.2017, správy z
diagnostického psychologického vyšetrenia zo dňa 21.11.2016 a správy z logopedického vyšetrenia zo
dňa02.12.2016.Žalobcasiuvedenýmpostupomsplnilprevenčnúpovinnosťvzmysleustanovenia§415
OZ tým, že sa v súlade s čl. 20 ods. 3 Ústavy SR snažil minimalizovať škodu na vlastnom majetku, nie
však na úkor zdravia dieťaťa. Právne posúdenie uplatňovania splnenia prevenčnej povinnosti v zmysle

ustanovenia § 415 OZ súdom prvej inštancie, nie je ústavnoprávne konformné s ustanovením čl. 20 ods.
3 Ústavy SR, čím došlo zo strany súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

16. Žalobca teda považuje svoj nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v
celom rozsahu za dôvodný, pričom preukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov súvisiacich
s uplatnením nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalovaná vo vzťahu

k svojmu tvrdeniu o nesplnení si prevenčnej povinnosti žalobcu, ktorej nesplnením si mal žalobca
spôsobiť škodu neuniesla dôkazné bremeno. Rovnako tak má žalobca za to, že uplatňovanie prevenčnej
povinnosti podlieha konformnosti s ustanovením čl. 20 ods. 3 Ústavy SR. Žalobca teda navrhoval, aby
odvolací súd druhý a tretí výrok napadnutého rozsudku zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 5.574,07 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.574,07 eur

od 11.02.2019 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi prizná
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná, a to proti výrokom I. a III.
rozsudku, z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365

ods. 1 písm. h/ CSP). Dôvodila, že právne posúdenie Krajského súdu v Trnave, ktoré následne
aplikoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, je nesprávne. Poukázala na znenie príslušných
ustanovení Školského zákona účinné v období od 01.09.2016 do 31.08.2017, keď v zmysle ust. § 59
ods. 3 Školského zákona: „Riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom určí miesto a termín
na podávanie žiadosti na prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok

a podmienky na prijatie zverejní v mieste sídla materskej školy obvyklým spôsobom.“ V zmysle ust.
§ 59 ods. 7 Školského zákona: „Dieťa môže byť prijaté na predprimárne vzdelávanie aj v priebehu
školského roka.“ Z dikcie zákona jednoznačne vyplýva, že dieťa môže byť na predprimárne vzdelávanie
prijaté kedykoľvek v priebehu roka. Žalovaná ako gestor Školského zákona konštatuje, že tvrdenie,
že od 01.04.2017 do 31.08.2017 nemohlo byť dieťa prijaté na predprimárne vzdelávanie, je práve

s ohľadom na ust. § 59 ods. 7 Školského zákona, ktoré nemožno kogentne naviazať na ust. § 59
ods. 3 Školského zákona, mylné a žalobca mohol svojmu dieťaťu kedykoľvek počas rozhodujúceho
obdobia podať prihlášku do ktorejkoľvek zo štátnych materských škôl. Zámer zákonodarcu nie je možné
vykladať spôsobom, že nárok na umiestnenie dieťaťa do materskej školy mali len tie deti, ktoré si síce
pred začatím školského roka podali prihlášku o umiestnenie do materskej školy, ale z nejakého dôvodu

nemohli do danej materskej školy nastúpiť a neskôr po odpadnutí prekážky opäť nastúpiť mohli. Zámer
zákonodarcu spočíval jednoznačne v možnosti, aby každé dieťa mohlo byť prijaté na predprimárne
vzdelávanie, a to kedykoľvek v priebehu školského roka. Žalovaná preto žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému neprizná sumu 1.150,69 eura
s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.150,69 eura od 11.02.2019 do zaplatenia, alebo aby

rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov I. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné
prejednanie.

18. K doručenému odvolaniu žalovanej podal žalobca písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že odvolací
súd, ako aj súd prvej inštancie, správne vyložili obsah ustanovenia § 59 ods. 7 Školského zákona vo

vzťahu k ustanoveniu § 59 ods. 3 Školského zákona. Ustanovenie § 59 ods. 7 Školského zákona, ktoré
umožňuje riaditeľovi materskej školy prijať dieťa aj v priebehu školského roka, je možné aplikovať len na
žiadosti podané podľa § 59 ods. 3 Školského zákona u detí, ktoré nemohli napr. kvôli nedostatku veku
nastúpiť do materskej školy od 01.09., a preto môžu byť prijaté v priebehu školského roka. Ustanovenie
§ 59 ods. 7 Školského zákona, ktoré umožňuje riaditeľovi materskej školy prijať dieťa aj v priebehu

školského roka, je možné aplikovať len na žiadosti podané podľa § 59 ods. 3 Školského zákona, pričom
riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom môže určiť a zverejniť miesto a termín na podávanie
žiadostí na prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie a podmienky na prijatie v mieste sídla materskej
školy obvyklým spôsobom aj v priebehu školského roka, ak počas školského roka vzniká nová materskáškôlka napr. k 01.01. Údaje, ktoré definuje ustanovenie § 59 ods. 3 Školského zákona, však musia
byť zverejnené. Opačný výklad by podporoval vytváranie miest v materských školách počas školského
roka pre úzky okruh osôb, ktoré by o vytvorení miesta vedeli a obchádzajúc ustanovenie § 59 ods.

3 Školského zákona, by podali žiadosť, ktorá by predbehla všetky žiadosti podané v čase určenom
podľa ustanovenia § 59 ods. 3 Školského zákona, ktorým sa nevyhovelo z dôvodu naplnených kapacít.
Žalovanou uvádzaný postup, vytvára takmer ideálne podmienky na korupciu. Možno sa len domnievať,
či sa žalovaná (gestor) svojim výkladom ustanovenia § 59 ods. 7 Školského zákona nepokúša o
zavedenie nového viaczdrojového (korupčného) financovania predprimárneho vzdelávania. Žalovaná

neprodukovala žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že v období od 01.04.2017 do 31.08.2017 vznikla
nová materská škôlka, ktorá zverejnila informácie, ktorých zverejnenie ukladá ustanovenie § 59 ods.
3 Školského zákona. Medzi podávaním viacerých (ďalších) prihlášok a škodou žalobcu nie je daná
príčinná súvislosť. Na základe uvedeného považuje žalobca prvý výrok napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie za ústavne konformný, zákonný, spravodlivý a presvedčivo odôvodnený a navrhuje, aby
odvolací súd odvolanie voči prvému výroku zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania

voči žalovanej v rozsahu 100 %.

19. V priebehu odvolacieho konania podal žalobca ešte jedno písomné vyjadrenie, v ktorom zopakoval
dôvody, ktoré uviedol vo svojom odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej a uviedol, že na
uvedených skutočnostiach zotrváva, pričom zopakoval svoj odvolací návrh, ako aj návrh vo vzťahu

k odvolaniu žalovanej.

20. Ďalšie písomné vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania žalobcu i žalovanej boli

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – zároveň stranami, v ktorých neprospech bolo
rozhodnutie v nimi napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a žalovaná podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi podaných odvolaní (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), po zopakovaní dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie (§ 383
CSP) na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 384 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, naopak odvolanie žalovanej je dôvodné, z ktorého

dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie žalovanou napadnutom vyhovujúcom výroku I.
zmenil tak, že nárok žalobcu v tejto časti zamietol (§ 388 CSP) a v žalobcom napadnutom zamietajúcom
výroku II., rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah podaných odvolaní žalobcu a

žalovanej a nimi uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na
základe vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ
žalobe žalobcu o zaplatenie náhrady škody majúcej mu byť spôsobenej nezákonným rozhodnutím
riaditeľky materskej školy zo dňa 13.02.2017, ktorým bolo predčasne ukončené predprimárne
vzdelávanie syna žalobcu, vyhovel ako dôvodnej za obdobie od 01.04.2017 do 31.08.2017 dôvodiac,

že žalobcom uplatnená škoda súvisiaca s nákladmi na zabezpečenie predprimárneho vzdelávania
dieťaťa, je priamym následkom nezákonného rozhodnutia, teda príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a vzniknutou škodou je daná a zároveň žalobca nemohol predísť škode minimálne do
septembra 2017, t. j. do nového školského roka, pretože v zmysle ust. § 59 ods. 7 v spojení s §
59 ods. 3 Školského zákona nemohol prihlásiť svoje dieťa do inej štátnej materskej školy; avšak

pokiaľ ide o obdobie od 01.09.2017 do 15.11.2018, hoci existuje príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a vzniknutou škodou žalobcu, žalobca si nesplnil svoju prevenčnú povinnosť predchádzať
vzniku škody, nakoľko podanie prihlášky pre šk. r. 2017/2018 len do tej istej materskej školy, z ktorej
bolo dieťa vylúčené a následne pre šk. r. 2018/2019 len do dvoch štátnych materských škôl v Trnave
z celkového počtu 13, považoval súd len za formálne splnenie prevenčnej povinnosti, preto v tejto časti

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. Odvolací súd z dôvodu potreby zopakovania dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie (§
383 ods. 1 CSP, § 384 ods. 1 CSP) nariadil na prejednanie veci odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 1CSP), na ktorom zopakoval dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to rozhodnutím riaditeľky
MŠ E. XX, B. č. 08/2017 zo dňa 13.02.2017 o predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania (č.
l. 5), správou o správaní sa E. B. zo dňa 10.02.2017 (č. l. 7), žiadosťou rodičov detí navštevujúcich

MŠ E. zo dňa 09.02.2017 o konanie vo veci vylúčenia dieťaťa (č. l. 8), informáciou pre rodiča dieťaťa
z 07.09.2016 (č. l. 9), odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu č. 08/2017 zo dňa 03.03.2017 (č. l. 10),
lekárskou správou neurologičky E. A. K. zo dňa 02.02.2017 (č. l. 13), rozhodnutím Mesta Trnava zo dňa
03.04.2017 o odvolaní žalobcu (č. l. 15), rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/54/2017-47 zo
dňa 27.06.2018 (č. l. 20), rozhodnutím Mesta Trnava č. OVŠaK/216/-81629/2018 z 14.09.2018 o zrušení

rozhodnutia riaditeľky MŠ (č. l. 39), rozhodnutím riaditeľky MŠ E. zo dňa 26.10.2018 o prijatí E. B.
do MŠ (č. l. 45), rozhodnutím Základnej školy s materskou školou O. G. P. B. XX, B. č. 140/2018
zo dňa 24.10.2018 o prijatí E. B. do MŠ od 01.11.2018 (č. l. 46), odpoveďou žalovaného na žiadosť
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 01.02.2019 (č. l. 48), rozhodnutím MŠ E., n.
o. zo dňa 20.03.2017 o prijatí syna žalobcu do súkromnej materskej školy od 01.04.2017 (č. l. 54),
zmluvou o poskytovaní a zabezpečení výchovy a vzdelávania č. 261/A/2017 zo dňa 13.03.2017 (č.

l. 55), dodatkom k zmluve č. 261/A/2017 z 13.03.2017 zo dňa 05.06.2018 (č. l. 63), faktúrou MŠ
E., n. o. na úhradu nákladov spojených s prevádzkou predškolského zariadenia (príspevok a stravnú
jednotku) za obdobie 4/2017 – 12/2018 (č. l. 65 – 85), Všeobecne záväzným nariadením Mesta Trnava
č. 399 účinným od 01.09.2012 (č. l. 86), Veľkým technickým preukazom MV žalobcu PE034532 (č.
l. 94), Vyjadrením Škoda auto Slovensko s. r. o. zo dňa 14.11.2018 (č. l. 96), Veľkým technickým

preukazom MV žalobcu PD144725 (č. l. 99), Q. - trasa bydlisko dieťaťa – SMŠ E., n. o. (č. l. 101,102),
evidenciou dochádzky v SMŠ E. O. R. (č. l. 103 – 118), výpočtom spotreby pohonnej hmoty a základnej
náhrady (č. l. 119), priemernými cenami pohonných látok (č. l. 122 – 125), rozhodnutím riaditeľky MŠ
E. XX, B. č. 127/2017 zo dňa 05.06.2017 o neprijatí syna žalobcu do MŠ od 01.09.2017 (č. l. 126),
rozhodnutím Základnej školy s MŠ, A. X, B. č. R/64/2018 z 24.05.2018 o neprijatí syna žalobcu na

predprimárne vzdelávanie pre nedostatok kapacity (č. l. 128), rozhodnutím Základnej školy s MŠ, A. J.
XX, B. č. 49/2018 z 14.05.2018 o neprijatí syna žalobcu do prípravného ročníka pre žiakov s narušenou
komunikačnouschopnosťouprenesplneniepodmienokpodľa§7ods.1vyhl.č.322/2008Z.z.(č.l.129),
personálnym rozkazom riaditeľa úradu ozbrojených síl SR č. 2854 z 19.04.2016 (č. l. 159), pracovnou
zmluvou uzatvorenou medzi Solar 2009, a.s. a E. B. z 01.06.2015 (č. l. 160), výpismi z osobného účtu

žalobcu za rok 2017 a za rok 2018 (č. l. 163 – 195), potvrdenie zamestnávateľa o trvaní služobného
pomeru žalobcu (č. l. 219), potvrdením zamestnávateľa o trvaní pracovného pomeru E. B. (č. l. 220),
správou z logopedického vyšetrenia z 02.12.2016 (č. l. 221), správou z diagnostického psychologického
vyšetrenia z 02.12.2016 (č. l. 223), lekárskou správou detskej neurologickej ambulancie z 02.02.2017 (č.
l. 224), diagnostickou správou z rediagnostického psychologického vyšetrenia z 26.10.2018 (č. l. 225),

vyjadrením obchodnej spoločnosti Solar 2009, a.s. (č. l. 309), informáciami zverejnenými na webovom
sídle spoločnosti Solar 2009, a.s. (č. l. 310 – 311).

24. Na odvolacom pojednávaní strany zotrvali na skutočnostiach uvádzaných v podaných odvolaniach.
Žalobca mal za to, že dôkazy, ktoré predložil, svedčia o tom, že si splnil prevenčnú povinnosť podaním

troch prihlášok do materských škôl s tým, že ani na jednu prihlášku nebola pozitívna reakcia zo strany
materskej školy. Dôvodil, že nepodanie prihlášky neznamená nesplnenie si prevenčnej povinnosti,
z ktorej by vznikla škoda žalobcovi, nakoľko medzi nepodaním prihlášky a škodou musí byť príčinná
súvislosť. Pre príčinnú súvislosť sa vyžaduje, aby protiprávne konanie, teda nepodanie prihlášky, bolo
so vznikom škody v logickom slede, t. j. aby protiprávne konanie - nepodanie prihlášky, bolo príčinou

a vznik škody vrátane jej rozsahu bolo jej následkom. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa
obvyklého chodu veci a skúseností dôsledkom protiprávneho úkonu, čiže nepodania prihlášky. Musí
byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nenastala, teda, že ak by sa prihláška podala, škoda by
nenastala na strane žalobcu. Žiadne dôkazy v tomto smere neboli zo strany žalovanej produkované.
Z obsahu spisu vyplýva, že boli podané 3 prihlášky, ktoré nemali žiadny dopad na vznik škody, teda

škoda nastala. Preto je dôvodný záver, že medzi podávaním prihlášok a škodou neexistuje príčinná
súvislosť, čo vyjadril aj súd prvej inštancie tým, že škodu a príčinnú súvislosť len predpokladal, pričom
predpoklad príčinnej súvislosti nie je postačujúci na preukázanie jej existencie. Splnenie prevenčnej
povinnosti nemohol žalobca vykonávať na úkor zdravia maloletého dieťaťa, nakoľko takýto výkon práva
by bol v rozpore s čl. 20 ods. 3 Ústavy. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalovanú nahradiť

mu škodu v zmysle podanej žaloby. Žalovaná zopakovala, že pokiaľ ide o výklad ust. § 59 ods. 3 a 7
Školskéhozákonavjehoznenívrozhodujúcomobdobíplatí,žedieťamôžebyťprijatédomaterskejškoly
aj v priebehu školského roka, čo nie je naviazané na ust. § 59 ods. 3. Preto žalobca mohol kedykoľvek
požiadať ktorúkoľvek materskú školu v Meste Trnava, aby prijali jeho dieťa, čím by mu nevznikli poplatkyzasúkromnúmaterskúškolu.Žalovanádôvodila,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenoaanihouniesť
nemohol, pretože chýba príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, preto
žiadala, aby súd žalobu zamietol ako celok. Intervenient na strane žalovanej uviedol, že sa stotožňuje

s právnymi názormi žalovanej s tým, že podstatným je posúdenie miery zodpovednosti žalovanej na
základe toho, či skutočne došlo k protiprávnemu konaniu.

25. V predmetnej právnej veci rozhodol súd prvej inštancie prvýkrát rozsudkom č. k. 27C/44/2019-254
zo dňa 22.2021, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že žalovaný je

povinný škodu uhradiť iba v rozsahu, v akom boli náklady vynaložené nutne a účelne na zabezpečenie
starostlivosti o dieťa počas pracovnej doby rodičov odkedy bolo dieťa zo školy vylúčené do rozhodnutia
o jeho prijatí späť. Žalobca však škodu špecifikoval ako rozdiel medzi poplatkami v súkromnej a štátnej
škôlke, pričom výslovne uviedol, že sa nedomáha škody vo výške poplatkov, ktoré by platil v štátnej
škôlke. Súd však poplatky v súkromnej škôlke v časti prevyšujúcej poplatky v štátnej škôlke považoval
za neúčelné a neprimerane vysoké. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením

č. k. 23Co/40/2022 – 291 zo dňa 30.03.2023 prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď mal za to, že ustanovenie § 59 ods. 7 Školského zákona, ktoré
umožňuje riaditeľovi materskej školy prijať dieťa aj v priebehu školského roka, je možné aplikovať len na
žiadosti podané podľa § 59 ods. 3 Školského zákona. Po doplnení dokazovania, rozhodol vo veci súd
prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým), ktorým vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 1.150,69 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.150,69 eura od
11.02.2019 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu
zamietol. Výrokom III. priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 66 %.
A výrokom IV. intervenientovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Tento v poradí druhý rozsudok
súdu prvej inštancie bol napadnutý vyššie uvedenými odvolaniami žalobcu a žalovanej.

26. Súd prvej inštancie mal za nesporné a listinami preukázané, že riaditeľka materskej školy E. XX,
B. rozhodla dňa 13.02.2017 o predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania syna žalobcu, ktorý
navštevoval materskú školu od 05.09.2016. Rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím orgánom Mestom
Trnava (intervenientom) zo dňa 03.04.2017. Rozhodnutie intervenienta bolo zrušené rozhodnutím

Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.06.2018 pre nezákonnosť. Následne intervenient dňa 14.09.2018
zrušil rozhodnutie riaditeľky, ktorá dňa 24.10.2018 rozhodla o prijatí dieťaťa do materskej školy,
toto rozhodnutie žalobca prevzal 15.11.2018. Týmto mal súd preukázanú existenciu nezákonného
rozhodnutia orgánu územnej samosprávy, vydanému v rámci preneseného výkonu štátnej správy,
ako základného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. K príčinnej

súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody súd uzavrel, že táto je daná, pretože
bez nezákonného rozhodnutia riaditeľky materskej školy o ukončení predprimárneho vzdelávania syna
žalobcu, by žalobcovi nevznikli náklady na zabezpečenie starostlivosti o päťročné dieťa v čase, keď
bol s manželkou v zamestnaní, pričom žalobcom uplatnená škoda súvisí s nákladmi na zabezpečenie
predprimárneho vzdelávania dieťaťa, ktoré sú priamym následkom nezákonného rozhodnutia. Súd

potom žalobe vyhovel ako dôvodnej za obdobie od 01.04.2017 do 31.08.2017 dôvodiac, že v tomto
období žalobca nemohol predísť škode minimálne do septembra 2017, t. j. do nového školského roka,
kedy v zmysle ust. § 59 ods. 7 v spojení s § 59 ods. 3 Školského zákona nemohol prihlásiť svoje
dieťa do inej štátnej materskej školy; avšak pokiaľ ide o obdobie od 01.09.2017 do 15.11.2018, tu súd
dospelkzáveru,žehociexistujepríčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutímavzniknutouškodou

žalobcu, žalobca si nesplnil svoju prevenčnú povinnosť (§ 415 OZ) predchádzať vzniku škody, nakoľko
podanie prihlášky pre šk. r. 2017/2018 len do tej istej materskej školy, z ktorej bolo dieťa vylúčené
a následne pre šk. r. 2018/2019 len do dvoch štátnych materských škôl v Trnave z celkového počtu 13,
považoval súd len za formálne splnenie prevenčnej povinnosti, preto v tejto časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

27. Žalovaná v odvolaní nesúhlasila s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v zmysle ustanovení
§ 59 ods. 7 v spojení s § 59 ods. 3 Školského zákona by malo platiť, že riaditeľ školy môže v priebehu
školského roka prijať len také dieťa, ktoré predtým podalo žiadosť o prijatie pre daný školský rok, avšak
prijaté nebolo z rôznych dôvodov (napr. nedostatok veku, kapacity a pod.), pretože z dikcie zákona

jednoznačne vyplýva, že dieťa môže byť na predprimárne vzdelávanie prijaté kedykoľvek v priebehu
školského roka. Na základe uvedeného dôvodila, že žalobca mohol svojmu dieťaťu kedykoľvek počas
rozhodujúceho obdobia podať prihlášku do ktorejkoľvek zo štátnych materských škôl.28. Žalobca naopak nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o jeho záver o nesplnení si
prevenčnej povinnosti žalobcom v zmysle § 415 OZ predchádzať škodám, pretože mal za to, že v tomto
smere súd nesprávne posúdil otázku dôkazného bremena, kedy naopak mala žalovaná preukazovať

splnenie predpokladov na preukázanie vzniku škody nesplnením prevenčnej povinnosti žalobcu, t. j.
porušenieprávnejpovinnosti,vznikavýškuškody,akoajpríčinnúsúvislosťmedziporušenímprevenčnej
povinnosti a škodou. S poukazom na to dôvodil, že záver súdu o iba formálnom splnení prevenčnej
povinnosti žalobcu k 01.09.2018 je nesprávny, pretože príčinná súvislosť medzi porušením prevenčnej
povinnosti a škodou – teda že ak by žalobca oslovil viaceré školy v Trnave z celkového počtu 13

a nie len dve, je veľký predpoklad, že by dieťa bolo do štátnej školy prijaté - nie je daná, nakoľko
uvedenej príčinnej súvislosti absentuje priamosť a bezprostrednosť pôsobenia príčiny na následok.
Dôvodil tiež, že konanie žalobcu v zmysle § 415 OZ, ktorého sa žalovaná dovoláva, predstavuje výkon
vlastníckeho práva žalobcu a zároveň namietal, že z lekárskej správy neurologičky E. A. K. vyplýva,
že bolo odporučené ponechať integráciu dieťaťa v materskej škole, a to podľa žalobcu v materskej
škole, ktorú dieťa navštevovalo – Materská škola E. XX, B.. Žalobca dôvodil, že z lekárskych správ,

osobitne z diagnostickej správy zo dňa 26.10.2018 vyplynulo, že časté premiestňovanie dieťaťa žalobcu
do materských škôl, malo škodlivý vplyv na zdravie dieťaťa. Mal za to, že bol nesprávny skutkový záver
súdu o tom, že zo správy neurologičky E. K. nevyplýva, že odporúčanie ponechať dieťa v materskej
škole by malo znamenať, že to musí byť škôlka, ktorú dieťa navštevuje. Tiež dôvodil, že jedna z prihlášok
bola do Základnej školy s materskou školou A. J. XX, B., so špeciálnou triedou pre žiakov s NKS,

v ktorej bolo dôvodné predpokladať, že dôjde k ľahšej integrácii dieťaťa. Preto považoval za nesprávny
záver súdu aj v tom, že do vyšetrenia dieťaťa dňa 26.10.2018 žalobca nemal vedomosť o možnom
zhoršení zdravotného stavu dieťaťa, ktoré by mu bránilo v splnení prevenčnej povinnosti. Súd tým
nesprávnezistilskutkovýstavaveczároveňnesprávneprávneposúdil,pretožeškodlivývplyvnazdravie
dieťaťa predstavuje právnu skutočnosť, ktorá výrazným spôsobom obmedzuje výkon vlastníckeho práva

žalobcu. Žalobca mal za to, že podaním prihlášky do MŠ E. 13 pre šk. r. 2017/2018 a podaním prihlášky
do MŠ A. J. XX so špeciálnou triedou na šk. r. 2018/2019, si splnil prevenčnú povinnosť podľa § 415
OZ, v snahe minimalizovať škodu na vlastnom majetku, avšak nie na úkor zdravia dieťaťa. Zároveň
žalobca nesúhlasil s výkladom ustanovení § 59 ods. 3 a 7 Školského zákona žalovanou, pretože mal
za to, že takýto výklad podporuje vytváranie miest v materských školách počas školského roka pre úzky

okruh osôb, ktoré by o vytvorení miest vedeli a obchádzajúc ust. § 59 ods. 3 by podali žiadosť, ktorá by
predbehla všetky podané žiadosti podané v určenom čase, ktorým sa nevyhovelo z dôvodu naplnených
kapacít, čo vytvára podmienky pre korupciu.

29. Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu

verejnej moci (§ 3 ods. 1 písm. a/ a § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.) sú: 1. nezákonné rozhodnutie
orgánu verejnej moci, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci a škodou. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci sú stanovené kumulatívne, teda v prípade nesplnenia čo i len
jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. Existenciu podmienok zodpovednosti žalovanej za škodu,

vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou, musí v spore preukazovať
poškodený, t. j. žalobca.

30. V danej veci bolo vykonaným dokazovaním zistené, že riaditeľka Materskej školy E. XX, B.
dňa 13.02.2017 rozhodla o predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania syna žalobcu, ktoré

rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné, a to na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.
20S/54/2017-47zodňa27.06.2018vspojenísrozhodnutímMestaTrnavač.OVŠaK/216-81629/2018zo
dňa 14.09.2018. Po jeho zrušení rozhodla riaditeľka následne o opätovnom prijatí dieťaťa do materskej
školy rozhodnutím z 24.10.2018, s účinnosťou od 01.11.2018, ktoré žalobca prevzal dňa 15.11.2018.

31. Podmienka nezákonnosti rozhodnutia je splnená, ak bolo rozhodnutie orgánu verejnej moci
ako nezákonné zrušené, osobitne ak bolo zrušené v rámci správneho súdnictva. V tom prípade je
potrebné považovať rozhodnutie za nezákonné, pričom súd viac nie je v spore zo zodpovednosti
štátu za škodu, oprávnený znova posudzovať zákonnosť už zrušeného rozhodnutia. V danej veci je
teda existencia nezákonného rozhodnutia –rozhodnutia riaditeľky Materskej školy E. XX, B. zo dňa

13.02.2017 o predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania syna žalobcu, preukázaná. Preto bol
argument intervenienta na odvolacom pojednávaní, že pre posúdenie miery zodpovednosti žalovanej je
potrebnéposúdiťprotiprávnosťkonania,irelevantný,keďžeexistencianezákonnostirozhodnutiavyplývaz rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/54/2017-47 zo dňa 27.06.2018 v spojení s rozhodnutím
Mesta Trnava č. OVŠaK/216-81629/2018 zo dňa 14.09.2018.

32. Dňa 13.03.2017 uzatvoril žalobca zmluvu so súkromnou materskou školou E. n. o., do ktorej jeho syn
nastúpil dňa 01.04.2017 a chodil do nej nasledovné dva školské roky 2017/2018 a 2018/2019 s tým, že
žalobca si uplatňuje náhradu škody za obdobie od 01.04.2017 do 15.11.2018 (t. j. prevzatie rozhodnutia
oopätovnomprijatídieťaťadoMŠE.XX,pozn.).Vsúvislostisnávštevousúkromnejmaterskejškoly,mal
žalobca zvýšené výdavky na školské poplatky, stravné, ako aj cestovné náklady. Žalobca v roku 2017

požiadal o predprimárne vzdelávanie dieťaťa pre školský rok 2017/2018 v Materskej škole E. XX, t. j.
v škôlke, z ktorej bolo dieťa vylúčené. Škôlka dieťa neprijala rozhodnutím č. 127/2017 zo dňa 05.06.2017
z dôvodu, že nemá vytvorené podmienky pre prácu s deťmi, ktoré vyžadujú špeciálnu výchovno –
vzdelávaciu činnosť počas celého dňa v MŠ, nedisponuje špeciálnymi pedagógmi, ktorí by usmerňovali
a napomáhali k rastu dieťaťa, či po vedomostnej alebo výchovnej oblasti. Na nasledujúci školský rok
2018/2019podalžalobcažiadosťopredprimárnevzdelávaniesynadodvochškôlok,ktorédieťaneprijali,

a to do Základnej a materskej školy A. X, B., ktorá dieťa neprijala rozhodnutím č. R/64/2018 zo dňa
24.05.2018 z dôvodu nedostatku kapacity a do špeciálnej triedy pre žiakov s narušenou komunikačnou
schopnosťou Základnej školy s materskou školou A. J. XX, B., ktorá rozhodnutím č. 49/2018 zo dňa
14.05.2018 dieťa neprijala pre nesplnenie podmienok na zaradenie žiaka do špeciálnej triedy pre žiakov
s NKS podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 322/2008 Z. z.

33. V konaní bolo sporné, či rozdiel nákladov za súkromnú materskú školu a štátnu materskú školu,
ktorý mal predstavovať žalobcom uplatnenú škodu, vznikol v príčinnej súvislosti s daným nezákonným
rozhodnutím, prípadne či žalobca zanedbal svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, aby mu
predmetná škoda nevznikla. V tejto súvislosti bolo podstatným právne posúdenie veci so zreteľom na

ust. § 59 ods. 3 a 7 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení účinnom do 31.12.2020
(„Školský zákon“), resp. výklad tohto aplikovaného právneho predpisu.

34. Podľa § 59 ods. 3 Školského zákona v znení účinnom do 31.12.2020, riaditeľ materskej školy po
dohode so zriaďovateľom určí miesto a termín na podávanie žiadosti na prijatie dieťaťa na predprimárne

vzdelávanie pre nasledujúci školský rok a podmienky na prijatie zverejní v mieste sídla materskej školy
obvyklým spôsobom.

35. Podľa § 59 ods. 7 Školského zákona v znení účinnom do 31.12.2020, dieťa môže byť prijaté na
predprimárne vzdelávanie aj v priebehu školského roka.

36. Odvolací súd je právneho názoru, že v predchádzajúcom rozhodnutí Krajského súdu v Trnave č. k.
23Co/40/2022-291 zo dňa 30.03.2023, bolo uvedené nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o výklad
§ 59 ods. 3 a 7 zák. č. 245/2008 Z. z. Školského zákona v znení účinnom do 31.12.2020, podľa ktorého
len deti, ktoré neboli prijaté do materskej školy v riadnom termíne, môžu byť neskôr prijaté do materskej

školy v priebehu školského roka.

37. Odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 391 CSP nevyplýva jeho viazanosť vlastným právnym
názorom, teda odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor môže zmeniť, čo potvrdzuje aj súdna
judikatúra (Ústavný súd SR, sp. zn. III. ÚS 46/2013), podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore

s procesnými predpismi, ak svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení. Aj keď
zmena skoršieho, pre súd prvej inštancie záväzného právneho názoru odvolacieho súdu je v zásade
nežiaduca, nemožno ju považovať za nepatričnú, a to predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny
princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom, a to najmä ak o novom
rozhodnutí súdu prvej inštancie rozhoduje v dôsledku zmeny rozvrhu práce odvolacieho súdu, už iný

senát.

38. Ustanovenie § 59 Školského zákona upravuje prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie
v materských školách. Spravidla sa prijímajú deti vo veku od troch do šiestich rokov. Na predprimárne
vzdelávanie sa prednostne prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok veku dieťaťa (§ 59 ods. 2 Školského

zákona). Miesto a termín podávania žiadostí pre nasledujúci školský rok zverejní riaditeľ po dohode
so zriaďovateľom na budove materskej školy a inom verejne dostupnom mieste, z praxe spravidla od
15. februára do 15. marca. Zároveň ust. § 59 ods. 7 Školského zákona umožňuje, aby bolo dieťa
prijaté na predprimárne vzdelávanie aj počas školského roka. Každý zákonný zástupca, ktorý podalžiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, má potom právo disponovať rozhodnutím
riaditeľa materskej školy o jeho prijatí, alebo neprijatí. K žiadosti o prijatie dieťaťa vyžadujúceho
špeciálne výchovno – vzdelávacie potreby, treba doložiť aj vyjadrenie školského zariadenia výchovného

poradenstva a prevencie.

39. Hypotéza právnej normy - ust. § 59 ods. 7 Školského zákona – t. j. tá časť právnej normy, ktorá
určuje podmienky a predpoklady, za ktorých sa má aplikovať pravidlo správania uvedené v dispozícii
tejto právnej normy, neobsahuje obmedzenie, že iba deti, ktoré neboli prijaté do škôlky v termíne podľa

§ 59 ods. 3 Školského zákona, môžu byť prijaté do škôlky v priebehu školského roka. Základné pravidlo
o podávaní prihlášok do materských škôl pre prijímanie detí na výchovu a vzdelávanie v rámci riadneho
školského roka, je nepochybne upravené § 59 ods. 3 Školského zákona. Avšak účelom ustanovenia § 59
ods. 7 Školského zákona, bolo vzhľadom na rôzne životné situácie umožniť, aby deti mohli byť prijímané
do škôlky aj v priebehu školského roka, napr. v prípadoch, ak kapacita škôlky nebola celkom naplnená,
alebo sa uvoľnila, rodičia s dieťaťom sa presťahovali, zmenil sa zdravotný stav dieťaťa a podobne. V

zásadeplatí,žeakrodičpodalžiadosťoprijatiedieťaťadomaterskejškolyvčaseurčenomnapodávanie
žiadostí na prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok podľa § 59 ods. 3
Školského zákona a dieťa nebolo prijaté, je táto žiadosť rodiča o prijatie dieťaťa vybavená rozhodnutím
školy o neprijatí. Nemôže byť preto bez ďalšieho takáto žiadosť opätovne podkladom pre prijímanie toho
istého dieťaťa v priebehu školského roka napr. z dôvodu uvoľnenej kapacity. Rodič, ktorý má záujem

o prijatie dieťaťa v priebehu školského roka, musí potom podať novú žiadosť o prijatie, o ktorej riaditeľ
školy znova rozhoduje. Výkladom právnej normy teda nie je možné dospieť k záveru, aký tvrdil žalobca,
že na predprimárne vzdelávanie v priebehu školského roka možno prijať dieťa len vtedy, ak rodič podal
žiadosť v termíne na podávanie žiadostí na prijatie dieťaťa na nasledujúci školský rok a tejto žiadosti
nebolo vyhovené, pretože takéto podmienky a predpoklady, za ktorých sa môžu prijímať deti do škôlky

v priebehu školského roka, ustanovenie § 59 ods. 7 Školského zákona neobsahuje. Neobstojí ani
tvrdenie žalobcu, že takýto výklad je priestorom pre korupciu, pretože právne normy nie je možné a priori
vykladať spôsobom, ako by sa prípadne dali zneužiť, ale je potrebné ich vykladať logicky, systematicky,
so zreteľom na účel sledovaný zákonodarcom.

40. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že s poukazom na ust. § 59 ods. 7 Školského zákona
v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. od 01.09.2008 do 31.12.2020, bolo možné prijatie dieťaťa do
materskejškolyajvpriebehuškolskéhorokabezohľadunato,čimalopredtýmpodanúprihláškunadaný
školský rok v riadnom termíne. Zároveň je potrebné v danej veci zohľadniť, že nakoľko dieťa žalobcu
dosiahlo v máji 2017 päť rokov veku, malo by nárok na prednostné prijatie do materskej školy, pretože

podľa § 59 ods. 2 Školského zákona v znení účinnom v danom čase, sa na predprimárne vzdelávanie
prednostne prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok veku.

41. S poukazom na uvedené bolo odvolanie žalovanej voči vyhovujúcemu výroku I. rozsudku súdu prvej
inštancie dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôvodnosť nároku žalobcu na

náhradu škody za obdobie od 01.04.2017 do 31.08.2017, pretože dospel k nesprávnemu záveru, že
v tomto období si žalobca nemohol splniť prevenčnú povinnosť, pretože po vylúčení dieťaťa z materskej
školy E. dňom 28.02.2017 na základe nezákonného rozhodnutia riaditeľky MŠ z 13.02.2017, nemohol
dieťa minimálne do septembra 2017 prihlásiť do inej materskej školy. Tento záver súdu bol nesprávny,
pretože ustanovenie § 59 Školského zákona takéto obmedzenie neobsahovalo.

42. Odvolací súd však má za to, že v danom prípade súd prvej inštancie nesprávne skutkovo vyhodnotil
vôbecotázkuexistenciepríčinnejsúvislostimedzinezákonnýmrozhodnutímatvrdenouškodoužalobcu,
čo bolo potom predpokladom uvažovania súdu o prevenčnej povinnosti žalobcu v zmysle § 415 OZ,
pričom žalobca v odvolaní dôvodil, že súd otázku porušenia prevenčnej povinnosti žalobcom nesprávne

skutkovo a právne posúdil, najmä z hľadiska neunesenia dôkazného bremena žalovanou.

43. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, je príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, tzv. kauzálny nexus.
O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, teda iba ak je

nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku, teda ak je preukázané, že
nebyť nezákonného rozhodnutia, ku škode by nedošlo.44. Na preukázanie príčinnej súvislosti sa vyžaduje, aby nezákonné rozhodnutie bolo priamou,
bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody, teda nezákonné rozhodnutie môže mať za
následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola

priama a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím. Atribútom príčinnej súvislosti je
priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku
a vyvoláva ho.

45. Štát teda nezodpovedá automaticky za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére určitej fyzickej

osoby alebo právnickej osoby po vydaní nezákonného rozhodnutia, keďže zodpovednosť nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť štátu za
škodu nenastáva. Príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodlivý
následok nenastal. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale postačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa
podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú.

46. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov SR možno konštatovať, že nezákonné rozhodnutie orgánu
verejnej moci môže byť dokonca aj významným článkom reťazca príčin a následkov, ale samotná táto
skutočnosť ešte neznamená bez ďalšieho aj danosť príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci a škodou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.03.2007, sp. zn. 3 Cdo
32/2007). Ak je príčin viac (pôsobia z časového hľadiska buď súbežne, alebo následne), v takom prípade

je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov
bol vo vzťahu ku vzniku škody natoľko prepojený (prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok
príčinu inú a tá postupne prípadne príčinu ďalšiu), že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne
odvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Na druhej strane reťazec príčin nezakladá
príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou vtedy, ak vstupuje do deja iná,

na nezákonnom rozhodnutí nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca.

47. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, má tiež
zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú sa požaduje
náhrada.

48. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, je totiž škoda v konkrétnom prípade spôsobená
protiprávnymúkonomalebozákonomkvalifikovanouškodovouudalosťou–tunezákonnýmrozhodnutím
– iba vtedy, ak protiprávny úkon je nielen podmienkou určitej škody, ale má zároveň podľa obvyklého
(prirodzeného) chodu vecí i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie tejto

škody. To, či určitá podmienka je spôsobilá vyvolať podľa obvyklého (prirodzeného) chodu veci i podľa
všeobecnej skúsenosti škodu, je potrebné chápať tak, že škoda bola pre škodcu za daných pomerov
a v jeho postavení, v ktorom sa v čase vzniku škody nachádzal, predvídateľná. Príčinou vzniku škody
totiž môže byť viac skutočností. V takom prípade je potrebné zisťovať dôležitosť týchto príčin na samotný
vznik škody u poškodeného.

49. Platí teda, že iba vtedy, ak malo vydané nezákonné rozhodnutie, za ktoré nesie zodpovednosť
štát, dosah na majetkovú sféru poškodeného, vzniká mu škoda ako predpoklad pre uplatnenie práva
na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Podľa teórie tzv.
adekvátnej príčinnej súvislosti, teda slúži adekvátnosť všeobecne k vylúčeniu tých podmienok, ktoré sú

príliš vzdialené následku a k vylúčeniu tých následkov, ktoré sú mimoriadne nepredvídateľné (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15.04.2015, sp. zn. 30 Cdo 4274/2014, ako i nález Ústavného súdu
ČR z 01.11.2007, sp. zn. I. ÚS 312/05, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.07.2008, sp. zn. 25
Cdo 883/2006, či z 30.04.2014, sp. zn. 30 Cdo 656/2013). Preto je pre ustálenie príčinnej súvislosti
rozhodujúca tiež identifikácia druhu škody.

50. Pri posudzovaní zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je teda právne
významnou otázka príčinnej súvislosti práve konkrétnej majetkovej ujmy, ktorej náhrady sa poškodený
domáha, s nezákonným (t. j. zrušeným) rozhodnutím. Dôležité je preto pochopenie charakteru ujmy,
ako je uplatňovaná poškodeným, pretože v súvislosti s nezákonným rozhodnutím môže byť spojených

viacero dielčích nárokov odlišného charakteru, ktoré majú svoj samostatný skutkový, a teda aj právny
základ a vykazujú značné odlišnosti. Aj v danej veci bolo preto podstatné dôsledne preskúmať povahu
žalobcom uplatneného nároku práve z hľadiska príčinnej súvislosti, t. j. či je tento skutočne priamym
dôsledkom nezákonného rozhodnutia riaditeľky MŠ.51. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči štátu náhrady škody, spôsobenej nezákonným
rozhodnutím riaditeľky materskej školy o ukončení predprimárneho vzdelávania syna žalobcu

z13.02.2017,majúcejspočívaťvrozdielemedziškolskýmipoplatkamivsúkromnejmaterskejškoleE.,n.
o. (školné, stravné, cestovné) a poplatkami v pôvodnej štátnej materskej škole E. XX, B., pretože dôvodil,
že v dôsledku nezákonného ukončenia predprimárneho vzdelávania dieťaťa, bolo dieťa od 01.04.2017
prijaté do tejto súkromnej materskej školy.

52. Zo zmluvy o poskytovaní a zabezpečení výchovy a vzdelávania, uzavretej dňa 13.03.2017 medzi
súkromnou materskou školou E. O. o. a žalobcom vyplýva, že rodič bude uhrádzať poskytovateľovi
príspevok na dieťa (nad 3 roky) 290 eur mesačne, stravné vo výške 3,50 eur denne a udržiavací poplatok
na dieťa vo výške 150 eur mesačne (článok VI. Platobné podmienky). Na druhej strane podľa Všeobecne
záväzného nariadenia č. 399 Mesta Trnava, účinného od 01.09.2012, bola určená výška príspevku za
pobyt dieťaťa nad 3 roky veku v materskej škole v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Trnava, vo výške

15 eur mesačne s tým, že príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa, ktoré má jeden rok
pred plnením povinnej školskej dochádzky (čl. 2). Príspevok na čiastočnú náhradu nákladov v školskej
jedálni bol pre materské školy za dieťa od 2 do 6 rokov určený v sume 1,27 eura/deň (čl. 6) a príspevok
na režijné náklady v školskej jedálni za dieťa v materskej škole od 2 do 6 rokov bol určený vo výške
0,20 eura za obed (čl. 7). Z uvedeného vyplýva, že rozdiel medzi školným, ako aj stravným pokiaľ ide

o súkromnú materskú školu a tzv. štátnu materskú školu je zásadný. Na výšku škody žalobcu malo vplyv
tiež umiestnenie zvolenej súkromnej materskej školy, s čím potom súvisel vznik cestovných nákladov.

53. Žalobca umiestnenie dieťaťa v súkromnej materskej škôlke odôvodňoval v žalobe tým, že na
základenezákonnéhorozhodnutiariaditeľkymaterskejškolyE.,došlodňom19.02.2017knezákonnému

ukončeniu predprimárneho vzdelávania dieťaťa žalobcu, ktorý musel od 20.02.2017 zabezpečiť
starostlivosť o dieťa v čase, v ktorom bolo dieťaťu do 19.02.2017 poskytované predprimárne vzdelávanie
materskouškolouE..Od20.02.2017zabezpečovalžalobcastarostlivosťodieťavrámcisvojejdovolenky
a zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti svojich rodičov, t. j. starých rodičov dieťaťa, ktorí majú
bydlisko v M. J.. Dieťa žalobcu bolo od 01.04.2017 prijaté do súkromnej materskej školy E. O. R. Dôvodil,

že rozdiel medzi školskými poplatkami v súkromnej materskej škole E. O. R. a poplatkami v materskej
škole E. v sume 5.513,78 eura (príspevky na predškolské zariadenie, stravné a udržiavací poplatok
po odrátaní sumy, ktorú by uhradil za pobyt v štátnej materskej škole) a rozdiel medzi výdavkami na
cestovné v sume 1.210,98 eura, predstavuje škodu žalobcu, ktorou došlo k zmenšeniu majetku žalobcu
spoluo6.724,76eura.Príčinnúsúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutímavznikomškodyodôvodňoval

tým, že keby nebolo vydané rozhodnutie riaditeľky materskej školy E., žalobcovi by nevznikli náklady
na školné, stravovanie a cestovné, pretože dieťa by sa nepretržite zúčastňovalo na predprimárnom
vzdelávaní v materskej škole E.. Žalobca bol nútený riešiť situáciu vzniknutú nezákonným rozhodnutím,
pretože5-ročnédieťanemôžezostaťbezdozoru. Uviedol,ževšetkyrozhodnutia,ktoréurobilvsúvislosti
so zabezpečením starostlivosti o dieťa boli bezprostredne a priamo podmienené stavom, ktorý vyvolalo

nezákonné rozhodnutie riaditeľky materskej školy. Dôvodil, že nepriaznivé finančné dopady, ktoré
spôsobilo vzdelávania dieťaťa v súkromnej materskej škole, sa snažil zmierniť tým, že v roku 2017
podal žiadosť o predprimárne vzdelávanie dieťaťa v materskej škole E., pričom škola dieťa neprijala
rozhodnutím č. 127/2017. V roku 2018 podal žiadosť o predprimárne vzdelávanie dieťaťa do Základnej
školy s materskou školou A. X, B., ktorá dieťa neprijala rozhodnutím č. R/64/2018 a žiadosťou

o zaradenie dieťaťa do špeciálnej triedy pre žiakov s NKS do Základnej školy a materskou školou A. J.
XX, B., ktorá dieťa do špeciálnej triedy pre žiakov s NKS neprijala rozhodnutím č. 49/2018, čím si splnil
povinnosť v zmysle § 415 OZ.

54.Odvolacísúdvšakmázato,žežalobcaneuviedolžiadnerelevantnéskutkovétvrdeniaohľadomtoho,

čohoviedloktomu,abypovylúčenídieťaťazMŠE.,umiestnilsvojedieťaťaprávevsúkromnejmaterskej
škole. Je jasné, že po vylúčení dieťaťa z materskej školy E., musel preň zabezpečiť inú materskú školu,
pretože dieťa nemohlo zostať doma samé bez dozoru, nakoľko boli obaja rodičia zamestnaní. Avšak
neuviedol, prečo nepožiadal inú štátnu materskú školu o prijatie jeho dieťaťa. Ako vyplýva z vyššie
uvedených právnych záverov odvolacieho súdu, podľa § 59 ods. 7 Školského zákona, môže byť dieťa

prijaté na predprimárne vzdelávanie aj v priebehu školského roka. Žalobca však neuviedol, či vôbec
podanie prihlášky do inej štátnej materskej školy v tom čase zvažoval, či takéto prihlášky podal alebo nie
a z akých dôvodov sa o umiestnenie dieťaťa do niektorej z ďalších 12-tich štátnych materských škôlok
v Trnave ani nepokúsil.55. Žalobca neskôr dôvodil, že dieťa umiestnili do súkromnej materskej školy s tým, že podali voči
nezákonnému rozhodnutiu riaditeľky materskej školy odvolanie a očakávali bezodkladné zrušenie tohto

rozhodnutia, pričom by dieťa opäť nastúpilo do pôvodnej materskej školy, pričom po zamietnutom
odvolaní, podal žalobca opäť prihlášku do MŠ E. pre šk. r. 2017/2018. Tomuto tvrdeniu žalobcu však
odporuje zmluva, ktorú žalobca uzavrel so súkromnou materskou školou už dňa 13.03.2017, a to na
dobu určitú, až do 31.07.2018, t. j. nielen do konca daného školského roka 2016/2017, ale aj pre
celý nasledujúci školský rok 2017/2018. Táto zmluva pritom obsahuje v čl. 7.4 sankciu pre prípad jej

predčasného skončenia z dôvodov na strane rodiča, a to v podobe náhrady nákladov vo výške 500 eur.
Žalobca tiež dôvodil, že s podávaním prihlášok na štátne materské školy v Trnave by mu vznikli náklady,
avšak nešpecifikoval, o aké náklady by sa malo jednať. Žalobca podal voči rozhodnutiu riaditeľky
materskejškolyodvolaniezodňa03.03.2017,pričomnevyčkalnarozhodnutieoňom(rozhodnutiemesta
je zo dňa 03.04.2017) a už dňa 13.03.2017 uzavrel zmluvu so súkromnou materskou školou, s nástupom
dieťaťa od 01.04.2017, ktorá zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.07.2018. Dodatkom zo dňa

05.06.2018, bola táto zmluva predĺžená až do 30.06.2019.

56. Je zrejmé, že rozhodnutím riaditeľky materskej školy o predčasnom ukončení predprimárneho
vzdelávania syna žalobcu, stratil maloletý syn žalobcu možnosť navštevovať danú štátnu materskú
školu a žalobcovi tým vznikla potreba zabezpečiť predprimárnu výchovu svojho syna v inej

materskej škole. Avšak zvýšené náklady na predprimárnu výchovu syna žalobcu spojené s návštevou
súkromnej materskej školy, nie sú v danom prípade v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutímriaditeľkymaterskejškoly,ktorérozhodnutienutnosťnavštevovaťsúkromnúmaterskúškolu
s nevyhnutne zvýšenými výdajmi, priamo nezaložilo, pretože žalobca takúto skutočnosť nepreukázal.
V rozhodujúcom období pôsobilo na území Mesta Trnava, okrem materskej školy, z ktorej bolo dieťa

vylúčené, ďalších 12 štátnych materských škôlok, preto v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím
riaditeľky MŠ E., štát za škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s umiestnením dieťaťa práve
vsúkromnejmaterskejškole,vtomtoprípadenezodpovedá.Subjektívnerozhodnutierodičovmaloletého
dieťaťa, umiestniť ho po vylúčení z MŠ E. práve do súkromnej materskej školy, bolo tou rozhodujúcou
príčinou, ktorá viedla k vzniku škody žalobcu, spočívajúcej v rozdiele nákladov dochádzky dieťaťa do

štátnej a do súkromnej materskej školy. Ak by sa totiž rodičia dieťaťa nerozhodli umiestniť dieťa do
súkromnej materskej školy, k vzniku týchto nákladov, len na základe rozhodnutia riaditeľky materskej
školy o vylúčení ich dieťaťa, by nedošlo. Preto nemožno dospieť k názoru, že príčinou vzniku takto
uplatnenej škody žalobcu bolo samotné nezákonné rozhodnutie. Naopak príčinou vzniku škody tu bola
iná rozhodujúca skutočnosť, a to rozhodnutie rodičov umiestniť dieťa do súkromnej materskej školy,

preto zodpovednosť štátu za žalobcom uplatnený druh škody, na základe rozhodnutia o ukončení
predprimárneho vzdelávania, tu nevznikla.

57. Odvolací súd zdôrazňuje, že príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej
povahy,obvykléhochoduvecíaskúseností,adekvátnymdôsledkomprotiprávnehoúkonu.Zaadekvátny

následok nezákonného rozhodnutia o ukončení predprimárneho vzdelávania dieťaťa, je možné
považovať nutnosť zabezpečiť predprimárne vzdelávanie dieťaťa v inej štátnej materskej škole (v Trnave
bolo ďalších 12). Žalobca netvrdil ani nepreukazoval žiadne skutočnosti, na základe ktorých by vznikla
vydaním tohto nezákonného rozhodnutia priama potreba umiestniť dieťa práve do súkromnej materskej
školy s neporovnateľne vyššími nákladmi. V tomto prípade teda voľbou súkromnej materskej školy

rodičmi dieťaťa, došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu, pretože
rozhodnutie rodičov predstavuje v danom prípade výlučnú a samostatnú príčinu, ktorá spôsobila vyššie
výdaje na škôlku pre ich dieťa, bez ohľadu na nezákonné rozhodnutie riaditeľky materskej školy.

58.Priaplikáciiteórieoadekvátnejpríčinnejsúvislosti,jepotrebnémaťvdanejvecinamysli,ževprípade

objektívnej zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie riaditeľky materskej školy o predčasnom
ukončení predprimárneho vzdelávania syna žalobcu, nebolo možné v dobe vydania tohto rozhodnutia
predvídať, aké rozhodnutie ohľadom ďalšieho predprimárneho vzdelávania svojho syna jeho rodičia
prijmú a aké náklady s tým budú spojené. Preto bolo v predmetnej veci potrebné podrobiť kritériu
adekvátnosti samotné konanie poškodeného, bez ktorého by v danom prípade škodlivý následok

nemohol nastať, teda zaoberať sa posúdením adekvátnosti zvolených prostriedkov, ktoré rodičia dieťaťa
po jeho vylúčení zo škôlky zvolili na zabezpečenie jeho ďalšieho predprimárneho vzdelávania a tým
i adekvátnosťou vynaložených nákladov na súkromnú škôlku.59. Žalobca v konaní netvrdil žiadne skutočnosti ohľadom toho, z akých dôvodov po vylúčení
dieťaťa zo štátnej materskej školy, bolo nevyhnutné umiestniť ho práve do súkromnej materskej školy
a neprodukoval v tomto smere ani žiadne dôkazy, ktorých výsledkom by bolo skutkové zistenie,

že v dôsledku nezákonného rozhodnutia bolo možné dieťa umiestniť nevyhnutne a len v tejto
súkromnej materskej škole, s nákladmi neporovnateľne vyššími ako v bežnej štátnej materskej škole.
V prípade objektívnej zodpovednosti štátu, treba za spravodlivú považovať požiadavku, aby pri voľbe
novej materskej školy pre svoje dieťa, išlo o voľbu pre dieťa účelnú, akú by bolo možné očakávať
od ktoréhokoľvek iného rozumne uvažujúceho človeka, ktorý chce jednak zabezpečiť predprimárne

vzdelávanie svojho dieťaťa za súčasnej minimalizácie nákladov na materskú školu, teda aj vzniku škôd
na vlastnom majetku.

60. V danom prípade objektívna zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie o vylúčení dieťaťa
zo škôlky, nemôže byť posudzovaná bez ohľadu nato, že otázka vzniku škody a jej výšky bola
ovplyvnená aj konaním samotného poškodeného. Preto v tomto prípade sa kritérium adekvátnosti pri

posúdení príčinnej súvislosti neaplikuje na vzťah zodpovednostného titulu a následku, ale na vzťah
medzi konaním samotného poškodeného, jeho dotknutými, či ohrozenými právami, ním sledovanými
cieľmi, ním zvolenými prostriedkami a spôsobeným škodlivým následkom. Pre záver o zodpovednosti
štátu v danej konkrétnej veci, bolo potrebné skúmať adekvátnosť poškodeným zvolených prostriedkov
a vynaložených nákladov v reakcii na dané nezákonné rozhodnutie, teda zaoberať sa aj tým, či

poškodenýmalkdispozíciiavyužilajinémožnostipredprimárnehovzdelávaniasvojhodieťaťa,prípadne
prečo ich nevyužil, t. j. či využil svoje možnosti, aby náklady na predprimárne vzdelávanie dieťaťa boli
čo najnižšie. Pretože žalobca o dôvodoch, ktoré ho v marci r. 2017 po rozhodnutí riaditeľky MŠ E.
o ukončení predprimárneho vzdelávania jeho syna viedli k umiestneniu dieťaťa do súkromnej materskej
školy nič netvrdil, ani nepreukazoval, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.

61. Podľa zistení odvolacieho súdu, potom ani v nasledujúcom období žalobca neprijal adekvátne
opatrenia na to, aby mu škoda v podobe zvýšených výdavkov na súkromnú škôlku ďalej nevznikala.
Pokiaľ ide šk. r. 2017/2018 a šk. r. 2018/2019 (do 15.11.2018), v konaní bolo zistené, že žalobca pre šk.
r. 2017/2018 prihlásil v riadnom termíne dieťa len do MŠ E., pričom škola dieťa neprijala rozhodnutím

č. 127/2017 z dôvodu, že nemajú vytvorené podmienky pre prácu s deťmi, ktoré si vyžadujú špeciálnu
výchovno – vzdelávaciu činnosť. Z rozhodnutia riaditeľky Materskej školy E. XX, B. č. 08/2017 zo dňa
13.02.2017 o predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania dieťaťa žalobcu pritom vyplýva, že
dôvodom bolo agresívne a neovládateľné správanie sa voči deťom a dospelým, ktoré trvá a nezlepšuje
sa od začiatku školského roka, ako aj z dôvodu utajenia dôležitých skutočností ohľadom správania a

zdravotného stavu dieťaťa pred nástupom do materskej školy (z príloh k rozhodnutiu vyplýva, že dieťa
malo problémy už v predchádzajúcej materskej škole v D. a navštevovalo pedagogicko – psychologické
centrum, pričom rodičia detí navštevujúcich materskú školu žiadali o urýchlené konanie vo veci vylúčenia
dieťaťa z materskej školy). Tu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca
so zreteľom na dôvod vylúčenia dieťaťa z danej materskej školy, mohol predpokladať, že dieťa nebude

opätovne do tejto škôlky prijaté.

62. Pre šk. r. 2018/2019 prihlásil žalobca v riadnom termíne dieťa jednak do Základnej školy s materskou
školou A. X, B., ktorá dieťa neprijala rozhodnutím č. R/64/2018 pre nedostatok kapacity a tiež požiadal
o zaradenie dieťaťa do špeciálnej triedy pre žiakov s NKS Základnej školy a materskou školou A. J. XX,

B., ktorá dieťa do špeciálnej triedy pre žiakov s NKS neprijala rozhodnutím č. 49/2018, pre nesplnenie
podmienok podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 322/2008 Z. z. Pritom podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 322/2008 Z. z.
v znení účinnom do 31.08.2018, do škôl pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným
znevýhodnením sa na základe diagnostických vyšetrení a so súhlasom rodiča, prijímajú deti alebo žiaci
s preukázateľným zdravotným znevýhodnením, ktorí sa vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie

nemôžuúspešnevychovávaťvmaterskejškolealebovzdelávaťvzákladnejškole.Zuvedenéhovyplýva,
že podmienkou prijatia dieťaťa do tejto špeciálnej materskej školy bolo diagnostické vyšetrenie dieťaťa
zariadením výchovného poradenstva a prevencie, ktoré by dieťaťu diagnostikovalo špeciálne výchovno-
vzdelávacie potreby. Žalobca pritom v spore nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by pred podaním
prihlášky na túto materskú školu dieťa absolvovalo potrebné diagnostické vyšetrenie a že by konkrétna

diagnostická správa bola prílohou prihlášky do tejto špeciálnej materskej školy. Žalobca dôvodil, že keď
je v rozhodnutí uvedené, že dieťa nebolo prijaté do špeciálnej triedy pre žiakov s NKS pre nesplnenie
podmienok, znamená to, že škola disponovala potrebným diagnostickým vyšetrením. Odvolací súd
však má za to, že uvedená skutočnosť z tohto rozhodnutia vôbec nevyplýva, pretože nesplnenímpodmienok môže byť aj nepredloženie potrebnej prílohy prihlášky, t. j. diagnostickej správy, pričom
žalobca nevysvetlil, čo mu bráni, aby súdu predložil dôkaz o existencii diagnostickej správy, ktorú
predložil k danej prihláške. Je tiež nelogické, aby žalobca dieťa do špeciálnej triedy prihlasoval, ak by

v diagnostickej správe bolo uvedené, že dieťa špeciálny prístup nepotrebuje. Ak by žalobca odporúčaciu
diagnostickú správu predložil, nie je dôvod, aby dieťa nebolo prijaté z dôvodu nesplnenia podmienok.

63. V konaní žalobca predložil Správu z logopedického vyšetrenia dieťaťa zo dňa 02.12.2016,
z ktorej vyplýva, že dieťa má špecificky narušený vývin reči. Ďalej predložil správu z diagnostického

psychologického vyšetrenia zo dňa 21.11.2016, podľa ktorej sa u dieťaťa počas psychologického
vyšetrenia prejavila miera symptómov spojených s ADHD, čo je však nutné potvrdiť neurológom
a špecificky narušený vývin reči. Odporučené bolo pokračovať v logopedickej terapii, ako aj
psychologické vedenie dieťaťa a rodičov z dôvodu zvládania problémov v správaní a pozornosti
dieťaťa. V tejto diagnostickej správe sa odporúčanie umiestniť dieťa v špeciálnej triede neuvádza.
Z lekárskej správy E. A. K., neurologičky, zo dňa 02.02.2017 vyplýva, že dieťa bolo vyšetrené pre

problémy so správaním, menený kolektív materskej školy, prejavy agresivity, dieťa sa ťažšie podrobuje
režimu v škôlke, je zaradené na logopedickú prevenciu v centre detskej reči. Vzhľadom na stanovenú
diagnózu porucha správania v rámci prejavov Aspergerovho syndrómu, s tým, že nemá jednoznačné
typické prejavy pre ADHD, bolo odporučené psychologické vyšetrenie so zameraním na PVP, ponechať
integráciu v materskej škole, pokračovať v logopedickej a psychologickej intervencii. Odvolací súd má za

to, že tieto správy z konca roku 2016 a začiatku roka 2017, neboli vzhľadom na podstatný časový odstup
od ich vyhotovenia postačujúcim podkladom pre prihlášku dieťaťa do špeciálnej triedy žiakov s NKS A. J.
XX B. z mája 2018 pre šk. r. 2018/2019, pričom z nich ani nevyplýva odporúčanie na umiestnenie dieťaťa
do materskej školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Podmienku diagnostickej
správy v zmysle § 7 ods. 1 vyhlášky č. 322/2008 Z. z. podľa odvolacieho súdu spĺňa až diagnostická

správa z rediagnostického psychologického vyšetrenia zo dňa 26.10.2018, ktorá prvý krát obsahuje
záver, že dieťa má pridelený status žiaka so ŠVVP a odporúčanie, ponechať dieťa v súčasnej MŠ E.,
nakoľko sa predpokladá ťažšia adaptácia dieťaťa pri prestupe do predchádzajúcej MŠ, ale zároveň sa
vspráveprvýkrátuvádzaodporúčanie,prednástupomdoZŠ,zvážiťumiestneniedieťaťadoprípravného
ročníka špeciálnej triedy pre žiakov s NKS, A. J. XX, B..

64. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že žalobca nevyhnutnosť navštevovania
súkromnej materskej školy nepreukázal ani v nasledujúcich školských rokoch 2017/2018 a 2018/2019
– tu do 15.11.2018, pretože nepreukázal existenciu žiadnych relevantných skutočností, ktoré mu bránili
kedykoľvek, nielen v riadnom termíne ale aj v priebehu týchto školských rokov požiadať o prijatie dieťaťa

do niektorej z 12 ďalších štátnych materských škôlok v meste Trnava. Hoci MŠ A. nemala pre šk. r.
2018/2019 dostatočnú kapacitu, je to len jedna z ďalších 12-tich škôlok a pokiaľ ide o MŠ A. J., tu
žalobca nepreukázal, že dôvod nesplnenia podmienok pre prijatie do tejto škôlky, by bol iný ako na jeho
strane. Vzhľadom na to, že dieťa žalobcu dovŕšilo v máji 2017 päť rokov veku, v prípade, že by žalobca
oslovil materské školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Trnava, či už všeobecné, alebo tie, ktoré boli

prispôsobené pre deti so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami – ak by predložil relevantnú
diagnostickú správu, bol dôvodný predpoklad, že by dieťa bolo prijaté na predprimárne vzdelávanie
vštátnejmaterskejškole,nielenvpriebehuroka2017,aleajprenasl.šk.r.2017/2018,čišk.r.2018/2019
(v ktorom by tiež vzhľadom na ust. § 59 ods. 2 a § 28 ods. 6 písm. b) Školského zákona, vzhľadom na
vek dieťaťa neuhrádzal školné).

65. Žalobca sa v spore bránil tým, že vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa bolo vylúčené bezbrehé
podávanie prihlášok do štátnych materských škôl, avšak zo správy neurológa z 02/2017 vyplýva len
odporúčanie ponechať integráciu v materskej škole, avšak myslené za účelom rozvíjania sociálnych
zručností dieťaťa v rovesníckom kolektíve (ako vyplýva z diagnostickej správy z 11/2016). Odporúčanie

ponechať dieťa v súkromnej materskej škole E. O. R., je až v diagnostickej správe z 26.10.2018, kde
sa už konštatuje, že dieťa sa postupom času na kolektív a fungovanie MŠ zadaptovalo a prijíma ho aj
kolektív detí, pričom sa predpokladá ťažšia adaptácia dieťaťa pri prestupe do pôvodnej materskej školy,
pretože dieťa potrebuje získavať vedomosti a zručnosti potrebné na zvládnutie nástupu do ZŠ v známom
prostredí materskej školy, kde sa cíti sebaisto a bezpečne. V tom čase už dieťa túto súkromnú materskú

školu navštevovalo od 4/2017 do 10/2018, t. j. už dva školské roky, takže takýto záver je logický.

66. Odvolací súd má za to, že žalobca nielen že nepreukázal relevantné dôvody, ktoré ho po vylúčení
dieťaťa zo škôlky viedli k pôvodnému umiestneniu dieťaťa do súkromnej materskej školy, pričom zmluvuso súkromnou materskej školou uzavrel dňa 03.03.2017 na dobu až do 31.07.2018, ako ani dôvody, pre
ktoré dieťa ponechal v tejto škôlke aj nasledujúce dva školské roky, keď iba jedna prihláška dieťaťa pre
šk. r. 2017/2018 do škôlky, z ktorej bolo dieťa vylúčené a dve prihlášky do škôlok pre šk. r. 2018/2019,

z toho jedna nespĺňajúca podmienky; nepreukazujú dostatočnú iniciatívu žalobcu, aby mu zvýšené
výdavky v tomto období nevznikali. Žalobca v odvolaní dôvodil, že postupoval v súlade s právom dieťaťa
na ochranu zdravia a v súlade so svojou povinnosťou starať sa o zdravie a všestranný rozvoj dieťaťa,
avšak z obsahu predložených lekárskych a diagnostických správ nevyplýva, že by do 26.10.2018 bolo
ohľadom zdravotného stavu dieťaťa indikované nemeniť školské zariadenie, resp. potreba zaradiť dieťa

do škôlky určenej pre deti so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami, keď rozhodujúcou bola
predovšetkýmprvotnávoľbažalobcu,umiestniťdieťavmarcir.2017bezďalšiehovsúkromnejmaterskej
škole. Nebola potom dôvodná obrana žalobcu v odvolaní, že žalovaná mala preukazovať existenciu
podmienok zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú porušením jeho prevenčnej povinnosti (§
415 OZ), pretože v danej veci v prvom rade nebola preukázaná adekvátna príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a škodou na strane žalobcu. Následne okolnosť, že žalobca bez podniknutia

adekvátnych krokov, ponechal dieťa v súkromnej materskej škole po celé uplatnené obdobie vzniku
škody, nemožno pripisovať na vrub žalovanej, keďže žalobca nepostupoval vo vzťahu k vydanému
nezákonnému rozhodnutiu už pri prvotnej voľbe súkromnej materskej školy adekvátnym spôsobom.

67. Žalobca teda v predmetnej veci nepreukázal, že samotná nemožnosť navštevovať štátnu materskú

školu E., by mala priamo za následok vznik škody žalobcu spočívajúcej vo zvýšených nákladoch na
súkromnú materskú školu E. po celé rozhodné obdobie. Prvotnou príčinou týchto nákladov bola síce
nevyhnutnosť umiestniť dieťa v materskej škole po jeho vylúčení, avšak náklady práve na súkromnú
materskú školu, nie sú priamym bezprostredným následkom tejto prvotnej príčiny, keďže žalobca
nepreukázal, že na základe vydaného nezákonného rozhodnutia by boli rodičia dieťaťa povinní, alebo

nútení zvoliť si na vzdelávanie svojho dieťaťa práve a len súkromnú materskú školu. Bezprostrednou
príčinou vzniku škody žalobcov spočívajúcej vo zvýšených nákladoch na súkromnú materskú školu,
oproti výdavkom v predchádzajúcej škôlke, tak bolo práve rozhodnutie rodičov dieťaťa, umiestniť ho do
súkromnej materskej školy a tiež ponechať ho v nej aj nasledujúce dva školské roky.

68. Odvolací súd teda považuje za rozhodujúce, že po vydaní nezákonného rozhodnutia o ukončení
predprimárneho vzdelávania syna žalobcu, žalobca zvolil pre svojho syna súkromnú MŠ, hoci mal
možnosť zvoliť si inú adekvátnu štátnu MŠ. V danom prípade priamym následkom nezákonného
rozhodnutia bola skutočnosť, že syn žalobcu nemohol navštevovať štátnu MŠ E., avšak náklady
žalobcu vynaložené na súkromnú MŠ nie sú priamym následkom tejto prvotnej príčiny, vzhľadom na

nepreukázanie ich účelnosti a adekvátnosti vynaloženia žalobcom, a to nielen za obdobie od 01.04.2017
do 31.08.2017, ale ani v období od 01.09.2017 do 15.11.2018. Nebola preukázaná existencia priamej
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím MŠ E. o predčasnom ukončení predprimárneho
vzdelávania a nákladmi na školné a stravovanie v súkromnej materskej škole a cestovným do tejto
súkromnej MŠ. Takto žalobcom uplatnená škoda nie je priamym následkom daného nezákonného

rozhodnutia.

69. Na základe tohto záveru, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou sporových strán,
odvolací súd o podaných odvolaniach žalobcu a žalovanej rozhodol tak, že vyhovujúci výrok I. rozsudku
súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že nárok žalobcu na náhradu škody v tejto časti

zamietol a zvyškovo zamietajúci výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

70.Vsúladesust.§396ods.2CSPodvolacísúdrozhodolotrováchceléhokonaniavzmysle §255ods.
1 CSP tak, že v spore plne procesne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov

prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Intervenientovi na strane žalovanej v súlade
s princípom procesnej ekonómie podľa čl. 17 CSP nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože si
náhradu trov konania neuplatňoval.

71. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

72. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

- 2 -
28Co/27/2024

28Co/27/2024-
2119208090
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).