Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201089
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1017201089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnityFilovej,

zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v
právnejvecižalobkyne:Coca-ColaHBCČeskoaSlovensko,s.r.o.,sosídlomČeskobrodská1329,Praha
9 - Kyje 198 21, Česká republika, IČO: 50 252 160, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: Art or
Ius, s.r.o., so sídlom Panenská 668/24, 811 03 Bratislava, IČO: 51 038 315, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100749812/2017 zo dňa 3. mája 2017, o kasačnej sťažnosti
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/91/2017-200 zo dňa 20. apríla 2023,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/91/2017-200
zo dňa 20. apríla 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

. Priebeh administratívneho konania, správneho súdneho konania a napadnutý rozsudok
1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú
kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2004, o výsledku ktorej vyhotovil
protokol č. 9900404/5/2066540/2012 zo dňa 2. augusta 2012 (ďalej len „protokol“) a jeho dodatok č.
1/2012.

2. Správca dane rozhodnutím č. 104505291/2016 zo dňa 16. decembra 2016 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) vyrubil žalobkyni daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2004 v sume
0,- eur a znížil vykázanú daňovú stratu v sume -41 284 080,- Sk na sumu -35 030 633,- Sk.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 100749812/2017 zo dňa 3. mája 2017 (ďalej len „žalované rozhodnutie“
alebo „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej
len „správny súd“). Žalobkyňa v predmetnej veci namietala najmä to, že žalovaný a správca dane sa v

daňovom konaní neriadili zásadami správy daní, ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, 8 a 10 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
konania (ďalej len „Daňový poriadok“), vec nesprávne právne posúdili v otázke zániku práva vyrubiť daň
a uplatnenia čl. 9 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o
zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku publikovanej pod č. 48/1979 Zb.,
nesprávne aplikovali § 17 ods. 2 písm. a) a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v príslušnom
znení (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), nedostatočne zistili skutkový stav na riadne posúdenie veci,

porušili ustanovenia o daňovom konaní v miere spôsobujúcej nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.
5. Pre kasačný prieskum je ďalej podstatné, že na str. 17 až 23 správnej žaloby sú obsiahnuté žalobné
námietky označené ako „(VII.) Zánik práva vyrubiť daň“, pričom tieto sú obsahovo rozdelené do dvochpodčastí, a to a) zánik práva vyrubiť daň v prípade neuplatnenia medzinárodnej zmluvy v oblasti daní a
b) zánik práva vyrubiť daň v prípade uplatnenia medzinárodnej zmluvy v oblasti daní.
6. V prvej podčasti (bod 112 správnej žaloby) žalobkyňa poukazuje na to, že prvostupňové rozhodnutie

bolo vydané v nadväznosti na daňovú kontrolu začatú 18. februára 2011, pričom v tom čase bol účinný
zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) a ukončenú dňa 17. augusta 2012, t.
j. v čase po nadobudnutí účinnosti Daňového poriadku). Daňová kontrola bola ukončená doručením
protokolu a dodatku k nemu. Podľa § 165 ods. 4 a 5 Daňového poriadku sa na vyrubovacie konanie,

nadväzujúce po ukončení daňovej kontroly, podľa názoru žalobkyne mal vzťahovať zákon o správe daní.
S odkazom na § 15 ods. 13, 12, 10 a § 45 ods. 1 a 2 zákona o správe daní žalobkyňa argumentuje, že
právo vyrubiť daň zaniká po uplynutí 5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové
priznanie. Ohľadne dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2004 toto právo zaniklo 31. decembra
2010. V danom prípade podľa žalobkyne bola daňová kontrola začatá 18. februára 2011, t. j. po uplynutí
5 rokov (od 31. decembra 2010) od konca roka, v ktorom vznikla žalobkyni povinnosť podať daňové

priznanie za rok 2004 (t. j. od konca roka 2005). Úkon doručenia protokolu, teda úkon smerujúci k
vyrubeniu dane, sa uskutočnil 17. augusta 2012, teda tiež po uplynutí 5-ročnej lehoty. Preto je žalobkyňa
toho názoru, že právo vyrubiť daň a znížiť daňovú stratu pre zdaňovacie obdobie roku 2004 zaniklo 31.
decembra 2010.
7. Správny súd rozsudkom č. k. 6S/91/2017-200 zo dňa 20. apríla 2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“

alebo „rozsudok správneho súdu“) rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. Správny súd prevzal časť argumentácie žalovaného a správcu dane týkajúcu sa vykonaného
dokazovania, následne skonštatoval vo všeobecnosti, že preskúmavané rozhodnutia obsahujú popis
skutkového stavu, vrátane dôkazov, avšak úplne v nich absentuje vyhodnotenie a správna úvaha k
jednotlivým skutkovým zisteniam s oporou (odkazom) na príslušnú listinu, dôkaz. Žalobkyňa mala právo

na také odôvodnenie správnych rozhodnutí, ktoré jasne a zrozumiteľne dávajú odpovede na všetky
relevantné a skutkové otázky.
9. Vychádzajúc zo správnej žaloby (body 5 a 6 tohto rozsudku) správny súd konštatoval, že
z nej možno vyvodiť, že žalobkyňa namieta dĺžku daňovej kontroly a túto námietku vyhodnotil
správny súd ako dôvodnú. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný a ani správca dane žiadnym

spôsobom nevysporiadali s otázkou dĺžky daňovej kontroly. Z administratívneho spisu mal správny
súd za preukázané, že daňová kontrola v predmetnej veci začala dňa 18. februára 2011 a skončila
prerokovanímprotokolusdodatkomdňa17.augusta2012.Daňovákontrolapretotrvaladlhšieakojeden
rok a šesť mesiacov, teda nad zákonný rámec zákona účinného v čase výkonu daňovej kontroly. Preto
nemôže byť ani protokol podkladom pre vyrubovacie konanie. K obdobným záverom dospel správny

súd aj v ďalších konaniach vo veciach žalobkyne, kde správca dane a žalovaný vychádzali z rovnakého
protokolu - sp. zn. 6S/247/2019 a 5S/122/2014.
10. Ďalšími námietkami žalobkyne sa správny súd nezaoberal.
II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
11. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú

sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
12. Podľa názoru sťažovateľa nie je dôvodný záver správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňové rozhodnutie sú nedostatočne odôvodnené, práve naopak.

13. Rovnako sťažovateľ namieta aj názor správneho súdu, že daňová kontrola vo veci žalobkyne bola
vykonávaná nad rámec zákonnej lehoty. Správca dane totiž podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní
požiadal o predĺženie lehoty, čomu nadriadený orgán vyhovel a predĺžil lehotu na vykonanie daňovej
kontroly o 12 mesiacov. O tejto skutočnosti bola žalobkyňa riadne upovedomená. Daňová kontrola tak
bola vykonaná v zákonnej (predĺženej) lehote.

14. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila aj žalobkyňa a navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Žalobkyňa
zastáva názor, že daňová kontrola v predmetnej veci trvala nad rámec zákonnej lehoty. Podľa názoru
žalobkyne je potrebné vnímať závery správneho súdu uvedené v bode 105 napadnutého rozsudku v
kontexte celého rozsudku. Rozsiahle pasáže tohto rozsudku aj žalobkyňa vo svojom vyjadrení cituje.
Zastáva názor, že sťažovateľ opomína zásadu primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane

voči daňovým subjektom, ktorá sa prejavuje aj pri prípustnom stanovení lehoty na vykonanie daňovej
kontroly, príp. pri jej predĺžení. Záverečné odkazy správneho súdu na jeho rozhodnutia vo veciach
sp. zn. 6S/247/2019 a 5S/122/2014 vníma žalobkyňa ako odkaz podľa § 140 SSP. V predmetných
veciach správny súd rovnako skonštatoval prekročenie zákonnej lehoty daňovej kontroly vo vzťahu kprotokolu, pričom ostatné rozsudky správneho súdu v predmetných veciach neboli napadnuté kasačnou
sťažnosťou. Vada nepreskúmateľnosti identifikovaná správnym súdom sa podľa názoru žalobkyne
vzťahuje na nedostatočné odôvodnenie dotknutých rozhodnutí vo vzťahu k dĺžke daňovej kontroly.

15. Záverom žalobkyňa poukázala na body 87 a 88 napadnutého rozsudku, s ktorých obsahom sa
nestotožňuje.
III. Posúdenie kasačného súdu
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný
súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou

(§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu
spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
17. Kľúčovými právnymi otázkami v predmetnej veci boli otázky, (i) či správny súd náležite posúdil
preskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia a (ii) či bola v predmetnej veci
prekročená zákonná dĺžka daňovej kontroly.
18. V súvislosti s prvou nastolenou otázkou (preskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a

prvostupňového rozhodnutia) kasačný súd konštatuje, že tento záver správneho súdu je len všeobecne
formulovaný a absentuje v ňom akékoľvek odôvodnenie, v čom majú byť rozhodnutie žalovaného a
prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné. Správny súd neuvádza, ktoré pre vec podstatné otázky
(námietky žalobkyne) zostali príslušnými orgánmi nezodpovedané či opomenuté. Za tohto stavu sa
kasačný súd nevie stotožniť so závermi správneho súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného

a prvostupňového rozhodnutia a správnym súdom tvrdenú všeobecnú nepreskúmateľnosť (nedostatok
ich odôvodnenia) ani neidentifikoval. V tejto časti sú preto právne závery správneho súdu nesprávne.
19. Podľa § 165 ods. 4 Daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto
zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.
20. Podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov

odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v
zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o
daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného
zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným
orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

21. Podľa § 15 ods. 18 zákona o správe daní ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže
daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa
odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.
22. Čo sa týka druhej právnej otázky, ktorá zo strany správneho súdu odôvodňovala zrušenie
rozhodnutia žalovaného, kasačný súd má z administratívneho spisu za preukázané, že daňová kontrola

v predmetnej veci začala dňa 18. februára 2011 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 500/323/4055/2011/
Reh zo dňa 18. februára 2011).
23. Dňa 23. júna 2011 požiadal správca dane svoj nadriadený orgán podľa § 15 ods. 17 zákona o správe
daní o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly z dôvodu, že ide o kontrolu zdanenia transakcií
žalobkyne so zahraničnými daňovými subjektami, predovšetkým so závislými osobami, v rámci čoho

bude správca dane ďalej skúmať z pohľadu transferového oceňovania úverové vzťahy žalobkyne s
inými subjektami v skupine, manažérske služby poskytované členmi skupiny, správnosť nastavenia
transferových cien pri transakciách so zahraničnými závislými osobami, delenie nákladov medzi členov
skupiny a podobne (list č. 500/323/13952/2011/Reh zo dňa 23. júna 2011). Tejto žiadosti bolo podľa
§ 15 ods. 17 zákona o správe daní vyhovené listom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo

dňa 28. júna 2011, ktorým bola lehota na vykonanie daňovej kontroly predĺžená o 12 mesiacov (list č.
I/331/13616-70252/2011/Kar zo dňa 28. júna 2011).
24. Žalobkyňa bola následne upovedomená o predĺžení lehoty na uskutočnenie daňovej kontroly listom
zo dňa 18. júla 2011 (upovedomenie č. 500/323/15546/2011/Reh zo dňa 18. júla 2011), ktorý správca
dane aj odôvodnil nasledovne: „Vzhľadom na skutočnosť, že kontrola transakcií so zahraničnými

závislými osobami, transferové oceňovania a správnosti uplatnenia zmlúv o zamedzení dvojitého
zdanenia je zložitou oblasťou daňovej kontroly, ktorá si vyžaduje podrobné posúdenie jednotlivých
transakcií a časovo náročné získavanie informácií, bola lehota na vykonanie daňovej kontroly predĺžená
o dvanásť mesiacov.“
25. Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním dodatku s protokolom dňa 17. augusta 2012

(zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9900404/5/2247993/2012 zo dňa 17. augusta 2012).
26. V súlade s vyššie uvedeným kasačný súd konštatuje, že daňová kontrola bola v predmetnej veci
vykonávaná po dobu 1 roka a 6 mesiacov (od 18. februára 2011 do 17. augusta 2012). Hoci základná
zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola podľa § 165 ods. 4 Daňového poriadku v spojení s §15 ods. 7 zákona o správe daní stanovená na 6 mesiacov, zákonodarca umožňoval na základe žiadosti
správcu dane túto lehotu predĺžiť, a to jeho priamo nadriadeným orgánom. V predmetnej veci správca
dane ešte počas plynutia zákonnej lehoty požiadal o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly,

ktorej bolo v súlade s § 15 ods. 17 zákona o správe daní vyhovené. Lehota na vykonanie daňovej
kontroly bola predĺžená o 12 mesiacov, čo je rovnako zákonom predvídaný postup v prípade kontroly
zahraničných závislých osôb, o akú ide nesporne aj v tejto veci. Žiadosť správcu dane bola odôvodnená,
správca dane o predĺžení lehoty upovedomil žalobkyňu a vysvetlil jej tiež dôvody predĺženia zákonnej
lehoty daňovej kontroly v súlade s § 15 ods. 18 zákona o správe daní. V predĺženej lehote na vykonanie

daňovej kontroly bola daňová kontrola aj ukončená.
27. S ohľadom na doteraz uvedené kasačný súd v zhode so sťažovateľom konštatuje, že v predmetnej
veci zákonná lehota na vykonanie daňovej nebola prekročená. V správnej žalobe kasačný súd
nenachádza žiadnu argumentáciu žalobkyne, ktorá by spochybňovala či už dôvodnosť predĺženia
lehoty daňovej kontroly, primeranosť predĺženej lehoty daňovej kontroly alebo dodržanie postupu
podľa § 15 ods. 18 zákona o správe daní. Tieto úkony a ich procesné následky tak ani nemožno v

správnom súdnom konaní posudzovať a odkazy správneho súdu na jeho rozsudky vo veciach sp. zn.
6S/247/2019 zo dňa 11. novembra 2021 a sp. zn. 5S/122/2014 zo dňa 4. júna 2019 sú preto nedôvodné.
Navyše, ako upozornila aj žalobkyňa, vyššie spomínané rozsudky správneho súdu neboli predmetom
kasačnéhoprieskumu,t.j.kasačnýsúdzáveryvnichobsiahnuténeodobril.Rozhodovaciačinnosťsúdov
nižšej inštancie, nenapadnutá opravnými prostriedkami, žiadnym spôsobom nezaväzuje súd vyššej

inštancie (kasačný súd) vo vzťahu k posudzovaniu správnosti právnych záverov v nej obsiahnutých.
Rozhodovacia činnosť správneho súdu nepredstavuje vo vzťahu ku kasačnému súdu jeho ustálenú
rozhodovaciu činnosť (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sžfk/45/2020 zo dňa 24. novembra 2021).
28. Kasačný súd sa nestotožnil s názorom správneho súdu ani v tom, že rozhodnutiu žalovaného chýba

argumentácia vo vzťahu k vysporiadaniu sa s dĺžkou daňovej kontroly. Kasačný súd dáva do pozornosti,
že žalobkyni boli známe momenty začatia daňovej kontroly, jej skončenia a bolo jej oznámené aj
predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Boli jej teda známe všetky skutočnosti, ktoré prima
facie indikovali dodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Napriek tomu žalobkyňa tieto
skutočnosti vo svojom ostatnom odvolaní zo dňa 3. januára 2017 nenamietala - nevzniesla námietku

prekročenia zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Nemožno potom žalovanému vyčítať, že sa vo
svojom rozhodnutí s touto (nevznesenou) námietkou podrobne nezaoberal.
29. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že sa nestotožnil s názorom správneho súdu
v tom, že daňová kontrola v predmetnej veci bola vykonaná nad rámec zákonnej lehoty.
30. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vec opätovne prejednať a preskúmať rozhodnutie

žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím na základe námietok žalobkyne vznesených v
správnej žalobe, ktoré neboli správnym súdom zodpovedané. Ide v zásade o všetky žalobné námietky
žalobkyne. Pri ďalšom procesnom postupe, z hľadiska časového postupu, správny súd zohľadní povahu
veci a celkovú dĺžku správneho súdneho ako aj kasačného konania (ide o zdaňovacie obdobie roka
2004, daňovú kontrolu z rokov 2011 a 2012, správna žaloba bola podaná v roku 2017) a so zreteľom

na to bude k predmetnej veci pristupovať.
31. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
32. Podľa § 134 ods. 2 písm. a) až f) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe

neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),

f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
33. Podľa § 187 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
34. Nad rámec doteraz uvedeného kasačný súd dáva správnemu súdu do pozornosti, že v predmetnej
veci ide o konanie o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP. Správne súdnictvo je

oproti iným typom súdnictva špecifické tým, že správny súd v zásade nie je súdom skutkovým,
nie je pre neho štandardne typická ani plná jurisdikcia, ale jeho činnosť sa sústredí na ex post
prieskum zákonnosti rozhodnutí či iných aktov a postupov orgánov verejnej správy (§ 6 ods. 1 SSP).
Z takéhoto charakteru správneho súdnictva vyplývajú aj ďalšie obmedzenia - osobitne viazanosťsprávneho súdu rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) a neprípustnosť rozširovania
a dopĺňania správnej žaloby o ďalšie žalobné návrhy a žalobné body - dôvody po uplynutí lehoty
na podanie správnej žalobe (§ 183 SSP). Tieto limity neplatia len pre žalobkyňu, ale aj pre správny

súd. Preskúmavanie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov nad rámec žalobných bodov a bez
adekvátnej argumentácie o prípustnosti takéhoto postupu predstavuje neprípustný súdny aktivizmus,
ktorý je v rozpore so zákonom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Svk/15/2023 zo dňa 25. apríla 2024, bod 95).
35. V tejto súvislosti sa kasačný súd podrobne oboznámil so správnou žalobou žalobkyne a musí

konštatovať, že v nej nikde nenamieta nedodržanie zákonnej lehoty pre vykonanie daňovej kontroly. Tá
časť rozsudku správneho súdu, z ktorej následne vyvodzuje uvedenú námietku, je citáciou bodu 112
správnej žaloby. Tento je systematicky zaradený do prvej podčasti, časti VII. správnej žaloby, z ktorej
názvu je zrejmé, že ide o argumentáciu týkajúcu sa zániku práva vyrubiť daň (body 5 a 6 tohto rozsudku).
Rovnako z celkovej argumentácie žalobkyne v predmetnej časti a podčasti správnej žaloby vyplýva, že
žalobkyňa nikde netvrdí, že by daňová kontrola trvala nezákonne dlho (že by správca dane prekročil

zákonnú lehotu), ale žalobkyňa práve argumentuje, že daňová kontrola bola začatá po uplynutí lehoty
na zánik práva vyrubiť daň. Teda podstata argumentácie žalobkyne je úplne odlišná ako námietka, ktorú
si vygeneroval a následne posudzoval správny súd.
36. Samotný bod 112 správnej žaloby, ako je prevzatý do napadnutého rozsudku, je navyše len
jednoduchým konštatovaním faktov, bez akéhokoľvek hodnotenia či námietky/poznámky, že by malo

ísť o prekročenie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Správny súd preto pri posudzovaní
zákonnosti dĺžky daňovej kontroly celkom zjavne prekročil rámec žalobných bodov, a to bez relevantnej
argumentácie o prípustnosti takéhoto postupu. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na skutočnosť,
že vo svojej rozhodovacej činnosti už konštatoval, že súčasná právna úprava neumožňuje správnemu
súdu posudzovať prípustnosť a zákonnosť dĺžky daňovej kontroly nad rámec žalobných bodov

uplatnených žalobkyňou (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sfk/14/2023 zo dňa 27. júna 2024, bod 35).
37. Vyššie uvedenú skutočnosť dáva kasačný súd do pozornosti správneho súdu obiter dictum, pre
potreby čistoty jeho ďalšieho procesného postupu. Neboli dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku,
keďže v tomto smere sťažovateľ nevzniesol kasačnú námietku.

IV. Záver
38. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napadnutý rozsudok správneho
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný
súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil
Správnemu súdu v Bratislave (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Bratislave vo veciach správneho

súdnictva podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie.
39. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako naznačil kasačný súd v bode 30 tohto
rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).
40. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467

ods. 3 SSP).
41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.