Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320203983
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1320203983.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov

JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok,
úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa matky: C. D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G. XXXX/X, H. D. a otca: C. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J. XXXX/XX, B., aktuálne bytom I. XX, H. K., za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47,
Bratislava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní
matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k. B3-39P/26/2020 – 3027 zo dňa 07.05.2024,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zverení maloletého dieťaťa, o úprave styku matky,
o vyživovacej povinnosti matky, v závislých výrokoch o zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava III.
č. k. 37P/174/2019 – 302 a o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zveril
maloletého A. do osobnej starostlivosti otca. Styk matky s maloletým ponechal bez úpravy. Matke

uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 120,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom 01.04.2022. Zročné výživné na maloletého A. za obdobie
od 01.04.2022 do 30.04.2024 podľa súdu prvej inštancie nevzniklo. Vo zvyšnej časti návrh otca na
určenie výživného zamietol. Zastavil konanie o návrhu otca o uloženie vyživovacej povinnosti matke
za obdobie od 13.11.2020 do 31.03.2022. Ďalej zamietol návrh matky na zmenu úpravy styku otca
s maloletým a zamietol návrh otca na čiastočné pozbavenie výkonu rodičovských práv matky. Súd
prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie výchovného opatrenia nariadeného uznesením Okresného

súdu Bratislava III, č. k. 39P/26/2020-1062 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.
14CoP/46/2023. Rozhodol tiež, že daným rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava
III, č. k. 37P/174/2019-302 zo dňa 31.10.2019 vo výroku o zverení, styku a výživnom na maloletého A..
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa § 25 ods. 1, 2, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 35, § 36 ods. 1,
prvá, druhá, štvrtá veta, § 37 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 7, 8, § 38 ods. 2, 4, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5,

§ 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), § 2 ods. 1, 2, § 29 ods. 1, § 38 ods.
1, § 52, § 111 písm. b), c), d), m) a r) Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“). Uviedol, že
nakoľko otec v priebehu konania vzal návrh o uloženie povinnosti matke prispievať na výživu maloletého
za obdobie od 13.11.2020 do 31.03.2022, akceptoval tento dispozitívny úkon otca a konanie podľa § 29ods. 1 CMP zastavil, a teda predmetom konania zostalo určenie výživného na maloletého po späťvzatí
návrhu za obdobie od 01.04.2022, za ktoré navrhoval otec sumu 120,- eur mesačne a od 01.05.2024 vo
výške230,-eurmesačne.Ohľadnenávrhuotcaočiastočnépozbavenievýkonurodičovskýchprávmatky

k maloletému a zakázaniu matke akejkoľvek komunikácie s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,
so školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami a s orgánmi štátnej správy a samosprávy v mene
maloletého s tým, že matka nemá právo maloletého zastupovať pred týmito subjektami, návrh otca
zamietol s poukazom na ust. § 38 ZoR, podľa ktorého možno obmedziť výkon rodičovských práv rodiča
alebo pozbaviť len z dôvodu uvedených v zákone a v danom prípade neboli preukázané podmienky

pre pozbavenie výkonu rodičových práv matky s tým, že obaja rodičia majú rovnaké postavenie
a keď sa nevedia dohodnúť na poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo školy maloletého, príprave
na budúce povolanie alebo iných podstatných veciach dieťaťa, nejde o prípady zakladajúce dôvody
obmedzenia alebo pozbavenia výkonu rodičovských práv a povinností jednému z rodičov pre iný
názor na podstatnú vec zo strany druhého rodiča. S poukazom na v konaní nariadené výchovné
opatrenie rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III, č. k. 39P/26/2020-1062 zo dňa 30.01.2023

v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/46/2023 zo dňa 09.10.2023 ohľadne
povinností podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu rodičom a výchovného opatrenia
maloletému, navrhol opatrovník výchovné opatrenie zrušiť, pričom súd hodnotí účinnosť výchovného
opatrenia a splnenie jeho účelu a zrušiť ho môže, ak splnilo účel, prípadne rozhodnúť o opakovanom
uložení výchovného opatrenia alebo iného vhodného výchovného opatrenia a zo správ TENENET, o.

z. mal za preukázané, že po právoplatnosti rozhodnutia o nariadení výchovného opatrenia sa rodičia
a maloletý začali zúčastňovať odborného psychologického poradenstva v danom subjekte, preto návrh
na zrušenie výchovného opatrenia zamietol, pretože rodina nevyčerpala určený počet hodín odborného
poradenstva a výchovné opatrenie zatiaľ nesplnilo svoj účel. Vzhľadom na rodinnú situáciu medzi
rodičmi a matkou ako aj maloletým je potrebné pokračovať v nariadenom odbornom psychologickom

poradenstve, aj keď sa javí, že rodina je ochotná pracovať na zmene, nie je v záujme maloletého
rezignovať a nepokračovať v snahe dosiahnuť splnenie účelu výchovného opatrenia. Pokiaľ išlo o návrh
otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti a návrh matky na zmenu úpravy styku otca
rozhodol tak, že návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým zamietol a maloletého zveril do
osobnej starostlivosti otca, keď o zmene predchádzajúceho rozhodnutia rozhodol s poukazom na zmenu

správania sa maloletého počas starostlivosti matky o neho a tiež pre vyslovený názor dieťaťa, ktoré
bolo neodkladným opatrením zo dňa 10.02.2021, č. k. 37P/21/2021-17 Okresného súdu Bratislava III
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2021 sp. zn. 11CoP/91/2021 zverený
do právoplatného skončenia konania do osobnej starostlivosti otca, s úpravou styku matky a zároveň
s pozastavenou účinnosťou rozsudku vo výroku o zverení, styku a výžive maloletého s tým, že otec

sa riadne o maloletého stará, uhrádza všetky jeho náklady, maloletý matku zatiaľ odmieta, nechce sa
s ňou stretávať, vzťahy sú v rodine vážne narušené a majú negatívny dopad na maloletého, pričom ani
sociálne poradenstvo, odborné psychologické poradenstvo nesplnilo svoj účel, hoci bolo realizované,
či už na referáte poradensko-psychologických služieb, ako aj v akreditovanom zariadení TENENET,
o. z., SLVS Senec a ani aktuálne nariadené odborné psychologické poradenstvo doposiaľ nesplnilo

svoj účel. Maloletý absolvoval aj odbornú diagnostiku, boli s ním vykonané opakované pohovory pred
opatrovníkom, odbornými pracovníkmi akreditovaných zariadení, psychologičkou referátu poradensko-
psychologických služieb, ako aj pred súdom s tým, že prezentoval odmietavý postoj k matke s poukazom
na jej správanie a osočovanie z jej strany osobu otca ako aj jeho rodiny, čo maloletý citlivo vníma, zraňuje
ho to, rezignoval a stráca nádej v zmenu správania matky, ktorej opakovane dával šance, ale si myslí, že

matkasanezmení,apretosasňouodmietastretávať,akoajakúkoľvekinústarostlivosťakostarostlivosť
otca. Maloletý matku nielenže odmieta ohľadne stretávania sa s prespatím, ale kategoricky odmieta styk
aj na krátky čas, či akúkoľvek aktivitu s ňou, nechce s ňou komunikovať, zablokoval si ju, preto nie je
s ňou v žiadnom kontakte. Aj odborníci poukázali na potrebu zmeny správania oboch rodičov, na ktorých
apelovali, keďže rodičia majú výrazný problém v komunikácií a problémy u maloletého vychádzajú

z dlhodobej záťaže na stres zo správania sa rodičov, podľa maloletého zo správania sa matky, na
ktorú reaguje opozičným postojom, ako aj k sestre, ktorá podľa maloletého zastáva názory matky a je
zatiahnutádokonfliktusním.Maloletývnímamatkuakokonfliktnúosobunielenvovzťahochvrodine,ale
ajvočiinýmľuďom,snažilsajejvysvetliťdôvodyodmietania,alesvojesprávanienezmenila.Spoukazom
na starostlivosť o maloletého zo strany otca od novembra 2020, kedy matka maloletého otcovi odovzdala

na základe jeho vôle a s prihliadnutím na jeho vek, rozhodol o zverení dieťaťa do starostlivosti otca
s tým, že návrh matky na zmenu úpravy styku otca zamietol. Matku zaviazal prispievať na výživu
maloletého sumou 120,- eur mesačne od 01.04.2022 podľa návrhu otca, pretože aj s poukazom na
jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére študujúcej na vysokej škole a majúcej vo vlastníctverodinný dom, staršie motorové vozidlo a nízke úspory, je z jej príjmu zo zamestnania schopná si plniť
vyživovaciu povinnosť v danom rozsahu. Prihliadol tiež na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k spoločnej
plnoletej študujúcej dcére a pomery otca, ktorý býva s maloletým v byte v jeho výlučnom vlastníctve,

okrem ktorého vlastní prislúchajúce nebytové priestory, má úspory a príjem zo zamestnania, pričom
maloletý je študentom 1. ročníka strednej školy, nemá mimoriadne výdavky a jeho odôvodnené potreby
ustálil súd prvej inštancie priemerne vo výške 600,- eur . Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa otec domáhal
určenia vyživovacej povinnosti matke v sume 230,- eur od 01.05.2024 jeho návrh zamietol, pričom
zročné výživné vzhľadom na matkou poukazované výživné vo výške 120,- eur mesačne za obdobie od

01.04.2022 do 30.04.2024 jej nevzniklo.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie, a to konkrétne
do výrokov o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca a do rozhodnutia o jej úprave styku

s maloletým bez úpravy a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch zmenil tak, že maloletého opätovne zverí do jej výhradnej starostlivosti, styk otca s maloletým
ponechá bez úpravy, výživné od otca nežiadala, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a stanovil
termín pojednávania, vrátane určenia pediatra maloletému, keďže ide o zákonnú povinnosť súdu, ktorú
si súd prvej inštancie nesplnil mesiace, zároveň zamietol návrh na zrušenie výchovného opatrenia

nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.01.2023, č. k. 39P/26/2020-1062
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.10.2023 sp. zn. 14CoP/46/2023 a zároveň
určil na jeho výkon LVS Senec.

5. Matka v odvolaní poukázala na uznesenie o nariadenie neodkladného opatrenia, proti ktorému

podala odvolanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, jeho nepreskúmateľnosti, ktoré nesprávne
rozhodnutie vo veci dokázateľne nastalo, keďže otec ju týra ohrozovaním zdravia, života, vzdelávania
a vzťahov maloletého, obetuje vlastné dieťa s cieľom ju zničiť finančne, ako aj emočne, izoluje ju od
maloletého už 36 mesiacov a je na nej ako oznamovateľke viacero podozrení na spáchanie trestných
činov so znakmi závažnej protispoločenskej, kriminálnej nebezpečnosti páchané inštitucionálne násilie

orgánmi štátu. Ďalej popisovala postup ako konala u kolízneho opatrovníka vo veci oznámenia osoby
otca za násilníka a alkoholika, ako aj na polícii, že maloletý sa stáva obeťou poškodzujúceho násilníka
otca, pričom jej trestné oznámenie bolo dokázateľne nedôvodne zamietnuté na Okresnej prokuratúre
Bratislava III. Tiež poukázala na kauzu „L.“ sledovanú výrazne v médiách, preto bolo povinnosťou
kolízneho opatrovníka prešetriť podnet indikujúci násilie. Je presvedčená, že za jej podania sa jej

mstia cez maloletého, ktorého nebolo dôvodné dočasne odňať, došlo len k zneužitiu situácie, preto
sa ako prvá obrátila na súd, ale otcovi psychologička poradila maloletého nevrátiť. Je jednoznačné,
že konajúca sudkyňa prvoinštančného súdu, ako aj odvolací senát, protiústavne rozdelili deti, pričom
je vysoko pravdepodobné, že o jej odvolaní bude rozhodovať rovnaký senát tak, ako v roku 2021
protiústavne a iba sa presunul z Krajského súdu v Bratislave na Krajský súd v Trnave. Ďalej poukázala

na ust. § 220 ods. 2 CSP, ako aj na judikatúru Ústavného súdu SR ohľadne práva na spravodlivé
súdne konanie a na právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia. I keď sa nikdy nestotožnila
so súdnym rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, rešpektovala ho, avšak nebol dôvod, aby na jej
návrh k úprave styku maloletého s otcom, pretože otec rok po rozvode, po návrate do obce, začal
mariť jej zodpovednú výchovu a použil inštitút dočasného odňatia maloletého voči nej, ako matke dvoch

detí. Bola napadnutá nielen jej ľudská dôstojnosť, materská rola, ale aj spoločenská zodpovednosť
a hodnotový systém, ako aj maloletého, ktorá porozvodová tragédia je zapríčinená pre osobitný motív
a zlé konanie nielen otca, ale aj kolízneho opatrovníka, hoci predkladala relevantné dôkazy ku miere
ohrozenia ich syna poškodzujúcim otcom, ako aj samotným kolíznym opatrovníkom, ktorý nemal záujem
určiť a ani eliminovať vysokú mieru rizika ohrozenia maloletého u poškodzujúceho otca, ani sledovať

a eliminovať negatívne javy v lokalite, pôsobiace na maloletého a porozvodovú rodinu po spoluúčasti
syna na krádeži vodky dňa 26.10.2020, čo je vstupný rituál do drogového gangu. Ďalej namietala
činnosť a postup kolízneho opatrovníka, ktorý dokázateľne roky popiera v lokalite svojej pôsobnosti
verejný záujem. Zverením maloletého do dočasnej starostlivosti otca čistým klamstvom, docielil už
teraz niekoľko ročné rozdelenie detí, čo považuje absolútne proti ich najlepšiemu záujmu, keďže deti

okrem seba nebudú mať nikoho, ľúbia sa a potrebujú. Maloletý je rukojemníkom otca kvôli výživnému,
s ktorým sa otec nezmieril so svojou matkou doteraz, čoho dôkazom je aj zvukový záznam zo dňa
07.05.2024 a cez súd si chce voči dcére otec oficiálne znižovať vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na
jej slabý príjem s tým, že jej súd zvýši vyživovaciu povinnosť a on voči dcére prestane dobrovoľneplatiť. Apelovala na zlý psychický stav maloletého, pričom otec formou dôkazov, ktoré roky vyvracala,
sa snažil docieliť zmenu úpravy styku, nebola im poskytnutá lekárska pomoc, keďže okrem otca ju
sabotuje aj kolízny opatrovník, pričom maloletý bol správne zdiagnostikovaný vo LVS Senec v apríli 2021

a podľa správy psychologičky sa stav maloletého viditeľne denne zhoršuje bez odbornej pomoci, ktorá
im je odopieraná, aktuálne maloletý úplne zmanipulovaný, roky v konflikte lojality odolával manipuláciám
starej matky, otca a jeho rodiny, hoci súdu predložila dôkazy, a to nahrávky z hovorov z apríla 2021
vyhotovenýchichdcérou,ktorépreukazovali,žemaloletýakoajdcérasúvohrozeníotcom,pretožiadala
o ich vypočutie odvolacím súdom. Taktiež poukázala na výpisy hovorov medzi ňou a maloletým, ako

aj štvorhodinové denné rozhovory v období od 31.05.2021 do 13.01.2022, tiež nahrávku rozhovoru
z 11.03.2022, pričom žiadala, aby ich odvolací súd vypočul, ako aj ďalšie dôkazy, a to fotografie, kresby
maloletého, jeho odkazy na instagrame, ktoré súd prvej inštancie ani odvolací súd nikdy nevyhodnotili,
teda spolu s kolíznym opatrovníkom ich odignorovali. Spolu s maloletým sa stali obeťami pre nefunkčný
systém ochrany detí, navyše bol maloletý obeťou útoku z lokality feťákov, policajti a kolízny opatrovník
išli proti verejnému záujmu a pred maloletým ju začali spoločne znevažovať, snažili sa ju umlčať, čoho

dôkazom je perfídny pokus o odňatie jej rodičovských práv z 02.06.2023, pričom umlčali aj jej dieťa
a zvolili na to spoločné manipulácie a devalváciu jej správnej rodičovskej spôsobilosti a zodpovednosti.
Nemala dôveru v nezávislosť konajúcej sudkyne, na ktorú je podaná hromadná žaloba na NAKA. Podľa
matky otec o maloletého nebojuje, keďže jeho cieľom je zbaviť sa pozície povinného rodiča z vyživovacej
povinnosti, vedie účelovo dieťa proti nej, aby ho k sebe pripútal a ju navždy vymazal zo života dieťaťa,

ktoré konanie je nebezpečné a predstavuje premyslenú pomstu cez dieťa voči nej. S otcom nemá
žiadnu názorovú nezhodu, keďže s ňou nekomunikuje a rozhoduje mocensky, v ktorom konaní ho
konajúca sudkyňa prvoinštančného súdu, kolízny opatrovník a ani odvolací senát nezastavili. Ďalej
poukázala na svoj postup ohľadne protokolu z inšpekcie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny,
kde jej bola odmietnutá kontrola spisu na odbore kontroly, avšak zrazu sa spis na inšpekcii objavil,

ale táto skúmala len istý časový úsek zo spisu kolízneho opatrovníka, hoci ich nikdy na inšpekcii
neoslovila, napriek tomu, že sa v údajoch uvádzalo iné, a to deň 23.08.2023. Kolízny opatrovník
ich nepozval na žiaden informatívny pohovor. Ďalej poukázala na viacero návrhov zo strany otca
o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré návrhy boli aj zamietnuté a potvrdené odvolacím súdom,
pričom maloletý verbalizoval obavy z pomsty gangu roky, čo kolízny opatrovník zatajoval a devalvoval,

bolo povinnosťou odvolacieho súdu vo verejnom záujme vtedy vytýčiť pojednávanie. Jej listové zásielky
s dôkazmi smerovali aj komisárovi pre deti, no tento na to nereflektoval a v tomto štáte nikto nevenuje
mimoriadnu pozornosť ochrane detí, bol spáchaný justičný omyl, keďže celkom zámerne a nikto nemal
záujem o nápravu. Ona bola chrániaca mama dvoch detí so silnou rodičovskou spôsobilosťou a otec je
násilník, alkoholik s narcistickou, zdedenou formou poruchy osobnosti. Ďalej namietala postup kolízneho

opatrovníka, ktorý nikdy nevypracoval plán sociálnej práce s rodinou a hoci sa obracala na všetky
akreditované subjekty v úsilí aspoň fyzicky vidieť maloletého, ktorý u otca za prvé necelé 4 mesiace
izolácie pribral 25 kilogramov, všade pod nátlakom kolízneho opatrovníka konali účelovo a diskriminačne
voči nej, aj v záverečnej správe sa opakovali klamstvá, pokračujúce aj v roku 2024, všade sabotovali
zákonnú pomoc a do TENENET Senec ju nechceli ani prizvať, pričom maloletému nedali termín,

teda je klamstvom to, že maloletý odmietol prísť. V spisovej dokumentácii od januára 2022 má mať
otec záznam nespolupracujúceho a odmietajúceho spoluprácu v poradenstve, ako aj povinnosť tam
maloletého doviezť. V žiadnom časovom úseku neplatilo, že by si úrad plnil nejaké povinnosti, namietala
informácie v protokole, úrad nekomunikoval rovnocenne s rodičmi, koordinátorka M. ju prizvala k veci
po niekoľkoročnej ignorácii potrieb maloletého. Policajti mali a majú motív ju osočovať, nechrániť obete,

ale agresora a aj distribútora ťažkých drog v lokalite naďalej. Ňou žiadané prvé výchovné opatrenie
v LVS Senec bolo predčasne ukončené, v odvolaní voči TENENET dňa 31.01.2023 absolútne správne
dôvodila odvolaciemu súdu v Trnave, že je nevhodné, aby sa maloletý musel zdôverovať novému tímu
v TENENET, čo dnes potvrdzuje aj psychologička z daného zariadenia, následne sa začal maloletý
zdôverovať p. D. z LVS Senec, ich vzťah sa obnovil, aj keď fyzický styk s maloletým vinou otca

sa nemohol realizovať, teda nebol relevantný dôvod nevyhovieť im k návratu do LVS Senec. Ďalej
popisovala okolnosti týkajúce sa odborného poradenstva, čo mal zabezpečiť kolízny opatrovník, ale
toto odignoroval a na pojednávaní začala koordinátorka M. pretláčať TENENET a ich nový tím, teda
išlo o jej účelové konanie majúce za následok prerušenie spolupráce. Popisovala ďalej postup ohľadne
výchovnéhoopatreniaapracovníčkyM.,akoajkolíznehoopatrovníka,ktorýzlyhávalvosvojompostupe.

Tiež žiadala preskúmať ako ich poškodila psychiatrička na NÚDCH Kramáre, kde mali s maloletým
chodiť pod dohľadom kolízneho opatrovníka, ale pracovníčka M. ju osočovala, že maloletého objednáva
nedôvodneavytváratýmotcovikomplot,pričommaloletýpotrebovalpomocpsychiatričkyanarovnakom
pracovisku poškodili aj inú matku, ktorej podnet je v riešení Ministerstva zdravotníctva SR a tiež podalatrestné oznámenie. Poukázala tiež na množstvo vymeškaných hodín maloletým z výučby a riaditeľka
Základnej školy H. K. zneužívala svoje právomoci, keďže maloletému mali dať komisionárske skúšky,
následne ju donútili spolu s pracovníčkou M. podpísať prihlášky na výberové školy, kde nemajú šancu sa

dostať s rokom narodenia 2007 a 2008 a tiež nie s priemerom 3,6 ako mal ich syn, preto pracovníčka M.
spolu s otcom maloletého pripravili o kariérne uplatnenie v oblasti IT, ktoré si vysníval. Keď si s maloletým
písali v roku 2021, mal ešte kritický pohľad na svojho otca, ktorý následne maloletého naviedol, avšak od
začiatku januára 2022 maloletého od nej cielene manipuláciami odtrhli. Na riadny psychický vývin syna
mali negatívny vplyv okrem otca aj sabotujúci úrad a policajti a nefunkčná sudkyňa nemajúca záujem

o dokazovanie pred súdom, iba rušila pojednávania. Tiež vyčítala okrem krivého obviňovania otcom, ako
aj M., neurčenie pediatra maloletému a neustále trvanie koordinátorky M. na dočasnom odňatí jej práv,
hoci tento návrh bol zamietnutý a zrozumiteľne sudkyňou odôvodnený. Pred súdom táto toxická osoba,
koordinátorka M. pretláča odňatie jej práv preukazujúcich neposkytnúť maloletému odbornú pomoc,
nesplnila si ani povinnosť zasielať mesačnú správu súdu 10 dní pred pojednávaním dňa 21.03.2024 na
07.05.2024, keďže programového riaditeľa J. z TENENET Senec nikdy neurgovala a tento si bol vedomý

svojej povinnosti. Maloletý bol v danom zariadení spolu iba 2 krát. M. donútila sudkyňu, aby zrušila
výchovné opatrenie potvrdené JUDr. Foltánom, podsúvala sudkyni slová a poškodzujúce správanie
svedčí aj o konaní otca. Tiež pracovníčka M. uvádzala v návrhu na čiastočné zbavenie jej práv klamstvo
o nebezpečnom prenasledovaní z jej strany, dokonca je tam veta o zvažovaní podania trestného
oznámenia za nebezpečné prenasledovania maloletého, hoci tento vypovedal pred súdom inak. Všetko

je však koordinovaná, organizovaná, inštitucionálna šikana, čoho dôkazom aj otázky kladené sudkyňou
pri výsluchu maloletého. Senátu 11CoP/91/2021 potvrdil dočasné odňatie dieťaťa bez dôvodov na jej
strane, pričom uvádzala slová už v roku 2021, ktoré platia dodnes o úlohe rodiča vplývať pozitívnym
spôsobom na dieťa a uplatňovať svoju výchovnú úlohu, ako aj o záujme dieťaťa byť v starostlivosti
toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. Napadnutý rozsudok

nezohľadňuje najlepší záujem maloletého a porušuje vedome všetky ústavné práva maloletej, chránenej
osoby. Kolízny opatrovník v Senci by mal dôsledne poznať záujmy dieťaťa a tieto presadzovať v konaní
efektívnym spôsobom, avšak koordinátorka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senec L. M. sa
usvedčuje bludmi v každom smere, nerešpektuje Zákon o rodine a Ústavu SR.

6. Okresný prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na osobitné postavenie v civilnom procese, keď podľa § 93 až § 95 CSP patrí medzi
iné subjekty konania a je oprávnený vykonať všetky procesné úkony, ktoré môže vykonať aj strana.
Okresný súd rozhodol na pojednávaní dňa 07.05.2024 v súlade s článkom 12 ods. 1, 2 Dohovoru
o právach dieťaťa, preto ho považuje vo všetkých výrokoch za vecne správny a zákonný, pričom v súlade

s § 36 ods. 1, 2 CMP zistil aj názor maloletého a s poukazom na jeho vek a vyspelosť tento názor
zohľadnil bez akejkoľvek korekcie, ktorá by z dôvodu veku maloletého ani nebola vhodná. V odôvodnení
napadnutého rozsudku na strane 35 a 36 súd prvej inštancie uviedol názor maloletého, z ktorého
pri rozhodovaní vychádzal, a podľa ktorého maloletý pred opatrovníkom, odbornými pracovníkmi
akreditovaných zariadení, psychologičkou referátu poradensko-psychologických služieb, ako aj pred

súdom v prítomnosti jeho opatrovníka komunikoval odmietavý postoj k matke s poukazom na jej
správanie a jej osočovanie otca a jeho rodiny, čo vníma maloletý citlivo a nepochybne ho to zraňuje
a rezignoval, stratil nádej, že by sa matka mohla zmeniť, opakovane jej dával šance, avšak neverí
v jej zmenu, preto za jej nezmeneného správania sa s ňou odmieta stretávať a tiež odmieta akúkoľvek
inú starostlivosť ako starostlivosť zo strany otca. Maloletý sa s matkou nielenže odmieta stretávať

s prespaním v jej domácnosti, ale stretávať sa čo i len na krátky čas bez prespatia, odmieta s ňou
realizovať akúkoľvek aktivitu, nechce s ňou ani komunikovať, zablokoval si ju a nie je s ňou v žiadnom
kontakte.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky sa stotožnil s vyjadrením okresného prokurátora

a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na ďalších
14 podaní zo strany matky na súd prvej inštancie od podania jej odvolania, ktoré svojim obsahom
neobsahujú žiadne nové a doteraz matkou nepredložené informácie, táto zintenzívnila svoju agresívnu
a nátlakovú komunikáciu voči nemu, v rámci súdnych podaní uvádzala e-maily, ktoré zasiela riaditeľke
základnej školy, ktorú maloletý navštevoval, orgánom činným v trestnom konaní, úradu komisára pre

deti, okresnej i generálnej prokuratúre a ďalším inštitúciám a neštíti sa ani vulgárnych, verbálnych
útokov v osobnej rovine na vyššie uvedený či dokonca na ich rodiny. Prvoinštančný súd pri svojom
rozhodovaní ponechal v účinnosti i výchovné opatrenie, ktoré podľa jeho tvrdení nesplnilo svoj účel
a v mesiaci jún 2024 boli s rodinou vyčerpané všetky hodiny stanovené súdnym rozhodnutím. Poukázalna všetky správy a jeho vyjadrenia z roku a 2023, ktorých sa pridržiaval, a v ktorých dlhodobo háji
záujem maloletého, objektívne hodnotí konanie matky v súlade so záujmom dieťaťa, ktorého názor
tlmočí. Považuje za mimoriadne znepokojujúce, že matka maloletého v podaní časť 5 zo dňa 26.06.2024

uvádzala, že maloletý má právo mať stabilného pediatra, ktorý bude chrániť jeho zdravie, avšak na
nasledujúcich stranách priložila e-mail, v ktorom sa dotazuje na termín, počas ktorého chce podpísať
zamietnutie od odstúpenia zdravotnej dokumentácie novému pediatrovi, ktoré jej konanie je v príkrom
rozpore s najlepším záujmom maloletého a návrh na čiastočné pozbavenie rodičovských práv matky
mal takémuto konaniu zabrániť.

8. Matka v podaní zo dňa 13.11.2024 vyjadrila žiadosť o bezodkladnú výmenu kolízneho opatrovníka pre
trestné konanie voči koordinátorke M. a jej cielenú diskrimináciu a osočovanie jej osoby, kde popísala
časovú genézu, príčinné a časové súvislosti v súvislosti s postupom polície, prokuratúry, Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR, polície na OO PZ Miloslavov, Senec, kolízneho opatrovníka a žiadala
o bezodkladnú výmenu kolízneho opatrovníka ako subjektu, keďže kolízny opatrovník popiera verejný

záujem, ako koordinátorka okresného úradu ide proti najlepšiemu záujmu maloletého roky pre osobitný
motív, čo sudkyňa prvoinštančného súdu odignorovala napriek súhlasu úradu.

9. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie
bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zverení maloletého, o úprave
styku matky, o vyživovacej povinnosti matky, v závislých výrokoch o zmene rozsudku Okresného súdu
Bratislava III. č. k. 37P/174/2019 – 302 a o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu,
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú

vec skutkovo aj právne správne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne podrobné,
zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými
i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení §
220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie skutkové tvrdenia náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom
rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Odvolací súd na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozsudku poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty matky v odvolaní.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom konaní sa otec návrhom zo dňa 31.01.2020 domáhal
zníženia vyživovacej povinnosti na v tom čase maloletú A. a na maloletého A., následne matka podala

vzájomný návrh, doručený okresnému súdu dňa 02.11.2020, ktorým žiadala zmeniť predchádzajúce
rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým a nariadenia výchovného opatrenia, následne sa otec
návrhom zo dňa 13.11.2020 domáhal zmeny rozhodnutia o zverení maloletého do starostlivosti matky,
ktorého žiadal zveriť do svojej starostlivosti, s povinnosťou matky prispievať na jeho výživu sumou 350,-
eur mesačne. Súd prvej inštancie spojil konania o daných návrhoch na spoločné konanie, a to konanie

o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, konanie o jeho návrhu na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému.

13. Uznesením zo dňa 31.01.2022 č. k. 39P/256/2020-607 pôvodne Okresný súd Bratislava III zastavil
konanie o návrhu otca na zníženie výživného na plnoletú dcéru A. a konanie o návrhu otca na zníženie

výživného na maloletého A., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2022.

14. Ďalej sa v konaní otec domáhal čiastočného pozbavenia výkonu rodičovských práv matky
a žiadal, aby jej súd zakázal akúkoľvek komunikáciu s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, so
školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami a s orgánmi štátnej správy a samosprávy a v mene

maloletého vyslovil, že matka nemá právo zastupovať maloletého pred poskytovateľmi zdravotnej
starostlivosti, školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami a orgánmi štátnej správy a samosprávy
a tieto rodičovské práva voči maloletému bude vykonávať v plnom rozsahu otec.15. Posledná úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bola rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 31.10.2019 č. k. 37P/174/2019-302, ktorým bolo manželstvo rodičov v tom
čase dvoch maloletých detí rozvedené a maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do

osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok. Otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti na v tom čase maloletú A. sumou 450,- eur
mesačne a na maloletého A. sumou 350,- eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletými
deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku počnúc piatkom od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod.,
každý nepárny týždeň v stredu od 18,00 hod. do 20,00 hod., počas letných prázdnin od 08.07. od 9,00

hod. do 22.07 do 18,00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vyzdvihne a vráti späť matke v mieste bydliska
maloletých detí. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 14.12.2019.

16. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/21/2021-17 zo dňa 10.02.2021 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/91/2021 zo dňa 30.04.2021 bolo neodkladným
opatrením rozhodnuté o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca s tým, že matka je oprávnená

sa s maloletým stretávať v párnom týždni od piatka od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a zároveň
bola pozastavená účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/174/2019-302 zo dňa
31.10.2019 v časti zverenia, úpravy styku a povinnosti otca prispievať na výživu maloletého A.. Vo
zvyšnej časti bol návrh otca zamietnutý.

17.UznesenímOkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.37P/36/2021-11zodňa05.03.2021bolaneodkladným
opatrením uložená povinnosť maloletému podrobiť sa odbornej diagnostike v špecializovanej
ambulantnej starostlivosti v rozsahu 12 hodín v priamej činnosti v Centre pre deti a rodiny Senec
pri Súkromnom liečebno-výchovnom sanatóriu Senec (ďalej aj ,,SLVS“, alebo ,,LVS“) a rodičovi
zabezpečujúce starostlivosť o maloletého zabezpečiť jeho prítomnosť na určenej odbornej diagnostike.

Na základe pohovoru pred kolíznym opatrovníkom maloletý prejavil záujem žiť so svojim otcom.

18. Ďalším neodkladným opatrením, a to uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/87/2021-23
zo dňa 10.02.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/196/2021 zo dňa
15.07.2021 bola matke uložená vyživovacia povinnosť na maloletého A. vo výške 120,- eur mesačne

počnúc dňom 05.05.2021. Vo zvyšnej časti bol návrh otca zamietnutý.

19. Otec v priebehu konania zobral návrh o uloženie povinnosti matke prispievať na výživu maloletého
za obdobie od 13.11.2020 do 31.03.2022 späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť, čo prvoinštančný
súd akceptoval a konanie v danej časti zastavil podľa § 29 ods. 1 CMP, preto predmetom konania v časti

určenia vyživovacej povinnosti zostal návrh otca za obdobie od apríla 2022 vo výške 120,- eur mesačne
a vo výške 230,- eur mesačne od mája 2024.

20. Pokiaľ išlo o návrh otca na čiastočné pozbavenie výkonu rodičovských práv matky k maloletému,
tento návrh prvoinštančný súd zamietol v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 38 ZoR

a nepreukázanie splnenia podmienok pre vyhovenie návrhu v danom rozsahu, do ktorého výroku nebolo
podané odvolanie.

21. Návrhu otca na zverenie maloletého do jeho starostlivosti a o úpravu styku matky, prvoinštančný
súd vyhovel tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca, ktoré dôvody uviedol

v bode 74 odôvodnenia napadnutého rozsudku, a podľa ktorých sa správanie matky počas
starostlivosti o maloletého zmenilo, maloletý žiadal následne byť v starostlivosti otca, opakovane pred
opatrovníkom, odbornými pracovníkmi akreditovaných zariadení, psychologičkou referátu poradensko-
psychologických služieb ako aj pred súdom v prítomnosti jeho opatrovníka komunikoval odmietavý
postoj k matke s poukazom na jej správanie, osočovanie otca a jeho rodiny, čo maloletý citlivo vníma,

nepochybne ho to zraňuje, rezignoval, stráca nádej pre zmenu matky, ktorej dával opakovane šance
a v súčasnosti si myslí, že matka sa nezmení, za nezmeneného správania matky sa odmieta s ňou nielen
stretávať, ale odmieta akúkoľvek komunikáciu s ňou, ako aj styk na krátky čas bez prespatia, odmieta
s ňou realizovať akúkoľvek aktivitu. Odborní pracovníci vo svojich správach poukazovali na potrebu
zmeny správania oboch rodičov v záujme maloletého, na ktorých opakovane apelovali, keďže rodičia

majú výrazný problém v komunikácii a problémy u maloletého vychádzajú podľa odborných pracovníkov
z dlhodobej záťaže na stres zo správania rodičov, zo správania sa matky maloletý reaguje opozičným
postojom k nej, ako aj k sestre, ktorá sa zastáva názorov matky a tiež je zainteresovaná do konfliktu
s maloletým, ktorý matku vníma ako konfliktnú osobu nielen vo vzťahoch v rodine, ako i voči iným ľuďom,matka maloletého zaťažuje množstvom správ zasielaných mu denne (približne 40), preto s poukazom
na starostlivosť otca o maloletého od novembra 2020, kedy maloletého otcovi matka odovzdala, jeho
vyslovenému názoru a k veku dieťaťa ho zveril do osobnej starostlivosti otca a návrh matky na zmenu

úpravy styku otca s maloletým zamietol.

22. Ohľadne vyživovacej povinnosti zo strany matky prvoinštančný súd vzhliadol dôvody na výšku
výživného vo výške 120,- eur mesačne od 01.04.2022 vzhľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky
k plnoletej dcére, študentke vysokej školy, ako aj vzhľadom na pomery matky bývajúcej v rodinnom dome

v jej výlučnom vlastníctve, príjem matky zo zamestnania, ako aj pomery otca, ktorý má tiež vyživovaciu
povinnosť k plnoletej dcére, študujúcej, a príjem z jeho zamestnania, ako aj odôvodnené potreby
maloletého vo výške priemerne 600,- eur na stravu, oblečenie, obuv, hygienu a drogériu, zdravotnú
starostlivosť, ako aj pomerné náklady na bývanie. Vo zvyšnej časti o určenie vyživovacej povinnosti
matky na výživu maloletého od 01.05.2024 vo výške 230,- eur návrh zamietol, v ktorej časti matka
nepodala odvolanie. Keďže matka prispievala na výživu maloletého vo výške 120,- eur mesačne, zročné

výživné za obdobie od 01.04.2022 do 30.04.2024 jej nevzniklo. Prvoinštančný súd tiež zamietol návrh
na zrušenie nariadeného výchovného opatrenia, keď rodina nevyčerpala určený počet hodín určeného
poradenstva a výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel, ktoré dôvody uviedol v bode 73 odôvodnenia
svojho rozhodnutia, a proti ktorému výroku nepodal žiaden z účastníkov konania odvolanie.

23. Predmetom odvolacieho konania bol teda výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zverení maloletého
do osobnej starostlivosti otca a výrok o úprave styku matky, ktorý však prvoinštančný súd ponechal bez
úpravy. Vychádzajúc z obsahu odvolania matky nie je predmetom odvolacieho konania správnosť výroku
rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým,
keďže tento matka nenapadla odvolaním, čoho dôkazom je predovšetkým obsah odvolania matky,

neoznačenie daného výroku napadnutého odvolaním, neuvádzanie dôvodov v odvolaní ohľadne tohto
výroku, ani odvolací návrh.

24. Podľa čl. 5 písm. h) základných zásad ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého

dieťaťa sa zohľadňujú najmä podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami.

25. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

26. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch
týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, je najlepší záujem dieťaťa. Koncepcia najlepšieho

záujmu dieťaťa má zložku hmotného práva, procesného práva a základného výkladového právneho
princípu. Hmotné právo zakladá právo dieťaťa na posúdenie jeho najlepšieho záujmu a jeho prvoradé
zohľadnenie v situácii, keď sa s cieľom rozhodnúť o danej veci posudzujú rôzne záujmy. Ako konštatuje
Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 14 (2013) z 29. 05. 2013 o práve dieťaťa
na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (č. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) obsah

komplexného pojmu najlepší záujem dieťaťa treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov. Najlepší
záujem dieťaťa ako pružný a adaptabilný pojem treba prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie
dotknutého dieťaťa, zohľadniť jeho osobný kontext, situáciu a potreby. Najlepší záujem dieťaťa, ktorý
musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých potrebných opatrení, pri jednotlivom rozhodnutí
treba určiť vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa. Posúdenie najlepšieho záujmu

dieťaťa je jedinečnou činnosťou, ktorú treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych
okolností každého dieťaťa súvisiacich s jeho individuálnymi charakteristikami, napríklad vek, pohlavie,
stupeň zrelosti, sociálny kontext, v ktorom dieťa žije (prítomnosť alebo absencia rodičov, prostredie,
v ktorom dieťa žije z pohľadu bezpečnosti) atď. Do posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa zahŕňame
aj jeho názory, identitu, starostlivosť, ochranu a bezpečnosť, jeho zraniteľnosť (zdravotné postihnutie,

príslušnosť k menšinovej skupine, štatút utečenca alebo žiadateľa o azyl, obeť násilia, život na ulici,
atď.), právo na zdravie, na vzdelanie.27. V zmysle článku 9 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré
je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi,
okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

28. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR
starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a
starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné

zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu v. Nemecko- Aplikácia
no.74969/01), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z
rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča (Hansenová v. Turecko, Aplikácia no. 36141/97).

29. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom je potrebné zo strany

konajúceho súdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť predovšetkým nasledujúce
kritériá:-existenciupokrvnéhoputamedzidieťaťomajehozvereniedostarostlivostiusilujúcimiosobami,
- mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-
ktorej osoby, - schopnosť iných osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj
a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, - prianie dieťaťa (Uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 56/2017 z 19. januára 2017).

30. Princíp (najlepšieho) záujmu dieťaťa nie je presne vymedzený, pretože ide o komplexný, pružný
a adaptabilný pojem, čo znamená, že jeho obsah sa má určiť podľa okolností prípadu, t. j. podľa
konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa. Blaho dieťaťa všeobecne zahŕňa základné materiálne, telesné,

vzdelávacie a emocionálne potreby ako aj potrebu lásky a bezpečia. Posúdenie najlepšieho záujmu
dieťaťa musí zahŕňať aj vyhodnotenie bezpečnosti dieťaťa, tzn. práva dieťaťa na ochranu pred
všetkými formami telesného alebo duševného násilia, zneužívania alebo ubližovania. Bezpečnosť
a integrita dieťaťa sa musia posudzovať v danom čase; uplatňovanie zásady prevencie si však žiada
aj posúdenie možnosti rizika a ublíženia v budúcnosti. Štát má dohliadať na riadne plnenie práva

rodičov na starostlivosť o dieťa. Ak rodičia ohrozujú blaho svojich detí, štát musí konať v najlepšom
záujme dieťaťa. Názory a stanoviská dieťaťa sú dôležitým faktorom pri posudzovaní najlepšieho záujmu
dieťaťa. Deti majú právo vyjadriť svoj názor slobodne, bez akéhokoľvek tlaku a manipulácie. V mnohých
prípadoch, najmä ak dieťa odmieta jedného z rodičov, sa neopodstatnene predpokladá, že je k takémuto
postojumanipulovanérezidenčnýmrodičom.Odcudzeniesadieťaťaodjednéhozrodičovvšakmôžebyť

podmienenémnožstvomrôznychpríčin.Každýprípadsivyžadujedôkladnépsychosociálnezhodnotenie
rôznych faktorov, ktoré môžu prispievať k narušeniu vzťahu rodič – dieťa. u viacerých metód terapie.

31. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho
záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou

prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby
môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie
osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a
rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali
zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok

Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 06.07.2010, bod 136; Elsholz
v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 13.07.2000, bod 50; Maršálek v. Česká
republika, č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 04.04.2006, bod 71].

32. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

33. Podľa článku 12 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa sa musí venovať

patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.34. Podľa § 38 ods. 1, ods. 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

35. V zmysle citovaných ustanovení sa dieťaťu poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom
súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu
alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami
vnútroštátneho zákonodarstva. Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo

všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú (§ 43 ods. 1 zákona o rodine). Jediným limitujúcim faktorom sú jeho
schopnosti smerujúce k jeho veku a rozumovej vyspelosti. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo
názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera
dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu (5Cdo/492/2015).

36. Za uvedeným účelom bol maloletý vypočutý pred súdom a aj kolíznym opatrovníkom, pričom z jeho

názoru vyplynul jednoznačne odmietavý postoj k osobe matky a aj k styku s ňou, nemá v živote prázdno
bez matky, zásadne odmieta ďalšiu terapiu, má nezmenený zásadný postoj k tomu, že situáciu nechce
zmeniť, otec urobil chybu, odmieta ho ako človeka, ktorý si túto chybu doposiaľ nepripustil. Z uvedeného
nemožno vyvodiť pozitívny postoj dieťaťa k matke.

37. Odvolací súd poukazuje na postoj maloletého, jeho názor bol viackrát zisťovaný aj kolíznym
opatrovníkom, ale aj súdom prvej inštancie, a z ktorého vyplýva nepochybne odmietavý postoj dieťaťa
k osobe matky. Naposledy bol názor dieťaťa zisťovaný dňa 21.03.2024, teda krátko pred rozhodnutím
prvoinštančného súdu, pričom súd mal z neho preukázaný výrazne negatívny postoj dieťaťa k matke,
ktorá podľa neho ,,nie je v poriadku, obťažuje ho, vyhráža sa mu cez e-maily a ohovára v nich otca,

píše mu denne 40 mailov, dookola to isté, nechce s ňou nikam ísť, má ju zablokovanú v telefóne, pričom
s otcom má dobrý vzťah, trávia spolu voľný čas“. V starostlivosti otca neboli zistené nedostatky, pričom
u otca sa maloletý nachádza od novembra 2020.

38.Ajspoukazomnanázormaloletého,ktorýjeaktuálnevovekuviacako17rokov,tedamáveľmiblízko

k dosiahnutiu plnoletosti, sa aj odvolací súd stotožnil so správnosťou rozsudku súdu prvej inštancie
o zmene zverenia maloletého, teda jeho prezverenia do starostlivosti otca, v ktorého starostlivosti
maloletý napreduje a nebolo preukázané, že otec na maloletého pôsobí poškodzujúco, či proti záujmom
dieťaťa.

39. Z obsahu odvolania matky jednoznačne vyplýva, že táto sa nestotožnila s rozhodnutím súdu prvej
inštancie o zverení maloletého do starostlivosti otca, ktorého považuje za manipulátora, klamára a rodiča
poškodzujúceho záujem maloletého dieťaťa, čo ale v konaní nebolo preukázané.

40. V odvolaní matka neuvádzala žiadne dôvody týkajúce sa výroku o určení jej vyživovacej povinnosti,

a tiež neuvádzala žiadne dôvody ohľadne nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o jej styku
s maloletým bez úpravy.

41. No napriek tomu v odvolaní matka opakovane uvádzala množstvo argumentov, týkajúcich sa
predchádzajúcich rozhodnutí súdu o neodkladných opatreniach, spochybňujúcich postup polície,

kolízneho opatrovníka či ďalších orgánov, na ktoré sa matka obrátila v minulosti. Jej odvolanie je
obsahom ťažko čitateľné, pomerne nezrozumiteľné, preto bolo problematické v ňom nachádzať a vyčítať
pádne argumenty a dôvody pre nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Napriek tomu odvolací súd
preskúmal odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie a musí konštatovať, že odvolanie
matky nie je dôvodné a prvoinštančný súd, pokiaľ rozhodol o zverení maloletého do starostlivosti otca

pre preukázanú zmenu pomerov spočívajúcu v správaní sa matky, jednoznačne prejavenej vôli dieťaťa
pre zmenu výchovného prostredia, rozhodol vecne správne a jeho dôvody boli uvedené v odôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie dostatočne a správne.

42. Odvolací súd dodáva, že množstvo podaní matky (neautorizovaných podpisom matky) doručených

aj v priebehu odvolacieho konania, zároveň zasielaných emailom na vedomie aj iným inštitúciám, pôsobí
zmätočne, sú neprehľadné, bez významu pre dané konanie, keďže sa týkajú skutočností s vecou
nesúvisiacich a vôbec nie sú dôkazom nesprávneho postupu, či rozhodnutia súdu prvej inštanciea nevyvolávajú ani pochybnosti o neschopnosti otca zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého, alebo,
že na strane matky sú lepšie predpoklady starostlivosti o maloletého z pohľadu záujmu dieťaťa.

43. V danom smere odvolací súd dáva relevanciu aj samotnému postoju dieťaťa, ktorý je voči matke
výrazne negatívny a odmietavý. Matka sa snaží vo svojich podaniach neustále spochybňovať postup
viacerých orgánov, konkrétne spochybňovala aj činnosť kolízneho opatrovníka, polície a podobne, avšak
tieto jej útoky odvolací súd nevzhliadol za pádne a relevantné pre vyslovenie nesprávnosti rozsudku
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch.

44. Rovnako za nedôvodný považoval odvolací súd aj návrh matky, obsiahnutý v jednom z jej množstva
podaní, zaslaný tiež v rámci odvolacieho konania, o zmenu kolízneho opatrovníka, v ktorom popísala
rozsiahlu genézu ,,prípadu“, avšak viac-menej sa vyjadrovala ku konkrétnej osobe, a to koordinátorke
L. M., pracovníčke konajúcej za príslušný orgán, a to ÚPSVaR (kolízneho opatrovníka), pracovisko
Senec, k čomu odvolací súd uvádza, že nemá právomoc posudzovať postup konkrétneho pracovníka

a realizáciu jeho oprávnení, keďže tento pracovník predstavuje činnosť konkrétneho úradu a iba tento
úrad má kompetenciu posúdiť správnosť konania a poveriť inú fyzickú osobu vystupovať za príslušný
úrad. Z uvedeného dôvodu nepovažoval odvolací súd žiadosť matky o zmenu kolízneho opatrovníka
za právne relevantnú.

45. Aj keď odvolanie matky neobsahovalo konkrétne dôvody voči rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne
jej úpravy styku s maloletým bez tzv. úpravy, keďže tieto dôvody nebolo možné vyčítať z obsahu jej
rozsiahleho, obsahovo ťažko čitateľného odvolania, mal odvolací súd za to, že nakoľko uviedla v úvode
odvolania označenie napadnutých výrokov, odvolaním napadla aj tento výrok, pričom ho považuje
taktiež za správny.

46. Odvolací súd poukazuje na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, kde bolo bez pochýb
preukázané, že prítomnosť matky maloletého je pre dieťa výrazne negatívnym faktorom, maloletý vo
svojom veku už vie posúdiť a zvážiť čo chce a čo nechce, správanie matky sám maloletý vyhodnotil
ako nezmenené, obťažujúce ho, preto považuje odvolací súd za správne, ak súd prvej inštancie vo

svojom rozhodnutí styk matky s maloletým neupravil, čo však nie je konečné riešenie a po absolvovaní
výchovného opatrenia, ktoré naďalej zostalo v zmysle napadnutého rozsudku účinné vzhľadom na
zamietnutý návrh na jeho zrušenie, je stále priestor k nájdeniu cesty k maloletému, obnoveniu vzťahov
a k zblíženiu, avšak bez nátlakového správania sa matky, za patrične vhodne zvoleného a veľmi citlivého
prístupu, teda aj zmeneného správania sa predovšetkým zo strany matky.

47. K požiadavke matky o určenie pediatra maloletému odvolací súd dodáva, že predmetom konania
nebola nezhoda rodičov ohľadne pediatra maloletého, preto námietka matky v uvedenom smere
k postupu súdu prvej inštancie je absolútne nesprávna. Súd prvej inštancie konal o tom, čo bolo
predmetom jeho konania.

48. Odvolací súd dodáva, že súd musí vykonať výklad a aplikáciu práva tak, aby rozhodnutie smerovalo
k výsledku spravodlivému, nielen mechanicky a formalisticky predpis aplikovať bez ohľadu na zmysel a
účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou.

49. V danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie sledoval spravodlivý výsledok, záujem dieťaťa,
dôkladne preskúmal celú rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové, psychologické, materiálne, či
zdravotné) a urobil vyvážené a rozumné posúdenie dotknutých záujmov, pričom mal na pamäti nájdenie
najlepšieho riešenia pre maloleté dieťa. V mimosporovom konaní súd prvej inštancie náležite a v
dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci aplikáciou vyšetrovacieho princípu (čl. 6 Základných

princípov CMP), ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností
a právom chránených záujmov.

50. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

51. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právnyzákladrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a
podobne).

52. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v
mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ

zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde
otrovykonaniaštátu)rozhodujesúdlennanávrhoprávnenéhoúčastníka(§57CMP).Odvolacísúdvšak
vzhľadomnacharakterdanéhokonania–ozmenuzvereniamaloletéhodieťaťapovažujezaspravodlivé,
aby si každý z účastníkov znášal trovy odvolacieho konania sám a v súlade so všeobecnou zásadou
náhrady trov v mimosporovom konaní a s poukazom na ustanovenie § 52 CMP vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

53. Nad rámec uvedeného odvolací súd apeluje na matku, aby sa zdržala zasielania množstva podaní
s vecou nesúvisiacich, pretože na ne nie je možné prihliadať, ak sa netýkajú merita veci, tak ako to bolo
v danom prípade.

54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol :o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).