Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by Mgr. Ivo Maruščák

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124011271
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7124011271.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a členov senátu JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.02.2025,
v trestnej veci obvineného A. B. C., pre prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona v
jednočinnom súbehu so zločinom skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.
zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/34/2024

zo dňa 18.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 1T/34/2024 zo dňa 18.09.2024 Okresný súd Prešov rozhodol tak, že podľa § 241
ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, v spojení s § 215 ods. 1 písm. d) a písm. h) Tr. poriadku, § 9 ods. 1 písm.
a) Tr. poriadku, § 87 ods. 1 písm. e) a § 84 Tr. zákona zastavil trestné stíhanie obvineného A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX v D. A., pre skutok kvalifikovaný ako prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr.
zákona v znení účinnom do 05.08.2024 v jednočinnom súbehu so zločinom skrátenia dane a poistného
podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024, ktorého sa mal dopustiť
tak, že

- ako osoba konajúca za daňový subjekt E. C., s.r.o, so sídlom F. X, D., IČO XX XXX XXX, DIČ:

XXXXXXXXXX, IČ pre DPH: G. (od 15. júla 2017 právny nástupca B. H., s.r.o., so sídlom A. X,
D., IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX), zaúčtoval ako odberateľ do svojho účtovníctva fiktívne
náklady – došlé faktúry od dodávateľa I. G., s.r.o., so sídlom J. XX, G. K. L., IČO: XX XXX XXX, DIČ:
XXXXXXXXXX, IČ pre DPH: G., a to

- faktúra č. 160100046, dátum vystavenia 02.02.2016, základ dane 43.800,- Eur plus 20 % DPH 8.760,-

Eur, celkom fakturovaná suma 52.560,- Eur, predmet fakturácie: dodanie 3.000 ks strieborných mincí,
rýdzosť 999,9, váha 1 oz, jednotková cena 14,60 Eur,

- faktúra č. 160100047, dátum vystavenia 12.02.2016, základ dane 54.450,- Eur plus 20% DPH 10.290.-
Eur, celkom fakturovaná suma 61.740,- Eur, predmet fakturácie: dodanie 3.500 ks strieborných mincí,
rýdzosť 999,9, váha 1 oz, Jednotková cena 14,70 Eur, pričom mu predmet fakturácie dodaný nebol a

súčasne do svojho účtovníctva zaúčtoval vyšlú faktúru pre svojho odberateľa M. N. O., P. G., K. G.
XX, XXXXX C., K. G. Q., IČO: I., IČ pre DPH: R., faktúra č. 20160002, dátum vystavenia 10.02.2016,.
cena celkom 88.175,- Eur, za dodanie platinových tehličiek váhy 2.5 kg v rýdzosti 999,5 jednotková
cena 26.300,- Eur a za dodanie 1.500 ks rôznych strieborných mincí, váha 1 oz„ jednotková cena
14,95 EUR, pri ktorej v úmysle vyhnúť sa priznaniu DPH z toho dodania vo výške DPH 14.695.83 Eur,
fakturoval dodanie s oslobodeným od DPH napriek tomu. že k dodaniu tovaru pre nadobúdateľa pre

daň v inom členskom štáte nedošlo, navyše údajný nemecký odberateľ nebol osobou identifikovanou
pre daň v inom členskom štáte, a preto jej nemohol dodať tovar oslobodený od DPH, pričom následnedňa 23.03.2016 podal do elektronickej podateľne na Daňovom úrade Košice daňové priznanie na daň z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 02/2016, ktorým v úmysle obohatiť sa o neoprávnený prospech
uplatnený nadmerný odpočet DPH z došlých faktúr č. 160100046 a č. 160100047 vo výške 19.050,-

EUR neoprávnene zahrnul do odpočítania dane a z vyšlej faktúry č. 20160002 DPH vo výške 14.695,83
EUR nepriznal, čím si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet vo výške 19.050,- Eur a skrátil daň z
pridanej hodnoty vo výške 14.695,83 Eur, nakoľko trestnosť činu v časti, v ktorej má znaky trestného
činu prečinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024 zanikla
a trestné stíhanie pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného

zákona v znení účinnom do 05.08.2024, je premlčané.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť okresný prokurátor, ktorý v odôvodnení sťažnosti uviedol, že
s rozhodnutím súdu v napadnutom uznesení vo vzťahu k § 276 Tr. zákona nesúhlasí a nepovažuje
napadnuté uznesenie v tejto časti za správne a zákonné. Poukázal na to, že je nepochybné, že
skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, bol dokonaný ku dňu 23.03.2016. Obvinenie za tento skutok

bolo vznesené dňa 26.02.2020. V čase jeho dokonania, aj v čase vznesenia obvinenia bol skutok
právne kvalifikovaný podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona. Podľa aktuálneho znenia v tomto
prípade prichádza do úvahy právna kvalifikácia ako prečin podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona, s trestnou
sadzbou odňatia slobody šesť mesiacov až tri roky tak, ako to uvádza aj súd. Prvostupňový súd však
nezohľadnilzásadu,ženakonanie(aajnastíhanie)saaplikujeznenieTrestnéhoporiadkuúčinnévčase

rozhodovania. V čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia, rovnako aj v čase podania obžaloby,
stíhanie žalovaného skutku nebolo premlčané, preto podľa jeho názoru mal súd konať a o žalovanom
skutku riadne rozhodnúť, teda či už o uznaní viny a uložení trestu, alebo o oslobodení spod obžaloby
za stíhaný skutok. Nad rámec uvedeného poukazuje na poučenie uvedené v napadnutom uznesení,
ktoré nezodpovedá zneniu § 187 ods. 1 Tr. poriadku. Z týchto dôvodov napadnuté uznesenie považuje

za nesprávne a nezákonné, a preto navrhuje, aby druhostupňový súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr.
poriadku vyhovel jeho sťažnosti, zrušil napadnuté uznesenie a Okresnému súdu Prešov prikázal vo veci
opätovne konať a rozhodnúť.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 Tr. poriadku správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku
napadnutého uznesenia predchádzalo, a zistil, že sťažnosť okresného prokurátora dôvodná nie je.

Krajský súd k sťažnostným námietkam okresného prokurátora, ktoré sa týkali len časti napadnutého
uznesenia, ktorým prvostupňový súd trestné stíhanie pre prečin skrátenia dane a poistného zastavil,

uvádza, že súd prvého stupňa správne skonštatoval, že obvinenie v uvedenej trestnej veci bolo
obvinenému vznesené uznesením ČVS:ORP-1514/6-VYS-KE-2017 dňa 26.02.2020. Zároveň správne
poukázal na to, že dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, v dôsledku ktorej,
výška väčšej škody je suma prevyšujúca 20.000 eur, pričom dovtedy väčšia škoda prevyšovala sumu
2.660 eur. V dôsledku zmeny Trestného zákona tak treba trestný čin skrátenia dane a poistného, pre

ktorý bola podaná obžaloba, posudzovať podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024,
t.j.ako skráteniadanevmalomrozsahu,keďžeskráteniedanejevsumemenšejako20.000eur,zaktorý
je možné uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. V danom prípade tak stíhaný trestný
čin predstavuje prečin, ktorého trestnosť zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je 3 roky. Skutok bol
spáchaný dňa 23.03.2016 podaním daňového priznania. V danom prípade tak zanikla trestnosť činu

uplynutím premlčacej doby 3 roky, t.j. dňom 23.03.2019, keďže do tejto doby nebolo vznesené obvinenie,
keďže k nemu došlo až dňa 26.02.2020. Z uvedeného dôvodu bolo trestné stíhanie pre prečin skrátenia
dane a poistného zastavené.

Je nutné konštatovať, že okresný súd vychádzal z korektných skutkových zistení a tieto vyhodnotil

v súlade s § 2 ods. 12 Tr. poriadku logicky a správne. Z predloženého spisu vyplynula podstatná
skutočnosť, a to, že skutok bol spáchaný dňa 23.03.2016 podaním daňového priznania, obvinenie v
uvedenej trestnej veci bolo obvinenému vznesené uznesením ČVS:ORP-1514/6-VYS-KE-2017 až
dňa 26.02.2020, a preto k uplynutiu premlčacej doby tri roky, ako správne uzavrel aj prvostupňový súd,
došlo už 23.03.2019, pretože do tejto doby nebolo obvinenému vznesené obvinenie.

V období od spáchania predmetného trestného činu do rozhodnutia krajského súdu, nadobudli účinnosť
ďalšie, pre páchateľa priaznivejšie ustanovenia Trestného zákona, ktoré sú potrebné na tento prípad
aplikovať, nakoľko došlo k zmene znenia Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákonv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), a to v dôsledku jeho
novely zákonom č. 40/2024 Z. z. zo dňa 08.02.2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pri

dočasnom pozastavení účinnosti na podklade uznesenia Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 3/2024-112
z 28.02.2024 uverejneného pod č. 41/2024 Z.z.) v znení vychádzajúcom z nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2024-761 z 03.07.2024 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 215/2024
Z. z.

Do účinnosti predmetnej novely Trestného zákona, teda do 05.08.2024, škodou malou sa rozumela
škoda prevyšujúca sumu 266 eur, škodou väčšou sa rozumela suma dosahujúca najmenej
desaťnásobok takej sumy a značnou škodou sa rozumela suma dosahujúca najmenej stonásobok takej
sumy. Zmena s účinnosťou od 06.08.2024 spočíva pre potreby tohto prípadu v zmene ustanovenia §
125 ods. 1 Tr. zákona, kde škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur a neprevyšujúca
sumu 20.000 eur. Uvedené znamená zásadnú zmenu právnej kvalifikácie skutku tak, že v dôsledku

zmeny Trestného zákona je treba trestný čin, pre ktorý bola podaná obžaloba, posudzovať podľa § 276
ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024, t. j. ako skrátenia dane v malom rozsahu, keďže
skrátenie dane bolo vo výške 14.695,83 eur, teda v sume menšej ako 20.000 eur. Za uvedený trestný čin
je možné uložiť trest odňatia slobody šesť mesiacov až tri roky. S poukazom na ust. § 87 ods. 1 písm. e)
Tr. zákona, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je tri roky pri ostatných prečinoch. V

danom prípade teda stíhaný trestný čin predstavuje prečin, ktorého trestnosť zaniká uplynutím trojročnej
premlčacej doby, teda ako prečin v zmysle § 10 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona.

V zmysle nálezu Ústavného súdu PL. ÚS 3/2024-761 zverejneného v zbierke zákonov pod č. 215/2024
Z. z. dňa 06.08.2024 bodu 391, premlčanie predstavuje zložku trestnosti činu a v prípade, že dôjde k

jeho zmierneniu, čo sa prejaví v skrátení premlčacích dôb, toto zmiernenie pôsobí aj na vzťahy pred
schválením novej priaznivejšej úpravy, čo znamená, že otázku premlčania je potrebné preskúmať z
pohľadu týchto nových kratších premlčacích dôb, čím sa napĺňa článok 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu sp. zn. Tpj 129/2024 zo dňa 28.11.2024 k zjednoteniu výkladu § 2 ods. 1 Tr. zákona. Podľa záverov
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zákona pri jeho výklade v
súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť posúdiť trestnosť činu a uložiť trest

podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon účinný v čase, keď bol čin
spáchaný. Z predmetného stanoviska okrem iného tiež vyplýva, že nové (kratšie) premlčacie doby sa
budú uplatňovať aj spätne, a teda ak nebolo vznesené obvinenie v tejto novej (kratšej) premlčacej dobe,
bude trestné stíhanie premlčané.

Z týchto dôvodov sa preto krajský súd nestotožnil s názorom okresného prokurátora, že prvostupňový
súd nezohľadnil zásadu, že na konanie (a aj na stíhanie) sa aplikuje znenie Trestného poriadku účinné
v čase rozhodovania.

Jedným zo základných predpokladov pre posudzovanie trestnosti žalovaného skutku, a teda aj samotnej

dôvodnosti trestného konania, je tak v čase údajného spáchania predmetného skutku, ako aj v čase
vyhlásenia napadnutého uznesenia, preskúmanie skutočností, či v čase rozhodovania krajského súdu,
je trestné stíhanie prípustné, pričom jedným z dôvodov neprípustnosti trestného stíhania je, ak je
premlčané, pretože podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo
začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Pokiaľ sa týka sťažnostnej námietky okresného prokurátora ohľadom nesprávneho poučenia okresným
súdom, krajský súd uvádza, že v zmysle § 241 ods. 4 Tr. poriadku, proti uzneseniu podľa § 241 ods. 1
písm.a)ažc)ad)okremuzneseniaoprerušenítrestnéhostíhaniazdôvoduokolnostíuvedenýchv§283
ods. 5 písm. e) až h), písm. j) alebo písm. l), môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť, ktorá má, ak

nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok. Na správnosti výroku napadnutého uznesenia
však nič nemení skutočnosť, že v poučení predmetného rozhodnutia bol zakomponovaný ako osoba
oprávnená podať sťažnosť aj poškodený, navyše za situácie, že tento žiadnu sťažnosť nepodal.Na základe vyššie uvedeného, krajský súd nezistiac žiaden dôvod pre zmenu, či zrušenie napadnutého
rozhodnutia, sťažnosť okresného prokurátora postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, ako
nedôvodnú zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Podľa § 9 ods. 4 Trestného poriadku, v trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v
odseku 1 písm. a/ (trestné stíhanie je premlčané), sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní

odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O
tom treba obvineného poučiť. Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.