Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121208326
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3121208326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej
v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, 2. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D.
XX, 3. F. G. E., nar. X.X.XXXX, bytom H., I. D. XXXX/X, 4. J. E., nar. X.X.XXXX, bytom H., I. D. XXXX/
X, 5. K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX, 6. L. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/
XX, 7. G. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom H., L. D. XXX/XX, 8. E. M., nar. X.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX, 9. C. N., nar. X.XX.XXXX,
bytom H.,

L. D. XXX/XX, 10. G. O. P. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - M., M. D. XX/XXX, 11. F. Q. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom H. H., H. D. XXX/X, 12. R. G., nar. X.X.XXXX, bytom G.,
K. I. D. XXXX/XX, 13. E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H.,
L. D. XXX/XX, 14. J. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H.,
L. D. XXX/XX, 15. K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX, 16. E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
H., L. D. XXX/XX,
17. E. F. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX,

18. E. E. N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX,
19. E. S., nar. X.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX,
20. F. T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX,
21. E. J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX,
22. N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX,
23. P. L., nar. X.X.XXXX, bytom H., I. D. X/XX, všetci žalobcovia právne zastúpení: N. N. U., advokát
so sídlom v H., V. K. A. XX/XX,

IČO: XX XXX XXX,proti žalovanému: N. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H.,
B. D. XXXX/XX, v konaní zastúpený zástupcom: N. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H., U. D. XX, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín,
č.k. 27C/33/2021-252 zo dňa
09. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. až IX. a XI. p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovaného proti výroku X. o d m i e t a .

Žalobcom 1/ až 19/ sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej
na L. W. H., katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres H., obec H., katastrálne územie M.
na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. XXX/X

- zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere XX m2 a parc. č. XXX/X - záhrada vo výmere XX m2 sú žalobcovia
1. A. B., Q. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX a 2. E. B., Q. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX
spoločne v podiele 1/1. Výrokom II. určil, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u L. W. H., katastrálny
odbor v katastri nehnuteľností pre okres H., obec H., katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX

ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere XX m2 a parc. č. XXX/X - záhrada vo výmere X m2 sú žalobcovia 3. F. G. E., Q. E., nar.
X.X.XXXX, bytom H., I. D. X/XX
a 4. J. E., Q. X., nar. X.X.XXXX, bytom H., I. D. X/XX spoločne v podiele 1/1. Výrokom III. určil, že
vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u L. W. H., katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres H.,
obec H., katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra "C" evidované na

katastrálnejmape-parc.č.XXX/X-zastavanáplochaanádvorievovýmereXXm2súžalobcovia5.K.E.,
Q. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX a 6. L. E., Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX
spoločne v podiele 1/1. Výrokom IV. určil, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u L. W. H., katastrálny
odbor v katastri nehnuteľností pre okres H., obec H., katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX
ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie

vo výmere XX m2 sú žalobcovia 7. G. M., Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX a 8. E. M.,
Q. Y., nar. X.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX spoločne v podiele 1/1. Výrokom V. určil, že vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej u L. W. H., katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres H., obec H.,
katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape - parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2 je žalobkyňa

9. C. N., Q. N., nar. X.XX.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX
v podiele ? a že v podiele ? patrí táto nehnuteľnosť do dedičstva po poručiteľovi F. N., nar. XX.X.XXXX
a zomr. XX.XX.XXXX, ktorý bol v čase smrti vlastníkom tejto nehnuteľnosti podiele ?. Výrokom VI. určil,
že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej
u L. W. H., katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres H., obec H., katastrálne územie M. na

liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. XXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2 sú žalobcovia 12. R. G., Q. G., nar. X.X.XXXX, bytom G.,
K., I. D. XXXX/XX v podiele ? a 13. E. G., Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX v podiele ?.
Výrokom VII. určil, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u L. W. H., katastrálny odbor v katastri
nehnuteľností pre okres H., obec H., katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely

registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. XXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere XX m2 je žalobkyňa 14. J. E., Q. M.,
nar.XX.X.XXXX,bytomH.,L.D.XXX/XXvpodiele?aževpodiele?patrítátonehnuteľnosťdodedičstva
po poručiteľovi E. E., nar. XX.X.XXXX
a zomr. X.XX.XXXX, ktorý bol v čase smrti vlastníkom tejto nehnuteľnosti podiele ?. Výrokom VIII. určil,

že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u L. W. H., katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres
H., obec H., katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra "C" evidované na
katastrálnej mape - parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2 sú žalobcovia 17.
E. F. M.,
Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX a XX. E. E. N. M., Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.,

L. D. XXX/XX spoločne
v podiele 1/1. Výrokom IX. určil, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u L. W. H., katastrálny odbor
v katastri nehnuteľností pre okres H., obec H., katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX ako
parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere XX m2 je žalobca 19. E. S., Q. S., nar. X.X.XXXX, bytom H., L. D. XXX/XX v podiele 1/1.

Výrokom X. žalobu žalobcov 5. až 23. o zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve cesty cez
priľahlý pozemok zamietol. Výrokom XI. rozhodol, že žalobcovia 1. až 19. majú spoločne a nerozdielne
právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%, v časti prvého žalobného návrhu o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a výrokom XII. priznal žalovanému právo na náhradu trov
konania proti žalobcom 5. až 23. v rozsahu 100% v časti druhého žalobného návrhu o zriadenie vecného

bremena spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

2. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva žalobcov 1/ až 19/k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe, eventuálne zriadenia vecného bremena práva prechodu
cez v žalobe špecifikované nehnuteľnosti v prospech žalobcov 5/ až 23/. Podanú žalobu odôvodnili tým,
že žalobcovia 5/ až 23/ sú vlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov so stavbami rodinných domov na ul.

L.vH..Všetkyvžalobeoznačenénehnuteľnostižalobcov5/až23/súodul.L.akomiestnejkomunikácie,
z ktorej sú sprístupnené a ktorá je vybudovaná na pozemku zapísanom na L. W. H., katastrálny odbor v
katastri nehnuteľností pre okres H., obec H. a katastrálne územie M., na liste vlastníctva č. X ako parcely
registra "C" evidované na katastrálnej mape
- parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXX m2 (ďalej označovaná len ako "cesta")

vo výlučnom vlastníctve mesta H., oddelené úzkym pásom pozemku, ktorý je rozdelený na samostatné
pozemky nachádzajúce sa medzi príslušnými pozemkami žalobcov
5/ až 23/ a cestou. Všetky tieto samostatné pozemky sú pritom najmenej od roku 1984 v držbe a užívaní
vlastníkov nehnuteľností žalobcov 5/ až 23/ alebo u niektorých z nich boli predtým
v držbe a užívaní ich právnych predchodcov a tieto tvoria súčasť ich oplotených dvorov rodinných domov
umiestnených na týchto nehnuteľnostiach a cez tieto zároveň vedú a sú na nich umiestnené aj všetky

inžinierske siete k týmto rodinným domom, a to vodovodná prípojka, plynová prípojka, elektrická prípojka
vrátane ich meracích zariadení a sú na nich umiestnené časti oplotenia pozostávajúce z plotového
múrika, plotu a plotových brán na vstup pešou chôdzou a vjazd motorovým vozidlom.

3. Žalobcovia 1/ až 19/ a u niektorých z nich ich právni predchodcovia vstúpili do držby

a užívania sporných pozemkov v priebehu roku 1984, kedy im boli odovzdané pozemky, ku ktorým
im vzniklo právo osobného užívania a sporné pozemky im boli odovzdané fakticky ako súčasti týchto
pozemkov, a preto najneskôr od 1.1.1985 žalobcovia 1/ až 19/ a u niektorých
z nich ich právni predchodcovia vstúpili do držby sporných pozemkov, ktorá bola vzhľadom na všetky
uvedené okolnosti objektívne dobromyseľná a vykonávaná v presvedčení, že sporné pozemky sú

súčasťou tých pozemkov, ktoré im boli odovzdané na základe uzavretých dohôd
o zriadení práva osobného užívania pozemku. Dobromyseľnosť tejto držby bola zároveň umocnená
postupom príslušných štátnych orgánov v stavebných konaniach, kde boli vydané stavebné povolenia
na stavby rodinných domov na podklade projektovej dokumentácie zahŕňajúcej do projektovaných
stavieb umiestnenie ich príslušenstva vrátane prípojok jednotlivých inžinierskych sietí a oplotenia aj

na sporných pozemkoch a následným postupom príslušných štátnych orgánov v konaní o kolaudáciu
stavieb rodinných domov po takejto ich realizácii, v rámci ktorej boli takto zastavané sporné pozemky a
ktoré stavby boli v takomto rozsahu riadne skolaudované. U sporných pozemkov ide vo vzťahu k ďalším
pozemkom žalobcov o celkom nepatrné výmery pozemkov, ktoré boli už k pozemkom, ktoré prešli do
vlastníctva žalobcov 1/ až 19/ a u niektorých z nich ešte ich právnych predchodcov transformáciou z

práva osobného užívania dňom 1.1.1992, v tom čase priplotené a že preto aj s poukazom na ďalej
uvedenú rozhodovaciu prax súdov by došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcov 1/ až 19/ a u
niektorých z nich ešte ich právnych predchodcov k sporným pozemkom vydržaním. Žalobcovia 1/ až
9/, 12/ až 14/ a 17/ až 19/ sú osobami, ktoré priamo titulom vydržania k 1.1.2002 vlastnícke právo k
príslušným sporným pozemkom nadobudli

a žalobcovia 9/ až 11/ ako dedičia po neb. F. N. a žalobcovia 14/ až 16/ ako dedičia po neb. E. E.,
sú právnymi nástupcami po osobách, ktoré po takomto nadobudnutí vlastníckeho práva k príslušným
sporným pozemkom následne zomreli a vo vzťahu ku ktorým preto je uplatnený nárok na určenie, že
príslušné sporné pozemky patria do dedičstva po nich. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu pôvodnej
žalovanej, táto vyplýva

z toho, že žalovaná bola v čase podania žaloby v katastri nehnuteľností zapísaná za vlastníka sporných
pozemkov v podiele 1/1. Pokiaľ by na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané splnenie
podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov 1/ až 19/
a u niektorých z nich ich právnych predchodcov ku sporným pozemkom, uplatňujú žalobcovia 5/ až 23/
ako eventuálny nárok v súlade s ustanovením § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nárok na zriadenie

vecného bremena v prospech vlastníka stavby, spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, a to
vo vzťahu ku všetkým sporným pozemkom, okrem pozemkov
parc. č. XXX/X A. XXX/X, ktoré nepredstavujú vo vzťahu ku stavbám rodinných domov žalobcov 21/
a 22/ a žalobkyne 23/ priľahlý pozemok zabezpečujúci sprístupnenie týchto stavieb
z verejnej komunikácie.

4. Pôvodnej žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 28.03.2022, spolu
s prílohami, poučením o jej procesných právach a výzvou na vyjadrenie sa k doručenej žalobe. Pôvodná
žalovaná požiadala podaním zo dňa 01.04.2022 o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe o 60dní. Súd prvej inštancie jej prípisom zo dňa 27.04.2022 lehotu na vyjadrenie predĺžil do 01.06.2022.
Žalovaná opätovne požiadala o predĺženie lehoty o ďalších 60 dní podaním zo dňa 30.05.2022.

5. Uznesením sp. zn. 27C/33/2021 zo dňa 20.10.2022 súd prvej inštancie rozhodol tak, že pripustil, aby
do konania na miesto doterajšej žalovanej E. B. vstúpil a ďalej
v konaní ako žalovaný vystupoval N. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H., B.
D. XXXX/XX, a to na základe návrhu žalobcov, nakoľko z verejne dostupných údajov katastra
nehnuteľností zistili, že na strane žalovaného nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod

alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, keď namiesto terajšieho subjektu na strane
žalovaného E. B., je podľa aktuálneho stavu katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie M. ako výlučný vlastník tam zapísaných nehnuteľností, o ktorých sa koná, vedený
N. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H., B. D. XXXX/XX, a to titulom kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2022, podľa
ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený pod č. V-5396/2022. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2022.

6. Dňa 28.12.2022 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie k žalobe zo dňa 31.10.2022. Na
toto podanie však súd prvej inštancie neprihliadal, nakoľko bolo podané v mene žalovanej P. E. B.
prostredníctvom jej zástupcu v konaní N. E. B.. V čase, kedy bolo vyjadrenie doručené súdu už totiž
E. B. v konaní nevystupovala ako žalovaná, keďže súd pripustil, aby do konania na jej miesto vstúpil

nový žalovaný a to N. M..

7. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že k vydržaniu sporných pozemkov nemohlo zo strany
žalobcov dôjsť, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky, a to dobromyseľnosť a ospravedlniteľný
omyl. V prípade žalobcov v rámci dohôd, ktorými im boli poskytnuté do užívania stavebné pozemky,

nebola nikdy riešená aj parcela nachádzajúca sa medzi ulicou a týmito stavebnými pozemkami žalobcov.
Táto parcela vznikla iným usporiadaním ulice, kedy stavebné pozemky boli posunuté od ulice. Táto
parcela sa nevyužívala a neskôr bolo jej vlastníctvo prinavrátené pôvodným vlastníkom, teda právnym
predchodcom pôvodnej žalovanej. Zástupca žalovaného spochybnil právo prechodu a zriadenie
vecného bremena na sporné pozemky v prospech žalobcov, a to z dôvodu, že k stavbe je možné

zabezpečiťprístupajzinejstrany.Právoprechodumusíbyťzriadenélenvnevyhnutnejmiereanezahŕňa
prechod autom, takisto nie je možné vyhovieť tomuto žalobnému návrhu žalobcov, nakoľko prístup k
stavbám je možné zriadiť aj iným spôsobom, a to kúpnou zmluvou alebo nájomnou zmluvou, s čím
by žalovaný súhlasil. Zriadením vecného bremena tak ako ho požadujú žalobcovia by došlo k zotretiu
rozdielov medzi vlastníckym právom a vecným bremenom.

8. Na základe vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Žalobcovia
5/ až 23/ sú vlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov, na ktorých sú postavené stavby rodinných domov
na ul. L. v H., tak ako sú tieto aktuálne zapísané na L. W. H., katastrálny odbor v katastri nehnuteľností
pre okres H., obec H. a katastrálne územie M.:

- na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape - parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X - záhrada
vo výmere XXX m2 a ako Stavby - Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu
21. v podiele ? a žalobkyne 22. v podiele ?;
- na liste vlastníctva č. XXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej

mape - parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X - záhrada vo
výmere XXX m2 a ako Stavby - Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobkyne
23. v podiele 1/1;
- na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape - parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX - záhrada vo

výmere XXX m2 a ako Stavby - Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov 5.
a 6. spoločne titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1;
- na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape - parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX - záhrada vo
výmere 172 m2 a ako Stavby - Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov 7.

a 8. spoločne titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1;
- na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnejmape - parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX - záhrada vo
výmere XXX m2 a ako Stavby - Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobkyne
9. v podiele 2/3, žalobkyne 10. v podiele 1/6 a žalobcu 11. v podiele 1/6;

- na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape - parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX - záhrada vo
výmere 173 m2 a ako Stavby - Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov 12.
a 13. spoločne titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1;
- na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej

mape - parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX - záhrada vo
výmere XXX m2 a ako Stavby - Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobkyne
14. v podiele 4/6, žalobcu 15. v podiele 1/6 a žalobcu 16. v podiele 1/6;
- na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape - parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX - záhrada vo
výmere XXX m2 a ako Stavby - Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov

17. a 18. spoločne titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1;
- na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape - parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX - záhrada
vo výmere XXX m2 vo vlastníctve len žalobcu 19. v podiele 1/1 a na liste vlastníctva č. XXXX
ako Stavby - budova súp. D. XXX na parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov 19. a 20. spoločne

titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných u L. W. H., katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres H., obec H. a katastrálne
územie M. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č.
XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere

XX m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2, parc. č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere XX m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
XX m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2, parc. č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere XX m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
XX m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2, parc. č. XXX/X - záhrada

vo výmere XX m2 a parc. č. XXX/X - záhrada vo výmere X m2. Žalovaný je titulom kúpnej zmluvy zo
dňa 06.07.2022, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený pod č.
V-5396/2022 právnym nástupcom pôvodnej žalovanej.

9. Zo snímky katastrálnej mapy vyplynulo, že všetky označené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 5/

až 23/ sú od ul. Odbojárov ako miestnej komunikácie, z ktorej sú sprístupnené a ktorá je vybudovaná
na pozemku zapísanom u L. W. H., katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres H., obec H. a
katastrálne územie M., na liste vlastníctva č. X ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape - parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXX m2 o výlučnom vlastníctve
mesta Trenčín, oddelené úzkym pásom pozemku, ktorý je rozdelený na samostatné pozemky,

vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúce sa medzi príslušnými pozemkami žalobcov 5/ až 23/ a
cestou. Rozloženie takto vytvorených samostatných pozemkov vo vlastníctve žalovaného oddeľujúcich
nehnuteľnosti žalobcov 5/ až 23/ od cesty je nasledovné:
- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobcov 21/ a 22/ sa nachádza pozemok parc. č. XXX/X;
- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobkyne 23/ sa nachádza pozemok parc. č. XXX/X;

- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobcov 5/ a 6/ sa nachádza pozemok parc. č. XXX/X;
- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobcov 7/ a 8/ sa nachádza pozemok parc. č. XXX/X;
- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobcov 9/ až 11/ sa nachádza pozemok parc. č. XXX/X;
- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobcov 12/ a 13/ sa nachádza pozemok parc. č. XXX/X;
- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobcov 14/ až 16/ sa nachádza pozemok parc. č. XXX/X;

- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobcov 17/ a 18/ sa nachádza pozemok parc. č. XXX/X;
- medzi cestou a nehnuteľnosťami žalobcov 19/ a 20/ sa nachádza pozemok parc. č. XXX/X.

10. Sporné pozemky, ku ktorým sa žalobcovia 1/ až 19/ domáhajú určenia vlastníckeho práva, boli
odovzdané do držby žalobcom 1/ až 19/ na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania

pozemku, ktoré zriadil Mestský národný výbor v H.. Podkladom pre uvedené dohody bol geometrický
plán č. 244-253-0506-83 zo dňa 21.9.1983. Plocha sporných pozemkov je na tomto geometrickom
pláne označená ako parc. č. XXXX/X a podľa výkazu výmer na tomto geometrickom pláne je tento
pozemok vedený ako záhrada vo výmere XXX m2 a jeho vlastníkom / užívateľom je "Čsl. štát, MNV H.".Následne vydal Mestský národný výbor - odbor územného plánovania a architektúry H. dňa 21.06.1984
rozhodnutie, ktorým bolo povolené spracovanie projektovej dokumentácie pre miesto stavby na adrese
ul. L., H.. Projektová dokumentácia podľa rozhodnutia musela rešpektovať územné rozhodnutia o

umiestnení stavby, územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu.
K zrealizovaným stavbám na ul. L. H. boli vydané stavebné povolenia, pričom
z uvedeného vyplýva, že ide o radovú výstavu, stavebná čiara je XX od obrubníka
ul. L., pri stavbe bol určený stavebný dozor F. M. H.. V zmysle upresnenej situácie F. H. mali byť
realizované nádoby na smeti v opornom múriku resp. v oplotení, rovnako ako aj úprava predzáhradiek,

ktorá mala byť realizovaná jednotne. Z vydaného kolaudačného rozhodnutia č. 885/1990-Ur. Zo dňa
29.06.1990 vydaného pre p. R. G. (na č.l. 92) vyplýva, že Mestský národný výbor - odbor územného
plánovania
a architektúry H. povolil užívanie stavby odo dňa 29.06.1990, s odôvodnením, že stavba bola
uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní a boli splnené podmienky územného
rozhodnutia a stavebného povolenia.

11. Výzvou zo dňa 01.06.2020 na usporiadanie vlastníckych vzťahov oslovil zástupca pôvodnej
žalovanej vlastníkov rodinných domov na ul. L. s ponukou na odpredaj podielu vo veľkosti 1/1 na
sporných pozemkoch, ktoré tvoria predzáhradky rodinných domov za sumu 150 eur/m2.

12. Z uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12D/996/2020 súd prvej inštancie zistil, že súd
schválil v dedičskej veci po poručiteľovi F. N. dedičskú dohodu, na základe ktorej podiel poručiteľa na
nehnuteľnostiach parc. "C" č. XXX/X a parc. č. XXX a stavba rodinný dom súp. č. XXX na pozemku
parc. č. XXX/X v k. ú. M. titulom dedenia prešiel na C. N. - žalobkyňu 9/, ktorej spoluvlastnícky podiel
je tak celkom 4/6, G. O. P. N. - žalobkyňu 10/, ktorej podiel je tak 1/6 k celku a F. Q. N.- žalobcu 11/

ktorého podiel je tak 1/6 k celku. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. Z 2-15 Co 456/96 súd prvej inštancie zistil, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že manželstvo R. G. a E. G. uzavreté dňa 04.04.1964 rozviedol. Z uznesenia
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22D/24/2017 súd prvej inštancie zistil, že súd schválil v dedičskej veci
po poručiteľovi E. E. dedičskú dohodu, na základe ktorej podiel poručiteľa na nehnuteľnostiach parc.

"C" č. XXX/X
a parc. č. XXX a stavba rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/XX v k. ú. M. titulom dedenia
prešiel na J. E. - žalobkyňu 14/, ktorej spoluvlastnícky podiel je tak celkom 4/6, K. E. - žalobcu 15/ v
podiele 1/6 a E. E. - žalobcu 16/ v podiele 1/6.

13. Na základe vykonaného dokazovania, najmä predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie
dospel k nasledovnému právnemu názoru a záveru veci:
Žalobcovia dostatočným spôsobom preukázali, že sú aktívne vecne legitimovanou stranou sporu, a to na
základe toho, že žalobcovia 1/ až 8/, 13/, 17/ až 19/, a v prípade žalobcov 9/ až 11/ a žalobcov 14/ až 16/
ich právni predchodcovia, (t.j. nebohí F. N. a neb. E. E.) pôvodne vstúpili do držby a užívania sporných

pozemkov všetci rovnako na základe rozhodnutí bývalého L. V. Z. Z. H., Finančný odbor o zriadení práva
osobného užívania pozemku a dohôd o zriadení práva osobného užívania pozemku, všetko
z roku 1984, ktoré dohody boli aj registrované býv. Štátnym notárstvom v H. v súlade
s vtedy platnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zriadení a vzniku práva osobného užívania
pozemkov (§ 198 a násl. Obč. zák. v znení účinnom do 1.1.1992). Žalobcovia 1/ až 9/, 12/ až 14/ a 17/ až

19/ sú osobami, ktoré priamo titulom vydržania mali nadobudnúť vlastnícke právo k príslušným sporným
pozemkom a žalobcovia 9/ až 11/ ako dedičia po neb. F. N. a žalobcovia 14/ až 16/ ako dedičia po neb. E.
E., sú právnymi nástupcami po osobách, ktoré po takomto nadobudnutí vlastníckeho práva k príslušným
sporným pozemkom následne zomreli a vo vzťahu ku ktorým preto je uplatnený nárok na určenie, že
príslušné sporné pozemky patria do dedičstva po nich. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, aj v tejto

časti je žaloba dôvodná a žalobcovia správne označili za žalovaného aktuálneho vlastníka sporných
nehnuteľností (ďalej označované spoločne len ako "sporné pozemky").

14. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcovia naliehavý právny záujem v konaní preukázali a
tento je vždy daný, ak ako vlastník alebo spoluvlastník je v evidencii nehnuteľností uvedený žalovaný.

Žalobcovia nemajú inú možnosť ako podanou žalobou o určenie, že nehnuteľnosti, sú ich vlastníctvom
resp. že majetok po poručiteľoch patrí do dedičstva po zosnulých, lebo tieto sporné pozemky sú vedené
podľa listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz M., vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom žalobcovia
(resp. ich právni nástupcovia) ich mali nadobudnúť titulom vydržania. Ďalej súd prvej inštancie skúmalaj to, či určovacou žalobou žalobcovia dosiahnu zmenu a či táto zmena nejakým spôsobom zasiahne do
ich života a táto zmena bude mať význam ako právny, tak aj reálny v živote. Tieto skutočnosti žalobcovia
v konaní listinnými dôkazmi preukázali. V konaní boli napokon tieto skutočnosti aj nespornými. Sporným

bola oprávnenosť držby a dobromyseľnosť žalobcov.

15. Čo sa týka nadobudnutia vlastníckeho práva, súd prvej inštancie poukázal na rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít, a to na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci II. ÚS 484/2015 a na
rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci č. 2Cdo 207/2005. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia

preukázali dobromyseľnosť držby, pretože najskôr odkedy im boli pozemky odovzdané do užívania (r.
1984), najneskôr kolaudáciou postavených rodinných domov (v r. 1990), kedy začali reálne sporné
pozemky priplotené k ostatným pozemkom reálne užívať, boli presvedčení, že sporné pozemky, ktoré v
podstate tvoria ich predzáhradky, sú ich vlastníctvom, a že ich nadobudli poctivým spôsobom, a preto nie
je rozhodujúce, že pri tom nesplnili zákonné podmienky, to znamená, že nepreukázali že by im oficiálnym
rozhodnutím vtedajšieho E. V. Z. H. boli odovzdané do užívania spolu

s ostatnými pozemkami. Žalobcovia neniesli zodpovednosť za to, že v 80. rokoch orgány, ktoré mali
zabezpečiť riadny priebeh nadobudnutia vlastníctva nevykonali to, čo vykonať mali. Žalobcom 1/ až 19/
(prípadne ich právnym predchodcom) boli odovzdané stavebné pozemky, určené na výstavbu radovej
zástavby rodinných domov na ul. L. v H.. V tom čase, v r. 1984 bola na ulici vybudovaná cesta, chodníky
a obrubníky. Každá osoba, ktorej by bol takýto pozemok odovzdaný do užívania na účely výstavby

rodinného domu, by počítala
s tým, že pozemok užíva oprávnene od samotného chodníka, až po vyznačenú zadnú hranicu
pozemku. Tento dojem bol umocnený aj vydanými rozhodnutiami a povoleniami, keď príslušné orgány
konštatovali uloženie inžinierskych sietí na pozemkoch pred rodinnými domami ako aj budúcu realizáciu
predzáhradok v zmysle aktuálnych pokynov stavebného dozoru F. M. H.. Uvedené bolo potvrdené aj

výsluchom žalobcov 1/ a 21/. Žalovaný síce namietal, že bolo úmyslom L. H. ponechať oddelený úzky
pás pozemku medzi chodníkom
a rodinnými domami vo vlastníctve resp. správe štátu, nakoľko domy mali mať iné stavebné riešenie.
Žalovaný tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, zároveň sa súdu prvej inštancie javili ako
nereálneanepredstaviteľné,akýminýmspôsobombybolzabezpečenýprístupvlastníkovkichrodinným

domom, inžinierskym sieťam a vodovodným šachtám, ktoré sú na pozemkoch umiestnené. Žalobcovia
začali s výstavbou rodinných domov v r. 1984, kedy im boli odovzdané L. H. do osobného užívania
pozemky určené na výstavbu a táto bola ukončená v r. 1990, ako vyplýva z kolaudačného rozhodnutia.

16. Žalobcovia odvodzovali dobromyseľnosť v držbe sporných pozemkov od dohody

o zriadení práva osobného užívania pozemku, ktorej predchádzalo rozhodnutie vtedajšieho ONV,
finančný odbor o pridelení pozemku do osobného užívania. Podkladom takejto dohody bol geometrický
plán z roku 1983, na ktorom boli zamerané pozemky prideľované do osobného užívania žalobcom alebo
ich právnym predchodcom a na ktorom bol zameraný aj pozemok parc. č. XXXX/X nachádzajúci sa
v mieste medzi ul. L. a pozemkami pridelenými do osobného užívania a tvoriaci súvislý pás popred

tieto pozemky. Takto uzavretá a následne štátnym notárstvom registrovaná dohoda o zriadení osobného
užívania pozemku predstavuje
u každého žalobcu alebo jeho právneho predchodcu právny titul, od ktorého je odvodzovaná
dobromyseľnosť v držbe sporných pozemkov. Žalobcovia po faktickej stránke odvodzujú svoju
dobromyseľnosť' v tom, že súčasťou pozemkov, ku ktorým im bolo zriadené právo osobného užívania,

boli aj sporné pozemky (vtedy tvoriace súvislý pás pozemku) od toho, že po realizácii pridelenia
pozemkov do osobného užívania za účelom výstavby rodinných domov v roku 1983, bolo v stavebných
povoleniach z roku 1984 zhodne uvedené, že stavebná čiara bude 7 m od obrubníka ul. L., teda od
hranice pozemku tvoriaceho už ul. L., čo bola
parc. č. XXXX/X. Na základe takto vydaných stavebných povolení došlo k vytýčeniu stavebnej čiary a

hranice pozemku, na ktorom sa mala stavba realizovať, vrátane inžinierskych sietí
a oplotenia, v teréne osadením kolíkov vyznačujúcich hranicu, pričom tieto boli osadené až na hranici
ul. L. a na takto v teréne vyznačených pozemkoch boli potom stavby domov aj s prípojkami a oplotením
zrealizované. Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku aj stavebné povolenie boli na dôkaz
predložené.

17. Žalobcovia 1/ až 19/ (v prípade žalobcov 9/ až 11/ ich právny predchodca neb. F. N. a žalobcov 14/
až 16/ ich právny predchodca neb. E. E.) boli dobromyseľní vo svojej držbe, pretože od tej doby, ako
nadobudli sporné pozemky, užívali ich, neboli nikým a ničím rušení v dobromyseľnom užívaní a postavilina nevysporiadanom pozemku v domnení, že im vlastnícky patrí, aj oplotenia rodinných domov, ako to
bolo uvedené aj v kolaudačných rozhodnutiach. Žalobcovia 1/ až 19/ (v prípade žalobcov 9/ až 11/ ich
právny predchodca

neb. F. N. a žalobcov 14/ až 16/ ich právny predchodca neb. E. E.) pôvodne vstúpili do držby a užívania
sporných pozemkov všetci rovnako na základe rozhodnutí bývalého L. V. Z. Z. H., Finančný odbor o
zriadení práva osobného užívania pozemku a dohôd o zriadení práva osobného užívania pozemku,
všetko z roku 1984, ktoré dohody boli aj registrované býv. Štátnym notárstvom v H. v súlade s vtedy
platnýmiustanoveniamiObčianskehozákonníkaozriadeníavznikuprávaosobnéhoužívaniapozemkov

(§ 198 a násl. Obč. zák. v znení účinnom do 1.1.1992). Účelom zriadenia práva osobného užívania
pozemkovbolozískaniepozemkovzaúčelomvýstavbyrodinnýchdomovazriadeniazáhrad.Podkladom
na uzavretie všetkých takýchto dohôd vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalobcov bol geometrický plán býv.
Geodézie n.p. Bratislava, MO 253 H.,
č. zák. 244-253-0506-83 overený býv. Strediskom geodézie v H. dňa 24.9.1983, ktorým boli zamerané
ako celok jednotlivé pozemky na stavbu rodinného domu a zriadenie záhrady prideľované do osobného

užívania žalobcom. Na označenom geometrickom pláne terajším pozemkom parc. č. XXX/X A. XXX/X
teraz vo vlastníctve žalobcov 21/ a 22/ a predtým vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ zodpovedá parc. č.
XXXX/X, terajším pozemkom parc. č. XXX/X
A. XXX/X teraz vo vlastníctve žalobkyne 23/ a predtým vo vlastníctve žalobcov 3/ a 4/ zodpovedá parc. č.
XXXX/X, terajším pozemkom parc. č. XXX/X A. XXX vo vlastníctve žalobcov 5/ a 6/ zodpovedá parc. č.

XXXX/XX, terajším pozemkom parc. č. XXX/X A. XXX vo vlastníctve žalobcov 7/ a 8/ zodpovedá parc. č.
XXXX/XX, terajším pozemkom parc. č. XXX/X A. XXX vo vlastníctve žalobcov 9/ až 11/ zodpovedá parc.
č. XXXX/XX, terajším pozemkom parc. č. XXX/X A. XXX vo vlastníctve žalobcov 12/ a 13/ zodpovedá
parc. č. XXXX/XX, terajším pozemkom parc. č. XXX/X
A. XXX vo vlastníctve žalobcov 14/ až 16/ zodpovedá parc. č. XXXX/XX, terajším pozemkom

parc. č. XXX/X A. XXX vo vlastníctve žalobcov 17/ a 18/ zodpovedá parc. č. XXXX/XX a terajším
pozemkom parc. č. XXX/X A. XXX vo vlastníctve žalobcu 19/ zodpovedá parc. č. XXXX/XX.

18. V súvislosti so zriadením práva osobného užívania k príslušným pozemkom došlo zároveň aj
k faktickému odovzdaniu týchto pozemkov osobám, v prospech ktorých bolo takéto právo osobného

užívania zriadené. Tieto pozemky boli odovzdané osobám, v prospech ktorých bolo právo osobného
užívania zriadené tak, že všetky tieto pozemky nadväzovali na cestu, ktorá tvorila jedinú možnosť
prístupu na tieto pozemky. Na základe toho žalobcovia 1/ až 19/, právny predchodca žalobcov 9/ až
11/ a právny predchodca žalobcov 14/ až 16/ v roku 1984 vstúpili do držby a užívania pozemkov, ku
ktorým im bolo zriadené právo osobného užívania v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi a

ako súčasť týchto pozemkov im boli odovzdané aj sporné pozemky. Zo strany týchto žalobcov, došlo
následne ku realizácii výstavby rodinných domov v súlade s riadne vydanými stavebnými povoleniami
a po realizácii výstavby týchto rodinných domov vrátane ich oplotenia došlo k ich riadnej kolaudácii
príslušnými rozhodnutiami stavebného úradu, čo prebehlo všetko prevažne v rokoch 1984 - 1990. V
rámci realizácie takejto výstavby došlo aj k vybudovaniu inžinierskych sietí a spevnených plôch na

sporných pozemkoch a tieto boli zároveň oplotením prihradené k nehnuteľnostiam žalobcov
a stali sa tak súčasťou oplotených dvorov ich rodinných domov. Následne sa po realizácii stavieb a
pred ich kolaudáciou uskutočnil štátny stavebný dohľad, z ktorého zápisnice zo dňa 27.9.1988 vyplýva,
že jednou z podmienok pre kolaudáciu stavby bolo zameranie stavby strediskom geodézie. Každý
stavebník si musel pred kolaudáciou zabezpečiť zameranie stavby. K takémuto zameraniu stavieb došlo

geometrickými plánmi. Príkladmo žalobcovia predložili geometrické plány na zameranie domu A. B. a
G. E., ale zároveň aj kópiou zákresu stavu zameraného geometrickými plánmi pre všetky stavby z roku
1989, z ktorého tiež vyplýva, že pozemok pod stavbami rodinných domov je zameraný tak, že jeho
hranica pred domami hraničí s obrubníkom na ul. L.. Napokon vzdialenosť X m od čelnej steny rodinných
domov po tento obrubník je reálne 7 m teda v súlade s vymedzením stavebnej čiary v rozhodnutiach

o povolení stavieb. Dôležitou skutočnosťou poukazujúcou na dobromyseľnosť držiteľov je aj to, že ak
by medzi pozemkami, ktoré im boli pridelené a Odbojárskou ulicou mal existovať ešte pás cudzieho
pozemku, tak by nemali vôbec zabezpečený vstup na svoje pozemky, čo by napokon neumožňovalo ani
povoliť realizáciu stavby a následne jej kolaudáciu. Podmienkou povolenia stavby ako aj jej kolaudácie
je totiž aj riadne zabezpečenie sprístupnenia pozemku z verejnej komunikácie.

19.NovelouObčianskehozákonníkavykonanouzákonomč.509/1991Zb.sasúčinnosťouod1.1.1992v
zmysle§872ods.1až4právoosobnéhoužívaniapozemkuvzniknutépodľadoterajšíchpredpisov,ktoré
trvalo ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zmenilo dňom jeho účinnosti na vlastníctvo fyzickejosoby, prípadne podielové spoluvlastníctvo alebo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov fyzických
osôb.

20. Podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov 1/ až 19/ a u niektorých z nich ich právnych
predchodcov k sporným pozemkom je to, že títo boli presvedčení, že im právo osobného užívania k
sporným pozemkom ako priploteným pozemkom platne vzniklo, že sa dňom 1.1.1992 transformovalo
na vlastnícke právo a že v dobrej viere a nerušenej držbe takýchto pozemkov zotrvali aj do uplynutia
10-ročnej vydržacej doby podmieňujúcej vydržanie, plynúcej od 1.1.1992. Potom by vydržacia doba na

nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom u žalobcov 1/ až 19/ (v prípade žalobcov 9/
až 11/ ich právneho predchodcu neb. F. N. a žalobcov 14/ až 16/ ich právneho predchodcu neb. E. E.)
uplynula najneskôr dňom 1.1.2002.

21. Nehnuteľnosti žalobcov 21/ a 22/, v tom čase vedené ešte na ich právnych predchodcov žalobcov
1/ a 2/, takto v časti pozemkov dňom 1.1.1992 prešli do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov

spoločne v podiele 1/1, pričom títo zároveň naďalej mali v držbe
a užívaní zo sporných pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. Žalobcovia 1/ a 2/ potom až na
základe darovacej zmluvy zo dňa 29.3.2011 v spojení s jej dodatkom č. 1 zo dňa 9.6.2011, podľa ktorej
bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený pod č. V 2026/11, previedli vlastnícke
právo k pozemkom, ktoré takto nadobudli do vlastníctva, ako aj ku stavbe rodinného domu, v rovnakom

pomere na žalobcu 21/ v podiele ? a žalobkyňu 22/ v podiele ?. Nehnuteľnosti žalobkyne 23/, v tom
čase vedené ešte na jej právnych predchodcov žalobcov 3/ a 4/, takto v časti pozemkov dňom 1.1.1992
prešli do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločne v podiele 1/1, pričom títo zároveň
naďalej mali v držbe a užívaní zo sporných pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. Žalobcovia
3/ a 4/ potom až na základe darovacej zmluvy zo dňa 2.7.2020, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho

právadokatastranehnuteľnostípovolenýpodč.Z.XXXX/XXXX,previedlivlastníckeprávokpozemkom,
ktoré takto nadobudli do vlastníctva, ako aj ku stavbe rodinného domu, v celosti na žalobkyňu 23/.
Nehnuteľnosti žalobcov 5/ a 6/ v časti pozemkov takto dňom 1.1.1992 prešli do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov spoločne v podiele 1/1, pričom títo zároveň naďalej mali v držbe a užívaní zo
sporných pozemkov parc. č. XXX/X. Nehnuteľnosti žalobcov 7/ a 8/

v časti pozemkov takto dňom 1.1.1992 prešli do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločne
v podiele 1/1, pričom títo zároveň naďalej mali v držbe a užívaní zo sporných pozemkov parc. č. XXX/
X. Nehnuteľnosti žalobcov 9/ až 11/ v časti pozemkov takto dňom 1.1.1992 prešli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov F. N., nar. XX.X.XXXX
a C. N., Q. N., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom H.,

G. D. X spoločne v podiele 1/1, pričom títo zároveň naďalej mali v držbe a užívaní zo sporných pozemkov
parc. č. XXX/X a až následne po úmrtí F. N., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, podľa uznesenia Okresného
súdu Trenčín č. 12D 996/2020-71, Dnot 150/2020 jeho podiel na týchto nehnuteľnostiach vrátane stavby
rodinného domu prešiel titulom dedenia na žalobkyňu 9/, ktorej spoluvlastnícky podiel je tak celkom 4/6,
žalobkyňu 10/ v podiele 1/6

a žalobcu 11/ v podiele 1/6. Nehnuteľnosti žalobcov 12/ a 13/ v časti pozemkov takto dňom 1.1.1992
prešli do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločne v podiele 1/1, pričom títo zároveň
naďalej mali v držbe a užívaní zo sporných pozemkov parc. č. XXX/X. Nehnuteľnosti žalobcov 14/ až
16/ v časti pozemkov takto dňom 1.1.1992 prešli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov E. E.,
nar. XX.X.XXXX a J. E., Q. M., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom H., L. D. XXX/XX spoločne v podiele 1/1,

pričom títo zároveň naďalej mali v držbe a užívaní zo sporných pozemkov
parc. č. XXX/X a až následne po úmrtí E. E., ktorý zomrel X.XX.XXXX, podľa uznesenia Okresného
súdu Trenčín č. 22D 24/2017-70, Dnot 22/2017 jeho podiel na týchto nehnuteľnostiach vrátane stavby
rodinného domu prešiel titulom dedenia na žalobkyňu 14/, ktorej spoluvlastnícky podiel je tak celkom
4/6, žalobcu 15/ v podiele 1/6 a žalobcu 16/

v podiele 1/6. Nehnuteľnosti žalobcov 17/ a 18/ v časti pozemkov takto dňom 1.1.1992 prešli do
ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločne v podiele 1/1, pričom títo zároveň naďalej
mali v držbe a užívaní zo sporných pozemkov parc. č. XXX/X. Nehnuteľnosti žalobcov 19/ a 20/ v
časti pozemkov takto dňom 1.1.1992 prešli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov J. S., nar.
XX.X.XXXX a M. S., Q. U.,

nar. XX.X.XXXX, ktorí zároveň naďalej mali v držbe a užívaní zo sporných pozemkov
parc. č. XXX/X a za takéhoto stavu následne pozemky, ktoré takto nadobudli do vlastníctva, previedli
darovacou zmluvou, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený pod
č. V 218/94 v celosti na žalobcu 19/, ktorý tak zároveň vstúpil aj do držby a užívania sporného pozemkuparc. č. XXX/X a v tejto ďalej pokračoval samostatne. Tieto skutočnosti tvrdili žalobcovia, žalovaný ich
nerozporoval a v konaní boli nespornými.

22. Vlastnícke právo žalobcov bolo spochybnené až v období máj - jún 2020 pôvodne žalovanou,
keď vyzvala žalobcov na usporiadanie vlastníckych vzťahov k sporným pozemkom a až z jej výzvy sa
žalobcovia dozvedeli, že za vlastníka sporných pozemkov je v katastri nehnuteľností zapísaná pôvodne
žalovaná. Preto je spravodlivé vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, že žalobcovia, pokiaľ
nenadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom,

a to pre chybu vtedajších príslušných orgánov, ktoré nevysporiadali pôvodnú
parc. EKN č. XXXX/X, tak určite ho nadobudli titulom vydržania, lebo splnili zákonné podmienky
oprávnenej držby a dobromyseľnosti 10 rokov. Súd prvej inštancie preto žalobe
v časti prvého žalobného návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch I. - IX. napadnutého
rozsudku.

23. Vo vzťahu k druhému žalobnému návrhu súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 5/ až 23/ ho
vymedzili tak, že len pre prípad, že by na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané splnenie
podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov 1/ až 19/
a u niektorých z nich ich právnych predchodcov ku sporným pozemkom, uplatňujú žalobcovia 5/ až 23/.
ako eventuálny nárok v súlade s ustanovením § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nárok na zriadenie

vecného bremena v prospech vlastníka stavby, spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, a to
vo vzťahu ku všetkým sporným pozemkom, okrem pozemkov
parc. č. XXX/X A. XXX/X - ktoré sa nachádzajú v zadnej časti za domami a záhradami žalobcov
aktorénepredstavujúvovzťahukustavbámrodinnýchdomovžalobcov21/a22/ažalobkyne23/priľahlý
pozemok zabezpečujúci sprístupnenie týchto stavieb z verejnej komunikácie.

24. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri vymedzení petitu žalobcov sa nejedná
o eventuálny petit, nakoľko takýmto žalobným návrhom žalobcovia nežiadali od jedného žalovaného
určitékonkrétneplneniestým,žeaktotoplnenienebudemožné,takodtohoistéhožalovanéhopožaduje
iné, plnenie. V tomto konkrétnom prípade sa okruh žalobcov 1/ až 19/ domáha proti žalovanému určenia

vlastníckeho práva, resp. určenia, že podiel na nehnuteľnosti patrí do dedičstva a iný okruh žalobcov 5/
až 23/ sa domáha, síce proti tomu istému žalovanému, avšak iného nároku, a to nároku na zriadenie
vecného bremena v prospech vlastníka stavby, spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Predmet tohto druhého nároku je naviac odlišný od toho prvého vyjadreného prvým žalobným návrhom,
nakoľko sa netýka pozemkov parc. č. XXX/X A. XXX/X, ktoré nepredstavujú vo vzťahu ku stavbám

rodinných domov žalobcov 21/ a 22/ a žalobkyne 23/ priľahlý pozemok zabezpečujúci sprístupnenie
týchto stavieb
z verejnej komunikácie. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nemohol postupovať ako
v prípade eventuálneho petitu žaloby, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už
nerozhoduje, a musel o druhom žalobnom návrhu rozhodnúť samostatným výrokom.

25. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti prvého žalobného návrhu, žalobu
žalobcov 5/ až 23/ zamietol, a to z dvoch dôvodov. V prípade žalobcov 21/ a 22/
a žalobkyne 23/ už žaloba nesmeruje voči pasívne legitimovanému subjektu, nakoľko za vlastníkov
priľahlých pozemkov k ich nehnuteľnostiam súd určil žalobcov 1/ a 2/ v podiele 1/1 (v príp. žalobcov

21/ a 22/) a žalobcov 3/ a 4/ v podiele 1/1 ( v príp. žalobkyne 23/). Vo vzťahu k žalobcom 5/ až 20/ nie
je pre vyhovenie žalobe splnená podmienka podľa § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej by vlastník stavby zároveň nebol vlastníkom priľahlého
pozemku.

26. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia 1/ až 19/ boli v konaní plne úspešní v prvom žalobnom návrhu, z
uvedenéhopotomvyplýva,žemieraúspechužalobcovpredstavuje100%avtejtovýškemajúžalobcovia
proti žalovanému aj nárok na náhradu trov konania, pričom o ich výške bude
v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. V

časti druhého žalobného návrhu žalobcov 5/ až 23/ súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcov
5/ až 23/ zamietol. Z uvedeného dôvodu bol v konaní v tejto časti plne úspešný žalovaný, ktorému súd
priznal proti žalobcom 5/ až 23/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o ich výške bude
v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.27. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie a to voči výrokom I. až IX. a závislému výroku XI.
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Žiadal napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie zmeniť tak, že žalobu odvolací súd v oboch častiach zamietne, vrátane nároku žalobcov
na náhradu trov konania, žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania, alternatívne napadnuté
rozhodnutie zruší a vráti vec na nové rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
je pre žalovaného prekvapivé a to s ohľadom na vykonané dokazovanie, uplatnené prostriedky obrany,
ako i z postoja zákonného sudcu. Žalovaný má za to, že naliehavý právny záujem na určení daný

nebol, nakoľko postavenie žalobcov sa v skutočnosti uplatneným prvým žalobným návrhom vôbec
nemohlo zmeniť. Pôvodne žalovaná sa sporné pozemky rozhodla scudziť a tieto nadobudol žalovaný na
základe Kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2022, pričom rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2022. Žalovaný ako nový vlastník sporných
nehnuteľností vo vzťahu k časti žaloby o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam poukázal i na znenie § 486 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je chránený

pred tretími osobami vrátane žalobcov i pre prípad, že by sa ukázalo, že pôvodne žalovaná nebola
oprávneným vlastníkom (nepravým dedičom), čo zahŕňa i prípad údajného vydržania sporných
pozemkov žalobcami. Teda i pre prípad, že by žalobcovia sporné pozemky vydržali, a teda v čase
vykonaného právneho úkonu mali byť ich vlastníkmi namiesto pôvodne žalovanej, na platnosti a
účinnosti tohto právneho úkonu to nič nemení a novým vlastníkom je podľa práva každopádne žalovaný.

V materiálnom právnom štáte nemožno a priori, bez starostlivého zhodnotenia konkrétnych okolností
prípadu, odoprieť ochranu osobe, ktorá urobila určitý právny úkon s dôverou v určitý skutkový stav,
potvrdený údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie (IV. ÚS 4684/12 z 20. 11. 2013 Sb. 71). Žalovaný
ako kupujúci bol vtom, že sporné nehnuteľnosti nadobúda od oprávnenej osoby - ich vlastníka - o čom
vypovedal aj výpis zo štátom vedenej úradnej evidencie vlastníctva nehnuteľností. To, že podľa názoru

konajúceho súdu mali byť vlastníkmi žalobcovia titulom vydržania a nie pôvodne žalovaná, však nemôže
byť žalovanému na ujmu. Zákon mu poskytuje právnu ochranu a súd mu ju svojvoľne odoprel poskytnúť.
Žalovaný namietol aj existenciu naliehavého právneho záujmu s poukazom na ustanovenie § 154 ods.
1 OSP. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie
žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou

v jej merite. Žalovaný ďalej namietal aj konanie súdu prvej inštancie, ktoré vyhodnotil ako nehospodárne,
kedy konajúci súd vykonal viaceré súdne pojednávania (prvé pojednávanie dokonca ani neotvoril a na
žiadosť právneho zástupcu protistrany odročil na nový termín,
o čom stranu žalovaného neinformoval a zavinil jej vznik ďalších trov). Výsluch svedkyne
p. P. N. odmietol práve pre potrebu nariaďovania ďalšieho pojednávania, ktoré však následne nariadil

za účelom vyhlásenia rozsudku. Žalovaný tvrdil, že jeho práva boli zásadným a závažným spôsobom
porušené (procesné) a súd prvej inštancie rozhodol svojvoľne, bez náležitého zistenia skutočného
stavu veci, a teda predčasne a nezákonne. Žalovaný namietol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
a nevysporiadal s námietkami žalovaného,
v celom odôvodnení rozhodnutia je len jediná zmienka o námietke žalovaného, hoci žalovaný súdu prvej

inštancie a protistrane predložil Vyjadrenie zo dňa 13.03.2023 (doručené súdu 31.03.2023). Nakoľko k
obsahu vyjadrenia žalovaného nemala protistrana žiadne námietky, bol žalovaný oprávnene dôvodne
vtom, že tvrdené nie sú medzi stranami sporu sporné. Žalobcovia tvrdili, že mali pozemok vytýčený v
teréne už od ulice. Až do doby, kedy bol na objednávku
a náklady pôvodne žalovanej vyhotovený geometrický plán č. 37384414-01/2019 zo dňa 02.09.2019

(ďalej len „GP 2019"), tieto parcely (sporné nehnuteľnosti) v podstate neexistovali ako samostatný
predmet právnych vzťahov. Existovala len z nich vyskladaná parcela
reg. E-KN č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX, evidovaná na LV č. XXXX vedenom L. W. H.,
katastrálnym odborom pre k. ú. M., pričom jej výlučným vlastníkom bola práve pôvodne žalovaná a jej
vlastníckeprávonebolonikdynikýmspochybnené.Žalobcoviamaliparcelytvoriacepozemkyvichdržbe

na základe dohôd riadne zamerané geodetom
a vyznačené v teréne. Všetci vedeli a názorne aj videli, kde ich pozemky začínajú a kde končia a aký je
ich tvar a tiež výmera. Pozemky mali byť s priamym prístupom z ulice, ktorá sa mala nachádzať práve
aj v miestach, kde dnes existujú predzáhradky. Nakoľko sa však domy napokon podpivničovali, ulica sa
posúvala. Siete boli vedené v ulici, ktorá sa budovala. Parcela, cez ktorú bol realizovaný prístup „zozadu"

k stavbám, bola rovnako vo vlastníctve právnej predchodkyne pôvodne žalovanej, jednej zo stavebníčok
p. M. S., Q. U. a predstavuje alternatívny prístup k pozemkom žalobcov z verejnej komunikácie. Súd
prvejinštanciesipreúčelyposudzovaniadobromyseľnostižalobcovpridržbespornýchpozemkovosvojil
argumentáciu žalobcov zo žaloby, predovšetkým na dohodách z r. 1984, ich registrácii na štátnomnotárstve, na stavebných povoleniach a kolaudačných rozhodnutiach a vytýčení uličnej čiary na XX
od obrubníka budúcej ulice L.. Tieto skutočnosti žalovaný rozporoval vo svojom Vyjadrení zo dňa
13.03.2023. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie si nevyžiadal potrebné doklady (napr.

potvrdenie o úhrade miestnych daní, úplné znenie predkladaných dokumentov, ...) ako aj súdom prvej
inštancie uvedený spôsob nadobúdania vlastníckeho práva - „priplotením", keď zákon takýto spôsob
nepozná. Namietol aj súdom tvrdené skutočnosti týkajúce sa času, kedy sa mali žalobcovia dozvedieť
o spochybnení oprávnenosti ich držby sporných pozemkov. K rozhodnutiu o podpivničení domov a
posunu ulice prišlo skôr ako sa začalo s realizáciou ulice a stavbou domov a preto vydané rozhodnutia

zachytávajú až finálny stav. Ten však nekorešponduje s pôvodným zámerom, na ktorý žalobcovia
dostali pridelené stavebné pozemky na podklade dohôd a GP 1983. Žalobcovia nijakým spôsobom
nepreukázali, že by im akýmkoľvek oficiálnym rozhodnutím boli sporné pozemky odovzdané do užívania
spolu s ostatnými pozemkami, a teda nesplnili zákonné podmienky. Žalovaný konanie i postoj sudcu
vníma ako inkvizičný proces, kde mal súd od počiatku jasno ako mieni vo veci rozhodnúť a svoju
antipatiu voči žalovanému vôbec netajil, čo v zmysle všetkého uvedeného žalovaný vníma ako zaujatosť

voči jednej zo strán sporu - strane žalobcu, a preto žalovaný vznáša námietku zaujatosti konajúceho
zákonného sudcu. Ďalej žalovaný namietol, že mu bolo prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu
odovzdané listinné vyhotovenie rozsudku nepodpísané zákonným sudcom ani inou oprávnenou osobou
v rozpore s § 222 CSP. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia majú
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Po zmene režimu sa však majetok prinavracal

pôvodným oprávneným osobám, čím sa vlastníkom tohto územia (označeného ako parcela reg. E-KN
č. XXXX/X) aj podľa evidenčného stavu stala práve mama pôvodne žalovanej, p. M. S., Q. U. a po jej
smrti pôvodne žalovaná titulom dedenia (Osvedčenie o dedičstve 15D 809/2015, v.z. 503/16). Žalovaný
spochybnil akýkoľvek nárok žalobcov na vydržanie sporných parciel, všetci vedeli (úrady i žalobcovia),
že realizáciou výstavby došlo k zabratiu parciel vo väčšom rozsahu ako bolo žalobcom zriadené právo

osobného užívania k pozemkom, čím je absolútne vylúčená akákoľvek dobromyseľnosť. Žiadny právny
titul nadobudnutia vlastníctva ku sporným parcelám u žalobcov podľa žalovaného nikdy neexistoval a to
ani domnelý. Parcela č. XXXX/X (podľa evidencie katastra nehnuteľností v čase zhotovovania GP 2019
označená ako p. reg. E-KN č. XXXX/X) bola
v dôsledku chyby v GP 1967 (jej neriešenie v novom stave - jednoducho sa opomenula a nebola jedinou

opomenutou) bez evidencie údajov o vlastníkovi, preto sa tam ako užívateľ/správca ocitol štát. Neskôr
správny orgán tento údaj v staršej pozemkovoknižnej evidencii dohľadal
a za vlastníka do evidencie doplnil p. M. S., Q. U.. Sami žalobcovia ešte za života p. M. S., Q. U. túto
oslovovali, aby sa vec s nevysporiadanými pozemkami dala na poriadok. Jeden z takýchto prípadov bol
v čase realizácie predmetu zákazky E. Y. H. V. E. V. Z. - G., žkm 100,500 - 159,100 pre traťovú rýchlosť

do 160 km/hod. - III. Etapa (úsek O. - H. H. čo bolo
v rokoch 2010 - 2016), kedy ju ako vtedajšiu vlastníčku pozemkov priľahlých k železničnej trati
v tej lokalite dokonca vyzývali na zabezpečenie realizácie protihlukovej steny od železničnej trate.
Pre vyšší vek p. M. S., Q. U. a s tým súvisiace komplikácie s jej zdravotným stavom a najmä nie
jednoduchosť realizácie zamýšľaného prevodu sporných parciel na žalobcov (potreba vyhotovenia

geometrického plánu a doplnenie údajov v katastri nehnuteľností, nie len vyhotovenie jednoduchej
kúpnej zmluvy) k tomuto prevodu v tej dobe nedošlo a k riešeniu sa pristúpilo až po prejednaní
dedičstva po nebohej, kedy sa vlastníčkou sporných nehnuteľností stala pôvodne žalovaná. K žalobou
uplatňovanému eventuálnemu nároku v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda spôsobu
usporiadania vzťahov do budúcna žalovaný uviedol, že pre zákonné a spravodlivé usporiadanie veci

súdu vôbec nesvedčí priznať týmto neoprávneným držiteľom právo zodpovedajúce vecnému bremenu
spočívajúce v práve cesty a namietol aj výšku primeranej náhrady stanovenú znaleckým posudkom č.
12/2020 zo dňa 27.7.2021. Ďalej žalovaný v odvolaní uvádzal svoje vyjadrenia k tvrdeniam žalobcov
uvádzaným v žalobe, kládol si sám otázky, na ktoré si aj odpovedal a namietal vyjadrenia právneho
zástupcu žalobcov týkajúce sa koncentrácie konania. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v oboch častiach zamietne, vrátane nároku
žalobcov na náhradu trov konania
a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania (oboch stupňov) vo výške 100% prípadne
alternatívne napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.

28. Žalobcovia 1/ až 23/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie
v časti napadnutej odvolaním žalovaného vo výrokoch I. až IX. a súvisiacom výroku XI. podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdiť a zároveň žalobcom 1/ až 19/ spoločnea nerozdielne priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
Žalovaný podaným odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti vo veci
samej vo výrokoch I. až IX. a v súvisiacom výroku XI. o náhrade trov konania. Žalobcovia rozsudok

súdu prvej inštancie odvolaním nenapadli, čo znamená, že tento v jeho zamietajúcej časti vo veci samej
vo výroku X. a v súvisiacom výroku XII. o náhrade trov konania nadobudol právoplatnosť. Žalovaný
sa v podanom odvolaní zaoberá skutočnosťami týkajúcimi sa možnosti usporiadania právnych vzťahov
medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku vo vzťahu k pozemkom, ktoré sú predmetom konania v
zmysle ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, hoci takýto nárok nebol predmetom žaloby

a teda ani predmetom konania v tejto veci a tiež poukazuje na rovnako s vecou celkom nesúvisiace
ustanovenie § 486 Občianskeho zákonníka obsahujúce úpravu právnych vzťahov pri nadobúdaní
majetku od nepravého dediča (nie nevlastníka). Podľa žalobcov súd prvej inštancie jednoznačne
správne posúdil otázku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho
práva k príslušným nehnuteľnostiam v zmysle § 137 písm. c) CSP na strane žalobcov 1/ až 19/, v
prospech ktorých vlastnícke právo určil, keď je zrejmé, že naliehavý právny záujem týchto žalobcov je

daný už tou skutočnosťou, že ak vlastnícke právo
k príslušným nehnuteľnostiam právnym titulom vydržania nadobudli, alebo toto nadobudli ešte ich právni
predchodcovia a tieto nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností vedené vo vlastníctve žalovaného, tak
zápis právnych vzťahov k týmto nehnuteľnostiam nie je v súlade s platným právnym stavom a práve
určovacia žaloba je prostriedkom na dosiahnutie nápravy takéhoto stavu a zmeny zápisu v katastri

nehnuteľností a už preto je naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe na strane žalobcov (o
určenie vlastníckeho práva k príslušným nehnuteľnostiam alebo o určenie, že príslušné nehnuteľnosti
patria do dedičstva) jednoznačne daný. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov je naliehavý právny
záujem na takejto určovacej žalobe daný vždy, ak zápis právnych vzťahov k nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľností nie je súladný so skutočným právnym stavom a zosúladenie tohto zápisu so skutočným

právnym stavom nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Súd prvej inštancie preto správne otázku
existencie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva
k príslušným nehnuteľnostiam na strane žalobcov 1/ až 19/ posúdil a opačné tvrdenia žalovaného
nemajú žiadne opodstatnenie. Poukaz žalovaného na ustanovenie § 486 Občianskeho zákonníka
žiadnym spôsobom s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu nesúvisí. Toto zákonné

ustanoveniesatotižvzťahujenaprípadnadobudnutiaveciodnepravéhodediča,ktorémubolopotvrdené
nadobudnutie dedičstva. Je celkom zrejmé, že pôvodná žalovaná v tejto veci E. B., Q. S., nar. X.X.XXXX,
bytom H. H., C. D. XXXX bola zapísaná za vlastníka príslušných nehnuteľností, ktorých sa uplatnený
určovací nárok týka, na základe osvedčenia o dedičstve č. 15D/809/2015, Dnot 108/2015 zo dňa
16.2.2016, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňom 3.3.2016 ako pravý

dedič, keďže táto nepochybne bola jedným z dedičov po tejto poručiteľke a príslušné nehnuteľnosti ako
predmet dedičstva nadobudla na základe riadnej dedičskej dohody v zmysle uvedeného osvedčenia o
dedičstve. Je teda vylúčené, aby pôvodná žalovaná bola nepravým dedičom, ktorým môže byť vždy
len taká osoba, ktorej by dedičské právo nesvedčilo vôbec, alebo jej svedčilo len sčasti a napriek
tomu by nadobudla celé dedičstvo alebo väčšiu časť dedičstva na úkor iného oprávneného dediča. Z

týchto skutočností je potom celkom zrejmé, že aplikácia ustanovenia § 486 Občianskeho zákonníka vo
vzťahu k prevodu vlastníckeho práva k príslušným nehnuteľnostiam z pôvodnej žalovanej na terajšieho
žalovaného v tejto veci je absolútne vylúčená a toto ustanovenie vôbec nie je na takýto právny vzťah
aplikovateľné.
Vskutočnostiideosituáciu,kedypríslušnénehnuteľnostiprávnymtitulomvydržanianadobudliinéosoby

užpredsmrťouM.S.,Q.U.(ktorázomrelaXX.X.XXXX)apretotietonehnuteľnostipotomtitulomdedenia
nemohla nadobudnúť ani pôvodná žalovaná, ktorá tak následne nemohla takéto právo (ktoré platne
nenadobudla), previesť na ďalšiu osobu a teda žalovaný ani takéto právo nemohol platne nadobudnúť
(od nevlastníka
a nie od nepravého dediča). Pokiaľ je žalovaný napriek tomu v katastri nehnuteľností zapísaný za

vlastníka príslušných nehnuteľností, tak práve nesúladom takéhoto zápisu so skutočným právnym
stavom je na strane žalobcov 1/ až 19/ daný naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe
o určenie vlastníckeho práva k takýmto nehnuteľnostiam. K namietanému nesprávnemu procesnému
postupu spočívajúceho v nevykonaní žalovaným navrhnutého dokazovania výsluchom svedka P. N.
žalobcovia uviedli, že ide tiež

o neopodstatnenú odvolaciu námietku, keď súd prvej inštancie postupoval v konaní v celom rozsahu
zákonným a správnym spôsobom a v súlade s ustanoveniami CSP vrátane ustanovení o sudcovskej
koncentrácii konania v zmysle § 153 tohto právneho predpisu, na ktorú skutočnosť aj poukázal v bode
5.7 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Je zrejmé, že žalovaný takýto dôkazný návrh nepredniesolvčas, keď skutočnosti, ku ktorým podľa tvrdení žalovaného malo ním navrhnuté dokazovanie výsluchom
svedka P. N. smerovať, museli byť žalovanej strane známe už od doručenia žaloby v predmetnej veci
pôvodnej žalovanej (28.3.2022), vrátane výzvy súdu na vyjadrenie k žalobe a uplatnenie prostriedkov

procesnej obrany s určením sudcovskej lehoty. Pôvodná žalovaná nepodala k žalobe žiadne vyjadrenie
napriek opakovaným žiadostiam o predĺženie určenej sudcovskej lehoty a k prednesu takéhoto
dôkazného návrhu zo strany terajšieho žalovaného došlo napokon až na pojednávaní dňa 19.5.2023, čo
bysiodhliadnucodneúčelnostitakéhotodôkaznéhonávrhusohľadomnavýsledkydovtedyvykonaného
dokazovania, vyžadovalo aj nariadenie ďalšieho pojednávania. Preto ak za takejto procesnej situácie

súd prvej inštancie odmietol takéto žalovaným navrhnuté dokazovanie vykonať, tak postupoval plne v
súlade s ustanoveniami § 153 ods. 1 a 2 CSP
a námietky žalovaného proti postupu súdu prvej inštancie v tomto smere sú celkom neopodstatnené.
K namietanej zmätočnosti, nedôvodnosti, arbitrárnosti a nezákonnosti rozsudku súdu prvej inštancie
žalobcovia uviedli, že tieto považujú za celkom neopodstatnené a založené na opakovaní argumentov
uvádzaných žalovaným v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ku ktorým sa žalobcovia vyjadrili

už na pojednávaní tak, že ich v celom rozsahu považujú za nesprávne. Vyjadrenia žalovaného o tom,
že žalobcovia sa vecne nevyjadrili
k uplatneným prostriedkom procesnej obrany, pretože tieto nedokázali eliminovať, sú podľa žalobcov
celkom neopodstatnené a nenáležité, keď z vyjadrení advokáta žalobcov na pojednávaní dňa 19.5.2023,
ako aj obsahu jeho záverečnej reči prednesenej na tomto pojednávaní, je celkom zrejmé, že tieto

obsahujú vecné vyjadrenie k tvrdeniam žalovaného,
a to v rozsahu tých tvrdení, ktoré boli pre posúdenie uplatneného nároku podľa strany žalobcov
relevantné. Zároveň je zrejmé, že všetky tvrdenia prednesené v konaní žalovaným boli
v zásadnom rozpore s tvrdeniami žalobcov obsiahnutými v podanej žalobe, na ktorých žalobcovia
uplatnený nárok založili a žalobcovia na takýchto svojich skutkových a právnych tvrdeniach zotrvali a

na ich strane nebol preto žiaden dôvod reagovať na vyjadrenia žalovaného ďalším písomným podaním,
v ktorom by takéto svoje tvrdenia zopakovali. Žalobcovia svoje záverečné vyjadrenie k veci rozdelili do
dvochčastí,atodočastitýkajúcejsasplneniapodmienoknadobudnutiavlastníckehoprávakpríslušným
nehnuteľnostiam právnym titulom vydržania a do časti týkajúcej sa skutočností poukazujúcich na
neexistenciu vlastníckeho práva žalovaného k týmto nehnuteľnostiam aj z iných dôvodov, než ako z

dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva k nim právnym titulom vydržania inými osobami. Žalobcovia sa
nestotožňujú s námietkami žalovaného o tom, že nebolo preukázané splnenie základných predpokladov
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a naopak podľa žalobcov toto jednoznačne preukázané
bolo. Tvrdenia žalovaného v odvolaní, týkajúce sa posúdenia otázky nadobudnutia vlastníckeho
práva k príslušným nehnuteľnostiam právnym titulom vydržania považujú žalobcovia za nesprávne.

Dobromyseľnosť v držbe príslušných nehnuteľností (sporných pozemkov) zo strany žalobcov 1/ až 19/
alebo ich právnych predchodcov je po právnej stránke odvodená od dohody o zriadení práva osobného
užívania pozemku, ktorej predchádzalo rozhodnutie vtedajšieho Okresného národného výboru, finančný
odbor
o pridelení pozemku do osobného užívania. Podkladom takejto dohody bol geometrický plán č. zák.

244-253-0506-83 zo dňa 21.9.1983, na ktorom boli zamerané pozemky prideľované do osobného
užívania žalobcom 1/ až 19/ alebo ich právnym predchodcom a na ktorom bol zameraný aj pozemok
pare. č. XXXX/X nachádzajúci sa v mieste medzi ul. L.
a pozemkami pridelenými do osobného užívania a tvoriaci súvislý pás popred tieto pozemky. Takto
uzavretá a následne štátnym notárstvom registrovaná dohoda o zriadení osobného užívania pozemku

predstavovala právny titul, od ktorého bola odvodzovaná dobromyseľnosť
v držbe sporných pozemkov. Po faktickej stránke je dobromyseľnosť v držbe sporných pozemkov
odvodená od toho, že súčasťou pozemkov, ku ktorým bolo zriadené právo osobného užívania, boli
aj sporné pozemky (vtedy tvoriace súvislý pás pozemku), že po realizácii pridelenia pozemkov do
osobného užívania za účelom výstavby rodinných domov v roku 1983, bolo v stavebných povoleniach z

roku 1984 zhodne uvedené, že stavebná čiara bude X m od obrubníka ul. L., teda od hranice pozemku
tvoriaceho už ul. L., čo bola
pare. č. XXXX/X a že na základe takto vydaných stavebných povolení došlo k vytýčeniu stavebnej čiary
a hranice pozemku, na ktorom sa mala stavba realizovať, vrátane inžinierskych sietí
a oplotenia, v teréne osadením kolíkov vyznačujúcich hranicu, pričom tieto boli osadené až na hranici

ul. L. a na takto v teréne vyznačených pozemkoch boli potom stavby domov aj s prípojkami a oplotením
zrealizované.Porealizáciistaviebapredichkolaudáciousauskutočnilštátnystavebnýdohľad,zktorého
zápisnice zo dňa 27.9.1988 vyplýva, že jednouz podmienok pre kolaudáciu stavby bolo zameranie stavby strediskom geodézie. To znamená, že každý
stavebník si musel pred kolaudáciou zabezpečiť zameranie stavby. K takémuto zameraniu stavieb došlo
geometrickými plánmi, ktoré boli vtedajším Strediskom geodézie

v H. overené v období marca 1989, pričom zo všetkých zameraní daných stavieb, ktoré sú zhodné,
jednoznačne vyplýva, že podľa geometrického plánu k zameraniu stavby bola hranica pozemku, na
ktorom je stavba zriadená, až na hranici s obrubníkom na ul. L.. Vzdialenosť 7 m od čelnej steny
rodinných domov po tento obrubník je skutočne 7 m a teda
v súlade s vymedzením stavebnej čiary v rozhodnutiach o povolení stavieb. Zároveň je dôležitou

skutočnosťou poukazujúcou na dobromyseľnosť držiteľov sporných pozemkov aj to, že ak by medzi
pozemkami, ktoré im boli pridelené a ul. L. mal existovať ešte pás cudzieho pozemku, tak by nemali
vôbec zabezpečený vstup na svoje pozemky, čo by napokon neumožňovalo ani povoliť realizáciu stavby
a následne jej kolaudáciu, keďže podmienkou povolenia stavby ako aj jej kolaudácie bolo aj riadne
zabezpečenie sprístupnenia pozemku
z verejnej komunikácie. S ohľadom na tieto skutočnosti potom boli jednotliví vlastníci rodinných domov

od začiatku vstupu do držby pridelených pozemkov v dobrej viere, že hranica pozemku, ktorý im bol
pridelený,jeažpoobrubníknaul.L.,pretožetaktobolpozemokvterénevyznačenýaztakéhotorozmeru
pozemku vychádzali aj stavebné povolenia a v nich vymedzená stavebná čiara. Dobromyseľnosť takejto
držby bola potom ešte umocnená zameraním stavieb ku kolaudačnému konaniu, kde v geometrických
plánoch z tohto zamerania bola hranica stavebných pozemkov vyznačená až po obrubník na ul. L., a

teda za takéhoto stavu veci objektívne nemohli držitelia sporných pozemkov predpokladať, že súčasťou
pozemkov odovzdaných do osobného užívania by nemali byť aj sporné pozemky tvoriace priestor
pred rodinnými domami, na ktorých boli umiestnené prípojky a oplotenie ako aj vonkajšie úpravy
zabezpečujúce vstup a vjazd do rodinných domov. Od kolaudácie rodinných domov až do obdobia rokov
2019 - 2020 pritom nenastala žiadna skutočnosť, ktorá by mohla akokoľvek a ktoréhokoľvek zo žalobcov

1) až 19) alebo ich právnych predchodcov
v takto založenej dobromyseľnosti držby sporných pozemkov spochybniť. Pri posudzovaní oprávnenosti
držby sporných pozemkov je pritom potrebné vychádzať aj z právnych záverov vyplývajúcich z nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4.11.2018
sp. zn. II. ÚS 484/2015, podľa ktorých pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti

s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu
vlastníctva podľa ČI. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ČI. 11 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa ČI. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
ČI. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a tiež práva na spravodlivé súdne konanie podľa ČI. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad § 134 Obč. zák.,

ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným
držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve)
sostavomvlastníckymavýklad,ktorýtútomožnosťvylučuje,alebojuobmedzujepodstatnýmspôsobom,
nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Zároveň treba vychádzať aj z právnych záverov
Najvyššieho súdu SR vyslovených v rozsudku vo veci sp. zn. 2Cdo 207/2005, podľa ktorých jedným zo

základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva
patrí, pričom dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých možno usudzovať, že presvedčenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, je opodstatnené a musí
trvať po celú vydržaciu dobu. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod a
postačí, aby bol daný aj domnelý právny dôvod, avšak vždy pôjde o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku

všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu taký právny dôvod svedčí. Z uvedených skutočností, ktoré
bolivykonanýmdokazovanímpreukázané,jepotomdostatočnezrejmé,žežalobcovia1/až19/aleboich
právni predchodcovia fakticky dostali odovzdané pozemky vyznačené v teréne ako aj v geometrických
plánoch na zameranie stavieb pred ich kolaudáciou v takom rozsahu, že hranica týchto pozemkov v ich
prednej časti siahala až po obrubník na ul. L. a že v takomto rozsahu sa držby pozemkov ujali už v roku

1983 a na týchto pozemkoch v rokoch 1984 až 1989 zrealizovali stavby rodinných domov vrátane ich
oplotenia, ktoré bolo vybudované v prednej časti pozemkov tiež až po hranicu
s obrubníkom na ul. Odbojárov a v takomto presvedčení, že tieto pozemky v takomto rozsahu získali
dohodou o zriadení práva osobného užívania, tieto nerušene mali v držbe najmenej do roku 2019 -
2020, kedy sa k nim dostala informácia o tom, že na časť týchto pozemkov si uplatňuje nárok iná osoba.

Domnelým dôvodom, od ktorého mohli s poukazom na uvedené právne závery odvodzovať objektívne
oprávnenosť svojej držby, boli dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, v nadväznosti na
ktoré boli realizované všetky ďalšie úkony, teda vyznačenie pozemku v teréne, jeho faktické odovzdanievo vyznačenom rozsahu, realizácia stavby na pozemku vrátane jej prípojok a oplotenia až po ul. L. a
dlhodobá nerušená držba pozemkov vrátane ich spornej časti tvoriacej úzky pás pozemku medzi ul. L.
a jednotlivými pozemkami žalobcov. Ďalej vo vzťahu k otázke vydržania vlastníckeho práva žalobcami

1/ až 19/ alebo ich právnymi predchodcami k sporným pozemkom jednak s ohľadom na zmenu právnej
úpravy a zánik právneho vzťahu osobného užívania pozemku po vstupe do držby a jednak s ohľadom na
vývoj právnej úpravy nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v časovom období od 1.1.1985 (ako
času odkedy najneskôr už všetci žalobcovia 1/ až 19/ alebo ich právni predchodcovia do držby sporných
pozemkov vstúpili) žalobcovia poukazujú na analýzu tohto stavu obsiahnutú už v podanej žalobe a s

ňou súvisiace právne závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 26.7.2006 pod
č. 22Cdo 2007/2005. Žalobcovia 1/ až 19/ alebo ich právni predchodcovia vstúpili do držby sporných
pozemkov
v priebehu roku 1984, kedy im boli odovzdané pozemky, ku ktorým im vzniklo právo osobného užívania a
sporné pozemky im boli odovzdané fakticky ako súčasť týchto pozemkov a preto najneskôr od 1.1.1985
žalobcovia 1/ až 19/ alebo ich právni predchodcovia vstúpili do držby sporných pozemkov, ktorá bola

vzhľadom na všetky uvedené okolnosti objektívne dobromyseľná a vykonávaná v presvedčení, že
sporné pozemky sú súčasťou tých pozemkov, ktoré im boli odovzdané na základe uzavretých dohôd
o zriadení práva osobného užívania pozemku. Dobromyseľnosť tejto držby bola zároveň umocnená
postupompríslušnýchštátnychorgánovvstavebnýchkonaniach,kdebolivydanéstavebnépovoleniana
stavby rodinných domov na podklade projektovej dokumentácie zahŕňajúcej do projektovaných stavieb

umiestnenie ich príslušenstva vrátane prípojok jednotlivých inžinierskych sietí a oplotenia aj na sporných
pozemkoch a následným postupom príslušných štátnych orgánov v konaní
o kolaudáciu stavieb rodinných domov po takejto ich realizácii, v rámci ktorej boli takto zastavané aj
sporné pozemky a ktoré stavby boli v takomto rozsahu riadne skolaudované. Žalobcovia 1/ až 19/
alebo ich právni predchodcovia nemali tak od okamihu uchopenia držby sporných pozemkov žiadnu

pochybnosť o tom, že išlo o pozemky tvoriace súčasť tých pozemkov, ku ktorým im vzniklo právo
osobného užívania a v takomto presvedčení mali sporné pozemky v držbe aj ku dňu 1.1.1992. S
poukazom na tieto skutočnosti bolo potom potrebné pri posúdení nadobudnutia vlastníckeho práva
žalobcov 1/ až 19/ alebo ich právnych predchodcov k sporným pozemkom titulom vydržania, vychádzať
z vývoja právnej úpravy nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v časovom období od 1.1.1985,

odkedy najneskôr všetky sporné pozemky boli v držbe žalobcov 1/ až 19/ alebo ich právnych
predchodcov. Podľa § 135a Obč. zák. v znení účinnom od 1.4.1983 platilo, že, ak ide o pozemok alebo
jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) po dobu 10 rokov a ku ktorému by inak
mohlo byť zriadené právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo
jeho časti štát a občan nadobúda právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku

v rozsahu uvedenom v § 200. Toto zákonné ustanovenie platilo len do 1.1.1992, kedy bolo novelou
Obč. zák. vykonanou zák. č. 509/1991 Zb. zmenené a celá úprava nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním bola vykonaná nanovo podstatne iným spôsobom.
Z prechodných ustanovení zák. č. 509/1991 Zb. zároveň vyplynulo, a to z ustanovenia § 872 ods. 6,
že ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších

predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže
si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj
pred účinnosťou tohoto zákona. Keďže držbou sporných pozemkov od 1.1.1985 do 1.1.1992 nemohlo
vzhľadom na neuplynutie predpísanej vydržacej doby (v § 135a ods. 2 Obč. zák. v znení účinnom do
1.1.1992)dôjsťknadobudnutiuprávanauzavretiedohodyoosobnomužívanípozemku,takspoukazom

na uvedené ustanovenie § 872 ods. 6 Obč. zák. si mohli držitelia sporných pozemkov započítať ich
dovtedajšiu držbu, ktorá by v tom čase trvala najmenej 7 rokov do vydržacej doby na nadobudnutie
vlastníckeho práva k týmto pozemkom vydržaním v zmysle ustanovení § 129 ods. 1 a 2, § 130 ods.
1, § 132
ods. 1 a § 134 ods. 1 a 3 Obč. zák. v znení účinnom od 1.1.1992. Touto otázku sa zaoberal aj Najvyšší

súd Českej republiky vo svojom rozsudku z 26.7.2006 pod č. 22 Cdo 2007/2005
a k tejto otázke vyslovil také právne závery, že osoby, ktoré (pred novelou Občianskeho zákonníka č.
509/1991 Zb.) boli presvedčené o držbe pozemku a boli v ospravedlniteľnom omyle, že právo osobného
užívania pozemku bolo zriadené v tom rozsahu a hraniciach, ako ho držia, aj keď bolo zriadené v menšej
ploche, alebo v iných hraniciach, síce mohli byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľné, že im

patrí právo osobného užívania aj
k priplotenej časti pozemku, avšak až do 1.1.1992, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho
zákonníka č. 509/1991 Zb., ktorá právo osobného užívania transformovala na vlastnícke právo, nemohli
byť oprávnenými držiteľmi vlastníckeho práva a ďalej, že právo osobného užívania pozemku vzniknutépred 1.1.1992, ktoré trvá k tomuto dňu, sa týmto dňom mení na vlastníctvo fyzickej osoby a že držitelia
by teda mohli vydržať vlastnícke právo
k takejto časti pozemku za predpokladu, že boli presvedčení, že im právo osobného užívania

k priplotenému pozemku platne vzniklo, že sa transformovalo na vlastnícke právo a že v dobrej viere
vytrvali, pokiaľ neuplynula 10-ročná lehota podmieňujúca vydržanie plynúca od 1.1.1992. Vychádzajúc
z týchto právnych záverov bolo potom podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov 1) až
19) alebo ich právnych predchodcov k sporným pozemkom jednak to, že títo boli presvedčení, že im
právo osobného užívania k týmto pozemkom ako priploteným pozemkom platne vzniklo, že sa dňom

1.1.1992 transformovalo na vlastnícke právo a že v dobrej viere v nerušenej držbe takýchto pozemkov
zotrvali aj do uplynutia
10-ročnej vydržacej doby podmieňujúcej vydržanie a plynúcej od 1.1.1992. Podľa žalobcov zo všetkých
vyššie uvedených skutočností bolo splnenie týchto podmienok u žalobcov 1/ až 19/ alebo ich právnych
predchodcov jednoznačne vykonaným dokazovaním preukázané. To znamená, že vydržacia doba na
nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom

u žalobcov 1/ až 19/ alebo ich právnych predchodcov uplynula najneskôr dňom 1.1.2002. Pre úplnosť
žalobcovia poukazujú aj na ďalšiu skutočnosť tiež uvedenú už v podanej žalobe, a to, že u sporných
pozemkov ide vo vzťahu k ďalším pozemkom žalobcov o nepatrné výmery pozemkov, ktoré boli už k
pozemkom,ktoréprešlidovlastníctvažalobcov1/až19/aleboichprávnychpredchodcovtransformáciou
z práva osobného užívania dňom 1.1.1992, v tom čase priplotené a že preto aj s poukazom na ďalej

uvedenú rozhodovaciu prax súdov by došlo
k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcov 1/ až 19/ alebo ich právnych predchodcov
k sporným pozemkom vydržaním. Podľa právnych záverov vyplývajúcich z rozsudku Najvyššieho
súdu Českej republiky z 25.7.2006 pod č. 22Cdo 1273/2005, ak niekto nadobudne pozemok a pritom
sa v dôsledku ospravedlniteľného omylu uchopí držby časti susedného pozemku, bude oprávneným

držiteľom a jeho držba, ktorá sa v takomto prípade opiera
o domnelý (putatívny) titul, môže vyústiť do vydržania, pričom s prihliadnutím na všetky okolnosti možno
spravidla považovať za ospravedlniteľný omyl, ak výmera omylom prevzatého pozemku nepresahuje 50
% pozemku skutočne nadobudnutého. Podľa právnych záverov vyplývajúcich z rozsudku Najvyššieho
súdu Českej republiky z 8.4.2008

pod č. 22Cdo 1273/2007 pri posudzovaní pomeru držaného a skutočne kúpeného pozemku na účely
zistenia, či sa oprávneným držiteľom stal nadobúdateľ, ktorý sa ujal držby aj časti susedného pozemku,
ku ktorému nenadobudol vlastnícke právo, treba vychádzať z pomeru výmery všetkých na seba
nadväzujúcich nadobudnutých parciel (teda pozemku oddeleného od susedných častí vlastníckou
hranicou, ktorý môže zahŕňať viac parciel) k výmere uchopenej časti cudzieho pozemku a nestačí

vychádzať len z výmery parcely priliehajúcej k tejto časti
s opomenutím výmery všetkých nadobudnutých parciel. Pri držanom pozemku tiež nie je významné, z
koľkých parciel alebo časti parciel sa skladá a podstatná je rozloha pozemku
v hraniciach skutočne vykonávanej držby, pričom oprávnenú držbu nemožno vylúčiť ani
v prípade, ak výmera držaného pozemku dosahuje aj viac ako 50 % kúpeného pozemku. Napokon podľa

právnych záverov vyplývajúcich z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo 17.11.1999 pod č.
22Cdo 837/98 pri posudzovaní otázky, či v danom prípade boli splnené podmienky oprávnenej držby,
vedúce k vydržaniu, nemožno vychádzať len zo skutočnosti, že stav vzniknutý v dôsledku uchopenia
držby nebol v súlade s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe, o ktorých sa držiteľ nepresvedčil, pričom
treba brať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a preto okolnosť, že vo verejných

knihách bola pôvodne hranica medzi pozemkami vyznačená inak, sama o sebe nemohla vylúčiť
dobromyseľnosť držiteľa časti susedného pozemku. Zo všetkých uvedených skutočností podľa žalobcov
potom dostatočne vyplýva splnenie všetkých zákonných predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva
kspornýmpozemkomžalobcami1/až19/aleboichprávnymipredchodcamititulomvydržaniavrozsahu,
ako toto bolo určené vo výrokoch I. až IX. Napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a opačné tvrdenia

žalovaného o tejto skutočnosti
v podanom odvolaní nie sú podľa žalobcov vôbec opodstatnené a správne. Ďalej žalobcovia vo vyjadrení
poukázali aj na otázku neexistencie vlastníckeho práva žalovaného k príslušným nehnuteľnostiam aj z
iných dôvodov, než ako z dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva k nim právnym titulom vydržania
inými osobami, ktorou otázkou sa súd prvej inštancie vzhľadom na pozitívne rozhodnutie o určovacej

žalobe podrobnejšie nezaoberal. Napriek tomu námietky žalovaného v podanom odvolaní ani k tejto
otázke nie sú podľa žalobcov správne. Žalobcovia spochybnili vlastnícke právo žalovaného k príslušným
nehnuteľnostiam (sporným pozemkom) z toho dôvodu, že pôvodná žalovaná (E. B., Q. S.) vlastnícke
právok týmto pozemkom zrejme vôbec nemohla platným právnym spôsobom nadobudnúť. Pred zápisom
pôvodnej žalovanej za vlastníka pare. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 na liste vlastníctve č. X pre kat.
úz. M. na základe osvedčenia o dedičstve č. 15D 809/2015, Dnot 108/2015, ktoré nadobudlo účinky

právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 3.3.2016, bola v katastri nehnuteľností za vlastníka tohto
pozemku zapísaná M. S., Q. U., pričom
z titulov nadobudnutia pri jej zápise za vlastníka je zrejmé, že jedným z týchto titulov je aj
Z 11/2022-ROEP k. ú. M.. Z podkladov pre ROEP vo vzťahu k tomuto pozemku vyplýva, že tento
bol identifikovaný ako pare. č. XXXX/X v mieste sporných pozemkov napriek tomu, že zo všetkých

geometrických plánov predchádzajúcich takémuto zidentifikovaniu pozemku jednoznačne vyplývalo, že
v mieste sporných pozemkov nemohla byť pare. č. XXXX/X a zároveň, že pozemok pare. č. XXXX/X sa
v skutočnosti nachádzal na celkom inom mieste. Geometrickým plánom č. 920- 80-67 došlo k zameraniu
pozemkov vrátane pare. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X
a XXXX/X, pričom z tohto geometrického plánu je celkom zrejmé jednak to, že takto zameraný pozemok
pare. č. XXXX/X sa vôbec nemôže nachádzať v mieste sporných pozemkov a jednak to, že s pozemkom

pare. č. XXXX, na ktorom je zriadená ul. L., hraničil pozemok vyznačený na tomto geometrickom pláne
ako pare. č. XXXX/X. Už vyššie uvedeným geometrickým plánom č. zák. 244-253-0506-83, ktorým došlo
k zameraniu pozemkov pridelených do osobného užívania žalobcom alebo ich právnym predchodcom,
bolo miesto sporného pozemku zamerané ako pare. č. XXXX/X, pričom overením tohto geometrického
plánu vtedajším Strediskom geodézie v Trenčíne dňa 24.9.1983 bolo zároveň potvrdené, že takto

zameraný pozemok pare. č. XXXX/X je zapísaný na liste vlastníctva č. X vo vlastníctve Čsl. štátu - MNV
Trenčín. Preto, ak za takéhoto stavu veci boli sporné pozemky pôvodne v rámci prípravy podkladov pre
ROEP identifikované ako pare. č. XXXX/X, tak ide o celkom nesprávne údaje, od ktorých bol potom
odvodený zápis M. S., Q. U. za vlastníka pare. č. XXXX/X vo výmere
XXX m2 a na tento zápis potom nadväzovalo osvedčenie o dedičstve, podľa ktorého tento pozemok

mala nadobudnúť pôvodná žalovaná a od nej následne terajší žalovaný. V rámci nesprávnosti zápisu
pôvodnej žalovanej za vlastníka pare. č. XXXX/X žalobcovia poukázali aj na existenciu dohody o zlúčení
a rozdelení nehnuteľnosti, kúpnej a darovacej zmluvy zo dňa 2.4.1968, podľa ktorej boli nehnuteľnosti
pkn. pare. č. XXX/X,XXX/X a XXX/X vedené v evidencii nehnuteľností K. [. Z. H. ako parcely č. XXXX,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX/X a XXXX/X a

podľa ktorej A. U., Q. B. ako spoluvlastnícka parcely pkn. č. XXX/X zbytok svojho podielu - XXXX
m2 daruje svojej dcére M. S., Q. U. a táto takto získava spolu s doterajším vlastníkom - otcom N. U.
parcelu č. XXXX/X - roľu vo výmere XXXX m2 vytvorenú tak, ako je to v bode VI. tejto zmluvy bližšie
uvedené. Z bodu VI. danej zmluvy vyplýva, že účastníci tejto zmluvy uznávajú za správny geometrický
plán vyhotovený Strediskom geodézie v Trenčíne z 5.4.1967 č. 920-80-67 a na poklade tohto plánu a

prevodov uvedených v bodoch II., III., IV. a V. tejto zmluvy nehnuteľnosti bližšie označené v bode I. tejto
zmluvy zlučujú
a následne rozdeľujú na nehnuteľnosti a medzi nimi aj na pare. č. XXXX/X - záhrada vo výmere XXX
m2, ktorá pripadne Z. Y. a manž. L. Y., Q. N. do BSM
a pare. č. XXXX/X - roľa vo výmere XXXX m2, ktorá pripadne N. U., nar. XX.X.XXXX

v 1/3 a M. S., Q. U., nar. XX.X.XXXX v 2/3. Táto zmluva bola pritom registrovaná štátnym notárstvom
pod č. RI. 491/68 a teda nadobudla vecnoprávne účinky. Aj
z týchto skutočností je potom zrejmé, že už po registrácii tejto zmluvy mohla byť právna predchodkyňa
žalovaného vo vlastníctve sporných pozemkov len vlastníkom pôvodnej
pare. č. XXXX/X vo výmere XXXX m2 a nemohla byť vlastníkom pare. č. XXXX/X, ktorú nadobudli do

vlastníctva Z. Y. s manž. L. Y., Q. N.. Z týchto skutočností preto podľa žalobcov vyplýva jednak to, že
pôvodná pare. č. XXXX/X sa vôbec nenachádzala v mieste sporných pozemkov a teda tieto nemohli byť
z nej vytvorené a vlastnícke právo k nim nemožno odvodzovať preto od vlastníctva pare. č. XXXX/X a
jednak to, že vlastníkom pare. č. XXXX/X
(v tom mieste, kde sa skutočne takýto pozemok nachádzal) boli celkom iné osoby, odlišné od pôvodnej

žalovanej, od ktorej je odvodzovaný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností terajšieho
žalovaného. Aj keď tieto skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti uplatneného určovacieho nároku neboli
rozhodujúce a nie sú preto rozhodujúce ani pre posúdenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie v jeho vyhovujúcej časti, tak žalobcovia na ne poukazujú s ohľadom na tvrdenia žalovaného
vo vzťahu k týmto skutočnostiam v podanom odvolaní, ktoré považujú tiež za nesprávne.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalobcovia považujú rozsudok súdu prvej inštancie
v časti napadnutej odvolaním žalovaného za vecne správny a zákonný a odvolacie námietky žalovaného
považujú za celkom nedôvodné a preto navrhujú cestou svojho spoločného advokáta, aby odvolací súd
po preskúmaní veci rozsudok súdu prvej inštanciev napadnutej časti (vo výrokoch I. až IX. a XI.) ako vecne správny potvrdil a zároveň žalobcom 1/ až 19/
spoločne a nerozdielne priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu
100 %.

29. Žalovaný k vyjadreniu žalobcov uviedol, že podaným odvolaním žiadal o zrušenie napadnutého
rozhodnutia resp. o jeho zmenu pre jeho nezákonnosť vrátane celého procesu
a nebratie v úvahu ním uplatnených prostriedkov obrany. Podaným odvolaním sa žalovaný domáhal,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu

v oboch častiach zamietne, vrátane nároku žalobcov na náhradu trov konania, žalovanému prizná
nárok na náhradu trov konania (oboch stupňov), alternatívne napadnuté rozhodnutie (celé) zrušil a vrátil
vec na nové rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z formulácie odvolania je zrejmé, že žalovaný namieta
rozhodnutie ako také (navrhuje zmeniť alebo zrušiť obe časti)
i nezákonnosť procesu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Žalovaný zotrval na všetkých tvrdeniach a
vyjadreniach, predložených dôkazoch, ako i uskutočnených návrhoch, pričom zopakoval svoje tvrdenia

a námietky uvedené v odvolaní. Nesúhlasil s vyjadrením žalobcov
1/až19/votázkedobromyseľnosti,votázkesplneniapodmienokvydržanianehnuteľnostiakoajvotázke
neuplatnenia návrhov na vykonanie ďalšieho dokazovania včas. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, aby sa
odvolací súd nezaoberal s poukazom na § 359 CSP uplatnenými námietkami v predmetnom rozsahu,
nakoľko tieto boli uplatnené ešte za samotného konania.

30. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

31. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359

a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

32. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP

a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 378
ods. 1 a 2 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané
pred súdom prvej inštancie.

33. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o procesných právach a o

procesných povinnostiach,
o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania
a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému
nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné
práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

34. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade so
zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Za aplikácie
§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa

v celom rozsahu stotožňuje. Hlavne poukazuje na ods. 8.12. až 8.24. napadnutého rozsudku, v ktorých
súd prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie. Práve z titulu aplikácie §
387ods.2CSPnieježiaduce,abyodvolacísúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiazopakovaltieskutkové
a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa
stotožňuje. Odvolací súd v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP k odvolacím dôvodom žalovaného

uvádza :

35. Žalovaný odôvodnil svoje odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/
a h/ CSP. V odvolaní vzniesol aj námietku zaujatosti zákonnej sudkyne, ktorú odôvodnil ako zaujatosťvoči jeho osobe, ktorú žalovaný vnímal z konania a postoja sudkyne v rámci predmetného konania.
V zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 CSP súd na námietku zaujatosti neprihliada, ak sa námietka zaujatosti
týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti.

Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zaujatosť konajúcej sudkyne pre
pomer k sporu alebo k stranám a ich zástupcom. Z tohto dôvodu odvolací súd na vznesenú námietku
neprihliadalanerozhodovalonej,nakoľkozobsahupodanéhoodvolaniavyplynulo,žežalovanývzniesol
námietku zaujatosti len z dôvodov, ktoré vyplývajú z postupu a rozhodnutia konajúcej zákonnej sudkyne,
s ktorým postupom a rozhodnutím žalovaný nesúhlasil.

36. Žalovaný v odvolaní namietal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a žiadal napadnuté
rozhodnutie zmeniť tak, že v obidvoch výrokoch bude žaloba zamietnutá alebo bude celé rozhodnutie
zrušené a vrátené na nové konanie. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v spore, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. V danej veci bola výrokom X. žaloba žalobcov 5/ až 23/ o zriadenie
vecného bremena spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok zamietnutá, bolo teda rozhodnuté

v prospech žalovaného. Týmto výrokom nebola žalovanému spôsobená žiadna ujma na jeho právach,
rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku bolo v jeho prospech a preto žalovaný nemá oprávnenie
podať voči tomuto výroku odvolanie. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaného podľa § 386
písm. b/ CSP proti výroku X. odmietol.

37. Námietku týkajúcu sa riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku v zmysle § 220
ods. 2 CSP vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Napadnutý rozsudok obsahuje náležitosti podľa
§ 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, čoho sa žalobcovia domáhali,
aké skutočnosti tvrdili, aké dôkazy označili, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany boli uplatnené. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako

posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, odkázal aj na ustálenú rozhodovaciu
prax. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý
znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces.

38. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c/ CSP (predtým § 80 písm. c/ OSP), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj

ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale

len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

39. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval v danej veci naliehavý právny

záujem na požadovanom určení. Žalovaný nedostatok naliehavého právneho záujmu odôvodňoval len
tým, že mal byť ako vlastník týchto nehnuteľností potvrdený žalovaný, čím by sa postavenie žalobcov
nezmenilo a teda tým nie je daný právny záujem na podanej určovacej žalobe. S uvedenou námietkou
sa súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysporiadal v ods. 8.4. až 8.6. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, s ktorou konštatáciou odvolací súd súhlasí. V danej veci bol naliehavý právny záujem na

určení vlastníckeho práva, nakoľko len rozhodnutím súdu o určení vlastníctva k sporným pozemkom
môžu žalobcovia dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, pričom predmetná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany ich práva.

40. Ďalšou námietkou žalovaného bola namietaná nehospodárnosť konania pred súdom prvej inštancie

z dôvodu odročenia prvého vytýčeného pojednávania, nevykonanie navrhnutého dôkazu – svedeckej
výpovede, ktorú podľa žalovaného odôvodnil konajúci súd potrebou nariadenia ďalšieho pojednávania
a následne odročenia pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku. Preskúmaním spisu odvolací
súd zistil, že pojednávanie zo dňa 7.10.2022 bolo odročené na návrh právneho zástupcu žalobcovz dôvodu zmeny v osobe vlastníka predmetných nehnuteľností. V zmysle ustanovenia § 80 CSP súd
prvej inštancie rozhodol na návrh žalobcov o zmene subjektu na strane žalovaného uznesením zo
dňa 20.10.2022. Pôvodne žalovaná niekoľkokrát žiadala o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe,

v krátkej dobe po opätovnej žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa uzavrela so žalovaným
dňa 6.7.2022 kúpnu zmluvu. Predvolanie na pojednávanie na deň 7.10.2022 žalovaná prevzala dňa
18.7.2022, konajúcemu súdu neoznámila uzavretie kúpnej zmluvy, na pojednávanie sa nedostavila,
dostavil sa len jej splnomocnený zástupca, ktorý o tejto skutočnosti bol pravdepodobne informovaný.
Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 24.2.2023, na ktorom sa zúčastnil splnomocnený zástupca

žalovaného,ktorýzastupovalajpôvodnežalovanú.Natomtopojednávanímalžalovanýprostredníctvom
svojho splnomocneného zástupcu možnosť prezentovať svoje vyjadrenie k žalobe, keďže išlo o prvé
pojednávanie vo veci samej. Splnomocnený zástupca žalovaného sa vyjadril len všeobecne, žiadne
konkrétnenámietkynevzniesol.Súdprvejinštanciestanovilstranámsporulehotunapredloženieďalších
návrhov na vykonanie dokazovania a pojednávanie odročil na termín 19.5.2023. Pojednávanie konané
dňa 19.5.2023 sa uskutočnilo za prítomnosti žalobcov 1/, 21/ a 23/, právneho zástupcu žalobcov

a splnomocneného zástupcu žalovaného. Na tomto pojednávaní sa uskutočnil výsluch žalobcov 1/ a 21/,
súd prvej inštancie oboznámil listinné dôkazy, vyzval prítomných na prednes záverečnej reči a následne
uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku.

41. Súd nie je povinný vyhlásiť rozsudok ihneď po skončení pojednávania. Ak to nie je možné,

napríklad meritórne rozhodnutie vyžaduje dlhšiu prípravu, keďže ide o skutkovo alebo právne zložitejší
spor, v takýchto prípadoch môže súd pojednávanie odročiť za účelom vyhlásenia rozsudku (najdlhšie
na 30 kalendárnych dní). Keďže dôvodom odročenia pojednávania je najmä štúdium spisového
materiálu a príprava rozhodnutia, je potrebné už na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený,
doručiť po tomto vyhlásení písomné vyhotovenie rozsudku stranám, ktoré sú na vyhlásení rozsudku

prítomné. Stranám, ktoré na určenom termíne vyhlásenia rozsudku nie sú prítomné, je súd povinný
odoslať rozsudok najneskôr do troch kalendárnych dní. V danej veci súd prvej inštancie po vyhlásení
dokazovania za skončené v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 CSP odročil pojednávanie za účelom
vyhlásenia rozsudku na deň 9.6.2023 a na tomto pojednávaní vyhlásil rozsudok vo veci samej a písomné
vyhotovenie rozsudku doručil prítomným stranám sporu a ich zástupcom, ktorí prevzatie rozsudku

potvrdili svojim podpisom.

42. K námietke doručenia nepodpísaného rozsudku odvolací súd uvádza, že písomné vyhotovenie
rozsudku (prvopis) podľa § 222 CSP podpisuje konajúci sudca. Vyhláška MS SR č. 543/2005 Z.z.
o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské

súdy, ktorá okrem iného upravuje niektoré postupy súdov pri vybavovaní občianskoprávnych vecí a
trestnoprávnych vecí vrátane výkonu niektorých rozhodnutí v týchto konaniach, stanovuje v § 61 ako
sa podpisujú rozhodnutia súdu.

43. Podľa § 61 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. - ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú

inak, prvopis rozhodnutia súdu autorizuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník, ktorý
rozhodnutie vydal. Prvopis rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu autorizuje notár. Ak podľa
predpisov o konaní pred súdmi podpisuje prvopis iný člen senátu alebo iný poverený sudca, uvedie sa
pred podpisom zastupujúceho skratka „v zast.“, prípadne „v z.“. Ak ide o rozhodnutie vo veci, na ktorú
sa nevzťahujú predpisy o elektronickom výkone verejnej moci, prvopis rozhodnutia podpisuje ten, kto

rozhodnutie vydal.
Podľa § 61 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. - rovnopis rozhodnutia vlastnoručne podpisuje osoba
zodpovedná za správnosť vyhotovenia rozhodnutia. Vlastnoručný podpis podľa prvej vety možno
nahradiť doložkou o autorizácii, v ktorej sa uvedie meno, priezvisko
a funkcia toho, kto autorizoval prvopis vrátane dátumu autorizácie a spisovej značky. Doložka o

autorizácii sa spojí k rovnopisu rozhodnutia; doložku o autorizácii možno vytlačiť na druhú stranu
rozhodnutia, ak rozhodnutie nepresahuje jednu stranu. Vo veciach podľa § 60 ods. 2 sa doložka o
autorizácii priloží k rovnopisu rozhodnutia.
Podľa § 61 ods. 3 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. - ak o to účastník konania na účely vyššieho overenia
požiada, sudca alebo súdny úradník, ktorý autorizoval alebo podpísal prvopis rozhodnutia vo veci

samej podľa odseku 1, mu bez zbytočného odkladu vlastnoručne podpíše predložený rovnopis tohto
rozhodnutia. Ak sudca alebo súdny úradník na súde nie je, podpíše predložený rovnopis zastupujúci
sudca alebo zastupujúci súdny úradník určený rozvrhom práce a ak predložený rovnopis nemôžepodpísať ani zastupujúci sudca alebo zastupujúci súdny úradník, podpíše ho predseda súdu; odsek 1
posledná veta platí rovnako.

44. V danej veci bol napadnutý rozsudok podpísaný sudcom, prvopis tohto rozhodnutia sa nachádza
v spise, rovnopis rozhodnutia, ktorý sa doručoval právnemu zástupcovi žalobcu a splnomocnenému
zástupcovi žalovaného bol podpísaný osobou zodpovednou za správnosť vyhotovenia rozhodnutia,
teda v súlade so zákonom. Aj táto námietka žalovaného bola nedôvodná.

45. K námietke žalovaného, týkajúcej sa nevykonania dôkazov – výsluch svedkýň
a k námietke nevyžiadania si dokladov (napr. potvrdenie o úhrade miestnych daní ...), podľa žalovaného
potrebných k rozhodnutiu o merite veci, odvolací súd uvádza, že nie každé nevykonanie alebo
opomenutie dôkazu nevyhnutne automaticky vedie k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd pri
vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté
dôkazy. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy strany sporu. Situácie, v ktorých možno akceptovať

nevykonanie navrhnutých dôkazov je viac. Ide o prípady, kedy sa vykonanie ďalšieho dôkazu javí
ako nadbytočné a nehospodárne, alebo ak dôkazné návrhy nemôžu viesť k objasneniu skutočností
a otázok podstatných pre dané konanie, (niekedy dokonca môžu byť i výrazom zdržovacej procesnej
taktiky), alebo ide o dôkazy, ktoré by mali preukázať napr. výšku uplatneného nároku, pričom nie je
v konaní preukázaný jeho základ. Ďalším dôvodom je sudcovská koncentrácia konania, kedy súd vyzve

strany sporu na predloženie nových tvrdení a navrhnutie dôkazov. Pokiaľ strana sporu v určenej lehote
neoznámi nové skutočnosti a nenavrhne dôkazy, súd na skutočnosti a dôkazy navrhnuté neskôr nemusí
prihliadať a ich vykonať.

46. V danej veci súd prvej inštancie nevykonanie navrhnutého dôkazu riadne odôvodnil

na pojednávaní dňa 19.5.2023 a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje. Žalovaný mal
súdom prvej inštancie určenú lehotu na predloženie a navrhovanie ďalších dôkazov do 31.3.2023.
Splnomocnený zástupca navrhol výsluch svedka až po tejto stanovenej lehote, na pojednávaní
dňa 19.5.2023. Je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov za splnenia všetkých
procesných podmienok vykoná a ktoré nie. Námietku nevykonania dôkazu navrhovaného žalovaným

vyhodnotil odvolací súd z uvedených dôvodov ako nedôvodnú. Keďže sudcovskú koncentráciu konania
uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy,
spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany,
ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania, bude prihliadať. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. novembra 2018).

47. Strana sporu má v konaní pred súdom procesné práva ako aj procesné povinnosti. Povinnosť
tvrdenia a povinnosť navrhovania dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností je takouto procesnou
povinnosťou strany sporu. Podľa Civilného sporového poriadku (§ 185) môže súd zásadne vykonať

iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe
prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú
dôkaznú iniciatívu a táto sa oproti predchádzajúcej právnej úpravy (OSP) presúva na procesné strany.
Súd však vykonáva dokazovanie len
v prípade, ak došlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení podľa § 151 ods. 2 CSP. Ak sa považujú

skutkové tvrdenia strany v zmysle uvedeného ustanovenia za nesporné, súd o nich nevykonáva
dokazovanie. Výnimočne môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je to potrebné
pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to umožňuje explicitne
zákon (spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory, individuálne pracovné spory ...). Samotný súd
nevyhľadáva dôkazy ani iné tvrdenia, postupuje len striktne podľa zákona. Úlohou súdu a sudcu nie

je objasňovať a vyhľadávať objektívnu (materiálnu) pravdu, ale rozhodovať na základe riadne a včas
predložených dôkazov. Pokiaľ v danej veci žalovaný uvádza tvrdenia, ktorými spochybňoval skutkové
tvrdenia uvádzané žalobcami, ale na podporu svojich tvrdení nenavrhol vykonanie dôkazu, súd prvej
inštancie postupoval správne, keď dokazovanie z vlastnej iniciatívy nevykonával.

48. Ďalej žalovaný namietal uplatnenie zásady koncentrácie konania vo vzťahu k náležitému zisteniu
skutkového a ako často mylne uvádza žalovaný skutočného stavu, ktoré má podľa žalovaného prednosť
pred koncentráciou konania a námietke nezaoberania sa písomným vyjadrením žalovaného zo dňa
31.3.2023 odvolací súd uvádza, že žalovaný vstupom do konania podľa § 80 ods. 3 CSP prijalstav ku dňu jeho vstupu. Žaloba bola pôvodne žalovanej doručená na vyjadrenie spolu s výzvou
a poučením, obsahom ktorého bolo okrem iného aj poučenie uplatnení prostriedkov procesného útoku,
procesnej obrany a koncentrácie konania, žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a to ani v dodatočnej

lehote. Žalovaný vstúpil do konania právoplatnosťou uznesenia o pripustení jeho vstupu do konania,
dňom 22.11.2022. K tomuto dňu už lehota na vyjadrenie sa k žalobe uplynula. Splnomocnený
zástupca žalovaného mal opätovne možnosť sa na pojednávaní dňa 24.2.2023 k veci riadne
vyjadriť a predkladať prostriedky svojej obrany. Splnomocnený zástupca sa vyjadril len všeobecne,
spochybnil dobromyseľnosť vydržania, právo prechodu a zriadenie vecného bremena, žiadne konkrétne

námietky proti tvrdeniam žalobcov nevzniesol. Až dňa 31.3.2023 bolo súdu prvej inštancie doručené
jeho vyjadrenie sa k žalobe, ktoré ako prostriedok procesnej obrany nebol uskutočnený včas. Na
ďalšom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19.5.2023 splnomocnený zástupca žalovaného namietal
len neexistenciu právneho titulu, od ktorého žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo, namietol
splnenie podmienok vydržania, dobromyseľnosť držby a namietol, že niektoré listiny neboli predložené
v celosti. S uvedenými námietkami sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia riadne vysporiadal

a svoje rozhodnutie vo vzťahu k týmto námietkam riadne a dostatočne odôvodnil. Odvolací súd
opätovne uvádza, že v sporovom konaní konajúce súdy zisťujú skutkový a nie skutočný stav. V civilnom
sporovom konaní na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok) sa striktne
priorizuje procesná aktivita sporových strán. Civilný sporový poriadok v súlade s princípom arbitrárneho
poriadku umožňuje sudcovi koncentrovať určité procesné úkony strán a sankcionovať nedodržanie ním

ustanovených procesných lehôt vo forme procesnej preklúzie, t.j. straty možnosti vykonať požadovaný
úkon.

49. Ďalšou odvolacou námietkou bolo súdom prvej inštancie konštatované nadobudnutie vlastníckeho
práva. Tzv. „priplotenie“ súd prvej inštancie neuvádzal ako jeden zo spôsobov nadobudnutia

vlastníckeho práva, ako to mylne žalovaný v odvolaní uvádza. Súd prvej inštancie správne skonštatoval,
že žalobcovia 1/ až 19/ nadobudli vlastnícke právo k predmetným pozemkom vydržaním, keď so
zreteľom na všetky okolnosti, na základe Dohôd o zriadení práva osobného užívania pozemkov z roku
1984, faktickému odovzdaniu pozemkov osobám, v prospech ktorých bolo právo osobného užívania
zriadené a následne aj stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí sporné pozemky užívali, neboli

nikým a ničím rušení v dobromyseľnom užívaní, pozemky si oplotili, pričom dobromyseľné užívanie
pozemkovtrvalonepretržiteviacako10rokov.Termín„priplotenie“jepoužívanývjudikatúreslovenských
súdov a znamená, že vlastník pozemku má oplotenú väčšiu časť pozemku, ako by mu podľa právneho
titulu, v zmysle ktorého nadobudol vlastníctvo, malo patriť. Napr. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn.
5Cdo/84/2023 z 27.3.2024 (ktorý rieši problematiku podielového spoluvlastníctva, ale používa termín

priplotenie) uvádza: „Pre posúdenie opodstatnenosti dovolacej argumentácie žalovaných 1., 2., 4. je
potrebné upriamiť pozornosť na relevantné dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý žalobe vyhovel
z dvoch hlavných dôvodov. Odvolací súd v prvom rade dospel k záveru, že žalovaní 1. až 4. nemohli
vydržať (spolu)vlastníctvo k pozemku KN E parc. č. XXXX vo výmere XXXX m2 (t. j. k časti pozemku
v spoluvlastníctve v tom čase žalovaných 1. až 4. a žalobkyne, ktorá „zostala“ po „priplotení“ časti

pôvodnej PKN parc. č. XXXX žalobkyňou k PKN parc. č. XXXX v 70-tych rokoch 20. stor.), pretože
nebola splnená zákonná podmienka vydržania v podobe držby predmetu vydržania ... „. V uznesení
sp. zn. 9Co/97/2014 z 28.4.2015 Krajský súd v Trnave uvádza: „Pri tzv. priplotení sa dobromyseľnosť
vlastníka odvíja od toho, že vlastník vlastní určitú nehnuteľnosť na základe právneho titulu (napr. kúpnej
zmluvy), avšak v skutočnosti má oplotenú väčšiu časť pozemku, ako by mu podľa kúpnej zmluvy mala

patriť, o čom však vzhľadom na okolnosti nevie a nemôže vedieť. Pri splnení nerušenej držby 10 rokov,
môžetaktovydržanímnadobudnúťvlastníckeprávok„priplotenej“častipozemku.Obdobnetakpripráve
vecného bremena, ak by vlastník pozemku A mal právo prechodu cez pozemok B (príp. bol vzhľadom ku
všetkým okolnostiam dobromyseľný, že má právo prechodu cez pozemok B), a v skutočnosti by viac ako
10rokovnerušeneprechádzalcezpozemokC,pričombysimyslel,žeuskutočňujesvojeprávoprechodu

cez pozemok B, mohol by právo prechodu cez pozemok C vydržať.“ Krajský súd v Trenčíne v rozsudku
sp. zn. 19Co/106/2020 z 8.9.2021 uvádza: „Dlhoročné aktívne využívanie sporných pozemkov zo strany
rodiny žalovaného 1/, priplotenie sporných častí do dvora žalovaných rovnako bez akýchkoľvek nezhôd
medzi susedmi v spojení s výmerou pozemkov uvedenou na liste vlastníctva po schválení ROEP a
v spojení s výmerou pozemkov uvedenou v dedičských rozhodnutiach predstavujú súhrn skutočností,

ktoré odôvodnene
a objektívne museli žalovaného 1/ ako dediča sporných pozemkov po jeho rodičoch utvrdiť
v tom, že tieto pozemky nadobudol oprávnene, že mu právom patria.“50. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy ustanovenie § 486 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého je ako nový nadobúdateľ chránený pred tretími osobami. Právna ochrana
poskytnutánadobúdateľovimajetkuodnepravéhodedičasaposkytujevzmysleuvedenéhoustanovenia

dobromyseľnému neoprávnenému dedičovi ako aj ďalšiemu nadobúdateľovi. Predpokladom tejto
ochrany je dobromyseľnosť aj nadobúdateľa, ktorý vedel alebo mohol vedieť vzhľadom na okolnosti
prípadu, že vec, ktorú nadobudol, nadobudol od pravého dediča. V danej veci, keď žalovaná uzavrela
kúpnu zmluvu v priebehu konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy, nie je možné konštatovať jej dobromyseľnosť a žalovaný ako nadobúdateľ nemôže

byť chránený v zmysle tohto ustanovenia ani z dôvodu, že žalovaná bola pravým dedičom po svojej
matke. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy ustanovenie § 486 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého je ako nový nadobúdateľ chránený pred tretími osobami. Právna ochrana
poskytnutánadobúdateľovimajetkuodnepravéhodedičasaposkytujevzmysleuvedenéhoustanovenia
dobromyseľnému neoprávnenému dedičovi ako aj ďalšiemu nadobúdateľovi. Predpokladom tejto
ochrany je dobromyseľnosť aj nadobúdateľa, ktorý vedel alebo mohol vedieť vzhľadom na okolnosti

prípadu, že vec, ktorú nadobudol, nadobudol od pravého dediča. V danej veci, keď žalovaná uzavrela
kúpnu zmluvu v priebehu konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy, nie je možné konštatovať jej dobromyseľnosť. Žalovaný ako nadobúdateľ nemôže byť
chránený v zmysle tohto ustanovenia hlavne z dôvodu, že žalovaná bola pravým dedičom po svojej
matke. Nepravým dedičom je osoba, ktorá podľa rozhodnutia súdu o dedičstve nadobudla majetok

poručiteľa, hoci podľa dedičského práva ho nadobudnúť nemala vôbec, alebo nie v takom rozsahu,
v akom ho nadobudla (majetok mal nadobudnúť iný oprávnený dedič). Nepravým dedičom nemôže
byť osoba, ktorá nadobudla dedením majetok, ktorého vlastníctvo ešte pred smrťou poručiteľa (napr.
vydržaním, ako je to v danom prípade) prešlo na tretie osoby. Je to osoba, ktorá vôbec nemala dediť,
alebo mala dediť v inom rozsahu.

51. Nesprávne zistený skutkový stav (nie skutočný stav, ako to mylne uvádza žalovaný
a ani poukaz na § 154 OSP je nesprávny - procesný predpis, ktorý v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie už nebol platný a účinný) a nesprávne právne posúdenie veci je ďalším odvolacím dôvodom
žalovaného. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie bol správny. Súd prvej inštancie správne ustálil

na základe takto zisteného skutkového stavu splnenie všetkých podmienok nadobudnutia vlastníctva
vydržaním. Žalobcovia 1/ až 19/ splnili všetky podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním,
súd prvej inštancie splnenie týchto podmienok riadne odôvodnil v napadnutom rozsudku a odvolací
súd na tieto dôvody odkazuje. Pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k
odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom

rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len
odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo 170/2005). V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v
sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom

a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý
odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

52. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Je potrebné zdôrazniť,
že žalovaný v podanom odvolaní v časti III. poukazoval na nesprávnosť tvrdení žalobcov v žalobe a
neuvádzal, v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ale uvádzal, v čom vidí nesprávnosť
tvrdení žalobcov v žalobe. Súd prvej inštancie dal všetky odpovede na námietky žalovaného vznesené

v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli uplatnené včas a boli sčasti totožné s odvolacími
námietkami. Žalobca sa tak sám diskvalifikoval vecnému prieskumu napadnutého rozhodnutia, keď
neuviedol, v akom smere boli závery súdu prvej inštancie nesprávne.53. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových
a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný
podklad v napadnutom výroku jeho rozsudku o veci samej. Odvolacie dôvody prezentované žalovaným

v odvolaní nemajú oporu v zistenom skutkovom stave ani
v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Z vyššie uvedených dôvodov posúdil odvolací súd
odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých
výrokoch vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych
noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

54. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu/žalobcov
ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému
petitu. Žalobcom patrí podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

55. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
I. až IX. a XI. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcom 1/ až 19/ ako úspešnej strane sporu priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za
dodržania zásad podľa § 251 CSP.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).