Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 19, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8Csp/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122272109
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:6122272109.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8Csp/49/2022

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E., zastúpený JUDr. Petrom Koscelanským, advokátom, so
sídlom Fraňa Mojtu č. 24, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 20.359,03 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

8Csp/49/2022

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

8Csp/49/2022

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca v upomínacom konaní domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 20.359,03 eura s príslušenstvom titulom náhrady poistného plnenia.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako poisťovateľ a žalovaný ako poistník uzatvorili zmluvu o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla F. B. X, EČV F..

DňaXX.XX.XXXXdošlokdopravnejnehode,vinníkomnehodybolvodičpoistenéhomotorovéhovozidla,
G. H.. Žalobca na základe uzatvorenej poistnej zmluvy uhradil poškodeným škodu vo výške 40.718,10
eura. Keďže žalovaný neoznámil poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní od jej vzniku, ale až
09.05.2019 (takmer štyri mesiace po vzniku), žalobca si uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia vo
výške 20.359,03 eura, t.j. v nižšej výške, v zmysle § 12 ods. 2 písm. g) v spojení s § 10 ods. 1 písm.
b) zákona č. 381/2001 Z.z..

2. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému podal žalovaný včas odpor.
V odpore poukázal na to, že vozidlo v čase nehody šoféroval jeho priateľ, ktorému auto zapožičal a ktorý
sa od nehody nachádza v bdelej kóme. Poprel tvrdenie žalobcu o nesplnení si povinnosti a uviedol,
že si svoju povinnosť oznámiť poistnú udalosť v lehote 30 dní od jej vzniku riadne a včas splnil.Škodová udalosť sa stala dňa 13.01.2019 na území Českej republiky. Dňa 28.01.2019 sa dostavil do
pobočky žalobcu Wüstenrot centrum, I. X, E., kde oznámil pracovníčke, H. F., že prišiel nahlásiť škodovú
udalosť. Pracovníčka najskôr uviedla, že škodová udalosť je už nahlásená, načo uviedol, že je platiteľom

poistného. Pracovníčka mu dala do ruky tlačivo „Oznámenie o poistnej udalosti“, ktoré na pobočke za
jej prítomnosti a prítomnosti pani H., matky jeho priateľa, riadne vyplnil a odovzdal do rúk pracovníčke,
ktorá tlačivo prebehla očami, urobila z neho fotokópiu a na túto, ktorá zostala jemu, dala pečiatku
a fotokópiu podpísala. V miestnosti sa nachádzal aj jeho otec, H. A. C.. Dňa 02.05.2019 ho pani F. e-
mailom žiadala o preverenie, či odoslal oznámenie o poistnej udalosti, nakoľko oznámenie z 13.01.2019

neevidujú. Súbežne obdržal oznámenie z centrály o tom, že nesplnil povinnosti riadne a včas nahlásiť
poistnú udalosť a že budú žiadať náhradu. Preto dňa 07.05.2019 šiel osobne na pobočku spolu s pani
H., kde mu pani F. uviedla, že jeho oznámenie sa zrejme niekde stratilo, ukázal jej jeho oznámenie
o poistnej udalosti, ktoré naskenovala, evidentne len prvú stranu a k tejto žiadosti poslala na centrálu
kópiu veľkého technického preukazu, doklad „Potvrdenie o účasti na dopravnej nehode“, tieto doklady
zaslala aj e-mailom na centrálu a jemu v kópii. Na list z 03.05.2019 podal odvolanie. Až následne zistil,

že žalobca až jeho oznámenie z 07.05.2019 považuje za oznámenie o poistnej udalosti.

3.Žalobcavovyjadreníkodporunavrholpokračovaťnapríslušnomsúdeadoplnilsvojskutkovétvrdenia.
Uviedol,želistomzodňa30.01.2019požiadalžalovanéhooposkytnutiesúčinnostiaoznámeniepoistnej
udalosti (tlačivo bolo zaslané spolu s listom), keďže si poškodený J. K. uplatnil nárok na náhradu

škody. Žalovaný na daný list nereagoval, poistnú udalosť neoznámil, preto sa rozhodol uplatniť si voči
žalovanému zákonný nárok na náhradu poskytnutého plnenia. Prvýkrát si žalobca uplatnil postihové
právo listom zo dňa 03.05.2019. Dňa 07.05.2019 pani F. zaslala žalobcovi mailom podklady k poistnej
udalosti, a to kópiu technického preukazu, prvú stranu oznámenia o poistnej udalosti a potvrdenie polície
Českej republiky o účasti na dopravnej nehode. Dňa 09.05.2019 boli žalobcovi poštou doručené tie

isté dokumenty vrátane kompletného oznámenia o poistnej udalosti. Dňa 23.05.2019 bolo žalobcovi
doručené odvolanie žalovaného. Žalobca tvrdil, že vyjadrenia žalovaného si výrazne protirečia, keď
v odpore uviedol, že originál oznámenia odovzdal pracovníčke, ktorá ho mala zaslať na centrálu
a v odvolaní doručenom 23.05.2019 uviedol, že sám na základe žiadosti o poskytnutie súčinnosti zaslal
oznámenie poštou na centrálu žalobcu. Žalobca požiadal o stanovisko pani F., ktorá uviedla, že žalovaný

bol nahlasovať poistnú udalosť u nej na pobočke a tlačivo Oznámenie o poistnej udalosti si zobral so
sebou a mal ho zasielať poštou sám. Na pobočke kópiu vyplneného tlačiva nemali. Uviedla, že pošta sa
pravdepodobneniekdestratila,keďžejužalobcaneevidoval,atakžalovanýopätovnevmáji2019vypísal
tlačivo s tým, že tam zadal januárové dátumy. Uvedené vyjadrenie potvrdzuje verziu žalovaného, ktorú
uviedol v odvolaní, a to že sám zasielal poštou oznámenie o poistnej udalosti na základe žiadosti zo dňa

30.01.2019. Žalobca zároveň poukázal na to, že požiadavka oznámiť v stanovenej lehote vznik škodovej
udalosti nie je samoúčelná, oznamovacia povinnosť má pre činnosť poisťovne osobitný význam.
Iba včasné oznámenie a šetrenie poistnej udalosti môže byť relevantným základom pre posúdenie
povinnosti poskytnúť plnenie. Bezprostredným negatívnym následkom včasného neohlásenia poistnej
udalosti je nevyhnutnosť vykonať ďalšie osobitné šetrenie, oddialenie poistného plnenia, zvýšené

reputačné riziko a sťaženie tvorby rezerv na poistné plnenie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.03.2011, sp. zn. 3Cdo/257/2009. Žalobca následne uviedol, že
nespochybňuje, že sa žalovaný dostavil na pobočku, avšak žalovaný mal podľa p. F. u nej len vypísať
tlačivo Oznámenie o poistnej udalosti, ktoré si zobral so sebou a mal ho posielať poštou na centrálu
žalobcu.

4. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že za najpodstatnejší dôkaz považuje originál Oznámenia o poistnej
udalosti, ktorý obsahuje originál pečiatky a originál podpisu pracovníčky. Je na žalobcovi, aby nad
akúkoľvek pochybnosť spochybnil a vyvrátil tento dôkaz. Zdôraznil, že 28.01.2019 bol na pobočke
žalobcu, kde mu pracovníčka pobočky predložila tlačivo a ním vyplnené tlačivo bolo pracovníčkou

podpísané a orazené. Následne na základe žiadosti o poskytnutie súčinnosti doručenej niekedy po
30.01.2019 zaslal poštou požadované doklady obyčajnou listovou zásielkou, nie doporučene, lebo bol
presvedčený, že vec bola vybavená dňa 28.01.2019.

5. Žalovaný na pojednávaní v rámci jeho výsluchu vypovedal, že so svojím otcom a pani H. navštívil

pobočku 15.deň od nehody. Vtedy sa stretol s pani H. prvýkrát, poskytovala mu údaje, ktoré vypisovali do
tlačiva. Konanie zamestnankyne pobočky pani F. bolo hneď zvláštne. Najprv tvrdila, že poistná udalosť
je už oznámená, že je to v poriadku. Žalovaný však trval na oznámení udalosti. Potvrdzuje, že tlačivo
vyplnil, odovzdal a zaslal aj na poisťovňu. V máji opäť s pani H. navštívil pobočku. K priebehu návštevypobočky žalobcu v januári 2019 uviedol, že tlačivo mu na jeho výslovnú žiadosť dala pani F. a tam ho
aj vyplnil, tlačivo vypísal sám, až na vrchnú časť tlačiva, ktorú vypisovala pani F.. Pani F. z originálu
urobila fotokópiu, túto mu orazila pečiatkou a k pečiatke pripojila svoj podpis. Originál, ktorý vypĺňal, si

ponechala pani F.. Tlačivo zasielal aj na centrálu, na vyžiadanie poisťovne im zaslal fotokópiu tlačiva,
nakoľko mal za to, že je vec vybavená, poslal to obyčajnou poštou, neposielal to doporučene. K priebehu
stretnutia na pobočke žalobcu v máji 2019 vypovedal, že sa dopredu dohodol s pani F., prišiel aj s pani
H.. Bolo mu oznámené, že listina nedošla na poisťovňu. Vyslovene požiadal pani F., aby odoslala všetky
dokumenty vnútornou poštou na ústredie a aby kópiu oznámenia zaslala aj jemu mailom. Dokumenty

nenechával na pobočke žiadne, pracovníčka si urobila scan požadovaných dokumentov. Podotkol, že
medzitým ho kontaktovala polícia Českej republiky za účelom odstránenia vraku vozidla, preto mal aj
ďalšie doklady k nehode.

6.SvedkyňaH.F.,pracovníčkapobočkyžalobcu(ktorávykonávačinnosťprežalobcunazákladedohody
o sprostredkovaní), vypovedala, že prvýkrát prišiel žalovaný na pobočku v januári 2019 hneď po nehode.

Dala mu tlačivo na vypísanie. V systéme na poistnej zmluve už bola hlásená poistná udalosť. Žalovaný si
zobraltlačivostým,žehovypíšepotom,nakoľkopán,ktorýškoduspôsobil,bolzranenýanevedelvšetky
informácie. V máji žalovaný doniesol na pobočku oznámenie, technický preukaz a policajnú správu,
z toho vyhotovila kópie, zaslala do Bratislavy a rovnako aj mailom na adresu L.. Potom žalovaný volal
alebo prišiel, že poisťovňa od neho vyžaduje náhradu, povedala mu, aby sa odvolal a toto aj urobil

v máji 2019. Kontaktovali ju z Bratislavy, prečo je na tlačive januárový dátum a uviedla im, že pošta
sa stratila a že sa posielalo to, či klient doniesol. Na otázku, či žalovaný niečo vyplňoval v januári,
uviedla, že niečo začal vyplňovať, ale potom si to zobral so sebou. V januári sa kópia oznámenia
o poistnej udalosti nevytvárala. K evidencii klientov, ktorí navštívia pobočku, uviedla, že si robia kópie
dokladov, ktoré sa zakladajú, okrem osobných dokladov, ako občianky a vodičský preukaz, tie sa

zasielajú spolu s originálom nejakého tlačiva – žiadosti alebo oznámenia. Následne je aj kópia odoslanej
pošty evidovaná na pobočke. Pri návšteve klienta zapisujú jeho meno a číslo poistnej zmluvy alebo
poistnej udalosti. Robia to vtedy, ak sa niečo posiela do Bratislavy. V januári takýto zápis nerobila. V máji
pri návšteve pobočky jej žalovaný predložil oznámenie o poistnej udalosti, veľký technický preukaz,
policajnú správu o ukončení šetrenia, oznámenie o poistnej udalosti bolo vyplnené, nepamätá si, či išlo

o originál. Dokumenty odoslala mailom aj poštou. Zo stretnutia v máji sa urobila kopia poistnej udalosti,
do zošita sa zapísalo meno klienta a číslo poistnej udalosti. Potvrdila, že podpis na tlačive pri dátume
28.01. je jej podpis, bolo jej čudné, že je tam tento dátum, ale žalovaný povedal, že potrebuje potvrdenie.
Pečiatku dala len preto, aby mal toto potvrdenie, tak to robia klientom, keď to chcú. Nevie sa vyjadriť,
kde sa vzala táto fotokópia (tlačiva o oznámení poistnej udalosti – pozn. súdu), možno pri obhliadke.

Dňa 28.01. nevyhotovovala žiadnu fotokópiu. Údaje – číslo poistnej zmluvy a číslo poistnej udalosti na
tlačive nevypisovala ona, nie je to jej písmo, podpis pri pečiatke je jej.

7. Svedkyňa E. H., matka vodiča, ktorý viedol motorové vozidlo v čase dopravnej nehody, vypovedala,
že dňa 28.01. spolu so žalovaným prišli na pobočku. Dopredu sa dohodli, ona ho predtým nepoznala,

chcel informácie ohľadom nehody. Sedeli pred pracovníčkou, s ňou jednal len žalovaný. Dala mu vypísať
nejaké hlásenie o škodovej udalosti, pýtala si nejaké doklady, urobila si kópie. Keď odchádzali, pamätá
si, že pracovníčka sa čudovala, prečo prišli, keď nie je majiteľom vozidla. Odchádzali s tým, že je to
vybavené. Boli na pobočke ešte raz v máji. Jej v tom období prišiel list od poisťovne, že syn nenahlásil
poistnú udalosť, toto však nemohol urobiť, nakoľko bol v kóme. Príslušné doklady zasielala poisťovni.

O dva dni nato volal žalovaný, že prišlo niečo podobné. Na pobočke bola tá istá pani. Dal jej doklady aj
s tým papierom, ktorý si v januári zobral. Na otázku, či žalovaný 28.01. vypĺňal tlačivo uviedla, že áno,
tlačivo mu odovzdala pani F., žalovaný ho vyplnil, pracovníčka následne naskenovala dokumenty, resp.
urobila fotokópiu toho oznámenia, oznámenie orazila, podpísala a dala do ruky žalovanému. Tlačivo
vypisoval žalovaný, ona sedela vedľa neho pre prípad, že by bolo potrebné vyplniť nejaké údaje, čo ale

potrebné nebolo. Na otázku, či si tam pracovníčka nechala originál, odpovedala, že určite, žalovaný si
zobral to, čo mu podala do ruky a išli preč. Do ruky mu dala kópiu, nie originál. Na otázku, či dňa 07.05.
bola so žalovaným na pobočke až do konca uviedla, že tam bola celý čas, nepamätá si, že by pani F.
dávala niekde pečiatku.

8. Svedok H. A. C., otec žalovaného, vypovedal, že viezol syna v januári na pobočku, lebo sa tam nemal
ako dostať. Nakoľko bolo zima, šiel dovnútra. Pracovníčka uviedla, že je potrebné oznámiť udalosť na
úradnom tlačive. Syn tlačivo vypísal a odovzdal. Úradníčka urobila kópiu a kópiu dala napäť synovi.
Vonku pozreli, aké tlačivo im odovzdala. Mal z toho dobrý pocit, že je vec vyriešená.9. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že na základe hodnotenia dôkazov dospel k záveru,
že žalovaný preukázal splnenie povinnosti oznámiť poistnú udalosť v zákonom stanovenej lehote.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, a
preto je potrebná jeho revízia v odvolacom konaní zo strany odvolacieho súdu. Žalovaný nepreukázal,
že v zákonom stanovenej lehote odoslal žalobcovi písomné oznámenie o poistnej udalosti, resp. ho
odovzdal p. F., za účelom jeho odoslania do sídla žalobcu. Žalobca poukázal na predloženie Oznámenia
o poistnej udalosti jemu doručené dňa 09. 05. 2019 spolu s dokladmi, ktoré boli žalobcovi zaslané

ešte dňa 07. 05. 2019 mailom od pracovníčky p. F., ktorej ich v ten deň odovzdal žalovaný. Zdôraznil,
že v odvolaní proti uplatnenému postihu doručenom žalobcovi dňa 23. 05. 2019 žalovaný uviedol, že
dňa 28. 01. 2019 osobne informoval M., N. E. O. E., kde mu p. H. F., expertom na poistenie bolo
oznámené, že poistná udalosť je už žalobcovi, t. j. M., N., oznámená. Následne na základe žiadosti o
poskytnutie súčinnosti zaslal poštou na centrálu M., N., oznámenie o poistnej udalosti spolu so všetkými
požadovanými dokladmi a tieto dokumenty zároveň doručil v máji r. 2019 na pobočku v E.. P. obsahu

tohto odvolania podľa žalobcu nevyplýva, že by dňa 28. 01. 2019 počas návštevy pobočky vypĺňal aj na
tomto mieste tlačivo ohľadom oznámenia o poistnej udalosti, resp. že by takto vyplnené tlačivo odovzdal
pracovníčke tejto pobočky, aby ho zaslala na centrálu žalobcu. Vo svojom odvolaní naopak uviedol, že
iba informoval o vzniku poistnej udalosti, čo nestačí podľa zákona o PZP, pričom sa vyžaduje písomné
oznámenie o poistnej udalosti. Poukázal na znenie e-mailu zo dňa 29. 05. 2019 od p. F., ako aj na jej

výpoveď, z ktorej nevyplýva, že by jej v januári 2019 bolo zo strany žalovaného odovzdané vyplnené
tlačivo oznámenia o poistnej udalosti so žiadosťou o jeho zaslanie do sídla žalobcu. Z interných zápisov
pobočky nevyplýva, že dňa 28. 01. 2019 boli prevzaté nejaké dokumenty od žalovaného. Žalobca
poukázal na absenciu riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku majúceho za
následok jeho nepreskúmateľnosť.

10. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5CoCsp/7/2023 – 235 zo dňa 06.03.2024 napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že predmetný
rozsudok vykazuje procesnú vadu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Napadnutý rozsudok totiž podľa
názoru odvolacieho súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj z vyhodnotenia

dôkazov konajúcim súdom spôsobom, ktorý úplne nekorešponduje s obsahom ust. § 191 ods. 1
CSP. Pokiaľ ide o dozistenie doposiaľ zisteného skutkového stavu, tak prvoinštančný súd v ďalšom
konaní výsluchom už vypočutej svedkyne p. F. zistí, z akého dôvodu žalovaným predložené tlačivo o
oznámení poistnej udalosti neobsahuje prezenčnú pečiatku pobočky žalobcu nachádzajúcej sa v E.
E. K. I. Q. X. Taktiež nech táto svedkyňa uvedie, že ak žalovaný vyžadoval potvrdenie, tak z akého

dôvodu. Ak vydanie potvrdenia uznala za vhodné, prečo ho nevydala samostatne, ale to riešila tým
spôsobom, ako to vyplýva z predloženého listinného dôkazu žalovaným, t. j. oznámenia o poistnej
udalosti. V prípade opätovného výsluchu žalovaného ako strany sporu sa zameria na objasnenie toho
z akého dôvodu tento iba obyčajnou poštou a kedy zasielal vyplnené oznámenie o poistnej udalosti,
resp. spolu s ním aj iné listiny žalobcovi, keď obdobné písomné doklady doručil na pobočku v E. dňa

07. 05. 2019, resp. už v prípade jeho prvej návštevy na tejto pobočke dňa 28. 01. 2019. Ďalej nech
sa bližšie vyjadrí k obsahu svojho odvolania zo dňa 18. 05. 2019 z č. l. 103 spisu smerujúceho voči
uplatnenému postihu č. 1524.1162/011-7, z obsahu ktorého na rozdiel od obsahu jeho účastníckej
výpovede v tomto spore nevyplýva, že by dňa 28. 01. 2019 na pobočke žalobcu v E. odovzdal príslušné
listinné doklady, medzi ktoré by malo patriť aj predmetné oznámenie o poistnej udalosti, ktoré podľa

vyjadrenia žalovaného v tomto odvolaní bolo zaslané žalobcovi na jeho centrálu poštou. Taktiež aj
žalobca nech v priebehu ďalšieho konania oznámi konajúcemu súdu, prečo vo vzťahu k žalovanému
uplatňuje zaplatenie práve istiny vo výške 20.359,30 eura poukazujúc pritom na ust. § 12 ods. 1 písm. g/
zák. č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Ďalej nech uvedie, kedy a z akého zdroja získal prvotnú informáciu o predmetnej

poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 13. 01. 2019 v Českej republike. 25. Pri opätovnom vyhodnotení
dôkazov v intenciách ust. § 378 ods. 1 a § 191 ods. 1 CSP sa súd prvej inštancie v záujme presvedčivosti
a transparentnosti odôvodnenia v poradí druhého rozhodnutia vo veci samej, ako aj s prihliadnutím na
zásadu hodnotenia dôkazov jednotlivo a zároveň aj v ich vzájomnej súvislosti, po stránke právnej a
argumentačnejvysporiadapopriinýchvykonanýchdôkazochajslistinnýmdôkazom(písomnéodvolanie

žalovaného zo dňa 18. 05. 2019), na ktorý v rámci svojho procesného útoku ako aj podaného odvolania
poukazoval žalobca v tomto spore.11. Na výzvu súdu realizovanú v zmysle pokynu odvolacieho súdu žalobca vo vyjadrení uviedol, že ako
poisťovateľ v každom prípade, kde vznikne nárok na náhradu za poskytnuté plnenie, posudzuje, ktorý
zákonný dôvod bol naplnený. V závislosti od závažnosti porušenia povinností poisteným a poistníkom

určuje samotnú výšku postihu. V prípade písomného neoznámenia poistnej udalosti v zákonom
stanovenej lehote poisťovňa navyše posudzuje aj jednotlivé okolnosti prípadu a aký veľký vplyv malo
neoznámenie poistnej udalosti na priebeh jej likvidácie a poskytnutie poistného plnenia poškodeným
subjektom. Žalobca uviedol, že sa o poistnej udalosti dozvedel dňa 30.01.2019 od poškodeného J. K.,
ktorý zaslal mailom oznámenie poškodeného o poistnej udalosti a uplatnil si nárok na náhradu škody.

Žalobca pri stanovení výšky postihu vychádzal z toho, že žalobca sa o vzniku poistnej udalosti dozvedel
prvýkrát až z mailu z 30.01.2019 od J. K.. Listom zo dňa 30.01.2019 žalobca požiadal žalovaného
oposkytnutiesúčinnostiazaslalmutlačivo,ktorémávyplniťabezodkladnezaslaťpoisťovni.Zároveňbol
upozornený na možnosť uplatnenia postihu. Žalovaný sa dňa 28.01.2019 zastavil na pobočke žalobcu,
avšak si len prebral tlačivo s tým, že ho doma vyplní a zašle poštou. Žalobcovi bolo oznámenie o poistnej
udalosti zo strany žalovaného doručení až 09.05.2019. Neoznámenie poistnej udalosti v zákonom

stanovenejlehoteaneposkytnutiesúčinnostivpriebehulikvidáciepoistnejudalostiovplyvnilojejpriebeh,
dĺžku a oddialenie poskytnutia poistného plnenia, v dôsledku čoho sa žalobca rozhodol uplatniť si voči
žalovanému postihový nárok vo výške 50 %.

12. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Žalovaný uviedol, že na jeho žiadosť mu p. F.

dala tlačivo poistnej udalosti, kde vľavo hore vypísala údaje potrebné pre identifikáciu poistnej udalosti.
Tlačivo vypísal, jemu dala kópiu. Opakovane na vyzvanie poisťovne zo dňa 30.01. oznamoval poistnú
udalosť tak, že požadované doklady nafotil a zaslal obyčajnou poštou na D. G. F.. O. F. mu volala v
máji, že prebieha interné šetrenie, aby sa dostavil na pobočku, kde opätovne došiel aj so svedkyňou
a opakovane predložil vyplnené a potvrdené tlačivo a opakovanie veľký technický preukaz a správu o

nehode. O. F. doklady naskenovala, požiadal ju, aby to, čo zasiela do Bratislavy, poslala aj jemu emailom
v prílohe. Poistnú udalosť teda oznámil trikrát. Keď ho začala poisťovne bombardovať výzvami, riešil
svoj zdravotný stav, ktorý dospel k tomu, že je momentálne na invalidnom dôchodku, aj keď pracuje.
Na otázku, z akého dôvodu zaslal oznámenie obyčajnou poštou a kedy zasielal vyplnené oznámenie,
prípadne aj iné listiny žalobcovi, keď obdobné doklady doručil na pobočku v E. 07.05.2019, resp. už v

prípade jeho prvej návštevy dňa 28.01.2019, žalovaný uviedol, že našiel v pošte žiadosť o súčinnosť zo
dňa 30.1.2019 s tým, že ak už nahlásil poistnú udalosť, má výzvu považovať za bezpredmetnú. Napriek
tomu, že 28.1. oznámil poistnú udalosť, splnil si povinnosť aj na základe výzvy a zaslal požadované
oznámenie a doklady len obyčajnou poštou z dôvodu, že to považoval len za formalitu. Predpokladá, že
zásielku zasielal začiatkom februára 2019. Na otázku, či sa vie bližšie vyjadriť k svojmu odvolaniu zo dňa

18.05.2019, z ktorého nevyplýva, že by na pobočke v E. 28.01.2019 odovzdal príslušné doklady, medzi
nimi aj oznámenie o poistnej udalosti, žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru s formulácie „osobne som
informoval M., N.“ vyplýva, že poistnú udalosť oznámil, je tam uvedené konkrétne kedy a akej osobe. Na
čo mu p. F. uviedla, že poistná udalosť je už oznámená, na základe čoho vec považoval za uzavretú. V
tej dobe mu nenapadlo, aby svoje vyjadrenie formuloval iným spôsobom. V januári na pobočke predložil

originál veľkého technického preukazu a informáciu o nehode od polície Q.. Priamo tam on vypísal
oznámenie o poistnej udalosti. Číslo poistnej zmluvy (napísala) p. F.. Prvá informácia, ktorú mu p. F.
uviedla, keď pozrela do počítača, že poistná udalosť je už oznámená a na základe toho vypísala údaje
do oznámenia. Keď vypisoval tlačivo, p. F. odbehla, zostal sám s matku vodiča. Po vyplnení tlačivo p.
F. preletela očami a uviedla, že ona sa tomuto aj tak nevenuje. Otázniky v tlačive sú uvedené preto,

lebo vychádzal len z údajov o oznámení policajného zboru o dopravnej nehode a údajov od p. H.. O.
F. nijakým spôsobom vyplnené tlačivo nekomentovala. V máji p. F. zobrala odo neho kópiu, ktorú mu
dala v januári z tejto vyhotovila sken a túto kópiu mu vrátila naspäť. Pečiatku dala na tlačivo v januári.
Na otázku, či tvrdením v odvolaní, že poistná udalosť je už oznámená, v kontexte s obsahom odporu
neznamená, že poistnú udalosť už nahlásil iný účastník dopravnej nehody, žalovaný uviedol, že nie,

uvedené znamená, že z jeho pohľadu bola poistná udalosť oznámená v januári a vybavená.

13. Svedkyňa H. F., v doplňujúcom výsluchu k absencii prezenčnej počiatky na tlačive o oznámení o
poistnej udalosti uviedla, že na prvej strane tlačiva hore v časti miesto pre podateľňu dáva pečiatku
poisťovňa v F., teda centrála a to s dátumom, kedy podanie príde na podateľňu centrálu poisťovne

v F.. Ich pobočka v E. dáva pečiatku na zadnú stranu dole len v prípade, keď si to klient vyžiada.
Štandardne, ak príde klient nahlásiť poistnú udalosť, spíše oznámenie o poistnej udalosti na základe
správy o dopravnej nehode, vyhotoví kópie príslušných dokladov. Originál oznámenia ide na centrálu do
F., jedna kópia sa necháva na pobočke a jedna kópia ide klientovi, pričom na túto kópiu pre klienta sadáva pečiatka pobočky len v prípade, ak si to klient vyžiada. Údaj, kedy bola poistná udalosť nahlásená,
vyplýva z dátumu na zadnej strane tlačiva vľavo. Následne sa opravila, že tlačivo o poistnej udalosti
vypisuje klient s tým, že ak potrebuje, poradí mu, čo je potrebné v tlačive uviesť, ona nie je oprávnená ho

vypisovať. Na otázku súdu, ak žalovaný vyžadoval potvrdenie tak z akého dôvodu, uviedla, že žalovaný
doniesol v máji tlačivo oznámenie o poistnej udalosti, technický preukaz a policajnú správu o nehode.
Vtedy ju požiadal, aby na oznámenie dala pečiatku. Z akého dôvodu tak žiadal, si nepamätá, možno
preto, že sa to podávalo neskôr alebo z dôvodu, že predložil policajnú správu o nehode. V januári
nevydávala žalovanému žiadne potvrdenie, nakoľko si tlačivo bral so sebou. Na otázku, ak vydanie

potvrdenia svedkyňa uznala za vhodné, prečo ho nevydala samostatne, svedkyňa uviedla, že nedávajú
samostatné potvrdenie. Akékoľvek podanie pre poisťovňu sa potvrdí tak, že sa na podaní uvedie dátum
a pripojí sa pečiatka pobočky. Na ďalšie otázky svedkyňa uviedla, že z oznámenia, ktoré doniesol
žalovaný v máji, vyhotovila kópie a originál donesený žalovaným zaslala na ústredie. V januári 2019
informovala žalovaného, že tlačivo je potrebné vypísať a pripojiť k nemu doklady. V prípade poistnej
udalosti v zahraničí je potrebné oznámenia podať do 30 dní. V prípade, ak si tlačivo zoberie so sebou,

môže toto tlačivo zaslať poštou alebo odovzdať na ktorejkoľvek pobočke poisťovne prípadne doniesť
na pobočku do E.. Poprela, že sa dátum uvedený na tlačive stotožňuje s dňom, kedy reálne žalovaný
doniesol tlačivo na pobočku. K evidovaniu prijatých dokumentov na pobočke svedkyňa uviedla, že údaje
sa zapisujú ručne do knihy, kde sa uvedie meno klienta, prípadne názov spoločnosti, číslo poistnej
zmluvy alebo poistnej udalosti, uvádza sa čo sa posiela teda oznámenie o poistnej udalosti alebo iné

podanie a doklady. Toto sa zapisuje pri každom predložení dokladu. Pri odosielanej pošte sa vyhotovuje
aj súpiska, ktorá obsahuje typ podania tak napr. oznámenie o poistnej udalosti niekedy sa uvedú aj
pripojené doklady. Jedna kópia súpisiek zostáva na pobočke druhá ide spolu s poštou na centrálu do
Bratislavy. Dňa 28.01.2019 nie je záznam v knihe z dôvodu, že žalovaný nenechal oznámenie u nich, a
teda nešla pošta od nich. Na otázku, ako vzniklo tlačivo oznámenie poistnej udalosti, svedkyňa uviedla,

že žalovaný prišiel dňa 07.05. na pobočku s tlačivom, vtedy mu tam dávala pečiatku. Bola si vedomá, že
na tlačive je uvedený dátum 28.01.2019. Žalovaný tvrdil, že poštu posielal, ale pošta sa pravdepodobne
stratila, preto tam nechala dátum, kedy to žalovaný podľa jeho tvrdenia spisoval, nakoľko nevedela
overiť, či si to posielal alebo nie.

14. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že nespochybnil, že žalovaný sa na pobočku
dostavil, avšak ako vyplynulo z výsluchu pracovníčky žalobcu, žalovaný si mal iba prevziať tlačivo
oznámenie o poistnej udalosti, ktoré si mal vziať so sebou, mal ho sám vypísať a poslať na centrálu
žalobcu. Aj nimi predložené listinné dôkazy preukazujú, že v januári nebolo na pobočke odovzdané
žiadne tlačivo. Žalovaný vo svojom odvolaní z 18.05.2019 uviedol, že osobne informoval poisťovňu M.

na pobočke, a následne na základe žiadosti o poskytnutie súčinnosti zaslal poštou na centrálu poisťovne
oznámenie o poistnej udalosti. Žalovaný síce uvádza, že v predmetnom odvolaní poukázal na to, že to už
bolo oznámené, majú však za to, že ide o účelové tvrdenie, keďže aj v odpore uvádzal, že mu bolo p. F.
povedané, že to oznamovala druhá strana. Taktiež majú za to, že nemohlo dôjsť k riadnemu oznámeniu
poistnej udalosti v januári 2019. O. F. jednoznačne potvrdila, že vypísané tlačivo s januárovým dátum

jej bolo odovzdané v máji 2019 a toto tlačivo bolo žalovanému orazené pečiatkou žalobcu spolu s
podpisom pracovníčky až 07.05.2019.Ak by žalovaný predložil v máji p. F. tlačivo už s pečiatkou, tak by
pravdepodobne takéto tlačivo resp. fotokópia bola preposlaná aj priamo žalobcovi, avšak takéto tlačivo
s pečiatkou žalobca nemá, z čoho máme za to, že je zrejmé, že tá pečiatka tam bola daná až v máji
2019. Vo zvyšku zotrvávame na našich vyjadreniach.

15. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči zhodnotil dôkaznú situáciu. Po prvé, je tu tvrdenie
proti tvrdeniu. Jediná svedkyňa p. F. tvrdí nelogickú skutočnosť, že síce tlačivo, ktorým žalovaným
disponuje, mu orazila až v máji 2019 napriek tomu, že pri ňom bol napísaný dátum 28.01.2019. Treba
zhodnotiť dôkazy z tej strany, že tlačivo ktoré bolo súdu doložené ako oznámenie poistnej udalosti a

ktorým jeho klient disponuje, je jasné napísané, že je z 28.01.2019 a jasne je tam pečiatka poisťovne
a podpis p. F.. Toto je doklad, ktorý v zásade tu bol pokus zo strany svedkyne to nejakým spôsobom
spochybniť, právny zástupca tvrdí, že svedkyňa si schráni podľa neho tie svoje záujmy a buď sa bojí
nejakého postihu, alebo si nevykonala riadne svoje povinnosti a potom tu proste predniesla tvrdenie, že
to bolo až 7. mája. Z hľadiska dokazovania je potrebné povedať, že na strane žalovaného sú výpovede

dvoch svedkov a to najmä svedkyne pani H., ktorá na minulom pojednávaní povedala, že prišla aj
so žalovaným aj s jeho otcom, ktorý medzitým zomrel, dňa 28.01.2019 na pobočku, dohodli sa, že
tam prídu. Sedeli sme pred pracovníčkou, jednal s ňom pán C., mala mu vypísať nejaké hlásenie o
škodovej udalosti, pýtala si doklady, urobila si kópie. Keď sme odchádzali pamätám si, že pracovníčka sa čudovala prečo prišiel, keď nie je majiteľom vozidla. Odchádzali sme s tým, že je to vybavené. Boli
sme na pobočke ešte raz v máji, mne vtom období prišiel list od poisťovne, že syn nenahlásil poistnú
udalosť a p. C. povedal, že aj takéto isté upozornenie došlo aj jemu. Na pobočke, keď tam prišli v máji,

bola tam tá istá pani, dal jej p. C. doklady rovnako s tým papierom, ktorý si v januári zobral. Myslím, že
to bol ten istý papier, považovala som to za vybavené. Čiže tu je svedecká výpoveď svedkyne, ktorá
viackrát potvrdila, že bolo tam proste to tlačivo doložené. To isté potvrdil aj otec žalovaného, ktorý tiež
hovoril, že mal som z toho dobrý pocit, že vec je vyriešená a s tým, odchádzali 28.01. Ďalej to, že
poisťovňa tvrdí, že sa poisťovňa údajne dozvedela o poistnej udalosti až 30.01., nekorešponduje s tým,

pretože sama svedkyňa F. odpovedala, že tam boli 28.01. a je podľa mňa, že ona nič nepodpisovala, aj
toto je proste zvláštne v poisťovni. Čo sa týka odvolania jeho klienta, chce podotknúť, že toto odvolanie
nie je podávané vo veci samej, t.z, že či uplatnil alebo neuplatnil včas, ale to bolo odvolanie, ktoré bolo
smerované k tomu, že mu bol uložený nejaký finančný postih a v tomto odvolaní sa zaoberal v zásade
tým, že upozornil, že 28.01. osobne informoval poisťovňu na pobočke I. X, D. mu bolo oznámené p. F.,
že poistná udalosť je už oznámená. Čiže, to čo tam krajský súd spochybnil, že prečo tam nepovedal,

že tam doložil doklady. No prečo? Lebo to nepovažoval za potrebné. To sú také dohady. Dôležité je,
že tam používa tu dátum a používa tu, že bola oznámená v čase kedy sa o nejakom súdnom spore
nikomu nesnívalo. Je toho názoru, že dôkazné bremeno je výrazne na strane žalobcu a žalobca toto
dôkazné bremeno neuniesol. Svedkyňa proste nie je dôveryhodná kvôli tomu, že je to veľmi zvláštne,
netypickéavpodstatenevyvrátiteľné,žepokiaľžalovanýmátlačivo,že28.1.urobiloznámenieopoistnej

udalosti, toto je korpus-delikti tohto sporu a z toho treba vychádzať napriek tomu, že p. F. tvrdí niečo iné,
o nejakých vnútorných systémoch poisťovni, my to nepoznáme a už nehovoriac o tom, že poisťovne
sú známe tým, že sú schopné sa súdiť aj o 100,- euro so svojimi poistencami. Je toho názoru, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto žiada žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať nárok
na náhradu trov konania.

16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a svedkov, listinnými dôkazmi, a to správou
o dopravnej nehode, likvidačnými správami, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy, uplatnením
postihu, oznámenia o úhradách poistného, oznámením o poistnej udalosti žalovaného (ktoré mal
žalovaný, ako aj ktoré bolo zaslané žalobcovi), potvrdením o účasti na dopravnej nehode, osvedčením

o evidencii motorového vozidla, oznámením o poistnej udalosti R. S., S., oznámeniami poškodených,
lekárskymi posudkami a správami, potvrdeniami sociálnej poisťovne, úradným záznamom o podanom
vysvetlení, žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 30.01.2019, uplatnením postihu, výpisom platieb
žalobcu, mailovou komunikáciou, odvolaním proti uplatneniu postihu zo dňa 18.05.2019, súpiskou
dokladov WP a internými zápismi pobočky o odovzdaných dokumentoch a zistil tento skutkový stav:

17. Žalobca ako poisťovateľ a žalovaný ako poistník uzatvorili poistnú zmluvu, predmetom ktorej je
povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla F. B. X, M. M., EČV F..
Dňa XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode medzi obcami S. N. S. T. Q. B., ktorú spôsobil G. H. ako
vodič vyššie uvedeného motorového vozidla F. tak, že vyšiel do protismeru, kde sa zrazil s motorovým

vozidlom U. V., EČV F., ktoré riadil J. K.. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniam oboch vodičov
a spolujazdcov vo vozidle F. E. F. a H. L. a ku škode na oboch vozidlách. Na základe uzatvorenej
poistnej zmluvy uhradil žalobca podľa predložených výpisov platieb poškodeným poistné plnenie
nasledovne: dňa 08.03.2021 sumu 5.023,13 eura (náklady za zdravotnú starostlivosť poškodenej E. F.),
dňa 19.03.2019 sumu 2.814,48 eura (bolestné a sťažené spoločenské uplatnenie poškodenej H. L.),

dňa 29.03.2019 sumu 1.524,99 eura, dňa 20.05.2019 sumu 591,60 eura (náhrada vecnej škody H. L.),
dňa 07.05.2019 sumu 1.985,06 eura (bolestné a sťažené spoločenské uplatnenie poškodenému A. J.
K.), dňa 27.06.2019 sumu 1.216 eura (bolestné a sťažené spoločenské uplatnenie poškodenej E. F.),
dňa 04.09.2019 sumu 15.696,43 eura (škoda na motorovom vozidle U.), dňa 29.11.2019 sumu 938,95
eura (náklady za zdravotnú starostlivosť poškodeného J. K.), dňa 17.12.2019 sumu 2.049,34 eura a dňa

03.02.2020 sumu 9.157 eur (obe sumy - náklady za zdravotnú starostlivosť poškodenej H. L.). Súčet
uvedených plnení predstavuje 40.996,98 eura (po prepočítaní súdom – pozn).

18. Žalovaný dňa 28.01.2019 navštívil osobne pobočku žalobcu na adrese I. X, E., za účelom nahlásenia
poistnej udalosti. Oznámenie o poistnej udalosti predložené žalovaným, s dátumom 28.01.2019

uvedeným na zadnej strane vľavo, je pri dátume opatrené pečiatkou pobočky E. a podpisom pracovníčky
pobočky. Oznámenie o poistnej udalosti doručené dňa 09.05.2019 do podateľne poisťovne v jej sídle
v F. z pobočky v E., pečiatku pobočky a podpis pracovníčky neobsahuje. Žalobca listom zo dňa30.01.2019zdôvoduuplatnenianárokupoškodenéhopožiadalžalovanéhoovyplnenieazaslanietlačiva
Oznámenie o poistnej udalosti spolu so špecifikovanými dokladmi.

19.Žalobcavočižalovanémuuplatnilregresnýpostihzavyplatenépoistnéplneniezdôvodu,žežalovaný
nesplnil zákonnú povinnosť nahlásiť poistnú udalosť v lehote 30 dní od jej vzniku, a to listami počnúc
dňom 03.05.2019 do 09.03.2021 (celkovo 8 listov) a ich urgenciami (urgencia I, urgencia II), a to na
zaplatenie 7.848,21 eura listom zo dňa 06.09.2019 (urgencia z 09.10.2019 a 11.11.2019), na zaplatenie
sumy 469,47 eura listom zo dňa 29.11.2019 (urgencia z 02.01.2020 a 20.01.2020), na zaplatenie sumy

608 eur lisom zo dňa 27.06.2019 (urgencia z 29.07.2019 a 22.08.2019), na zaplatenie sumy 1.024,67
eura listom zo dňa 17.12.2019 (urgencia z 20.01.2020), na zaplatenie sumy 1.283,88 eura listom zo
dňa 21.05.1019 (urgencia 22.07.2019 a 22.08.2019), na zaplatenie sumy 2.034,74 eura listom zo dňa
03.05.2019 (urgencia z 22.07.2019 a 22.08.2019), na zaplatenie sumy 4.578,50 eura listom zo dňa
05.02.2020 (urgencia z 25.05.2020 a 01.07.2020) a na zaplatenie sumy 2.511,56 eura listom zo dňa
09.03.2021(urgencia z 09.04.2021 a 10.05.2021). Žalobca si regresný postih uplatnil celkovo v sume

20.359,03 eura, teda zníženej približne o 50% oproti poistnému plneniu vyplatenému poisťovňou.

20. Dňa 02.05.2019 pracovníčka pobočky pani F. mailom požiadala žalovaného o preverenie, či bolo
odoslanéoznámenieopoistnejudalosti,nakoľkototooznámenieneevidujú.Žalovanýobdržalprvúvýzvu
na zaplatenie zo dňa 03.05.2019, ktorou si žalobca uplatnil postih. Žalovaný navštívil dňa 07.05.2019

pobočku žalobcu na I. Q.X, E., kde predložil fotokópiu Oznámenia o poistnej udalosti a príslušné doklady
(osvedčenie o evidencii – technický preukaz a potvrdenie o účasti na dopravnej nehode). Voči uvedenej
prvej výzve zo dňa 03.05.2019, ktorou si žalobca uplatnil postih, žalovaný podal odvolanie datované dňa
18.05.2019, v ktorom uviedol, že dňa 28.01.2019 osobne informoval M., N. na pobočke E., I. X, kde mu
bolo pani H. F. oznámené, že poistná udalosť je M., N. už oznámená. Ďalej v odvolaní argumentoval,

že následne na základe Žiadosti o poskytnutie súčinnosti zaslal poštou na centrálu M., N.. Oznámenie
o poistnej udalosti a všetky požadované doklady, opakovane predmetné oznámenie a doklady doručil
osobne na nitriansku pobočku M., N. a v súčinnosti s pani F. boli doručené ešte raz v elektronickej
a písomnej forme. Žiadal, aby tieto skutočnosti žalobca zobral do úvahy ako vážne objektívne dôvody
hodné osobitného zreteľa a v plnom rozsahu zrušil uplatnenie postihu. Žalobca preveroval uvedené

skutočnosti na pobočke, mailom zo dňa 29.05.2019 mu H. F. oznámila, že žalovaný bol nahlasovať
udalosť na pobočke, tlačivo si zobral so sebou a posielal poštou sám, nakoľko sa pošta stratila, vypísal
žalovaný znovu oznámenie s tým, že tam zadal januárové dátumy a preposielalo sa to poštou aj mailom
dňa 07.05.2019. Listom zo dňa 30.05.2019 žalobca k uvedenému odvolaniu žalovanému oznámil, že
na postihu trvá, poisťovňa sa o poistnej udalosti dozvedela dňa 30.01.2019 z telefonického nahlásenia

poškodeným, žalovaný nahlásil poistnú udalosť podľa informácií z pobočky dňa 07.05.2019.

21. Zo súpisky dokladov a interných zápisov pobočky žalobcu (I. X, E.) vyplýva, že žalovaný na pobočke
dňa 07.05.2019 predložil oznámenie o PU (poistnej udalosti), technický preukaz a správu z polície Q.
a dňa 22.05.2019 odvolanie k PU. Ku dňu 28.01.2019 takýto záznam k žalovanému nie je uvedený.

22. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákona o PZP), poistený je povinný písomne
oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej
republiky, b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

23. Podľa § 12 ods. 2 písm. g) PZP poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,
ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa § 10 ods. 1 až 4,

24. Podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom,
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

25. Podľa § 2 písm. zákona o PZP e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o
poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“), f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie
zodpovednosti.26. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

27. Žalobca ako poisťovateľ si uplatňuje voči žalovanému svoj nárok spočívajúci v regresnej náhrade za
poskytnuté poistné plnenie, ktorým žalobca hradil škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
z dôvodu tvrdeného nesplnenia zákonnej povinnosti žalovaného ako poistníka písomne oznámiť
poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v zákonnej lehote.

28. Regresný nárok poisťovne uplatnený podľa § 12 zákona o PZP je osobitným nárokom poisťovne,
ktorý vyplýva z poistného vzťahu. Postihové právo poisťovateľa je zvláštnym, originálnym nárokom,
ktorý nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil.
Predpokladom vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle citovaného ustanovenia § 12 ods.
1 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému poistné

plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a poistený po jej vzniku neoznámil
poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní. Ide o špecifický postihový nárok poisťovateľa upravený
v zákone o povinnom zmluvnom poistení. Ide teda o postih, ktorý smeruje proti poistníkovi.

29. V konaní o uloženie povinnosti zaplatiť poisťovateľovi náhradu poistného plnenia (§ 12 zákona

č. 381/2001 Z.z.) má navrhovateľ (poisťovateľ) povinnosť tvrdenia v tom, že za poistníka (odporcu)
vyplatil poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Na túto jeho
povinnosťtvrdenianadväzujepovinnosťoznačiťdôkazypreukazujúcetvrdenéskutočnosti;navrhovateľa
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že v prípade, na ktorý sa vzťahuje § 12 zákona č. 381/2001
Z.z., poskytol poistné plnenie poškodenému, ktorému vznikla škoda prevádzkou motorového vozidla.

Pokiaľ to preukázal, uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Vzhľadom na argumentáciu
dovolateľa treba zdôrazniť, že ani v konaní s takýmto predmetom odporca nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti vôbec netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne
brániť, musí nielen tvrdiť, že konal spôsobom, ktorý vylučuje vznik práva poisťovateľa na uvedenú
náhradu, ale na svoje tvrdenia musí tiež označiť dôkazy, ktoré tieto tvrdenia preukazujú. Teória

v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi účastníkov konania na oboch procesných stranách v závislosti na
aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (Najvyšší súd SR sp. zn. 6 Cdo 81/2010 z 31.05.2010, SR 3 Cdo
257/2009 z 14.03.2011).

30. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti
toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje
aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať
k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka

treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V prejednávanej veci to potom znamená, že žalobcovia nemali
povinnosť preukázať neexistenciu skutočností, z ktorých odvodzoval svoje dedičské právo žalovaný,
ale naopak ich preukázanie bolo povinnosťou žalovaného (Najvyšší súd SR sp. zn. 6 Cdo 81/2010

z 31.05.2010).

31. Pokiaľ sa chce žalovaný v konaní úspešne brániť, musí nielen tvrdiť, že konal spôsobom, ktorý
vylučuje vznik práva poisťovateľa na uvedenú náhradu, ale na svoje tvrdenia musí tiež označiť dôkazy,
ktoré tieto tvrdenia preukazujú (Krajský súd v Nitre sp. zn. 9CoCsp/56/2022).

32. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 13.01.2019 došlo k dopravnej nehode spôsobenej
vodičom poisteného motorového vozidla (osobou odlišnou od žalovaného ako poistníka), nebolo sporné,
akým spôsobom došlo k poistnej udalosti, nebolo sporné, že žalobca poskytol poškodeným poistné
plnenie, sporná nebola ani výška žalobcom vyplateného poistného plnenia z povinného zmluvného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodeným. Zo strany
žalobcu teda bola v uvedenom smere splnená tak procesná povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť
preukázania tvrdení.33. Sporná bola skutočnosť, či došlo k písomnému oznámeniu poistnej udalosti žalovaným v zákonom
stanovenej lehote, v dôsledku čoho by nevzniklo žalobcovi postihové právo. Dopravná nehoda sa
stala 13.01.2019 v Českej republike, lehota na oznámenie poistnej udalosti je tak 30 dní po jej vzniku

(§ 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP). Žalobca za dátum oznámenia poistnej udalosti považuje deň
09.05.2019 (doručenie oznámenia o poistnej udalosti z pobočky žalobcu, kde ho žalovaný predložil dňa
07.05.2019), žalovaný zasa deň 28.01.2019 (prvá návšteva pobočky žalovaným po dopravnej nehode).
Nie je sporné, že žalovaný navštívil dňa 28.01.2019 pobočku žalobcu, sporné je, či si vzal tlačivo s tým,
že ho odošle poštou sám (ako tvrdí žalobca) alebo vypísal a odovzdal tlačivo na pobočke (ako tvrdí

žalovaný). Žalovaný teda svoju procesnú obranu založil najmä na tvrdení, že dňa 28.01.2019 riadne
oznámil poistnú udalosť na pobočke v E., t.j. vyplnil oznámenie o poistnej udalosti a toto odovzdal v ten
deň na pobočke. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil tlačivo – oznámenie o poistnej udalosti
a navrhol svedkov, ktorí mali potvrdiť ním uvádzané skutkové tvrdenia.

34. Významným argumentom zo strany žalovaného bolo, že disponuje tlačivom - oznámenie o poistnej

udalosti s dátumom 28.01.2019 potvrdeným pečiatkou pobočky a podpisom pracovníčky. Žalovaný tvrdí,
že pokiaľ má tlačivo, že 28.01. urobil oznámenie, treba z neho vychádzať napriek tvrdeniam svedkyne
p. F.. Svedkyňa p. F. tvrdila, že pečiatku a podpis pripojila k januárovému dátumu na žiadosť žalovaného
dodatočne v máji 2019, žalovaný tvrdil, že pečiatku a podpis pripojila už v januári 2019.

35. K dokazovaniu listinou súd všeobecne uvádza, že podstatnými aspektmi dokazovania listinou sú
predovšetkým jej pravosť (či je vydaná, resp. vyhotovená tým, kto je označený ako jej
autor alebo vystaviteľ) a pravdivosť alebo správnosť (súlad jej obsahu so skutočnosťou). Pri
posudzovaní listín je významné rozlišovanie na listiny verejné a súkromné. Ustanovenie § 205
CSP definuje verejné listiny ako „listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako

aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné“. Všetky ostatné listiny sú považované
za súkromné. Na rozdiel od súkromných listín verejné listiny podávajú, ak nie je dokázaný opak, plný
dôkaz o pravdivosti toho, čo je v nich osvedčené alebo potvrdené. Pri súkromnej listine stačí formálne
popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho
účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou (tiež rozhodnutie NS

SR sp. zn. 4Obdo/50/2018 z 31.07.2019). Spravidla totiž platí, že dôkazné bremeno pravosti alebo
pravdivosti takejto listiny zaťažuje toho, kto takúto listinu predložil ako dôkaz (obdobne NS SR sp. zn.
9Cdo/187/2022 zo dňa 27. 11. 2023, resp. nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 120/2020 publikovaný
v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 29/2020).

36. Oznámenie o poistnej udalosti je súkromnou listinou. Ak teda žalobca spochybnil, že listina bola
potvrdená pečiatkou pobočky a podpisom pracovníčky dňa 28.01.2024 (a predložil vlastné tvrdenia,
že to bolo až máji), dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto skutočnosti leží na žalovanom,
pretože on tvrdil, že listina bola potvrdená na pobočke dňa 28.01.2019 a z tejto skutočnosti odvodzoval
pre seba priaznivé dôsledky (preto nie je správne konštatovanie žalovaného, že z listiny treba bez

ďalšieho vychádzať). Vo vzťahu k prijímaniu podaní na pobočke poisťovne svedkyňa uviedla, že
pobočka prezenčnú pečiatku na tlačivo nedáva, údaj, kedy je podanie predložené pobočke, vyplýva zo
zadnej strany vľavo. Na prvej strane je miesto pre prezenčnú pečiatku podateľne centrály v Bratislave
(orámovaný priestor s poznámkou miesto pre podateľňu). Pobočka poisťovne nevydáva osobitné
potvrdenie o prijatí podania / oznámenia, iba na výslovnú žiadosť klienta potvrdí pečiatkou pobočky

tlačivo na zadnej strane. Pokiaľ teda klient nepožiada o potvrdenie, pobočka mu neposkytne žiaden
doklad, že v konkrétny deň na pobočke niečo podal.

37. Z porovnania tlačív predložených stranami sporu vyplýva, že tlačivo predložené žalobcom (č.l.
32) obsahuje prezenčnú pečiatku podateľne v Bratislave s dátumom 09.05.2019 a nalepeným kódom

(pre internú evidenciu) a na zadnej strane pri dátume 28.01.2019 nie je pečiatka pobočky ani podpis
pracovníčky (ide o tlačivo predložené žalovaným na pobočke dňa 07.05.2019 a zaslané pobočkou
centrále). Inak je zhodné s tlačivom preloženým žalovaným (č.l. 96 spisu), kde prezenčná pečiatka
a nalepený čiarový kód (logicky) absentujú (tieto sa pripájali až na podateľni v F.), na zadnej strane
je pečiatka pobočky s podpisom pracovníčky – svedkyne p. F.. Keďže z výpovedí svedkýň ako aj

žalovaného vyplýva, že v máji žalovaný predložil na pobočke tlačivo, ktorého kópiu obdržal v januári,
z tohto predloženého tlačiva vyhotovila pracovníčka scan / kópiu a zaslala na centrálu, možno
predpokladať, že prezenčná pečiatka v čase vyhotovovania scanu / kópie v máji 2019 na tlačive
nebola, a teda bola pripojená neskôr. Žalovaný zistenú skutočnosť neozrejmil. Uvedené závery všakv zásade nevyvracajú tvrdenie, že tlačivo bolo v januári na pobočke predložené (avšak oslabujú obranu
žalovaného).

38. Žalobca viackrát počas konania upozorňoval na rozpor v tvrdeniach žalovaného uvádzaných
v odpore a odvolaní proti uplatneniu postihu zo dňa 18.05.2019. Žalobca namieta, že z odvolania
žalovaného nevyplýva, že by dňa 28.01.2019 počas návštevy pobočky vypĺňal na mieste tlačivo alebo
že by takého tlačivo odovzdal pracovníčke pobočky, naopak, uviedol, že iba informoval o vzniku poistnej
udalosti. Na otázku odvolacieho súdu formulovanú v zrušujúcom rozhodnutí, aby sa bližšie vyjadril

k obsahu odvolania, žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru z formulácie „osobne som informoval
M., N.“ vyplýva, že poistnú udalosť oznámil, je tam uvedené kedy a akej osobe, na čo pracovníčka
uviedla, že poistná udalosť je už oznámená, na základe čoho vec považoval za uzavretú. V tej dobe
ho nenapadlo, aby vyjadrenie formuloval iným spôsobom. Z obsahu odvolania (založené na č.l. 103)
vyplýva, že žalovaný v úvode písal v mene vodiča vozidla a uvádzal dôvody, pre ktoré nemohol tento
v zákonnej lehote oznámiť vznik poistnej udalosti (zdravotný stav). Ďalej v texte odvolania uviedol,

že dňa 28.01.2019 osobne informoval M., N. na pobočke E., kde mu bolo pani H. F., expertom na
sporenie, úvery a poistenie oznámené, že poistná udalosť je M., N. už oznámená. Následne na základe
žiadosti o poskytnutie súčinnosti zaslal poštou na centrálu M., N. oznámenie o poistnej udalosti všetky
požadované doklady. Opakovane predmetné oznámenie a prílohy doručil osobne na nitriansku pobočku.
Na záver prosí, aby tieto skutočnosti zobrali do úvahy ako vážne objektívne dôvody hodné osobitného

zreteľa a v plnom rozsahu zrušili uplatnenie postihu. Súd konštatuje, že zo slovného spojenia „osobne
informoval“ explicitne nevyplýva, že by žalovaný vypísal tlačivo a nechal ho na pobočke, na druhej strane
zvolená formulácia nevylučuje, že k tomu došlo (striktným jazykovým výkladom z uvedeného vyplýva,
že žalovaný prišiel osobne na pobočku a podal informáciu, pričom z uvedeného jednoznačne nemožno
konštatovať, či išlo o ústne alebo písomné podanie informácie). V predmetnom odvolaní sa žalovaný

nezameral na to, či predložil na pobočke v januári oznámenie, prípadne v akej forme, skrátene uviedol,
aké úkony za účelom oznámenia poistnej udalosti urobil. Takisto sa zrušenia postihu nedomáhal z toho
dôvodu,žebysisvojuoznamovaciupovinnosťnesplnilvjanuári2019,prinajmenšomtotonekonštatoval.
Preto podľa názoru súdu z uvedeného dôkazu výslovne (ani nepriamo) nevyplýva popretie tvrdení
o vypísaní tlačiva, prípadne jeho ponechaní na pobočke poisťovne. Z uvedeného už vôbec nevyplýva,

že žalovaný sa rozhodol odoslať tlačivo poštou, ako tvrdí žalobca. Pre úplnosť k uvedenému dôkaznému
prostriedku súd uvádza, že tvrdenie v odvolaní, že poistná „udalosť je už oznámená“ systematickým
výkladom celého textu podľa názoru súdu znamená, že bola nahlásená treťou osobou, a nie že bola
nahlásená žalovaným (uvedené súd konštatuje vo vzťah k odpovedi žalovaného na otázku v rámci jeho
druhého výsluchu na č.l. 289 spisu a zhodnotenie tejto skutočnosti žalobcom v záverečnej reči).

39. Vo vzťahu k internej evidencii pobočky poisťovne (súpiska dokladov zo dní 07.05.2019 a 22.05.2019
a ručne vedená kniha za obdobie 24.01.2019 – 07.05.2019, 17.05.2019 – 23.05.2019 založené na č.l.
162 – 164) žalobca argumentuje, že dňa 28.01.2019 neboli prevzaté žiadne dokumenty od žalovaného
(podľa zaužívanej praxe ak boli prevzaté dokumenty od klienta, zapísalo sa jeho meno do knihy spolu

s číslom poistnej zmluvy a označením dokladu). Súd konštatuje, že záznamy potvrdzujú, že dňa
07.05.2019 predložil žalovaný na pobočke oznámenie o poistnej udalosti, technický preukaz a správu
od polície a dňa 22.05.2019 odvolanie, tieto doklady boli podľa súpisky aj odosielané do centrály.
Dňa 28.01.2019 nie je v internej evidencii žiaden záznam k menu žalovaného, teda pri dodržaní
všetkých postupov poisťovne (a vylúčení akéhokoľvek osobného alebo systémového zlyhania) by to

malo znamenať, že žalovaný v ten deň nepredložil žiaden doklad. Žalovaný v tejto súvislosti tvrdil, že si
pracovníčka pobočky nesplnila svoju povinnosť, resp. došlo u nej k pochybeniu, čo nemožno v zásade
vylúčiť.

40. Tvrdenia o skutkovom priebehu návštev žalovaného v januári a v máji 2019 na pobočke poisťovne

mali preukazovať svedkovia, ktorých navrhli obe strany sporu. Svedkyňa E. H. v plnom rozsahu potvrdila
verziu žalovaného. Potvrdila, že sa vopred dohli na návšteve pobočky, aby mal žalovaný údaje o nehode,
predtýmsanepoznali.Potvrdila,žepracovníčkapoisťovnedalavypísaťžalovanémuhlásenieoškodovej
udalosti,žalovanýhovyplnil,onasedelavedľanehopreprípad,žebybolopotrebnévyplniťnejakéúdaje,
pracovníčka následne nascanovala dokumenty, resp. si urobila fotokópie, oznámenie orazila, podpísala

a dala do ruky žalovanému. Svedkyňa potvrdila, že si pracovníčka originál ponechala, žalovanému dala
pracovníčkadorukylenkópiu,nieoriginál.Odchádzalistým,že jetovybavené.Bolinapobočkeešteraz
v máji, všetky doklady spolu podal žalovaný pracovníčke p. F.. Svedok H. A. C. potvrdil, že pracovníčka
uviedla, že je potrebné oznámiť udalosť na úradnom tlačive, žalovaný tlačivo vypísal sám a odovzdal.Originál zostal na pobočke, žalovanému bola odovzdaná kópia. Svedok uviedol, že mal z toho dobrý
pocit, že vec je vyriešená.

41. Svedkyňa navrhnutá žalobcom naopak uviedla, že v januári 2019 si žalovaný zobral tlačivo s tým,
že ho vypíše potom, nakoľko pán, ktorý spôsobil škodu, bol zranený a nevedel všetky informácie.
Myslí, že začal niečo vyplňovať, ale potom si ho zobral so sebou. Svedkyňa si nepamätala, či v januári
prišiel žalovaný ešte s niekým, na pobočke bolo v ten deň viacero ľudí, nevylúčila to. Potvrdila, že
v máji doniesol žalovaný na pobočku vyplnené oznámenie, technický preukaz a policajnú správu, z toho

vyhotovila kópie, zaslala do F. a rovnako aj mailom. V januári žiadne kópie nevytvárala. Potvrdila, že ide
o jej podpis na tlačive s tým, že podpis a pečiatku na tlačivo pripojila v máji. Uviedla, že ju žalovaný
v máji požiadal, aby dala na oznámenie pečiatku. Svedkyňa si nepamätala, z akého dôvodu tak žiadal.
Všeobecne k potvrdzovaniu podaní uviedla, že samostatné potvrdenia nevydávajú. Ďalej uviedla, že
na tlačivách hore v časti miesto pre podateľňu dáva pečiatku centrála v F. S. dátumom, kedy podanie
príde na podateľňu do F.. Na kópii pre klienta sa dáva pečiatka pobočky len v prípade, ak si to klient

vyžiada. Akékoľvek podanie pre poisťovňu sa potvrdí tak, že sa na podaní uvedie dátum a pripojí sa
pečiatka pobočky. Svedkyňa uviedla, že si v máji bola vedomá, že na tlačive je dátum 28.01.2019,
žalovaný tvrdil, že poštu posielal, ale pošta sa pravdepodobne stratila, preto tam nechala dátum, kedy
to žalovaný spisoval, nakoľko nevedela overiť, či to posielal alebo nie (predtým vo svojej výpovedi na
otázku, prečo žalovaný požadoval dodatočne v máji potvrdenie uviedla, že si nepamätá, možno preto,

že sa to podávalo neskôr alebo z dôvodu, že predložil policajnú správu o nehode).

42. Uvedené výpovede svedkov sú v priamom rozpore (tvrdenie proti tvrdeniu) ohľadom skutočnosti, či
vyplnené tlačivo o oznámené poistnej udalosti zostalo na pobočke alebo si ho žalovaný vzal so sebou,
že ho odošle sám. Súd preto výpovede svedkov hodnotil využitím doktríny B. (ide o slovo vzniknuté

spojením počiatočných písmen piatich anglických slov). Základnými východiskami je posúdenie 5
znakov výpovede a subjektu svedka. Prvým kritériom je reputácia, kde sa hodnotí sa celkové
spoločenské postavenie a status svedka v kontexte jeho sociálnych väzieb. Druhým kritériom je kritérium
„schopnosti vidieť“, kde sa hodnotí kontext zmyslového vnímania a schopnosti svedka vypovedať
o tom, čo vnímal svojimi zmyslami. Tretie kritérium sa týka osobného záujmu svedka, zisťuje sa jeho

prípadný záujem na výsledku sporu a pod., hodnotí sa prípadný dopad výsledku sporu na záujem
svedka, napríklad dotknutie jeho hmotnoprávneho postavenia (ani prípadná výhoda, resp. nevýhoda
nediskvalifikuje svedka absolútne, ale len v prípadnom kontexte s ostatnými hodnotiacimi kritériami ,
ako aj v kontexte ostatných vykonaných a hodnotených dôkazov). Ďalším kritériom je znalosť, kde sa
hodnotí sa prípadná odbornosť svedka. Posledným kritériom je neutralita, kde sa hodnotí sa celková

(ne)zaujatosť svedka. Súd musí starostlivo vyhodnotiť prípadnú zaujatosť svedka v kontexte ďalších
kritérií doktríny B., ako aj v kontexte celkového vyznenia výsluchu svedka – ako napríklad svedok
reagoval na otázky protistrany, prípadne na dopĺňajúce otázky sudcu v rámci tzv. materiálneho vedenia
sporu a pod.

43. Všetci vyššie uvedení svedkovia zhodne spĺňajú prvé a druhé kritérium, všetci svedkovia boli
prítomní a vlastnými zmyslami vnímali nimi uvádzané skutočnosti (svedkyne boli prítomné pri oboch
návštevách pobočky, svedok pri prvej návšteve), pričom neboli zistené žiadne významné okolnosti
obmedzujúcezmyslovévnímanieaschopnosťsvedkavypovedať(lenvminimálnejmieresvedkyňaF.pri
prvom výsluchu priznala, že so všetky okolnosti nepamätá, keď nevedela uviesť, či prišiel v januári 2019

žalovaný na pobočku sám). Čo sa týka kritéria prípadného dopadu výsledku sporu na záujem svedka,
tento u svedkyne H. zistený nebol (nemá žiaden vzťah k predmetu konania, ani k stranám, preto by
akékoľvek rozhodnutie súdu o požadovanom nároku nemalo zmeniť, resp. ovplyvniť jej hmotnoprávne
postavenie). Rovnako u svedka H. C. z konania nevyplývajú takéto skutočnosti (to, že je otcom
žalovaného, je potrebné posudzovať v súvislosti s posledným kritériom nestrannosti). Svedkyňa F.

vykonáva činnosti pre žalobcu na základe dohody o sprostredkovaní. Zohľadniac uvedený zmluvný
vzťah v prípade porušenia svojich povinností, resp. pochybenia (ako naznačuje žalovaný) by v zásade
mohol prichádzať vo všeobecnej rovine potenciálny postih, avšak súdu nie sú známe podmienky
zmluvnéhovzťahumedzipoisťovňouasvedkyňou,pretotietoúvahymôžubyťlenvteoretickejrovine.Čo
sa týka kritéria odbornosti svedka vzhľadom na pracovnú činnosť svedkyne F. má táto odborné znalosti

v oblasti poistenia, avšak vzhľadom na skutočnosti, ktoré mala dosvedčiť (faktické konanie žalovaného
v pobočke), nie je jej odbornosť v tomto smere významná (pre úplnosť tu súd neposudzuje zvýšenú
požiadavku konať s odbornou starostlivosťou napr. aj v kontakte so žalovaným, ale to, či jej odbornosť
mohla ovplyvniť váhu a hodnovernosť jej výpovede v porovnaní s osobou odborne v tejto oblastinespôsobilej). Napokon vo vzťahu ku kritériu neutrality, resp. nezaujatosti svedka, ako už bolo uvedené,
svedkyňa F. vykonáva činnosť pre žalobcu, pričom ona sama jednala v mene žalobcu so žalovaným ako
klientom pri situáciách, ktoré sú sporné v tomto konaní. Rovnako svedok H. C. bol otcom žalovaného.

Avšak ani pracovná činnosť pre stranu sporu, ani blízky príbuzenský vzťah nediskvalifikujú bez ďalšieho
svedka ako nedôveryhodného. Svedkyňa H. nemá významný vzťah ku žiadnej zo strán sporu (aj
napriek tomu, že jej syn je v priateľskom vzťahu so žalovaným), žalovaného pred prvou návštevou
v pobočke poisťovne nepoznala. V zásade boli výpovede svedkov (ak ich súd hodnotí samostatne)
vnútorne konzistentné, nerozporné. Vo výpovedi svedkyne H. súd nezistil žiadne vnútorné rozpory,

na položené otázky odpovedala konzistentne, plynule, v súlade so spontánnou časťou výpovede, jej
výpoveď neobsahovala zaváhania alebo neisté pasáže. Obdobne možno hodnotiť aj výpoveď svedka H.
C., pričom jeho výpoveď (tak v spontánnej časti ako aj v rozsahu položených otázok) bola stručnejšia.
Svedkyňa F. bola konzistentná v tvrdeniach o tom, že v januári kópiu tlačiva nevyhotovovala, že žalovaný
si vzal v januári tlačivo so sebou, že v máji mu na jeho požiadanie potvrdila tlačivo so spätným
dátumom. Neisto sa pri prvej výpovedi vyjadrila o tom, či v januári žalovaný tlačivo na pobočke vypisoval

(v spontánnej časti výpovede uviedla, že si zobral tlačivo s tým, že ho vypíše potom, následne na
otázku, či v januári dala prázdne tlačivo žalovanému alebo tam niečo vyplňovala, nesúvisiaco, zrejme
nepochopiac otázku odpovedala, že myslí, že začal niečo vyplňovať, ale potom si ho so sebou zobral).
Nejednoznačne sa svedkyňa vyjadrila ku skutočnosti, prečo žalovaný vyžadoval v máji potvrdenie, keď
na priamu otázku pri druhom výsluchu uviedla, že si nepamätá na dôvod, možno preto, že sa to podávalo

neskôr, alebo z dôvodu, že predložil policajnú správu o nehode. Uvedené pasáže z výpovede svedkyne
nie sú podstatného charakteru k okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci, ani nerobia jej
výpoveď ako celok nedôveryhodnou.

44. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že súd takýto dôkaz

posudzujenajskôrizolovanezhľadiskavierohodnostitoho,ktohopodáva(napríkladsvedok),ačispráva
sama osebe je svojím obsahom pravdepodobná alebo nie (až potom môže súd pristúpiť k posudzovaniu,
resp. hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti; Civilný sporový poriadok, 2. vydanie,
2022, s. 785 - 790: M. Števček, J. Bajánková). V tomto kontexte sú obe varianty protichodných výpovedí
svedkov pravdepodobné (aj variant o ponechaní originálu tlačiva na pobočke, aj variant o následnom

odoslaní tlačiva žalovaným). Ak súd hodnotí tieto výpovede vo vzájomnej súvislosti, vzhľadom na
zistenia o tom, že svedkyňa H. a žalovaný sa nepoznali a dohodli sa na spoločnej návšteve pobočky
poisťovne za účelom nahlásenia poistnej udalosti s tým, že svedkyňa doplní prípadné informácie, ktoré
budú potrebné, je pravdepodobnejšia tá podaná informácia, že žalovaný tlačivo na pobočke vyplnil
a nechal. Tento záver súdu vychádza aj z vyjadrenia svedkyne F., ktorá uviedla, že žalovaný si zobral

tlačivo s tým, že ho vypíše, nakoľko pán, ktorý škodu spôsobil, bol zranený a žalovaný nevedel všetky
informácie. Práve za týmto účelom bola na pobočke v januári svedkyňa H., ktorá vypovedala, že žiadne
údaje ani nemusela dopĺňať, navyše vodič vozidla bol v kóme a teda v tom čase nemohol poskytnúť
akékoľvek informácie. Pokiaľ však súd hodnotí výpovede svedkov v súvislosti s ostatnými dôkazmi, je
nutné skonštatovať, že oznámenie o poistnej udalosti predložené žalobcom (ktoré bolo doručené na

ústredie do Bratislavy) vzhľadom na spôsob jeho vzniku (kópia z tlačiva, ktoré malo byť odovzdané
žalovanému v januári), podporuje tvrdenia svedkyne F. o dodatočnom potvrdení tlačiva v máji a zvyšuje
dôveryhodnosť jej výpovede minimálne v časti, kde sa vyjadrovala k spôsobu potvrdenia tlačiva (t.j. že
bolo dodatočne potvrdené v máji spätne k januárovému dátumu), zároveň oslabuje procesnú obranu
žalovaného, keď v časti neguje ním tvrdený skutkový dej a znižuje aj dôveryhodnosť výpovede svedkyne

H. v časti o potvrdení tlačiva v januári.

45. Tvrdenia žalovaného majú preukazovať svedkovia a žalovaným predložené tlačivo s pečiatkou
pobočky (priame dôkazy) a tvrdenia žalobcu svedkyňa (priamy dôkaz) a odvolanie proti postihu a interná
evidencia pobočky poisťovne (nepriame dôkazy). Z vyššie uvedeného zhodnotenia dôkazov vyplýva,

že za situácie, keď je vo výpovediach svedkov zjavný rozpor, ostatné vykonané dôkazy nepriamo
podporujú tvrdenia svedkyne F., a teda argumentáciu žalobcu (interná evidencia pobočky poisťovne
a oznámenie o poistnej udalosti doručené ústrediu ; súd pri tomto hodnotení z dôkazu – odvolanie
proti postihu vzhľadom na vyššie uvedené závery o výklade jeho obsahu nevychádzal). Výpovede
svedkov navrhnutých žalovaným nepotvrdzujú žiadne iné dôkazy (okrem nich navzájom). Z pohľadu

súdu podstatné spochybnenie verzie žalovaného prinieslo najmä porovnanie obsahu tlačív (oznámenia
predloženého žalovaným a oznámenia, ktoré prišlo na podateľňu žalobcu v máji 2019) a z neho zistené
skutočnosti, ktoré pri prvom rozhodnutí posudzované nebolo a ktoré spôsobilo zmenu v závere, o tom,
či bolo tlačivo dňa 28.01.2019 na pobočke potvrdené a teda tu predložené. Vzhľadom na vyššieuvádzané závery je nutné konštatovať, že aj napriek tomu, že je tlačivo opatrené dátumom 28.01.2019
a potvrdením pobočky, táto skutočnosť vzhľadom na zistenia plynúce z dokazovania nepreukazuje,
že bolo v tento deň potvrdené a predložené na pobočke poisťovne. Naopak zhodnotenie oboch listín

a výpovede žalovaného a svedkyne F. nasvedčuje tomu, že tlačivo bolo potvrdené až v máji (súd
nevylučuje iný skutkový priebeh deja, avšak vzhľadom k tomu, že tlačivo na č.l.32 má byť kópiu tlačiva
na čl. 96, iný záver dôkazy v spise neponúkajú a iný záver neprezentoval ani žalovaný; súd len na okraj
uvádza, že bez uvedeného zistenia vyplývajúceho z porovnania listín by bola miera preukázania tvrdení
žalovaného oveľa vyššia a v zásade vylučujúca významné dôvodné pochybnosti). Ide o nepriamy dôkaz,

ktorý v zásade nevylučuje predloženie písomného potvrdenia žalovaným na pobočke už v januári, avšak
pôsobí na vnímanie dôveryhodnosti svedkov a posudzovanie tvrdení strán sporu.

46. Dôkazy priame aj nepriame hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom prihliada ku všetkému, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci konania (priamym dôkazom je taký dôkaz, ktorý priamo potvrdzuje

alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť; nepriamym dôkazom je taký dôkaz, ktorý dokazuje skutočnosť
inú, ale takú, z ktorej je možné usudzovať, či sa stala alebo nestala skutočnosť, ktorá je predmetom
dokazovania). Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu dospieť k záveru o pravdivosti skutočnosti,
ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe je možné nadobudnúť istotu o tom, že sa
táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom nemohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú

výsledky hodnotenia dôkazov podmienky len pre úsudok (domnienku), že je možné (viac či menej
pravdepodobné), že sa dokazovaná skutočnosť stala a pripúšťajú aj možnosť (väčšiu či menšiu
pravdepodobnosť) toho, že dokazovaná skutočnosť sa naopak nestala, nie je možné vyvodiť záver o
pravdivosti tejto skutočnosti. V takomto prípade súd rozhodne v neprospech toho účastníka, v záujme
ktorého bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

47. Dôkazné bremeno o splnení zákonnej oznamovacej povinnosti znáša žalovaný (teda neplatí,
že žalobca je povinný preukazovať nesplnenie povinnosti žalovaným). Po zhodnotení dôkazov sa
súdu stále javí pravdepodobnejšie tvrdenie žalovaného o tom, že tlačivo odovzdal na pobočke už
v januári 2019 (najmä s poukazom na výpovede svedkov a ich zhodnotenie v ich vzájomnej súvislosti).

Súd však nepovažuje skutočnosť za preukázanú podľa toho, či sa mu javí pravdepodobnejšia než
jej opozit, ale preto, že z vykonaného dôkazného prostriedku o jej existencii (pravdivosti) nie sú
objektívne dané dôvodné pochybnosti. Preto podľa súdu v posudzovanom prípade nemožno na základe
vykonaných dôkazov bezpečne a nad akékoľvek pochybnosti vyvodiť skutkový nález, že žalovaný
v januári 2019 písomne oznámil poistnú udalosť tým spôsobom, že tlačivo vypísal na pobočke a toto

tlačivo na pobočke odovzdal, pričom súd odkazuje na zhodnotenie dokazovania v bode 44 a 45.
Žalovanýtedaneuniesoldôkaznébremenovpreukázaní,žepísomneoznámilžalobcovipoistnúudalosť.

48. Súd ďalej skúmal, či je naplnená hypotéza právnej normy v § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP,
teda či sú splnené všetky predpoklady na priznanie regresného nároku. Z výpovedí svedkov p. H.

a H. C. jednoznačne vyplýva ich (minimálne subjektívne) presvedčenie, že odchádzali s tým, že je to
vybavené, resp. že vec je vyriešená (pozn. – doslovné vyjadrenia svedkov). Tieto vyjadrenia svedkov
súd považuje za hodnoverné vzhľadom k tomu, že žiaden iný dôkaz ich nespochybnil, sú navzájom
konzistentné a v súladné (čo neznamená, že potvrdzujú objektívny stav splnenia povinnosti žalovaným,
naopak odzrkadľujú ich subjektívne vnútorné presvedčenie). Konanie pracovníčky na pobočke teda

vyvolalo vo svedkoch dojem, že žalovaný svoju zákonnú povinnosť splnil (svedkovia vôbec neuvádzali,
že žalovaný bol poučený pracovníčkou, že tlačivo je potrebné odoslať na pobočku, toto svedkyňa F.
netvrdila ani pri prvom výsluchu, uviedla to len na výslovnú otázku súdu pri druhej výpovedi). Rovnaké
presvedčenie nadobudol aj žalovaný, čo vyplýva už z obsahu jeho odvolania proti uplatneniu postihu,
ako aj z ďalších vyjadrení predkladaných počas konania, že po prvej návšteve pobočky považoval vec za

uzavretú. Potom toto presvedčenie žalovaného časovo a logicky korešponduje s tvrdením žalovaného,
že na následnú výzvu poisťovne, ktorú obržal krátko po návšteve pobočky, mal zasielať odpoveď
(oznámenie o poistnej udalosti a príslušné doklady) obyčajnou poštou, bez dokladu o odoslaní (ide
o nepreukázané tvrdenie žalovaného), pričom poukázal na to, že vo výzve bola poznámka, že ak
oznámenie už vyplnil, má výzvu považovať za bezpredmetnú (aj preto mal zasielať doklady obyčajnou

poštou, nakoľko považoval svoju povinnosť za splnenú).

49. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na účel postihového práva žalobcu.
Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že účelom ustanovenia § 12 ods. 1, 2 zákona o PZP nie je lento, aby poistník / poistený nahradil poisťovateľovi (celkom alebo sčasti) poistné plnenie poskytnuté za
poisteného poškodenému. Uvedené ustanovenie má zároveň viesť osoby k riadnemu plneniu jeho (ich)
povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu poistenia, vrátane oznamovacej povinnosti. Náhrada, na

ktorú má v takom prípade poisťovateľ právo, vyjadruje aj určitý majetkový postih poisteného za to, že
nesplnil svoju povinnosť uloženú v § 10 ods. 1 zákona o PZP. Prioritou postihové práva by však mala
byť podľa súdu skôr preventívna funkcia ako represívna, smerujúca k dodržiavaniu pravidiel cestnej
premávky a k plneniu povinnosti voči poisťovateľovi.

50. Aksúddospelkzáveru,ženedošlokpísomnémuoznámeniupoistnejudalostižalovanýmvzákonnej
dobe (ale len k ústnemu nahláseniu na pobočke), vyššie uvádzané okolnosti podľa názoru súdu
predstavujú v konkrétnych okolnostiach dôvody hodné osobitného zreteľa, pri ktorých zohľadnení by
právožalobcunaregresnúnáhradunevzniklo.Dôvodomhodnýmosobitnéhozreteľanemusíbyťvýlučne
objektívna nemožnosť (napr. technická nemožnosť oznámiť dopravnú nehodu zo zahraničia alebo pobyt
v nemocnici). Vzhľadom na všeobecný obsah pojmu dôvodov hodných osobitného zreteľa je v každom

prípade nevyhnutné posudzovať vec individuálne. Nie každé aktívne konanie povinného subjektu, ktoré
nevedie z nejakého dôvodu k splneniu povinnosti, možno považovať za takéto okolnosti, skôr naopak,
treba tento pojem vykladať reštriktívne a zohľadniť len také skutočnosti, ktoré sú objektívne takého
charakteru, že vylučujú priznanie postihu voči povinnej osobe. Malo by ísť o okolnosti, ktoré nie sú
vyvolané len subjektívnym postojom alebo vnímaním osoby, voči ktorej postih smeruje, ale o také, za

ktorých by sa rovnako správali aj iné osoby. Súd dôvody hodné osobitného zreteľa vidí v tom, že
žalovaný ako poistník v zákonnej 30 dňovej lehote na splnenie oznamovacej povinnosti navštívil dňa
28.01.2019 pobočku poisťovne za účelom oznámenia poistnej udalosti - dopravnej nehody (ktorej nebol
účastníkom), spolu s matkou vodiča vozidla (po predchádzajúcej dohode s ňou, aby mohla doplniť
v prípade potreby údaje potrebné pre oznámenie poistnej udalosti). Žalovaný konal proaktívne, nebol

pasívny pri plnení zákonných povinností. Pracovníčkou pobočky im bolo oznámené, že poistná udalosť
už bola nahlásená, v systéme je evidovaná. Napriek tomu si žalovaný vyžiadal tlačivo na nahlásenie
poistnej udalosti, resp. pracovníčka mu toto tlačivo poskytla a žalovaný ho na pobočke vypisoval.
Pokiaľ následné konanie pracovníčky pobočky vyvolalo vo svedkoch a žalovanom v januári 2019
oprávnený dojem, že vec je vyriešená, t.j. poistná udalosť je riadne nahlásená, nebolo by spravodlivé

ani napĺňajúce účel právnej normy sankcionovať za to žalovaného. Podstatné v daných okolnostiach je,
že toto „ubezpečenie“ prišlo zo strany poisťovne, resp. osoby, ktorá sa prezentuje ako jej pracovník.

51. V čase návštevy poisťovne žalovaným dňa 28.01.2019 bola už poistná udalosť nahlásená (čo je
v rozpore s tvrdením žalobcu o tom, že sa o poistnej udalosti dozvedel prvýkrát z mailu poškodeného

zo dňa 30.01.2019, čo však nemá podstatný význam, možno len poukazuje na určité nedostatky
v internej evidencii). Súd uvedené zdôraznil len pre úplnosť, vedomý si súdnej praxe, podľa ktorej
uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu poistného plnenia opodstatnené a nepriečiace sa dobrým
mravom aj v prípade, že poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného
plnenia (už) z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj

v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu
činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému (súd podotýka, že uvedený záver
už nebude v budúcnosti použiteľný vzhľadom na prijatú novelu zákona o PZP účinnú od 01.08.2024,
nakoľko zákonnou podmienkou sa stane aj dôsledok spočívajúci v sťažení alebo znemožnení riadneho
prešetrenia poisťovateľom potrebnom na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť plnenie). Žalobca

uvádza, že neoznámenie poistnej udalosti ovplyvnilo dĺžku, priebeh a oddialenie poskytnutia peňažného
plnenia, ale nešpecifikuje, v akom rozsahu (podľa výpisov na č.l.. 80 a nasl. plnil prvýkrát v marci 2019).
Súd však na tomto mieste nechce spochybňovať uvádzané tvrdenia, nakoľko na to nemá dostatočný
podklad a ani dôvod.

52. Nezohľadnenie vyššie uvedených skutočností by sa javilo súdu vzhľadom na zistený skutkový stav
extrémne nespravodlivé, tak s poukazom na konanie žalovaného, na výšku uplatňovaného postihu, ako
aj na skutočnosť, že nemožno vylúčiť, že došlo k pochybeniu na pobočke poisťovne (súd už vyššie
konštatoval, že aj keď sú tvrdenia žalovaného pravdepodobné, nepreukázal ním tvrdené skutočnosti,
vo vzťahu ku ktorým znáša dôkazné bremeno, bez dôvodných pochybností; inak povedané súd nemal

preukázané,žesisvojupovinnosťnesplnil).Vzhľadomnavýškužalovanejsumy(ktorájeužsíceznížená
o 50% oproti poskytnutému plneniu) súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade priznania nároku
žalobcovi by súd nemal moderačné oprávnenie znížiť náhradu za vyplatené poistné plnenie, t.j. nemohol
by už zohľadniť okolnosti, ktoré považuje za hodné osobitného zreteľa ako dôvody na moderáciu výškypostihu, keďže podľa posledných rozhodnutí vyšších súdnych autorít takéto oprávnenie prislúcha len
poisťovateľovi (rozhodnutie NS SR sp. zn 4 Obdo 84/2018, ale aj nedávne rozhodnutie NS SR sp. zn
6Cdo/5/2022 zo dňa 28.02.2024 a rozhodnutie ústavného súdu I. ÚS 585/2023, ktoré sa zaoberalo aj

opozitnými nálezmi sp. zn. III. ÚS 90/2021 a sp. zn. IV. ÚS 377/2018).

53. K procesnej stránke súd uvádza, že v rámci predbežného právneho hodnotenia sa výslovne dôvodmi
hodnými osobitného zreteľa nezaoberal, avšak z vyjadrení súdu počas konania bolo zrejmé, pod akú
právnu normu bude skutkový stav subsumovať, t.j. § 12 ods. 1 písm. g) PZP, ktorá v hypotéze právnej

normy ako podmienku vzniku nároku poisťovateľa stanovuje neplnenie tam uloženej povinnosti bez
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto nejde o prekvapivé posúdenie skutkového stavu a ak súd
takéto okolnosti zistí, je povinný ich zohľadniť.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP. Prvoinštančné a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok a úspech strany sporu sa posudzuje

v závislosti od výsledku celého konania. Keďže bol žalovaný v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100 %.

57. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

8Csp/49/2022

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.