Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/141/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203914
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223203914.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.

JankyBenkovičovejaJUDr.DanielaIlavského,vovecistarostlivostisúduomaloletédeti:A.B.,narodený
XX.XX.XXXX a C. B., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, deti matky: D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XXXX/X, G., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35,
Bratislava a otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X/XX, A., zastúpený splnomocnencom:
JUDr. Marta Vícenová, advokátka, so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, v konaní o návrhu matky
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti výrokom II.

až V. rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 73P/49/2023-138 zo dňa 19.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., V. a závislom výroku VI. o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej
boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať maloleté deti a spravovať
ich majetok zveril obom rodičom, bol upravený styk otca s maloletými deťmi v každý párny víkend

v mesiaci od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s osobitnou úpravou styku počas sviatkov
a prázdnin s povinnosťou matky maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť (výrok I.). Určil, že
miestomprevzatiaaodovzdaniamaloletýchdetíotcomjebydliskomaloletýchdetí(výrokII.).Uložilotcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 230,- eur mesačne a na výživu maloletej
C. sumou vo výške 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom
06.10.2023 (výrok III.). Zročné výživné na maloletého A. za obdobie od 06.10.2023 do 30.06.2024 v
sume 932,92,- eur je otec povinný uhradiť v pravidelných splátkach vo výške 25,- eur mesačne spolu

s bežným výživným k rukám matky maloletých detí s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky v
lehote splatnosti sa stáva splatným celý dlh (výrok IV.). Zročné výživné na maloletú C. za obdobie od
06.10.2023do30.06.2024vsume667,70,-eurjeotecpovinnýuhradiťvpravidelnýchsplátkachvovýške
25,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí s tým, že neuhradením čo i
len jednej splátky v lehote splatnosti sa stáva splatným celý dlh (výrok V.). O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VI.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 28 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, §
75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“),
vecne tým, že návrh matky doručený súdu prvej inštancie dňa 06.10.2023 bol podaný dôvodne, keďže
rodičia spolu nežili a o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa nevedeli dohodnúť.Maloleté deti pochádzajú z druhovského pomeru rodičov. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od
15.09.2021, odkedy osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka. Keďže rodičovská
dohoda o zverení maloletých detí, ich zastupovaní a spravovaní majetku a styku otca s maloletými deťmi

bola uzavretá v záujme maloletých detí, súd prvej inštancie ju schválil tak, ako to vyplýva z odseku 1
tohto rozhodnutia.

3. Sporným bolo medzi rodičmi miesto odovzdania a prevzatia maloletých detí na styk s otcom a výška
vyživovacej povinnosti otca.

4. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca zistil, že matka navrhla určiť výživné od podania
návrhu (06.10.2023) v sume 300,- eur mesačne na maloletého A. a 250,- eur mesačne na maloletú
C.. Otec navrhol určiť výživné v sume 200,- eur mesačne na maloletého A. a 180,- eur mesačne na
maloletú C., kolízny opatrovník v sume 240,- eur mesačne na maloletého A. a 190,- eur mesačne
na maloletú C.. Matka býva s maloletými deťmi v byte G., ktorý je vo vlastníctve jej matky. Nie je

vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, má dve vyživovacie povinnosti, jej zdravotný stav je dobrý, v septembri
až októbri 2023 bola práceneschopná. Pravidelne užíva lieky na riedenie krvi, iné trvalo zvýšené výdavky
spojené s nepriaznivým zdravotným stavom nemá. Lustráciou matky v Sociálnej poisťovni zistil, že
od 06.03.2023 ku dňu vyhlásenia rozsudku pracovala v spoločnosti I. J. E. E. s priemerným čistým
mesačným príjmom do 1 000,- eur. Poberá rodinné prídavky na obe maloleté deti v sume 120,- eur

mesačne, uplatňuje si daňový bonus, občas si privyrába brigádne. Vlastní staršie motorové vozidlo zn.
Kia Ceed. Nespláca žiadnu hypotéku, spláca bezúčelový úver v sume 50,- eur mesačne. Otec býval
so svojou priateľkou a jej maloletým synom vo veku 9 rokov v prenajatom byte na adrese H. XX, A..
Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, má dve vyživovacie povinnosti, čo sa týka jeho zdravotného
stavu, má diagnostikovanú epilepsiu, nepočuje na jedno ucho, na druhé ucho počuje obmedzene,

pravidelne navštevuje neurologickú a psychiatrickú ambulanciu, inak je jeho zdravotný stav dobrý, t.j.
neobmedzuje otca v jeho pracovnej aktivite s výnimkou zákazu šoférovania. Podľa vyjadrenia otca mu
všetky výdavky týkajúce sa jeho zdravotného stavu doposiaľ uhrádza poisťovňa. Jeho celkové výdavky
ustálil nasledovne (okrem výživného): nájomné 300,- eur, doprava 40,- eur, telefón 60,- eur, podiel na
vedení spoločnej domácnosti (strava, drogéria a pod.) 300,- eur, splátka úveru za motorové vozidlo

200,- eur, náklady na dopravu v čase prítomnosti detí u otca a náklady uplatňované matkou mimo
výživného 100,- eur. Motorové vozidlo (Škoda Superb, r.v. 2012), na ktoré spláca úver bolo napísané na
matku. Fajčí. Príjem otca zo závislej činnosti u zamestnávateľa K. E. E. v pracovnej pozícii „montážny
pracovník“ ustálil v sume 1 375,- eur mesačne. Pracoval vo viaczmennej prevádzke. Podľa matky
otec vypomáha ako SBS-kár. Otec sa podľa matky snaží príjem účelovo minimalizovať. Maloleté deti

navštevovali základnú školu (I. XX, G.) - maloletý A. bol žiakom 9. ročníka a maloletá C. 3. ročníka.
Maloletý A. mal v septembri 2024 nastúpiť na SOŠ Farského v Bratislave, odbor – kuchár. Maloleté
deti nenavštevovali žiaden platený krúžok. Výdavky maloletého A. ustálil v sume 363,10,- eur mesačne
a maloletej C. v sume 379,90,- eur mesačne. Obe maloleté deti sú zdravé (t.j. nemajú trvalo zvýšené
výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom) a obe nosia okuliare. Otec sa s maloletými deťmi

stretával sporadicky. Pre maloleté deti chodila otcova sestra, jeho rodičia alebo otcova partnerka a keď
boli deti u otca, separoval ich - maloletá C. zvykla bývať u otcovej sestry alebo matky a maloletý A. u
otca na H. XX C. A.. Uznesením č. k. 73P 51/2023-53 zo dňa 27.10.2023 súd prvej inštancie nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške
125,- eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou vo výške 125,- eur mesačne. Nad rámec výživného

podľa neodkladného opatrenia prispel matke na školské pomôcky sumou vo výške 40,- eur. Okuliare
pre maloletú C. hradila otcova sestra na polovicu s matkou, posledné vyšetrenie C. u očného lekára
otec odmietol uhradiť.

5. Keďže otec nemôže šoférovať z dôvodu svojho zdravotného stavu, navrhol, aby pri určení výživného

súd zohľadnil jeho náklady na dopravu pri styku s maloletými deťmi, eventuálne, aby miestom prevzatia
maloletýchdetíbolobydliskomatky/maloletýchdetíamiestomodovzdaniamaloletýchdetíbydliskootca.
Matka a kolízny opatrovník navrhli, aby miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí otcom bolo
bydlisko maloletých detí.

6. Dospel k záveru, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletých detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Poukázal na teoretické východiská, ktoré aplikoval s prihliadnutím na špecifiká konkrétnej
prejednávanej veci. Zdôraznil, že základnou a prvoradou povinnosťou každého rodiča je na výživusvojho nezaopatreného dieťaťa pravidelne prispievať v súlade s jeho možnosťami a schopnosťami a
primerane ho finančne zabezpečiť aj na svoj vlastný úkor. To znamená, že rodič sa musí zamerať
prioritne na uspokojenie životných potrieb nezaopatreného dieťaťa a až následne na potreby svojej

osoby, za účelom čoho je jeho povinnosťou zadovážiť si k tomu adekvátny pravidelný príjem. Vzhľadom
na vyššie uvedené príjmy rodičov a výdavky (odôvodnené potreby) maloletých detí súd ustálil výšku
výživného na sumu 200,- eur mesačne na maloletú C. a 230,- eur mesačne na maloletého A., a to
od začiatku konania (06.10.2023). Pri určení výšky výživného vychádzal z čistého mesačného príjmu
otca (za obdobie od júna 2023 do mája 2024) ku dňu vydania rozhodnutia, t.j. 1 375,- eur, pričom zo

súdneho spisu mal preukázanú relatívnu stálosť tohto príjmu počas celého konania; taktiež prihliadol
na fakt, že mesačný príjem matky je v porovnaní s otcom nižší, cca do 1 000,- eur mesačne netto
a v neposlednom rade súd prihliadol aj na skutočnosť, že o maloleté deti zabezpečuje väčšinu času
starostlivosť výlučne matka, a to aj počas obdobia, kedy by mali byť maloleté deti podľa dohody rodičov
v starostlivosti otca. Takto určené výživné spolu s matkiným pomerným finančným prispením a štátnym
prídavkom na dieťa (aktuálne v sume 60,- eur mesačne na jedno maloleté dieťa) bolo podľa názoru

súdu spôsobilé dostatočne zabezpečiť nároky/potreby oboch maloletých detí primerané ich veku bez
mimoriadne zvýšených nárokov na ich výživu, či trvalo zvýšených nákladov spojených s nepriaznivým
zdravotným stavom. Uložením vyživovacej povinnosti otcovi od podania návrhu, t.j. od 06.10.2023,
vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom v sume 932,92,- eur na maloletého A. a v sume 667,70,- eur
na maloletú C., a to za obdobie od 06.10.2023 do 30.06.2024. Výpočet je obsiahnutý v odsekoch 35

a 36 rozsudku. Podľa § 232 ods. 3 CSP povolil otcovi splácať zročné výživné na každé maloleté dieťa
v pravidelných splátkach vo výške 25,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky s tým,
že neuhradením čo i len jednej splátky v lehote splatnosti sa stáva splatným celý dlh (§ 232 ods. 4
CSP). Čo sa týka miesta prevzatia a odovzdania maloletých detí otcom rozhodol, že miestom prevzatia a
odovzdania maloletých detí bude bydlisko maloletých detí, nemajúc za preukázané otcom deklarované

zvýšené výdavky na dopravu, keďže maloleté deti zvyknú vyzdvihovať od matky a následne odovzdávať
matke aj iné osoby ako otec, čo otec nepoprel, berúc do úvahy aj nepravidelnú frekvenciu stretávania
sa maloletých detí s otcom. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

7. Proti výrokom II., III., IV. a V. rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie. Z obsahu odvolania

vyplývajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok; ďalej len „CSP“, a to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností (aj § 62 ods. 1 CMP), na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Rozhodnutie považuje za nespravodlivé v časti určenia miesta preberania a odovzdania maloletých

detí, ktoré zaťažuje iba otca, a to z finančných a časových dôvodov. Otec preukázal, že jeho zdravotný
stav mu neumožňuje viesť motorové vozidlo. Výdavky na verejnú dopravu vyčíslil na sumu 36,40,- eur
mesačne a pri použití motorového vozidla inou osobou v sume 30,- eur mesačne. Poukázal na nález
Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 1279/21 z 16.08.2021, ktoré sa venuje uvedenej problematike.
Ďalej, určené výživné nezodpovedá podľa otca jeho možnostiam, schopnostiam a jeho životnej úrovni.

Súd prvej inštancie vykonal nedostatočné dokazovanie vo vzťahu k príjmu matky, ktorá má aj vedľajší
príjem, pričom za týmto účelom mal vypočuť maloletého A.. Matkou vyčíslené výdavky považoval
za nadhodnotené, napríklad na zdravotnú starostlivosť a školské potreby. Súd neprihliadol na jeho
príspevok na okuliare. Takto určené výživné mu neponecháva finančný priestor na zabezpečenie jeho
potrieb, ako aj potrieb maloletých detí počas jeho starostlivosti. Jeho pracovná zmluva bola uzatvorená

na dobu určitú do 31.07.2024 z dôvodu epileptických záchvatov. Súd prvej inštancie si mal vyžiadať od
zamestnávateľa stanovisko k možnosti ďalšieho zamestnávania otca. Určené výživné je preto pre otca
likvidačné. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátať na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Poukázala na nezrovnalosti vo vyjadreniach otca, najmä

keď tvrdil, že spláca úver v sume 200,- eur mesačne za motorové vozidlo jeho matky. Na otázku
splnomocnenca matky na pojednávaní pritom odpovedal, že disponuje vodičským oprávnením.
Oprávnenie by mu bolo odobraté, keby jeho zdravotný stav vylučoval vedenie motorového vozidla.
Výdavky na cestovné nijak nepreukázal. V tejto súvislosti dala do pozornosti, že ku dňu vyjadrenia
(30.07.2024) otec nevidel deti od 03.06.2024. Opomenul zahrnúť aj svoje výdavky na cigarety, hry

a alkoholické nápoje. Jeho výdavky presahujú ním uvádzané príjmy, ktorých skutočnú výšku podľa
matky zatajuje (príjem z brigád). Nesúhlasila s tvrdením otca o nezistení skutočného stavu súdom prvej
inštancie, keď v závere ani nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Otec vyvíja nátlak na
maloletédeti,snažísaichtrestaťignorovanímavypisovanímsmsspráv,pretotiežnesúhlasísvypočutímmaloletého A.. Poukázala na vyjadrenia otca k jeho zdravotnému stavu, a teda, že poruchou sluchu trpí
od detstva a epileptické záchvaty máva v spánku, ktoré dostáva doma. Navrhla rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

9. Kolízny opatrovník vyjadril nesúhlas s odvolaním, keďže rozsudok považuje za zákonný, vecne
správny a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

10. V následných vyjadreniach otec poukázal na zmenu pomerov, a teda, že pracovný pomer na

dobu určitú skončil k 05.08.2024 a od 06.08.2024 je evidovaný ako nezamestnaný. Z titulu dávky
v nezamestnanosti poberá zhruba 800,- eur mesačne (presne 25,84,- eur za deň). Požiadal o priznanie
invalidného dôchodku. Presťahoval sa do domácnosti svojich rodičov, ktorí nesúhlasia, aby sa zdržiaval
v ich domácnosti s deťmi. Jeho zdravotný stav mu bráni v plnohodnotnom zamestnaní sa. Poprel
možnosť viesť motorové vozidlo i nákup hier či alkoholu, ktorý má prísne zakázaný. Na cigarety
minie mesačne maximálne 14,- eur. Predložil lekársku správu z 11.08.2023, z ktorej je zrejmé, že mal

epileptický záchvat v práci, v dôsledku čoho sa poranil. Epileptické záchvaty sa prejavujú v spánku, ale
počas dňa trpí mikrozáchvatmi. Predložil tiež lekársku správu o hospitalizácii v dňoch 17.12.2024 do
23.12.2024 pre flebotrombózu s odporúčaním zanechať fajčenie a primerane sa pohybovať a lekársku
správu neurológa z vyšetrenia dňa 03.01.2025, z ktorej vyplýva odporúčanie dodržiavať antiepileptický
režim, vrátane zákazu viesť motorové vozidlo.

11. Matkavnáslednýchvyjadreniachzotrvalanatom,žejevmožnostiachischopnostiachotcauhrádzať
určené výživné. Aj ako nezamestnaný má nárok na príjem z titulu dávky v nezamestnanosti, čím bude
zachované aj jeho životné minumum. Otcov zdravotný stav mu nebráni sa plnohodnotne zamestnať, keď
epileptické záchvaty máva v spánku. Trvala na tom, že vykonával SBS činnosť, pritom jeho zdravotný

stav bol rovnaký. Nie je v jej možnostiach podieľať sa na odovzdaní a prevzatí maloletých detí, pretože
pracuje na zmeny od piatka od 08:00 hod. do nedele do 20:00 hod. v D.. U maloletého A. sa po tlakoch od
otca začali objavovať psychické problémy, pre ktoré bola nútená s ním navštíviť pohotovosť a ani v tomto
jej nebol jeho otec oporou. Počas 10-ročného spolužitia otec požíval alkohol a hral hry. Presťahovaním
sa otca od priateľky sa mu znížili výdavky o 300,- eur mesačne. Zdôraznila, že otec sa s deťmi naďalej

vôbec nestretáva, výživné podľa rozsudku neplatí riadne a matke, napriek tomu, že je nezamestnaný,
nijak nepomáha.

12. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“),

oprávneným subjektom - otcom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s

prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

13. Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuarozsudkusúduprvejinštancie
v časti určenia miesta prevzatia a odovzdania maloletých detí na styk s otcom a výška vyživovacej
povinnosti otca na maloleté deti.

14. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie presvedčivo a
zrozumiteľne zdôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniamia právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP, a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

16. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na

rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom

rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

19. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má

teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu
nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu
podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby
s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.
Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru

o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo udržiavať
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (článok 9
ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do
svojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo
útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).

20. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

21. Podľa § 36 ods. 1 prvej, druhej a štvrtej vety ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

22. Podľa § 25 ods. 1 až 3 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

23. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou otca, že rozsudok súdu prvej inštancie je nespravodlivý,

pretože jednostranne časovo i finančne zaťažuje výlučne otca ohľadne prevzatia a odovzdania
maloletých detí v ich bydlisku.24. V prvom rade je potrebné uviesť, že tak ak to vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Českej republiky III.
ÚS 1279/21 z 16.08.2021, na ktorý poukázal otec, jednou z požiadaviek napĺňajúcich pojem najlepšieho
záujmu dieťaťa je tiež to, aby dieťa bolo vychovávané zásadne oboma rodičmi a aby obaja tiež spoločne

niesli náklady spojené s jeho výchovou a starostlivosťou, a to vrátane nákladov spojených s udržiavaním
pravidelného osobného styku. Je teda právom dieťaťa byť v starostlivosti oboch rodičov a mať s nimi
pravidelný osobný styk, pričom na tomto styku by sa rodičia mali primerane podieľať. Vzdialenosť
medzi bydliskom oboch rodičov potom nemôže byť za štandardných okolností na ťarchu iba jednému
z nich a nesmie byť dôvodom porušenia práva dieťaťa na styk s oboma rodičmi a súčasne porušením

práva jedného z rodičov na styk s dieťaťom. V záujme rovnomerného vyváženia prekážok spojených so
zabezpečením styku dieťaťa s rodičom na väčšiu vzdialenosť sa všeobecne vyžaduje, aby tieto prekážky
boli prenesené čiastočne aj na rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, resp. aby obaja
rodičia museli pri rozvrhnutí povinností spätých so stykom vynaložiť nielen približne rovnakú finančnú
čiastku, ale na prekonanie vzdialenosti by mali rovnomerne vynaložiť aj svoju energiu a čas. Štandardne
rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti by mal odovzdať dieťa na styk v mieste bydliska

druhého rodiča alebo v mieste, na ktorom sa rodičia dohodnú. Oproti tomu by druhému rodičovi vznikala
povinnosť odovzdať dieťa po ukončení styku rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti v
mieste jeho bydliska. Z objektívnych dôvodov a vzhľadom na mimoriadne okolnosti konkrétneho prípadu
nemusia byť uvedené východiská aplikovateľné vždy a bezvýnimočne.

25. Práve odlišné skutkové okolnosti prejednávanej veci odôvodňujú podľa odvolacieho súdu záver súdu
prvej inštancie o povinnosti otca prevziať maloleté deti na začiatku styku a po ukončení ich odovzdať
v mieste ich bydliska.

26. Potreba vysporiadať sa s rovnomerným časovým a finančným zaťažením každého rodiča pri

realizácii styku prichádza do úvahy predovšetkým v prípade väčších vzdialeností bydlísk rodičov.
Odvolací súd sa stotožnil so zistením súdu prvej inštancie, že otec nemôže viesť motorové vozidlo,
keď z obsahu spisu bolo nesporné, že trpí epileptickými záchvatmi. V tomto smere je irelevantné, kto
skutočne vlastní motorové vozidlo, na ktoré otec spláca úver, rovnako tak, že disponuje vodičským
oprávnením, tak ako naznačovala matka. Z dôvodu, že otec nemôže sám viesť motorové vozidlo a musí

požiadať tretiu osobu o zabezpečenie odvozu alebo využiť medzimestskú dopravu je možné konštatovať
určitú časovú, či logistickú náročnosť takejto prepravy, a to aj napriek tomu, že bydliská maloletých
detí (G.) a otca (A.) nie sú podľa odvolacieho súdu vo výrazne väčšej vzdialenosti (do 40 km). Otcom
vyčíslenývýdavok30-36,-eurmesačnezaobojstrannúprepravunepredstavujevzhľadomnajehovýšku,
ustálený príjem otca a jeho ostatné výdavky podľa odvolacieho súdu takú okolnosť, ktorú by mal pri

úprave povinnosti (prevziať či odovzdať maloleté deti) zohľadniť. Takýto výdavok je ale možné započítať
do odôvodnených výdavkov otca a prihliadnuť naň pri určovaní rozsahu jeho vyživovacej povinnosti.

27. Berúc do úvahy určitú časovú, či logistickú náročnosť prepravy medzi bydliskami maloletých detí
a otca, vo vzťahu k prejednávanej veci nemožno nezohľadniť aj rozsah styku otca s maloletými

deťmi, na ktorom sa rodičia dohodli, a to v každý párny víkend v mesiaci od piatka od 15:00 hod. do
nedele do 18:00 hod. (s výnimkou sviatkov a prázdnin). Takto koncipovaný styk sa v rámci ustálenej
súdnej praxe považuje za tzv. úzky styk rodiča s dieťaťom. V danom prípade je to teda matka, ktorá
zabezpečuje výlučnú starostlivosť o maloleté deti počas každého a celého pracovného týždňa, s čím sú
spojené jej povinnosti predovšetkým v súvislosti s návštevou detí školských a zdravotníckych zariadení.

Nespravodlivé by bolo preto naopak očakávať, aby takejto matke bola uložená ďalšia povinnosť
odovzdávať maloleté deti v bydlisku otca, navyše v časoch, ktoré kolidujú s jej pracovnými povinnosťami.

28.Vsúladesvyššiecitovanýmiustanoveniamiodvolacísúdalezdôrazňuje,žerozhodnutieopovinnosti
odovzdať a prevziať maloleté deti musí byť prijaté predovšetkým v záujme maloletých detí, nie ich

rodičov. Z vyjadrení rodičov bolo nesporné, že otec sa s maloletými deťmi nestretáva, pričom svoje
rozhodnutie v rámci odvolacieho konania neospravedlnil relevantnými dôvodmi. Nevysvetlil, prečo
maloleté deti nevyzdvihoval v ich bydlisku na začiatku styku, keď takýto návrh sám prezentoval. Zároveň
z jeho vyjadrenia o neochote jeho rodičov prijať maloleté deti v ich domácnosti, kde v súčasnosti s nimi
žije, nie je zrejmé, kde by sa „styk s prespatím“ následne realizoval a či by sa vzhľadom na svoje

doterajšie správanie mal záujem s deťmi, po tom, čo by ich prípadne matka priviezla, stretnúť a v akom
rozsahu. Aj maloleté deti majú nepochybne právo vopred vedieť okolnosti styku, rovnako tak matka,
ktorá je v zmysle rodičovskej dohody povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.29. Zmena pomerov spočívajúca v presťahovaní otca do domácnosti jeho rodičov nepredstavuje
podstatnú okolnosť svedčiacu odvolaciemu návrhu otca, práve naopak, s odkazom na vyššie uvádzané
okolnostisvedčíovecnejsprávnostirozsudkuvtejtočasti(odsek14),odvolacísúdpretodospelkzáveru,

že aktuálnu úpravu odovzdania a prevzatia maloletých detí je potrebné z pohľadu bezpečia a stability
výchovného prostredia považovať za prijatú v záujme maloletých detí a odvolacia námietka otca je
v tomto smere nedôvodná.

30. Podstatu ostatných odvolacích námietok otca tvorí jeho nespokojnosť s výškou vyživovacej

povinnosti na každé z maloletých detí, ktorú považuje za likvidačnú s poukazom na skutočnosť, že od
06.08.2024 je evidovaný ako nezamestnaný, čím sa mu podstatne znížil príjem z 1 375,- eur na sumu
zhruba 800,- eur mesačne.

31. Nesporným bolo zistenie súdu prvej inštancie o výške priemerného mesačného čistého príjmu otca
v sume 1 375,- eur. V rámci odvolania žiadal zohľadniť nové, vyššie špecifikované okolnosti, ktoré nastali

po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie.

32. Ako vyplýva z § 111 a nasl. CMP konanie o výživnom patrí medzi mimosporové nenávrhové konania
patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle ustanovenia § 78 ZoR v spojení
s ustanovením 121 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu

predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť trvalá a podstatná. Musí
sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, a to okolnosťami na strane povinného,
resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.

33. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

34. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

35. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

36. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Podľa § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

38. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti

splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.39. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom otca, že na jeho strane nastala podstatná a trvalá zmena
pomerov, odôvodňujúca zmenu výživného počnúc dňom 06.08.2024, kedy sa stal nezamestnaným.

40. Posúdenie, či sa v danom prípade jedná o zmenu trvalú, resp. z dlhodobého hľadiska nemennú
závisí od viacerých kritérií, na základe ktorých súd hodnotí, či sa povinný rodič dostal nie z vlastných
príčin do situácie, kedy nie je schopný pracovať, a tým zabezpečovať primeraný príjem na krytie
odôvodnených výdavkov maloletých detí. Medzi tieto kritériá je možné zaradiť predovšetkým dĺžku
evidencienezamestnanosti,úsiliepovinnéhorodičazmeniťsituáciuajehozdravotné,čiinéobmedzenia,

ktoré mu bránia v zamestnaní sa.

41. V prejednávanom prípade je otec nezamestnaný od 06.08.2024, teda niekoľko mesiacov. Podľa
odvolacieho súdu túto skutočnosť (dĺžku evidencie) samú o sebe nemožno považovať za trvalú
a podstatnú zmenu pomerov v prospech povinného rodiča a na úkor maloletých detí, pokiaľ sa zároveň
nepreukáže, že povinný rodič si prácu aktívne bezúspešne hľadá, resp. prácu vykonávať nemôže, a to

v žiadnom rozsahu, z dôvodu trvale nepriaznivého zdravotného stavu.

42. Otec ani netvrdil, že si prácu aktívne hľadá, ale uvádzal, že v dôsledku zdravotných ťažkostí pracovať
nemôže. Z uvedených dôvodov požiadal o invalidný dôchodok.

43. Podľa Metodiky „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv.
tabuľkové výživné“, schválenej ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom
portáli Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „Metodika“), jedným z kritérií ovplyvňujúcich schopnosť
povinného rodiča dosahovať príjem, je jeho zdravotný stav. V niektorých prípadoch môže dôjsť v
súvislosti so zhoršením zdravotného stavu k trvalému poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Kompenzáciou tohto poklesu je invalidný dôchodok, ktorý predstavuje dávku dôchodkového poistenia s
účelom zabezpečenia príjmu poistencovi v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Existujú prípady, kedy miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť osoby uznanej za invalidnú nie je natoľko vysoká, aby takejto osobe úplne
bránila vo výkone akejkoľvek zárobkovej činnosti.

44. Pokiaľ nebolo sporné, že otec trpel zdravotnými ťažkosťami aj v čase vyhlásenia rozsudku, pričom
tieto okolnosti mu nebránili pracovať a dosahovať príjem v sume 1 375,- eur mesačne, tak skutočnosť,
že medzičasom požiadal o priznanie invalidného dôchodku nemožno považovať za podstatnú zmenu,
majúcu dopad na pomery otca, tak ako ich ustálil súd prvej inštancie. O trvalé zhoršenie zdravotného

stavu nejde ani v prípade v prípade krátkodobej hospitalizácie, tak ako to bolo v prípade otca v priebehu
decembra 2024. Za trvalú zmenu pomerov v dôsledku zdravotného stavu možno považovať priznanie
nároku na invalidný dôchodok, kedy súd na základe lekárskeho posudku zhodnotí, či a v akom rozsahu
je v možnostiach povinného rodiča (v danom prípade otca) pracovať a dosahovať príjem.

45. Na základe uvedeného, skutočnosť, že otec v dôsledku trvale zhoršeného zdravotného stavu
nemôžepracovaťadosahovaťpríjemvsume1375,-eurmesačnenebolapreukázaná,pretojenámietka
otca v tomto smere predčasná a nedôvodná.

46. Otec ďalej namietal, že súd prvej inštancie nezistil celkový príjem matky a za týmto účelom navrhol

vypočuť maloletého A..

47. Vo vzťahu k tejto námietke odvolací súd poukazuje na správny postup súdu prvej inštancie,
ktorý zameral dokazovanie na zisťovanie predovšetkým odôvodnených potrieb maloletých detí, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako povinného rodiča (§ 75 ods. 1 ZoR).

V prejednávanom prípade je to totiž otec a nie matka (podieľajúca sa na úhrade odôvodnených potrieb
maloletých detí jednak výlučnou osobnou starostlivosťou a tiež finančne), ktorý tvrdí, že sa nemôže
podieľať na úhrade stanoveného výživného. Primeraný finančný podiel otca na krytí odôvodnených
potrieb maloletých detí pritom predpokladá Metodika, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre
stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom.

Zaťažovanie maloletého A. jeho vypočutím v otázke výživného je aj vzhľadom na jeho psychický stav
absolútne nevhodné a vzhľadom na vyššie uvádzané okolnosti neúčelné. Z uvedených dôvodov je
uvedená námietka otca neopodstatnená.48. Metodika vychádza z premisy, že výška výživného rodičov k deťom by mala byť v skutkovo
obdobných prípadoch obdobná, bez ohľadu na skutočnosť, ktorý súd a v ktorom regióne o výške
výživného rozhoduje. Z možných spôsobov objektivizácie výživného bol ako najvyhovujúcejší spôsob

stanovený výpočet pevným percentom, v závislosti od výšky príjmu rodiča, životnej etapy dieťaťa a
celkového počtu vyživovacích povinností rodiča. Uvedené skutočnosti sú premietnuté do tabuľky, ktorá
má odporúčací charakter.

49. Podľa Metodiky by malo by byť rešpektované, že potreby dieťaťa s vekom všeobecne neustále

rastú. Výživné sa totiž neurčuje podľa výšky výdavkov, ktoré rodič realizujúci osobnú starostlivosť už
platí v rámci svojich finančných možností. Takýto spôsob výpočtu by nebol v záujme maloletého dieťaťa.
V zmysle aktuálnej právnej úpravy má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Čím vyššia je
životná úroveň rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa.
Vyššia životná úroveň umožňuje napĺňať odôvodnené potreby vo väčšej miere. Dieťa sa môže venovať
viacerým voľnočasovým aktivitám, môže mať zdravšiu a pestrejšiu stravu, kvalitnejšie oblečenie.

50. Výška výživného sa v zmysle Metodiky odvíja od čistého príjmu povinného rodiča a je určená
percentom z jeho čistého príjmu v závislosti od životnej etapy, v ktorej sa dieťa nachádza a od celkového
počtu vyživovacích povinností. V danom prípade bol maloletý A. žiakom druhého stupňa základnej školy
a maloletá C. žiačkou prvého stupňa základnej školy. Podľa tabuľky pre výpočet výživného rodičov k

deťom v Slovenskej republike sa tak pri maloletom A. uplatní 16% podiel z príjmu povinného rodiča
a v prípade maloletej C. 14% podiel z príjmu povinného rodiča. Stotožňujúc sa s výškou čistého
priemerného mesačného príjmu otca tak ako ho ustálil súd prvej inštancie v sume 1 375,- eur, tak podiel
na výživnom na maloletého A. predstavuje sumu 220,- eur mesačne a na maloletú C. sumu 193,- eur
mesačne. Na základe uvedeného súdom určené výživné zodpovedá zhruba výpočtu výživného podľa

Metodiky.

51. Nemožno prehliadať, že otec sa navyše s maloletými deťmi nestretáva a neprispieva im akoukoľvek
formou na výživu nad rámec určeného výživného (osobnou starostlivosťou, či finančne), čo odôvodňuje
výšku výživného určenú súdom prvej inštancie. Otcom vyčíslené mesačné výdavky na cestovné za

obojstrannú prepravu (do 36,- eur) nepredstavujú takú položku, ktorá by mala za dôsledok určenie
výživného v sume nižšej ako predpokladá Metodika. Pokiaľ je v možnostiach otca mesačne uhrádzať
výdavok v sume 200,- eur za motorové vozidlo, vo vlastníctve inej osoby, ktoré nijak nepoužíva,
t.j. neodôvodnený výdavok, tak nemožno dospieť k záveru, že výdavky na cestovné presahujú možnosti
otca. V konečnom dôsledku, tieto výdavky ani nepreukázal.

52. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
(§ 62 ods. 5, prvá veta ZoR). Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa
a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných
potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy nemajú

povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého
sa koná. Pokiaľ súd vyzve povinného rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento
dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok
finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Súd však
nemusí výdavky povinného rodiča zisťovať vôbec a môže sa obmedziť len na zistenie jeho možností,

schopností, prípadne majetkových pomerov ako meradiel jeho životnej úrovne a na špecifikáciu potrieb
oprávneného. Samotné určenie vyživovacej povinnosti môže byť aj len výsledkom porovnania týchto
dvoch veličín. Životné potreby si potom povinný rodič bude uspokojovať zo sumy príjmu, ktorá mu
zostane po uhradení výživného. (pozri Zákon o rodine, Komentár, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková,
PhD., 2. vydanie 2013, C-H-BECK, str. 395) Súd prvej inštancie preto správne zohľadnil skutočnosť,

že z otcovho príjmu je potrebné v prvom rade uspokojiť odôvodnené potreby maloletých detí. Súdom
určené výživné zodpovedá zákonným kritériám a nevybočuje zo zaužívanej súdnej praxe.

53. Vychádzajúc z uvedeného tak odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie, keď rozhodnutie
súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, uzavrel, že úprava prevzatia a odovzdania

maloletých detí na styk s otcom je v záujme maloletých detí a je v schopnostiach a možnostiach otca
platiť výživné v sume 230,- eur mesačne na maloletého A. a 200,- eur na maloletú C., pričom aj
výpočet zročného výživného od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku, ktorý otec osobitne nenamietal
zodpovedá zákonným kritériám. Okuliare pre maloletú C. hradila podľa zistení súdu prvej inštancieotcova sestra na polovicu s matkou, preto niet dôvodu, pre ktorý by mal odvolací súd túto položku
zohľadniť v prospech otca tak ako žiadal.

54. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie za použitia ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP vo
výrokoch II. až V. ako vecne správny a spolu s ním aj odvolaním dotknutý závislý výrok VI. o trovách
konania potvrdil. Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania za použitia § 52 CMP v spojení s §
58 CMP a § 396 ods. 1 CSP.

55. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne).

56. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).