Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124013200
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124013200.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a Mgr. Stanislava Kováča (sudca spravodajca), v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v B., v konaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava sp. zn. 5PP/72/2024 zo dňa
30.12.2024, na neverejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 18.02.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamieta sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 5PP/72/2024 zo dňa 30.12.2024 bolo
rozhodnuté o zamietnutí návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení

neskorších predpisov (ďalej len „TZ“), ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn.
1T/157/2020 zo dňa 15.12.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/37/2022
zo dňa 05.05.2022.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že došlo k splneniu formálnej podmienky výkonu
pomernej časti výmery trestu, ako i prvej materiálnej podmienky preukázania polepšenia, avšak nebola

splnená druhá materiálna podmienka očakávania vedenia riadneho života po prepustení. Vychádzal z
doterajšej trestnej minulosti odsúdeného, ktorý sa dopúšťal najmä majetkovej trestnej činnosti a bol mu
už sedemkrát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, z čoho sa raz neosvedčil v skúšobnej dobe
podmienečného odkladu. Tým sa jeho schopnosť a snaha poučiť sa zo svojej trestnej minulosti a zmeniť
svoje správanie k lepšiemu ukázali ako nulové. Skutočnosť, že sa odsúdený adaptoval na vnútorné
podmienky ústavu, nie je samo o sebe dôvodom na podmienečné prepustenie. Odsúdený vzhľadom na

svoju rozsiahlu trestnú minulosť nepreukázal zmenu k lepšiemu a pri menej priaznivej resocializačnej
prognóze má súd dôvodné pochybnosti o jeho schopnosti viesť riadny život bez recidívy. Na odsúdeného
je preto potrebné pôsobiť celou dĺžkou trestu za účelom zabezpečenia dôslednej prevýchovy.

Proti uzneseniu podal v lehote sťažnosť odsúdený, pričom prokurátor sťažnosť nepodal. Odsúdený
podanú sťažnosť neodôvodnil.

Podľa § 192 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„TP“), pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd ako nadriadený orgán na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 TP
preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľpodal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala
oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd konštatuje, že okresný súd po doručení návrhu
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dňa 30.10.2024 postupoval
v súlade so zákonom, keď vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 30.12.2024, na ktorom vykonal
výsluch odsúdeného a dôkazy potrebné pre rozhodnutie a následne vyhlásil rozhodnutie.

Okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 TP uviedol všetky zákonné
a právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť.

Podľa§66ods.1písm.b)TZsúdmôžeodsúdenéhopodmienečneprepustiťnaslobodu,akodsúdenývo

výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch
tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej
republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

Podľa § 66 ods. 2 TZ pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu
trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to výkon zákonom stanovenej časti uloženého trestu,

a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú preukázanie polepšenia vo výkone trestu
a možnosť očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život.

Odsúdený vykonáva viac trestov odňatia slobody, uložených rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.
zn. 31T/107/2019 za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 TZ vo výmere 2 roky a 6

mesiacov, a rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/157/2020 za prečiny výtržníctva podľa §
364 ods. 2 TZ, ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 TZ a krádeže podľa § 212 ods. 2 TZ vo výmere
20 mesiacov a 16 mesiacov, všetky so zaradením do stredného stupňa stráženia. Výkon trestu nastúpil
dňa 08.05.2021, so započítaním vykonaných trestov od 17.04.2020 do 19.04.2020, od 10.07.2020
do 08.05.2021 a od 16.12.2018 do 18.12.2018, s predpokladaným koncom trestu dňa 07.01.2026, a

vykonáva ho od 02.06.2023 v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného bola
splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody – vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého trestu dňa 06.04.2023.

Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v § 66 ods. 1 TZ, t.
j. preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu, krajský
súd si osvojil závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení o splnení tejto podmienky
a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov v sťažnostnom uznesení.

Pri skúmaní splnenia druhej materiálnej podmienky posudzuje súd všetky okolnosti súvisiace s osobou
odsúdeného,jehoosobnéacharakterovévlastnosti,celkovýpostojkspoločenskýmnormám,prostredie,
v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu,
s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na

slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.
Túto podmienku krajský súd, rovnako ako okresný súd, nepovažoval za splnenú. Odsúdený má od
roku 2001 celkovo 12 záznamov v registri trestov, prevažne za trestnú činnosť majetkového charakteru
(krádeže)závažnostiprečinov,aleizločinulúpeže.Nepodmienečnýtrestodňatiaslobodymuboluložený
v siedmych prípadoch, v jednom prípade v roku 2018 mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody,

v ktorom sa neosvedčil a bol nariadený jeho výkon, a v jednom prípade v roku 2020 mu bol uložený
trest povinnej práce, ktorý mu bol premenený na trest odňatia slobody. Z uvedeného vyplýva, že na
odsúdeného bolo vplývané širokou škálou trestov, ktoré ho i tak neodradili od ďalšieho páchania trestnej
činnosti a po výkone trestu sa vždy v krátkom čase vrátil k páchaniu trestnej činnosti. Odsúdenýnevyužil ani možnosti ponúknuté mu uloženým alternatívnym a podmienečným trestom odňatia slobody,
a pre nevedenie riadneho života mu boli tieto tresty premenené. Početná recidíva odsúdeného svedčí
v prospech záveru, že má sklony k páchaniu trestnej činnosti a doposiaľ uložené tresty a sankcie,

keď len vo výkone trestu odňatia slobody strávil pred spáchaním skutku dohromady 12 rokov, sa u
neho evidentne minuli účinkom a nebola nimi dosiahnutí potrebná prevýchova. Na základe uvedených
skutočností nemožno nateraz konštatovať, že odsúdený povedie po prepustení riadny život, a je u neho
potrebná dôsledná prevýchova, ktorá zatiaľ nebola naplnená výkonom iba časti uloženého trestu.

K tomu treba dodať, že posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom
vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne
okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.
Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že bude viesť riadny
život iba v skúšobnej dobe, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s
tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd

prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel.

Vzmysle§66ods.2TZjepotrebnézohľadniťajpovahutrestnýchčinov,prektoréjeodsúdenývovýkone
trestu odňatia slobody a v akom ústave trest vykonáva. V tomto smere súd pripomína, že odsúdený
vykonáva tri tresty odňatia slobody a to 1/ za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,

ods. 2 písm. b) TZ vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, 2/ za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a), ods. 2 písm. b) TZ a pokračovacieho prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 TZ vo výmere
20 mesiacov a 3/ za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ, prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 TZ a pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) TZ vo
výmere 16 mesiacov. Uvedený trestné činy sú v zásade násilnej a majetkovej povahy, pričom v oboch

prípadoch sa u odsúdeného jedná o recidívu. Odsúdený vykonáva trest v ústave so stredným stupňom
stráženia, kde bol zaradený pri odsúdení, pričom počas celej doby výkonu trestu si nevytvoril podmienky
pre preradenie do nižšieho stupňa stráženia.

Z uvedených dôvodov dospel aj krajský súd k záveru, že odsúdený síce svojim správaním vo výkone

trestu preukázal polepšenie, avšak doposiaľ nepreukázal zvýšenú snahu po náprave a schopnosť
viesť po prepustení riadny život. Aj výsledky kvalifikovaného prognózovacieho nástroja (Crime Risk
Assesment) ustálili, že resocializačná prognóza u odsúdeného je menej priaznivá, teda nie je možné
vysloviť opodstatnený predpoklad, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, preto je u neho ďalší
výkon trestu dôvodný.

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) TP nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

Z vyššie uvedených dôvodov má aj krajský súd za to, že u odsúdeného nie sú splnené zákonné
podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a sťažnosť odsúdeného

ako nedôvodnú zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.