Dopĺňací rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 22, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-17C/212/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213231592
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Malegová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7213231592.16

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Júliou Malegovou, v spore žalobcu: spore žalobcov: 1. A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom v C., D. E. X/X, zastúpenej JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom so sídlom
v Košiciach, Palackého 1, 2. F. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. E. XX, 3. F. G., nar. X.XX.XXXX,
bytom v C., D. XX, 4. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. E. X/X, zastúpenej JUDr. Rastislavom
Cestickým, advokátom so sídlom v Košiciach, Palackého 1, proti žalovaným: 1. G. A., nar. X.X.XXXX,
bytom v C., F. E. XX, 2. H. A., nar. X.XX.XXXX, bytom v C., F. E. XX, obaja zastúpení JUDr. Jozefom
Vaškom, advokátom so sídlom v Košiciach, Szákkayho 1, o určenie vlastníckeho práva a iné, takto

r o z h o d o l :

I.Žalobuouloženiepovinnostižalovanýmv1.a2.radestrpieťvedenievodovodnéhopotrubianaparcele

KN č. 490/1, katastrálne územie I. v prospech nehnuteľností žalobcov v 1., 2., 3. a 4. zapísaných na LV
č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX a LV č. XXX, katastrálne územie I. z a m i e t a.

II. Žalobcovia v 1, 2., 3. a 4. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným
v 1. a 2. rade trovy konania o uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade strpieť vedenie vodovodného
potrubia na parcele KN č. 490/1, katastrálne územie I. v prospech nehnuteľností žalobcov v 1., 2., 3. a 4.
zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX a LV č. XXX, katastrálne územie I. v rozsahu 100

%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. až 4. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.12.2013 domáhali, určenia
spoluvlastníckeho práva k vodovodnej šachte na parc. KN č. XXX/X, kat. územie I. ako aj uloženia
povinnosti žalovaným strpieť vedenie vodovodného potrubia (vodovodnej prípojky) a vodovodnej šachty
na parcele KN č. 490/1, katastrálne územie I. v prospech žalobcov zapísaných na LV č. XXXX, LV č.
XXXX, LV č. XXX a LV č. XXX, katastrálne územie I..

2. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 2.12.2021, č.k. K2-17C/212/2013 – 285 žalobu v celom rozsahu

zamietol a priznal žalovaným právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Na základe žalobcami podaného odvolania Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, uznesením
zo dňa 15.6.2023, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.7.2023, vrátil vec súdu prvej inštancie s tým,
že keďže nedošlo k rozhodnutiu o celom predmete sporu súdom prvej inštancie, bude potrebné
dopĺňacím rozsudkom rozhodnúť aj o návrhu žalobcov na uloženie povinnosti žalovaným strpieť vedenie
vodovodného potrubia na parcele KN č. 490/1 kat. územie I..

4. Za účelom vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku súd nariadil pojednávanie na dňa 22.9.2023, ktorého sa
zúčastnil právny zástupca žalobcov v 1. a 4. rade.5. Podľa § 225 ods.1 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o
predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd
môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

6. Podľa § 225 ods.2 veta prvá CSP, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku.

7. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

8. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

9. Podľa § 4 ods. 1 veta prvá zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách

a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, vodovodná prípojka
je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom
nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené.

10. Podľa § 4 ods. 6 veta prvá zákona č. 442/2002 Z.z., vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom

kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným
prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.

11. Podľa § 42 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z., vlastníctvo k vodovodným prípojkám alebo ku
kanalizačným prípojkám, prípadne k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona zostáva

zachované.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že všetky v spore uvedené nehnuteľnosti boli
pôvodne záhradkárskou lokalitou a právni predchodcovia žalobcov si na týchto pozemkoch zriadili
záhradné chatky a neskôr, keď bola celá lokalita zaradená do zastavanej časti mesta, si na svojich

pozemkoch žalobcovia (resp. ich právni predchodcovia) vybudovali vlastné rodinné domy. Až do roku
1990 nebola k predmetným nehnuteľnostiam zriadená vodovodná prípojka, ktorú následne zriadila
VVS v roku 1990 tak, že prípojka je vedená pod miestnou komunikáciou na parc. č. 1047 a končí pri
parc. č. 490/1, ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Vodovodné prípojky k nehnuteľnostiam žalobcov boli
vybudované následne toho istého roku 1990. Tieto tvrdenia neboli medzi sporovými stranami sporné.

13. Súd pri rozhodovaní v tejto časti sporu vyšiel zo zistenia, že sporná vodovodná prípojka bola
zriadená pred 1. novembrom 2002, kedy vyhláška č. 154/1978 Zb. neupravovala vlastnícke právo k
vodovodnej prípojke. Naopak, podľa vtedajšej judikatúry (R 4/1992) sa vodovodné prípojky nepovažovali
za samostatné stavby, ale za súčasť pozemku, ktorým prechádzali. Od účinnosti zákona č. 442/2002

Z.z. (01.11.2002) už nie sú súčasťou pozemku, na ktorom (v ktorom) sú umiestnené a tvoria samostatný
predmet právnych vzťahov.

14. Podľa § 42 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z. z. vlastníctvo k vodovodným prípojkám zriadeným pred
účinnosťou tohto zákona zostáva zachované. Už z doslovného znenia tohto ustanovenia je zrejmé,

že jeho cieľom je upraviť len vlastníctvo k vodovodným prípojkám. Nevyplýva z neho, že by prípojky
zriadené pred 1. novembrom 2002 mali naďalej podliehať právnemu režimu účinnému do 31. októbra
2002, teda že by sa ich právna povaha (či ide o samostatnú vec alebo nie) mala posudzovať podľa
týchto predpisov. Naopak, od 1. novembra 2002 sa aj doterajšie nesamostatné vodovodné prípojky mali
považovať za samostatné veci, ale s tým rozdielom, že ich vlastníkom zostal ten, kto ním bol do 31.

októbra 2002. Ak teda do 31. októbra 2002 bola vodovodná prípojka podľa § 120 OZ súčasťou pozemku,
na ktorom bola uložená, stal sa od 1.novembra 2002 vlastníkom prípojky automaticky vlastník tohto
pozemku (porov. v tomto smere aj dôvody uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 18/2011). V tomto prípade,
keďže vodovodná prípojka bola zriadená pred účinnosťou zákona č. 442/2002 Z.z., nepovažovala saza samostatnú stavbu, ale za súčasť pozemku, ktorým prechádzala, a teda jej vlastníkmi boli vlastníci
pozemku, ktorým prechádzala, čiže v časti prechádzajúcou parcelou KN č. 490/1 kat. územie I., sú jej
vlastníkmi žalovaní aj v súčasnosti.

15. Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie
sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2). Vecné bremeno môže svojím rozhodnutím
zriadiť aj súd, a to v presne stanovených prípadoch. V konaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti pri jej reálnom rozdelení k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech

vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti (§ 142 ods. 3). Toto vecné bremeno môže byť spojené
len s vlastníctvom nehnuteľnosti a nemôže byť zriadené v prospech osoby, ktorá nie je vlastníkom
novovzniknutej nehnuteľnosti. Ďalej môže súd zriadiť vecné bremeno pri úprave vzťahov medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby (stavebníkom) neoprávnene zriadenej na cudzom pozemku,
a to za náhradu v prípade, keď súd nenariadi odstránenie tejto stavby, ani ju neprikáže za náhradu
do vlastníctva vlastníka pozemku za podmienky, že toto vecné bremeno je nevyhnutné na výkon

vlastníckeho práva k stavbe (§ 135c ods. 3). V oboch prípadoch najčastejšie ide o právo prístupovej
cesty k druhej nehnuteľnosti. Obdobne ako v prípade upravenom v § 142 ods. 3 možno tiež zriadiť
vecné bremeno rozhodnutím súdu v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (§ 150),
ak sa spoločná nehnuteľnosť reálne rozdeľuje na samostatné novovzniknuté nehnuteľnosti, ktoré sa
prikazujú do vlastníctva tak jednému, ako aj druhému bývalému manželovi. Takéto zriadenie vecného

bremena je prípustné v odôvodnených prípadoch na základe analógie (§ 853 v spojení s § 142 ods. 3).

16. V danom prípade by zriadenie žalobcami požadovaného vecného bremena (strpieť vedenie
vodovodného potrubia cez parcelu KN č. 490/1, kat. územie I. vo vlastníctve žalovaných) samo o sebe
nemohlo slúžiť potrebám oprávnenej osoby bez možnosti pripojenia na vodovodnú šachtu a prístup

k nej. Keďže žaloba v časti určenia spoluvlastníckeho práva k vodovodnej šachte na parcele KN č.
490/1, kat. územie I. a v časti strpieť vodovodnú šachtu žalovanými na predmetnej parcele, bola
súdom zamietnutá, žaloba v tejto časti (strpieť vedenie vodovodného potrubia cez parcelu KN č. 490/1,
kat. územie I. vo vlastníctve žalovaných) je sama o sebe nevykonateľná. Súd poukazuje aj na to, že
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.3.2015

zaslala situáciu záujmového územia (č.l. 100) s informatívnym zakreslením verejného vodovodu DN
80 na ul. Svidnícka a Krompašská v MČ KE - Pereš v správe ich spoločnosti, na ktorý je možné riešiť
napojenie vodovodných prípojok ako aj popis možnosti alternatívneho napojenia žalobcov. Žalobcovia
súdu nepreukázali, že by sa pokúšali vyriešiť danú situáciu aj touto alternatívnou možnosťou. Na základe
toho tak súd nepovažoval za dostatočne osvedčené právo žalobcov na to, aby sa zasiahlo do práv

žalovaných navrhovaným spôsobom.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Žalovaní boli v tejto
časti sporu plne úspešní, preto majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobcom,
o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším

súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v 6 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).