Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120212496
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7120212496.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletú A. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny O., pochádzajúcu z matky P. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/
XX, O., právne zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou, advokátkou so sídlom Krivá 23, Košice a otca H. T.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, O., prechodne bytom M. XX, O., právne zastúpeného JUDr.
Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o úpravu práv a povinností k
maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 12P/71/2020-711 zo

dňa 16.5.2024, takto:

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch III., IV., VII.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka maloletej podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, kde
žiadala, aby súd maloletú dcéru zveril do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určil vyživovaciu

povinnosť vo výške 400 eur mesačne, ktorú je otec povinný prispievať na jej výživu vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky.

2. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu matky zo dňa 26.1.2021 žiadal, aby súd návrh matky zamietol
a zveril maloletú dcéru do jeho osobnej starostlivosti, s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok
maloletej by mali obaja rodičia a určil výživné zo strany matky vo výške 100 eur mesačne a upravil styk
matky s maloletou dcérou.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Mestský súd Košice, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:

I. Schvaľuje dohodu rodičov v nasledovnom znení:

Maloletá A. T., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca.Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok.

Styk matky a maloletou A. T., nar. XX.XX.XXXX na žiadosť rodičov sú neupravuje.

Daňový bonus na maloletú: A. T., nar. XX.XX.XXXX si uplatňuje otec a rodinný prídavok poberá otec.

II. Ukladá výchovné opatrenie maloletej: A. T., nar. XX.XX.XXXX a matke

P. T., nar. XX.XX.XXXX a to povinnosť zúčastniť sa odborného poradenstva v psychosociálnom centre
v O. na D. ulici č. X v rozsahu hodín 30 v trvaní do 31.12.2024 a otcovi H. T., nar. XX.X.XXXX povinnosť
zabezpečiť účasť maloletej: A. T.. nar. XX.XX.XXXX na odbornom poradenstve.

III. Matka: P. T., nar. XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu maloletej: A. T., nar. XX.XX.XXXX
sumou 100€ mesačne a to od 26.01.2021 do 30.05.2024 a od 01.06.2024 do budúcna sumou XXX€

mesačne vopred k rukám otca vždy do 10. dňa v mesiaci.
IV. Dlžné výživné zo strany matky: P. T., nar. XX.X.XXXX k maloletej: A.

T., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 26.1.2021 do 30.5.2024 vo výške 2 200€ sa matka zaväzuje uhradiť
k rukám otca v mesačných splátkach v sume 90€ spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto

rozsudku pod následkami straty výhody splátok v prípade omeškania s čo i len jednou splátkou.

V. Týmto zrušuje rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/16/2019 zo dňa 3.6.2020 v časti
zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, v časti úpravy poberania rodinných
prídavkov, v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej a v časti úpravy styku.

VI. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že schválil dohodu rodičov v časti
zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca, úpravy styku s matkou, poberania daňového bonusu a
rodinného prídavku, pretože túto dohodu považoval v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.
Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti zo strany matky dôvodil, že vychádzal z odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa preukázaných otcom a príjmu matky vo výške 762,80 eur mesačne. Výživné

na maloletú určil vo výške 100 eur za obdobie od 26.1.2021 do 30.5.2024 a od 1.6.2024 vo výške 165
eur mesačne z dôvodu, že matke odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 121 CMP, § 221 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 232 ods. 3, ods. 4 CSP, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005
o rodine („ďalej len zákon o rodine“), § 24 ods. 1, ods. 2 ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 25
ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, § 26 zákona o rodine, § 31 ods. 1 zákona o rodine, § 32 ods. 1 zákona
o rodine, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76
ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1 zákona o rodine.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

5. Proti napadnutému rozsudku vo výrokoch III. a IV. podala v zákonnej lehote odvolanie matka.
Poukázala na odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedla, že so závermi
súdu prvej inštancie a výškou výživného sa nestotožňuje. Súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala predovšetkým to, že otec maloletej
nedostatočne zdokladoval svoje výdavky. Otec predložil len printscreen obratu z bežného účtu, pričom
nie je z nich zrejmé, či sa jedná o bežný účet otca a či reálne bola platba zrealizovaná. Otec mal
predložiť hodnoverné doklady o úhrade jeho výdavkov. Ďalej namietala, že súd nedostatočne skúmalpotreby maloletej a schopnosti a možnosti matky ako povinného rodiča nesprávne vyhodnotil. Súd prvej
inštancie nezohľadnil skutočnosť, že jej mesačný príjem je vo výške 700 eur a od 1.3.2024 vo výške 760
eur, ako aj jej výdavky. Po zaplatení výdavkov jej ostáva suma 113 eur mesačne na stravu a oblečenie,

čo na ich úhradu pri súčasných cenách nepostačuje. Matka vo svojom odvolacom návrhu žiadala, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že ju zaviaže na úhradu výživného na maloletú dcéru vo
výške 75 eur mesačne od 26.1.2021, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z
náležitého a riadneho posúdenia veci z hľadiska obsahovej a vecnej roviny a to predovšetkým s ohľadom
na najlepší záujem dieťaťa.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že žiada odvolanie matky zamietnuť v celom rozsahu ako
nedôvodné. Skutočnosti, ktoré matka uviedla vo svojom odvolaní považuje za absolútne irelevantné,

keďže súd objektívne a podrobne vyhodnotil všetky dôkazy nachádzajúce sa v spise. Podľa jeho názoru
je výška výživného určená súdom nízka a nedostatočná k potrebám maloletej dcéry. Matka okrem
platenia výživného ničím na výživu dcéry neprispieva, nekupuje jej ani žiadne darčeky. Matke skončila
vyživovacia povinnosť k staršej plnoletej dcére vo výške 125 eur mesačne a to od 1.7.2024. Tvrdenia
matky o tom, že nedostatočne zdokladoval svojej výdavky sú tendenčné a ničím nepodložené.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané

včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66

CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

11. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity

dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutočne zisteného stavu súdom
prvej inštancie. V rámci odvolacieho konania rozhodoval o podanom odvolaní matky proti výroku III.
napadnutého rozsudku, ktorým súd určil povinnosť matke prispievať na výživu maloletej dcéry sumou
vo výške 100 eur mesačne za obdobie od 26.1.2021 do 30.5.2024 a od 1.6.2024 vo výške 165 eurmesačne vopred k rukám otca, vždy do 10. dňa v mesiaci; a proti výroku IV. napadnutého rozsudku,
ktorým súd uložil matke povinnosť uhradiť dlžné výživné vo výške 2 200 eur v mesačných splátkach
po 90 eur spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok v prípade omeškania s čo

i len jednou splátkou.

13. Naposledy bolo o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej A. rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Košice I č. k. 18P/16/2019-94 zo dňa 3.6.2020, ktorým bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené, maloletá A. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných

intervaloch. Rodinné prídavky poberala matka a daňový bonus si uplatňoval otec. Otec bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 200 eur mesačne. Styk rodičov s maloletou nebol
upravený. Maloletá A. bol v tom čase žiačkou X. ročníka základnej školy, navštevovala atletický krúžok
a gymnastiku. Zo strany otca bolo určené výživné vo výške 200 eur, vzhľadom k rozdielom v príjmoch
rodičov. Otec mal príjem vo výške 1819,60 eur, príjem matky bol vo výške 600 eur.

14. K zmene starostlivosti o maloletú došlo nariadením neodkladného opatrenia uznesením Mestského
súdu Košice č. k. 12P/71/2020 zo dňa 22.3.202, ktorým súd dočasne zveril maloletú do osobnej
starostlivosti otca počnúc dňom 22.03.2021 a matku zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, dňom 22.03.2021 a to

až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

15. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/133/2021-120 zo dňa 11.6.2021 bolo potvrdené
uznesenie vo výroku o dočasnom zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca, o vyživovacej
povinnosti matky. Bol zmenený výrok o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia

a bol upravený styk matky s maloletou tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny
týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod.

16. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 20Pc/8/2021-209 zo dňa 22.6.2022 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Mestského súdu Košice č. k. 20Pc/8/2021-303 zo dňa 27.9.2023 bola určená vyživovacia

povinnosť matky k plnoletej dcére D. T. vo výške 125 eur mesačne počnúc dňom 27.1.2021, opakovane
do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 27.1.2021 do 27.6.2022 vo výške 2233,96 eur bolo matke
uložené zaplatiť do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod
sp. zn. 23CoP/119/2023 zo dňa 6.6.2024 bol potvrdený rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo
výrokoch I., III. a zmenený rozsudok vo výroku II, tak, že odporkyňa je povinná uhradiť dlžné výživné za

obdobie od 27.1.2021 do 27.5.2024 vo výške 4 984,-eur do troch mesiacov od doručenia tohto rozsudku.

17. Posúdením matkou produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako súd
prvej inštancie.

18. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že zákon o rodine (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, § 78 ods.1
veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri
určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako

aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,
možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to či
sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového
prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

19. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnostisavychádzazoschopností,možnostíamajetkovýchpomerovkaždéhorodičaaprihliadasaaj
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov
povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolateľka teda v podstate vytýkala

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ňou predkladaným hodnotením skutkového stavu
a jej právnym hodnotením. V rámci celého prvoinštančného konania mala matka vytvorený dostatočný
priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov v prospech jej tvrdení. To, že v konečnom dôsledku súdprvej inštancie dospel k i iným záverom ako matka, nie je možné interpretovať ako porušenie jej práva
na spravodlivý súdny proces.

20. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne konštatoval zmenu pomerov na
strane maloletého dieťaťa ako aj rodičov porovnávajúc pomery v čase posledného rozhodnutia súdu o
výživnom rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 18P/16/2019-94 zo dňa 3.6.2020.

21. Z takto zisteného skutočného stavu možno v súhrne dospieť k záveru od poslednej úpravy výživného

(v riadnom konaní) uplynula doba štyroch rokov. Na strane maloletého dieťaťa došlo k výraznej zmene
pomerov. Zmenu pomerov možno vidieť nielen v školskej dochádzke, ale aj vo fyzickom raste dieťaťa
a vývoji životných nákladov. Maloletá je toho času žiačkou druhého stupňa základnej školy, venuje sa
športuanavštevujeajzákladnúumeleckúškolu.Matkekudňu30.5.2024skončilavyživovaciapovinnosť
k plnoletej dcére.

22. Pre účely kvantifikácie výživného odvolací súd použil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2024. Tzv. tabuľkové výživné je prostriedkom
štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie
je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň
nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a

zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované
rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý
je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé
vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej
dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o

dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípady maximálne 4 vyživovacích povinností
rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery
zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu
istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové
kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov

školskej dochádzky.

23. Pri veku maloletých detí 10 - 14 rokov a pri jednej vyživovacej povinnosti je tzv. tabuľkové výživné
určené 22% z čistého príjmu povinného rodiča a pri dvoch vyživovacích povinnostiach 16%. V tomto
prípade pri ustálení príjmu matky mesačne vo výške 762,80,-eur je výška výživného stanovená na sumu

167,-eur na jedno dieťa pri jednej vyživovacej povinnosti a vo výške 122 eur pri dvoch vyživovacích
povinnostiach.

24. Určenie výživného napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie plne zodpovedá kritériám v zmysle
zákona o rodine o určení výživného na maloleté dieťa, zohľadňuje zmenu pomerov na strane maloletej,

ako aj na strane oboch rodičov a vývoj životných nákladov, ako aj mieru osobnej starostlivosti o maloletú
zo strany oboch rodičov. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal príjmovou situáciu na strane oboch
rodičov, nákladmi spojenými s výchovu a výživou maloletej, porovnal zmenu pomerov na strane matky,
ako aj maloletej a vývoj životných nákladov. Odvolací súd tu plne poukazuje na odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie v tomto smere.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne

zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1
CSP vyhodnotil dôkazy, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa
predmetu konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancieboli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v dôsledku čoho ani odvolací
súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, jeho
skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle
konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

27. K ďalším odvolacím námietkam matky spočívajúcim v tom, že otec nepreukázal riadne výšku jeho
mesačných nákladov a predložil súdu len printscreen obratu z bežného účtu, pričom nie je z nich
zrejmé, či sa jedná o bežný účet otca a či reálne bola platba zrealizovaná, odvolací súd uvádza, že
náklady uvádzané otcom v konaní, či už náklady na bývanie, stravu, ošatenie, alebo jeho vlastné
nálady a výdavky na odôvodnené potreby maloletej boli otcom uvádzané v reálnych sumách. Najväčším

výdavkom je úhrada nájomného vo výške 600 eur mesačne, je výdavok, ktorý otec rovnako uvádza aj
v predchádzajúcich konaniach v rovnakej výške. Ostatné náklady boli otcom uvádzané v sumách, ktoré
sú bežnými nákladmi každej rodiny, neboli uvádzané žiadne neštandardné výdavky, ktoré by súd musel
podrobnejšie skúmať. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd aj túto odvolaciu námietku matky
za nedôvodnú.

28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

29. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade

s ustanovením § 52 CMP.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).