Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 9, 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121208326
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Mária Šadláková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3121208326.6

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, 2. E. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, 3. F. G. E., nar. X.X.XXXX, bytom H., I. D. XXXX/X, 4. J. E., nar. X.X.XXXX,
bytom H., I. D. XXXX/X, 5. K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX, 6. L. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom H., L.
D. XXX/XX, 7. G. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX,

8. E. M., nar. X.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX,
9. C. N., nar. X.XX.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX, 10. G. O. P. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - M., M.
D. XX/XXX, 11. F. Q. N., nar. XX.X.XXXX, bytom H. H., H.
D. XXX/X, 12. R. G., nar. X.X.XXXX, bytom G., K. I. D. XXXX/XX,
13. E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX, 14. J. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/
XX, 15. K. E.,

nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX, 16. E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX, 17. E. F.
M., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX, 18. E. E. N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX,
19. E. S., nar. X.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX, 20. F. T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX,
21. E. J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX,
22. N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX,
23. P. L., nar. X.X.XXXX, bytom H., I. D. X/XX, všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Ján Legerský,

advokát so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 15/25, proti žalovanému: N. M., nar. XX.X.XXXX, bytom
H., B. D. XXXX/XX, v konaní zastúpený zástupcom: JUDr. Marek Hlavatý, naqr. 22.2.1987, bytom H.,
U. D. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v
katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec H., katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX

ako Parcely registra "C" evidované
na katastrálnej mape - parc. č. 552/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 36 m2
a parc. č. 553/2 - záhrada vo výmere 26 m2 sú žalobcovia 1. A. B., Q. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D.
XX a 2. E. B., Q. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX spoločne v podiele 1/1.

II. Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v

katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec H., katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX
ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 554/2 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 35 m2 a parc. č. 555/2 - záhrada vo výmere 9 m2 sú žalobcovia
3. F. G. E., Q. E., nar. X.X.XXXX, bytom H., I. D. X/XX a
4. J. E., Q. V., nar. X.X.XXXX, bytom H., I. D. X/XX spoločne v podiele 1/1.

III. Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v
katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec H., katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX
ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc.č. 558/2 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 36 m2 sú žalobcovia 5. K. E., Q. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX a 6. L. E., Q.
W., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX spoločne v podiele 1/1.IV. Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v
katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec H., katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX
ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 560/2 - zastavaná plocha a nádvorie

vovýmere35m2súžalobcovia7.G.M.,Q.M.,nar.XX.X.XXXX,bytomH.,L.D.XXX/XXa8.E.M.,Q.X.,
nar. X.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX spoločne v podiele 1/1.

V. Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v
katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec H., katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX

ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 562/2 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 35 m2 je žalobkyňa 9. C. N., Q. N., nar. X.XX.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX v podiele ?
a že v podiele ? patrí táto nehnuteľnosť do dedičstva po poručiteľovi F. N., nar. XX.X.XXXX a zomr.
XX.XX.XXXX, ktorý bol v čase smrti vlastníkom tejto nehnuteľnosti podiele ?.

VI. Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v

katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec H., katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX
ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 564/2 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 34 m2 sú žalobcovia 12. R. G., Q. G., nar. X.X.XXXX, bytom G., K., I. D. XXXX/XX v podiele ?
a 13. E. G., Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX v podiele ?.

VII. Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v
katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec H., katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX
ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 566/2 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 36 m2 je žalobkyňa 14. J. E., Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX v podiele ? a
že v podiele ? patrí táto nehnuteľnosť do dedičstva po poručiteľovi E. E., nar. XX.X.XXXX

a zomr. X.XX.XXXX, ktorý bol v čase smrti vlastníkom tejto nehnuteľnosti podiele ?.

VIII. Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor
v katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec H., katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX
ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 68/2 - zastavaná plocha a nádvorie

vo výmere 35 m2 sú žalobcovia 17. E. F. M., Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX a XX. E.
E. N. M., Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX spoločne v podiele 1/1.

IX. Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v
katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec H., katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX

ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 570/2 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 44 m2 je žalobca 19. E. S., Q. S., nar. X.X.XXXX, bytom H., L.
D. XXX/XX v podiele 1/1.

X. Súd žalobu žalobcov v 5. až 23. rade o zriadenie vecného bremena spočívajúce

v práve cesty cez priľahlý pozemok z a m i e t a.

XI. Žalobcovia v 1. až 19. rade majú spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania proti
žalovanému v rozsahu 100%, v časti prvého žalobného návrhu o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam.

XII. Žalovaný má právo na náhradu trov konania proti žalobcom v 5. až 23. rade v rozsahu 100% v časti
druhého žalobného návrhu o zriadenie vecného bremena spočívajúce
v práve cesty cez priľahlý pozemok.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2021 sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho
práva žalobcov v 1. až 19. rade k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe, eventuálne zriadenia
vecného bremena práva prechodu cez v žalobe špecifikované nehnuteľnosti v prospech žalobcov v 5.
až 23. rade. Podanú žalobu odôvodnili tým,
že žalobcovia v 5. až 23. rade sú vlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov so stavbami rodinných

domov na ul. Odbojárov v Trenčíne. Všetky v žalobe označené nehnuteľnosti žalobcov v 5. až 23.rade sú od ul. Odbojárov ako miestnej komunikácie, z ktorej sú sprístupnené a ktorá je vybudovaná na
pozemku zapísanom u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres
Trenčín, obec H. a katastrálne územie M., na liste vlastníctva č. X ako Parcely registra "C" evidované na

katastrálnej mape - parc. č. 2331/5 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 4208 m2 (ďalej označovaná
len ako "cesta") vo výlučnom vlastníctve mesta Trenčín, oddelené úzkym pásom pozemku, ktorý je
rozdelený na samostatné pozemky nachádzajúce sa medzi príslušnými pozemkami žalobcov v 5. až 23.
rade a cestou. Všetky tieto samostatné pozemky sú pritom najmenej
od roku 1984 v držbe a užívaní vlastníkov nehnuteľností žalobcov v 5. až 23. rade alebo u niektorých z

nich boli predtým v držbe a užívaní ich právnych predchodcov a tieto tvoria súčasť ich oplotených dvorov
rodinných domov umiestnených na týchto nehnuteľnostiach
a cez tieto zároveň vedú a sú na nich umiestnené aj všetky inžinierske siete k týmto rodinným domom,
a to vodovodná prípojka, plynová prípojka, elektrická prípojka vrátane ich meracích zariadení a sú na
nich umiestnené časti oplotenia pozostávajúce z plotového múrika, plotu
a plotových brán na vstup pešou chôdzou a vjazd motorovým vozidlom.

1.2 Uvedené samostatné pozemky nachádzajúce sa medzi cestou
a nehnuteľnosťami žalobcov v 5. až 23. rade zapísané u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v
katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec H. a katastrálne územie M.
na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc.

č. 552/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 36 m2, parc. č. 554/2 - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 35 m2, parc. č. 558/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 36 m2, parc. č.
560/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 35 m2, parc. č. 562/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 35 m2, parc. č. 564/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 34 m2, parc. č. 566/2 - zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 36 m2, parc. č. 568/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 35 m2 a

parc.č.570/2-zastavanáplochaanádvorievovýmere44m2azaichvýlučnéhovlastníkabolazapísaná
pôvodná žalovaná (aktuálne žalovaný). Na tomto liste vlastníctva sú ešte zapísané aj pozemky parc. č.
553/2 - záhrada vo výmere 26 m2 a parc. č. 555/2 - záhrada vo výmere 9 m2, ktorých sa týka nárok
uplatnený touto žalobou v časti primárneho nároku na určenie vlastníckeho práva, pričom pozemok parc.
č. 553/2 je teraz v držbe a užívaní žalobcov 21. a 22. a predtým bol v držbe a užívaní ich právnych

predchodcovžalobcov1.a2.apozemokparc.č.555/2jeterazvdržbeaužívanížalobkyne23.apredtým
bol v držbe a užívaní jej právnych predchodcov žalobcov 3. a 4. Všetky označené pozemky vedené na
pôvodnú žalovanú budú v ďalšej časti žaloby označované aj spoločne len ako "sporné pozemky".

1.3 Žalobcovia v 1. až 19. rade sa touto žalobou primárne domáhajú určenia vlastníckeho práva ku

sporným pozemkom z toho dôvodu, že práve žalobcom v 1. až 19. rade svedčí vlastnícke právo k
sporným pozemkom právnym titulom vydržania a naopak pôvodnej žalovanej, ktorá je síce v katastri
nehnuteľností zapísaná za vlastníka sporných pozemkov, nesvedčí žiaden právny titul na nadobudnutie
vlastníckeho práva k týmto sporným pozemkom. Žalobcovia v 1. až 19. rade a u niektorých z nich
ich právni predchodcovia pôvodne vstúpili do držby a užívania sporných pozemkov všetci rovnako na

základe rozhodnutí bývalého Okresného národného výboru v Trenčíne, Finančný odbor o zriadení práva
osobného užívania pozemku a dohôd o zriadení práva osobného užívania pozemku, všetko z roku 1984,
ktoré dohody boli aj registrované býv. Štátnym notárstvom v Trenčíne
v súlade s vtedy platnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zriadení a vzniku práva osobného
užívania pozemkov (§ 198 a násl. Obč. zák. v znení účinnom do 1.1.1992).

Účelom zriadenia práva osobného užívania pozemkov bolo získanie pozemkov za účelom výstavby
rodinných domov a zriadenia záhrad. Podkladom na uzavretie všetkých takýchto dohôd vo vzťahu k
nehnuteľnostiam žalobcov 5. až 23. bol geometrický plán býv. Geodézie n.p. Bratislava, MO 253 Trenčín,
č. zák. 244-253-0506-83 overený býv. Strediskom geodézie v Trenčíne dňa 24.9.1983, ktorým boli
zamerané ako celok jednotlivé pozemky (na stavbu rodinného domu a zriadenie záhrady) prideľované

do osobného užívania žalobcom.
V súvislosti s takýmto zriadením práva osobného užívania k príslušným pozemkom došlo zároveň aj
k faktickému odovzdaniu týchto pozemkov osobám, v prospech ktorých bolo takéto právo osobného
užívania zriadené. Tieto pozemky boli odovzdané osobám, v prospech ktorých bolo právo osobného
užívania zriadené tak, že všetky tieto pozemky nadväzovali

na cestu, ktorá tvorila jedinú možnosť prístupu na tieto pozemky. Na základe toho žalobcovia 1. až 19.
a u niektorých z nich ich právni predchodcovia v roku 1984 vstúpili do držby
a užívania pozemkov, ku ktorým im bolo zriadené právo osobného užívania v súlade s vtedy platnými
právnymi predpismi a ako súčasť týchto pozemkov im boli odovzdané aj sporné pozemky. Zo stranytýchto žalobcov, došlo následne ku realizácii výstavby rodinných domov v súlade s riadne vydanými
stavebnými povoleniami a po realizácii výstavby týchto rodinných domov vrátane ich oplotenia došlo
k ich riadnej kolaudácii príslušnými rozhodnutiami stavebného úradu, čo prebehlo všetko prevažne v

rokoch 1984 - 1990.
V rámci realizácie takejto výstavby došlo aj k vybudovaniu inžinierskych sietí a spevnených plôch na
sporných pozemkoch a tieto boli zároveň oplotením prihradené k nehnuteľnostiam žalobcov a stali sa tak
súčasťou oplotených dvorov ich rodinných domov. V rámci všetkých prebiehajúcich stavebných konaní
o povolenie stavby ako aj kolaudáciu stavby vo vzťahu

k nehnuteľnostiam žalobcov 5. až 23. nebolo nikdy spochybnené ani namietané, že by takouto
realizáciou výstavby došlo k zabratiu pozemkov vo väčšom rozsahu, než ako bolo k týmto zriadené
právo osobného užívania. Žalobcovia ich mali dlhodobo v držbe a užívaní a tieto práva realizovali v
presvedčení a dobrej viere, že k týmto pozemkom im patrí právo osobného užívania.

1.4 Vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa nadobudnutia nehnuteľností žalobcov 1. až 19. a u

niektorých z nich ich právnych predchodcov v časti pozemkov pôvodne do osobného užívania, ktoré sa
následne dňom 1.1.1992 zmenilo na vlastnícke právo a ktoré skutočnosti u všetkých týchto žalobcov
nastali rovnakým spôsobom a právnym titulom, preukazujú žalobcovia príkladmo vo vzťahu ku žalobcom
12. a 13.

1.5 Z týchto skutočností je zrejmé, že žalobcovia 1. až 19. a u niektorých z nich ich právni predchodcovia
vstúpili do držby a užívania sporných pozemkov v priebehu roku 1984, kedy im boli odovzdané pozemky,
ku ktorým im vzniklo právo osobného užívania a sporné pozemky im boli odovzdané fakticky ako súčasti
týchto pozemkov, a preto najneskôr
od 1.1.1985 žalobcovia 1. až 19. a u niektorých z nich ich právni predchodcovia vstúpili

do držby sporných pozemkov, ktorá bola vzhľadom na všetky uvedené okolnosti objektívne
dobromyseľná a vykonávaná v presvedčení, že sporné pozemky sú súčasťou tých pozemkov, ktoré
im boli odovzdané na základe uzavretých dohôd o zriadení práva osobného užívania pozemku.
Dobromyseľnosť tejto držby bola zároveň umocnená postupom príslušných štátnych orgánov v
stavebných konaniach, kde boli vydané stavebné povolenia na stavby rodinných domov na podklade

projektovej dokumentácie zahŕňajúcej do projektovaných stavieb umiestnenie ich príslušenstva vrátane
prípojok jednotlivých inžinierskych sietí
a oplotenia aj na sporných pozemkoch a následným postupom príslušných štátnych orgánov
v konaní o kolaudáciu stavieb rodinných domov po takejto ich realizácii, v rámci ktorej boli takto
zastavané sporné pozemky a ktoré stavby boli v takomto rozsahu riadne skolaudované.

1.6 Pre komplexnosť žalobnej argumentácie k nadobudnutiu vlastníckeho práva
k sporným pozemkom právnym titulom vydržania zároveň žalobcovia uvádzajú,
že u sporných pozemkov ide vo vzťahu k ďalším pozemkom žalobcov o celkom nepatrné výmery
pozemkov, ktoré boli už k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva žalobcov 1. až 19.

a u niektorých z nich ešte ich právnych predchodcov transformáciou z práva osobného užívania dňom
1.1.1992, v tom čase priplotené a že preto aj s poukazom na ďalej uvedenú rozhodovaciu prax súdov
by došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcov 1. až 19.
a u niektorých z nich ešte ich právnych predchodcov k sporným pozemkom vydržaním.

1.7 Pritom prvá a doposiaľ aj jediná skutočnosť, ktorá by mohla spochybniť oprávnenú držbu k
sporným pozemkom, nastala až dávno po uplynutí tejto vydržacej doby, keď žalovaná prostredníctvom
splnomocneného zástupcu listami z obdobia máj - jún 2020, doručenými všetkým žalobcom (z ktorých
príkladmo na dôkaz žalobcovia predkladajú len list zo dňa 1.6.2020 zaslaný žalobcovi 12., pričom
listy zaslané všetkým ostatným žalobcom boli obsahovo zhodné), vyzvala žalobcov na usporiadanie

vlastníckych vzťahov k sporným pozemkom.

1.8 Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu, tak žalobcovia 1. až 9., 12. až 14. a 17. až 19. sú osobami,
ktoré priamo titulom vydržania k 1.1.2002 vlastnícke právo k príslušným sporným pozemkom nadobudli
a žalobcovia 9. až 11. ako dedičia po neb. F. N. a žalobcovia 14. až 16. ako dedičia po neb. E. E.,

sú právnymi nástupcami po osobách, ktoré po takomto nadobudnutí vlastníckeho práva k príslušným
sporným pozemkom následne zomreli a vo vzťahu ku ktorým preto je uplatnený nárok na určenie,že príslušné sporné pozemky patria do dedičstva po nich. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu
pôvodnej žalovanej, táto vyplýva z toho, že žalovaná je v čase podania tejto žaloby v katastri
nehnuteľností zapísaná za vlastníka sporných pozemkov v podiele 1/1.

1.9 Len pre prípad, že by na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané splnenie podmienok
na nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov 1. až 19. a u niektorých
z nich ich právnych predchodcov ku sporným pozemkom, uplatňujú žalobcovia 5. až 23. ako eventuálny
nárok v súlade s ustanovením § 151o ods. 3 Obč. zák. nárok na zriadenie vecného bremena v prospech

vlastníka stavby, spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, a to vo vzťahu ku všetkým sporným
pozemkom, okrem pozemkov parc. č. 553/2 a 555/2, ktoré nepredstavujú vo vzťahu ku stavbám
rodinných domov žalobcov 21. a 22. a žalobkyne 23. priľahlý pozemok zabezpečujúci sprístupnenie
týchto stavieb z verejnej komunikácie.

2. Pôvodnej žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 28.03.2022, spolu s prílohami,

poučením o jej procesných právach a výzvou na vyjadrenie sa k doručenej žalobe. Pôvodná žalovaná
požiadala podaním zo dňa 01.04.2022 o predĺženie lehoty
na vyjadrenie sa k žalobe o 60 dní. Súd jej prípisom zo dňa 27.04.2022 lehotu na vyjadrenie predĺžil
do 01.06.2022. Žalovaná opätovne požiadala o predĺženie lehoty o ďalších 60 dní podaním zo dňa
30.05.2022.

3. Súd uznesením sp. zn. 27C/33/2021 zo dňa 20.10.2022 rozhodol tak,
že pripustil, aby do konania na miesto doterajšej žalovanej E. B. vstúpil a ďalej v konaní ako žalovaný
vystupoval N. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H., B. D. XXXX/XX, a to na základe návrhu žalobcov,
nakoľko z verejne dostupných údajov katastra nehnuteľností zistili, že na strane žalovaného nastala
právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná,

keď namiesto terajšieho subjektu na strane žalovaného E. B., je podľa aktuálneho stavu katastra
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. ako výlučný vlastník 9tam
zapísaných nehnuteľností, o ktorých sa koná, vedený N. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H., B. D. XXXX/XX,
a to titulom kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2022, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností povolený pod

č. V-5396/2022. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2022.

4. Dňa 28.12.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie k žalobe zo dňa 31.10.2022.
Na toto podanie však súd neprihliadal, nakoľko bolo podané v mene žalovanej P. E. B. prostredníctvom
jej zástupcu v konaní JUDr. Mareka Hlavatého. V čase, kedy bolo vyjadrenie doručené súdu už totiž E.

B. v konaní nevystupovala
ako žalovaná, keďže súd pripustil, aby do konania na jej miesto vstúpil nový žalovaný
a to N. M..

5.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie na deň 24.02.2023 a 12.05.2023, na

ktoré predvolal sporové strany. Súd na pojednávaní uviedol predbežné právne posúdenie a vykonal
dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade a žalobcu v 21. rade
a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č.l. 78 výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. M., výpis z LV č.
XXX pre kat. úz M., č.l. 79 výpis z LV č. XXXX pre kat. úz M., výpis z LV č. XXXX pre kat. úz M., č.l. 80
výpis z LV č. XXXX pre kat. úz M., výpis z LV č. XXXX pre kat. úz M., č.l. 81 výpis z LV č. XXXX pre kat.

úz M., výpis z LV č. XXXX pre kat. úz M.,č.l. 82 výpis z LV č. XXXX pre kat. úz M., výpis z LV č. XXXX
pre kat. úz M., č.l. 83 čiastočný výpis z LV č. X pre kat. úz M., č.l. 84 výpis z LV č. XXXX pre kat. úz M.,
č.l. 85 snímka katastrálnej mapy , č.l. 86 dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku, č.l. 87
geometrický plán č. 244-253-0506-83, č.l. 88 rozhodnutie Mestského národného výboru z 21.06.1984,
č.l. 89 oznámenie odboru územného plánovania Trenčín z 13.07.1984, č.l. 90 stavebné povolenie, č.l.

92 kolaudačné rozhodnutie, č.l. 93 výzva na usporiadanie vlastníckych vzťahov, č.l. 95 uznesenie OSTN
12D/996/2020, č.l. 104 rozsudok KS v BA Z 2-15 Co 456/96, č.l. 105 uznesenie OSTN 22D/24/2017,
č.l. 106 geometrický plán č. 37384414-01/2019, č.l. 109 dohoda o zlúčení a rozdelení nehnuteľností,
č.l. 119 znalecký posudok č. 12/2020, č.l. 177 výpis z LV č. XXXX kat. úz. M., č.l. 226 rozhodnutie
Okresného úradu Trenčín č. V 5396/2022, č.l. 235 stavebné povolenie č. 2275/1053/1984, č.l. 238 1.

strana geometrického plánu č. 244-210-0174-89 zo dňa 27.2.1989, č.l. 239 1. strana geometrického
plánuč.244-210-0172-89zodňa27.02.1989,č.l.240záznampodrobnéhozameraniazmienzr.1989,č.l.
242 zápisnica zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 27.09.1988.5.2 Právny zástupca žalobcov na pojednávaní vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že poukazuje
na koncentráciu konania, nakoľko pôvodná žalovaná do ktorej práv a povinností nový žalovaný vstúpil,
bola viackrát poučená o jej povinnosti popierať skutkové tvrdenia žalobcov a predkladať listinné dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, pričom však ani po opakovane predlžovanej lehote neuplatnila žiadne
prostriedky procesnej obrany a ak by tak chcel zástupca žalovaného, ktorý vstúpil do postavenia
pôvodnej žalovanej, urobiť
na dnešnom pojednávaní, nie je možné na ne prihliadnuť.

5.3 Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný je toho názoru,
že k vydržaniu sporných pozemkov nemohlo zo strany žalobcov dôjsť, nakoľko neboli splnené zákonné
podmienky, a to dobromyseľnosť a ospravedlniteľný omyl. V prípade žalobcov v rámci dohôd, ktorými
im boli poskytnuté do užívania stavebné pozemky, nebola nikdy riešená aj parcela nachádzajúca
sa medzi ulicou a týmito stavebnými pozemkami žalobcov. Táto parcela vznikla iným usporiadaním
ulice, kedy stavebné pozemky boli posunuté od ulice. Táto parcela sa nevyužívala a neskôr bolo

jej vlastníctvo prinavrátené pôvodným vlastníkom, teda právnym predchodcom pôvodnej žalovanej.
Zástupca žalovaného takisto spochybňuje právo prechodu a zriadenie vecného bremena na sporné
pozemky v prospech žalobcov, a to z dôvodu, že k stavbe je možné zabezpečiť prístup aj z inej strany.
Právo prechodu musí byť zriadené len v nevyhnutnej miere a nezahŕňa prechod autom, takisto nie je
možné vyhovieť tomuto žalobnému návrhu žalobcov, nakoľko prístup k stavbám je možné zriadiť aj

iným spôsobom, a to kúpnou zmluvou alebo nájomnou zmluvou, s čím by žalovaný súhlasil. Zriadením
vecného bremena tak ako ho požadujú žalobcovia by došlo k zotretiu rozdielov medzi vlastníckym
právom a vecným bremenom.

5.4 Žalobca v 1. rade na pojednávaní vypovedal, že k stavebnému pozemku

sa dostal tak, že si podal žiadosť o stavebný pozemok. Podľa toho čo si pamätá,
tak s výstavbou sa začalo asi v roku 1984, pozemok bol už vytýčený. Tak isto bolo vytýčené, kde má
stáť stavba rodinného domu a bolo určené, že všetci stavebníci musia začať stavať naraz, nakoľko išlo o
radovú výstavbu rodinných domov. K stavbám bol pridelený stavebný dozor, ktorý stavby usmerňoval. V
tom čase už bol vybudovaný chodník, a tak isto aj inžinierske siete. Priestor od chodníka po prednú stenu

domu považoval žalobca za svoj vstup na pozemok a predzáhradku, nakoľko iný vstup na pozemok ani
neexistuje. Bol si vedomý toho, že ide o jeho pozemok, za ktorý aj zaplatil. Po výstavbe rodinných domov
bolo realizované aj oplotenie, ktoré muselo byť rovnaké pri všetkých domov, aby bol zachovaný jednotný
ráz celej ulice. Keď sa kolaudoval dom, oplotenie už bolo postavené. Nikdy nebol nikým upozornený na
to, že zabral časť pozemku, ktorá by mu nepatrila. O tom, že niekto spochybnil vlastníctvo v pozemku/

v predzáhradke sa dozvedel až od syna, dovtedy o tom nemal žiadne pochybnosti. K rodinnému domu
nebol žiadny iný prístup ako len z cesty a od chodníka. Od tej doby sa poloha chodníka nemenila.
Oplotenie pozemkov bolo realizované pod dohľadom stavebného dozoru, nakoľko muselo byť oplotenie
rovnaké. Oplotenie bolo postavené až po ukončení výstavby rodinných domov. Nemá vedomosť o tom,
že rodinné domy mali byť riešené iným spôsobom a že tzv. predzáhradka mala mať iné využitie.

Od počiatku boli domy navrhnuté, tak ako stoja teraz a v predzáhradke je umiestnená vodovodná šachta,
inžinierske siete (plyn elektrina, voda), a tak isto sú tam aj umiestnené smetné nádoby.

5.5 Žalobca v 21. rade na pojednávaní vypovedal, že pamätá si, že vo veku keď mal asi 12-13 rokov
ho otec zobral na miesto stavebných pozemkov, kde mali začať stavať dom. Išlo o lúku, boli tam už

umiestnené kolíky, prístup bol z asfaltovej cesty, v tom čase existovali aj chodníky. V tom čase a ani
následne nikdy neriešili žiadny problém s pozemkami, vnímali to ako jeden celý pozemok od chodníka,
rovnako aj ostatní susedia. Výstavba bola realizovaná pod intenzívnym stavebný dozorom, nakoľko
sa dbalo na detaily na jednotný výzor stavby, ako aj oplatenia. Pokiaľ si pamätá, tak pozemok bol
vykolíkovaný až po zadnú hranicu, ktorá bola naznačená rovnobežne s ostatnými hranicami susedných

pozemkov, nikto toto nespochybňoval, tak isto nikdy nebolo spochybnené, ani vlastníctvo jeho otca
(žalobcu v 1. rade) k predzáhradke. Dom spolu s pozemkom dostal spolu s manželkou od rodičov darom,
pritom vychádzal z podkladov, ako ich mal od rodičov a nemal pochybnosti o tom, že pozemok začína
pri chodníku a končí sa rovnou zadnou hranicou. Prvý krát o nejakých problémoch počul asi pred 4-5
rokmi kedy zomrel sused a jeho právny nástupcovia mali problémy získať hypotéku kvôli niečomu čo sa

týkalo pozemku. Zadná hranica pozemku bola vytýčená rovno, nakoľko tam vtedy bola cesta, ktorou sa
privážal stavebný materiál na stavby, pamätá si to presne. Už nevie presne určiť v akej vzdialenosti od
chodníka boli umiestnené kolíky naznačujúce výstavbu rodinného domu.
Zo zadnej strany prístup na pozemky nemajú, nakoľko sa tam nachádza opletená záhrada.5.6 Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že na výsluchu žalobcov výsluch svedka F. A. S.
netrvá, nakoľko ide o osobu vyššieho veku, nie je s ním jednoduchá komunikácia, a nie je zrejmé v silách

žalobcov zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní. Má za to, že vykonanými výsluchmi žalobcov bola
dostatočne preukázaná dobromyseľnosť žalobcov.

5.7 Zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol vypočuť ako svedka pani P. N.. Súd tento návrh na
vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne zamietol ako oneskorene podaný a nevykonal ho.

Na základe vykonaného dokazovania, súd zistil nasledovný skutkový stav:

6.1 Žalobcovia v 5. až 23. rade sú vlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov,
na ktorých sú postavené stavby rodinných domov na ul. L. v H., tak ako sú tieto aktuálne zapísané
u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec H. a

katastrálne územie M.:
- na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 552/1
- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 128 m2 a parc. č. 553/1 - záhrada
vo výmere 145 m2 a ako Stavby - Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 552/1 vo vlastníctve žalobcu
21. v podiele ? a žalobkyne 22. v podiele ?;

- na liste vlastníctva č. XXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc.
č. 554/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 128 m2 a parc. č. 555/1 - záhrada
vo výmere 164 m2 a ako Stavby - Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 554/1 vo vlastníctve žalobkyne
23. v podiele 1/1;
- na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 558/1

- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 128 m2 a parc. č. 559 - záhrada vo výmere 172 m2 a ako
Stavby - Rodinný dom súp. č. 703 na parc. č. 558/1 vo vlastníctve žalobcov
5. a 6. spoločne titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1;
- na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 560/1
- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 128 m2 a parc. č. 561 - záhrada vo výmere 172 m2 a ako

Stavby - Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 560/1 vo vlastníctve žalobcov
7. a 8. spoločne titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1;
- na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 562/1
- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 128 m2 a parc. č. 563 - záhrada vo výmere 171 m2 a ako
Stavby - Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 562/1 vo vlastníctve žalobkyne

9. v podiele 2/3, žalobkyne 10. v podiele 1/6 a žalobcu 11. v podiele 1/6;
- na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 564/1
- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 127 m2 a parc. č. 565 - záhrada vo výmere 173 m2 a ako
Stavby - Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 564/1 vo vlastníctve žalobcov
12. a 13. spoločne titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1;

- na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 566/1
- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 127 m2 a parc. č. 567 - záhrada vo výmere 171 m2 a ako
Stavby - Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 566/1 vo vlastníctve žalobkyne 14. v podiele 4/6, žalobcu
15. v podiele 1/6 a žalobcu 16. v podiele 1/6;
- na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 568/1

- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 128 m2 a parc. č. 569 - záhrada vo výmere 173 m2 a ako
Stavby - Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 568/1 vo vlastníctve žalobcov
17. a 18. spoločne titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1;
- na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 570/1
- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 160 m2 a parc. č. 571 - záhrada vo výmere 213 m2 vo

vlastníctve len žalobcu 19. v podiele 1/1 a na liste vlastníctva č. XXXX ako Stavby - budova súp. D. XXX
na parc. č. 570/1 vo vlastníctve žalobcov 19. a 20. spoločne titulom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v podiele 1/1.

6.2 Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v

katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec H. a katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX
ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 552/2 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 36 m2, parc. č. 554/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 35 m2, parc. č. 558/2 -zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 36 m2, parc. č. 560/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
35 m2, parc.
č. 562/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 35 m2, parc. č. 564/2 - zastavaná plocha

a nádvorie vo výmere 34 m2, parc. č. 566/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 36 m2, parc. č.
568/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 35 m2 a parc. č. 570/2 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 44 m2 , parc. č. 553/2 - záhrada vo výmere 26 m2 a parc.
č. 555/2 - záhrada vo výmere 9 m2. Žalovaný je titulom kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2022, podľa ktorej
bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený pod

č. V-5396/2022 právnym nástupcom pôvodnej žalovanej.

6.3 Ako vyplynulo zo snímky katastrálnej mapy, všetky označené nehnuteľnosti
vovlastníctvežalobcov5. až23. súodul.Odbojárovakomiestnejkomunikácie,zktorejsúsprístupnené
a ktorá je vybudovaná na pozemku zapísanom u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v katastri
nehnuteľností pre okres Trenčín, obec H. a katastrálne územie M., na liste vlastníctva č. X ako Parcely

registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 2331/5 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
4208 m2 o výlučnom vlastníctve mesta Trenčín, oddelené úzkym pásom pozemku, ktorý je rozdelený
na samostatné pozemky, vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúce sa medzi príslušnými pozemkami
žalobcov 5) až 23) a cestou.

6.4 Rozloženie takto vytvorených samostatných pozemkov vo vlastníctve žalovaného oddeľujúcich
nehnuteľnosti žalobcov 5. až 23. od cesty je nasledovné:
- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobcov 21. a 22. sa nachádza pozemok parc. č. 552/2;
- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobkyne 23. sa nachádza pozemok parc. č. 554/2;
- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobcov 5. a 6. sa nachádza pozemok parc. č. 558/2;

- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobcov 7. a 8. sa nachádza pozemok parc. č. 560/2;
- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobcov 9. až 11. sa nachádza pozemok parc. č. 562/2;
- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobcov 12. a 13. sa nachádza pozemok parc. č. 564/2;
- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobcov 14. až 16. sa nachádza pozemok parc. č. 566/2;
- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobcov 17. a 18. sa nachádza pozemok parc. č. 568/2;

- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobcov 19. a 20. sa nachádza pozemok parc. č. 570/2.

6.5 Sporné pozemky, ku ktorým sa žalobcovia v 1. až 19. rade domáhajú určenia vlastníckeho práva,
boli odovzdané do držby žalobcom v 1. až 19. rade na základe Dohody o zriadení práva osobného
užívania pozemku, ktoré zriadil Mestský národný výbor v Trenčíne. Podkladom pre uvedené dohody

bol geometrický plán č. 244-253-0506-83 zo dňa 21.9.1983 (č.l. 87 súdneho spisu). Plocha sporných
pozemkov je na tomto geometrickom pláne označená ako parc. č. 1743/5 a podľa výkazu výmer na
tomto geometrickom pláne je tento pozemok vedený ako záhrada vo výmere 636 m2 a jeho vlastníkom /
užívateľom je "Čsl. štát, MNV Trenčín". Následne vydal Mestský národný výbor - odbor územného
plánovania a architektúry Trenčín dňa 21.06.1984 rozhodnutie, ktorým bolo povolené spracovanie

projektovej dokumentácie pre miesto stavby na adrese ul. L., H.. Projektová dokumentácia podľa
rozhodnutiamuselarešpektovaťúzemnérozhodnutia oumiestnenístavby,územnoplánovaciepodklady
a územnoplánovaciu dokumentáciu. K zrealizovaným stavbám na ul. Odbojárov Trenčín boli vydané
stavebné povolenia, príkladmo ako na č.l. 90 súdneho spisu, pričom z uvedeného vyplýva, že ide o
radovú výstavu, stavebná čiara je 7m

od obrubníka ul. Odbojárov, pri stavbe bol určený stavebný dozor Ing. Karol Trnka. V zmysle upresnenej
situácie Ing. Trnkom mali byť realizované nádoby na smeti v opornom múriku resp. v oplotení,
rovnako ako aj úprava predzáhradiek, ktorá mala byť realizovaná jednotne. Z vydaného kolaudačného
rozhodnutia č. 885/1990-Ur. Zo dňa 29.06.1990 vydaného
pre p. R. G. (na č.l. 92) vyplýva, že Mestský národný výbor - odbor územného plánovania a architektúry

Trenčín povolil užívanie stavby odo dňa 29.06.1990, s odôvodnením, že stavba bola uskutočnená
podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní a boli splnené podmienky územného rozhodnutia a
stavebného povolenia.

6.6 Výzvou zo dňa 01.06.2020 na usporiadanie vlastníckych vzťahov oslovil zástupca pôvodnej

žalovanej vlastníkov rodinných domov na ul. Odbojárov s ponukou
na odpredaj podielu vo veľkosti 1/1 na sporných pozemkoch, ktoré tvoria predzáhradky rodinných domov
za sumu 150 eur/m2 .6.7 Z uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12D/996/2020 súd zistil, že súd schválil v dedičskej
veci po poručiteľovi F. N. dedičskú dohodu, na základe ktorej podiel poručiteľa na nehnuteľnostiach parc.
"C" č. 562/1 a parc. č. 563 a stavba rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. 562/1 v k. ú. M.

titulom dedenia prešiel
na C. N. - žalobkyňu 9., ktorej spoluvlastnícky podiel je tak celkom 4/6, G. O. P. N. - žalobkyňu 10.,
ktorej podiel je tak 1/6 k celku a Ing. Radovana Janíčka- žalobcu 11. ktorého podiel je tak 1/6 k celku.

6.8 Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z 2-15 Co 456/96 súd zistil,

že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že manželstvo R. G. a E. G.
uzavreté dňa 04.04.1964 rozviedol.

6.9 Z uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22D/24/2017 súd zistil, že súd schválil v dedičskej veci
po poručiteľovi E. E. dedičskú dohodu, na základe ktorej podiel poručiteľa na nehnuteľnostiach parc.
"C" č. 566/1 a parc. č. 567 a stavba rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. 566/11 v k. ú. M.

titulom dedenia prešiel
na J. E. - žalobkyňu 14., ktorej spoluvlastnícky podiel je tak celkom 4/6, K. E. - žalobcu 15. v podiele
1/6 a E. E. - žalobcu 16. v podiele 1/6.

6.10 Zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Martou Odokienkovou č. 12/2020 súd zistil, že tento

bolvypracovanýnaobjednávkužalobcovzaúčelomohodnoteniavšeobecnejhodnotyvecnéhobremena
práva cesty cez sporné pozemky vo vlastníctve žalovaného.

V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

7.1. Podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu.

7.2. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

7.3. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva
a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

7.4. Podľa § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

7.5. Podľa § 131 Občianskeho zákonnika, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo
na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

7.6. Podľa § 134 odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak

ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,
a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. odsek 2, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam,
ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§125). odsek 3,
do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

7.7. Podľa Čl. 11 odsek 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon
č. 23/1991 Zb.), každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých, vlastníctvo
a rovnaký zákonný obsah a ochranu.

7.8.PodľaČl.20odsek1ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávovlastniťmajetok.Vlastníckeprávo
všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú
náhradu.Na základe vykonaného dokazovania, najmä predložených listinných dôkazov súd dospel
k nasledovnému právnemu názoru a záveru veci:

8.1. Žalobcovia v 1. až 19. rade sa prvým žalobným návrhom domáhajú určenia vlastníckeho práva
k pozemkom, ktoré sa nachádzajú medzi cestou resp. chodníkom na ulici Odbojárov v Trenčíne a
pozemkami, vo vlastníctve žalobcov v 5. až 23. rade, na ktorých je realizovaná radová výstavba
rodinných domov vo vlastníctve žalobcov v 5. až 23. rade.,

a to titulom vydržania sporných pozemkov, pri ktorých je aktuálne ako vlastník v katastri nehnuteľností
zapísaný žalovaný. Druhým žalobným návrhom sa žalobcovia v 5. až 23. rade domáhajú, pre prípad,
že by súd prvému žalobnému návrhu nevyhovel, zriadenia vecného bremena práva prechodu cez
sporné pozemky vo vlastníctve žalovaného. Rozdielnosť okruhu žalobcov v prípade prvého a druhého
žalobného návrhu vyplýva z faktu, že žalobcovia
v 1. a 2. rade previedli vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých sa nachádzal ich rodinný dom na

žalobcu v 21. rade a žalobkyňu v 22. rade, ktorý aktuálne majú v držbe a užívaní aj priľahlý sporný
pozemok. Pozemok, ktorý bol predtým vo vlastníctve a držbe žalobcov
v 3. a 4. rade, je aktuálne v držbe a užívaní žalobkyne v 23. rade. V prípade žalobcu
v 19. rade, tomuto by malo svedčať vydržanie vlastníckeho práva k spornému pozemku v podiele 1/1,
pokým vecné bremeno by malo byť zriadené v prospech aj žalobkyne v 20. rade, s ktorou vlastní v BSM

rodinný dom.

8.2. Súd sa v prvom rade sa súd zaoberal procesnou otázkou, a to, či je splnená podmienka vecnej
aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu v konaní. Čo sa týka aktívnej legitimácie, žalobcovia
dostatočným spôsobom preukázali, že sú aktívne vecne legitimovanou stranou sporu, a to na základe

toho, že žalobcovia 1. až 8., 13., 17. až 19., a v prípade žalobcov 9. až 11. a žalobcov 14. až 16. ich
právni predchodcovia, (t.j. nebohí F. N. a neb. E. E.) pôvodne vstúpili do držby a užívania sporných
pozemkov všetci rovnako na základe rozhodnutí bývalého Okresného národného výboru v Trenčíne,
Finančný odbor o zriadení práva osobného užívania pozemku a dohôd o zriadení práva osobného
užívania pozemku, všetko z roku 1984, ktoré dohody boli aj registrované býv. Štátnym notárstvom v

Trenčíne v súlade s vtedy platnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o zriadení a vzniku práva osobného užívania pozemkov (§ 198 a násl. Obč. zák. v znení účinnom do
1.1.1992). Žalobcovia 1. až 9., 12. až 14. a 17. až 19. sú osobami, ktoré priamo titulom vydržania mali
nadobudnúť vlastnícke právo k príslušným sporným pozemkom
a žalobcovia 9. až 11. ako dedičia po neb. F. N. a žalobcovia 14. až 16. ako dedičia po neb. E. E.,

sú právnymi nástupcami po osobách, ktoré po takomto nadobudnutí vlastníckeho práva k príslušným
sporným pozemkom následne zomreli
a vo vzťahu ku ktorým preto je uplatnený nárok na určenie, že príslušné sporné pozemky patria do
dedičstva po nich.

8.3. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, aj v tejto časti je žaloba dôvodná
ažalobcoviasprávneoznačilizažalovanéhoaktuálnehovlastníkanehnuteľností-pozemkovzapísaných
u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec H. a
katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape - parc. č. 552/2 - zastavaná plocha a nádvorie

vo výmere 36 m2, parc. č. 554/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 35 m2, parc.
č. 558/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 36 m2, parc. č. 560/2 - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 35 m2, parc. č. 562/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 35 m2, parc. č.
564/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 34 m2, parc. č. 566/2 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 36 m2, parc. č. 568/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 35 m2 a parc. č. 570/2 -

zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 44 m2 a za ich výlučného vlastníka bola zapísaná pôvodná
žalovaná (aktuálne žalovaný). Na tomto liste vlastníctva
sú ešte zapísané aj pozemky parc. č. 553/2 - záhrada vo výmere 26 m2 a parc. č. 555/2 - záhrada
vo výmere 9 m2, ktorých sa týka nárok uplatnený touto žalobou v časti primárneho nároku na určenie
vlastníckeho práva, pričom pozemok parc. č. 553/2 je teraz v držbe

a užívaní žalobcov 21. a 22. a predtým bol v držbe a užívaní ich právnych predchodcov žalobcov 1. a
2. a pozemok parc. č. 555/2 je teraz v držbe a užívaní žalobkyne 23. a predtým bol v držbe a užívaní jej
právnych predchodcov žalobcov 3. a 4. Všetky označené pozemky vedené na pôvodnú žalovanú budú
v ďalšej časti žaloby označované aj spoločne len ako "sporné pozemky".8.4. Ako najdôležitejšou otázkou sa súd v konaní zaoberal otázkou, či žalobcovia
v konaní preukázali naliehavý právny záujem vzhľadom k tomu, že podanou žalobou sa domáhajú

určenia vlastníckeho práva resp. určenia že nehnuteľnosti patri do dedičstva
(v prípade žalobcov 9. až 11. ako dedičia po neb. F. N. a žalobcov 14. až 16. ako dedičia po neb. E. E.).

8.5. Zo žaloby a z dokazovania bolo súdu preukázané, že aj naliehavý právny záujem žalobcovia v
konaní preukázali a tento je vždy daný, ak ako vlastník alebo spoluvlastník je v evidencii nehnuteľností

uvedený žalovaný. Žalobcovia nemajú inú možnosť ako podanou žalobou o určenie, že nehnuteľnosti,
sú ich vlastníctvom resp. že majetok
po poručiteľoch patrí do dedičstva po zosnulých, lebo tieto sporné pozemky sú vedené podľa listu
vlastníctva č. XXXX pre kat. úz M., vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom žalobcovia (resp. ich
právni nástucovia) ich mali nadobudnúť titulom vydržania.

8.6. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom súd skúmal aj to, či určovacou žalobou žalobcovia
dosiahnu zmenu a či táto zmena nejakým spôsobom zasiahne do ich života a táto zmena bude mať
význam ako právny, tak aj reálny v živote. Tieto skutočnosti žalobcovia v konaní listinnými dôkazmi,
ktoré súd oboznámil preukázali a súd sa podrobne nimi zaoberal a vysporiadal sa s nimi jednotlivo tak,
ako ich odôvodnili žalobcovia.

8.7. V konaní boli napokon tieto skutočnosti aj nespornými. Sporné pozemky sú aktuálne v držbe
žalobcov v 5. až 23. rade, predtým boli v držbe žalobcov v 1. až 19. rade (resp. v niektorom prípade
ich právnych predchodcov). Pričom ako vlastník je v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný. Sporným
bola oprávnenosť držby a dobromyseľnosť žalobcov.

8.8. V súlade s uvedeným okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania
základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas
celej zákonom ustanovenej doby. Držba je faktický stav,
pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne

vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon.
Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu
dôvodné. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom,

že mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel
o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii)
vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

8.9. V intenciách citovaného ust. § 129 a ust. § 134 Občianskeho zákonníka tak oprávneným držiteľom

je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska (osobného presvedčenia) strany v spore, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej
(normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého

požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec
patrí.

8.10. Čo sa týka nadobudnutia vlastníckeho práva, v tomto smere súd poukazuje
na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, a to rozhodnutia Ústavného súdu SR

vo veci II. ÚS 484/2015, ktorý pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho
práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu podľa Čl. 20 odsek 1 Ústavy
SR a Čl. 11 odsek 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa Čl.
46 odsek 1 Ústavy SR a Čl. 36 odsek 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé
súdne konanie podľa Čl. 6 odsek 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 137 Občianskeho zákonníka,
ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným
držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčení o svojom domnelom vlastníckom
práve) so stavom vlastníckym A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzujepodstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Ústavný súd v tomto rozhodnutí
zdôraznil skutočnosť, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ
objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť

teda rozhodujúce, že pri tom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba
považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,
že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

8.11. Zároveň súd vychádzal aj z právnych záverov Najvyššieho súdu SR vyslovených v rozsudku
vo veci č. 2Cdo 207/2005, podľa ktorých jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je
dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patrí, pričom dobrá viera musí byť podložená
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že presvedčenie držiteľa o tom, že mu vec patrí,
je opodstatnené a musí trvať
po celú vydržaciu dobu. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod a postačí,

aby bol daný aj domnelý právny dôvod, avšak vždy pôjde o to, aby držiteľ bol
so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu taký právny dôvod svedčí.

8.12. Pri takomto výklade rozhodnutia Ústavného súdu je možné v danom prípade poukázať na
konformný výklad dobromyseľnosti držby, čo v danom prípade podľa názoru súdu žalobcovia splnili,

pretože najskôr odkedy im boli pozemky odovzdané do užívania
(r. 1984), najneskôr kolaudáciou postavených rodinných domov (v r. 1990), kedy začali reálne sporné
pozemky priplotené k ostatným pozemkom reálne užívať, boli presvedčený, že sporné pozemky, ktoré
v podstate tvoria ich predzáhradky, sú ich vlastníctvom, a že ich nadobudli poctivým spôsobom, a preto
nie je rozhodujúce, že pri tom nesplnili zákonné podmienky, to znamená, že nepreukázali že by im

oficiálnym rozhodnutím vtedajšieho Mestského národného výboru Trenčín boli odovzdané do užívania
spolu s ostatnými pozemkami. V tomto smere súd má za to, že žalobcovia neniesli zodpovednosť za
to, že v 80. rokoch orgány, ktoré mali zabezpečiť riadny priebeh nadobudnutia vlastníctva nevykonali
to, čo vykonať mali. Žalobcom v 1. až 19. rade (prípadne ich právnym predchodcom) boli odovzdané
stavebné pozemky, určené na výstavbu radovej zástavby rodinných domov na ul. L. v H.. V tom čase,

v r. 1984 bola na ulici vybudovaná cesta, chodníky a obrubníky. Každá osoba, ktorej by bol takýto
pozemok odovzdaný do užívania na účely výstavby rodinného domu, by počítala s tým, že pozemok
užíva oprávnene od samotného chodníka, až po vyznačenú zadnú hranicu pozemku. Tento dojem
bol umocnený aj vydanými rozhodnutiami a povoleniami, keď príslušné orgány konštatovali uloženie
inžinierskych sietí na pozemkoch pred rodinnými domami ako aj budúcu realizáciu predzáhradok v

zmysleaktuálnychpokynovstavebnéhodozoruIng.KarolaTrnku.Uvedenébolopotvrdenéajvýsluchom
žalobcov v 1. a 21 rade. Žalovaný síce namietal, že bolo úmyslom ONV Trenčín ponechať oddelený úzky
pás pozemku medzi chodníkom a rodinnými domami vo vlastníctve resp. správe štátu, nakoľko domy
mali mať iné stavebné riešenie. Žalovaný jednak tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, zároveň
sa súdu javia ako nereálne a nepredstaviteľné, akým iným spôsobom by bol zabezpečený prístup

vlastníkov k ich rodinným domom, inžinierskym sieťam a vodovodným šachtám, ktoré sú na pozemkoch
umiestnené. Žalobcovia začali s výstavbou rodinných domov v r. 1984, kedy im boli odovzdané ONV
Trenčín do osobného užívania pozemky určené na výstavbu a táto bola ukončená v r. 1990, ako vyplýva
z kolaudačného rozhodnutia.

8.13. Žalobcovia tak po právnej stránke odvodzujú dobromysel'nosť v držbe sporných pozemkov od
dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, ktorej predchádzalo rozhodnutie vtedajšieho
ONV, finančný odbor o pridelení pozemku do osobného užívania. Podkladom takejto dohody bol
geometrický plán z roku 1983, na ktorom boli zamerané pozemky prideľované do osobného užívania
žalobcom alebo ich právnym

predchodcom a na ktorom bol zameraný aj pozemok parc. č. 1743/5 nachádzajúci sa
v mieste medzi ul. Odbojárskou a pozemkami pridelenými do osobného užívania
a tvoriaci súvislý pás popred tieto pozemky. Takto uzavretá a následne štátnym
notárstvom registrovaná dohoda o zriadení osobného užívania pozemku predstavuje
u každého žalobcu alebo jeho právneho predchodcu právny titul, od ktorého je

odvodzovaná dobromysel'nosť v držbe sporných pozemkov.

8.14. Žalobcovia po faktickej stránke odvodzujú svoju dobromysel'nost' o tom,
že súčasťou pozemkov, ku ktorým im bolo zriadené právo osobného užívania, boli aj spornépozemky (vtedy tvoriace súvislý pás pozemku) od toho, že po realizácii pridelenia
pozemkov do osobného užívania za účelom výstavby rodinných domov v roku 1983,
bolo v stavebných povoleniach z roku 1984 zhodne uvedené, že stavebná čiara bude

7 m od obrubníka ul. L., teda od hranice pozemku tvoriaceho už ul. L.,
čo bola parc. č. 1744/2. Na základe takto vydaných stavebných povolení došlo
k vytýčeniu stavebnej čiary a hranice pozemku, na ktorom sa mala stavba realizovať,
vrátane inžinierskych sietí a oplotenia, v teréne osadením kolíkov vyznačujúcich
hranicu, pričom tieto boli osadené až na hranici ul. L. a na takto v teréne

vyznačených pozemkoch boli potom stavby domov aj s prípojkami a oplotením
zrealizované. Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku aj stavebné
povolenie boli na dôkaz predložené.

8.15. Čo sa týka právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, je potrebné uviesť, že ide
o osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva

a predpokladom je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí. Oprávnená držba spravidla spočíva na skutkovom omyle, keď sa oprávnený držiteľ domnieva, že
napríklad bol urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo alebo naopak po určitej skutočnosti, ktorá má
za následok neplatnosť právneho úkonu, či inak bráni vzniku práva, nemá vedomosť. Oprávnená držba
sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, ale

ide o to, aby držiteľ bol dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

8.16. Žalobcovia v 1. až 19. rade (v prípade žalobcov 9. až 11. ich právny predchodca neb. F. N. a
žalobcov 14. až 16. ich právny predchodca neb. E. E.) boli dobromyseľní vo svojej držbe, pretože
od tej doby, ako nadobudli sporné pozemky priplotením, ho užívali, neboli nikým a ničím rušení v

dobromyseľnom užívaní a postavili na nevysporiadanom pozemku v domnení, že im vlastnícky patrí
oplotenia rodinných domov, ako to bolo uvedené aj v kolaudačných rozhodnutiach.

8.17. Žalobcovia v 1. až 19. rade (v prípade žalobcov 9. až 11. ich právny predchodca neb. F. N. a
žalobcov 14. až 16. ich právny predchodca neb. E. E.) pôvodne vstúpili do držby a užívania sporných

pozemkov všetci rovnako na základe rozhodnutí bývalého Okresného národného výboru v Trenčíne,
Finančný odbor o zriadení práva osobného užívania pozemku a dohôd o zriadení práva osobného
užívania pozemku, všetko z roku 1984, ktoré dohody boli aj registrované býv. Štátnym notárstvom v
Trenčíne v súlade s vtedy platnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zriadení a vzniku práva
osobného užívania pozemkov (§ 198 a násl. Obč. zák. v znení účinnom do 1.1.1992). Účelom zriadenia

práva osobného užívania pozemkov bolo získanie pozemkov za účelom výstavby rodinných domov
a zriadenia záhrad. Podkladom na uzavretie všetkých takýchto dohôd vo vzťahu k nehnuteľnostiam
žalobcov bol geometrický plán býv. Geodézie n.p. Bratislava, MO 253 Trenčín, č. zák. 244-253-0506-83
overený býv. Strediskom geodézie v Trenčíne dňa 24.9.1983, ktorým boli zamerané ako celok jednotlivé
pozemky na stavbu rodinného domu a zriadenie záhrady prideľované do osobného užívania žalobcom.

Na označenom geometrickom pláne terajším pozemkom parc. č. 552/1 a 553/1 teraz vo vlastníctve
žalobcov 21. a 22. a predtým vo vlastníctve žalobcov 1. a 2. zodpovedá parc. č. 1743/8, terajším
pozemkom parc. č. 554/1 a 555/1 teraz vo vlastníctve žalobkyne 23. a predtým vo vlastníctve žalobcov
3. a 4. zodpovedá parc. č. 1743/9, terajším pozemkom parc. č. 558/1 a 559 vo vlastníctve žalobcov 5.
a 6. zodpovedá parc. č. 1743/11, terajším pozemkom parc. č. 560/1 a 561 vo vlastníctve žalobcov 7. a

8. zodpovedá parc. č. 1743/12, terajším pozemkom parc. č. 562/1 a 563 vo vlastníctve žalobcov 9. až
11. zodpovedá parc. č. 1743/13, terajším pozemkom parc. č. 564/1 a 565 vo vlastníctve žalobcov 12. a
13. zodpovedá parc. č. 1743/14, terajším pozemkom parc. č. 566/1 a 567 vo vlastníctve žalobcov 14.
až 16. zodpovedá parc. č. 1743/15, terajším pozemkom parc. č. 568/1 a 569 vo vlastníctve žalobcov
17. a 18. zodpovedá parc. č. 1743/16 a terajším pozemkom parc. č. 570/1 a 571 vo vlastníctve žalobcu

19. zodpovedá parc. č. 1743/17.

8.18. V súvislosti s takýmto zriadením práva osobného užívania k príslušným pozemkom došlo zároveň
aj k faktickému odovzdaniu týchto pozemkov osobám, v prospech ktorých bolo takéto právo osobného
užívania zriadené. Tieto pozemky boli odovzdané osobám, v prospech ktorých bolo právo osobného

užívania zriadené tak, že všetky tieto pozemky nadväzovali na cestu, ktorá tvorila jedinú možnosť
prístupu na tieto pozemky.
Na základe toho žalobcovia 1. až 19., právny predchodca žalobcov 9. až 11. a právny predchodca
žalobcov 14. až 16. v roku 1984 vstúpili do držby a užívania pozemkov, ku ktorým im bolo zriadenéprávo osobného užívania v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi a ako súčasť týchto pozemkov
im boli odovzdané aj sporné pozemky. Zo strany týchto žalobcov, došlo následne ku realizácii výstavby
rodinných domov v súlade s riadne vydanými stavebnými povoleniami a po realizácii výstavby týchto

rodinných domov vrátane ich oplotenia došlo k ich riadnej kolaudácii príslušnými rozhodnutiami
stavebného úradu,
čo prebehlo všetko prevažne v rokoch 1984 - 1990. V rámci realizácie takejto výstavby došlo aj
k vybudovaniu inžinierskych sietí a spevnených plôch na sporných pozemkoch a tieto boli zároveň
oplotením prihradené k nehnuteľnostiam žalobcov a stali sa tak súčasťou oplotených dvorov ich

rodinných domov.

8.19. Následne sa po realizácii stavieb a pred ich kolaudáciou uskutočnil štátny stavebný dohľad, z
ktorého zápisnice zo dňa 27.9.1988 vyplýva, že jednou z podmienok pre
kolaudáciu stavby bolo zameranie stavby strediskom geodézie.
Každýstavebníksimuselpredkolaudáciouzabezpečiťzameraniestavby.Ktakémutozameraniustavieb

došlo geometrickými plánmi. Príkladmo žalobcovia predložili geometrické plány na zameranie domu A.
B. a G. E., ale zároveň aj kópiou zákresu
stavu zameraného geometrickými plánmi pre všetky stavby z roku 1989, z ktorého tiež
vyplýva, že pozemok pod stavbami rodinných domov je zameraný tak, že jeho hranica
pred domami hraničí s obrubníkom na ul. L.. Napokon vzdialenosť 7 m od

čelnej steny rodinných domov po tento obrubník je reálne 7 m teda v súlade
s vymedzením stavebnej čiary v rozhodnutiach o povolení stavieb. Dôležitou
skutočnosťou poukazujúcou na dobromyseľnosť držiteľov je aj to, že ak by medzi
pozemkami, ktoré im boli pridelené a L. ulicou mal existovať ešte pás
cudzieho pozemku, tak by nemali vôbec zabezpečený vstup na svoje pozemky, čo by

napokon neumožňovalo ani povoliť realizáciu stavby a následne jej kolaudáciu.
Podmienkou povolenia stavby ako aj jej kolaudácie je totiž aj riadne zabezpečenie
sprístupnenia pozemku z verejnej komunikácie.

8.20. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. sa s účinnosťou od

1.1.1992 v zmysle § 872 ods. 1 až 4 právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších
predpisov, ktoré trvalo ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zmenilo dňom jeho účinnosti na
vlastníctvo fyzickej osoby, prípadne podielové spoluvlastníctvo alebo bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov fyzických osôb.

8.21.Podmienkounadobudnutiavlastníckehoprávažalobcov1.až19.auniektorýchznichichprávnych
predchodcov k sporným pozemkom jednak to, že títo boli presvedčení, že im právo osobného užívania
k sporným pozemkom ako priploteným pozemkom platne vzniklo, že sa dňom 1.1.1992 transformovalo
na vlastnícke právo a že v dobrej viere a nerušenej držbe takýchto pozemkov zotrvali aj do uplynutia
10-ročnej vydržacej doby podmieňujúcej vydržanie, plynúcej od 1.1.1992. Potom by vydržacia doba na

nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom u žalobcov 1. až 19. (v prípade žalobcov 9.
až 11. ich právneho predchodcu neb. F. N. a žalobcov 14. až 16. ich právneho predchodcu neb. E. E.)
uplynula najneskôr dňom 1.1.2002.

8.22. Nehnuteľnosti žalobcov 21. a 22., v tom čase vedené ešte na ich právnych predchodcov žalobcov

1. a 2., takto v časti pozemkov dňom 1.1.1992 prešli do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov
spoločne v podiele 1/1, pričom títo zároveň naďalej mali v držbe a užívaní zo sporných pozemkov parc.
č. 552/2 a parc. č. 553/2. Žalobcovia 1. a 2. potom až na základe darovacej zmluvy zo dňa 29.3.2011
v spojení s jej dodatkom č. 1 zo dňa 9.6.2011, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností povolený pod č. V 2026/11, previedli vlastnícke právo k pozemkom, ktoré takto nadobudli

do vlastníctva, ako aj ku stavbe rodinného domu, v rovnakom pomere na žalobcu 21. v podiele ? a
žalobkyňu 22. v podiele ?.
Nehnuteľnosti žalobkyne 23., v tom čase vedené ešte na jej právnych predchodcov žalobcov 3. a 4.,
takto v časti pozemkov dňom 1.1.1992 prešli do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločne
v podiele 1/1, pričom títo zároveň naďalej mali v držbe a užívaní zo sporných pozemkov parc. č. 554/2 a

parc. č. 555/2. Žalobcovia 3. a 4. potom až na základe darovacej zmluvy zo dňa 2.7.2020 podľa ktorej bol
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený pod č. V 4081/2020, previedli vlastnícke
právo k pozemkom, ktoré takto nadobudli do vlastníctva, ako aj ku stavbe rodinného domu, v celosti
na žalobkyňu 23. Nehnuteľnosti žalobcov 5. a 6. v časti pozemkov takto dňom 1.1.1992 prešli do ichbezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločne v podiele 1/1, pričom títo zároveň naďalej mali v
držbe a užívaní zo sporných pozemkov parc. č. 558/2.
Nehnuteľnosti žalobcov 7. a 8. v časti pozemkov takto dňom 1.1.1992 prešli do ich bezpodielového

spoluvlastníctva manželov spoločne v podiele 1/1, pričom títo zároveň naďalej mali v držbe a užívaní
zo sporných pozemkov parc. č. 560/2.
Nehnuteľnosti žalobcov 9. až 11. v časti pozemkov takto dňom 1.1.1992 prešli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov F. N., nar. XX.X.XXXX a C. N., Q. N., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom H., G.
D. X spoločne v podiele 1/1, pričom títo zároveň naďalej mali v držbe a užívaní zo sporných pozemkov

parc. č. 562/2 a až následne po úmrtí F. N., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, podľa uznesenia Okresného
súdu Trenčín č. 12D 996/2020-71, Dnot 150/2020 jeho podiel na týchto nehnuteľnostiach vrátane stavby
rodinného domu prešiel titulom dedenia na žalobkyňu 9., ktorej spoluvlastnícky podiel je tak celkom 4/6,
žalobkyňu 10. v podiele 1/6 a žalobcu 11. v podiele 1/6.
Nehnuteľnosti žalobcov 12. a 13. v časti pozemkov takto dňom 1.1.1992 prešli do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov spoločne v podiele 1/1, pričom títo zároveň naďalej mali v držbe a užívaní

zo sporných pozemkov parc. č. 564/2.
Nehnuteľnosti žalobcov 14. až 16. v časti pozemkov takto dňom 1.1.1992 prešli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov E. E., nar. XX.X.XXXX a J. E., Q. M., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom H., L.
D. XXX/XX spoločne v podiele 1/1, pričom títo zároveň naďalej mali v držbe a užívaní zo sporných
pozemkov parc. č. 566/2 a až následne po úmrtí E. E., ktorý zomrel X.XX.XXXX, podľa uznesenia

Okresného súdu Trenčín č. 22D 24/2017-70, Dnot 22/2017 jeho podiel na týchto nehnuteľnostiach
vrátane stavby rodinného domu prešiel titulom dedenia na žalobkyňu 14., ktorej spoluvlastnícky podiel
je tak celkom 4/6, žalobcu 15. v podiele 1/6 a žalobcu 16. v podiele 1/6.
Nehnuteľnosti žalobcov 17. a 18. v časti pozemkov takto dňom 1.1.1992 prešli do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov spoločne v podiele 1/1, pričom títo zároveň naďalej mali v držbe a užívaní

zo sporných pozemkov parc. č. 568/2.
Nehnuteľnosti žalobcov 19. a 20. v časti pozemkov takto dňom 1.1.1992 prešli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov J. S., nar. XX.X.XXXX a M. S., Q. U., nar. XX.X.XXXX, ktorí zároveň naďalej
mali v držbe a užívaní zo sporných pozemkov parc. č. 570/2 a za takéhoto stavu následne pozemky,
ktoré takto nadobudli do vlastníctva, previedli darovacou zmluvou, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností povolený pod č. V 218/94 v celosti na žalobcu 19., ktorý tak zároveň
vstúpil aj do držby a užívania sporného pozemku parc. č. 570/2 a v tejto ďalej pokračoval samostatne.
Tieto skutočnosti tvrdili žalobcovia, žalovaný ich nerozporoval a v konaní boli nespornými.

8.23. Vlastnícke právo žalobcov bolo spochybnené až pôvodne žalovanou,

a to v období máj - jún 2020, keď žalovaná vyzvala žalobcov na usporiadanie vlastníckych vzťahov k
sporným pozemkom a až z jej výzvy sa žalobcovia dozvedeli, že za vlastníka sporných pozemkov je v
katastri nehnuteľností zapísaná pôvodne žalovaná.

8.24. Preto je spravodlivé vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu,

že žalobcovia, pokiaľ nenadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom, a to pre chybu vtedajších
príslušných orgánov, ktoré nevysporiadali pôvodnú parc. EKN č. 1743/2, tak určite
ho nadobudli titulom vydržania, lebo splnili zákonné podmienky oprávnenej držby
a dobromyseľnosti 10 rokov, v stave ako je uvedený v ods. 8.22. odôvodnenia tohto rozsudku. Súd preto
žalobe v časti prvého žalobného návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokoch I. - IX. tohto rozsudku.

9.1 Čo sa týka druhého žalobného návrhu, žalobcovia v 5. až 23. rade ho vymedzili tak, že len pre prípad,
že by na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané splnenie podmienok na nadobudnutie
vlastníckeho práva žalobcov 1. až 19. a u niektorých z nich ich právnych predchodcov ku sporným

pozemkom, uplatňujú žalobcovia 5. až 23. ako eventuálny nárok v súlade s ustanovením § 151o ods.
3 Obč. zák. nárok na zriadenie vecného bremena
v prospech vlastníka stavby, spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok,
a to vo vzťahu ku všetkým sporným pozemkom, okrem pozemkov parc. č. 553/2 a 555/2 - ktoré sa
nachádzajú v zadnej časti za domami a záhradami žalobcov a ktoré nepredstavujú

vo vzťahu ku stavbám rodinných domov žalobcov 21. a 22. a žalobkyne 23. priľahlý pozemok
zabezpečujúci sprístupnenie týchto stavieb z verejnej komunikácie.9.2 Z podanej žaloby v zmysle Civilného sporového poriadku musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha.
Žalobný petit je jednou z obsahových náležitostí žaloby, žalobným petitom žalobca navrhuje, ako
má súd vo veci rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozhodnutia. Petitom žalobca určuje

rozsah ním požadovanej súdnej ochrany a vymedzuje súdu hranice konania a rozhodovania. Keďže v
prípade žalobného petitu sa jedná o návrh súdneho výroku, žalobca je povinný formulovať petit žaloby
takým spôsobom, aby predmet konania bol dostatočne presným, zrozumiteľným a určitým spôsobom
vymedzený, nakoľko žalobný petit je pre súd vždy rámcom rozhodovania, z ktorého súd nesmie vybočiť
a ktorý okrem taxatívne vymedzených prípadov nemôže prekročiť. Zákon iné požiadavky na formuláciu

žalobného návrhu nekladie, pričom z ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 132 a nasl.) nevyplýva
osobitná kategorizácia petitov žalobných návrhov, teda ani definícia tzv. eventuálneho petitu. Rozdelenie
najbežnejších petitov na tzv. jednoduchý petit, ktorým sa má rozhodnúť o jednom konkrétnom návrhu,
na eventuálny petit, ktorým žalobca žiada priznať určité plnenie a pre prípad, že to nebude možné,
žiada priznať iné eventuálne plnenie, alebo alternatívny petit, ktorým žalobca vyhlasuje, že namiesto
požadovaného plnenia je ochotný prijať iné plnenie, je výsledkom právnej teórie a judikatúry súdov, ktoré

takýmto spôsobom rozdelili najbežnejšie používané žalobné petity. Žalobcom nič nebránilo v tom, aby
petit žalobného nároku vymedzili tak, ako to aj urobili. Avšak pri takomto vymedzení petitu žalobcov sa
nejedná o eventuálny petit tak, ako ho ustálila právna teória a súdna prax, nakoľko takýmto žalobným
návrhom žalobcovia nežiadali od jedného žalovaného určité konkrétne plnenie s tým, že ak toto plnenie
nebude možné, tak od toho istého žalovaného požaduje iné, plnenie.

9.3 V tomto konkrétnom prípade sa okruh žalobcov v 1. až 19. rade domáha proti žalovanému určenia
vlastníckeho práva, resp. určenia, že podiel na nehnuteľnosti patrí
do dedičstva a iný okruh žalobcov v 5. až 23. rade sa domáha, síce proti tomu istému žalovanému, avšak
iného nároku, a to nároku na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby, spočívajúceho

v práve cesty cez priľahlý pozemok. Predmet tohto druhého nároku je naviac odlišný od toho prvého
vyjadreného prvým žalobným návrhom, nakoľko sa netýka pozemkov parc. č. 553/2 a 555/2, ktoré
nepredstavujú vo vzťahu ku stavbám rodinných domov žalobcov 21. a 22. a žalobkyne 23. priľahlý
pozemok zabezpečujúci sprístupnenie týchto stavieb z verejnej komunikácie.

9.4 Vzhľadom na uvedené súd teda nemohol postupovať ako v prípade eventuálneho petitu žaloby,
ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje, a musel o druhom žalobnom
návrhu rozhodnúť samostatným výrokom.

9.5 Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním);
ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je
potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

9.6 Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

9.7 Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého

pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

9.8 Vzhľadom na to, že súd vyhovel žalobe v časti prvého žalobného návrhu,
súdžalobužalobcovv5.až23.radezamietol,atozdvochdôvodov.Vprípadežalobcovv21.a22.radea

žalobkyne v 23. rade už žaloba nesmeruje voči pasívne legitimovanému subjektu, nakoľko za vlastníkov
priľahlých pozemkov k ich nehnuteľnostiam súd určil žalobcov v 1. a 2. rade v podiele 1/1 (v príp.
žalobcov 21. a 22.) a žalobcov v 3. a 4. rade v podiele 1/1 ( v príp. žalobkyne 23.). Vo vzťahu k žalobcom
v 5. rade až 20. rade nie je pre vyhovenie žalobe splnená podmienka podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorej by vlastník stavby zároveň nebol vlastníkom priľahlého pozemku.

10.1 Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.10.2 Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10.3 O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Žalobcovia v 1. až 19. rade boli v konaní plne úspešní v prvom žalobnom návrhu, z
uvedenéhopotomvyplýva,žemieraúspechužalobcovpredstavuje100%avtejtovýškemajúžalobcovia

proti žalovanému aj nárok na náhradu trov konania, pričom o ich výške bude v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

10.4 V časti druhého žalobného návrhu žalobcov v 5. až 23. rade súd rozhodol tak, že žalobu žalobcov
5. až 23. zamietol. Z uvedeného dôvodu bol v konaní v tejto časti plne úspešný žalovaný, ktorému súd

priznal proti žalobcom 5. až 23. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o ich výške
bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to

na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len
vrozsahuvykonanejopravy.OodvolaníbuderozhodovaťKrajskýsúdvTrenčíne.Odvolaniemôžepodať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Akžalovanýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýžalobcamôžepodať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.