Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 2, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/147/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117211341
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6117211341.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej
veci žalobcu Sto Slovensko, s.r.o., so sídlom Pribylinská 2, 831 04 Bratislava - mestská časť Rača, IČO:
36 029 351, zastúpeného Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Dlhá 2 974 05 Banská Bystrica, IČO:
36 857 793, proti žalovanému 3/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. - E. D.,

zastúpenému advokátom JUDr. Gabrielom Szabóm, so sídlom Kostolné námestie 32, 946 03 Kolárovo,
o zaplatenie 6.803,68 Eur s príslušenstvom a o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cb/84/2017-398 zo dňa 22. augusta 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cb/84/2017-398 zo dňa 22. augusta 2023
v napadnutej časti II. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania, potvrdzuje.

II. Žalovanému 3/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdnapadnutýmuznesenímvýrokomI.zastavilkonanievočižalovanému3/vcelomrozsahu.
Zároveň výrokom II. rozhodol, že žalovaný 3/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd žalovanému 1/
Lexilab s.r.o. so sídlom Bitúnkova 13, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 029 351, žalovanému 2/ F. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A. a žalovanému 3/ A. B. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
7.303,68Eurspoluspríslušenstvomazmluvnoupokutouvovýške0,1%dennezosumy8.803,68Eurod
30.08.2015 do riadneho splnenia záväzku v sume 7.303,65 Eur s tým, že plnením jedného žalovaného
zanikne v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

3. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom, č.k. 62Cb/84/2017-143 zo dňa 19.03.2018 rozhodol tak,
že konanie v časti istiny vo výške 500,-Eur zastavil a vo zvyšnej časti žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel. Žalovaný 2/ voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie nepodal.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací rozsudkom č.k. 41Cob/144/2018-189 zo dňa

27.03.2019 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cb/84/2017-143 zo dňa 19.03.2018 voči
žalovanému 1/ potvrdil a voči žalovanému 3/ rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Predmetom konania ostal preto nárok žalobcu uplatnený len voči žalovanému 3/ vo výške
6.803,68 Eur s príslušenstvom a uplatnenej zmluvnej pokuty s príslušenstvom.

5.Súdďalejuviedol,žežalobcapodanímdoručenýmsúdudňa14.04.2022vzalžalobuvčastivymoženej

istiny vo výške 433,78 Eur späť a navrhol, aby súd konanie v uvedenej časti zastavil. Žalovaný 3/ napojednávaní konanom dňa 24.05.2022 s čiastočným späťvzatím žaloby čo do istiny vo výške 433,78
Eur súhlasil.

6. Následne žalobca podaním doručeným súdu dňa 09.08.2023 vzal žalobu voči žalovanému 3/ v celom
rozsahu späť z dôvodu, že podľa znaleckého posudku č. 7/2003 zo dňa 14.03.2023, vyhotoveného
v priebehu konania na návrh žalovaného 3/ znalcom z odboru písmoznalectva, podpisy na listinách, od
ktorých žalobca odvodzoval svoj nárok voči žalovanému 3/ nepatria žalovanému 3/. Žalobca v zmysle
§ 257 CSP na základe uvedeného žiadal, aby mu nebola priznaná povinnosť nahradiť trovy konania

žalovanému 3/, nakoľko predmetný žalobný návrh nie je zo strany žalobcu vzatý späť z dôvodu jeho
procesného zavinenia. Žalobca uviedol, že nemohol mať vedomosť o nepravosti podpisu žalovaného
3/ na predmetných listinách, z ktorých si uplatnil nárok voči žalovanému, nakoľko táto skutočnosť vyšla
najavo až po podaní žaloby, a to zo znaleckého posudku.

7. Žalovaný 3/ písomným podaním doručeným súdu pred nariadeným pojednávaním vo veci dňa

22.08.2023 oznámil, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí. Následne na pojednávaní dňa 22.08.2023
uviedol, že na meritórnom prejednaní veci netrvá, so späťvzatím žaloby, ako aj so zastavením konania
voči žalovanému 3/ súhlasí a žiada, aby súd žalovanému 3/ priznal nárok na náhradu trov konania.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca využil svoje dispozičné právo a vzal žalobu voči

žalovanému 3/ v celom rozsahu späť, pričom žalovaný 3/ so späťvzatím súhlasil, a preto súd konanie
voči žalovanému 3/ zastavil.

9. Súd konštatoval, že náhrada trov civilného sporového konania je ovládaná zásadou úspechu vo
veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie upravenou v § 256 CSP

a uplatňovanou aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania zastaveného pre späťvzatie žaloby. Súd
prvej inštancie konštatoval, že žalobca vzal žalobu voči žalovanému 3/ späť potom, čo súd na návrh
žalovaného 3/ nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, keď podľa
záverov znaleckého posudku č. 7/2023 zo dňa 14.03.2023 žalobca zistil, že podpisy na listinách, od
ktorých odvodzoval svoj nárok voči žalovanému 3/ nie sú pravými podpismi žalovaného 3/. Súd mal za

to, že je zjavné, že v prípade meritórneho prejednania a rozhodnutia sporu by žalobca v konaní nebol
vo vzťahu k žalovanému 3/ úspešný. Súd ďalej uviedol, že z procesného hľadiska zásadne platí, že
zastaveniekonaniaprocesnezavinilžalobca,ktorývzalžalobuspäť.Nazákladeodôvodneniaspäťvzatia
žaloby a výsledkov v priebehu konania súd konštatoval, že nemožno dôvod zastavenia konania pričítať
správaniu žalovanej strany, ktorá v konaní len úspešne uplatňovala prostriedky procesnej obrany. Keďže

žalovaný z procesného hľadiska nezavinil zastavenie konania, súd o nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že žalovanému 3/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nezistil také okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd zastal názor, že žalobca už v čase podania žaloby mal

zvážiť všetky okolnosti prípadu, najmä skutočnosť, či disponuje dostatočným množstvom dôkazov pre
zvládnutie svojho dôkazného bremena. Súd tiež podotkol, že žalovaný 3/ sa od počiatku v konaní bránil
tým, že žaloba na plnenie titulom ručenia za záväzky žalovaného 1/ je voči nemu nedôvodná s tým, že
predmetné listiny obsahujúce ručiteľské vyhlásenie nikdy nepodpísal. Žalobcovi bola obrana žalovaného
3/ známa a i napriek tomu zotrvával na podanej žalobe voči nemu až do momentu oboznámenia sa

s výsledkami znaleckého dokazovania, hoci už v čase nariaďovania znaleckého dokazovania disponoval
právoplatným exekučným titulom voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/. Podľa okresného súdu za
danej situácie nemožno od žalovaného 3/ spravodlivo očakávať, aby sám znášal trovy znaleckého
dokazovania, ako aj ďalšie náklady súvisiace s jeho obranou. Z tohto dôvodu súd vo veci ustanovenie
§ 257 CSP neaplikoval a na náhradu trov konania žalovaného 3/ zaviazal žalobcu.

11. Voči výroku o nároku na náhradu trov konania v zákonnej lehote podal prostredníctvom právneho
zástupcu odvolanie žalobca. Žalobca má za to, že rozhodnutie o náhrade trov je nespravodlivé, nakoľko
nezapríčinilzastaveniekonania.Žalobcapodalnávrhnaspäťvzatiežalobyvočižalovanému3/ažpotom,
čo zo znaleckého dokazovania vyšlo najavo, že podpis pána B. na listinách, z ktorých vyplýva ručiteľský

záväzok nie je pravý. Žalobca teda v čase podania žaloby nemohol predvídať nepravosť podpisov na
predmetných listinách.12. Žalobca tiež uviedol, že sa v rámci obchodnoprávneho vzťahu spoliehal na zásady poctivého
obchodného styku a oprávnene predpokladal, že zo strany žalovaného 3/ došlo k riadnemu podpísaniu
listín, ktoré mali zabezpečiť pohľadávku žalobcu. V dobrej viere preto žalobca po nesplnení záväzku

podal na súd žalobu o zaplatenie v domnienke, že všetkým subjektom, voči ktorým smeruje žaloba
svedčí pasívna vecná legitimácia, a to vrátane žalovaného 3/. Ďalej žalobca uviedol, že keby bol vedel,
že podpis na listinách nepatrí žalovanému 3/, žalobu by voči nemu nepodával.

13. Žalobca v súvislosti s uvedeným poukázal na rímsku zásadu „Nemo turpitudinem suam allegare

potest“, podľa ktorej nikto nemôže mať prospech zo svojho protiprávneho konania a skutočnosť, že
v prípade, ak by súd potvrdil správnosť uznesenia okresného súdu, ktorým bola žalovanému 3/ priznaná
náhrada trov konania, k prospechu z protiprávneho konania by na strane žalovaného 3/ nepochybne
došlo.

14. Žalobca teda zastáva názor, že nezavinil zastavenie konania voči žalovanému 3/.

15. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. zmenil tak, že žalovaný
3/ nemá nárok na náhradu trov konania. Zároveň žalobca žiadal, aby mu odvolací súd priznal voči
žalovanému 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Žalovaný 3/ sa písomne k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379
CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
II. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenia konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

20. Preskúmaním dôvodov podaného odvolania zo strany žalobcu odvolací súd má za to, že nie je
dôvodné.

21. Predmetom posúdenia odvolacím súdom je vecná správnosť napadnutého uznesenia ohľadne

výroku o trovách konania. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca zobral žalobu voči žalovanému
3/ späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že predloženým znaleckým posudkom č. 7/2023 zo
dňa 14.03.2023 bolo zistené, že podpis žalovaného 3/ na listinách, od ktorých žalobca odvodzoval
ručiteľský záväzok žalovaného 3/ nie je pravým podpisom žalovaného 3/. Žalobca mal za to, že nezavinil
zastaveniekonania,apretožiadalvspäťvzatížaloby,abysúdaplikovalnarozhodnutieotrováchkonania

ustanovenie § 257 CSP.

22. Odvolací súd konštatuje, že podľa Civilného sporového poriadku vo všeobecnosti platí, že náhradu
trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za
zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je v Civilnom sporovom poriadku vyjadrená

v § 256 a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem
procesné zavinenie použitý v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada
zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Platí, že pokiaľ sporovej strane
možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu

protistrane (§256 ods. 2 CSP).

23. Nakoľko Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia obdobné § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.,
podľa ktorého v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právona náhradu trov konania, za účinnosti Civilného sporového poriadku už nie je možné v súlade s § 256
CSProzhodnúťtak,žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonanianárok.Súdjepovinnývždyskúmať
procesné zavinenie, t.j. zistiť, ktorá zo strán zavinila procesné zastavenie konania a druhej strane sporu

priznať nárok na náhradu trov konania. Výnimkou je, pokiaľ súd v súlade s § 257 CSP využil svoje
moderačné právo a výnimočne nepriznal náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitého
zreteľa.

24. Odvolací súd konštatuje, že dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na rozhodnutie

o trovách konania v súlade s § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aj keď dôvody hodné osobitné zreteľa zákon
bližšie nešpecifikuje, v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. sp.zn. 2Mcdo/17/2009, či sp.zn.
3Mcdo/46/2012, nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť
aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitého zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy

konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná
kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

25. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre
aplikáciu tohto zákonného ustanovenia, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 3/ v konaní namietal,

že ručiteľské vyhlásenie na seba neprevzal, takúto listinu nepodpísal, a teda že nie je v spore pasívne
legitimovaný. Napriek tejto skutočnosti žalobca voči nemu trval na podanej žalobe, čím zapríčinil, že
žalovaný 3/ v rámci svojej obrany navrhol vykonať znalecké dokazovanie – grafologické dokazovanie,
ktoré potvrdilo tvrdenia žalovaného 3/, že jeho podpisy na listinách nie sú pravé. Skutočnosť, že žalobca
poukazuje na to, že v dobe podania žaloby nemohol mať vedomosť o tejto skutočnosti a domnieval

sa, že žalovaný 3/ listiny podpísal, podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá dôvody preto, aby bolo
napadnuté uznesenie vo výroku o nároku na náhradu trov konania zmenené. Odvolací súd konštatuje,
že pokiaľ by aj žalobca bol konal s odbornou starostlivosťou, mal možnosť zabezpečiť podpisovanie
predmetných listín tak, aby žalovaný 3/ svoj ručiteľský záväzok podpísal na listinách pred ním, alebo
pred osobou poverenou zo strany žalobcu. Pokiaľ tak žalobca neurobil a v podanom odvolaní namieta

nepoctivosť konania žalovaného 3/ nejde o takú okolnosť, ktorú by odvolací súd mohol vyhodnotiť ako
okolnosť hodnú osobitného zreteľa pre možnú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

26. Odvolací súd teda v zhode s názorom súdu prvej inštancie zastáva názor, že žalobca procesne
zavinil, že konanie muselo byť voči žalovanému 3/ zastavené.

27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR, sp.zn.
5Mcdo/12/2008, podľa ktorého zavinenie je potrebné posudzovať len z procesné hľadiska a nie podľa
hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku
vo veci samej. Preto, ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí [ ak nejde o prípad uvedený v

§ 146 ods. 2 druhej vete O.s.p. (§ 256 ods. 1 CSP)], že zavinil zastavenie konania a je preto povinný
uhradiť odporcovi jeho trovy.

28. Zároveň odvolací súd súhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že vzhľadom na vykonané znalecké
dokazovanie by žalobca nebol úspešný ani po hmotnoprávnej stránke vo veci samej.

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti II. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania ako vecne správne podľa
ustanovenie § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP
v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalovanému 3/, ktorý mal v odvolacom konaní plný
úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

31. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).