Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109233022
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:3109233022.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej v právnej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, D., proti žalovanému: Poľno SME s. r. o., so sídlom Remeselnícka
2, Palárikovo, IČO: 34 144 714, zastúpený: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s. r. o., Jesenského 2,
Bratislava, IČO: 50 657 861, o zaplatenie 1 792,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti

uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. novembra 2024 č. k. 6C/55/2010-754 a o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 5. decembra 2024 č. k. 6C/55/2010-771
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 11. novembra 2024 č. k. 6C/55/2010-754 v jeho
napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania m e n í tak, že žalobkyni voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 5. decembra 2024 č. k. 6C/55/2010-771 p o t v r
d z u j e .

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11. novembra 2024 č. k. 6C/55/2010-754 zastavil konanie
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100%. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1 CSP. Uviedol, že
žalobkyňa dňa 07.11.2024 vzala svoju žalobu späť celkom bez uvedenia dôvodu, v dôsledku čoho
konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že zaviazal žalobkyňu na náhradu trov
konania voči žalovanému, pretože žalobu zobrala späť podaním zo dňa 07.11.2024 bez udania dôvodu

po začatí konania, čím zavinila zastavenie konania. Tvrdil, že nevzhliadol existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa.

2. Žalobkyňa podala voči predmetnému uzneseniu v časti náhrady trov konania odvolanie v zákonom
stanovenej lehote. Poukázala na to, že na súd prvej inštancie podala dňa 03.10.2022 list, v ktorom vzala
žalobu sčasti späť, a to z pôvodných 1 792,50 eura na 398 eur. Navrhla súdu odrátať sumu 995,82 eura,

pretože uvedenú sumu žalovaný uhradil. Tvrdila, že v inom konaní si žalovaný vymáha od nej pozemky
určujúcou žalobou, čo považovala za porušenie dobrých mravov. Navrhla žalovanému nepriznať nárok
na náhradu trov konania, pretože na danú vec je možné aplikovať dôvody hodné osobitného zreteľa.

3. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne písomným podaním. Odvolanie žalobkyne považoval za
nedôvodné a účelové, ktoré neobsahuje náležitosti podľa § 363 CSP. Podľa jeho názoru odvolanie

neobsahuje dôvody, pre ktoré odvolanie podáva. Navrhol odvolanie žalobkyne odmietnuť. Uznesenie
súdu prvej inštancie považoval za správne a zákonné. Uviedol, že žalobkyňou tvrdené a preukázanéosobitné a relevantné procesné dôvody, ktoré ju viedli k zastaveniu konania, a teda k zavineniu
žalovaného, neexistovali. Tvrdil, že voči žalobkyni nepostupoval v rozpore s dobrými mravmi. Nevidel
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov

konania žalovanému. Navrhol odvolanie žalobkyne odmietnuť, alternatívne napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdiť.

4. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného a uviedla, že odvolanie považuje za dôvodné, pretože
popísala dôvody hodné osobitného zreteľa. Tvrdila, že žalovaný zavinil spor, pretože nezaplatil žalovanú

sumu.

5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 5. decembra 2024 č. k. 6C/55/2010-771 zamietol návrh
žalobkyne na vydanie opravného uznesenia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 224,
§ 234 ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vydania opravného uznesenia k uzneseniu zo
dňa 11. novembra 2024 č. k. 6C/55/2010-754, ktorým mal byť zle vymedzený predmet sporu. Poukázal

na to, že predmetom sporu na základe žaloby je zaplatenie istiny 1 792,50 eura s príslušenstvom.
Počas konania podaním zo dňa 03.10.2022 žalobkyňa vzala svoju žalobu späť v časti 995,82 eura,
ktorú jej mal žalovaný uhradiť, a preto naďalej požadovala zaplatenie 398 eur. Následne podaním zo
dňa 07.11.2024 vzala svoju žalobu späť celkom bez uvedenia dôvodu, v dôsledku čoho bolo konanie
zastavené. Nespochybňoval čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou, no zároveň dodal, že o tomto

procesnom návrhu nebolo rozhodované samostatným uznesením, a teda konanie len v tejto časti nebolo
zastavené, pretože na jednej strane síce súd rozhoduje o čiastočnom späťvzatí žaloby podľa § 145 ods.
2 veta prvá CSP, no na druhej strane sa o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhoduje až v rozhodnutí vo
veci samej (§ 145 ods. 2 veta druhá CSP). V čase vydania citovaného uznesenia nebolo a ani nemohlo
byť podľa § 145 ods. 2 veta druhá CSP právoplatne rozhodnuté o čiastočnom zastavení konania na

základe čiastočného späťvzatia žaloby, a tým pádom sa nedopustil žiadnej zrejmej nesprávnosti, keď
v záhlaví citovaného uznesenia vymedzil predmet sporu o zaplatenie 1 792,50 eura s príslušenstvom.
Návrh žalobkyne na vydanie opravného uznesenia tak nemožno považovať za dôvodný a tento zamietol.

6. Žalobkyňa podala voči predmetnému uzneseniu odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Tvrdila,

že včas písomne znížila žalovanú sumu o 497,91 eura, teda vykonala čiastočné späťvzatie žaloby.
Namietala, že súd o čiastočnom späťvzatí nevydal rozhodnutie, čo žiadala napraviť vydaním opravného
uznesenia. Navrhla, aby súd vydal čiastočné späťvzatie žaloby o 497,91 eura.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané stranou sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,§362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné voči uzneseniu súdu prvej
inštancie zo dňa 11. novembra 2024 č. k. 6C/55/2010-754 a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti týkajúcej sa trov konania je potrebné v tejto časti podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalobkyni sa
náhrada trov konania voči žalovanému nepriznáva. Odvolanie žalobkyne voči uzneseniu súdu prvej
inštancie o zamietnutí návrhu na vydanie opravného uznesenia odvolací súd za dôvodné nepovažoval

a napadnuté uznesenie zo dňa 5. decembra 2024 č. k. 6C/55/2010-771 ako vecne správne v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa v konaní domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy vo
výške 1 792,50 eura s príslušenstvom. Žalobu doručila súdu dňa 30.12.2009. Z podania doručeného
súdu prvej inštancie zo dňa 03.10.2022 vyplýva, že v čase od podania žaloby do augusta 2019 žalovaný
uhradil žalobkyni sumu vo výške 995,82 eura, preto zobrala žalobu v časti späť a uviedla, že mu zostáva

uhradiťsumuvovýške398eur.Následnevpriebehukonaniapodanímzodňa07.11.2024zobralažalobu
späť v celom rozsahu. Súd prvej inštancie preto rozhodol napadnutým uznesením o zastavení konania
a súčasne o nároku na náhradu trov konania.11. Podľa § 265 odsek 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak zistil dôvody hodné osobitného
zreteľa.

13. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie

znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady
zavineniajesankčnánáhradatrovkonania,ktorébypririadnompriebehunevznikli,uloženározhodnutím
súdu tomu, kto ich vznik zavinil.

14. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi

skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Konanie môže
byť zastavené z rôznych procesných dôvodov, najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku
späťvzatia žaloby (celkom alebo sčasti) alebo v dôsledku nedostatku procesných podmienok. Zásada
procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého
dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesno-právny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu

a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane
žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napr. ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdu, alebo podal žalobu, hoci existovala res iudicata alebo prekážka litispendencie, alebo
ak bez dôvodu vzal žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky
premlčania žalovaným a pod.

15. Platí, že ak pre správanie žalovaného bola vzatá žaloba späť, ktorá bola podaná dôvodne, je
žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä
o prípady, kedy žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.
Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby

k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal
a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

16.Priposudzovanínárokunanáhradutrovkonaniavspojenís§256ods.1CSPjesúdpovinnýskúmať,
či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie sa muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený

predpoklad na náhradu trov nevylučuje, aby súčasne dospel k záveru, že sú splnené predpoklady na
aplikáciu § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Aj v zmysle stále platnej judikatúry platí, že
zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu,
že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak
zobral žalobca návrh späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný uhradiť

odporcovi jeho trovy (uznesenie NS SR sp. zn. 5 MCdo 12/2008). V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn.
2 Obdo 4/2010 zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom zavinení zastavenia
konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdu
zobral svoj návrh na začatie konania späť (napr. bez udania dôvodu), pokiaľ podanie účastníka konania
výslovne neobsahuje vzdanie sa práva na náhradu trov konania, nemožno bez ďalšieho usudzovať

z prejavu súhlasu so späťvzatím návrhu na začatie konania vzdanie sa práva na náhradu trov konania.

17. V danom prípade je nepochybné, že žalobkyňa podala návrh na zaplatenie sumy vo výške 1 792,50
eura s príslušenstvom. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalobkyne, že v čase od podania žaloby do
augusta 2019 žalovaný uhradil žalobkyni sumu vo výške 995,82 eura, teda nebolo sporné, že žalovaný

plnilpopodanížaloby.Uvedenéviedlovpriebehukonaniažalobkyňukspäťvzatiužalobyvrozsahusumy
995,82eura,oktoromčiastočnomspäťvzatížalobysúdprvejinštancievpriebehukonanianerozhodoval,
avšak platí, že v rozsahu tejto sumy vznikol žalobkyni nárok na náhradu trov konania práve z dôvodu,
že žalovaný zavinil zastavenie konania, keď po podaní žaloby žalobkyni sumu 995,82 eura zaplatil
(teda z hľadiska rozhodovania o trovách konania sa procesné zavinenie žalovaného rovná procesnému

úspechu žalobkyni). Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, a tak
možno konštatovať, že jeho postup nebol správny, pokiaľ rozhodol tak, že priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, v zásade zohľadňujúc len späťvzatie žaloby žalobkyňou, ktoré
učinila dňa 07. 11. 2024 bez udania dôvodu, a to bez toho, že by súčasne prihliadol na fakt, že žalobkyňauž skôr čiastočne disponovala žalobou z dôvodu plnenia žalovaného po podaní žaloby. Vychádzajúc
potom z uvedeného, súd prvej inštancie nesprávne pričítal zavinenie zastavenia konania len žalobkyni,
keď správne mal postupovať tak, že mal zohľadniť zavinenie zastavenia konania žalovaným v rozsahu

sumy 995,82 eura a zavinenie zastavenia konania žalobkyňou vo zvyšnom rozsahu (sumy 796,68 eura,
nie sumy 398 eur ako udávala žalobkyňa, vzhľadom na rozdiel súm 1 792,50 eura a 995,82 eura),
čo by, pomerujúc procesný úspech oboch strán sporu, vzhľadom na ich podiel na zavinení zastavenia
konania, viedlo k takému záveru, že úspešnejšou účastníčkou tohto konania by sa v rozsahu 11%
stala žalobkyňa s nárokom na náhradu trov konania v tejto výške (úspech žalobkyne predstavuje 55%

a úspech žalovaného 44%, potom celkový úspech žalobkyne predstavuje rozdiel 55%-44%, a to 11%).
Z obsahu podaného odvolania žalobkyne však jednoznačne vyplýva, že táto nežiadala napadnutý výrok
rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania zmeniť tak, že by súd rozhodol o priznaní jej
nároku na náhradu trov konania, ale žiadala trovy konania nepriznať žalovanému. Vzhľadom na takýto
obsah odvolania žalobkyne, odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP tak,
že žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal, pretože ich nežiadala priznať.

S ohľadom na uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu nebol dôvod zaoberať sa aplikáciou ustanovenia
§ 257 CSP, pretože žalovanému nárok na náhradu trov konania v tomto konaní nevznikol, tento vznikol
žalobkyni, avšak keďže trovy konania nežiadala priznať, súd jej tento nárok nepriznal.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

19. Predmetom prejednania odvolacieho súdu bolo i odvolanie žalobkyne proti uzneseniu prvej inštancie
zo dňa 5. decembra 2024 č. k. 6C/55/2010-771, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobkyne na vydanie
opravného uznesenia zamietol. Odvolací súd v danej veci uvádza, že odvolanie voči tomuto rozhodnutiu

nepovažoval za dôvodné. Predmet konania je konkrétny procesný nárok, ktorý si uplatňuje žalobkyňa
v rámci podanej žaloby. Súd prvej inštancie v danom smere správne uviedol, že predmetom sporu na
základe podanej žaloby bola suma vo výške 1 792,50 eura s príslušenstvom. Uvedené nemenilo ani
fakt, že žalobkyňa zobrala žalobu späť najskôr len v časti a až neskôr v celom rozsahu. Súd prvej
inštancie o späťvzatí zo dňa 03.10.2022 nerozhodoval, preto predmetom sporu zostala naďalej celá

žalovaná suma, a teda súd prvej inštancie správne nevzhliadol dôvod na vydanie opravného uznesenia.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, a keďže

obe strany mali v odvolacom konaní úspech čiastočný, rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).