Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 29, 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14Csp/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923201462
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6923201462.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XXX, C., štátny občan SR, zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát so
sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec proti žalovanému: MINIHOTOVOST, SE, IČO: 043 55 211, so sídlom
náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, zast.: WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Žltá
2/F, Bratislava, o zaplatenie 3.792,00 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.792,00 Eur s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne
od 15.04.2023 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorých výška bude
vyčíslená v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal na súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného
na zaplatenie žalovanej sumy 3.792,00 Eur s prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 15.01.2020
uzatvoril so žalovaným Smlouvu o úvěru (ďalej zmluva o úvere), na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 450,00 Eur s celkovou čiastkou, ktorú mal žalobca zaplatiť vo výške
578,00 Eur. Táto zmluva bola uzatvorená prostredníctvom internetu. Žalobca uhradil žalovanému sumu
4.242,00 Eur a pohľadávka žalobcu dodnes nie je evidovaná zo strany žalovaného ako splatená a

žalovaný od neho požaduje jej zaplatenie. Žalovaný poskytuje úvery na území SR bez povinného
povolenia od Národnej banky Slovenska. Žalobca je toho názoru, že zmluva o úvere je absolútne
neplatným právnym úkonom, pretože žalovaný je právnickou osobou, zapísanou v Obchodnom registri
Českej republiky a disponuje povolením udeleným Českou národnou bankou, ktoré nie je na území
Slovenskej republiky akceptované a platné. Žalobca je spotrebiteľom s obvyklým miestom pobytu v
Slovenskej republike. Keďže žalovaný poskytuje úvery bez povolenia od Národnej banky Slovenska, v
zmysle § 11 ods.3, prvá veta Zákona č. 129/2010 Z.z. je uzatvorená zmluva neplatná. Žalobca uhradil

žalovanému sumu 4.242,00 Eur za obdobie od 09.03.2020 do 14.10.2022, prijímaním plnení od žalobcu
na účet žalovaného nad rámec čerpanej sumy dochádzalo na strane žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu na úkor žalobcu, keďže žalovaný k takýmto plneniam od žalobcu nemal platný právny titul.
Žalobca čerpal úver vo výške 450,00 Eur, zaplatil sumu 4.242,00 Eur a podanou žalobou si uplatňuje
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu t.j. 3.792,00 Eur s 8,5 % úrokom z
omeškania ročne od 15.04.2023 do zaplatenia. Spolu so žalobou predložil súdu zmluvu o úvere, e-
mailovú komunikáciu medzi stranami sporu, potvrdenia o zrealizovaní transakcií, predžalobnú výzvu.

2. Súd pôvodne vo veci rozhodol platobným rozkazom č.konania 14Csp/65/2023-66 zo dňa 31.05.2023,
voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, a preto bol
predmetný platobný rozkaz v zmysle § 267 ods. 3 CSP zrušený.3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca žiada vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu
absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 20.01.2020, jediným dôvodom neplatnosti zmluvy je

podľa žalobcu skutočnosť, že žalovaný nemá oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov v
Slovenskej republike. Tento právny záver žalobcu je mylný a nezodpovedá ani aktuálnej judikatúre
Súdneho dvora Európskej únie. Poukázal na čl.56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý sa má
vykladať v tom zmysle, že bráni takej právnej úprave členského štátu o akú ide vo veci samej, ktorá
má predovšetkým za následok, že zmluvy o úvere a právne úkony založené na takých zmluvách, ktoré

boli uzatvorené na území tohto členského štátu medzi dlžníkmi a veriteľmi so sídlom v inom členskom
štáte, ktorí nie sú držiteľmi povolenia vydaného príslušnými orgánmi prvého členského štátu na účely
vykonávania ich činnosti na jeho území, sú absolútne neplatné odo dňa ich uzatvorenia a to aj vtedy, ak
boli uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti uvedenej právnej úpravy. To znamená, že zmluva o úvere
nie je neplatná a akýkoľvek opačný záver by mal za následok flagrantné porušenie práva EÚ, okrem
toho žalovaný uvádza, že je subjekt založený, vzniknutý a registrovaný v právnom prostredí Českej

republiky, kde má ako európska spoločnosť umiestnené aj svoje sídlo a vykonáva svoju činnosť na
základeriadnehopovoleniaČeskejnárodnejbanky.Sohľadomnaúdajnúavytýkanúabsenciupovolenia
naposkytovaniespotrebiteľskýchúverovvSlovenskejrepublike,uviedol,ževovšeobecnostijepotrebné
vychádzať zo základných pravidiel zakotvených v Zmluve o fungovaní EÚ, pričom poukázal na kapitolu
2.,čl.49,54a56tejtozmluvy. PodľaSmerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESozmluvácho

spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v súlade so zmluvou vnútorný trh zahŕňa
priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb tovaru a služieb a sloboda usadiť sa.
Zo skutočností týkajúcich sa zásady slobodného pohybu služieb vyplýva, že neexistuje žiaden priestor
pre prijatie názoru, že k cezhraničnému poskytovaniu spotrebiteľských úverov žalovaným so sídlom
v Českej republike a na základe oprávnenia udeleného Českou národnou bankou prostredníctvom

internetu je potrebné navyše aj udelenie povolenia zo strany Národnej banky Slovenska. Navrhol žalobu
žalobcu zamietnuť a z opatrnosti vzniesol námietku premlčania voči časti žaloby predstavujúcej vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.08.2020 do 15.04.2021 s poukazom na ustanovenie § 107
ods.1,2 Občianskeho zákonníka.

4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal súdu písomné vyjadrenie zo dňa
03.08.2023, v ktorom uviedol, že žalovaný vo svojom odpore potvrdil tú skutočnosť, že nemá
oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov v Slovenskej republike, nesprávne sa domnieva,
že nejde o prekážku pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v Slovenskej republike s poukazom na
všeobecné pravidlá uvedené v Zmluve o fungovaní Európskej únie. Poukázal na rozhodnutia Krajských

súdov v Slovenskej republike v obdobných veciach, zotrval na tom, že uzavretá zmluva je neplatná,
svojou žalobou sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu plnenia z neplatného
právneho úkonu, k vznesenej námietke premlčania uviedol, že túto považuje za neurčitú a nie je možné
bez jej bližšieho odôvodnenia adekvátne a konkrétne reagovať.

5. Žalovaný zaslal súdu písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 05.09.2023, v ktorom zotrval
na tvrdeniach uvedených vo svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení. Poukázal na ustálenú
judikatúru Súdneho dvora a uviedol, že uzavretá zmluva o úvere nie je neplatná a akýkoľvek opačný
záver by mal za následok flagrantné porušenie práva EÚ. K námietke premlčania uviedol, že táto bola
zo strany žalovaného riadne odôvodnená, z opatrnosti žalovaný vzniesol námietku premlčania za platby

uskutočnené v období od 14.08. 2020 do 15.04.2021, pričom žaloba bola datovaná dňom 26.04.2023.
Žalovaný námietku premlčania právne oprel o ustanovenie §107 ods.1 Občianskeho zákonníka a teda o
uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty v dĺžke dvoch rokov. Žalobca pri realizácii platieb dobre vedel,
že uzavrel zmluvu s českým subjektom podnikajúcim na základe povolenia Českej národnej banky, v
momente realizácie platby dobre vedel komu, kedy a koľko plní, momentom realizácie platby začala

teda plynúť subjektívna premlčacia doba, pretože v tom čase mal žalobca k dispozícii všetky skutkové
informácie.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.05.2024, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu,
ospravedlnil neúčasť žalobcu na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Právny zástupca

žalovaného ani žalovaný sa nedostavili, písomne ospravedlnili svoju neprítomnosť a súhlasili s tým, aby
súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti .7.Právnyzástupcažalobcunapojednávanítrvalnapodanejžalobevplnomrozsahu,taktiežnavšetkých
písomnýchpodaniach,predmetnúzmluvuuzavretúmedzižalobcomažalovanýmpovažujúzaabsolútne
neplatný právny úkon. Čo sa týka právomoci slovenského súdu vo veci konať k tomu uviedol, že táto

otázka už bola vyriešená viacerými súdmi v rámci SR. Žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel
v čase, keď sa skontaktoval so D. E., ktoré sa zaoberá ochranou spotrebiteľa, kedy vlastne aj prvýkrát
požiadal žalovaného o vrátenie preplatku z uzavretej zmluvy a určil lehotu na jeho vrátenie.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, ako i oboznámením sa so

žalobou, celým obsahom spisu 14Csp/65/2023 tun.súdu, smlouvou o úvěre č. XXXXXX D. čl. 7 spisu,
výpisom z OR Krajského súdu F. na žalovaného z čl.8-9 spisu, e-mailovou komunikáciou medzi stranami
sporu z čl. 10 spisu, poslednou predžalobnou upomienkou z čl. 10-12 spisu, potvrdeniami o zrealizovaní
transakcie z čl. 13- 53 spisu, kľúčovými úrokovými sadzbami ECB z čl. 54 spisu, predžalobnou výzvou
žalobcu adresovanou žalovanému z čl. 55 spisu, platobným rozkazom Okresného súdu Rimavská
Sobota č. konania 14Csp/65/2023 z čl. 66 spisu, odporom proti PR z čl. 73-75 spisu, vyjadrením žalobcu

k odporu žalovaného z čl. 84-97 spisu, vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu z čl. 103-111 spisu,
výzvou OS právnemu zástupcovi žalobcu z čl. 116 spisu, odpoveďou na výzvu spolu s dôkazmi z
čl. 118-120 spisu, e-mailovým ospravedlnením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 28.05.2024 z
pojednávania a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledujúci skutkový stav:

9. Žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom ako dlžníkom dňa 15.01.2020 zmluvu o úvere č. XXXXXX,
ktorú strany sporu podpísali elektronicky. V zmysle uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému
jednorázový, bezúčelový, nezáväzný úver vo výške 450,00 Eur bezhotovostne na účet žalovaného
uvedený v záhlaví zmluvy. Žalobca ako dlžník sa na základe uvedenej zmluvy zaviazal veriteľovi zaplatiť
celkovú sumu 578,00 Eur do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalobca mal zaplatiť poplatok za

poskytnutie úveru (odmenu) vo výške 128,00 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená
vo výške 2.513,26 %. Deň splatnosti bol v zmluve uvedený 12.02.2020. Žalobca uhradil žalovanému
sumu 4.242,00 Eur.

10. Žalovaný je spoločnosťou - právnickou osobou so sídlom na území Českej republiky. Keďže na

strane žalovaného vystupuje právnická osoba so sídlom v inom štáte ako je Slovenská republika v
prvom rade sa súd zaoberal posúdením jeho právomoci vo veci konať. Predmetná zmluva uzavretá
medzi veriteľom (žalovaný) a spotrebiteľom (žalobca) je spotrebiteľskou zmluvou a v zmysle čl. 18
ods.1 Nariadenia č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I bis), má spotrebiteľ na výber žalovať druhého

účastníka zmluvy - veriteľa buď na súdoch členského štátu, v ktorom má veriteľ bydlisko (sídlo) alebo
na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. V danom prípade si žalobca ako spotrebiteľ s bydliskom
na území Slovenskej republiky, v súlade s uvedeným článkom vybral možnosť žalovať veriteľa na súde
Slovenskej republiky, teda právomoc súdu Slovenskej republiky v danej veci konať je daná.

11. Ďalej sa súd zaoberal aplikáciou rozhodného práva, podľa ktorého je potrebné uplatnený nárok
žalobcu posúdiť a určením platnosti predmetnej zmluvy vzhľadom k tomu, že tieto otázky boli medzi
stranami sporu sporné.

12.Podľa§2písm.c)zákonaospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej
len "zákon o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická
osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň
jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú
žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r) za iného veriteľa sa

nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá
má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

13. Podľa § 11 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak osoba bez povolenia poskytne peňažné
prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne

spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť
spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie
byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sana dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté
finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.

14. Podľa § 20 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti
od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských
úverov podľa § 20a alebo b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.

15. Podľa § 20 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, o udelení povolenia rozhoduje Národná banka
Slovenska na základe písomnej žiadosti o udelenie povolenia (ďalej len "žiadosť o povolenie"). Žiadosť o
povolenie predkladá žiadateľ, ktorý chce poskytovať spotrebiteľské úvery (ďalej len "žiadateľ"). Žiadosť
o zmenu povolenia predkladá žiadateľ, ktorý je veriteľom. Na konanie o udelení povolenia alebo o zmene
povolenia sa vzťahuje osobitný predpis, ak odseky 3 a 8 neustanovujú inak.

16. Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, § 8a, § 9 ods. 1,
ods. 2 písm. a) až v), ods. 9 až 11, § 11, 12,14, 16, 17, 19 § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

17. Podľa § 24 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže poskytovať úvery alebo pôžičky,
ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom ak má
povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods.1, písm. a).

18. Podľa § 24 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch , iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať

úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi
spotrebiteľom, len na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.

19. Podľa § 24b ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nikto nesmie v rámci svojho podnikania
ponúkať ani poskytovať spotrebiteľské úvery bez povolenia ani nad rozsah povolenia podľa § 20 ods.1

písm. a) alebo písm. b) bankového povolenia alebo iného oprávnenia na vykonávanie bankových
činností.

20. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia EP a Rady ( ES) č. 593/2008 ( Rím I) o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky zo dňa 17.06.2008 bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou

osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu
povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo
výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu
spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť
v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto

krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

21. Podľa článku 6 ods. 2 Rím I, bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť
rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však
nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno

odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

22. Rozhodným právom je teda právo slovenské ( posúdenie zmluvy v zmysle nariadenia sa spravuje
právnym poriadkom Slovenskej republiky). Zmluva bola uzavretá medzi spotrebiteľom s obvyklým
pobytom na území Slovenskej republiky a podnikateľom- európskou spoločnosťou, ktorý smeruje svoju

podnikateľskúčinnosťnaklientovvEurópe.Prizmluvnomzáväzkujemožnésiurčiťvoľbupráva,avšakv
prípade spotrebiteľa nesmie mu byť odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých
sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo rozhodným právom.

23. Súd z úradnej povinnosti skúma, ktoré právo je pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie a

dospel k záveru, že právny vzťah strán sporu by sa mal riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky,
a to aj s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I. Dojednanie o rozhodnom práve sa v zmluve
nenachádza, spotrebiteľ v čase uzatvorenia zmluvy nemal reálnu možnosť ovplyvniť voľbu rozhodného
práva.24. Zmluva o úvere zo dňa 15.01.2020 je spotrebiteľskou zmluvou. Nie je však spotrebiteľským úverom
v zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože

splatnosť pôžičky bola dohodnutá na dobu 28 dní. Predmetnú zmluvu je potrebné posúdiť podľa § 52
Občianskeho zákonníka a § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v zmysle ktorého na iných veriteľov a
na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými
veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2,
16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20

ods. 2 až 8, § 23 a 25 ) aj podľa ustanovenia § 11 ods. 3, § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.
Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky,
ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi
povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi
uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako
lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na
vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz
alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.

25. Na stránke NBS je zverejnené upozornenie NBS zo dňa 09.08.2018 na činnosť spoločnosti

MINIHOTOVOST SE ktorá ponúka peňažné pôžičky napriek tomu, že nemá povolenie na poskytovanie
spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky,
ktoré udeľuje Národná banka Slovenska. pričom ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.
z. sankcionuje veriteľa poskytujúceho peňažné prostriedky neoprávnene bez povolenia neplatnosťou
zmluvy. Následkom takejto neplatnosti Zmluvy o úvere zo dňa 15.01.2020 došlo medzi stranami sporu

k plneniu z neplatnej zmluvy, čoho dôsledkom je nárok žalobcu na poskytnutie finančných prostriedkov,
a to titulom bezdôvodného obohatenia.

26. Žalovaný nemal v čase poskytovania peňažných prostriedkov žalobcovi udelené povolenie na
poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek na území SR. Existencia takéhoto

povolenia je a aj v čase poskytnutia peňažných prostriedkov bola podmienkou oprávňujúcou veriteľa
poskytovať spotrebiteľské úvery a pôžičky spotrebiteľom na území SR. Je nepochybné, že pri zmluvnom
záväzku je možné určiť si voľbu práva, avšak v prípade spotrebiteľa nesmie mu byť odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré
by v prípade absencie voľby bolo rozhodným právom. Na území Slovenskej republiky nie je možné

poskytovať úvery a pôžičky spotrebiteľom takým veriteľom , ktorý nemá povolenie alebo koná nad
rozsah povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Žalobca nie je a nikdy nebol evidovaný v
registri veriteľov Národnou bankou Slovenska, čiže takýmto povolením nedisponuje, uzatváranie zmlúv
so spotrebiteľmi na území SR je konanie v rozpore so zákonom, ktoré konkrétne ustanovenie § 24b
zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 11 ods. 3 zákona považuje za neplatné.

27. K námietke žalovaného, ktorý poukázal na pravidlá zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskeho
spoločenstva (čl. 49, 54, 56), v zmysle ktorých sloboda poskytovania služieb zaručuje, že poskytovatelia
pochádzajúci z krajín Únie môžu voľne ponúkať služby bez akejkoľvek diskriminácie pre štátnu
príslušnosť, pričom rozhodujúce je, aby v domovskej členskej krajine spĺňali podmienky stanovené

štátom na založenie živnosti, resp. podniku, a teda k cezhraničnému poskytovaniu spotrebiteľských
úverov žalovaným so sídlom v G. republike na základe oprávnenia udeleného Českou národnou bankou
prostredníctvom internetu nie je potrebné ďalšie povolenie zo strany Národnej banky Slovenska pričom
postačuje iba notifikácia príslušného orgánu dohľadu, t. j. Českej Národnej banky, súd uvádza, že každý
členský štát Európskej únie si stanovuje vo svojich vnútroštátnych právnych

predpisoch podmienky, za ktorých príslušný orgán dohľadu (v danom prípade Národná banka
Slovenska) poskytuje povolenie, na základe ktorého je veriteľ oprávnený ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery, z toho dôvodu tvrdenie žalovaného, že postačuje len notifikácia Českej národnej
banky o zámere vykonávať činnosť v Slovenskej republike Národnej banke Slovenska právne neobstojí.
Skutočnosť, že žalobca ako veriteľ nemá povolenie (licenciu) Národnej banky Slovenska na základe

ktorého by bol oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery na území Slovenskej republiky mal
súd za preukázanú prostredníctvom verejne prístupného registra Národnej banky Slovenska.

28. Vzhľadom vyššie uvedené súd posúdil uzavretú zmluvu ako neplatnú.29. Podľa § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. S poukazom na § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie. Žalobca sa v tomto konaní domáha od žalovaného zaplatenia sumy 3.792,00 Eur spolu

s 8,5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 15.04.2023 do zaplatenia. Z predložených písomných
dôkazov žalobcom - potvrdení o zrealizovaní transakcií vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi dňa
15.01.2020 sumu 450,00 Eur a žalobca uhradil žalovanému za obdobie od 09.03.2020 do 14.10.2022
celkovú sumu 4.242,00 Eur. Z potvrdení o zrealizovaní transakcií vyplýva, že dňa 09.03.2020 poukázal
žalobca žalovanému sumu 128,00 Eur. Takúto sumu poukázal žalobca žalovanému aj dňa 08.04.2020
a dňa 06.05.2020, dňa 02.06.2020 poukázal sumu 32,00 Eur a dňa 05.06.2020 sumu 64,00 Eur. Touto

platboužalobcazaplatilžalovanémucelúposkytnutúsumut.j.sumu450,00Eur.Odtohtodátumu začalo
vznikať na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, pretože už zo sumy 64,00 Eur predstavovala
suma 30,00 Eur bezdôvodné obohatenie. Od tej doby žalobca poukazoval žalovanému rôzne mesačné
splátky až do 14.10.2022. Výška žalovanej sumy žalovaným nebola rozporovaná.

31. Čo sa týka námietky žalovaného o premlčaní uplatneného nároku žalobcu, k tomu súd uvádza,
že je neopodstatnená. Z ustanovenia § 107 ods.1,2, Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, pričom najneskôr sa premlčí za 3 roky
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pokiaľ ide

o subjektívnu premlčaciu lehotu, súd je toho názoru, že pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci deň,
keď sa oprávnená osoba z bezdôvodného obohatenia v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil, a teda rozhodujúci je
subjektívny moment, kedy sa dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva,
pričom nie je rozhodujúce, že oprávnená osoba mala možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už

skôr. V predmetnej veci sa žalobca o bezdôvodnom obohatení žalovaného preukázateľne dozvedel v
čase, kedy sa skontaktoval so D. E. so sídlom v H. - e mailová komunikácia so žalovaným zo dňa
29.11.2022 a dňa 01.12.2022 čl.10-12, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota, to,
žeby sa žalobca o bezdôvodnom obohatení dozvedel skôr, žalovaný v priebehu konania nepreukázal.
Následne žalobca splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie dňa 27.01.2023.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené v predmetnej veci prichádza do úvahy použitie trojročnej objektívnej
premlčacej lehoty, žaloba vo veci bola súdu doručená 02. 05. 2023, k bezdôvodnému obohacovaniu na
strane žalovaného začalo dochádzať počnúc platbou zo dňa 05.06.2020, v rámci ktorej začala plynúť aj
subjektívna dvojročná premlčacia lehota. Do podania žaloby ani jedna z premlčacích lehôt, čo sa týka

žalovanej sumy, neuplynula.

33. Zároveň súd zaviazal žalovaného na zaplatenia aj úrokov z omeškania z priznanej sumy v zmysle §
517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, keďže žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil, je v omeškaní, žalobca
je oprávnený požadovať úroky z omeškania, ktorých výška je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z., žalobca si uplatnil úroky z omeškania z uplatnenej sumy od 15. 04. 2023, t.j. od
nasledujúceho dňa po dni 14.04.2023 určenej v predžalobnej výzve na plnenie. Súd uvádza, že žalobca
vyzval žalovaného na vrátenie preplatku už v predžalobnej výzve zo dňa 01.12.2022 čl. 10-12 spisu,
kedy určil lehotu na plnenie do 10.12.2022.

34. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. mu priznal právo na plnú
náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobkyňa môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.