Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223203131
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4223203131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno,
dieťa otca: C. B., nar. X.XX.XXXX, bytom D., E. XX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Martin Kanás,
advokát so sídlom Nitra, Školská 3, a matky: F. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., H. X, zastúpený
splnomocnencom: Dr.jur. Zita Machlicová Czibor – advokátka so sídlom Komárno, Dunajské nábrežie
14, o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a o zmenu úpravy styku otca s maloletou,
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 9P/156/2023 – 138 z 20. novembra

2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zveril maloletú do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, počnúc odo dňa právoplatnosti rozsudku tak, že každý
týždeň v roku v čase od štvrtka párneho týždňa od 18.00 hod. do nasledujúceho štvrtka nepárneho
týždňa do 18.00 hod. sa dieťa bude nachádzať v osobnej starostlivosti otca a každý týždeň v roku

v čase od štvrtka nepárneho týždňa od 18.00 hod. do nasledujúceho štvrtka párneho týždňa do
18.00 hod. sa dieťa bude nachádzať v osobnej starostlivosti matky. Tiež rozhodol, že obaja rodičia
sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku,
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Zároveň upravil styk
rodičov počas Vianočných sviatkov tak, že každý párny rok sa bude maloletá stretávať s matkou od
24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 14.00 hod. a s otcom od 25.12. od 14.00 hod. do 26.12. do 20.00 hod.

a každý nepárny rok s otcom od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 14.00 hod. a s matkou od 25.12. od
14.00 hod. do 26.12. do 20.00 hod. stým, že rodičia sú povinní dieťa pripraviť a navzájom si ho odovzdať
v stanovenom čase vždy v mieste bydliska otca. Predmetným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného
súdu Komárno č. k. 9P/177/2021-140 zo dňa 19.09.2022 v časti o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu. Návrh matky na zúženie styku otca s maloletou zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4,
5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1. Zákona o rodine (ďalej aj ,,ZoR“). Mal za preukázanú dôvodnosť
návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti (ďalej aj ,,SOS“). Poukázal na
to, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 9P/177/2021 zo dňa 19.09.2022 bol široko upravenýstyk otca s maloletou a následne rodičia sa sami dohodli, že z logistického hľadiska si ju budú striedať
v intervaloch šesť dní u otca a osem dní u matky. Maloletá navštevuje rôzne športové krúžky, kde sa
rodičia bez problémov dohodli, že ktorý z nich ju nosí na krúžok a z krúžku. Otec podaním návrhu, i s

prihliadnutím na okolnosť, že maloletá v septembri 2025 nastúpi na povinnú školskú dochádzku, chcel
dovzťahovkmaloletejvniesťurčitúpravidelnosť.Matkanaopakpopodanínávrhuotcažiadalaozúženie
styku,alevpodstatelenojedendeňvpárnomtýždni,kedybysiotecbrávalmaloletú,nieodštvrtkaaleod
piatka. Konštatoval, že pokiaľ sa rodičia striedali v intervale šesť a osem dní (do podania návrhu), nebol
medzi nimi žiaden problém. Z prednesu kolízneho opatrovníka zistil, že obaja rodičia majú vytvorené

vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, pričom matka býva v E. a otec v D., obaja rodičia sú
zamestnaní, sú schopní riadnej starostlivosti o maloletú, dieťa ich má oboch veľmi rado a ani jeden z
rodičov nenamietal problém v starostlivosti druhého rodiča. Zo správ ÚPSVaR, referátu poradensko-
psychologických služieb zo dňa 06.03.2024 a 03.05.2024 zistil stanovisko psychológa, podľa ktorého
má maloletá rodičov rovnako rada, SOS prijíma a toleruje, avšak vzťahy medzi rodičmi sú napäté, sú
zahltení starými zraneniami v porozvodovej situácii a toto je jediný dôvod, prečo sa SOS nejaví ako

najlepšie riešenie v porozvodovej starostlivosti. Od 11.03.2024 (prvé pojednávanie vo veci) rodičia osem
mesiacov,rešpektujúcnávrhsúdu,simaloletústriedalivtýždňovýchintervaloch,vždyvoštvrtokod18.00
hod. Maloletú vypočul, ide 5 ročné, komunikatívne dieťa, ktoré sa jednoznačne vyjadrilo, že rovnako
má rado oboch svojich rodičov, dobre sa cíti u jedného i druhého, dobre vychádza so starými rodičmi,
takýto režim jej vyhovuje. Komunikáciu medzi rodičmi hodnotil na dobrej úrovni, pomaly sa zlepšujúcu,

vedia sa dohodnúť na odvoze maloletej na jednotlivé krúžky, športy. Je nesporné, že maloletá by chcela
vyrastať v úplnej rodine, ale obaja rodičia sa vyjadrili, že toto už neprichádza do úvahy. Preto správy
psychologičky úradu vyhodnotil už ako zastaralé, pretože od marca a mája 2024, kedy boli vypracované,
sa už vzťahy medzi rodičmi zmenili k lepšiemu. Jediný problém, ktorý matka namietala je, že maloletá
je citlivá, v škôlke plačlivá, keď prichádza od otca, že jej ona ako matka cez týždeň chýba. Uvedené

vyplýva aj zo správy Materskej školy - I. D., zo dňa 03.10.2024. Poznamenal, že aj deti z úplných
rodín v materskej škole, dokonca aj prvých ročníkoch školy, sú plačlivé, ťažko sa oddeľujú od rodičov a
niekedy plačú nielen dva dni, ale aj celé mesiace, preto na danú námietku matky nemohol prihliadnuť
a nepovažoval ju za dôvodnú pre nevyhovenie návrhu na zverenie maloletej do SOS. Poukázal na
doteraz široko upravený styk otca, ktorý nevnáša poriadok a pravidelnosť do vzťahu medzi rodičmi

a maloletou, ktorá v septembri 2025 nastúpi povinnú školskú dochádzku, preto SOS je momentálne
najlepším riešením, pričom rodičia ju majú už dlhodobo odskúšanú. Striedanie vo štvrtok od 18.00 hod.
považoval za najvhodnejšie riešenie, nakoľko rodič, ktorý si prevezme dieťa už v školskom zariadení,
bude mať možnosť oboznámiť sa s tým, čo sa cez týždeň dieťa naučilo, bude sa s ňou vedieť pripraviť
počas víkendu na všetky predmety a takto budú mať rodičia lepší prehľad o školských povinnostiach

maloletej. Matka žiadala znalecké dokazovanie znalcom z odboru detskej psychológie, ktorý návrh na
doplnenie dokazovania zamietol ako nedôvodný, pretože aj bez pribratia znalca do konania bolo možné
vo veci rozhodnúť výsluchom maloletej, ako aj samotných rodičov a kolízneho opatrovníka zistil, že
maloletá má veľmi dobrý vzťah s oboma rodičmi, veľmi dobre sa cíti u oboch rodičov a obaja rodičia
majú všetky morálne, osobnostné i majetkové predpoklady k riadnej výchove maloletej, preto maloletú

zveril do SOS oboch rodičov. Doposiaľ bola pôvodným rozsudkom určená vyživovacia povinnosť otca
na maloletú v sume 150,- eur mesačne, pričom otec sa vyjadril, že danú sumu je ochotný aj počas
SOS naďalej na výživu maloletej platiť. Od poslednej úpravy výživného rodičia pracujú u tých istých
zamestnávateľov, otec v spoločnosti J. K. K.. D. s čistým príjmom 1 256,- eur (č.l. 70) a privyrába si na
dohodu u Centra poradenstva a prevencie E., ako údržbár, s príjmom 154,91 eura (č.l. 69). Matka je

zamestnaná v spoločnosti L. K. s príjmom 1 022,- eur v čom má zahrnutý aj daňový bonus na maloletú
a poberá rodinné prídavky 60,- eur. Obaja sú bez ďalších vyživovacích povinností a ďalších prímov.
Napriek požiadavke matky vyživovaciu povinnosť neupraviť, vzhľadom na príjmy rodičov a výdavky
maloletejspojenýchsnávštevoumaterskejškôlky,považovalsumu150,-eurzaprimeranú.Rodičiasami
navrhli a aj doposiaľ mali počas vianočných sviatkov upravený styk. Na pojednávaní dňa 20.11.2024

rodičia dohodli úpravu styku počas Vianočných sviatkov tak, že každý párny rok sa bude maloletá
stretávať s matkou od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 14.00 hod. a s otcom od 25.12. od 14.00 hod. do
26.12. do 20.00 hod. a každý nepárny rok s otcom od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 14.00 hod. a s
matkou od 25.12. od 14.00 hod. do 26.12. do 20.00 hod. Takto rodičmi dohodnutý styk počas vianočných
sviatkov považoval za spravodlivý a v najlepšom záujme maloletej. Rodičom uložil povinnosť si dieťa

pripraviť a navzájom si ho odovzdať v stanovenom čase v mieste bydliska otca, pričom rodičia uviedli,
že maloletá má vždy vo štvrtok hodinu tanca, kde matka maloletú vyzdvihne a otcovi ju v D. odovzdáva,
otec ani matka neprezentovali problém, že by sa nevedeli dohodnúť podľa potreby na akomkoľvek inom
mieste odovzdávania maloletej a to či už v bydlisku matky alebo v predškolskom zariadení, alebo poskončení krúžkov. Návrh matky na zúženie styku, o jeden deň, nie od štvrtka ale od piatka párneho
týždňa od 15.30 hod. do pondelka do 8.00 hod. s tým, že v ostatnej časti by styk zostal upravený rovnako
ako v predchádzajúcom rozsudku, zamietol ako nedôvodný. Na poslednom pojednávaní už žiadala

zúžiť styk každý druhý týždeň od piatku poobede do utorka, s tým že zástupkyňa matky v záverečnej reči
ponechala návrh na zúženie styku na úvahe súdu. Poukázal na bod 29 odôvodnenia rozsudku ohľadne
SOS, preto návrh matky na zúženie styku považoval za nedôvodný a zamietol ho.

3. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej

aj ,,CMP“).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Podstatou odvolacích námietok matky boli odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e) Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) teda, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ďalej poukázala na bod 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku
a na správu z Materskej školy z D. zo dňa 03.10.2024 potvrdzujúcu, že maloletá po dlhšom pobyte
u otca býva v škôlke prvé dva dni počas obedného spánku plačlivá a pociťuje pocit neistoty s tým, že

učiteľka musí sedieť pri nej, kým zaspí, pričom daný stav pominie po 2 dňoch. Tiež po návšteve od
otca býva prvé 2 dni v škôlke uzavretá a vo vzťahu k deťom sa jej správanie prejavuje podráždenou
komunikáciou alebo zmenou nálad. Dané stavy však nemožno badať po dlhšej návšteve u matky.
Z pozorovania maloletej je teda zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť rodičov nie pozitívne zasahuje
do emočného a psychického vývoja maloletej, ktorá bola vypočutá pred súdom prvej inštancie a vyjadrila

sa o rovnakom pocite k obom rodičom s tým, že sa dobre cíti u jedného i u druhého, tiež dobre
vychádza zo starými rodičmi a daný režim jej vyhovuje. Skutočnosť, že maloletá ľúbi svojich rodičov
ešte neznamená, že má s nimi tráviť rovnako dlhý čas, pričom 5-ročné dieťa nie je dostatočne rozumovo
vyspelé na pochopenie pojmu SOS. S poukazom na správu materskej školy a psychológa ÚPSVaR
KN z 03.05.2024 navrhla do konania pribrať znalca z odboru detskej psychológie ohľadne úpravy

styku otca s maloletou, pričom kolízny opatrovník tento dôkaz nenavrhol a na pojednávanie prišiel
nepripravený, ale na výzvu súdu kolízny opatrovník k rozšíreniu styku či SOS odpovedal vyhýbavo,
žiadal prihliadnuť na princíp pravidelnosti a proporcionality či spravodlivosti. Pri svojom návrhu kolízny
opatrovník nevzal do úvahy ani správu psychológa z 03.05.2024, podľa ktorej sa javí SOS nie vhodným
riešením porozvodovej starostlivosti. Návrh na zúženie styku maloletej s otcom ponechala na úvahe

súdu, keďže bez vypracovania znaleckého posudku detským psychológom nemožno hodnoverne zistiť,
aký styk by najlepšie vyhovoval záujmom maloletého dieťaťa. Navrhovanie a prípustnosť vykonania
dôkazu je úlohou a doménou súdu, ktorý jednoznačne pochybí, ak daný návrh na vykonanie dôkazu
zamietne, keďže je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné zistenia, a ktorého vykonanie je prípustné.
Keďže prvoinštančný súd nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav, uvedené malo za následok jeho

nesprávne rozhodnutie, keď s poukazom na uvedené dôkazy jednoznačne vyplýva nevhodnosť SOS
z hľadiska záujmu maloletej, pričom správa s iným záverom od odborníka nebola do spisu založená
a prvoinštančný súd teda rozhodol predčasne bez náležitého zistenia skutočného stavu a v rozpore
s vykonanými listinnými dôkazmi.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť,
keďže je spravodlivý a vychádza z podrobne vykonaného dokazovania, súd ustálil skutkový a právny

stav a veľmi svedomito a citlivo zisťoval skutkový stav s ohľadom na maloleté dieťa. Poukázal na
dobu takmer 9 mesiacov praktizovania SOS v týždenných intervaloch, ktorá sa osvedčila, napokon
bola vypočutá aj maloletá na pojednávaní, čo malo pozitívny vplyv a maloletá sa kladne vyjadrila
a nemala žiadne námietky, preto súd prvej inštancie nezistil okolnosti majúce rozpor s fungujúcou
a realizujúcou striedavou starostlivosťou. Aj kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. Prístup matky považoval za zarážajúci, že opätovne navrhuje do konania prizvať
znalca a maloletú vypočuť daným znalcom, ktorý návrh súd prvej inštancie zamietol, avšak matka
navrhuje dané napriek tomu, že maloletá bola pred súdom vypočutá, ktorý prístup nie je v záujme
dieťaťa a uvedené by mu spôsobovalo iba traumu. Matka po rozhodnutí súdu do striedavej osobnejstarostlivosti, ktorá sa realizovala od apríla 2024 v rozpore so záujmami maloletej, začala realizovať
styk podľa poslednej právnej úpravy, čo maloletej spôsobilo a spôsobuje veľké problémy a nemohla
s ním tráviť ani Vianoce, ktoré konanie si on ani kuratela nevie vysvetliť. Pokiaľ matka poukazuje na

správu psychológa ÚPSVaR dodal, že k danému záveru dospel psychológ bez priameho stretnutia
sa s maloletým dieťaťom, bez priamej interakcie medzi rodičom a dieťaťom, daný úsudok bol viac-
menej vyslovený na základe tvrdenia matky, ktorá aktívne chodí k psychologičke, teda nemá aktuálne
informácie o jeho starostlivosti o maloleté dieťa, iba sprostredkované matkou, s ktorou už vyše 2 roky
nežijú v spoločnej domácnosti a pri spoločnom stretnutí s psychológom sa neriešil vzťah s dieťaťom,

len vzťah medzi ním a matkou, priamo vzťah otec – dieťa, matka – dieťa za jeho prítomnosti neboli
skúmané. K správe Materskej školy D. poukázal na nedostatočné vzdelanie učiteliek na vyslovenie
daných tvrdení, pričom z pozorovania dieťaťa je ťažké posúdiť, či je plačlivé prvé dni u matky kvôli
možnej skutočnosti, že jej chýba otec, že nemá dostatočnú emocionálnu stabilitu vytvorenú prvé dni
u matky, pričom viackrát bolo spomenuté, že maloletá s ním odchádza po týždennom pobyte u matky
domov, naopak matka po týždni tráveného maloletou u neho odchádza navštíviť kamarátky, teda nie

priamo domov, ktorá skutočnosť môže nepriaznivo vplývať na dieťa, ktoré sa prvé dni u matky necíti
komfortne, plače a je bojazlivé ako uvádzajú učiteľky. Učiteľky teda vyslovili záver bez aplikovania
kvantitatívnych alebo kvalitatívnych metód. Pokiaľ matka poukázala na vypočutie maloletej pred súdom,
z neho jednoznačne vyplynul pozitívny vzťah dieťaťa k obom rodičom, ani raz sa maloletá nevyjadrila
o potrebe byť dlhšie s matkou, vie narátať do 10, má vytvorený pojem v číslach a sama si vie odrátať

koľko dní bude spať u matky a u neho, v ktorom stave je spokojná. Samotná matka sa vyjadrila, že
maloletú nechce vystavovať stresu, keďže po pojednávaní bola rozrušená, uvedené uviedol aj kurátor
o nepotrebnosti stresovania dieťaťa súdnym znalcom, keďže už svoje potreby a pocity vyjadrila priamo
pred súdom. Predmetné dokazovanie prebiehalo vo viacerých stretnutiach, boli na súde 4 pojednávania
a 2 informatívne stretnutia s kurátormi a už počas prvého informatívneho pojednávania uskutočneného

v novembri 2023 navrhli kurátorky striedavú starostlivosť, ktorú aj realizovali do Vianoc, ďalšieho
stretnutia sa matka nezúčastnila a svojvoľne sa vrátila k pôvodnému rozsudku, ktorý v tom čase už skoro
rok nebol praktizovaný. Fungovali tak, ako uviedol súd prvej inštancie, že 6 dní bola maloletá u neho a 8
dní u matky, ktorá sa následne vrátila k úprave styku podľa rozhodnutia súdu, teda prerušovanie 6 dní,
avšak 11.03.2024 sa opäť vrátili k striedavej osobnej starostlivosti, v ktorej fungovali až do vyhlásenia

rozsudku dňa 20.11.2024, po ktorom dátume sa matka vrátila k pôvodnému rozsudku s tým, že nové
rozhodnutie nie je právoplatné. Daným docielila rozrušenosť maloletej, ktorá nevie kde sa v ktorý deň
zobudí a chodí spať neistá, pričom pravidelnosť v režime jej jednoznačne vyhovuje. Popieral tvrdenia
matky o nedostatočnom preskúmaní veci, keďže prvoinštančný súd vykonal náležité dokazovanie, aj
kurátor viackrát hovoril s nimi ako účastníkmi, dokonca aj s maloletou, ktorá vypovedala totožne ako pred

súdom. Poukázal na nástup maloletej do základnej školy v školskom roku 2024/2025, preto potrebuje
v živote pokoj, harmóniu a bezpečnosť domova, čo striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje. Ide mu
len o vzťah a trávenie času s maloletou, čo dokazuje aj jeho ochota naďalej platiť výživné, hoci matka je
poberateľkou daňového bonusu a rodinných prídavkov, u neho sú zabezpečené všetky potreby dieťaťa,
ktorémukupujeahradísám,napriekplateniuvýživného,hocimatkaneposielašatstvo,liekyanivitamíny

pre dieťa, s ktorým, ak je choré, je na OČR, a to napriek strate príjmu, v ktorom aj tak posiela načas
výživné. V čase, keď maloletá mala ovčie kiahne, bol s maloletou na OČR v trvaní 10 dní, o čo ho matka
sama požiadala, aj to je dôkaz jeho schopnosti sa o maloletú postarať. O túto starostlivosť ho žiadala
samotná matka v prípade choroby dieťaťa, no napriek tomu ho neinformuje o realizovaní povinných
lekárskych prehliadok.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka poukázala na to, že neuviedol, aké stanovisko
zaujal k jej odvolaniu, ani to, z akého dôvodu navrhuje odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť. Ďalej
uvádzala totožné tvrdenia ako v podanom odvolaní. Predložila správu zo dňa 07.12.2024 zaslanú
učiteľkou škôlky, ktorá potvrdzuje nimi skôr vydanú správu zo dňa 03.10.2024.

9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol prekvapenie z listiny ňou doloženú ohľadom sms správy,
údajne písanú dňa 17.12.2024 učiteľkou matke, v ktorý deň brala maloletú z materskej školy matka, teda
nemôže vedieť o možnom neovplyvňovaní pred odovzdávaním do materskej školy, či mala dostatok
spánku a či s ňou matka trávila za jeden deň, čo u nej bola maloletá, plnohodnotný čas alebo jej

niečo nasľubovala. Keď prišiel po maloletú dňa 17.12.2024 do materskej školy, sa mu maloletá vrhla
do náručia, bola šťastná, neplakala a tešila sa domov. Učiteľky mu ani vtedy ranné správanie maloletej
nespomínali. Nepovažoval správu od učiteľky za relevantnú, pretože je spochybniteľná priateľským
vzťahom s matkou, dokonca je susedou s bratom matky a navzájom sa navštevujú. Danú skutočnosťpotvrdzujeajfakt,ženavianočnomvečierku,ktoréhosamatkadňa18.12.2024nezúčastnila,samaloletá
prednímpýtalaučiteľky,čibolaustrýkapozrieťpsíkov,ktoráučiteľkanávštevupotvrdila,pričomvečierok
sa konal deň po spomínanom incidente, o ktorom mu učiteľka však nič nepovedala a na večierku bola

maloletáspokojnáaveselávjehoprítomnostibezmatky.Životmaloletejnarušilanáhlazmenavsprávaní
matky, ktorá sa zo dňa na deň vrátila k pôvodnému rozsudku a maloletá v nedeľu reaguje plačom
a dožaduje sa, aby po ňu prišiel do materskej školy a nebola v škôlke posledná tak, ako je to zaužívané
u matky. Daná skutočnosť poukazuje na potrebu maloletej byť v pravidelnom kontakte s oboma rodičmi
a nie jej vytrhnutie zo zaužívaného režimu zobratím dieťaťa mu v strede pobytu u neho.

10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uvádzala totožné skutočnosti ako v podanom odvolaní. Naďalej
trvala na pribratí do konania znalca z odboru detskej psychológie na určenie toho, ako navrhuje upraviť
styk otca s maloletým dieťaťom v jeho záujme. Popierala striedavú osobnú starostlivosť v najlepšom
záujme maloletej, začala realizovať rozšírený styk podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu
Komárno, teda sa nejedná o jej svojvoľné rozhodnutie a poukázala opätovne na správu učiteľky

materskej školy zo dňa 17.12.2024. Tvrdenie otca, že s ním maloletá nebola počas Vianoc sa nezakladá
na pravde, keďže dňa 25.12. išla k otcovi a trávili spolu celé vianočné sviatky a k nej sa vrátila až
1. januára. Tiež tvrdenie otca o nedostatočnej emocionálnej stability maloletej počas prvých dní u nej
je vyvrátené spomínanou správou učiteľky. Keď vyzdvihne maloletú u otca, nenavštevuje vždy svoje
kamarátky, a keď áno, je to želaním maloletej. Naďalej trvala a poukazovala na jednoznačnú správu

materskej školy o plačlivosti maloletej prvé 2 dni po pobyte u otca. Popierala tvrdenie otca uvádzané
v jeho vyjadrení, pretože ho informuje o všetkých veciach ohľadne maloletej, navyše otca nežiadala, aby
platil výživné, chce len spravodlivý rozsudok v najlepšom záujme dieťaťa.

11. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom

ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, pri rozhodovaní

okresný súd vychádzal z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil
aj správne právne závery. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami
účastníkov konania prednesenými na súde prvej inštancie, pričom odvolací súd poukazuje na to, že
tvrdenia účastníkov konania sú v podstate totožné aj v odvolacom konaní. V hodnotení skutkových
zistení súdu prvej inštancie neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný

súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Súd prvej inštancie
sa dostatočne vysporiadal s námietkami matky, na ktoré poukazovala v konaní, pričom súd prvej
inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný,
jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti zverenia
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel,
sú pre právnickú i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé.

14. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité
najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty matky v odvolaní.

15. Matka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy – znalecké
dokazovanie, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

16. Daný odvolací dôvod predstavuje vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na

zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

17. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie
navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doterazvykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v
zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne
(dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj
ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 CSP), a to „rovnosť zbraní" v civilnom konaní,
ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmú byť
neprimerané (IV. ÚS 468/2018).

18. V súlade s vyššie uvedenou judikatúrou ústavného súdu najvyšší súd rozhodol vo viacerých veciach
napr. sp. zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018, 5Cdo/138/2018, 5Cdo/122/2019. V týchto rozhodnutiach
vyslovil, že procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o
vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí
odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno

odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku overeniu alebo
vyvráteniu ktorej je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je
argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie
nedisponuje vypovedacou potenciou. Tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého
určité tvrdenie, ku ktorého overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, už bolo doterajším konaním

bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje
v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, garantujúcimi strane sporu právo na spravodlivý
proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť
vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.

19. Súd prvej inštancie v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku síce stručne vysvetlil,
prečo nepovažoval za potrebné doplnenie dokazovania navrhovaným dôkazom, s ktorými dôvodmi
sa aj odvolací súd stotožňuje a dodáva, že za účelom riadneho zistenia skutočného stavu nie
je daná vždy potreba znaleckého dokazovania, ktorý predstavuje iba jeden z množstva dôkazov
potrebných pre zistenie stavu veci. V danej veci mal skutočný stav veci súd prvej inštancie ustálený

nielen z výsluchu účastníkov konania, ale aj z výsluchu maloletej, z ktorého zistil jej názor. Potreba
znaleckého dokazovania ani podľa názoru odvolacieho súdu nevyvstala, chýbala by mu predchádzajúca
racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho
rámci, nevykonaním navrhnutého dôkazu matka nebola ako účastník konania postavená do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (I. ÚS 350/08), veď maloletá sa s otcom stretáva,

niekoľko mesiacov bol zavedený režim SOS, ktorý obaja rodičia akceptovali, osvedčil sa, preto ani
odvolací súd nevidel dôvod na tento už tak nepotrebný dôkaz. Otázka úpravy styku ani sporná nebola,
veď táto bola predmetom predchádzajúceho konania, v ktorom došlo k dohode rodičov, styk otca
s maloletou sa realizoval, dokonca časom vo väčšom rozsahu (6 dní o otca a 8 dní u matky).

20. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

21. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, názor maloletého zisťuje súd
spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez
prítomnosti iných osôb.

22. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa zabezpečujú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
dieťaťu, ktoré je schopné samo formulovať svoje názory, právo tieto názory dieťaťa slobodne vyjadrovať,
a to vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom je nutné takýmto názorom dieťaťa venovať
patričnú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej a mentálnej úrovni. S týmto cieľom sa
dieťaťu poskytne priestor na vypočutie v každom súdnom a správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to

priamo alebo prostredníctvom zástupcu či príslušného orgánu, pričom pri vypočutí musia byť dodržané
procedurálne pravidlá vnútroštátneho zákonodarstva. S predmetným právom dieťaťa, teda s právom
slobodne formulovať vlastné názory na záležitosti, ktoré sa ho dotýkajú, ako i s právom byť ohľadom
týchto vypočuté korešponduje i povinnosť rodičov, súdu a správnych orgánov venovať názoru dieťaťanáležitú pozornosť. Rovnako tu možno uplatniť i tzv. participačné právo dieťaťa, ak je toto maloleté dieťa
účastníkom konania a je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj
názor, musí naň súd podľa ustanovenia § 38 a § 116 CMP prihliadať. Názor a postoj maloletého dieťaťa

súd v konaní zisťuje priamo, aj bez prítomnosti iných osôb, ktoré by jeho názor mohli ovplyvniť čo i len
svojou prítomnosťou. Zisťovanie názoru maloletého prostredníctvom jeho zákonného zástupcu alebo
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako to poznala pôvodná občianskoprávna
úprava sa novým CMP odstraňuje.

23. Demokratizácia vzťahov v rodine a upustenie od autoritatívneho prístupu rodičov bezpochyby vedie
k vhodnejšiemu príkladu pre maloleté deti, ktorý pozitívne vplýva na osvojovanie si hodnôt maloletého
a formovanie jeho charakteru. Keďže dieťaťu je nevyhnutné pri výchove venovať najväčšiu starostlivosť
s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho týkajú, treba vziať
do úvahy aj jeho názor, ktorý má dieťa právo slobodne vyjadrovať. Bezdôvodné potláčanie názorov
dieťaťa, ich zosmiešňovanie a autoritatívny prístup rodičov si dieťa berie v živote ďalej ako príklad, ktorý

sa prejaví vo vnútorných motívoch dieťaťa. V súdnych konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach
týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má preto maloleté dieťa právo byť vypočuté. Výsluch maloletého bez
prítomnosti iných osôb súd volí hlavne v prípade, ak by výpoveď maloletého mohla byť ovplyvnená
napríklad konfliktom lojality a podobne.

24. Ani tvrdenia matky o spochybňovaní zistení z výsluchu maloletej, z ktorého bol zistený výrazne
pozitívny vzťah k obom rodičom a kladný postoj dieťaťa k režimu SOS, neboli vzaté za správne, pretože
maloletá aj vo veku vyše 5 rokov, čo je hraničný vek vo vzťahu na vypočutie, svoj názor prirodzene
vedela prezentovať, bola schopná sformulovať svoj vlastný názor na prejednávané skutočnosti, bola
spontánna pri prejavovaní svojho vlastného postoja, preto v tomto konkrétnom prípade nie sú dané

objektívne dôvody pochybovať, že by maloletá nevedela spontánne vyjadriť svoj názor.

25. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

26. Podľa článku 5 ZoR je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje
najmä :a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v
ktorom sa dieťa zdržiava, c)ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného

prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

27. Základnú úlohu vo výchove maloletého dieťaťa majú jeho rodičia. Výchova dieťaťa je nielen ich
právom, garantovaným viacerými medzinárodnými európskymi aj vnútroštátnymi prameňmi, ale aj ich
povinnosťou, ktorej sa nemôžu bez závažných právnych následkov svojvoľne zbaviť. Spôsobilosť mať

dieťa nemožno nikomu obmedziť. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň, zaručuje Ústava
Slovenskej republiky v čl. 41 a tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Podobne medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná, ukladá
zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia,
ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich

starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom
ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a
usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba a právo osobne sa
o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o dieťa a ich
výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

28. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.29. V zmysle článku 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

30. Základným predpokladom správneho rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa je, aby si súd
obstaral spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením všetkých relevantných dôkazov na všestranné
objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú na jednej strane osoby rodičov, na druhej strane osobu
dieťaťa.

31. Pokiaľ ide o námietku matky k neprihliadnutiu na dôkazy a to konkrétne na správy psychológa
UPSVaR zo dňa 03.05.2024 a MŠ – I. D. zo dňa 03.10.2024 ( na č. l. 90, 109, ..), odvolací súd
k nej dodáva, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

32. Súd prvej inštancie vyhodnotil predmetné správy v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku
a vzhľadom na zistený skutočný stav veci považuje odvolací súd za správne pokiaľ súd prvej inštancie

predmetné správy od psychologičky a od MŠ nepovažoval za rozhodné a spôsobilé uznať matkin
nesúhlas so SOS, ktorá ako bolo už uvedené sa realizovala, dané správy nevykazujú patričnú objektivitu
situácie medzi rodičmi a dieťaťom, a to aj vzhľadom na vyjadrenie otca k odvolaniu. Ani podľa
odvolacieho súdu neboli preukázané problémy u maloletej s realizáciou SOS, i keď menšie problémy
s adaptáciou a zmenami, ktoré SOS dieťaťu prináša sú prirodzene u dieťaťa útlejšieho veku zrejmé,

ale v danej veci neboli preukázané také zistenia, ktoré by svedčali o ohrození zdravotného stavu
a duševného vývinu maloletej. Podľa odvolacieho súdu ani SMS správa (na č. l. 200 spisu) doložená
matkou v odvolacom konaní nepreukazuje pochybnosť o správnosti a vhodnosti SOS, navyše tejto
správe nemožno pripísať dostatočnú objektivitu a odbornú stránku, a ani z nej nevyplýva žiadna
skutočnosť, na ktorú matka poukazovala.

33. Jednou z hmotnoprávnych podmienok pre nariadenie striedavej starostlivosti (ďalej aj ,,SOS“) je
skutočnosť,žetaktobudúlepšiezaistenépotrebydieťaťa.Povinnosťprihliadaťajnatentofaktorvylučuje
z aplikácie striedavej starostlivosti deti, ktorých rodičia trvale vytvárajú vzájomne nepriateľské prostredie.
Pri takýchto rodičoch nie je predpoklad, že budú spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere na zaistení

potrieb dieťaťa. Práve naopak. Dieťa sa stane trvalým rukojemníkom ich vzájomnej nenávisti.

34. O takýto prípad v prejednávanej veci však nejde. Napriek tomu, že istý ,,porozvodový stav“ medzi
rodičmi dieťa existuje, tento nie je výrazne negatívny, majúci na dopad maloletej, rodičia vedia
fungovať v základných otázkach týkajúcich sa maloletej. Osobná striedavá starostlivosť je teda v záujme

maloletého dieťaťa, ktoré bude mať tým možnosť úplne prirodzene rozvíjať svoj vzťah k obom rodičom,
a to (v tomto štádiu konania) bez akéhokoľvek rizika spočívajúceho v tom, že maloletá by si na tento
model starostlivosti nevedela zvyknúť, a tento by bol nie v jej prospech.

35. Odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci ide o prípad, v ktorom majú rodičia (pri

rozvíjaní schopnosti vzájomne komunikovať v záujme maloletej) a i maloletá ideálne predpoklady
pre realizovanie osobnej striedavej starostlivosti, počas ktorej bude dieťa v týždenných intervaloch v
starostlivosti jedného zo striedajúcich sa rodičov. Rodičia majú materiálne a aj ľudské podmienky k
zabezpečeniu starostlivosti o maloletú potrebné na jej výchovu a zdravý vývoj. Maloletá je na prítomnosť
otca zvyknutá, trávila s ním voľný čas a víkendy aj s prespávaním v rámci styku upraveného rozhodnutím

v konaní o rozvod manželstva, dokonca niekoľko mesiacov sa daný model výchovy aj realizoval a to
nielen pred rozhodnutím vo veci samej, ale aj pred podaním návrhu, pretože v starostlivosti otca trávila
6 dní a u matky 8, čo je de facto model SOS, teda maloletá striedavú starostlivosť neodmieta.36. Iba záujem maloletej je hlavným hľadiskom pre zmenu výchovného prostredia dieťaťa, avšak ani
podľa odvolacieho súdu matkou prezentované dôvody nie sú súvisiace dôvodné a spôsobilé spochybniť
správnosť napadnutého rozhodnutia.

37. Odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie matky, na ktorej založila svoje odvolacie
dôvody, preto obsah odvolania matky nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok
zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej

inštancie založil svoje rozhodnutie.

38. K výroku o zamietnutí návrhu matky na zúženie styku otca s maloletou matka neuviedla de facto
žiadne odvolacie dôvody, napriek tomu, že odvolaním napadla celé rozhodnutie, odvolací súd však
preskúmal celé rozhodnutie a aj v danom výroku ho považuje za správne a stotožňuje sa s dôvodmi
vyjadrenými v bode 33 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Matka v podstate ani zúženie styku

nežiadala, keďže počas konania ho chcela len zmeniť od piatku do utorka namiesto pôvodného od
štvrtku do pondelka podľa predchádzajúceho rozsudku.

39. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP) vrátane závislého výroku o trovách

konania, pretože súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 52 CMP.

40. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 396 ods. 1
CSP v spojení s ustanovením § 57 CMP, ktoré ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak
nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“ Návrh na náhradu trov odvolacieho konania

nebol podaný, preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže CMP neustanovuje inak.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).