Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, February 21, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622200108
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4622200108.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o t.č. plnoletú
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., v čase plnoletosti zastúpenú: E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., v čase maloletosti zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany a maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany,
Škultétyho 1577/8, Topoľčany, deti rodičov: matka E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX,
D. a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, zastúpený: JUDr. Ľubomír Kišac, advokát so

sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, IČO: 37 854 925, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29.02.2024, č.k. TO-10P/6/2022-522, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa mení tak, že otec je od 17.01.2022 povinný platiť výživné na plnoletú
A. B. vo výške 300 eur mesačne, vždy do 10–eho dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletej.

Zročné výživné na plnoletú A. B. za obdobie od 17.1.2022 do 28.2.2025 nevzniklo.

Otec je povinný od 17.1.2022 platiť výživné na maloletého F. B. vo výške 150 eur mesačne, vždy do
10 –eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 17.1.2022 do 28.02.2025 na maloletého F. B. vo výške 82 eur je otec
povinný zaplatiť k rukám matky, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.05.2021, č.k. 10P/135/2020-155 v časti
týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého F. B. a v tom čase maloletú A. B..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa
27.05.2021, č. k. 10P/135/2020-155 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na A. B. zo sumy 240 eur
na sumu 300 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2022 do 31.08.2023 a s účinnosťou od 01.09.2023

na sumu 350 eur mesačne s tým, že otec je povinný zvýšené výživné odo dňa plnoletosti dcéry A. platiť
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám a zročné výživné na A. za čas od 01.01.2022 do 30.11.2023
v sume 150 eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným do
rúk matky a za čas od 01.12.2023 do 29.02.2024 v sume 150 eur v splátkach po 30 eur mesačnespolu s bežným výživným do rúk plnoletej dcéry A., pod následkom straty výhody splátok (výroky I., II.),
s účinnosťou od 01.01.2022 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého F. zo sumy 120 eur na
sumu 150 eur mesačne a zročné výživné na maloletého F. za čas od 01.01.2022 do 29.02.2024 v sume

780 eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky,
pod následkom straty výhody splátok (výroky III., IV.), vo výroku V. deklaroval, že v ostatných častiach
zostáva uvedený rozsudok nezmenený a výrokom VII. deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods.1,2,3,4,5,6, § 62 ods.1,2,3, 4, 5, § 75 ods.1, § 77 ods.1,
§ 78 ods.1,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskoršíchpredpisov(ďalej„Zákonorodine“)konštatujúc,ževykonanýmdokazovanímmalpreukázané,
že od poslednej úpravy výživného v júli 2021 došlo k takým zmenám pomerov účastníkov konania,
ktoré odôvodňujú iné rozhodnutie o výživnom. Od 02.07.2021, kedy nadobudol právoplatnosť posledný
rozsudok o výživnom na maloleté deti došlo k zmene v tom, že A. je od 01.09.2021 študentkou strednej

školy, má zdravotné problémy, pre ktoré bola operovaná, pričom ju čakajú ďalšie operácie a následná
liečba. Momentálne je v treťom ročníku strednej školy a dňa 05.12.2023 dosiahla plnoletosť. Maloletý
F. je v siedmom ročníku na základnej škole, má zhoršený zdravotný stav, následkom ktorého bol aj
hospitalizovaný, od poslednej úpravy výživného vyrástol a zvýšili sa jeho celkové náklady na zaopatrenie
z titulu zakupovania väčších konfekčných veľkostí, ako aj zadovažovania väčšieho množstva stravy. Obe

deti potrebujú nové dioptrické okuliare. Zmena pomerov nastala aj v tom, že otcovi (a zároveň aj matke)
zanikla vyživovacia povinnosť v sume 120 eur mesačne na najstaršieho syna H. B., ktorý je už plnoletý
a je schopný sám sa živiť. Ostatné pomery - osobné, majetkové a príjmové sa u rodičov podstatne
nezmenili. Otec uvádzal, že mu pribudla exekúcia, avšak záväzok splácať pôžičku banke mal už v čase
predošlej úpravy výživného, zmenila sa len forma jej splácania z dobrovoľnej pravidelnej mesačnej

platby na nútený výkon v exekučnom konaní. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na A. od 01.01 2022 do 31.08.2023 na sumu 300 eur
mesačne a s účinnosťou od 01.09.2023 naďalej na sumu 350 eur mesačne, keďže sa u nej okrem
zhoršenia zdravotného stavu podstatne zmenili pomery v tom, že v dôsledku začatia štúdia na strednej
škole má zvýšené výdavky s tým spojené a od 01.09.2023 je študentkou tretieho ročníka strednej

školy. Na maloletého F. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od
01.01.2022, keďže to odôvodňuje jeho zdravotný stav. Za rok 2022 vykázal otec v daňovom priznaní
príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov fyzickej osoby vo výške 30 208,00 eur a výdavky vo výške 22
760,71 eur. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v zárobkových možnostiach a
schopnostiach otca dosahovať taký príjem, z ktorého môže platiť výživné pre svoje deti v sume vyššej

než je doteraz určená. Sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2022 na maloletého F. a sumu
300 eur mesačne od 01.01.2022 do 31.08.2023 a sumu 350 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2023
na A. posúdil za primeranú veku a odôvodneným potrebám súvisiacich najmä s ich zdravotným stavom
a nástupom A. na vyšší stupeň vzdelávania, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, jeho
celkovým pomerom, predovšetkým odôvodneným výdavkom na stravu, bývanie a podobne. Pri určení

výšky výživného súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že otcovi zanikla vyživovacia povinnosť
k plnoletému synovi H., ktorú platil vo výške 120 eur, ako aj na jeho zárobkové možnosti a majetkové
pomery. V rozhodnutí konštatoval, že matka sa na výžive svojich detí podieľa nielen finančne, ale aj
osobnou každodennou starostlivosťou o ne, čím si tiež čiastočne plní svoju vyživovaciu povinnosť, na
ktorú okolnosť je súd povinný pri rozhodovaní o výživnom prihliadať.

3. Zročné výživné na A. za čas od 01.01.2022 do 30.11.2023 vo výške 150 eur (nakoľko otec od
21.03.2022 platil výživné vo výške 300 eur mesačne) súd prvej inštancie umožnil otcovi zaplatiť v
splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky a za čas od 01.12.2023 do
29.02.2024 v sume 150 eur (3 mesiace x 50 eur) v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným

výživným do rúk plnoletej dcéry A., pod následkom straty výhody splátok. Zročné výživné na maloletého
F. za čas od 01.01.2022 do 29.02.2024 v sume 780 eur umožnil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach
po 50 eur, pod následkom straty výhody splátok.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dôvodiac dôvodmi podľa § 365 ods.2 písm.

f/, h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“) namietajúc, že od poslednej
úpravy výživného nenastala v jeho príjmoch žiadna zmena, čo bolo v konaní preukázané daňovými
priznaniami a faktúrami. Nie je pravdou, že dosahuje čistý príjem 2 000 eur , keďže po odpočítaní
mesačných nákladov na platby zdravotného (97,21 eur) a sociálneho poistenia (230,99 eur), danez príjmov (58 eur) a výdavkov na podnikanie (pracovné ochranné pomôcky, náradie, pracovná obuv,
materiál, telefón, internet, účtovné a administratívne práce, stravné v zahraničí, cestovné) mu zostáva
priemerne suma cca 690 eur na plnenie jeho súkromných záväzkov - výživné 360 eur, pôžička z firmy

Pohotovosť 250 eur mesačne, cca každé 2 mesiace keď je doma prispieva priateľke na stravu a bývanie
150 eur. Tiež mu bol doručený príkaz na začatie exekúcie EX 381 EX 1527/21-3 vo výške 13 852,19
eur v exekučnej veci oprávneného C. B. I., F., ktorá vznikla z titulu nesplácania pôžičky, ktorú si zobral
tesne pred rozvodom v roku 2011 a kúpil exmanželke osobný automobil. Túto exekúciu je nútený splácať
sám, keďže exmanželka (tiež uvedená v zmluve ako povinná) nepracuje, nič nevlastní, má iba invalidný

dôchodok, z ktorého jej nebudú môcť exekučné zrážky vykonávať. Otec uviedol, že v zahraničí pracuje
predovšetkým preto, aby si dokázal plniť svoje záväzky, jeho práca je fyzicky veľmi náročná a sám
nevie ako dlho ju bude vládať vykonávať, nakoľko má tiež zdravotné problémy s chrbticou. Poukázal
na to, že v lekárskych správach detí doložených matkou nie sú nové zmeny, nie je tam doložená
správa od gastroenterológa o bezlaktózovej strave pre A. a tiež od očného lekára, nie sú tam doložené
žiadne kontroly s predpismi dioptrií. Zdôraznil, že za zdravotné problémy exmanželky nenesie žiadnu

zodpovednosť, pri havárii jej ich spôsobil niekto iný, matka dostala finančné odškodnenie z poisťovne
a pokiaľ nie je postačujúce, mala by sa obrátiť na toho, kto jej tieto problémy spôsobil a žiadať ďalšiu
náhradu liečby . Pokiaľ ide o mesačné náklady detí, na školách ktoré deti navštevujú sa neplatí mesačné
školné vo výške 78 eur a 15 eur ako uvádza matka. Na začiatku školského roka mala určite zvýšené
výdavky, ktoré ale v prepočte na mesiac určite nedosahujú sumu 78 eur. Podľa otca nie je reálne raz

za rok meniť rám a dvakrát sklíčka, okrem toho zdravotné poisťovne prispievajú každý rok príspevkom
na rám do výšky 100 eur na osobu. Operácia kolena A. bola spomínaná už v starších výpovediach
a stále k nej nedošlo. Matka ho neinformovala, ako dopadlo vyšetrenie ohľadom intolerancie múky
a laktózy u A., pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že ľudia trpiaci na celiakiu majú nárok na mesačný
príspevok vo výške 50 eur a nie je dôvod, aby takáto strava bola nejako finančne nákladnejšia ako

bežná strava. Pokiaľ ide o poplatky za TV a internet, najdrahší program , ktorý ma Sartro k dispozícii za
TV a neobmedzený internet je 32,20 eur (matka uvádza 85 eur). Otec poukázal na rozpor v nákladoch
na hygienické potreby, ktoré matka uviedla vo výške 120 – 150 eur na celú rodinu a A. uviedla, že
sama minie na tento účel sumu 100 eur mesačne. Voľné pracovné miesta na Slovensku pre ľudí s
jeho vzdelaním sú s ohodnotením 750 eur brutto. Otec uviedol, že sa snaží s deťmi viac kontaktovať a

napraviť ich naštrbené vzťahy. Zvýšenie výživného je pre neho likvidačné, je výrazne v jeho neprospech,
odchyľuje sa od ustálenej súdnej praxe súdov Slovenskej republiky, kedy judikatúra najmä odvolacích
súdov spomína ako ustálenú rozhodovaciu prax stanoviť výšku výživného na úrovni 20 - 25 % z príjmu
povinného rodiča sumárne pre všetky jeho vyživovacie povinnosti. Ako podstatné dôvody pri ktorých
súdy zvyknú stanoviť výživné mimo uvedený rámec judikatúra uvádza najmä zhoršený zdravotný stav

na strane povinného alebo dieťaťa, nezáujem povinného rodiča o maloleté dieťa, majetkové pomery a
životný štýl povinného rodiča, ktoré nekorešpondujú s jeho príjmami, a tiež preukázané naplnenie druhej
vety § 75 ods.1 Zákona o rodine. V rámci konania nebol preukázaný žiaden takýto dôvod, pre ktorý by sa
mal súd tak výrazne odchýliť od ustálenej súdnej praxe súdov v jeho neprospech. Navýšenie a aj celková
stanovená výška výživného sú neprimerane vysoké s ohľadom na jeho príjmy, jeho ostatné majetkové

pomery sa nijako nezmenili a nedávajú dôvod, aby sa súd svojvoľne a neodôvodnene rozhodol takým
výrazným spôsobom vybočiť pri svojom rozhodnutí od existujúcej súdnej praxe. V odvolacom návrhu
otec navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh matky a plnoletej A. na
zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.

5. Matka a plnoletá A. sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca odkázal na jeho záverečné vyjadrenie
sa v konaní z 29.02.2024, kde zdôvodnil svoje stanovisko a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako správne potvrdiť.

7.Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania otca podľa §
65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.„) s nariadením odvolacieho
pojednávania (§ 384, § 385 C.s.p.), pričom po doplnení dokazovania (§ 68 C.m.p.) v rozsahu potrebnom
pre zistenie skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.) dospel k nasledujúcim záverom.

8. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.9. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok,
na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

10. V danej veci súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom rozhodol o návrhu matky doručeného na
Okresný súd Topoľčany dňa 17.01.2022, v ktorom sa s účinnosťou od podania návrhu domáhala zvýšiť
výživnénavtomčasemaloletúA.B.zosumy240eurnasumu350eurmesačneamaloletéhoF.zosumy
120 eur na sumu 250 mesačne dôvodiac tým, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 27.05.2021, č.k. 10P/135/2020-155, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť

otca na maloleté deti, podstatne vzrástli náklady na výchovu a výživu maloletých detí. A. začala
študovať na strednej škole, s tým súvisia zvýšené výdavky, ale zvýšené výdavky má najmä v súvislosti
s jej zdravotným stavom. Nosí okuliare, má laktózovú diétu a užíva lieky na alergiu. Na základe
odporučenia traumatológa musí ísť na operáciu predlaktia a kolena z dôvodu deformácie. Maloletý F.
navštevuje 6. ročník základnej školy, tiež nosí okuliare a berie lieky proti alergii a na posilnenie imunity.
A. B., ktorá dňa 05.12.2023 dosiahla plnoletosť, sa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie

(po zrušení rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21.03.2022, č.k. 10P/6/2022-166 a vrátení
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie uznesením Krajského súdu Nitra zo
dňa 09.11.2022, č.k. 5CoP/23/2022-241) pripojila k návrhu matky v časti týkajúcej sa jej osoby. Otec
vkonaníkontinuálnenesúhlasilsvýškounavrhovanéhozvýšenéhovýživnéhoažiadalnávrhnazvýšenie
výživnéhozamietnuť.Vpriebehuodvolacímsúdomnariadenýchpojednávaní(10.01.2025a21.02.2025)

s poukazom na skutočnosť, že je od polovice novembra 2024 nezamestnaný, žiadal rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmeniť tak, že ho súd zaviaže s účinnosťou od 01.12.2024 k povinnosti prispievať na
výživu oboch detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima.

11.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu ? rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

17.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

18. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
aopriznaní,obmedzeníalebopozbavenírodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

19. Podľa § 35 C.m.p. je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

20. Podľa § 36 C.m.p. je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.21. Podľa § 68 C.m.p. odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného
stavu považuje za potrebné.

22. Vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou
súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávaťznova(§230C.s.p.).Zust.§121C.m.p.vyplýva,žerozsudkyoúpravevýkonurodičovských
práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv
a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa

zmenia pomery. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov
podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena
pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou
pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. aj zníženia)
výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú
zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní

o zmene výživného preto musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým
došlo od predchádzajúcej úpravy , pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods.2 Zákona
o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov či v negatívnom alebo
pozitívnom zmysle , ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods.1 Zákona o rodine a porovnať
okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na

základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (III. ÚS 319/2015). Pri posudzovaní zmenených
pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného.
Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo
doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje
relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Tejto povinnosti sa nemôže súd zbaviť ani v prípade, ak

súdne rozhodnutie, naposledy upravujúce výživné na dieťa odkázané výživou neobsahuje dostatočné
odôvodnenie v ňom upravenej vyživovacej povinnosti povinného rodiča, v ktorom prípade je súd síce
viazaný výrokom rozhodnutia, avšak je povinný si riadne ustáliť skutkový stav , vzťahujúci sa k pomerom
rodičov a dieťaťa, existujúceho v čase vydania ostatného rozhodnutia súdu.

23. V danej veci odvolací súd pri preskúmavaní posudzovaného rozhodnutia súdu prvej inštancie,
v ktorom zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.05.2021, č. k. 10P/135/2020-155
(právoplatný dňa 02.07.2021) tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na A. B. zo sumy 240 eur na
sumu 300 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2022 do 31.08.2023 a s účinnosťou od 01.09.2023
na sumu 350 eur mesačne s tým, že otec je povinný zvýšené výživné odo dňa plnoletosti dcéry A.

platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám a s účinnosťou od 01.01.2022 zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého F. zo sumy 120 eur na sumu 150 eur mesačne (od ktorých sú závislé
výroky o zročnom výživnom) dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
vzťahujúce sa k výrokom o zvýšení výživného je nezodpovedajúce ust. § 220 ods.2 C.s.p.. Podotýka, že
vodôvodnenípreskúmavanéhorozhodnutiasasúdprvejinštanciekorektnenevysporiadalspodstatnými

zákonnými skutočnosťami a nedal zrozumiteľné a jednoznačné odpovede pre skutkové a právne
posúdenie všetkých skutočností podstatných pre rozhodovanie podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine ,
čoho následkom je úvaha o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu prijatého
rozhodnutia. Z dôvodu týchto zásadných vád písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
a z dôvodu potreby vyhodnotenia nových skutkových okolností, ktoré nastali od jeho rozhodnutia,

odvolací súd pri zohľadnení skutkového stavu veci zisteného dokazovaním vykonaným pred súdom
prvej inštancie a doplneným dokazovaním vykonaným v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného
stavu veci (výsluchmi účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dokladov – daňových
priznaní otca za roky 2020-2023, faktúr vystavených otcom odberateľovi J. I. za obdobie 1-10 /2024,
Potvrdenia Okresného úradu Topoľčany zo dňa 12.11.2024, OU-TO-OZP-2024/015469-2, Výpisu zo

živnostenského registra z 19.12.2024, Oznámenia ÚPSVaR Topoľčany z 15.11.2024 o zaradení občana
do evidencie uchádzačov o zamestnanie, Rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 02.12.2024 č. 9926/ 2024-
TO-DvN, Potvrdenia o poberaní prídavkov na deti za roky 2022-2025, výmerov Sociálnej poisťovne
o výške invalidného dôchodku priznaného matke za obdobie 2021 do súčasnosti, rodičmi doložených
dokladov o platbách, lekárskou správou G. G. D., správou G. F. K., výpisov rodičov a plnoletej A. zo

Sociálnej poisťovne) zistil nasledovné podstatné skutočnosti.

24. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24.11.2011, sp.zn. 11P/175/2011 bolo manželstvo
rodičov rozvedené , v tom čase tri maloleté deti (H., A. a F.) boli na čas po rozvode zverené do osobnejstarostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného na maloletého H. a maloletú A. sumou po
200 eur mesačne a na maloletého F. 100 eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa
02.06.2016, sp. zn. 11P/34/2015 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2016) bola s účinnosťou od

01.02.2016 znížená vyživovacia povinnosť otca na maloletého H. a maloletú A. zo sumy po 200 eur
mesačne na sumu po 120 eur mesačne a na maloletého F. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 60 eur
mesačne. V tom čase bola matka poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 157 eur
mesačne, otec bol najskôr samostatne zárobkovo činnou osobou, dňa 01.02.2016 sa zamestnal na plný
pracovný úväzok v spoločnosti H. - L. I. I. s čistým mesačným zárobkom 355 eur (zamestnávateľ mu

platil aj cestovné náhrady), maloletý H. a maloletá A. boli žiakmi základnej školy (H. 7. ročníka, A. 3.
ročníka) a maloletý F. navštevoval Materskú školu na ul. M. A. D..

25. O poslednej úprave výživného k deťom rozhodol Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo dňa
27.05.2021, č.k. 10P/135/2020 – 155 (ktorý nadobudol právoplatnosť 02.07.2021) tak, že s účinnosťou
od01.08.2020zvýšilvyživovaciupovinnosťotcanavtomčasemaloletúA.zosumy120eurnasumu240

eur mesačne a na maloletého F. zo sumy 60 eur na sumu 120 eur mesačne a zročné výživné za obdobie
od 01.08.2020 do 31.05.2021 v sume 1 200 eur na A. a v sume 600 eur na F. povolil otcovi zaplatiť v
splátkach po 50 eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným do rúk matky pod následkom
straty výhody splátok. V danom čase mali obaja rodičia vyživovaciu povinnosť k najstaršiemu synovi H.
B., nar. XX.XX.XXXX (maloletý H. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola rozsudkom

Okresného súdu Topoľčany zo dňa 02.06.2016, sp. zn. 11P/34/2015 uložená povinnosť prispievať na
jeho výživu sumou 120 eur mesačne , v čase rozhodovania súdu bol maloletý H. uznesením Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 22.10.2020, sp.zn. 9P/111/2020 na dobu 6 mesiacov umiestnený do Centra pre
deti a rodinu I., A. E. N.). Otec pracoval ako živnostník v zahraničí (v Belgicku), podnikal na základe
živnostenského oprávnenia od 01.06.2017 s predmetom podnikania: prípravné práce k realizácii stavby.

Podľa daňového priznania za rok 2019 uviedol príjmy podľa § 5 zákona o dani z príjmov fyzickej osoby vo
výške 967,79 eur a príjmy podľa § 6 tohto zákona vo výške 13 569 eur a výdavky vo výške 9 297,25 eur.
Za rok 2020 vykázal otec v daňovom priznaní príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov fyzickej osoby
vo výške 30 955,60 eur a výdavky vo výške 21 911,47 eur. Otec je vyučený obrábač kovov. Matka bola
v čase tejto úpravy výživného na invalidnom dôchodku po tom, ako bola v auguste 2018 účastníčkou

dopravnej nehody, pri ktorej utrpela vážne zranenia s trvalými následkami. Za úraz pri dopravnej nehode
dostala odškodnenie vo výške 8 200 eur od poisťovne, poberala invalidný dôchodok vo výške 342,50
eur. V tom čase maloletá A. bola v poslednom ročníku základnej školy, bola prijatá na štúdium na
Strednú zdravotnícku školu v Topoľčanoch, mala zdravotné problémy s očami (veľké dioptrie), problémy
s trávením vyžadujúce si bezlepkovú stravu, navštevovala imunologickú a endokrinologickú ambulanciu

aj mimo miesta bydliska (Bratislava, Partizánske). Maloletý F. bol v 5.ročníku základnej školy, mal
zdravotné problémy, zníženú imunitu, navštevoval ambulanciu pľúcneho lekára.
26. Po návrhu otca Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo dňa 03.11.2021, sp. zn. 5Pc/24/2021
(právoplatným dňa 25.11.2021) s účinnosťou od 01.11.2021 zrušil vyživovaciu povinnosť otca na
plnoletého syna H. B..

27. Otec nezmenil svoj osobný stav, nepribudla mu iná vyživovacia povinnosť, od roku 2017 vykonával
na živnosť činnosť prípravné práce k realizácii stavby a od 09.01.2023 aj činnosť dokončovacie práce
k realizácii stavby , za vykonané práce vystavoval do 10/2024 faktúry, v daňových priznaniach si
uplatňoval paušálne výdavky. Zo živnosti dosiahol v roku 2020 príjem 30 100 eur, výdavky 22 000 eur,

základ dane 9 044 eur, daň 694 eur , v roku 2021 príjem 31 754 eur, výdavky 22 785 eur, poistné 3 732
eur, základ dane 8 968 eur, daň 669 eur, v roku 2022 príjem 30 208 eur, výdavky 22 760 eur, poistné
4 635 eur, základ dane 7 447 eur, daň 430 eur, za rok 2023 príjem 26 712 eur, výdavky 20 625 eur,
poistné 4 238 eur, základ dane 6 446 eur, daň 228 eur, za obdobie od 1- 10/2024 podľa doložených
faktúr fakturoval celkovú sumu 24 332 eur (1/24 1 372 eur, 2/24 3 058 eur, 3/24 2 916 eur, 4/24 1 395 eur,

5/24 2 855 eur, 6/24 2 912 eur, 7/24 1 125 eur, 8/24 2 934 eur, 9/24 2 572 eur, 10/24 3 193 eur). V konaní
pred súdom prvej inštancie uvádzal, že počas výkonu prác v zahraničí mu bývanie platí zamestnávateľ,
na turnusy chodia služobným autom, mimo turnusu si platí cestu sám. Pokiaľ je na Slovensku, čo je
približne raz za dva mesiace, býva u svojej priateľky, ktorej prispieva na stravu a bývanie sumou 75 eur
na mesiac. Jeho priateľka N. G. je zamestnancom O. I., pričom jej priemerná mesačná mzda od 09/2022

do 08/2023 bola 682 eur brutto. Z Potvrdenia Okresného úradu Topoľčany zo dňa 12.11.2024, zn. OU-
TO-OZP-2024/015469-2 a Výpisu zo živnostenského registra z 19.12.2024 vyplýva, že otec má na dobu
od 13.11.2024 do 13.11.2025 pozastavené prevádzkovanie živnosti. Otec je odo dňa 13.11.2024 podľa
§ 13 ods.1 písm. f/ zákona č. 5/2024 Z.z. zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nepoberádávky v nezamestnanosti, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty,
aktuálne býva v byte vo vlastníctve partnerky, ktorej prispieva na bývanie sumou 250 eur mesačne.
Mesačné náklady partnerky na bývanie sú 32,59 eur plyn, TOMA 120 eur, SATRO 29,28 eur, ZSE 28,15

eur, Kooperativa 8,85 eur. Otec v podaní z 30.12.2024 uviedol svoje ďalšie náklady – 36 eur telefón,
200 eur strava, ošatenie a hygiena 150 eur, na exekúciu platí mesačne 200 eur.

28.Predodvolacímsúdomotecdňa10.01.2025uviedol,žezaceléobdobievzásadevykonávalprácena
živnosť pre jedného odberateľa, to mu postačovalo, odberateľ mu prideľoval prácu (práca pri stavbách),

vyhľadával ju, hradil mu náklady na ubytovanie, pri výkone práce v zahraničí si nehradil náklady na
ubytovanie, účtovníčke predkladal len doklady o platení poistenia a faktúry, z fakturovanej sumy si hradil
cestovné náklady, pracovné oblečenie, nikdy ich nepoužil na nákup materiálu na vykonávané práce,
jednalo sa v zásade o jeho osobné náklady. Živnostenskú činnosť prerušil z dôvodu, že odberateľ mu
oznámil, že aktuálne nemá žiadne práce, v súčasnosti žije z toho čo mal a podporuje ho priateľka. Aj v
minulosti robil v stavebníctve práce stavebného robotníka po stavbách, prácu si hľadá, pýta sa známych,

ktorí majú stavebné firmy, pozerá inzeráty. Staršiemu synovi od právoplatnosti súdneho rozhodnutia
neplatí výživné. Priateľke prispieva 250 eur mesačne , teraz z finančných dôvodov nemôže, do 10/24
priateľke prispieval na bývanie a stravu 150 eur . V priebehu pojednávania dňa 21.02.2025 otec ďalej
uviedol, že vo februári začal chodiť na príležitostné brigády, je platený podľa dohody, zamestnanie si
hľadá tak, že sa pýta, doposiaľ robil viac menej pomocné práce, v jednej spoločnosti mu ponúkali prácu

murára, čo odmietol, lebo nie je vyučený murár.

29. Z doložených listinných dokladov vyplýva, že otec uhradil titulom výživného: v mesiacoch 1-4/2022
po 360 eur mesačne, od 5- 9/2022 po 450 eur mesačne, od 10/2022 – 3/2024 po 420 eur mesačne,
4/2024 500 eur, od 5 /2024 – 11/2024 po 580 eur mesačne , 12/2024 – 430 eur, od 1-2/2025 po 250 eur

mesačne. Pred odvolacím súdom otec uviedol, že výživné v decembri 2024 zaplatil o 35 eur menej na
každé dieťa, v januári a februári 2025 poslal matke po 250 eur tak, že čiastka 167 eur je na A. a 83 eur
na F.. Matka v priebehu pojednávania dňa 10.01.2025 uviedla, že otec poslal v decembri 2024 znížené
výživné, v januári 2025 ešte neposlal, všetko ostatné je vysporiadané.

30.Matka nezmenila svoj osobný stav, nepribudla jej iná vyživovacia povinnosť, od roku 2018 je na
invalidnom dôchodku, aktuálne s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %. Je
poberateľkou invalidného dôchodku , a to v roku 2022 vo výške 356 eur + 20 eur kompenzácia, v roku
2023vovýške398eur+20eurkompenzáciaaod7/2023vovýške440eur+20eurkompenzácia,vroku
2024 vo výške 456 eur + 20 eur kompenzácia a od 1/2025 vo výške 466 eur + 20 eur kompenzácia.

V období od 9/2022 do 11/2022 matka dosiahla v spol. B. I., I., Galanta priemernú mesačnú netto mzdu
502 eur. Spoločne s maloletými deťmi býva v jednoizbovom nájomnom byte Matka poberala a aj naďalej
poberá na t.č. plnoletú A. a maloletého F. rovnakým dielom rodinné prídavky do 31.03.2022 vo výške
51,76 eur mesačne , od 01.04.2022 – 30.04.2022 vo výške 76,04 eur mesačne, od 01.05.2022 do
31.05.2022 vo výške 224, 28 eur mesačne, od 01.06.2022 do 30.06.2022 vo výške 76,04 eur mesačne,

od 01.07.2022 do 31.08.2022 vo výške 120 eur mesačne, od 01.09. 2022 do 30.11.2022 vo výške 60
eur mesačne, od 01.12.2022 do 31.12.2022 vo výške 120 eur mesačne a od 01.01.2023 do súčasnosti
vo výške 180 eur mesačne.

31. Matka pred odvolacím súdom uviedla, že invalidný dôchodok jej v roku 2024 nebol zvýšený, zvýšili

jej ho až od 01.01.2025 na sumu 466 eur, priznaná miera zdravotného postihnutia je 70 %. V roku 2022
boli jej bežnými výdavkami 150 eur nájom, 15 eur plyn, 70 eur telefóny a internet, 33 eur elektrina,
400-500 eur strava, 60 eur lieky, 20 eur oblečenie, obuv, 40 eur hygienické potreby pre celú rodinu
V súčasnosti je nájom zvýšený na 165 eur, za stravu dáva minimálne 500 eur, za lieky 80 eur. Príjem,
ktorý dosiahla v roku 2022 bol ojedinelý (pomohla jej priateľka), ľahšiu prácu si v okolí svojho miesta

bydliska nevie nájsť pre komplikovaný zdravotný stav (okrem palca a jedného prsta má ostatné prsty
na rukách nepohyblivé). F. má zníženú imunitu a pohyblivosť rúk, nepotrebuje špeciálnu stravu, na jeho
lieky nehradené zo zdravotného poistenia doplácala 40-60 eur mesačne, obedy v škole o čosi viac ako
20 eur, aktuálne sú zvýšené na 40-45 eur, oblečenie 30-40 eur mesačne, obuv 50 eur mesačne, na
krúžky F. nechodil a ani nechodí. Poplatky v škole sa tiež postupne zvyšujú, F. chodieva na výlety, ak

si to môžu dovoliť, na ZRPŠ aktuálne platí 25 eur a hradí zošity, prac. zošity a iné pomôcky, školské
pomôcky , v celkovej výške o niečo viac ako 100 eur na školský rok. A. má komplikovaný zdravotný stav,
má zníženú imunitu, trpí intoleranciami, potrebuje bezlaktózovú stravu (cca 4 roky), ako doplnok je jej
podávaný Laktosan - 25 eur mesačne, nehradený zo zdravotného poistenia, pre ploché nohy za topánkydávajúcca300eurročneajsošpeciálnymivložkamianaoblečeniecca50eurmesačne,razzaštvrťroka
hradia 18 eur liek na imunitu predpísaný lekárom, mesačne hradia dva spreje okolo 14-15 eur nehradené
poisťovňou. Matka v priebehu pojednávania dňa 10.01.2025 uviedla, že otec poslal v decembri 2024

znížené výživné , v januári 2025 ešte neposlal, všetko ostatné je vysporiadané? súčasne predložila
doklady o úhrade poplatkov za mobilné telefóny a internetové pripojenie (88 eur) , platby nájmu 165
eur, platby sumy 23 eur (P.. H.) za F.. V priebehu pojednávania nariadeného odvolacím súdom na
deň 21.02.2025 predložila k nahliadnutiu doklad vystavený dňa 14.02.2025 Vidissimo s.r.o. očná klinika
z obsahu ktorého vyplýva, že maloletému bol vydaný po korekcii a lekárskom vyšetrení poukaz na nové

okuliare.

32.PlnoletáA.jeod9/2021študentkouStrednejzdravotníckejškolysv.VincentadePaulvTopoľčanoch,
odbor praktická sestra. Zo súdom prvej inštancie zaobstaraných správ školy z 15.03.2022 a 07.02.2024
vyplýva každoročný náklad na poplatok do rodičovského spoločenstva 25 eur, v 1. ročníku náklad 30
eur na učebnicu anglického jazyka, počas štúdia 2 x 100 eur na pracovný odev , náklady na vytlačené

materiály cca 50 eur školský rok, v 3. ročníku náklad 32 eur na učebnicu anglického jazyka, 20 eur
učebnica na konverzáciu , 32 eur zošit na prax, pre nedostatok financií sa nezúčastnila stužkovej (do
mája2024malabyťnatentoúčeluhradenásuma350eur),spravidlasaprerovnakýdôvodnezúčastňuje
výletov a exkurzií. Z doložených lekárskych správ vyplýva, že A. bola v roku 2020 diagnostikovaná
laktózová intolerancia s potrebou dodržiavania bezlaktózovej stravy, bola jej diagnostikovaná alergia

na prach a roztoče, je v starostlivosti oftalmológa (s potrebou dioptrických okuliarov) a gynekológa
s nutnosťou hormonálnej liečby.

33. Pred odvolacím súdom plnoletá A. uviedla, že aktuálne je študentkou 4 ročníka strednej zdravotnej
školy, sumu 100 eur ročne platí každé dva roky škole na pracovné oblečenie. V lete 2024 bola jeden

mesiac na brigáde v nemocnici. Školské pomôcky predstavujú sumu 100 – 150 eur ročne bez výletov,
a to za materiály, ktoré študentom preposiela škola a musia si ich vytláčať, za pracovné zošity, knihy,
kopírovanie a iné nutné veci. Na stužkovej z finančných dôvodov nebola, na výlete v Pezinku sa teraz
zúčastnila prvýkrát, predtým na výlety nemohla z finančných dôvodov chodiť, budú jej vznikať náklady
v súvislosti s maturitami. Pokiaľ ide o výdavky na lieky odkázala na vyjadrenie matky a dodala, že

v súčasnosti musí brať aj zo zdravotných dôvodov antikoncepciu s nákladom 30 eur štvrťrok, musí
chodiť na infektológiu, jej náklady na drogériu sú 30 eur mesačne. Plnoletá A. predložila k nahliadnutiu
pokladničný blok z 08.01.2025 z obsahu ktorého vyplynulo, že za dioptrické okuliare uhradila zálohu 350
eur a celková suma bude 508 eur.

34. Z lekárskej správy G. G. D. z 15.01.2025 vyplynulo, že plnoletej bola indikovaná hormonálna
antikoncepcia (Ornibel) v kombinácii s analgetikami. G. F. K. vo vyžiadanej správe z 28.01.2025 uviedla,
že maloletý F. je v sledovaní očnej ambulancie a imunoalergickej ambulancie G. C., na vyšetrenie
chodí v sprievode matky, otec sa doposiaľ neinformoval o jeho zdravotnom stave. A. absolvovala v roku
2022 operáciu madelungovej deformity, trpí sledovanými intoleranciami, na vyšetrenia chodí v sprievode

matky, otec sa na jej zdravotný stav neinformoval.

35. Kolízny opatrovník v priebehu odvolacím súdom nariadených pojednávaní uviedol, že s rodinou bolo
pracované z dôvodu ich špecifických potrieb, jednak vo vzťahu k najstaršiemu synovi, jednak vo vzťahu
k hmotnému zabezpečeniu rodiny. Maloletý F. je silný astmatik, chodí k G. C., aj tu vznikajú výrazné

náklady na jeho liečbu, jeho náklady stúpajú, potreboval by nové okuliare, nemá ich, lebo ich nie je
z čoho kúpiť. Rodina patrí medzi rodiny, kde si deti v posledných rokoch nemôžu štandardne nič okrem
úplne základných potrieb dovoliť, nemôžu chodiť napr. na školské výlety, iné deti potom na ne poukazujú.
V prípade F. a A. sa jedná o deti, s ktorými v minulosti nebol žiaden výchovný problém. Zdôraznil, že
každý z rodičov by si mal uvedomiť svoju rodičovskú povinnosť, keď jeden z rodičov pre zdravotné

dôvody nemôže, mal by to urobiť druhý rodič.

36. Ako podstatnú a prvoradú okolnosť odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o zmene výške
výživného je nutné v danom prípade viazať výlučne na okamih podania návrhu na zvýšenie výživného
(17.01.2022), keďže matka a po nadobudnutí plnoletosti ani plnoletá A. v konaní neprodukovali tvrdenia,

dôsledkom ktorých by bola úvaha o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 77 ods.1 Zákona
o rodine), na základe ktorých by bolo možné zvýšiť výživné k časovému momentu predchádzajúcemu
podanému návrhu (tak ako to v rozhodnutí bez návrhu urobil súd prvej inštancie).Pokiaľ ide o A. B., ktorá v priebehu konania nadobudla dňa 05.12.2023 plnoletosť a pripojila sa k návrhu
matky v časti týkajúcej sa jej osoby ako ďalšiu podstatnú okolnosť uvádza, že dosiahnutie plnoletosti
dieťaťa má ten dôsledok, že v konaní podľa § 111 C.m.p. sa môže rozhodovať už len o nárokoch po

dobuneplnoletostidieťaťa,plnoletédieťavystupujevkonanísamé(samozrejmeodpadájehozastúpenie
kolíznym opatrovníkom), a aj plnenie dávok výživného, ktoré boli splatné v jeho neplnoletosti, treba
stanoviť priamo voči plnoletému dieťaťu.

37. Zohľadňujúc súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, sa odvolací súd aj po doplnení

vykonaného dokazovania zhoduje s jeho záverom, že v prejednávanom prípade boli splnené
hmotnoprávne podmienky na zvýšenie výživného predpokladané ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, kedy
je vykonaným dokazovaním na strane oboch rodičov nepochybne indikovaná podstatná zmena pomerov
už len skutočnosťou odpadnutia ich vyživovacej povinnosti k najstaršiemu synovi (november 2021).
Na strane matky nenastala žiadna zásadná zmena pomerov vo vzťahu k jej zdravotnému stavu, matka
má priznanú mieru zdravotného postihnutia 70 %, poberá plný invalidný dôchodok, ktorého výška je

každoročne valorizovaná (zvýšená) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti
dôchodcov podľa vykázania Štatistického úradu Slovenskej republiky. V roku 2022 boli jej bežnými
výdavkami 150 eur nájom, 15 eur plyn, 70 eur telefóny a internet, 33 eur elektrina, 400-500 eur strava
na rodinu, 60 eur lieky pre jej osobu, 20 eur oblečenie, obuv, 40 eur hygienické potreby pre celú rodinu.
V čase rozhodovania odvolacieho súdu uhrádza za nájom 165 eur, za stravu dáva minimálne 500 eur,

za vlastné lieky 80 eur. Odvolací súd vo vzťahu k zisteným osobným a príjmovým pomerom matky
dodáva, že pri odvolacom prieskume rozhodnutia prvoinštančného súdu o zvýšení výživného je bez
akéhokoľvek skutkového a právneho významu argumentácia otca, že za komplikovaný zdravotný stav
matky, vzniknutý ako dôsledok vážnej autonehody v roku 2018 nenesie žiadnu zodpovednosť.

38. Vo vzťahu k príjmovým pomerom otca nebolo možné pominúť, že tento v rozhodnom období
(t.j. od 17.01.2022 do rozhodnutia odvolacieho súdu) do 13.11.2024 vykonával živnostenskú činnosť
spôsobom, ktorý sa obsahovo výrazne približuje pracovnému pomeru (s výnimkami niekoľkých
krátkodobých prác dlhodobo vykonával práce výlučne pre jedného odberateľa, ktorý mu na výkon
práce poskytoval pracovné nástroje, vyhľadával a prideľoval mu prácu, v zahraničí mu zabezpečoval

a uhrádzal náklady na ubytovanie a náklady na dopravu pri turnusoch), na druhej strane však
nemal nárok na benefity vyplývajúce mu z pracovnoprávneho vzťahu (napr. nárok na dovolenku
na zotavenie, náhrady podľa osobitného zákona pri výkone práce pre zamestnávateľa v zahraničí,
nárok na zabezpečenie pracovného odevu a ochranných pomôcok a pod.). Spôsob výkonu práce
v rámci živnostenskej činnosti otcom síce popieral zmysel obsahu výkonu podnikania, otcovi však

do polovice novembra 2024 zabezpečoval pravidelný príjem, ktorý mal k dispozícii na úhradu svojich
potrieb a potrieb výživou na neho odkázaných osôb. Odvolací súd s poukazom na zistenia, že otec
si v daňových priznaniach uplatňoval paušálne výdavky, pričom s výkonom práce pre odberateľa mu
reálne nevznikali pravidelné a podstatné náklady (odberateľ hradil náklady otca na bývanie počas
prác a na dopravu na turnusy, zabezpečoval objednávky, materiál a pracovné náradie), vychádzal pri

ustaľovaní príjmu otca pre účely rozhodovania o zvýšení výživného, z rozdielu medzi príjmom otca
dosiahnutým za obdobie rokov 2021- 2024 a otcom uhradenými platbami poistného, resp. odvodov
a zaplatenej dane (keďže náklady prezentované otcom na pracovný odev a pracovnú obuv, telefón,
stravu je možné vnímať ako jeho osobné náklady). Otcom dosiahnutý netto príjem za rok 2021 potom
ustálil na sumu 27 653 eur / 2 304 eur mesačne, za rok 2022 na sumu 24 713 eur / 2 059 eur

mesiac, za rok 2023 na sumu 22 246 eur/ 1 773 eur mesiac . Za rok 2024 zohľadnil, že otec za
mesiace január až október odberateľovi vyfakturoval celkovú sumu 24 332 eur z čoho možné vyvodiť, že
jeho príjem sa v porovnaní s príjmami za predchádzajúce roky za desaťmesačné obdobie podstatným
spôsobom nezmenil. Zohľadňujúc obsahové vymedzenie živnostenskej činnosti ako sústavnej činnosti,
prevádzkovanej samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť živnostníka, za účelom

dosiahnutia zisku následne vychádzal z úvahy, že v možnostiach a schopnostiach otca bolo a je
počas celého rozhodného obdobia (t.j. od 17.01.2022 do súčasnosti) dosahovať netto príjem vo výške
cca 1 500 eur netto mesačne , ustálený ako priemer netto príjmu dosahovaného otcom v rokoch
2021-2023 (2 043 euro) znížený o sumu cca 500 eur na osobné výdavky otca súvisiace s výkonom
práce (pracovný odev, doprava do zahraničia mimo turnusov, strava počas výkonu práce). Skutočnosť,

že otec k 13.11.2024 na obdobie jedného roka prerušil svoju živnostenskú činnosť, následne bol bez
nároku na podporu v nezamestnanosti zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a v čase
rozhodovania odvolacieho súdu dosahoval len príležitostné príjmy z brigád, odvolací súd neposúdil
ako podstatnú zmenu pomerov na strane otca , majúcu akýkoľvek skutkový a právny význam prirozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného. Má za to, že prerušenie živnostenskej činnosti, z ktorej
otec dosahoval v ostatných rokoch pravidelný a slušný príjem bolo jeho rozhodnutím, ktoré nemôže byť
na ujmu na neho výživou odkázané deti, a to naviac v situácii , kedy matka pre objektívne okolnosti

(závažný zdravotný stav so zásadným obmedzením jej pracovných schopností) nie je schopná dlhodobo
vykonávať pravidelnú prácu a dosahovať z nej pravidelný príjem. Pokiaľ otec počas konania opakovane
poukazoval na záväzky vzniknuté ešte počas manželstva s matkou, ktoré stále uhrádza, tieto mali
byť v prvom rade predmetom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nebolo ich
možné zohľadniť pri rozhodovaní o posudzovanom návrhu. Odvolací súd sa nemohol uspokojiť ani

s argumentáciou otca , že do konca roka 2024 bol úplne bez príjmu (pomáhala mu priateľka) a v roku
2025 dosahoval len príležitostný príjem z brigád, na prácu sa chodí a pýta , keď pre odvolací súd nie je
takétovysvetleniepreúčelyrozhodovaniaovýživnomnadetiodkázanévýživounarodičochdostačujúce
a ani akceptovateľné majúc za to, že povinnosť deti vyživovať aj na vlastný úkor do času, kým tieto nie
sú schopné sa živiť, je prvoradou povinnosťou rodiča.

39. Zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania a jeho doplnenia v odvolacom konaní odvolací
súd vychádza pri úvahe o existencii aj zásadnej zmeny pomerov na strane oboch detí. V tejto súvislosti
konštatuje , že pri ustaľovaní rozsahu odôvodnených potrieb oboch detí vychádzal z ich základných
potrieb vyplývajúcich z ich veku (bývanie, škola, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, hygiena),
so zohľadnením práva detí sa podieľať na životnej úrovni rodičov. Je treba uviesť, že výdavky

vynakladané matkou na zabezpečenie bežných potrieb detí, t.j. na nákup stravy, ošatenia, obuvi,
hygienických potrieb, výdavky súvisiace so zabezpečením základnej zdravotnej starostlivosti a na bežné
školské náklady sú nesporné a nie je potrebné ich osobitne preukazovať (keď tieto výdavky sú súdu
známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej
spotreby pre dieťa v určitom veku).

40. V posudzovanej veci odvolací súd pri ustaľovaní rozsahu odôvodnených potrieb oboch detí a ich
porovnania s ich rozsahom existujúcim v čase ostatného rozhodnutia konštatuje podstatnú zmenu
pomerov na strane plnoletej A. jej prechodom na Strednú zdravotnícku školu sv. Vincenta de Paul
v Topoľčanoch (od 01.09.2021), s ktorým prechodom plne opodstatnene súvisí aj zvýšenie jej výdavkov

súvisiacich so štúdiom vyplývajúce z doložených listinných dokladov. Odvolací súd nepriznal úspech
námietkam otca o dostatočnom nepreukázaní existencie zdravotných problémov A., s ktorým súvisia
jej náklady na zdravotnú starostlivosť, keďže zo zaobstaraných listinných dokladov je jednoznačné,
že A. je kontinuálne minimálne od roka 2020 v sledovaní odborných lekárov pre diagnostikovanú
laktózovú intoleranciu s potrebou dodržiavania bezlaktózovej stravy, bola jej diagnostikovaná alergia

na prach a roztoče, je v starostlivosti oftalmológa (potrebou dioptrických okuliarov) a aktuálne aj
gynekológa s nutnosťou hormonálnej liečby. Dodáva, že otec v prípade pochybností o objektivite
matkou deklarovaného zdravotného stavu A. mal možnosť v čase maloletosti dieťaťa sa informovať na
jej zdravotný stav priamo u lekárov poskytujúcich jej zdravotnú starostlivosť, čo však nikdy neurobil.
Odôvodnené náklady A. existujúce v čase podania návrhu matky (17.01.2022) odvolací súd ustálil na

celkovú sumu 545 eur mesačne , ktoré pozostávajú z nákladov na bývanie 60 eur (podiel na nájme,
elektrine, plyne), 25 eur telefón, podiel na internete a TV, 30 eur škola, školské pomôcky, 230 eur strava,
30 eur drogéria, 50 eur lieky a zdravotná starostlivosť, 70 eur oblečenie, obuv, ortopedická obuv, 20 eur
vreckové a voľný čas, 30 eur optické pomôcky. K ustáleným nákladom A. dodáva, že tieto pri položke
náklady na bývanie (60 eur) vychádzajú z listinných dokladov doložených matkou, pri položke škola,

školské pomôcky (30 eur) vychádzajú z nákladov vyplývajúcich z doložených dokladov strednej školy
a obvyklých nákladov, pri položkách lieky , zdravotná starostlivosť (50 eur) a optické pomôcky (30 eur)
vychádzajú z dokladov v súdnom spise, zo zdravotného stavu plnoletej a z úvahy o primeranosti nákladu
na okuliare, resp. výmenu skiel do nich. V ostatných uznaných položkách (oblečenie, obuv, ortopedická
obuv, strava, vreckové, voľný čas) vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb,

a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v vo veku A., v porovnateľnom veku a s porovnateľnými
potrebami. Zohľadňujúc zásadný rozdiel v možnostiach a schopnostiach oboch rodičov dosahovať
príjem, výšku príjmu dosahovaného otcom v danom čase, skutočnosť, že A. sa s otcom dlhodobo
nestretáva a tento okrem výživného v zásade na jej potreby inak neprispieva, skutočnosť, že výlučnú
osobnú starostlivosť matky o v tom čase maloletú A. vykonávala matka a napokon, že potreby A. boli

zabezpečované štátnou dávkou rodinného prídavku v sume 26 eur mesačne, odvolací súd sa zhoduje
s úvahou prvoinštančného súdu o nutnosti zvýšenia výživného na A. na sumu 300 eur mesačne, avšak
s korekciou vo vzťahu k účinnosti tejto zmeny od podania návrhu matkou (t.j. od 17.01.2022). Pred
súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním a jeho doplnením v priebehu odvolacieho konania všakna rozdiel od súdu prvej inštancie nezistil na strane A. v období po 17.01.2022 do súčasnosti ďalšiu
podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k 01.09.2023 tak ako
to urobil v napadnutom rozhodnutí prvoinštančný súd, keďže za zmenu pomerov na strane A. nie je

možné bez ďalšieho považovať jej prechod do 3. ročníka strednej školy. Vykonaným dokazovaním
zistené navýšenie rozsahu nákladov A. v ďalšom období o sumu 10 eur mesačne na bývanie, o sumu
10 eur mesačne na hormonálnu antikoncepciu a aj zvyšovanie cien potravín (čo je všeobecne známou
skutočnosťou), sú v tomto prípade k 01.01.2023 do súčasnosti vyvážené zvýšeným rodinným prídavkom
na jej osobu, ktorý poberá matka vo výške 90 eur mesačne.

41. Pokiaľ ide o maloletého F., odvolací súd jeho odôvodnené náklady existujúce v čase podania návrhu
matky (17.01.2022), kedy bol maloletý už žiakom 2. stupňa základnej školy, vychádzajúc z ich druhovej
a výškovej špecifikácie uvádzanej matkou pred súdom, ustálil na celkovú sumu 300 eur mesačne , ktoré
pozostávajú z nákladov na bývanie 60 eur (podiel na nájme, elektrine, plyne), 10 eur telefón, podiel
na internete, TV, 10 eur škola, 140 eur strava, 10 eur zdravotná starostlivosť, 10 eur drogéria, 40 eur

oblečenie, obuv, 20 eur optické pomôcky. Zohľadňujúc zásadný rozdiel v možnostiach a schopnostiach
oboch rodičov dosahovať príjem, výšku príjmu dosahovaného otcom v danom čase, skutočnosť, že
maloletý F. sa s otcom dlhodobo nestretáva a tento okrem výživného v zásade na jeho potreby inak
neprispieva a výlučnú osobnú starostlivosť o syna vykonávala matka a napokon, že potreby maloletého
F. boli zabezpečované štátnou dávkou rodinného prídavku v sume 26 eur mesačne, odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie o zvýšení výživného na maloletého F. na sumu 150 eur mesačne
posúdil ako vecne a právne s právne s výhradou, že k zvýšeniu výživného je možné pristúpiť až
k 17.01.2022 (dňom podania návrhu matkou). Od daného času až do rozhodnutia odvolacieho súdu
nebola vykonaným dokazovaním zistená na strane maloletého iná zásadná zmena pomerov (F. je aj
naďalej žiakom základnej školy, jeho zdravotný stav je nezmenený), pričom navýšenie rozsahu jeho

nákladov v ďalšom období o sumu 10 eur mesačne na bývanie, o sumu 30 eur mesačne na stravu,
o sumu 10 eur mesačne na náklady na telefón, internet, TV, o sumu 10 eur mesačne na zdravotnú
starostlivosť, sú aj v jeho prípade od 01.01.2023 do súčasnosti vyvážené zvýšeným rodinným prídavkom
vo výške 90 eur mesačne, ktorý poberá matka.

42. Odvolací súd si je plne vedomý, že ním ustálená výška základných odôvodnených potrieb oboch detí
môže smerovať k úvahe o existencii nedôvodného rozdielu medzi životnou úrovňou matky a detí, táto
však zodpovedá výške otcom dosahovaného príjmu v období od 17.01.2022 do 12.11.2024 ustáleného
v tomto rozhodnutí na výšku 1 500 eur netto, a po 13.11.2024 posudzovaného ako potencionálny príjem,
ktorý je otec schopný z pracovnej činnosti dosahovať.

43. S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil
tak, že otcovi s účinnosťou od 17.01.2022 uložil povinnosť platiť výživné na plnoletú A. B. vo výške 300
eur mesačne, vždy do 10–eho dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletej a na maloletého F. B. vo výške
150 eur mesačne, vždy do 10 –eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a vo zvyšku návrh na zvýšenie

výživného ako nedôvodný zamietol.

44. Pri rozhodovaní o zročnom výživnom zohľadnil platby otca poukazované titulom výživného na obe
detizaobdobieodjanuára2022do28.02.2025uvedenévods.29tohtorozhodnutiazktorýchvyplýva,že
v mesiaci 3/2022 a v období od 5/2022 do 11/2024 otec uhradil výživné na A. vo výške 300 eur mesačne ,

pričom dlžné výživné v celkovej výške 430 eur za mesiace 1/2022 (od 17.01.2022 do 31.01.2022) vo
výške 27 eur, 2/2022 vo výške 60 eur, 4/2022 vo výške 60 eur, 12/2024 vo výške 35 eur a 1-2/2025
vo výške po 133 eur je vyrovnané platbami otca titulom výživného poukazovanými v období od 4/2024
do 11/2024 . Obdobný postup zvolil vo vzťahu k maloletému F., kedy zistil, že nedoplatok na výživnom
v sume 12 eur za 1/2022 (od 17.01.2022-31.01.2022), 30 eur za mesiac 2/2022 a od 10/2022 – 3/2024,

35 eur za 12/2024 a po 67 eur za mesiace 1-2/2025, predstavuje pri zohľadnení platieb otca titulom
výživného v období od 4/2024 do 11/2024 konečnú sumu 82 eur. O lehote na plnenie rozhodol podľa
§ 232 ods.3 C.s.p.

45. O zmene ostatného rozhodnutia v časti upravujúcom výšku výživného na plnoletú A. a maloletého F.

(rozsudkuOkresnéhosúduTopoľčanyzodňa27.05.2021,č.k.10P/135/2020-155)odvolacísúdrozhodol
podľa § 26 Zákona o rodine, § 121 C.m.p.46 K námietkam otca poukazujúceho v odvolaní na ustálenú rozhodovaciu prax týkajúcu sa výšky
výživného napokon konštatuje, že nemá vedomosť o rozhodnutiach spadajúcich pod pojem ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (čl.2 C.s.p.), v ktorých by bol právny názor o určení

výživného na úrovni 20% - 30% z príjmu povinného rodiča ako akéhosi maximálneho stropu
pre výživné prezentovaný. Pokiaľ niektoré okresné a odvolacie súdy odkazujú na takúto prax pri
rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom odkázaným na nich výživou, jedná sa o
ich úvahu, ktorá však musí vychádzať z konkrétnych, vykonaným dokazovaním zistených skutkových
a právnych osobitostí každého prejednávaného prípadu, následne však zohľadňovaných v kontexte

prijatejzákonnejúpravytýkajúcejsavyživovacejpovinnostirodičovkmaloletýmdeťom,resp.kjejzmene
(§ 62 a nasl. Zákona o rodine). Otcovi dáva do pozornosti, že závery súdov pri posudzovaní určenia
konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. jeho zmeny) sú výsledkom procesu komplexného
vyhodnotenia skutkových okolností danej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady
voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. V takýchto prípadoch nie
je žiaduce, aby rozhodovacia prax priznala prioritný význam niektorej z okolností, resp. niektorému

z kritérií, posudzovaných pri určovaní konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti (jej zmene) aby sa
nezamedziložiadanémuvýsledkukonaníovýživnomvočimaloletým(najlepšízáujemdieťaťa).Ustálená
rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít ohľadom spôsobu určenia rozsahu vyživovacej povinnosti
nemôže ani reálne existovať, keďže každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže
byť považované za pravidlo pre iné prípady, i keby formálne vykazovali rovnaké skutkové okolnosti.

Určenie konkrétnej výšky výživného, resp. jej zmeny, je preto vždy výsledkom posúdenia individuálnych
skutkových okolností každej posudzovanej veci (vychádzajúce z odôvodnených potrieb maloletých
detí, zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov a životnej úrovne oboch rodičov,
prípadne z existencie podstatnej zmeny pomerov v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine ) vo vzájomných
súvislostiach, práve vďaka čomu môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery ,,šité na mieru“

pre ten-ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný
cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa (viď napr. právne závery uznesenia NS SR zo dňa
24.10.2023, sp. zn. 4 CdoR/11/2023, uznesenia NS SR zo dňa 25.07.2018, sp.zn. 4 Cdo/196/2017 ).

47. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods.2 C.s.p., § 52 C.m.p.

48. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).