Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824203866
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3824203866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F., proti dcére navrhovateľa: G. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F., v konaní o návrhu navrhovateľa o zrušenie
vyživovacej povinnosti voči dcére a o vzájomnom návrhu dcéry navrhovateľa o zvýšenie výživného,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 12Pc/25/2024-161 zo dňa 14.
októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 12Pc/25/2024-161 zo dňa 14. októbra 2024 p

o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči
dcére zamietol (výrok I.).

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/670/2005-29 zo dňa 17.01.2006 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/28/2006-60 zo dňa 04.07.2006 zmenil vo výroku o vyživovacej

povinnosti navrhovateľa voči dcére tak, že počnúc dňom 30.07.2024 zvýšil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa voči dcére G. zo sumy 1.600,- Sk mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, ktoré výživné
je povinný platiť k rukám dcéry G., mesačne vždy vopred, najneskôr do 5. dňa kalendárneho mesiaca,
za ktorý sa výživné poskytuje (výrok II.).

Nedoplatoknavýživnomzaobdobieod30.7.2024dovyhláseniarozhodnutiavovýške444,35Eurpovolil
navrhovateľovi zaplatiť dcére G. v pravidelných 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným

až do úplného uhradenia celej dlžnej sumy, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej dlžnej
sumy v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas. (výrok III.).
O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu
(výrok IV.).
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľa, ktorý žiadal zrušiť
jeho vyživovaciu povinnosť voči dcére G. z dôvodu, že táto už je dospelá a ukončila štúdium. Okresný
súd sa oboznámil s vyjadrením dcéry navrhovateľa, s jej návrhom na zvýšenie výživného, vykonal

dokazovanie listinnými dôkazmi, vyjadreniami účastníkov konania a za aplikácie ust. § 62 ods. 1, 2, 3,
4, 5, § 74 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, § 77 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol
vo výrokovej časti svojho rozsudku.3. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/670/2005-29 zo dňa 17.01.2006 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/28/2006-60 zo dňa 04.07.2006 bola dcéra
navrhovateľa zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi – navrhovateľovi bola uložená vyživovacia

povinnosť na v tom čase maloletú dcéru vo výške 1.600,- Sk s účinnosťou od 01.08.2005, ktoré
výživné bol otec povinný platiť na výživu dcéry k rukám jej matky mesačne vopred najneskôr do 5. dňa
v mesiaci. Predmetným rozhodnutím okresný súd rozhodol o zaplatení zameškaného výživného otcom
v mesačných splátkach po 1.000,- Sk a upravil styk otca v tom čase s maloletou dcérou.
4. V čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia mal okresný súd za preukázané, že matka vtedy ešte

maloletej dcéry navrhovateľa poukazovala na zhoršený zdravotný stav dcéry, ktorá mala predpísanú
bezlepkovú diétu, s ktorou žila v spoločnej domácnosti s rodičmi. Od narodenia dcéry bola matka
poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 4.110,- Sk, neskôr vo výške 4.230,- Sk a poberateľkou
prídavkov na dieťa vo výške 540,- Sk mesačne. Navrhovateľ bol v tom čase zamestnaný, pracoval
u viacerých zamestnávateľov, od 25.11.2005 v spoločnosti Coompan v Novákoch, keď za mesiac
december 2005 dosiahol čistý zárobok vo výške 7.600,- Sk, žil v spoločnej domácnosti s priateľkou, s

ktorou býval v prenajatom byte a všetky poplatky za prenájom bytu boli vo výške 7.000,- Sk (232,- Eur)
mesačne. V období od 01.04.2005 do 16.08.2005 otec dieťaťa – dcéry pracoval na Bani Handlová, kde
bol s ním podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ukončený pracovný pomer pre hrubé porušenie
pracovnej disciplíny. Za riadne odpracované mesiace u tohto zamestnávateľa dosiahol zárobky v
sumách 11.527,- Sk a 10.575,- Sk. V období od 18.10.2005 do 24.11.2005 pracoval v spoločnosti

Unistav Prievidza, kde s ním bol pracovný pomer rozviazaný v skúšobnej dobe na jeho podnet, pričom
v mesiaci november 2005 dosiahol čistý zárobok vo výške 5.233,- Sk. Dňa 25.11.2005 opätovne
zmenil zamestnávateľa, u ktorého mal možnosť mesačne zarobiť sumu 10.000,- Sk. S poukazom
na ľahkomyseľnosť otca dcéry k plneniu si svojich pracovných povinností, časté zmeny pracovných
pomerov, dôvody skončenia týchto pracovných pomerov, v tom čase okresný súd u otca dcéry pri

určovaní rozsahu jeho vyživovacej povinnosti vychádzal aj zo zásady potencionality príjmov, t.j. príjmov,
ktoré mohol naďalej dosahovať, ak by na Bani Nováky nebol s ním ukončený pracovný pomer pre
hrubé porušenie pracovnej disciplíny a z týchto dôvodov bolo považované za primerané uložiť otcovi
vyživovaciu povinnosť v sume 1.600,- Sk mesačne (53,11 Eur mesačne); za odpracované mesiace
u zamestnávateľa na Bani Handlová dosahoval zárobky v sumách 11.527,- Sk a 10.575,- Sk.

5. Z vyjadrení obidvoch účastníkov bolo zrejmé, že ich vzájomný vzťah dobrý nie je, aj keď bývajú na tej
istej ulici, nekontaktujú sa, nemajú o vzájomné stretnutia žiaden záujem.
6. Navrhovateľ v súčasnej dobe je ženatý a okrem dospelej dcéry G. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
7. Matka dcéry navrhovateľa je slobodná, žije v domácnosti so svojím priateľom I. A., ktorý je
podnikateľom, pričom z daňového priznania k dani z príjmu menovaného za rok 2023 mal okresný súd

zistené, že jeho celkové ročné príjmy sú vo výške 28.900,- Eur a výdavky vo výške 19.671,55 Eur.
Spolu splácajú úver na bývanie vo výške 450,12 Eur mesačne. Okrem dospelej dcéry G. má ešte jednu
vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v súčasnej dobe navštevuje J.
ročník základnej školy.
8. Matka navrhovateľovej dcéry poberá na G. a takisto mladšiu dcéru G. prídavky na dieťa v celkovej

výške 120,- Eur mesačne, nie je evidovaná ako zamestnanec a ani ako poberateľ dávok vyplácaných
Sociálnou poisťovňou, pobočka Prievidza. Matka dcéry G. je v evidencii uchádzačov o zamestnanie
počnúc dňom 29.05.2024, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti a v období od 01.03.2023 do
28.05.2024 bola zamestnaná u súkromnej podnikateľky G. K., ktorý pracovný pomer bol skončený podľa
dohody uzavretej v zmysle § 60 Zákonníka práce. Z daňového priznania matky za rok 2023 mal okresný

súd zistený úhrn jej príjmov od všetkých zamestnávateľov v celkovej výške 1.217,69 Eur, úhrn povinného
poistného 386,33 Eur, základ dane 831,36 Eur, daň 0,- Eur a úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov vo
výške 1.048,70 Eur.
9. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči dcére G., jej matke nepribudol žiaden
majetok väčšej hodnoty, navrhovateľ sa stal podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1/7

(výpis z listu vlastníctva č. XX v k.ú. K. - č.l. 21 spisu), ktorú nehnuteľnosť v tomto podiele v júli 2024
predal za kúpnu cenu 4.730,- Eur.
10.Od01.10.2023jenavrhovateľvedenýakosamostatnezárobkovočinnáosoba.Zdaňovéhopriznania
navrhovateľa za rok 2023 mal okresný súd zistené ročné príjmy v celkovej výške 32.414,81 Eur, výdavky
vo výške 22.674,27 Eur, základ dane 9.740,54 Eur a daň 122,66 Eur. Za mesiace máj a jún 2024 mu

boli vyplatené nemocenské dávky spolu vo výške 382,70 Eur.
11. Okresný súd skúmal pomery navrhovateľovej dcéry G. a zistil, že je nemajetná, bez akéhokoľvek
príjmu. V súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom v nehnuteľnosti vo vlastníctve
jej starých rodičov. So svojím priateľom v súčasnosti očakáva narodenie dieťaťa. V minulosti siprivyrábala na základe dohôd o brigádnickej práci študentov, na základe ktorých mala príjem v
spoločnosti AQUALAND Malé Bielice, s.r.o., za obdobie marec 2023 až november 2023 spolu vo výške
2.161,83 Eur netto (č.l. 31 spisu) a v spoločnosti KAUFLAND Slovenská republika v.o.s., za obdobie od

decembra 2023 do marca 2024 spolu vo výške 1.466,90 Eur netto (č.l. 34 spisu).
12. Zo správy Súkromnej školy C. F. G. L. (č.l. 13 spisu), okresný súd mal za zistené, že navrhovateľova
dcéra G. bola prijatá v školskom roku 2024/2025 do prvého ročníka denného trojročného pomaturitného
štúdia, odbor Grafika vizuálnej komunikácie.
13.ZosprávySúkromnejškolyC.F.M.(č.l.128spisu),malsúdzistené,žedcéranavrhovateľaštudovala

na ich škole v študijnom odbore Propagačné výtvarníctvo, pričom štúdium ukončila dňa 06.06.2024
maturitnou skúškou. Absolvent odboru Propagačné výtvarníctvo nájde uplatnenie v oblasti grafického
a priestorového dizajnu, v štúdiách dizajnu, v spotrebnom priemysle, v službách, v oblasti reklamy,
prípadne v samostatnej podnikateľskej činnosti. Môže pokračovať v štúdiu na vysokej škole výtvarného
zamerania, humanitné a spoločenské vedy alebo v pomaturitnom špecializačnom štúdiu.
14.ZosprávySúkromnejškolyC.F.L.(č.l.129spisu),malokresnýsúdzazistené,žedcéranavrhovateľa

je ich žiačkou prvého ročníka pomaturitného štúdia, za štúdium zaplatila školné vo výške 500,- Eur za rok
a jednorazový poplatok vo výške 200,- Eur ako zápisné. Školné je použité ako spoluúčasť na cestovnom
a vstupnom na exkurzie a výstavy, platí sa z neho spotrebný materiál v hodnote 300,- Eur za rok. Druhou
zložkou je suma cca 100,- Eur, ktorá je potrebná na to, aby si žiak zabezpečil pomôcky na vyučovanie.
Absolvent tohto štúdia je vzdelaný odborník s vyšším odborným vzdelaním, schopný samostatne

výtvarne myslieť a kreatívne sa uplatniť v praxi - v náročných odborných profesiách odborov grafického
dizajnu, grafiky vizuálnych komunikácií a tvorivého i realizačného procesu komunikačných technológií,
teda v celej šírke prostriedkov i foriem pôsobenia súčasnej vizuálnej kultúry. Je schopný pracovať
samostatne, aj v tímovom zoskupení, čo je nevyhnutým predpokladom jeho budúceho zaradenia sa do
pracovného mechanizmu, reklamných agentúr, kreatívnych štúdií a tiež v rámci vlastnej podnikateľskej

činnosti v odbore. Oproti štúdiu na strednej škole dostane k odborným predmetom vyššiu nadstavbu,
ktorá dcéru navrhovateľa pripraví na reálne zaradenie sa do praxe. Bude schopná dosahovať aktuálne
trendy v tvorbe, samostatného podnikania v študijnom odbore, ako aj lepšieho uplatnenia sa v priestore
celej Európskej únie. Pomaturitné štúdium bude ukončené absolventskou skúškou po troch rokoch
štúdia. Súčasťou štúdia je odborný jazyk a sebaprezentácia žiaka vďaka predmetu marketing, praktická

ekonomika a podobne.
15. Navrhovateľ nesúhlasil s návrhom svojej dcéry na platenie vyššieho výživného a poukázal na to, že
dcéra žije s partnerom, ktorý je zamestnaný, jeho príjem je vyšší ako jeho, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť
animajetok,splácazameškanéodvodyvočiZdravotnejaSociálnejpoisťovnivsume200,-Eurmesačne,
lieči sa na tromboflebitídu, žije v spoločnej domácnosti s manželkou a jej tromi deťmi, jeho čistý mesačný

príjemzdaňovéhopriznaniazarok2023predstavujesumu751,49Eur,manželkinčistýpriemernýpríjem
za posledných 12 mesiacov predstavuje sumu 1.209,66 Eur, mesačne platia poplatok za byt 204,- Eur,
inkaso 65,39 Eur, splátku hypotekárneho úveru na byt 24,53 Eur + 223,04 Eur, životné poistenie 50,-
Eur + 30,- Eur, splátku úveru Home Credit 120,51 Eur a splátku úveru Home Credit 116,63 Eur.
16. Z vyjadrenia dcéry navrhovateľa okresný súd mal za zistené, že nastupuje na trojročné denné

štúdium na strednej škole v Nitre, je tehotná, v šiestom mesiaci tehotenstva, študovala grafický dizajn,
išlo o štvorročné štúdium, ktoré ukončila maturitnou skúškou, v septembri nastúpila na pomaturitné
štúdium, ktoré sa tiež týka grafického dizajnu, aby mohla nastúpiť do nejakej práce, potrebuje 4 roky
praxe ohľadne grafického dizajnu. Býva u svojich starých rodičov v L. N., jej partner zarobí mesačne
1.500,- Eur, ona nemá žiaden príjem. Škola ju vyjde na 500,- Eur ročne, na stravu minú mesačne

s partnerom sumu 400,- Eur, z toho na ňu sumu 200,- Eur, spolu s partnerom uhrádzajú energie v
mieste ich bydliska mesačne v sume 140,- Eur, mesačné náklady na jej ošatenie sú vo výške 100,- Eur,
voľnočasové aktivity nemá. Z vyjadrenia dcéry navrhovateľa okresný súd mal ďalej za zistené, že po
pôrode nechce prerušiť štúdium, s výchovou dieťaťa bude pomáhať otec dieťaťa, rodinní príslušníci z
maminej strany, nemá nárok na materskú dovolenku, iba rodičovský príspevok, zálohové platby za plyn

boli ňou preukázané vo výške 61,- Eur, elektrinu 26,- Eur, vodu 10,- Eur, TV + internet 28,- Eur.
17. Dcéra navrhovateľa žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľovi z pôvodne určenej sumy na
sumu 200,- Eur mesačne, pričom navrhovateľ- otec jej na výživu doposiaľ platil sumu 55,- Eur mesačne.
Nad rámec tejto sumy v minulosti nikdy neposlal žiadnu sumu. Ona býva u starých rodičov, jej matka aj
s dcérou G. žije so svojím priateľom. Jej matka nemá ukončenú ani strednú školu.

18. Okresný súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa v tom, že nemá vyživovaciu povinnosť voči
dcére, ak žije s partnerom, ktorý má násobne vyšší príjem ako navrhovateľ. Podľa okresného súdu,
príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť.
Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa, a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky,ktoráspravidlaprídeopríjmyzpracovného,resp.inéhopomeruasúčasneajzvýšenévýdavkyspojenés
týmito skutočnosťami. Aktívnu legitimáciu má matka (zo zákona nevyplýva explicitne prednosť takéhoto
druhu vyživovacej povinnosti pred vyživovacou povinnosťou rodičov voči takejto matke, ako je to pri

vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, vyplýva to však zo skutočnosti rodičovstva), ktorá nie je
vydatá za otca dieťaťa v prípade, že tehotenstvo bolo ukončené pôrodom, odhliadnuc od toho, či sa
dieťa narodilo živé, alebo mŕtve. Tento príspevok bude užší, než v prípade vzájomnej vyživovacej
povinnosti manželov, súčasne však širší, ako pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými.
Rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a odôvodnená

požiadavka spoluúčasti otca na ich znášaní a spravidla aj zhoršená príjmová situácia matky. Súd zisťuje
konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti.
Účelom tohto ustanovenia je zabezpečenie prostriedkov na úhradu výživy tehotnej ženy a matky, krytie
nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ako aj zabezpečenie výživy dieťaťa. Súčasne právna
úprava smeruje k tomu, aby žena mala zabezpečenú potrebnú sumu vopred a mohla priebežne a
v určenom rozsahu uhrádzať náklady, ktoré jej vzniknú. Návrh musí byť doručený súdu v priebehu

tehotenstva ženy. Pasívne legitimovaným je muž, ktorého otcovstvo je pravdepodobné. Okresný súd
uviedol, že ustanovenie § 74 Zákona o rodine neobsahuje úpravu hierarchie vyživovacích povinností.
Možno len vyvodiť, že vzhľadom na to, že jeho účelom je priblížiť situáciu takejto matky pomerom v
manželstve, kde dochádza k plneniu vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, ktorá je v systéme
vyživovacích povinností prioritná, má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodičov, resp. ostatných

príbuzných voči matke, ktoré by mohli prísť do úvahy v prípade, že tento príspevok je nedostatočný.

19. Konanie o návrhu na určenie príspevku nevydatej matky je konaním návrhovým. Tento príspevok si
dcéra navrhovateľa voči otcovi jej ešte nenarodeného dieťaťa neuplatnila logicky z dôvodu, že s budúcim
otcom jej ešte nenarodeného dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti. Partner dcéry navrhovateľa žije spolu

sdcérounavrhovateľavspoločnejdomácnostivnehnuteľnosti,ktorájevovlastníctvetretejosoby,všetky
náklady na bývanie uhrádza zo svojho príjmu partner dcéry navrhovateľa a v súčasnosti krátko pred
pôrodom z príjmu partnera dcéry navrhovateľa sa zabezpečovali, zabezpečujú a aj naďalej sa budú
zabezpečovať nielen všetky náklady partnera dcéry navrhovateľa, ale aj náklady jej ako matky, vrátane
zvýšených nákladov spojených s jej tehotenstvom, pôrodom a náklady ich spoločného dieťaťa.

20. Dcéra navrhovateľa i jej partner sú nemajetní, jediným ich príjmom v súčasnosti je príjem partnera
dcéry navrhovateľa vo výške cca 1.500,- Eur mesačne, z ktorého príjmu uhrádza všetky svoje náklady
a takisto aj náklady ich ešte nenarodeného dieťaťa, preto okresný súd považoval za spravodlivé, aby sa
z tohto príjmu podieľal aj na nákladoch dcéry navrhovateľa vo výške 250,- Eur mesačne, keďže celkové
mesačné náklady u dcéry navrhovateľa sú vo výške 550,- Eur, pričom podľa právneho názoru okresného

súdu, obidvaja rodičia majú i naďalej voči svojej dcére vyživovaciu povinnosť.
21. Okresný súd poukázal na zmenu pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
trvá do času, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 zákona č.36/2005 Zákona o rodine).
22. Navrhovateľ tvrdil, že voči svojej dcére nemá vyživovaciu povinnosť, pretože ukončila strednú školu

a hoci bola prijatá na pomaturitné štúdium, je otázne, či do školy nastúpi a akou formou bude ďalej
študovať, keďže očakáva narodenie dieťaťa a naviac, otec jej ešte nenarodeného dieťaťa s ňou žije v
spoločnej domácnosti, pracuje a má príjem vyšší ako navrhovateľ.
23. Dcéra navrhovateľa tvrdila, že ďalšie štúdium na strednej škole jej pomôže uplatniť sa na trhu práce,
pričom jej partner nemá voči nej vyživovaciu povinnosť a túto má podľa zákona navrhovateľ – otec.

24. Okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo stavu, ktorý tu mal v čase vyhlásenia
rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP).
25. Podľa výsledkov dokazovania dcéra navrhovateľa je nemajetná, nezamestnaná, bez akéhokoľvek
príjmu a očakáva narodenie dieťaťa.
26. Pre posúdenie toho, či bol základ pre vyživovaciu povinnosť navrhovateľa, bolo nevyhnutné vyriešiť

otázku, či ďalšie štúdium dcéry navrhovateľa na strednej škole je dôvodné, či ním bude mať lepšie
možnosti uplatniť sa v budúcnosti na trhu práce. Za týmto účelom okresný súd oslovil obe stredné školy,
ktoré dcéra navrhovateľa navštevovala, resp. bude navštevovať a na základe ich vyjadrenia dospel k
záveru, že ďalším pomaturitným štúdiom sa dcére navrhovateľa otvoria väčšie možnosti zamestnať sa
a uplatniť na trhu práce (správy zo škôl na č.l. 128-130 spisu).

27. Bolo možné uzavrieť, že navrhovateľ má stále voči svojej dcére vyživovaciu povinnosť a návrh na
zrušenie tejto vyživovacej povinnosti bol nedôvodný.
28. Následne bolo skúmané za aplikácie § 78 Zákona o rodine, či nie je dôvod na zníženie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči jeho dcére, resp. naopak, na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľavoči dcére, prípadne doterajšiu výšku vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho dcére ponechať v
nezmenenej výške.
29. K uvedenému bolo nevyhnutné vyhodnotiť, či od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti

navrhovateľa voči jeho dcére došlo na strane navrhovateľa, resp. jeho dcéry k tak zásadnej zmene
pomerov, že je tu dôvod na zníženie, resp. na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči dcére.
30. Naposledy vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči dcére bola upravená v roku 2005, od ktorého
času podstatne vzrástli potreby dcéry navrhovateľa, stala sa dospelou ženou, podstatne jej vzrástli
náklady na oblečenie, hygienu, stravu a kultúrne vyžitie. V súčasnosti študuje na strednej škole, kde

ročné náklady na štúdium predstavujú sumu 500,- Eur okrem cestovného. Ďalšie náklady u dcéry
navrhovateľa neboli namietané, predstavujú mesačne sumu 470,- Eur a pozostávajú z nákladov na
stravu 200,- Eur, energie 70,- Eur, oblečenie 100,- Eur, drogériu a hygienu 100,- Eur. Mesačné
náklady dcéry navrhovateľa predstavujú sumu vyše 511,67 Eur; celkové mesačné náklady dcéry
navrhovateľa predstavujú asi 550,- Eur, ak v sume 511,67 Eur neboli zahrnuté náklady na cestovné
a telefón. Navrhovateľovi od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti voči jeho dcére ďalšia vyživovacia

povinnosť nepribudla, naopak, pribudla vyživovacia povinnosť matke dcéry navrhovateľa. Majetkové
pomery u rodičov dcéry navrhovateľa sa nezmenili, hoci otec dcéry – navrhovateľ sa stal podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti, rodinného domu v podiele 1/7, ktorú nehnuteľnosť v priebehu konania
predal za sumu 4.730,- Eur. Pomery na strane navrhovateľa sa zmenili, podniká, uzavrel manželstvo, má
s manželkou vzájomnú vyživovaciu povinnosť, jeho manželka je zamestnaná s mesačným príjmom vo

výške asi 1.209,66 Eur netto, ktorá z tohto príjmu má tiež povinnosť podieľať sa na úhradách jednotlivých
nákladov v domácnosti navrhovateľa. Ak navrhovateľ tvrdil, že jeho manželka má tri deti, ktoré z dôvodu
štúdia majú zvýšené náklady, tak navrhovateľ voči nim vyživovaciu povinnosť nemá.
31. Príjem rodičov dcéry navrhovateľa ako aj náklady u nich a takisto aj u dcéry navrhovateľa sa zvýšili.
32. Matka dcéry navrhovateľa žije s priateľom, ktorý podniká a rovnako sa musí podieľať na úhrade

nákladov v domácnosti, ak žije s matkou dcéry navrhovateľa. Matka dcéry navrhovateľa nepracuje, nie
je ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, preto bolo potrebné vychádzať z potencionality jej príjmu.
Z dôvodu ukončenia jej základnej školy je v jej možnostiach mať mesačný príjem minimálne vo výške
700,- Eur netto (internetová stránka www.profesia.sk).
33. Okresný súd mal za ustálené odôvodnené potreby dcéry navrhovateľa 550,- Eur mesačne, na

potrebách ktorých by sa jej partner mal podieľať sumou 250,- Eur (§ 74 Zákona o rodine). Vzhľadom
k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom navrhovateľa a matky dcéry navrhovateľa,
skutočnosť, že matka dcéry navrhovateľa má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére G., za stavu, že
vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom má prednosť pred ich ďalšími nákladmi, považoval okresný
súd za spravodlivé, aby sa navrhovateľ od podania vzájomného návrhu dcéry podieľal na jej nákladoch

mesačne sumou 200,- Eur a matka dcéry navrhovateľa sumou 100,- Eur. Matka dcéry navrhovateľa si
svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére podľa okresného súdu zrejme plní, keďže dcéra navrhovateľa
žiadala výživné len od svojho otca, ktorému okresný súd uložil od podania vzájomného návrhu dcéry (§
77 Zákona o rodine) platiť na výživu dcéry mesačne sumu 200,- Eur.
34. Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti

voči dcére a vzájomnému návrhu, ktorým sa dcéra navrhovateľa domáhala zvýšenia vyživovacej
povinnosti zo sumy 1.600,- Sk (53,11 Eur) mesačne na sumu 200,- Eur mesačne od podania návrhu na
súd (30.07.2024, č.l. 12 spisu), ako dôvodnému v celom rozsahu vyhovel.
35. Z nesporných tvrdení bolo zistené, že navrhovateľ na výživu svojej dcéry každý mesiac uhrádzal
sumu 55,- Eur, pričom výživné mal ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia uhradené. Za obdobie od

30.07.2024 do vyhlásenia rozsudku okresným súdom vznikol navrhovateľovi voči jeho dcére nedoplatok
navýživnomvovýške444,35Eur(novourčenásumavýživného200,-Eur-doposiaľuhrádzanámesačná
platba 55,- Eur = 145,- Eur x 3 mesiace, august až október 2024 = 435,- Eur + pomerná časť za 2
dni mesiaca júl 2024 vo výške 9,35 Eur), ktorý nedoplatok, s prihliadnutím na navrhovateľove súčasné
príjmovéavýdavkovépomery,okresnýsúdumožniluhradiťvprimeraných20,-Eurmesačnýchsplátkach

spolu s bežným výživným, až do úplného zaplatenia celej dlžnej sumy, v súlade s ust. § 232 ods. 4
CSP. Nedoplatok na výživnom začne otec splácať spolu s bežným výživným v najbližšej platbe bežného
výživného po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
36. Okresný súd dodal, že vyživovacia povinnosť rodičov zo zákona (§ 71 Zákona o rodine) zanikne
dňom uzavretia manželstva dcéry navrhovateľa s otcom jej ešte nenarodeného dieťaťa.

37. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
38. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil
s rozhodnutím okresného súdu a poukázal na to, že bolo zistené, že dcéra navrhovateľa G. riadneukončila štúdium maturitnou skúškou 06.06.2024 na Súkromnej škole C. F. G. M. v odbore Propagačné
výtvarníctvo a ako absolvent nájde uplatnenie v oblasti grafického a priestorového dizajnu, v štúdiách
dizajnu, v spotrebnom priemysle, v službách, v oblasti reklamy, prípadne v samostatnej podnikateľskej

činnosti, preto je schopná sa o seba dostatočne postarať. Okresný súd zistil, že dcéra G. žije v spoločnej
domácnosti so svojím priateľom a otcom svojho už narodeného dieťaťa, ktorý je riadne zamestnaný,
má pravidelný slušný príjem a plánujú sa zosobášiť, to znamená, založila si vlastnú kompletnú rodinu.
Je prijatá na pomaturitné štúdium, ale nie je isté, že ho absolvuje na dennej báze alebo externej. Ak
aj počas jej života nebola podaná žiadosť o zvýšenie výživného, nie je to chyba navrhovateľa. Má

ukončené vzdelanie, svoju vlastnú rodinu, pričom chce kompenzovať situáciu zvýšením výživného.
S dcérou mal do jej 18-teho roku veľmi dobré vzťahy, a to v čase, keď bývala u starých rodičov, na
tej istej ulici, pravidelne sa stretávali, chodili spolu na výlety, čokoľvek potrebovala, neodmietol jej to, či
oblečenie, pomôcky do školy alebo poslanie peňazí na účet. Chodila k rodičom manželky navrhovateľa,
dokonca ich volala babka, dedko, veľmi dobre vychádzala s deťmi manželky navrhovateľa. Vzťahy sa
pokazili na základe chamtivosti matky dcéry, ktorá využila situáciu covidu a požadovala výživné na ruku.

Po 18-tom roku dcéry prišla exekúcia práve na výživné, ktoré navrhovateľ platil na ruku, čo viedlo k
rozhaštereniu sa, avšak túto situáciu vzhľadom k veku dcéry mohla vyhodnotiť správnym spôsobom,
ale bola ovplyvnená rodinou svojej matky. Navrhovateľ uviedol, že pravidelne v intervaloch až do dnes
sa pokúšal ju kontaktovať, telefonovať, písať, ale jeho dcéra nemala záujem a jej posledné slová boli,
že s ním nechce mať nič spoločné. Práve pre jej dospelosť, jej vlastnú rodinu, ukončené vzdelanie

a rozhodnutie, že nechce mať nič spoločné s navrhovateľom ako s otcom, žiadal zrušiť rozsudok
okresného súdu o vyživovacej povinnosti.
39. K doručenému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila dcéra navrhovateľa G.. Trvala na ponechaní
vyživovacej povinnosti otca v sume 200,- Eur mesačne. Do 15-teho roku života nebolo žiadané zvýšenie
výživného, pretože nevedela, že má otca. Vedela len to, že je hľadaný Políciou SR. Navrhovateľ – otec

sa o ňu približne do 15-teho roka života nezaujímal a zmena nastala, keď si našiel súčasnú manželku.
Ako 15-ročná bola rada, že do jej života vstúpila otcovská postava, avšak chodila k nemu do domácnosti
prioritne za deťmi jeho manželky. Nesúhlasila, že by rodičov manželky svojho otca brala ako „babku“
a „dedka“ a ak ich tak oslovovala tak len preto, že ju o to po svadbe poprosili. Strednú školu ukončila
maturitnou skúškou, avšak jej štúdium pokračuje na spomenutej škole v L. dennou formou. Výživné,

ktoré dostávala jej matka, keď bola maloletá, bolo hradené štátom, ktoré v roku 2016 skončilo narodením
druhého dieťaťa jej matky, a tým vzniklo bremeno navrhovateľovi – otcovi. Vo vyvolanom exekučnom
konanípriznala,ženavrhovateľ–oteczačalplatiťvýživnéodjej15-tichrokov.Hocipeniazeneprichádzali
od otca do stanoveného dátumu, bola rada, že vôbec prišli. Počas prvého pojednávania jej prišla správa
od navrhovateľovej – otcovej manželky so slovami, že akokoľvek dopadne súd on to prijme a že sú radi,

že študuje ďalej. Pri čítaní rozsudku bol ale navrhovateľ agresívny voči sudcovi a následne bol vykázaný
z miestnosti so sprievodom dozor konajúcich policajtov.
40. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.
41. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to navrhovateľom, prejednal vec postupom bez nariadenia

pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a
contrario v spojení s ust. § 155 CMP rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
42. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané navrhovateľom bez

nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/37/2025-173
zo dňa 11.03.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 12.03.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

43. Predmetom konania pred okresným súdom bolo konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči jeho dcére G. H., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „dcéra navrhovateľa“) a vzájomný
návrhdcérynavrhovateľaozvýšenievýživnéhozosumy55,-Eurna200,-Eur,podľanávrhudoručeného
okresnému súdu dňa 30.07.2024 (č.l. 12 spisu).
44. Konanie o návrhu navrhovateľa, ako aj dcéry navrhovateľa, je konaním návrhovým (§ 155 CMP,

podľa ktorého konanie sa začína len na návrh). Krajský súd v takomto konaní, ktoré bolo možné začať
len na návrh, bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa (§ 65, § 66 CMP a contrario),
t.j. rozsudok okresného súdu bol v odvolacom konaní posudzovaný len v rozsahu a z dôvodov, ktoré
vyjadril navrhovateľ v podanom odvolaní zo dňa 25.11.2024.45. Podstatou odvolania podaného navrhovateľom bolo namietanie, že nie je tu dôvod na jeho
vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorá žije s partnerom, už má s ním dieťa, vlastnú domácnosť, jej
partner má riadny príjem a dcéra má ukončenú strednú školu maturitnou skúškou 06.06.2024, pre ktoré

dosiahnuté vzdelanie nájde pracovné uplatnenie.
46. V zmysle odvolania navrhovateľa bolo nevyhnutné posúdiť, či okresný súd správne postupoval,
ak nevyhovel návrhu navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči dcére a súčasne
podľa návrhu dcéry navrhovateľa zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa zo sumy 1.600,- Sk
mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, počnúc dňom 30.07.2024, a tým zmenil rozsudok Okresného

súdu Prievidza č.k. 13P/670/2005-29 zo dňa 17.01.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 17CoP/28/2006-60 zo dňa 04.07.2006. Inými slovami vyjadrené, v odvolacom konaní
na základe individuálnych okolností danej veci bolo podľa odvolania navrhovateľa nevyhnutné posúdiť,
či naďalej trvá jeho vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére, ako aj, či bola daná podstatná
zmena pomerov od posledného súdneho rozhodnutia č.k. 13P/670/2005-29 zo dňa 17.01.2006 na
zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči dcére v zmysle jej návrhu, ktorým žiadala vyživovaciu

povinnosť navrhovateľa zvýšiť zo sumy 1.600,- Sk mesačne na sumu 200,- Eur mesačne.
47. Krajský súd má za to, že na základe nižšie uvedených zhodnotení a záverov nebol relevantný ani
jeden z odvolacích dôvodov navrhovateľa, pretože okresný súd v dostatočnom a potrebnom rozsahu
vykonal dokazovanie s prihliadnutím na individuálne okolnosti súdenej veci a následne za aplikácie
rozhodných zákonných ustanovení aj správne rozhodol. K prípadným skutočnostiam, ktoré mali nastať

po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje nielen na charakter konania
o zrušenie vyživovacej povinnosti a o zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa ako
návrhové konanie, ale aj na ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP, v zmysle ktorého je pre rozsudok
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom k vyhláseniu rozsudku súdu prvej inštancie došlo dňa
14. októbra 2024, a preto prípadné zmeny stavu ktoré mali nastať, resp. nastali po vyhlásení rozsudku

súduprvejinštancie,nemôžuspätnemeniťpohľadnasprávnosťnapadnutéhorozsudkuokresnéhosúdu
v čase jeho vydania, aj za ktorého konštatovania neboli zistené dôvody pre zopakovanie alebo doplnenie
dokazovania odvolacím súdom. Spôsob a rozsah vykonaného dokazovania pred okresným súdom bol
v súlade s požiadavkou zistenia skutkového stavu veci v akceptovateľnom rozsahu nevyhnutnom pre
riadne posúdenie návrhu navrhovateľa, ako aj dcéry navrhovateľa.

48. K výroku I. napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľa na zrušenie jeho
vyživovacej povinnosti voči dcére zamietnutý, krajský súd poukazuje na znenie ust. § 62 ods. 1 Zákona
o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
49. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel podľa názoru krajského súdu k vecne správnemu

záveru, že ďalšie pomaturitné štúdium dcéry navrhovateľa jej otvorí väčšie možnosti zamestnať sa,
uplatniť sa na trhu práce (odsek 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku), a tým pomaturitné štúdium je
okolnosť, pre ktorú trvá vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči dcére. Vo všeobecnosti ako okolnosť,
keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania,
a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vždy je potrebné

vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom na situáciu na trhu práce, existenciu oveľa
širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre
možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium, nadstavbové štúdium,
prípadné prerušenie štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie, je potrebné pre ustálenie
okamihu nadobudnutia schopnosti dieťaťa živiť sa samostatne vychádzať z osobitností každej veci.

50. Z Potvrdenia o prijatí na štúdium zo dňa 29.07.2024 (č.l. 13 spisu) vyplynulo, že dcéra navrhovateľa
je prijatá do 1. ročníka denného trojročného pomaturitného štúdia odboru Grafika vizuálnej komunikácie
v školskom roku 2024/2025, na Súkromnej škole C. F. G. L.. Denná forma pomaturitného štúdia dcérou
navrhovateľa podľa výsledkov vykonaného dokazovania bola vecne správne vyhodnotená pre trvanie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa – otca voči dcére. V zmysle odvolania navrhovateľa a vykonaných

dôkazov bolo potvrdené, že dcéra navrhovateľa ukončila štúdium maturitnou skúškou 06.06.2024 na
Súkromnej škole C. F. M., v študijnom odbore 8641 M Propagačné výtvarníctvo, avšak zo samotného
vyjadrenia tejto súkromnej školy v Odpovedi na žiadosť okresného súdu zo dňa 03.09.2024 vyplynulo,
že absolvent odboru Propagačné výtvarníctvo, ktorým bola dcéra navrhovateľa, môže pokračovať
v štúdiu na vysokej škole výtvarného zamerania, humanitné a spoločenské vedy alebo v pomaturitnom

špecializačnom štúdiu. Ak dcéra navrhovateľa nastúpila na takéto pomaturitné špecializačné štúdium
do prvého ročníka denného trojročného štúdia v roku 2024/2025, odbor Grafika vizuálnej komunikácie,
na Súkromnej škole C. F. G. L., t.j. ako na ďalší „vyšší“ stupeň vzdelania z pohľadu lepšieho umiestnenia
na trhu práce, t.j. lepších – širších pracovných možností, čo potvrdila aj v Odpovedi na žiadosťokresného súdu zo dňa 02.09.2024 Súkromná škola C. F. L. (č.l. 129, 130 spisu), že štúdiom na
tejto škole získa vyššie odborné vzdelanie, ak oproti štúdiu na strednej škole dostane ku odborným
predmetom vyššiu nadstavbu na reálne zaradenie sa do praxe, schopnosť samostatného podnikania,

lepšieho uplatnenia v priestore celej EÚ, tak aj podľa názoru krajského súdu takýmto štúdiom sa dcéra
navrhovateľa pripravuje na zamestnanie, a tým k získaniu príjmu z takéhoto zamestnania, ktorým
štúdiom jej bude daná vyššia uplatniteľnosť na konkurenčnom trhu práce. Pomaturitné štúdium ako
„vyšší“ stupeň vzdelania nadväzuje na štúdium na Súkromnej škole C. F. M., ktoré dcéra navrhovateľa
ukončila 06.06.2024 maturitnou skúškou. K posúdeniu pomaturitného štúdia dcérou navrhovateľa, ako

„vyššieho“ stupňa vzdelania, krajský súd poukazuje na Odpoveď na žiadosť okresného súdu Súkromnej
školy C. F. G. L. zo dňa 02.09.2024, keď dané pomaturitné štúdium dá schopnosť samostatne výtvarne
myslieť, počas štúdia sa dávajú zadania z praxe, žiaci pracujú na cvičných zadaniach pre reálne firmy,
t.j. táto forma štúdia bola vyhodnotená tak, že sa ňou dcéra navrhovateľa pripravuje na zamestnanie,
vyššiu a lepšiu uplatniteľnosť na trhu práce.
51. Na základe zisteného sa v zhode s okresným súdom konštatuje, že navrhovateľka uvedeným

štúdiom sa pripravuje na zamestnanie, t.j. nie je schopná sa samostatne živiť, a preto správne okresný
súd výrokom I. návrh navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči dcére zamietol. Krajský
súd dodáva, že ďalšie štúdium dcéry navrhovateľa, a to pomaturitné štúdium, zvýši jej kvalifikáciu,
dosiahne vyššie odborné vzdelanie, vyššiu nadstavbu, ktorá ju pripraví na reálne zaradenie sa do praxe.
Krajský súd pripomína, že rodičia sú zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí a z tohto vyplýva, že

sú povinní dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v takom odbore, pre ktorý má schopnosti
a nadanie, a v ktorom sa môže náležite uplatniť. Okresný súd sa starostlivo zaoberal konkrétnymi
okolnosťami danej veci a najmä účelnosťou pomaturitného štúdia dcérou navrhovateľa, ktoré štúdium
má slúžiť na prehlbovanie predchádzajúceho vzdelania, na ktoré nadväzuje, naviac bude viesť k lepším
budúcim vyhliadkam na získavanie prostriedkov pre životné potreby dcéry navrhovateľa prácou. Bolo

potrebné preferovať v danej veci záujem na zvýšenie kvalifikácie dcéry navrhovateľa, preto aj z tohto
pohľadu bol vecne správy výrok I. napadnutého rozsudku okresného súdu v spojení s odôvodnením
k tomuto výroku sa viažucim.
52. Výrokom II. v spojení s výrokom III. okresný súd na návrh dcéry navrhovateľa, ktorý bol doručený
okresnému súdu dňa 30.07.2024, zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči dcére počnúc dňom

30.07.2024 zo sumy 1.600,- Sk mesačne na sumu 200,- Eur mesačne a nedoplatok na výživnom
za obdobie od 30.07.2024 do vyhlásenia rozsudku okresného súdu vo výške 444,35 Eur povolil
navrhovateľovi zaplatiť dcére v pravidelných 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným
až do úplného uhradenia celej sumy, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej dlžnej
sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas. Krajský súd za aplikácie ust. § 387

ods. 2 CSP v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu viažuce sa
k výrokom II., III., keď správnym spôsobom po rozsiahle vykonanom dokazovaní bola konštatovaná
kvalifikovaná zmena pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu rozsudkom Okresného súdu
Prievidza č.k. 13P/670/2005-29 zo dňa 17.01.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 17CoP/28/2006-60 zo dňa 04.07.2006, ktorým okrem iného bola uložená navrhovateľovi ako otcovi

v tom čase maloletej dcéry G. vyživovacia povinnosť vo výške 1.600,- Sk mesačne.
53. Ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá nastala od posledného súdneho rozhodnutia, krajský súd
odkazujenaodôvodnenierozsudkuokresnéhosúduvodsekoch8.až13.,41.až44.,46.až48..Okresný
súd dôsledne vyhodnocoval príjmy, výdavky, majetkové pomery navrhovateľa, dcéry navrhovateľa od
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa, posudzoval príjmy, výdavky, majetkové pomery

aj na strane matky dcéry navrhovateľa za konštatovania, že obidvom rodičom plnoletej dcéry G. ešte trvá
vyživovacia povinnosť, ak sa štúdiom pripravuje na zamestnanie (budúce povolanie). Majetkové pomery,
príjmy, výdavky, tak na strane navrhovateľa, ako aj jeho dcéry a dôkazy k tomu vykonávané, účastníkmi
neboli rozporované a v tomto smere ani navrhnuté dokazovanie, hoci v tomto type návrhového konania
nepochybne procesná aktivita bola na strane účastníkov konania. Výsledky vykonaného dokazovania

preukázali podstatnú zmenu pomerov od posledného súdneho rozhodnutia, ktorá dávala základ pre
výrok II. rozsudku okresného súdu o zvýšení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči dcére, v zmysle
jej návrhu doručenom okresnému súdu dňa 30.07.2024, od podania tohto návrhu (§ 78 ods. 1 Zákona
o rodine v spojení s ust. § 77 ods. 1 druhá veta).
54. V čase poslednej úpravy výživného dcéra navrhovateľa bola v útlom veku (narodená XX.XX.XXXX

a rozsudok okresného súdu zo dňa 17.01.2006) a v súčasnosti je plnoletá (vo veku 20 rokov),
študuje na Súkromnej škole C. F. G. L. dennú formu trojročného pomaturitného štúdia, odbor Grafika
vizuálnej komunikácie, na strane ktorej vzrástli náklady, ktoré ako mesačné a v súdnom konaní
pred okresným súdom nerozporované predstavovali 550,- Eur. Navrhovateľovi od poslednej úpravyvyživovacej povinnosti ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla, avšak toho času podniká, uzavrel
manželstvo, jeho manželka je zamestnaná s mesačným príjmom vo výške približne 1.209,66 Eur netto.
Matke dcéry navrhovateľa pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Príjem rodičov dcéry G., ako aj náklady

na ich strane, ako aj náklady u dcéry G. sa zvýšili. Rodičom dcéry G., t.j. navrhovateľovi – otcovi
a jej matke od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti súdnym rozhodnutím nepribudol žiaden majetok
väčšej hodnoty, navrhovateľ – otec sa stal podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1/7,
ktorú nehnuteľnosť v mesiaci júl 2024 predal za kúpnu cenu 4.730,- Eur. Navrhovateľ – otec dcéry
G. je od 01.10.2023 samostatne zárobkovo činná osoba, u ktorého boli zistené ročné príjmy vo výške

32.414,81 Eur, výdavky vo výške 22.674,27 Eur, základ dane 9.740,54 Eur a daň 122,66 Eur. U matky
dcéry navrhovateľa boli ustálené možnosti jej príjmu 700,- Eur netto mesačne. Dcéra G. je nemajetná,
bez príjmu, v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti s partnerom, v nehnuteľnosti vo vlastníctve
starých rodičov, s ktorým v čase rozhodnutia okresného súdu očakávala narodenie dieťaťa. Príjem
partnera dcéry navrhovateľa predstavoval 1.500,- Eur mesačne.
55. Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu konštatuje, že tu bola kvalifikovaná zmena pomerov

od posledného súdneho rozhodnutia k tomu, aby navrhovateľovi bola zvýšená vyživovacia povinnosť
k dcére G. zo sumy 1.600,- Sk mesačne na sumu 200,- Eur mesačne od podania návrhu, t.j. dňom
30.07.2024. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP krajský súd v podrobnosti na skutkové zistenia
a právne závery okresného súdu odkazuje.
56.Aknavrhovateľvodvolanínamietal,ženemávyživovaciupovinnosťvočidcérektorážijespartnerom,

už má s ním dieťa, vlastnú domácnosť a jej partner má riadny príjem a plánujú sa zosobášiť, tak krajský
súd nezistil relevantnosť ani tohto odvolacieho dôvodu.
57. Okresný súd na základe zisťovania pomerov na strane dcéry navrhovateľa aplikoval ust. § 74
ods. 1 Zákona o rodine, účelom ktorého je zohľadniť špecifické pomery spôsobené tehotenstvom
apôrodomdcérynavrhovateľa,atopovinnosťotcaichdieťaťaprispieťprimeranenaúhraduvýživydcéry

navrhovateľaakomatkydieťaťaaposkytnúťjejpríspevoknaúhradunákladovspojenýchstehotenstvom
a pôrodom. Ustanovenie § 74 ods. 1 Zákona o rodine chráni matku, ktorá nie je vydatá za otca dieťaťa,
čo však neznamená, že po dobu určenú v ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť
rodičov plnoletej dcéry G. prechádza na jej partnera – otca jej dieťaťa, s ktorým žije v spoločnej
domácnosti. Pokiaľ dcéra navrhovateľa je plnoletá a štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie,

vyživovaciu povinnosť voči nej majú jej rodičia (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), od ktorej nie sú oslobodení
aplikáciou ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine a ani sama osebe aplikácia tohto zákonného ustanovenia
neznamená zánik vyživovacej povinnosti rodičov k plnoletej dcére G.. Pri zisťovaní pomerov dcéry
navrhovateľa však okresný súd nenechal nepovšimnuté ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré na
okolnosti danej veci aplikoval, účelom ktorého je ochrana nevydatej matky v súvislosti so znížením

jej pracovanej schopnosti a jej príjmu v čase pred a po pôrode za stavu, že štúdium, chápané ako
príprava na budúce povolanie, použitie ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine nevylučuje. Bol vecne správny
postup okresného súdu, ktorý pri zisťovaní pomerov dcéry navrhovateľa, nakoľko je výživou odkázaná
na svojich rodičov, t.j. na navrhovateľa – otca a jej matku, hodnotil ich majetkové a rodinné pomery,
zárobkové možnosti, za aplikácie ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z príjmu partnera dcéry

navrhovateľa, stanovenia v akej sume by sa mal on podieľať na nákladoch dcéry navrhovateľa, a to
v sume 250,- Eur mesačne pri nespornosti jej nákladov 550,- Eur mesačne a za súčasného správneho
konštatovania trvania vyživovacej povinnosti rodičov k plnoletej dcére G. určil, že na jej potrebách by
sa navrhovateľ – otec mal podieľať určeným zvýšeným výživným mesačne sumou 200,- Eur a matka
dcéry navrhovateľa sumou 100,- Eur.

58. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené
dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.