Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 15C/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122211512
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7122211512.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: Mesto Košice, Trieda SNP

48/A,Košice,IČO:00691135,protižalovaným:1)A.B.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.XX/X,D.,zastúpený
Advokátskou kanceláriou Marják, Ferenci & Partners s.r.o., Tajovského 17, Košice, 2) E. F., nar. XX. X.
XXXX, bytom C. X, D., 3) G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, D., 4) A. I., nar. X. X. XXXX, bytom
J. XX, K., žalovaní v 2. až 4. rade zastúpení JUDr. JCLic. F. E., C., s. r. o., so sídlom Južná trieda 28,
Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 9. 11. 2022 domáhal proti žalovaným v 1. až 4. rade
určenia, že je vlastníkom pozemkov registra C-KN špecifikovaných v žalobe vo výške spoluvlastníckeho
podielu 1/9 zapísaného na LV č. XXXX v časti B pod poradovým č. 1, v časti B pod poradovým č. 4,
v časti B pod poradovým č. 5, v časti B pod poradovým č. 6. Žalované pozemky boli v zmysle písomnej
informácie k identifikácii parciel, vyhotovenej Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, č.
OU-KE-KO12-K1-10918/2016, pri zapisovaní pozemnoknižných parciel na listy vlastníctva zapísané

nasledovne: a) pozemok reg. E-KN parc. č. 1001/8 vznikol zapísaním pozemnoknižnej parcely č. 515,
525, 604, 605/8 v tom čase zapísanej na pozemnoknižnej vložke č. XXX; b) pozemok reg. E-KN parc.
č. 1001/9 vznikol zapísaním pozemnoknižnej parcely č. 515, 525, 604, 605/9 v tom čase zapísanej
na pozemnoknižnej vložke č. XXX. Vlastnícke právo k žalovaným pozemkom v žalovaných podieloch
nadobudli žalovaní nasledovne: a) žalovaný v 1. rade titulom rozhodnutia o povolení vkladu darovacej
zmluvy V-6578/2021 ako obdarovaný od darkyne G. B., K. I.. Tá svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla
na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 14D/22/2003 ako dedička po poručiteľovi A. B., nar. XX.

X. XXXX. Ten svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol na základe osvedčenia o vyrovnaní dedičských
podielov č. N 2/93 ako dedič po poručiteľovi A. B., ako pôvodnému vlastníkovi zapísanému v tom čase
aj na PKV č. XXX; b) žalovaná v 2. rade titulom osvedčenia o vyrovnaní dedičských podielov č. N 2/93,
ako dedička po poručiteľovi A. B., ako pôvodnému vlastníkovi zapísanému v tom čase aj na PKV č. XXX;
c) žalovaná v 3. rade titulom osvedčenia o dedičstve sp. zn. 39D/19/2012 ako dedička po poručiteľke
L. M., K. B., nar. X. X. XXXX. Tá svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla na základe osvedčenia o
vyrovnaní dedičských podielov č. N 2/93, ako dedička po poručiteľovi A. B. ako pôvodnému vlastníkovi

zapísanému v tom čase aj na PKV č. XXX; d) žalovaný v 4. rade titulom osvedčenia o dedičstve
sp. zn. 13D/4/2011 ako dedič po poručiteľke E. I., K. B., nar. X. X. XXXX. Tá svoj spoluvlastnícky
podiel nadobudla na základe osvedčenia o vyrovnaní dedičských podielov č. N 2/93 ako dedička po
poručiteľovi A. B., ako pôvodnému vlastníkovi zapísanému v tom čase aj na PKV č. XXX. Táto dedičskápostupnosť vyplýva z kópie originálu listu vlastníctva č. XXXX, ako aj zo samotného listu vlastníctva
č. XXXX. Vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodného národného výboru, odborom výstavby, ÚPAaD č.
Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 4. 1. 1985 boli žalované pozemky parcela č. 1001/8 a 1001/9 (v tom

čase zapísané v PKV č. XXX ako pôvodné pozemky parc. č. 515, 525, 604, 605/8 a č. 515, 525,
604, 605/9) vyvlastnené neznámym dedičom po pôvodnom spoluvlastníkovi A. B. v spoluvlastníckych
podieloch 1/3 a 1/9, zapísané na strane 16 vyvlastňovacieho rozhodnutia. V čase vyvlastňovacieho
konania príslušný správny orgán konal s vlastníkmi podľa aktuálnych zápisov v PKV, teda s tými,
ktorí boli v tom čase zapísaní na pozemkovoknižnej vložke č. XXX. Keďže správny orgán v rámci

vyvlastňovacieho konania konal aj s neznámymi dedičmi po niektorých vlastníkoch (keďže dedičské
konanie po pôvodnom vlastníkovi A. B. prebehlo až v roku 1993), rozhodnutím zo dňa 10. 11.
1984 im zákonným spôsobom ustanovil opatrovníka N. A. E.. Predmetným rozhodnutím bol okrem iných
ustanovený opatrovník aj neznámym dedičom po A. B.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
11. 12. 1984. Na základe vyššie uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia sa vlastníkom žalovaných
pozemkov vo vyvlastnených podieloch stal Československý štát v zastúpení Zoologická záhrada Košice.

Zoologická záhrada Košice vo vzťahu ku v tom čase neznámym dedičom po pôvodnom vlastníkovi
A. B. úplne majetkovoprávne vysporiadala ich podiely o veľkosti 1/3 a 1/9 na jednotlivých žalovaných
pozemkoch. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že jeho právny predchodca
(Československý štát) nadobudol vlastnícke právo k žalovaným pozemkom v žalovaných podieloch
na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, podporne žalobca pre tento prípad navrhol nadobudnutie

vlastníckeho práva vydržaním. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonom stanovená doba
vydržania uplynula najneskôr dňa 1. 5. 2001. Okamihom uplynutia vydržacej doby sa oprávnený držiteľ,
vdanomprípademestoKošice,priamozozákonastalovlastníkompredmetudržby,atedanadobudnutie
vlastníckeho práva nie je viazané na akékoľvek rozhodnutie štátneho orgánu. Naliehavý právny záujem
žalobcu na určení jeho vlastníckeho práva je daný z dôvodu, že nie je v katastri nehnuteľností zapísaný

ako vlastník žalovaných pozemkov v žalovaných podieloch aj napriek tomu, že by ním mal byť.

2. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31. 1. 2023 žiadal, aby súd žalobu
zamietol. Žalovaný s tvrdeniami uvádzanými v žalobe nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi v celom
rozsahu. V roku 1969 po nebohom A. B. prebehlo riadne dedičské konanie, pričom dedicˇia boli

známi, preto vyvlastňovacie rozhodnutie, na ktoré poukázal žalobca je vocˇi žalovanému neúčinné.
Tvrdenie žalobcu, že dedicˇské konanie po pôvodnom vlastníkovi A. B. prebehlo až v roku 1993 je
zavadzajúce a nezakladá sa na pravdivom tvrdení. Na liste vlastníctva cˇ. XXXX je síce uvedený ako
titul nadobudnutia u žalovaného v 2. rade a evidovaného na predmetnom liste vlastníctva v cˇasti „B“
poradové cˇíslo „4“ titul nadobudnutia: „Osvedčenie o vyrovnaní ded. podielov N 2/93, Nz 2/93 - Z-146/93

- 3/95“, avšak dedicˇské konanie prebehlo už v roku 1969, teda v cˇase vyvlastňovacieho konania
v roku 1985 boli známi dedicˇia po nebohom A. B.. Žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, lebo vyvlastňovacie rozhodnutie a predchádzajúce konanie trpí viacerými vadami.
Vyvlastňovacie rozhodnutie, ako aj rozhodnutie o ustanovení opatrovníka z dôvodu nepostupovania v
zmysle zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v zmysle platných právnych predpisov účinných

od 1. 4. 1984 do 31. 12. 1992 predstavujú nulitný právny akt. Vyvlastňovacie rozhodnutie neakceptovalo
známych dedicˇov na základe Rozhodnutia Štátneho notárstva Košice – vidiek v Košiciach pod sp. zn.
D 56/69 zo dňa 16. 6. 1969. Na Československý štát na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia neprešlo
vlastnícke právo. Žalovaný namietal oprávnenosť držby zo strany žalobcu, ktorú nemožno odvodzovať
podľa zákona cˇ. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších právnych predpisov. Žalobca ani jeho

predchodcovia, o ktorých tvrdí, že z nich prešlo vlastnícke právo, nesplnili pri svojom vstupe do držby k
dotknutýmnehnuteľnostiamzákladnúpodmienku,ktorúinštitútvydržaniaakooriginálnehonadobudnutia
vlastníctva vyžaduje, a to dobromyseľnosť. Túto totiž nebolo možné vyvodzovať z vyvlastňovacieho
rozhodnutia, ktorého platnosť a vykonateľnosť nikdy nenastali. Vzhľadom na všetky okolnosti žalobca
neboldobromyseľnýtým,žeZoologickázáhradaKošiceplatilavlastníkompozemkovvareáliZoologickej

záhrady nájomné za ich užívanie. Ďalšou okolnosťou je aj uzatváranie kúpnej zmluvy medzi L. M., K.
B., matkou G. D., ktorá predala žalobcovi spoluvlastnícky podiel na parcele reg. ,,E“ cˇ. 334, pricˇom
predmetná parcela sa nachádzala v areáli Zoologickej záhrady.

3. Žalovaní v 2. až 4. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21. 11. 2022 žiadali, aby súd

žalobu zamietol. S dôvodmi uvádzanými v žalobe sa nemožno stotožniť ani súhlasiť, lebo sú v rozpore
so zákonom, s právnymi skutočnosťami aj faktickým stavom. Žalovaní, resp. ich právni predchodcovia
boli riadne zúčastnení na dedičskom konaní v roku 1969 po nebohom A. B., ktorý zomrel v roku 1968,
teda riadne zdedili jeho spoluvlastnícke podiely dávno pred vydaním vyvlastňovacieho rozhodnutia,vyvlastňovací orgán nemal žiaden relevantný a zákonný dôvod na to, aby ustanovil opatrovníka týmto
osobám, nakoľko dedičia známi boli. V žiadnom prípade nemohlo dôjsť k vyvlastňovaniu ako neznámym
dedičom po pôvodnom spoluvlastníkovi A. B.. Na základe uvedených skutočností vyvlastňovací orgán

pochybil a teda predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie je voči žalovaným v celom rozsahu neúčinné.
Vyvlastňovacie rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo trpí viacerými vadami, preto rozhodnutie
o vyvlastnení nemôže byť právoplatné a vykonateľné a Mesto Košice nemohlo nadobudnúť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam. Vady vyvlastňovacieho konania sú: 1) Od 1. 4. 1964 sa prestali zapisovať
údaje o vlastníkoch do pozemkovej knihy. Teda štátny orgán nezisťoval vlastníkov pozemkov z aktuálnej

evidencie nehnuteľností, ale z pozemkových kníh, do ktorých sa vykonávali zápisy do roku 1964. Ak
vykonal zisťovanie, tak žalobca je povinný preukázať, že takéto zisťovanie skutočných vlastníkov sa
uskutočnilo. 2) V rozhodnutí sa uvádza „neznámi dedičia po“. Ak štátny orgán mal vedomosť o úmrtí
konkrétnych osôb, mal, resp. mohol zistiť, kto je dedičom jednoduchým overením na súde, nakoľko po
všetkých nebohých prebiehali dedičské konania, čo taktiež nebolo problémom, lebo mohol si vyžiadať
informáciezosúdu.3)Osobyzdržujúcesananeznámommieste.Všetkyosobyajdedičiasazdržovalina

známychadresách,takakobolievidovanévregistriobyvateľov,keďžekaždýobčanmuselbyťprihlásený
na trvalý pobyt. 4) V rozhodnutí sa uvádzajú známi vlastníci, ale ani s tými nikto nekomunikoval a
nebola im daná ani ponuka na odpredaj podielu, resp. nehnuteľnosti, nebolo im rozhodnutie doručené do
vlastných rúk. 5) Takýto stav štátu vyhovoval, lebo ľudia, ak by boli vedeli o rozhodnutí o vyvlastnení, tak
by sa boli bránili a podali by opravný prostriedok. V tomto konaní išlo o svojvôľu štátu a štátneho orgánu.

4. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to
ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám
má, nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe
absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností.

Žalobca nemohol byť dobromyseľný, že mu pozemky patria. Mesto Košice z verejného registra od
roku 1991 vedelo, že nie je zapísané vlastnícke právo v jeho prospech v katastri nehnuteľností, preto
nemohlo byť dobromyseľné. Ako vlastník nebolo zapísané ani v ROEP, teda objektívne nemožno hovoriť
o dobromyseľnosti žalobcu. Dôležitým faktom, ktorý svedčí o tom, že žalobca nebol dobromyseľný, je
skutočnosť,žeZoologickázáhradaKošiceplatilavlastníkompozemkovvareáliZoonájomnézaužívanie

ich pozemkov. Preto ak by sa mesto cítilo ako vlastník, Zoologická záhrada Košice (mestská príspevková
organizácia) by nájomné zmluvy neuzatvárala a neplatili by nájom. O skutočnosti, že mesto Košice
nebolo dobromyseľné, svedčí aj fakt, že Okresný úrad Košice, katastrálny odbor vo svojom rozhodnutí
pod sp. zn. C15/2014 zo dňa 4. 2. 2014 podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení schválil Register obnovenej evidencie pozemkov

(ROEP) v katastrálnom území D., obec E. I. D. – D. a zároveň okresný úrad zapísal údaje registra v
zmysle ust. § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. do katastra nehnuteľností. Mesto Košice sa ani v rámci
tohto konania nedomáhalo svojho údajného vlastníckeho práva, neuvádzalo, že malo dôjsť k vydržaniu,
neuvádzalo, že bolo dobromyseľné a zároveň ani po vydaní tohto rozhodnutia nepodávalo žaloby o
určenie vlastníckeho práva na príslušné súdy.

5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres D. N., O. D. - D., katastrálne územie D. vyplýva, že žalovaní
v 1. až 4. rade sú aktuálne zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pozemkov – register E KN, parcelné
číslo 1001/8 a č. 1001/9, výmera 8020 m2 a 4648 m2, trvalé trávne porasty, a to žalovaný v 1. rade pod
por. č. B1 v podiele 1/9, žalovaný v 2. rade pod por. č. B4 v podiele 1/9, žalovaný v 3. rade pod por. č.

B5 v podiele 1/9, žalovaný v 4. rade pod por. č. B6 v podiele 1/9.

6. Obvodný národný výbor dňa 4. 1. 1985 pod č. Výst. 9860/2617/84-Go verejnou vyhláškou
vyvlastnil v prospech československého štátu v správe ZOO Košice, Alejová 2, Košice nehnuteľnosti
v katastrálnom území Košice – Kavečany od neznámych dedičov po právnych predchodcoch

žalovaných, za náhradu.

7. Rozhodnutím Obvodného národného výboru, odbor výstavby ÚPAV ObNV Košice I zo dňa 10.
11. 1984 č. Výst. 9860/2617/84-Go ustanovil účastníkom konania neznámym dedičom po právnych
predchodcoch žalovaných opatrovníčku v osobe N. A. E..

8. Žalovaná v 3. rade vo výpovedi uviedla, že je dedičkou po svojom dedovi A. B., neskôr dedila podiel
po matke L. M.. Starý otec v čase vyvlastnenia pozemkov už nežil, preto nebolo možné po ňom pozemky
vyvlastniť.9. Súd právne posúdil vec nasledovne:

10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku

Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých
sa nachádzajú.
11. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona o majetku obcí veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia
štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných

výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného
predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa
nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.
12. Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona o majetku obcí veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia
štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a
zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej

správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú,
ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju
zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody alebo ak tak ustanoví osobitný
predpis.
13. Podľa § 2 ods. 5 citovaného zákona o majetku obcí nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým

patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom
zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej
bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku,
ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.

14. Podľa § 2 ods. 7 citovaného zákona o majetku obcí veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a
5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

15. Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona o majetku obcí o prechode vlastníctva vecí, postúpení
majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby

písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a
záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá
a organizácie.

16. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

20. Podľa § 131 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30. 6. 1988), vyvlastniť vec, ktorá je v
osobnom vlastníctve, možno len v dôležitom záujme spoločnosti, a to na základe zákona a za náhradu.
To isté platí, ak sa má osobné vlastníctvo k veci trvale obmedziť.

21. Podľa § 132a Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 1991), kto s vecou zaobchádza
ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je
ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

22. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 1991), ak sa nehnuteľná vec
prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná
registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.23. Podľa § 135a Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 1991) vlastníkom veci, ktorá
môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods.
1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.

24. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

25. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

26.Podľa§134Občianskehozákonníka,oprávnenýdržiteľsastávavlastníkomveci,akjumánepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto
nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,

ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby
podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre
začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

27. Súd konštatuje u žalobcu existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, nakoľko tak v čase podania
žaloby, ako aj v čase rozhodovania súdu na aktuálnom liste vlastníctva sú ako podieloví spoluvlastníci
nehnuteľností vedení žalovaní v 1. až 4. rade, a teda postavenie žalobcu je neisté, pretože zmenu zápisu
vlastníckeho práva bez rozhodnutia súdu nemožno vykonať. Za nesporné súd považuje skutočnosť, že
žalovaní v 1. až 4. rade sú právnymi nástupcami po pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch. Žalovaní

sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pozemkov registra E KN parcela č. 1001/8 o výmere 8020 m2
– trvalý trávny porast na liste vlastníctva č. XXXX, registra E KN č. 1001/9 o výmere 4648 m2 – trvalý
trávny porast na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., obec D. – D., O. D. N., a to žalovaný
v 1. rade po poradovým č. B1 v spoluvlastníckom podiele 1/9, žalovaný v 2. rade pod poradovým č. B4
v spoluvlastníckom podiele 1/9, žalovaný v 3. rade pod poradovým č. B5 v spoluvlastníckom podiele 1/9

a žalovaný v 4. rade pod poradovým č. B6 v spoluvlastníckom podiele 1/9.

28. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k pozemkom, pričom žalobca odvodzuje
vlastnícke právo od svojho právneho predchodcu, československého štátu, ktorý mal nadobudnúť
vlastnícke právo na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia ÚPAaD č. Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 4.

1. 1985 s vyznačením dátumu právoplatnosti dňa 10. 4. 1985, ktorým boli pôvodné pozemky parcely
č. 1001/8 a 1001/9 (v tom čase zapísané v PKV č. XXX ako pôvodné pozemky parc. č. 515, 525, 604,
605/8 a 515, 525, 604, 605/9) vyvlastnené v prospech československého štátu.
29. Súd dospel k záveru, že štát, teda právny predchodca žalobcu, sa nikdy nestal vlastníkom
predmetných nehnuteľností, lebo vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo právne účinné. Žalovaní boli riadne

zúčastnení na dedičskom konaní v roku 1969 po neb. A. B., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, čo
vyplýva z rozhodnutia Štátneho notárstva Košice – vidiek v Košiciach sp. zn. D 56/69 zo dňa 15.
6. 1969. Právni predchodcovia žalovaných ani žalovaní nemali žiadnu vedomosť o vyvlastňovacom
rozhodnutí. Nikdy im nebolo vyvlastňovacie rozhodnutie doručené ani im nebola vyplatená žiadna
odplata za údajne vyvlastnený pozemok. Vo vyvlastňovacom rozhodnutí sa uvádzajú „osoby zdržujúce

sananeznámommieste“,avšakvšetkyosoby,ajdedičia,sazdržovalinaznámychadresáchtak,akoboli
evidované v registri obyvateľov, keďže každý občan musel byť prihlásený na trvalý pobyt. Z uvedeného
dôvodu vyvlastňovacie rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť ako to vyplýva
z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález ÚS
SR zo dňa 22. 6. 2010 sp. zn. III. ÚS 127/2010).

30. Súd sa ďalej zaoberal otázkou doručenia vyvlastňovacieho rozhodnutia. Žalobca uvádzal, že pred
vydaním vyvlastňovacieho rozhodnutia bol osobám zdržujúcim sa na neznámom mieste ustanovený
opatrovník (rozhodnutie o ustanovení opatrovníka zo dňa 10. 11. 1984), pričom v rozhodnutí o
ustanovení opatrovníka bolo konštatované, že dedičia po zosnulých sú neznámi. Dedičia boli známi

a boli k dispozícii v zmysle rozhodnutia Štátneho notárstva Košice – vidiek v Košiciach sp. zn. D
56/69 zo dňa 16. 6. 1969. Úmrtie A. B. bolo známe z dostupne a riadne evidovanej vtedajšej matriky,
ako aj následného dedičského konania vtedajšieho štátneho notárstva. Vzhľadom na tento záver,
československýštátneúčinnevyvlastnilpredmetnépozemkyavychádzajúczozákladnejrímskejzásadynemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet (z nepráva nemôže vzniknúť právo), ak štát
riadne nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, nemohlo
dôjsť ani k platnému prevodu na žalobcu ani s poukazom na zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

31. Ďalej súd skúmal, či predmetné nehnuteľnosti boli spôsobilým predmetom vydržania. Žalobca
si nemohol započítať držbu svojho právneho predchodcu, t. j. československého štátu, keďže sám
štát spôsobil nezákonnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia z roku 1985. Z uvedeného dôvodu súd
vyvlastňovacie rozhodnutie nepovažoval za platný a právne akceptovateľný titul vstupu do držby

československého štátu ani žalovaného. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 549/15, III. ÚS 415/15, III. ÚS 247/14 a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/12/2010 a 5Cdo/149/2007 je možné uzavrieť, že ak by titulom vstupu žalobcu do držby
predmetných nehnuteľností mal byť zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, žalobca svoje vlastníctvo
nadobudol priamo zo zákona a nemusel mať ani vedomosť o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva
svojho predchodcu – štátu. Vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa 4. 1. 1985 neakceptovalo známych

dedičov na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Košice – vidiek v Košiciach sp. zn. D 56/69
zo dňa 16. 6. 1969. A. B. bol v čase vyvlastňovacieho konania vlastníkom a nekonalo sa s ním
ako s aktuálnym vlastníkom, na ktorého prešlo vlastnícke právo, teda na československý štát na
základevyvlastňovaciehorozhodnutianemohloprejsťanivlastníckeprávo.Oprávnenosťdržbyzostrany
žalobcu nemožno odvodzovať zo zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších právnych

predpisov, keďže československý štát nenadobudol vlastnícke právo na základe vyvlastňovacieho
rozhodnutia k dotknutým nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti oprávnený držiteľ musí spĺňať podmienku
dobromyseľnosti, ktorý nehnuteľnosť dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je vlastníkom, so zreteľom na
všetky okolnosti. Držiteľ môže byť aj právnická osoba, ktorá musí mať nadobúdací titul a byť oprávneným
držiteľom. Žalobca ani jeho právni predchodcovia nesplnili pri svojom vstupe do držby k dotknutým

nehnuteľnostiam základnú podmienku, ktorú inštitút vydržania ako originálneho spôsobu nadobudnutia
vlastníckeho práva vyžaduje, a to dobromyseľnosť. Na základe neúčinného vyvlastňovacieho konania
a vyvlastňovacieho rozhodnutia nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva na organizáciu, v prospech ktorej
bola nehnuteľnosť vyvlastnená, bez ohľadu na to, či takýto nadobúdateľ bol alebo nebol dobromyseľný.
Ďalšou okolnosťou, pre ktorú nebol žalobca dobromyseľný, je uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi L.

M., K. B., matkou G. D., ktorá predala žalobcovi spoluvlastnícky podiel na parcele reg. E č. 334,
pričom predmetná parcela sa nachádza v areáli Zoologickej záhrady. Žalovaní sú ako vlastníci riadne
evidovaní v katastri nehnuteľností a rovnako boli evidovaní aj predchádzajúci vlastníci, od ktorých
nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Tieto údaje o vlastníkoch sú záväzné
a platí prezumpcia správnosti údajov katastra, ak sa nepreukáže opak. Návrh žalobcu na doplnenie

dokazovania pripojením osvedčenia o vyrovnaní dedičských podielov č. N2/93 súd neakceptoval, lebo
vychádzal zo základného dedičského rozhodnutia D 56/69 zo dňa 16. 6. 1969.

32. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody a citované zákonné ustanovenia súd právne uzavrel, že
žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu a žalobu zamietol ako nedôvodnú.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP")
tak, že úspešným žalovaným v 1. až 4. rade priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, pretože v tomto prípade nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa podľa §
257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník po

právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Mestskom súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutialehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.