Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Róbert Matulák

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Pc/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824203866
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3824203866.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C., D. E. F. XXX/XX, proti dcére navrhovateľa: G. H., nar. X.XX.XXXX, bytom C., D. E.
F. XXX/XX, o návrhu navrhovateľa o zrušenie vyživovacej povinnosti voči dcére a o vzájomnom návrhu
dcéry navrhovateľa o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa, A. B., nar. X.X.XXXX, o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči dcére, G. H.,
nar. X.XX.XXXX, zamieta.

II. Mení rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 13P/670/2005-29, zo dňa 17.1.2006, v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 17CoP/28/2006-60, zo dňa 4.7.2006, vo výroku
o vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči dcére G. tak, že počnúc dňom 30.7.2024 zvyšuje vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa voči dcére G. zo sumy 1.600 Sk mesačne na sumu 200 eur mesačne, ktoré
výživné je povinný platiť k rukám dcéry G., mesačne vždy vopred, najneskôr do 5. dňa kalendárneho
mesiaca, za ktorý sa výživné poskytuje.

III. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 30.7.2024 do vyhlásenia tohto rozhodnutia vo výške 444,35

eur, povoľuje súd navrhovateľovi zaplatiť dcére G. v pravidelných 20 eur mesačných splátkach spolu
s bežným výživným až do úplného uhradenia celej dlžnej sumy, pod následkom straty výhody splátok
a zročnosti celej dlžnej sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na tunajší súd, dňa 17.7.2024, navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu
povinnosť voči dcére G., z dôvodu, že táto je už dospelá a ukončila štúdium.
2. Dcéra navrhovateľa, podaním, zo dňa 30.7.2024, žiadala návrh otca o zrušenie jeho vyživovacej

povinnosti voči nej zamietnuť, s tým, že do 31.8.2024 je ešte študentkou Súkromnej školy umeleckého
priemyslu G. I., pričom bola prijatá na ďalšie štúdium v školskom roku 2024/2025 na Súkromnú školu
umeleckého priemyslu G. J.. Z tohto dôvodu žiadala o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči nej
na sumu 200 eur mesačne, a to od podania vzájomného návrhu na súd, teda od 30.7.2024 (viď obsah
zápisnice o pojednávaní 14.10.2024).
3. Dokazovaním, vykonaným na pojednávaní, vypočutím navrhovateľa a jeho dcéry, ako aj
oboznámením s obsahom spisu, osobitne návrh č.l. 1, lustrácie v sociálnej poisťovni č.l. 4, vyjadrenie

dcéry navrhovateľa č.l. 12, potvrdenie o prijatí na štúdium č.l. 13, výpis z listu vlastníctva č. XX pre k.ú. K.
č.l. 21, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) Prievidza č.l. 23, potvrdenie
ÚPSVaR Prievidza o poberaní prídavku na dieťa č.l. 24-25, správa Sociálnej poisťovne pobočka
Prievidza na dcéru navrhovateľa č.l. 26, správa Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza na navrhovateľač.l. 27, potvrdenie sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplácaných navrhovateľovi č.l. 28,
správa Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza na matku dcéry navrhovateľa č.l. 29, Dohoda o rozviazaní
dohody o brigádnickej práci študentov č.l. 30, potvrdenie o príjme dcéry navrhovateľa č.l. 31, doklad

o vyúčtovaní mzdy za mesiac jún 2024 č.l. 32, potvrdenie o dohode o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru č.l. 33, potvrdenie o príjme dcéry navrhovateľa č.l. 34, potvrdenie o splátke úveru
č.l. 35, časť zmluvy o úvere na bývanie č.l. 36, daňové priznanie L. A. za rok 2023 č.l. 38-54, oznámenie
ÚPSVaR Prievidza č.l. 55, Dohoda o skončení pracovného pomeru u matky dcéry navrhovateľa č.l. 57,
rodný list maloletej G. č.l. 59, rozhodnutie o prijatí maloletej G. do školy č.l. 60-61, rozhodnutie Sociálnej

poisťovne pobočka Prievidza ohľadne matky dcéry navrhovateľa č.l. 62, predpis mesačných záloh č.l.
64, platobné doklady SIPO č.l. 65-68, daňové priznanie matky dcéry navrhovateľa za rok 2023 č.l. 71-76,
potvrdenie o zdaniteľných príjmoch matky dcéry navrhovateľa č.l. 77-80, vyjadrenie navrhovateľa č.l. 81,
vyúčtovanie exekučného konania, upovedomenie o vymáhaní pohľadávok č.l. 82-83, daňové priznanie
navrhovateľa za rok 2023 č.l. 84-102, potvrdenie o výške príjmu manželky navrhovateľa č.l. 103, výpis
z účtu navrhovateľa – nájomné byt č.l. 104, výpis z účtu navrhovateľa - inkaso č.l. 105, výpis z účtu

manželky navrhovateľa č.l. 106-107, úvery Home Credit č.l. 108-109, 113, životné poistenie platené
rodinou navrhovateľa č.l. 111-112, rodné listy manželky navrhovateľa č.l. 114-116, zmluva o splátkovom
úvere č.l. 117, potvrdenia o návšteve škôl deťmi manželky navrhovateľa č.l. 118-120, správa Okresného
dopravného inšpektorátu Prievidza č.l. 125, správa Súkromnej školy D. C. I. č.l. 128, správa Súkromnej
školy umeleckého priemyslu J. č.l. 129, vyúčtovanie exekučného konania č.l. 131, kúpna zmluva č.l. 132,

vyjadrenie dcéry navrhovateľa č.l. 137, platobný doklad SIPO a ďalšie tri doklady založené v spise na č.l.
138, vyúčtovacia faktúra za elektriku č.l. 140, vyúčtovacia faktúra za dodávku zemného plynu č.l. 142,
doklady č.l. 144-151, dohoda o zmene pracovných podmienok u priateľa dcéry navrhovateľa č.l. 152,
výplatná páska priateľa dcéry navrhovateľa č.l. 153, poštový poukaz č.l. 154, a s obsahom pripojeného
spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13P/670/2005, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 13P/670/2005-29, zo dňa 17.1.2006, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 17CoP/28/2006-60, zo dňa 4.7.2006, bola dcéra
navrhovateľa zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi (navrhovateľovi) bola uložená vyživovacia
povinnosť na vtedy ešte maloletú dcéru vo výške 1.600 Sk mesačne, s účinnosťou od 1.8.2005, ktoré
výživné bol otec povinný platiť na výživu dcéry k rukám jej matky, mesačne vždy vopred, najneskôr do

5. dňa v mesiaci. Týmto rozhodnutím súd takisto rozhodol o zaplatení zameškaného výživného otcom
v mesačných splátkach po 1.000 Sk a súčasne súd upravil aj styk otca s vtedy ešte maloletou dcérou
tak, že bol oprávnený s dcérou sa stretávať každú nedeľu v párnom týždni v čase od 15,00 hod. do
17,00 hod..
5. Z obsahu vyššie uvedeného spisu mal súd preukázané, že matka vtedy ešte maloletej dcéry

navrhovateľa v tom čase poukazovala na zhoršený zdravotný stav dcéry, ktorá mala predpísanú
bezlepkovú diétu. S dcérou žila v spoločnej domácnosti s rodičmi, pričom jej matka bola podnikateľkou
a jej otec na dôchodku. Od narodenia dcéry bola matka poberateľkou rodičovského príspevku vo
výške 4.110 Sk a neskôr vo výške 4.230 Sk a poberateľkou prídavkov na dieťa vo výške 540 Sk
mesačne. Navrhovateľ v tom čase bol zamestnaný, v predchádzajúcom období pracoval u viacerých

zamestnávateľov, a od 25.11.2005 v spoločnosti M. G. J., keď za mesiac december 2005 dosiahol čistý
zárobok vo výške 7.600 Sk, s tým, že jeho zárobky u vtedajšieho zamestnávateľa môžu byť vo výške
10.000 Sk (332 eur) mesačne. Žil v spoločnej domácnosti s priateľkou, s ktorou býval v prenajatom byte.
Všetky poplatky za prenájom bytu boli vo výške 7.000 Sk (232 eur) mesačne.
6. Z podaných správ vo vyššie uvedenom spise mal súd preukázané, že v období od 1.4.2005 do

16.8.2005 otec dieťaťa pracoval na Bani B., kde bol s ním podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
ukončený pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Za riadne odpracované mesiace
u tohto zamestnávateľa dosiahol zárobky v sumách 11.527 Sk a 10.575 Sk. V období od 18.10.2005 do
24.11.2005 pracoval v spoločnosti D. C., kde s ním bol pracovný pomer rozviazaný v skúšobnej dobe
na jeho podnet, pričom v mesiaci november 2005 dosiahol čistý zárobok vo výške 5.233 Sk, pričom

počas tohto pracovného pomeru viackrát vyžadoval u majstra, aby bol uvoľnený z pracovného procesu
po niekoľkých hodinách práce. 25.11.2005 opätovne zmenil zamestnávateľa, u ktorého mal možnosť
mesačne zarobiť sumu 10.000 Sk. S poukazom na ľahkomyseľnosť otca k plneniu si svojich pracovných
povinností a takisto na časté zmeny pracovných pomerov a dôvody skončenia týchto pracovných
pomerov, vychádzal súd v tom čase u otca pri určovaní rozsahu jeho vyživovacej povinnosti aj zo zásady

potencionality príjmov, t.j. príjmov, ktoré mohol naďalej dosahovať, ak by na N. J. nebol s ním ukončený
pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Z týchto dôvodov považoval súd za primerané
uložiť otcovi vyživovaciu povinnosť v sume 1.600 Sk mesačne (53,11 eur mesačne).7. Z vyjadrení oboch účastníkov konania je zrejmé, že ich vzájomný vzťah dobrý nie je, aj keď bývajú
obaja na tej istej ulici, nekontaktujú sa, nemajú o vzájomné stretnutia žiaden záujem.
8. Navrhovateľ je v súčasnej dobe ženatý, okrem dospelej dcéry G. však ďalšiu vyživovaciu povinnosť

nemá.
9. Matka dcéry navrhovateľa je slobodná, žije v domácnosti so svojím priateľom, L. A., ktorý je
podnikateľom, pričom z daňového priznania k dani z príjmov menovaného za rok 2023 mal súd zistené
jeho celkové ročné príjmy vo výške 28.900 eur a výdavky vo výške 19.671,55 eur. Spolu splácajú úver na
bývanie vo výške 450,12 eur mesačne (č.l. 35-37). Okrem dospelej dcéry G. má ešte jednu vyživovaciu

povinnosť k maloletej dcére G., nar. XX.XX.XXXX (rodný list - č.l. 59), ktorá v súčasnej dobe navštevuje
druhý ročník základnej školy. Náklady u matky dcéry G. na bývanie sú spolu vo výške 256 eur mesačne
(č.l. 65-66).
10. Matka navrhovateľovej dcéry poberá na G. a takisto mladšiu dcéru G. prídavky na dieťa v celkovej
výške 120 eur mesačne (č.l. 24-25). Nie je evidovaná ako zamestnanec a ani ako poberateľ dávok
vyplácanýchSociálnoupoisťovňoupobočkaPrievidza(č.l.29).MatkadcéryG.jevevidenciiuchádzačov

o zamestnanie počnúc dňom 29.5.2024, s tým, že nemá nárok na dávku v nezamestnanosti (č.l. 62).
V období od 1.3.2023 do 28.5.2024 bola zamestnaná u súkromnej podnikateľky, G. K. (č.l. 58), pracovný
pomer, ktorý bol skončený na základe dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka
práce (č.l. 57). Z daňového priznania matky za rok 2023 mal súd zistený úhrn jej príjmov od všetkých
zamestnávateľov v celkovej výške 1.217,69 eur, úhrn povinného poistného 386,33 eur, základ dane

831,36 eur, daň 0 eur a úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov vo výške 1.048,70 eur (č.l. 71-79).
11. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči dcére G., jej matke nepribudol žiaden
majetok väčšej hodnoty, navrhovateľ sa stal podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1/7
(výpis z listu vlastníctva č. XX v k.ú. K. – č.l. 21), ktorú nehnuteľnosť v tomto podiele v júli 2024 predal za
kúpnu cenu 4.730 eur (Kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 16.7.2024 – č.l. 132).

12. Od 1.10.2023 je navrhovateľ vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z daňového priznania
navrhovateľa za rok 2023 mal súd zistené ročné príjmy v celkovej výške 32.414,81 eur a výdavky vo
výške 22.674,27 eur, základ dane 9.740,54 eur a daň 122,66 eur. Za mesiace máj a jún 2024 mu boli
vyplatené nemocenské dávky spolu vo výške 382,70 eur (č.l. 28).
13. Navrhovateľova dcéra G. je nemajetná a bez akéhokoľvek príjmu. V súčasnej dobe žije v spoločnej

domácnosti so svojím priateľom v nehnuteľnosti vo vlastníctve jej starých rodičov. So svojím priateľom
v súčasnosti očakáva narodenie dieťaťa. V minulosti si privyrábala na základe dohôd o brigádnickej práci
študentov (č.l. 30), na základe ktorých mala príjem v spoločnosti H. L. N., O., za obdobie marec 2023
až november 2023 spolu vo výške 2.161,83 eur netto (č.l. 31) a v spoločnosti KAUFLAND Slovenská
republikav.o.s.,zaobdobieoddecembra2023domarca2024spoluvovýške1.466,90eurnetto(č.l.34).

14. Zo správy Súkromnej školy umeleckého priemyslu G. J. (č.l. 13), mal súd zistené, že navrhovateľa
dcéra G. bola prijatá v školskom roku 2024/2025 do prvého ročníka denného trojročného pomaturitného
štúdia, odboru Grafika vizuálnej komunikácie.
15. Zo správy Súkromnej školy umeleckého priemyslu I. (č.l. 128), mal súd zistené, že dcéra
navrhovateľa študovala na ich škole v študijnom odbore Propagačné výtvarníctvo, pričom štúdium

ukončila dňa 6.6.2024 maturitnou skúškou. Absolvent odboru Propagačné výtvarníctvo nájde uplatnenie
v oblasti grafického a priestorového dizajnu, v štúdiách dizajnu, v spotrebnom priemysle, v službách,
v oblasti reklamy, prípadne v samostatnej podnikateľskej činnosti. Môže pokračovať v štúdiu na vysokej
škole výtvarného zamerania, humanitné a spoločenské vedy alebo v pomaturitnom špecializačnom
štúdiu.

16. Zo správy Súkromnej školy umeleckého priemyslu J. (č.l. 129), mal súd zistené, že dcéra
navrhovateľa je ich žiačkou prvého ročníka pomaturitného štúdia, za štúdium zaplatila školné vo výške
500 eur za rok a jednorazový poplatok vo výške 200 eur ako zápisné. Školné je použité ako spoluúčasť
na cestovnom a vstupnom na exkurzie a výstavy. Platí sa z neho spotrebný materiál v hodnote 300 eur
za rok. Druhou zložkou je suma cca 100 eur, ktorá je potrebná na to, aby si žiak zabezpečil pomôcky na

vyučovanie (zošity, umelecké náradie ako štetce, ceruzky, rydlá, lepidlá, orezávač a dosky na výkresy,
ktoré má mať každý žiak svoje). Absolvent tohto štúdia je vzdelaný odborník s vyšším odborným
vzdelaním,schopnýsamostatnevýtvarnemyslieťakreatívnesauplatniťvpraxi–vnáročnýchodborných
profesiáchodborovgrafickéhodizajnu,grafikyvizuálnychkomunikáciíatvorivéhoirealizačnéhoprocesu
komunikačných technológií, teda v celej šírke prostriedkov i foriem pôsobenia súčasnej vizuálnej kultúry.

Je schopný pracovať samostatne, aj v tímovom zoskupení, čo je nevyhnutým predpokladom jeho
budúceho zariadenia sa do pracovného mechanizmu, reklamných agentúr, kreatívnych štúdií a tiež
v rámci vlastnej podnikateľskej činnosti v odbore. Oproti štúdiu na strednej škole dostane k odborným
predmetom vyššiu nadstavbu, ktorá ju pripraví na reálne zaradenie sa do praxe. Oproti základnémuvykonávaniu remesla v existujúcej spoločnosti bude schopná dosahovať aktuálne trendy v tvorbe, bude
schopná samostatného podnikania v študijnom odbore ako aj lepšieho uplatnenia sa v priestore celej
Európskej únie. Pomaturitné štúdium bude ukončené absolventskou skúškou po troch rokoch štúdia.

Škola pracovné miesta absolventom nezabezpečuje. Je ale pravidlo, že sa žiaci stretávajú so zadaniami
z praxe počas štúdia a pracujú na cvičných zadaniach pre reálne firmy. Súčasťou štúdia je odborný jazyk
a sebaprezentácia žiaka vďaka predmetu marketing, praktická ekonomika a podobne.
17. V priebehu konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením svojej dcéry a takisto ani s tým,
abyhosúdzaviazalplatenímvyššiehovýživnéhonadcéruG..Poukázalnato,žejehodcérasícedoložila

list o prijatí na denné pomaturitné štúdium, čaká však narodenie dieťaťa v dohľadnom čase, nastúpi na
materskú dovolenku, takže je otázne, či školu navštevovať bude denne, externe alebo či ju vôbec bude
navštevovať. Poukázal tiež na to, že žije s partnerom – otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti, ktorý je
zamestnaný, pričom jeho príjem je vyšší ako príjem jeho. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani majetok,
pričom výživné na dcéru G. má uhradené do konca augusta 2024. Mimo toho spláca zameškané odvody
voči zdravotnej a sociálnej poisťovni v sume 200 eur mesačne (viď exekúcia č.l. 82-83), lieči sa na

tromboflebitídu – dlhodobé užívanie liekov na riedenie krvi. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou
a jej tromi deťmi, pričom H. P. je študentkou vysokej školy (vreckové a bývanie G. I. 100 eur) – č.l. 118,
120, P. P. je študentom strednej školy a takisto O. P. je študentkou strednej školy (č.l. 119), navštevuje
súkromné tanečné gymnázium, pričom tanečný krúžok a vreckové predstavuje sumu 70 eur (rodné listy
detí manželky navrhovateľa (č.l. 114-116). Jeho čistý mesačný príjem z daňového priznania za rok 2023

predstavuje sumu 751,49 eur, manželkin čistý priemerný príjem za posledných 12 mesiacov predstavuje
sumu 1.209,66 eur (č.l. 103), mesačne platia poplatok za byt 204 eur (č.l. 104), inkaso 65,39 eur (č.l.
105), splátku hypotekárneho úveru na byt 24,53 eur + 223,04 eur (č.l. 106-107), životné poistenie 50
eur + 30 eur (č.l. 111-112), splátku úveru Home Credit 120,51 eur a splátku úveru Home Credit 116,63
eur (č.l. 108-109).

18. Na pojednávaní, dňa 22.8.2024, navrhovateľ okrem iného uviedol, že za inej situácie, keďže jeho
dcéra chodí do školy, by nemal problém na ňu výživné platiť, jeho dcéra však má vlastnú rodinu, má
priateľa a teda žiada, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť. V minulosti mal exekúcie aj pokiaľ ide
o jeho vyživovaciu povinnosť voči dcére G., pričom všetky nedoplatky už zaplatil (č.l. 131). V súčasnej
dobe už nemá z čoho dcére výživné platiť. S dcérou sa nekontaktuje od času, keď boli zavedené COVID

opatrenia, kedy výživné platil dcére na ruku, pričom mu bolo povedané, že s tým problém nebude, všetko
sa potvrdí, čo však nebola pravda a v rámci exekúcie prišiel aj o vodičský preukaz pre nezaplatenie
výživného.
19. Na pojednávaní, dňa 22.8.2024, dcéra navrhovateľa okrem iného uviedla, že v súčasnosti nastupuje
na trojročné štúdium na strednej škole G. J., ktoré je denným štúdiom, na základe ktorého získa titul

za menom, táto škola jej ponúkla najlepšie možnosti jej ďalšieho vzdelania, preto si ju vybrala. Je
pravda, že je tehotná, je v šiestom mesiaci tehotenstva. V pôvodnej škole študovala grafický dizajn,
išlo o štvorročné štúdium, ktoré ukončila maturitnou skúškou. V septembri nastupuje na pomaturitné
štúdium, ktoré sa tiež týka grafického dizajnu, aby mohla nastúpiť do nejakej práce, potrebuje 4 roky
praxe ohľadne grafického dizajnu. V rámci pomaturitného štúdia bude aj praxovať. V budúcnosti chce so

svojím partnerom uzavrieť manželstvo. Býva u svojich starých rodičov G. J. N., kde býva aj jej partner,
ktorý pracuje G. O. a v čistom zarobí mesačne sumu 1.500 eur (viď výplatná páska na č.l. 153). Ona
sama nemá žiaden príjem. Školu ju vyjde na 500 eur ročne. Na stravu minú mesačne s priateľom sumu
400 eur, z toho na ňu sumu 200 eur, spolu s partnerom uhrádzajú energie v mieste ich terajšieho bydliska
mesačne v sume 140 eur. Mesačné náklady na ošatenie u nej sú vo výške 100 eur, voľnočasové aktivity

nemá žiadne.
20.Zvyjadreniadcérynavrhovateľa,zodňa9.9.2024,doručenésúdudňa10.9.2024,malsúdzistené,že
po pôrode nechce prerušiť štúdium a preto jej s výchovou dieťaťa bude pomáhať otec dieťaťa a rodinní
príslušníci z maminej strany. Nemá nárok na materskú dovolenku, iba rodičovský príspevok. K svojmu
vyjadreniu predložila do spisu viacero potvrdení o výške úhrad rôznych súm peňazí za energie, z ktorých

súd zistil zálohové platby za plyn vo výške 61 eur, elektrinu 26 eur, vodu 10 eur, TV + internet 28 eur
a takisto, že v súvislosti s dodávkou elektriny a takisto plynu bol v mieste bydliska dcéry navrhovateľa
pri poslednom vyúčtovaní nedoplatok (pokiaľ ide o elektrinu v sume 96,84 eur a pokiaľ ide o plyn v sume
85,87 eur – č.l. 140-143).
21. Na pojednávaní dňa 14.10.2024 dcéra navrhovateľa okrem iného uviedla, že zotrváva na svojej

predošlej výpovedi k meritu veci. Žiada, aby súd zvýšil jej otcovi vyživovaciu povinnosť na ňu z pôvodne
určenej sumy na sumu 200 eur mesačne, pričom každý mesiac až doposiaľ jej otec na výživu platil
sumu 55 eur mesačne. Nad rámec tejto sumy jej v minulosti nikdy neposlal žiadnu sumu. Býva u starých
rodičov, zmluvu nemá uzatvorenú ohľadne bývania u nich žiadnu. Je to na ústnej dohode, s tým, žespolu s priateľom uhrádzajú všetky náklady, ktoré v súvislosti s bývaním vzniknú. Pokiaľ ide o nedoplatky
za elektrinu a plyn, tieto sú už zaplatené, zaplatil to jej priateľ. Pokiaľ do spisu predložila rôzne doklady
o zakúpení rôznych vecí od rôznych spoločností (č.l. 144-149), ide o náklady, ktoré má od svojej mamy

a týkajú sa jej mladšej sestry G., voči ktorej má jej matka ešte vyživovaciu povinnosť. Uviedla tiež, že
má náklady súvisiace s drogériou a hygienou vo výške asi 100 eur mesačne. Jej matka aj s dcérou G.
žije so svojím priateľom, ktorý spláca hypotéku zo svojho príjmu (viď aj doklad na č.l. 35). Jej matka
nemá ukončenú ani strednú školu.
22. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je
vydatá,jepovinnýnajdlhšiepodobudvochrokov,najneskôrododňapôrodu,prispievaťmatkeprimerane
na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

24. Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť

mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej
výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu
potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka
podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj len „zákon o rodine“), dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je
zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

27. Podľa 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“), právo na výživné
sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté
dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody
hodné osobitného zreteľa.

28. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že už nemá vyživovaciu povinnosť voči dcére z dôvodu, že táto žije
s priateľom, ktorý má násobne vyšší príjem než on sám, súd sa s jeho názorom nestotožnil. Je potrebné
uviesť, že príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne
sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie

matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru, a súčasne aj zvýšené
výdavky spojené s týmito skutočnosťami. Aktívnu legitimáciu má matka (zo zákona síce nevyplýva
explicitne prednosť takéhoto druhu vyživovacej povinnosti pred vyživovacou povinnosťou rodičov voči
takejto matke, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, vyplýva to však zo skutočnosti
rodičovstva), ktorá nie je vydatá za otca dieťaťa, v prípade, že tehotenstvo bolo ukončené pôrodom,

odhliadnuc od toho, že sa dieťa narodilo živé, alebo mŕtve. Tento príspevok bude teda užší, než v prípade
vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, súčasne však širší, ako pri vyživovacej povinnosti medzi
ostatnými príbuznými. Rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojené s tehotenstvom
a pôrodom a odôvodnená požiadavka spoluúčasti otca na ich znášaní a spravidla aj zhoršenej príjmovejsituácie matky. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu
vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov,
súlad s dobrými mravmi). Účelom tohto ustanovenia je zabezpečenie prostriedkov na úhradu výživy

tehotnej ženy a matky, krytie nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom ako aj zabezpečenie
výživy dieťaťa. Súčasne právna úprava smeruje k tomu, aby žena mala zabezpečenú potrebnú sumu
vopred a mohla priebežne a v určenom rozsahu uhrádzať náklady, ktoré jej vzniknú. Návrh musí
byť doručený súdu v priebehu tehotenstva ženy. Pasívne legitimovaným je muž, ktorého otcovstvo je
pravdepodobné. Ustanovenie § 74 neobsahuje úpravu hierarchie vyživovacích povinností. Možno len

vyvodiť, že vzhľadom na to, že jeho účelom je priblížiť situáciu takejto matky pomerom v manželstve,
kde dochádza k plneniu vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, ktorá je v systéme vyživovacích
povinností prioritná, má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodičov, resp. ostatných príbuzných
voči matke, ktoré by mohli prísť do úvahy v prípade, že tento príspevok je nedostatočný.

29. Tak, ako bolo uvedené vyššie (bod 28 tohto rozhodnutia), konanie o návrhu na určenie príspevku

nevydatej matky je konaním návrhovým. Nárok na tento príspevok si navrhovateľka voči otcovi jej ešte
nenarodeného dieťaťa neuplatnila logicky z dôvodu, že s budúcim otcom jej ešte nenarodeného dieťaťa
žijú v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania mal však súd preukázané, že súčasný priateľ
navrhovateľky (otec jej nenarodeného dieťaťa) žije spolu s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti
v nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby, keďže navrhovateľka ani jej priateľ nehnuteľnosť

nevlastnia. Všetky náklady na bývanie uhrádza zo svojho príjmu priateľ navrhovateľky a takisto, logicky,
keďže navrhovateľka je bez akéhokoľvek príjmu, a v súčasnosti krátko pred pôrodom, z príjmu jej
priateľa sa zabezpečovali, zabezpečujú a aj naďalej sa budú zabezpečovať nielen všetky náklady
priateľa navrhovateľky ale aj náklady matky, vrátane zvýšených nákladov spojených s jej tehotenstvom
a pôrodom a takisto aj náklady ich spoločného (zatiaľ nenarodeného) dieťaťa (vrátane zakúpenia

výbavičky pre dieťa).

30. Vychádzajúc potom z vyššie zistených skutočností, teda, že navrhovateľka i jej priateľ sú nemajetní,
jediným ich príjmom v súčasnosti je príjem navrhovateľkinho priateľa vo výške cca 1.500 eur mesačne,
z ktorého príjmu uhrádza všetky svoje náklady a takisto aj náklady ich ešte nenarodeného dieťaťa,

považoval súd za spravodlivé, aby sa z tohto príjmu podieľal aj na nákladoch navrhovateľky vo výške 250
eur mesačne. Keďže celkové mesačné náklady u navrhovateľky sú vo výške asi 550 eur, podľa právneho
názoru súdu, obaja rodičia majú i naďalej voči navrhovateľke, svojej dcére, vyživovaciu povinnosť.

31. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, pri rozhodovaní o zmene výživného treba

porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase
nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane
oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Priposudzovaní,činastalazmenapomerovnastraneoprávnenéhonavýživnom,resp.povinnéhorodiča
a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie

vyživovacej povinnosti uvedených v § 62 Zákona o rodine. Základnými kritériami pre určenie rozsahu
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov mal.
dieťaťa (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine) a odôvodnené potreby ich dieťaťa (ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine). V prípade, ak súd zistí podstatnú zmenu pomerov rodičov alebo detí, zmení existujúcu
úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériu ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

32. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do času, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť (§
62 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine).

33. Navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že voči svojej dcére už nemá vyživovaciu povinnosť, pretože

jeho dcéra ukončila strednú školu a hoci bola prijatá na pomaturitné štúdium, je otázne, či vôbec do
školy nastúpi, resp. akou formou bude ďalej študovať, keďže očakáva narodenie dieťaťa, pričom otec
jej ešte nenarodeného dieťaťa v spoločnej domácnosti, pracuje a má príjem násobne vyšší ako on.

34. Dcéra navrhovateľa na rozdiel od navrhovateľa zase tvrdila, že ďalšie štúdium na strednej škole jej

pomôže uplatniť sa na trhu práce, pričom jej priateľ nemá voči nej vyživovaciu povinnosť, túto má podľa
zákona voči nej jej otec.35. Predovšetkým treba uviesť, že pri vydaní rozhodnutia vychádza súd vždy zo stavu, aký zistí ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

36. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dcéra navrhovateľa je nemajetná, nezamestnaná,
bez akéhokoľvek príjmu a očakáva narodenie dieťaťa.

37. Aby bol základ nároku navrhovateľa, resp. základ nárok uplatnený v konaní jeho dcérou daný, bolo
potrebné predovšetkým riešiť otázku, či ďalšie štúdium dcéry navrhovateľa na strednej škole je dôvodné,

či ním bude mať jeho dcéra lepšie možnosti uplatniť sa v budúcnosti na trhu práce. Za týmto účelom súd
oslovil obe stredné školy, ktoré dcéra navrhovateľa navštevovala, resp. bude navštevovať a na základe
ich vyjadrenia dospel k záveru, že ďalším pomaturitným štúdiom sa dcére navrhovateľa otvoria väčšie
možnosti zamestnať sa a uplatniť na trhu práce (viď správy zo škôl na č.l. 128-130).

38. Na základe vyššie uvedených zistení a záverov súdu možno uzavrieť, že navrhovateľ má stále voči

svojej dcére vyživovaciu povinnosť a teda návrh navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti
voči dcére je nedôvodný.

39. Následne bolo potrebné skúmať, v súlade s ustanovením § 78 Zákona o rodine, či tu je dôvod
na zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho dcére alebo naopak, dôvod na zvýšenie

vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči dcére, resp. či je dôvodné doterajšiu výšku vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči jeho dcére ponechať v nezmenenej výške.

40. V ďalšom priebehu konania bolo teda potrebné skúmať, či od času poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči jeho dcére došlo na strane navrhovateľa, resp. jeho dcéry k tak zásadnej

zmene pomerov, že je tu dôvod na zníženie, resp. na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči
jeho dcére.

41. Naposledy súd upravil navrhovateľovi jeho vyživovaciu povinnosť voči dcére ešte v roku 2015.
Odvtedy uplynulo viac ako 9 rokov, od času ktorého podstatne vzrástli potreby jeho dcéry, ktorá je už

dospelou ženou, v súvislosti s čím jej podstatne vzrástli náklady na oblečenie, hygienu, stravu a kultúrne
vyžitie. Navrhovateľova dcéra v čase poslednej úpravy výživného nemala ani jeden rok. V súčasnosti
študuje na strednej škole, kde ročné náklady na štúdium predstavujú sumu asi 500 eur (41,67 eur
mesačne) okrem cestovného.

42. Ďalšie náklady u dcéry navrhovateľa, ktoré navrhovateľ v priebehu konania nijako nenamietal,
predstavujú mesačne sumu 470 eur a pozostávajú z nákladov na stravu 200 eur, energie 70 eur,
oblečenie 100 eur, drogériu a hygienu 100 eur. Celkové mesačné náklady u dcéry navrhovateľa tak
predstavujú sumu vyše 511,67 eur (do tejto sumy nie sú zahrnuté náklady matky na cestovné a telefón).
Celkové mesačné náklady u navrhovateľky tak predstavujú sumu asi 550 eur.

43. Od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho dcére navrhovateľovi ďalšia
vyživovacia povinnosť nepribudla, naopak pribudla vyživovacia povinnosť matke dcéry navrhovateľa.
Majetkové pomery u rodičov dcéry navrhovateľa sa nezmenili, aj keď otec sa stal podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti, rodinného domu v podiele 1/7, ktorú nehnuteľnosť však v priebehu

konania predal za sumu 4.730 eur.

44. Pomery na strane otca sa zmenili aj v tom, že podniká a uzavrel manželstvo (medzi ním a manželkou
je vzájomná vyživovacia povinnosť), jeho manželka je zamestnaná s mesačným príjmom vo výške asi
1.209,66 eur netto, ktorá z tohto svojho príjmu má tiež povinnosť podieľať sa na úhradách jednotlivých

nákladov v domácnosti navrhovateľa.

45. Pokiaľ otec tvrdil, že jeho manželka má tri deti, ktoré majú aj z dôvodu štúdia zvýšené náklady,
je potrebné uviesť, že navrhovateľ voči nim vyživovaciu povinnosť nemá a pokiaľ sú tieto deti ešte
neplnoleté, je v zmysle Zákona o rodine otec povinný svojej manželke pomáhať len pri výchove týchto

detí.

46. Príjem u rodičov dcéry navrhovateľa ako aj náklady u nich a takisto aj u dcéry navrhovateľa sa zvýšili.47. Pokiaľ ide o matku dcéry navrhovateľa, táto žije s priateľom, ktorý podniká a takisto sa musí
podieľa na úhrade nákladov v domácnosti, v ktorej žije s matkou dcéry navrhovateľa. Matka dcéry
navrhovateľa nepracuje, nie je ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z dôvodu ktorého je potrebné

vychádzať z potencionality jej príjmu. Keďže má ukončenú len základnú školu, je podľa názoru súdu v jej
možnostiach mať mesačný príjem minimálne vo výške 700 eur netto (viď napr. aj internetová stránka
profesia.sk).

48. Vychádzajúc potom z odôvodnených potrieb dcéry navrhovateľa (asi 550 eur mesačne), na

potrebách ktorých by sa jej partner mal podieľať sumou 250 eur (§ 74 Zákona o rodine), berúc do úvahy
možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa a matky dcéry navrhovateľa, skutočnosť, že
matka dcéry navrhovateľa má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére Vanese, vychádzajúc z toho,
že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom má prednosť pred ich ďalšími nákladmi, považoval súd
za spravodlivé, aby sa navrhovateľ od podania vzájomného návrhu dcéry (19.8.2024) podieľal na jej
nákladoch mesačne sumou 200 eur a matka dcéry navrhovateľa sumou 100 eur.

49. Matka dcéry navrhovateľa si svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére zrejme plní, keďže dcéra
navrhovateľa žiadala výživné len od svojho otca, ktorému súd uložil od podania vzájomného návrhu
dcéry (§ 77 Zákona o rodine) platiť na výživu dcéry mesačne sumu 200 eur.

50. Súd teda rozhodol tak, že návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal v konaní zrušenia svojej
vyživovacej povinnosti voči dcére v celom rozsahu zamietol a vzájomnému návrhu, ktorým sa dcéra
navrhovateľadomáhalazvýšeniavyživovacejpovinnostizosumy1.600Sk(53,11eur)mesačnenasumu
200 eur mesačne, od podania návrhu na súd (30.7.2024), ako dôvodnému v celom rozsahu vyhovel.

51. Z nesporných tvrdení účastníkov v priebehu konania mal súd preukázané, že navrhovateľ na
výživu svojej dcéry každý mesiac uhrádzal sumu 55 eur, pričom výživné mal ku dňu vyhlásenia
tohto rozhodnutia uhradené. Za obdobie od 30.7.2024 do vyhlásenia tohto rozhodnutia tak vznikol
navrhovateľovi voči jeho dcére nedoplatok na výživnom vo výške 444,35 eur (novourčená suma
výživného 200 eur – doposiaľ uhrádzaná mesačná platba 55 eur = 145 eur x 3 mesiace /august až

október 2024/ = 435 eur + pomerná časť za 2 dni mesiaca júl 2024 vo výške 9,35 eur), ktorý nedoplatok,
s prihliadnutím na navrhovateľove súčasné príjmové a výdavkové pomery mu súd umožnil uhradiť
v primeraných, 20 eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, až do úplného zaplatenia celej
dlžnej sumy, v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP. Nedoplatok na výživnom začne otec splácať
spolu s bežným výživným v najbližšej platbe bežného výživného po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

52. Na tomto mieste treba tiež uviesť, že vyživovacia povinnosť rodičov navrhovateľky voči
navrhovateľke zo zákona (§ 71 Zákona o rodine) zanikne dňom uzavretia manželstva navrhovateľky
s otcom jej ešte nenarodeného dieťaťa.
53. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého

ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.