Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 24, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124208007
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124208007.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
X.X.XXXX,bytomakomatka,vkonanízastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecí
a rodiny Trnava, dieťa matky: A. C. B., narodená X.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., v konaní zastúpená
advokátkou JUDr. Luciou Sukopovou, so sídlom Františkánska 5, Trnava, a otca: F. G., narodený

XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX, E., v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou AK Petrovič s.r.o.,
so sídlom Kollárova 566/32, Trnava, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 33P/131/2024-34 zo dňa 21.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa opätovne domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,

ktorým by súd vo vzťahu k maloletému dieťaťu nahradil súhlas otca maloletého dieťaťa s individuálnym
vzdelávaním maloletého dieťaťa, tentokrát v školskom roku 2024/2025 na ZŠ s MŠ I.. Predchádzajúci
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o nahradenie súhlasu otca s individuálnym
vzdelávaním maloletého na ZŠ a MŠ J. H. v E. bol uznesením Okresného súdu Trnava, č.k.
33P/6/2024-32 z 18.1.2024 zamietnutý a Krajský súd v Trnave uvedené uznesenie prvoinštančného
súdu uznesením sp. zn. 11CoP/20/2024 z 29.2.2024 potvrdil. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že

maloletýuždlhšietrpíobsedantno-kompulzívnouporuchou,ktorásazačalaprejavovaťvdecembri2019,
kedy sa maloletý začal kúpať kvôli tomu, že sa cítil „špinavý“. Od novembra 2023 sa mu pridružili
urologické problémy. Maloletému boli nasadené psychiatrické lieky, ktoré boli neskôr viackrát menené.
Maloletý mal v škole pocit, že učebnice, zošity, lavice sú špinavé, rovnako ako aj spolužiaci, v dôsledku
čoho sa po príchode zo školy aj 3 hodiny sprchoval a jeho oblečenie bolo potrebné oprať. Následne
od novembra 2023 maloletý nebol schopný dennej školskej dochádzky, pretože okrem obsedantno-

kompulzívnej poruchy začal trpieť aj urologickými zápalmi. Vzhľadom na uvedené matka kontaktovala
A. H., ktorá odporúčala individuálny študijný plán a nové lieky. Otec napriek tomu, že bol oboznámený
s dokumentami od odborníkov, súhlas s individuálnym študijným plánom neudelil, v dôsledku čoho
ZŠ a MŠ J. H. v E. rozhodla, že individuálne vzdelávanie maloletého nepovolí. Stav maloletého sa
naďalej zhoršoval, maloletý prestal vychádzať z bytu, musel byť hospitalizovaný na psychiatrickom
oddelení v Bratislave. Maloletý podľa slov matky hospitalizáciu znášal veľmi zle, preto bola ukončená na

negatívny reverz. Lekári maloletému zmenili lieky a odporučili tak individuálny študijný plán, ako aj na
zmenu školy, čo podložila prepúšťacou správou z psychiatrického oddelenia NÚDCH Kramáre. Napriekpiatim mesiacom, počas ktorých maloletý nebol schopný prísť do školy, škola žiadosti o individuálne
vzdelávanie nevyhovela.
Matka následne našla pre maloletého inú školu, konkrétne ZŠ s MŠ I., ktorá bola ochotná maloletého

prijať, umožniť mu individuálne štúdium a vypracovať mu plán jednotlivých skúšok tak, aby ukončil
prvý aj druhý polrok šk. roka 2023/2024, a teda neopakoval ročník. Matka novú školu informovala,
že súhlas otca so zmenou školy je spojený s ťažko prekonateľnou prekážkou a zároveň škola mala
preukázané, že zmena školy vzhľadom na jej naliehavosť neznesie odklad, o čom matka k prihláške na
novú školu podpísala čestné prehlásenie. ZŠ s MŠ I. matke maloletého vyhovela, maloletého prijala, a

zároveň mu bezodkladne poskytla individuálny študijný plán s ohľadom na jeho zhoršený zdravotný stav.
Zmena školy a individuálne vzdelávanie prispeli k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu maloletého,
čo preukazovala matka potvrdením pediatričky A. H. I.. Po začatí nového školského roka 2024/2025
bola matka oslovená vedením ZŠ s MŠ I., že je potrebné požiadať o nový individuálny študijný plán
na školský rok 2024/2025. Nakoľko s novým individuálnym študijným plánom súhlasila len matka,
maloletý začal navštevovať školu v rámci denného štúdia, v dôsledku čoho sa mu zdravotné problémy

opäť zhoršili. Po prvom dni strávenom v škole dostal afektívny záchvat. Po jeho vyšetrení pediatrička
skonštatovala, že preskúšanie v škole zvláda, ale bežný denný pobyt v škole nie, čo matka podložila
lekárskym potvrdením od A. I.. Matka ďalej uviedla, že individuálny študijný plán odporúča vedenie
školy, ktorú maloletý navštevuje, jeho ošetrujúca pediatrička, jeho psychiatrička. Napriek tomu otec,
ktorý nemá medicínske ani pedagogické vzdelanie, s ich odporúčaniami nesúhlasí, avšak svoj postoj

jasne nevysvetlil a argumentácia o „potrebe kolektívu“ u dieťaťa s poruchou OCD je podľa slov matky
absurdná. Taktiež dodáva, že postoj otca je podľa jej názoru čisto účelový, v snahe ublížiť jej, pričom
vo výsledku ubližuje vlastnému dieťaťu.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015

Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, §
328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 prvá veta, § 331 ods. 1 druhá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), a ust. § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účelom inštitútu neodkladného
opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý a bezodkladný zásah súdu. Podotkol, že k
nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých by mal súd pristúpiť
najmä ak je ohrozená výživa maloletého alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o dieťa, pričom
je vždy potrebné prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa.

V danom prípade bolo predmetom konania posúdenie dôvodnosti ďalšieho návrhu matky maloletého
dieťaťa na neodkladné nahradenie súhlasu jeho otca s individuálnym vzdelávaním maloletého v 8.
ročníku nového školského roka 2024/2025 na novej základnej škole, ktorú zmenil bez vedomia otca v
priebehu 7. ročníka a tento úspešne dokončil tak, že sa vyučovacieho procesu osobne nezúčastňoval
pre psychické problémy, len zložil komisionálne skúšky na konci školského roka a od začiatku nového

má opäť problém s dochádzkou do triedy, kde mu pripadajú veci a osoby „špinavé“, teda zmenou
školy sa jeho stav nestabilizoval. Súd prvej inštancie konštatoval, že z návrhu matky nie je zrejmé,
akými terapiami (odporúčané pri poslednej hospitalizácii) sa pracuje s dieťaťom na odstránení prejavov
jeho choroby. Pozitívne hodnotil snahu maloletého dostaviť sa na vyučovanie a tiež prístup školy,
ktorá mu vychádza v ústrety skráteným a ospravedlneným vyučovaním. Odporúčanie pokračovať vo

vyučovaníajformouindividuálnehovzdelávaciehoplánu,vzhľadomnaaktuálnyklinickýstavmaloletého,
vyplynulo z psychiatrickej správy z apríla 2024 aj zo správy pediatričky aktuálnej v čase rozhodovania
prvoinštančného súdu. Z uvedených správ tiež vyplýva potreba postupného začleňovania maloletého
do plnohodnotného denného vyučovacieho procesu, čo by sa v prípade vyhovenia tomuto návrhu
podľa súdu nenaplnilo, pretože by mohol stratiť motiváciu redukovať svoje rituály a ostal by úplne

izolovaný od všetkých rovesníkov. Zo správy psychiatrickej ambulancie vyplynulo, že u maloletého
momentálne absentuje kontakt s kamarátmi, rodinou a svoj čas trávi väčšinou na internete, von nechodí
a chýba mu akákoľvek socializácia. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že pre maloletého by bolo
vhodnejšie spolupracovať so školským psychológom, podporným tímom, či asistentom s tým, že
mu v škole budú tolerované neskoršie príchody, skoršie odchody z vyučovania, skrátené vyučovanie,

samostatné sedenie v lavici, obalené učebnice, počas prechodných domácich vyučovaní používanie
aplikáciu ZOOM a spájanie sa aspoň čiastočne s vyučovacím procesom, taktiež poukázal na potrebu
absolvovania terapií, samozrejme všetko podľa odporúčaní kompetentných pracovníkov a odborníkov.
Zároveň zdôraznil, že vyučovanie v škole zabezpečujú učitelia s pedagogickým vzdelaním, pričom tietopodmienky na strane matky nie sú splnené. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie návrhu matky
nevyhovel a konštatoval, že v najlepšom záujme maloletého je poskytnúť mu pomoc pri začleňovaní do
riadneho vyučovacieho procesu.

Záverom poukázal na to, že medzi rodičmi je stále sporné, akú školu by mal maloletý navštevovať,
pretože otec nedal súhlas s prestupom, zápisom ani individuálnym plánom na ZŠ v I. a súd by musel
nad rámec individuálneho vyučovacieho plánu posudzovať aj dôvodnosť prestupu na inú školu, čo
z doterajšieho konania nemal osvedčené.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Uznesenie v časti výroku I. napadla riadnym a včasným odvolaním matka prostredníctvom svojho
právneho zástupcu s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a s návrhom na jeho zmenu
tak, že odvolací súd jej návrhu v celom rozsahu vyhovie a súhlas otca s individuálnym učebným

plánom pre maloletého nahradí. Poukázala na to, že súd mal pri posudzovaní návrhu predložené
viaceré dôkazy, a to správy lekárov, odborníkov, ktorí opakovane konštatovali vhodnosť individuálneho
vzdelávacieho plánu ako aj vhodnosť zmeny školy. Stav maloletého sa krátko po tom, ako sa dozvedel,
že bol prijatý na novú školu a že mu bol na novej škole schválený individuálny učebný plán, výrazne
zlepšil. Uvedená skutočnosť bola nie len osvedčená, ale aj preukázaná opakovanými potvrdeniami

pediatričky maloletého (z leta 2024, zo septembra 2024). Uviedla, že súd prvej inštancie odporúča,
aby napr. škola tolerovala maloletému neskoršie príchody, skoršie odchody z vyučovania, skrátené
vyučovanie, všetko podľa odporúčaní kompetentných pracovníkov a odborníkov. Tieto odporúčania
považuje za aplikovateľné práve individuálnym študijným plánom. Má záujem, aby maloletý absolvoval
v rámci denného štúdia aspoň prvé 3 vyučovacie hodiny, avšak bez individuálneho vzdelávacieho

plánu je problematické to realizovať a po 3 hodinách odísť zo školy. Konštatovala, že súd tak
napriek stanovisku školy, odporúčaniu kolízneho opatrovníka, odporúčaniu pediatričky, či psychiatričky
pokračovať v individuálnom vzdelávacom pláne návrh matky zamietol a zároveň odporučil, aby škola
tolerovala (okrem iného) maloletému neskoršie príchody, skoršie odchody z vyučovania, skrátené
vyučovanie, všetko podľa odporúčaní kompetentných pracovníkov a odborníkov, čo je tiež obsahom

individuálneho učebného plánu. Tento rozpor súd neobjasnil, preto jeho rozhodnutie považuje za
nepreskúmateľné.
Ďalej podotkla, že má vysokoškolské vzdelanie humanitného smeru II. stupňa, čiže spĺňa podmienky
ustanovenézákonomnato,abymohlaakorodičvzdelávaťsvojedieťasindividuálnymučebnýmplánom.
K postoju otca uviedla, že buď ochoreniu maloletého napriek informovaniu sa u odborníkov vôbec

nerozumie, alebo je mu jedno, čo je v najlepšom záujme maloletého, avšak daný postoj otca nemôže
byť na ujmu maloletého v ďalšom vzdelávaní.
Ako prílohy k odvolaniu matka doložila správu z Centra detskej psychiatrie v Bratislave a mail
pani psychiatričky adresovaný matke, z ktorých vyplýva, že maloletý trpí nasledovnými diagnózami:
[F80.8] Iná vývinová porucha reči a jazyka / in anamn, [F93.0] Úzkosť z odlúčenia v detskom veku /

in anamn, [F42.2] Zmiešané obsesívne myšlienky a konanie, [F84.5] Aspergerov syndróm. Ďalej
sa v nich vyjadruje k riešeniu stavu maloletého terapiami u psychológa, ale aj k individuálnemu
učebnému plánu, a tiež k štúdiu na aktuálnej škole (ZŠ s MŠ I.). Maloletému bola navýšená medikácia,
individuálny vzdelávací plán vypracovaný psychológom, pokračovanie v akademickom procese na
aktuálnej základnej škole a individuálne KBT terapie. Taktiež zdôrazňuje, že už samotná diagnóza

Aspergerov syndróm odôvodňuje individuálny učebný plán u maloletého, nieto ešte v kombinácii s
obsedantno – kompulzívnou poruchou.
Poukázala na to, že súd nedisponuje medicínskym ani pedagogickým vzdelaním, preto je potrebné, aby
svoje rozhodnutie odôvodnil a podložil názorom odborníkov v danej oblasti, čo v rozhodnutí súdu prvej
inštancieabsentuje.Súdprvejinštancieopomenulodporúčanialekárov,školy,ktorúmaloletýnavštevuje,

aj kolízneho opatrovníka, preto jeho rozhodnutie považuje za nedôvodné a má za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd nesprávne
posúdil jej návrh, navyše svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, a v rozpore so svojimi vlastnými
odporúčaniami, aby škola tolerovala maloletému neskoršie príchody, skoršie odchody z vyučovania,

skrátené vyučovanie, všetko podľa odporúčaní kompetentných pracovníkov a odborníkov, avšak návrh
matky práve na takýto prístup školy (ktorý by bol umožnený individuálnym učebným plánom, ktorý
navrhovala škola i matka), zamietol.7. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý oznámil súdu, že sa pridržiava svojho
vyjadrenia zo dňa 15.10.2024.

8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie
súhlasí, jeho argumentáciu považuje za logickú a správnu. Otec v úvode svojho vyjadrenia namietal
konštatáciu súdu prvej inštancie, podľa ktorej sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nevyjadril. Zdôraznil, že správa s jeho vyjadrením bola súdu doručená dňa 21.10.2024 o 17:08, t.
j. v posledný deň lehoty, avšak súd nevyčkal do uplynutia lehoty (tzn. do polnoci dňa 21.10.2024)

a v posledný deň lehoty rozhodol. Vzhľadom na to, že jeho argumentácia nebola poňatá do súdneho
rozhodnutia, sa jej vo vyjadrení k odvolaniu matky pridržiava a zotrváva na nej.
Poukázal na skutočnosť, že dôvodnosť ani zákonnosť prestupu maloletého na ZŠ s MŠ v I. neboli
skúmané a nie sú ani osvedčené. Na to, aby bolo možné posúdiť vhodnosť formy štúdia maloletého
je potrebné, aby dieťa bolo legitímnym žiakom danej školy, t. j. aby bolo zákonne prijaté. Podľa §
144a ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „Školský zákon“) je potrebné, aby na podaniach týkajúcich sa výchovy a
vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, čiže aj na žiadosti o prijatie dieťaťa do základnej
školy, boli podpisy oboch zákonných zástupcov maloletého dieťaťa, okrem prípadov uvedených v §
144a ods. 2 školského zákona. V prípade maloletého žiadosť o prijatie dieťaťa do základnej školy
podpísala iba jeho matka s poukazom na § 144a ods. 2 písm. c) školského zákona, v zmysle ktorého

sa podpis druhého zákonného zástupcu nevyžaduje, ak vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu
druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa. Otec
namietal, že by v danom prípade existovala ťažko prekonateľná prekážka, ktorá by spájala zadováženie
jeho súhlasu. Spravidla by sa za ťažko prekonateľnú prekážku mohla považovať skutočnosť, ak by
sa otec zdržiaval na neznámom mieste, bol by dlhodobo nezvestný, prípadne by sa prekážka týkala

jeho zdravotného stavu (napr. bezvedomie). Tieto dôvody však na strane otca nenastali a nesúhlas
otca nemožno považovať za ťažko prekonateľnú prekážku. Zdôraznil, že škola s ním v rozpore so
zákonom nekonala, ani mu nedoručila rozhodnutie o prijatí, preto sa dňa 31.10.2024 obrátil na Okresnú
prokuratúru Trnava s Podnetom na podanie protestu prokurátora a žiadosťou o preskúmanie zákonnosti
Rozhodnutia Základnej školy s materskou školou, I. XXX, IČO: 36080454 zo dňa 29. 4. 2024 číslo:

12/2024 a postupu pri rozhodovaní o odvolaní, ktorý bol prijatý dňa 6. 11. 2024 č. Pd 162/24/2207-2,
pričom uvedený podnet tvorí prílohu vyjadrenia.
Uviedol, že matka sa už nahradenia súhlasu otca s individuálnym vzdelávaním nariadením
neodkladného opatrenia domáhala v konaní vedenom na Okresným súdom Trnava pod sp. zn.
33P/6/2024. Návrh matky súd zamietol uznesením zo dňa 18. 1. 2024, proti ktorému sa matka odvolala.

O odvolaní matky rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 11CoP/20/2024 zo dňa 29.2.2024
tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Otec ďalej poukázal na bod 19 zmieneného uznesenia
Krajského súdu v Trnave, v ktorom odvolací súd spochybnil okolnosti, za ktorých psychiater vydal
potvrdenie o odporúčaní individuálneho vzdelávania maloletého, a síce či sa tak stalo na základe
dôkladného vyšetrenia maloletého alebo výlučne na základe tvrdení matky. Taktiež vzal do úvahy,

že v doterajších súdnych konaniach matka súdu viackrát predložila rôzne (najmä lekárske) správy,
ktoré súd posúdil ako zabezpečené účelovo, pričom súdy poukázali aj na to, že uvedené vyšetrenia
absolvovala matka s maloletým bez otca a je pochybnosť o ich objektívnosti. Ďalej uviedol, že matka
bez relevantných dôvodov odmieta pomoc podporného tímu ponúkaného školou, ktorý by maloletému
i v prípade zhoršeného zdravotného stavu umožnil pokračovať riadne v štúdiu dennou formou, ktorá

nepochybne je v záujme maloletého.
V kontexte uvedeného otec apeloval na skutočnosť, že matka podľa jeho názoru v trende
zabezpečovania si lekárskych nálezov a odporúčaní bez vedomia otca pokračuje. Uviedol, že matka
spolu s odvolaním predložila súdu nový lekársky nález Kliniky duševného zdravia Calma, avšak
vyšetrenie absolvovala s maloletým opäť bez otca, čo vedie k stále pretrvávajúcim pochybnostiam

o objektívnosti takto „získaných“ lekárskych nálezov. Ďalej poukázal na lekársky nález A. C. H. zo
dňa 17.4.2024 predložený matkou v konaní, z ktorého vyplýva odporúčanie pokračovať v individuálnej
psychoterapii (KBT), čo nebolo zo strany matky preukázané a má za to, že ani nie je realizované.
Zároveň z neho vyplýva aj skutočnosť, že maloletý bol na žiadosť matky proti rade lekára prepustený
na negatívny reverz, pričom matka bola oboznámená o možných rizikách predčasného ukončenia

hospitalizácie. Ďalej bolo odporučené psychoterapeutické vedenie v rajóne, psychologické vedenie pre
rodičov, v školskom prostredí spolupráca s podporným tímom, konzultácia so školským psychológom,
s rajónnym Centrom poradenstva a prevencie (CPP). Poukázal na to, že matka v odporúčanom smere
nekoná, naopak vymieňa psychiatričku, a to v záujme zabezpečenia listín, ktoré by jej mohli napomôcťdosiahnuť želaný výsledok. Dodal, že matka takto koná napriek tomu, že A. C. H. v správe zo dňa 24.
4. 2024, odporučila rehospitalizáciu, súdnoznalecké vyšetrenie rodičov a aj dieťaťa, najmä s nutnosťou,
aby sa na hospitalizáciu dostavil aj otec (objektivizácia údajov), k čomu doposiaľ neprišlo a teda ani

len zdravotný stav maloletého a s tým súvisiace odporúčania vo vzťahu k forme vzdelávania neboli
objektivizované. Neobjektivizované sú podľa otca nie len odporúčania a liečba maloletého, ale ani
samotné diagnostikovanie v smere záväzného záveru o diagnóze Aspergerov syndróm, ktoré neboli
relevantne podložené. Taktiež uviedol, že matka sa naďalej nepodrobuje sociálno – psychologickému
poradenstvu v združení TENENET o.z. nariadenému súdom.

Záverom poukázal na mylné tvrdenie prezentované matkou, že v zmysle zákonnej úpravy má byť
postačujúce, ak má rodič dieťaťa s individuálnym učebným plánom vysokoškolské vzdelanie, pričom
nemá byť špecifikované, že musí byť pedagogického smeru. Uvedené tvrdenie matky nekorešponduje
s úpravou obsiahnutou v § 24 ods. 4 školského zákona podľa ktorého individuálne vzdelávanie žiaka
základnej školy zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady
vysokoškolskéhovzdelaniadruhéhostupňaustanovenépreučiteľovpríslušnéhostupňazákladnejškoly.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti otec navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

9. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletého prostredníctvom svojho právneho zástupca tak, že
poukázala na oznámenie Okresnej prokuratúry Trnava o vybavení podnetu otca, v ktorom prokurátor
konštatoval, že nezistil žiadne porušenie zákona rozhodnutím riaditeľky ZŠ s MŠ I., ktorým prijala

maloletého A., ako ani v súvisiacom postupe, a tak podnet otca bez dôvodnosti prijatia prokurátorského
opatrenia odložil. Oznámenie prokurátora matka považuje za kvalifikovanú odpoveď na väčšiu časť
vyjadrenia otca k odvolaniu, ktorým otec spochybňuje zákonnosť školy, ktorú maloletý navštevuje.
Uviedla, že s tvrdeniami otca nesúhlasí, jej postup ako aj postup školy považuje za zákonný a v záujme
maloletého, čo potvrdzuje aj Oznámenie prokurátora o vybavení podnetu zo dňa 13.04.2025, s ktorým

sa stotožňuje a v celom rozsahu naň poukazuje.
K tvrdeniu otca, že nemá požadované vzdelanie na to, aby maloletému poskytovala individuálne
vzdelávanie uviedla, že vzhľadom na posudok ZŠ s MŠ I. k vzdelávaniu maloletého doložený kolíznym
opatrovníkom, podaním zo dňa 21.10.2024 zmenili petit návrhu tak, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by nahradil súhlas otca s individuálnym učebným plánom mal. A. B. na ZŠ s MŠ I.

v školskom roku 2024/2025. V tomto smere poukazuje na zákonnú úpravu, a síce § 24 ods. 2 písm.
b) školského zákona, na ktorý upriamuje pozornosť súdu otec vo svojom vyjadrení, sa vzťahuje na
individuálne vzdelávanie, nie však na individuálny učebný plán, ktorý upravuje § 23 písm. f) školského
zákona. Záveromkonštatovala,žeindividuálnyučebnýplánjevnajlepšomzáujmemaloletéhoadôvody,
pre ktoré s ním otec nesúhlasí, nepovažuje za závažné, pretože výhody individuálneho učebného plánu

na danej škole vysoko prevyšujú prípadné negatíva.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že

podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo
doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie
je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
matka žiadala nahradenie súhlasu otca s individuálnym vzdelávaním maloletého A. na Základnej škole

I. v školskom roku 2024/2025.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky, ako
aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne,
keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci zamietol.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

Vzmyslečl.3Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompriakejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých

orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa § 23 Školského zákona formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného
predprimárneho vzdelávania sú
a) individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v škole podľa
tohto zákona,
f) podľa individuálneho učebného plánu.

13. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže

súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že
sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom
je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť

je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že
by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je
ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať
pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.14. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému

záujmu, čo vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj z článku 24 ods. 2 a 3
Charty základných práv Európskej únie. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa,
či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

15. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je teda súd povinný

v záujme maloletého dieťaťa starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie
maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť
okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme
zamedzeniazneužitiatohtoprocesnéhoinštitútujemožnéuplatniťholenvýnimočne,atoibavprípadoch
riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej úpravy pomerov.

16. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

17. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie, nielen v zmysle obsahu a dôvodov

uvedených v odvolaní matky, a nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,
pre ktoré bolo podľa súdu potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal
všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom

uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia
nevyhovel. Z dôvodu nesúhlasu matky s argumentáciou súdu prvej inštancie o dôvodnosti zamietnutia
jej návrhu a s tým súvisiacou potrebou vysporiadania sa s tzv. odvolacími námietkami, odvolací súd pre
úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné doplniť nižšie uvedené.

18. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací
súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný

právny predpis nesprávne interpretoval.

19. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletých detí na bezodkladnú úpravu
pomerov maloletých detí podľa § 2 ods. 1 CMP a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 2, §
328 ods. 1, § 329 ods. 1, prvá veta CSP a dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný, nakoľko

v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným matkou.
Takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za správne
a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

20. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu (pokiaľ niektorý z nich

nebol v týchto právach obmedzený, alebo mu neboli odňaté, či pozastavené, o čo sa však v tomto
prípade nejedná). Obsahom týchto práv a povinností je starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývoj maloletého dieťaťa, jeho zastupovanie a správa majetku, pričom rodičia vždy musia
postupovať pri ich výkone tak, aby chránili záujmy svojho dieťaťa. Zákon rozlišuje medzi tzv. bežnými
vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností a podstatnými vecami. Z ust. § 35 Zákona

o rodine vyplýva, že pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sú
rodičia povinní sa dohodnúť. Podstatným rozhodnutím vo veci maloletého dieťaťa treba rozumieť také
rozhodnutie rodiča, ktoré svojim obsahom a dôsledkami výrazne zasahuje do výkonu rodičovských práv
a povinností druhého rodiča a súčasne má výrazný vplyv na záujem samotného dieťaťa. Pri rozhodovanírodičov o bežných veciach, súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, sa podľa zákona
nevyžaduje dohoda rodičov (i keď sa predpokladá), a každý z rodičov môže vykonávať v týchto bežných
veciach rodičovské práva a povinnosti sám a prijímať v týchto veciach rozhodnutia bez vyžadovania

súhlasu druhého rodiča. Pokiaľ však ide o podstatné veci súvisiace s výkonom rodičovských práv a
povinností, a to aj keď rodičia nežijú spolu a dieťa je zverené jednému z nich, tu sa vyžaduje, aby sa
rodičia dohodli a pokiaľ to nie je možné, ktorýkoľvek z rodičov môže podať na súd návrh, kedy dohoda
rodičov o tejto podstatnej veci, ku ktorej rodičia nemôžu dospieť, bude v zmysle ust. § 35 Zákona o
rodine nahradená autoritatívnym rozhodnutím súdu.

21. V prípade výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému nastala nezhoda rodičov v otázke
spôsobu vzdelávania maloletého, ktorú podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za bežnú
vec a keďže zákonnými zástupcami maloletého sú obidvaja rodičia, je nevyhnutný súhlas oboch.
Z obsahu spisu je evidentné, že komunikácia medzi rodičmi maloletého je komplikovaná a názor rodičov
na spôsob vzdelávania maloletého je diametrálne odlišný. Pokiaľ nedošlo k dohode rodičov o takejto

podstatnej otázke, rozhodne v súlade s ust. § 35 Zákona o rodine na návrh jedného z rodičov súd,
ktorý pri rozhodovaní musí vychádzať zo záujmu maloletého dieťaťa ako základného kritéria a na
zodpovedanie tejto otázky musí podrobne a precízne skúmať všetky rozhodujúce skutočnosti, čo je
možné iba v konaní vo veci samej. Odvolací súd má za to, že otázku nezhody rodičov v podstatnej
veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností nie je možné, a vzhľadom na povahu

veci ani vhodné, riešiť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu výrazne
obmedzených možností dokazovania v spojitosti s obmedzenou dĺžkou času, v ktorom musí súd
o návrhu rozhodnúť (krátkosť lehoty). V nadväznosti na uvedené odvolací súd dodáva, že nič nebránilo
matke v tom, aby podala návrh vo veci samej na nahradenie súhlasu otca s individuálnym vzdelávaním
maloletého, resp. individuálnym učebným plánom maloletého, v ktorom súd bude mať priestor na riadne

vykonanie dokazovania a skúmanie všetkých relevantných argumentov účastníkov konania. Naproti
tomu úlohou súdu rozhodujúceho o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia je iba posúdiť,
či osvedčila skutočnosť, že by v danom prípade existovala bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by
mohlo dôjsť, keby súd vo veci nenariadil neodkladné opatrenie, a teda že existuje naliehavá potreba
vydať navrhované neodkladné opatrenie. V danom prípade po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,

odvolania matky i vyjadrení ostatných účastníkov konania, ako aj predložených listinných dôkazov,
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, pretože nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy
v zmysle jej návrhu.

22. Hlavným argumentom, ktorým matka zdôvodňovala podanie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, bol zhoršujúci sa zdravotný stav maloletého v dôsledku dennej formy štúdia na ZŠ s MŠ
I.. Maloletý trpí obsesívno-kompulzívnou poruchou, ktorá sa začala prejavovať v roku 2019 takým
spôsobom, že maloletý sa cíti „špinavý“. Choroba sa má maloletému prejavovať aj v školskom
prostredí, kde má pocit, že zošity, učebnice, lavice sú špinavé, rovnako aj spolužiaci sú špinaví,

preto má po príchode domov potrebu sa dlhodobo sprchovať (niekoľko hodín) a zároveň požaduje
opratie všetkého oblečenia, ktoré mal počas dňa stráveného v škole oblečené. Na preukázanie tejto
skutočnosti matka do konania predložila lekársky nález psychiatričky A. C. H. z Národného ústavu
detských chorôb zo dňa 17.04.2024, vyjadrenie pediatričky A. H. I. zo dňa 05.09.2024 a lekársky
nález psychiatričky A. K. A. L., M. z Centra detskej psychiatrie na klinike duševného zdravia Calma

zo dňa 24.10.2024. Z obsahu zmienených dokumentov vyplýva, že maloletý trpí diagnózou zmiešané
obsesívne myšlienky a konanie a zároveň diagnózou Aspergerov syndróm, pričom z nálezu A. K.
A. L., M. zo dňa 24.10.2024 vyplýva, že by mal maloletý trpieť aj inou vývinovou poruchou reči
a jazyka a úzkosťou z odlúčenia v detskom veku, avšak z nálezu zároveň vyplýva, že komplexná
diagnostika neurovývinových ochorení maloletého ešte nebola realizovaná. Súd nevníma pozitívne

skutočnosť, že v čase hospitalizácie bol maloletý na žiadosť matky proti odporúčaniu lekára prepustený
na negatívny reverz, pričom matka bola oboznámená o možných rizikách predčasného ukončenia
hospitalizácie. Z obsahu preložených lekárskych nálezov ako ani z obsahu podaní predložených matkou
v tomto konaní súdu absolútne nie je zrejmé, aké postupy, okrem medikamentóznej liečby, boli prijaté
za účelom postupného redukovania prejavov choroby maloletého. Je zrejmé, že maloletému bolo

psychiatričkou A. H. odporúčané psychoterapeutické vedenie v rajóne (KBT), psychologické vedenie
pre rodičov a rodinných príslušníkov, spolupráca s podporným tímom v školskom prostredí, konzultácia
so školským psychológom, s rajónom CPP, pričom odporučili aj individuálne vzdelávanie, nie však ako
prioritné vo vzťahu k ostatným odporúčaným bodom a zároveň s poukazom na postupné plnohodnotnézačleňovanie do denného vyučovacieho procesu. Z lekárskej správy od totožnej psychiatričky A. H. zo
dňa 24.04.2024 predloženej do konania otcom vyplýva aj odporúčanie na rehospitalizáciou maloletého,
pri ktorej je z dôvodu objektivizácie údajov nutná aj prítomnosť otca a súdnoznalecké vyšetrenie rodičov

aj maloletého. Zo strany psychiatričky A. A. L., M. boli maloletému zhodne odporúčané individuálne
terapie (KBT), konzultácie a podpora pre rodičov, komplexná diagnostika neurovývinových ochorení
a individuálny vzdelávací plán vypracovaný psychológom. Matka vo svojich podaniach adresovaných
súdu apeluje na nevyhnutnosť realizovania individuálneho vzdelávania maloletého, avšak opomína
ďalšie odporúčania lekárov vo vzťahu k maloletému a jeho diagnóze. Súdu počas konania neozrejmila,

aké terapie maloletý absolvuje za účelom postupnej eliminácie prejavov jeho choroby. V odvolaní
zmieňuje, že na lekármi zhodne odporúčané individuálne terapie (KBT) je potrebné maloletého
namotivovať, avšak odvolaciemu súdu nie je zrejmé, či sa tak stalo a či vôbec začali byť realizované.
Absolvovanie opätovnej hospitalizácie maloletého a súdnoznalecké vyšetrenie rodičov a maloletého
matka vo svojich podaniach opomína, z čoho sa súdu javí, že tieto tiež neboli realizované. V kontexte
uvedeného nemožno opomenúť ani skutočnosť, že vyšetrenia maloletého boli vždy absolvované bez

prítomnosti otca maloletého a informácie lekárom boli poskytované iba zo strany matky maloletého, čo
vzbudzuje výrazne pochybnosti súdu o objektívnosti priebehu vyšetrení a záverov z nich vyplývajúcich.
Vychádzajúc z komplexných informácií uvedených v zmienených lekárskych nálezoch odvolací súd
považuje za potrené uviesť, že maloletý má oslabené sociálne zručnosti, je sociálne izolovaný bez
záujmu o rovesníkov, jeho záujmy sú obmedzené na videohry, hororové hry a videá, nadmerne trávi

čas v online priestore, motivovať ho k iným záujmom je náročné, nemá kamarátov, zvykol sa baviť so
sesternicou a bratrancom, ale už sa nebaví ani s nimi, čo súd považuje za pri najmenšom znepokojivé
a je toho názoru, že s prihliadnutím na uvedené súd bez riadneho znaleckého dokazovania nemôže
ustáliť záver, že akceptovaním individuálneho učebného plánu maloletého, s čím by bez pochýb súvisela
čoraz viac sa prehlbujúca sociálna izolácia maloletého, by bolo naplnené kritérium najlepšieho záujmu

dieťaťa.

23. Do konania boli predložené aj vyjadrenia ZŠ s MŠ I., z ktorých obsahu je síce zrejmé, že škola
ako formu vzdelávania maloletého preferuje individuálny učebný plán, avšak opomínajú skutočnosť,
že maloletému bola lekármi odporúčaná aj spolupráca s podporným tímom v školskom prostredí

a konzultácia so školským psychológom, na ktorú vyjadrenia menovanej školy vôbec nereflektujú
a odvolaciemu súdu sa javí, akoby uvedené neboli realizované, prípadne novou základnou školou
maloletémuponúkané.Zatiaľčopredchádzajúcazákladnáškola,naktorejmaloletýplnilpovinnúškolskú
dochádzku, prízvukovala potrebu zavedenia podporných opatrení a bola ochotná spolu s ich zavedením
maloletému umožniť pokračovať v štúdiu dennou formou, matka maloletého tieto bez relevantných

dôvodov odmietla a pristúpila k zmene základnej školy moletného, v ktorej sú individuálnemu učebnému
plánu naklonení, avšak alternatívu, využitím ktorej by k tak závažnému zásahu do formy štúdia
maloletého nedošlo, už neponúkajú, resp. súdu vo vyjadreniach neuvádzajú. Aj keď odvolací súd
nespochybňuje zákonnosť prijatia maloletého do ZŠ s MŠ I., inak povedané, má za to, že zákonnosť
rozhodnutia ZŠ s MŠ I. o prijatí maloletého nie je predmetom prieskumu tunajšieho súdu a rozhodnutie

považuje za právoplatné a prijaté zákonným spôsobom, až kým sa nepreukáže opak, konanie matky
v tomto smere považuje za účelové, smerujúce k dosiahnutiu cieľa, ktorý ona považuje za najlepší
a najvhodnejší pre maloletého, avšak odvolací súd nemá za osvedčené, že by bol v najlepšom záujme
maloletého aj z objektívneho hľadiska.

24. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že ako účelová sa mu javí aj zmena petitu
navrhovaného matkou, ktorá v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia požadovala nahradenie
súhlasu otca s individuálnym vzdelávaním maloletého (t. j. osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky
podľa ust. § 23 písm. a) Školského zákona), zatiaľ čo v odvolaní požadovala nahradenie súhlasu
otca s inou formou vzdelávania, a to s individuálnym učebným plánom pre maloletého (t. j. osobitný

spôsob plnenia školskej dochádzky podľa ust. § 23 písm. f) Školského zákona). Vychádzajúc z listín
predložených matkou do konania, najmä s poukazom na vyjadrenia ZŠ s MŠ I., ktorá vo vyjadrení
zo dňa 16.09.2024 operuje s pojmami individuálne vzdelávanie a individuálny výchovno-vzdelávací
plán a v zapätí o mesiac neskôr, t. j. vo vyjadrení zo dňa 14.10.2024 už prezentuje ako vhodnú
osobitnú formu vzdelávania pre maloletého individuálny učebný plán, pričom opodstatnenosť zmeny

názoru školy ohľadne osobitnej formy odporúčaného vzdelávania maloletého nie je súdu z obsahu listín
známa, je potrebné konštatovať, že daný postup matky vzbudzuje pochybnosti súdu o objektívnosti
takto predložených dôkazov ako aj o odbornosti osoby, ktorá v mene ZŠ s MŠ I. tieto vyjadrenia
vystavila, keďže súdu nie je zrejmé, či dôvodom zamieňania a zmätočného podsúvania rôznych pojmovje nedostatok znalosti právnej úpravy alebo vôľa školy vyjsť matke v ústrety po oboznámení sa
s informáciou, že v zmysle platnej právnej úpravy podmienky individuálneho vzdelávania maloletého na
stranematkyniesúsplnené.Vzhľadomnauvedenésúduniejezrejmé,ktorázdvochrôznychosobitných

foriem štúdia by mala byť podľa odporúčaní školy pre maloletého najvhodnejšia, keďže v dôsledku
chaotického používania pojmov bez odkazu na konkrétne ustanovenie Školského zákona stiera rozdiel
medzi jednotlivými, v praktickom dopade veľmi odlišnými, formami štúdia, ba priam až navodzuje dojem,
že ide o jednu a tú istú formu štúdia, čo však nekorešponduje so skutočnosťou.

25. Z takto vykonaného skráteného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že matka neosvedčila
naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi ňou navrhovaným spôsobom.
Prvoradou a základnou úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa
starostlivosti o maloleté dieťa je poskytnutie provizórnej ochrany oprávneným záujmom dieťaťa v
rámci zákonom stanovených procesných lehôt zabezpečujúcich rýchly zásah do pomerov účastníkov.
Ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa musí byť vždy uprednostnená pred osobnými

záujmami rodičov, prípadne iných osôb a v odôvodnených prípadoch vykonaná aj v rozpore s ich
vôľou. V danom prípade ale výsledky skráteného dokazovania neumožňujú prijatie záveru o tom, či
individuálne vzdelávanie maloletého resp. individuálny učebný plán je v najlepšom záujme maloletého,
pretože na prijatie jednoznačného záveru je potrebné vykonať podstatne širšie dokazovanie (znalecké
dokazovanie) než to umožňujú lehoty na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Bolo síce osvedčené, že maloletý trpí vyššie uvádzanými diagnózami, čo však samé o sebe nepostačuje
naprijatiezáverusúduotom,žebyindividuálnaformavzdelávaniabolapremaloletéhotánajvhodnejšia.
Odvolací súd preto opätovne konštatuje, že uvedené je možné ustáliť iba na základe riadne vykonaného
dokazovania podloženého zisteniami súdom ustanoveného znalca, čo však je možné iba v konaní vo
veci samej. Za aktuálneho stavu odvolací súd musel uzavrieť, že matka neosvedčila naliehavú potrebu

okamžitej neodkladnej úpravy ňou navrhovanej, pretože takúto potrebu toto skrátené dokazovanie
nepotvrdilo.

26. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj

nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia

Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009). Na ďalšiu odvolaciu
argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uzneseniu súdu prvej inštancie podľa

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).