Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Cpr/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123451869
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Cvengová st.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123451869.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou st., v právnej

veci žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XX/XX, proti žalovanému Mesto Zvolen, so
sídlom Námestie slobody 22, Zvolen, IČO: 00320439, v konaní o zaplatenie dlžnej mzdy, náhrady mzdy,
odstupného s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi dlžnú časť mzdy:
-začasťmesiacanovember2022vovýške75,-Eurbruttoposplnenídaňovýchaodvodovýchpovinností
spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % od 11.12.2022 do zaplatenia,
- za mesiac december 2022 vo výške 500,- Eur brutto po splnení daňových a odvodových povinností

spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % od 11.01.2023 do zaplatenia,
- za mesiac január 2023 vo výške 776,- Eur brutto po splnení daňových a odvodových povinností spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8 % od 11.02.2023 do zaplatenia,
- za mesiac február 2023 vo výške 776,- Eur brutto po splnení daňových a odvodových povinností spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8 % od 11.03.2023 do zaplatenia,
- za mesiac marec 2023 vo výške 776,- Eur brutto po splnení daňových a odvodových povinností spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % od 11.04.2023 do zaplatenia,

- za mesiac apríl 2023 vo výške 776,- Eur brutto po splnení daňových a odvodových povinností spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % od 11.05.2023 do zaplatenia,
- dlžnú časť odstupného vo výške 3104,- Eur brutto po splnení daňových a odvodových povinností spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % od 11.05.2023 do zaplatenia,
-dlžnúčasťnáhradyzanevyčerpanúčasťdovolenkyzakalendárnyrok2023vovýške388,-Eurbruttopo
splnení odvodových a daňových povinností spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % od 11.05.2023
do zaplatenia,
to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 05.12.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť mu dlžnú časť mzdy za časť mesiaca november, za mesiac december, za mesiac

január,zamesiacfebruár,zamesiacmarec,zamesiacapríl,dlžnúčasťodstupnéhoadlžnúčasťnáhrady
zanevyčerpanúdovolenku.Svojužalobuodôvodniltým,žedňaXX.XX.XXXXuzatvorilakozamestnanec
pracovnú zmluvu číslo X/XXXX so žalovaným ako zamestnávateľom, na základe ktorej vykonával od
01.01.2015 do 30.04.2023 pre zamestnávateľa dojednaný druh práce: asistent primátora Mesta Zvolen.Uviedol, že pracovnú zmluvu mal na základe Dodatku č. 2 uzatvorenú na dobu neurčitú (fakticky sa
jedná o nesprávne očíslovaný Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX).
V žalobe ďalej uviedol, že dňa 03.11.2022 ho jeho priamy nadriadený pracovník, primátorka mesta,

ústne oslovila či nemá záujem o vykonávanie práce právnika na právnom odbore na dobu zastupovania
zamestnankyne na rodičovskej dovolenku. Ponuku práce od nadriadeného pracovníka odmietol.
Následne bol požiadaný, aby podal podnet na ukončenie jeho pracovného pomeru dohodu, ideálne
k 28.11.2022, bez vyplatenia odstupného. Nadriadeným pracovníkom bol požiadaný o vypratanie
kancelárie, v ktorej podľa pracovnej zmluvy vykonával prácu, ideálne ku dňu 28.11.2022. Nadriadený

pracovník žiadosť odôvodnil tým, že novému primátorovi prisľúbil, že jeho kancelária bude v deň nástupu
nového primátora do funkcie t.j. dňa 28.11.2022 už prázdna. Uvedenú skutočnosť preukazuje e-mail
nastupujúcehoprimátorazodňa24.11.2023.Dňa28.11.2023slávnostnezložilsľubaujalsafunkcienový
primátor mesta. Poukázal na to, že zmena na psote primátora mesta, nie je výpovedným dôvodom na
strane zamestnávateľa. Podanie žiadosti/podnetu o ukončenie pracovného pomeru dohodou zo strany
zamestnanca ku dňu 28.11.2023 bez vyplatenia odstupného preto odmietol.

V žalobe uviedol, že nadriadený pracovník potom s ním vo veci skončenia pracovného pomeru
už nekomunikoval a odišiel na dovolenku. Po návrate z dovolenky dňa 23.11.2022 mu nadriadený
osobne doručil písomné oznámenie datované dňa 21.11.2022, v ktorom mu o. i. oznamuje, že počnúc
dňom 28.11.2023 má vykonávať činnosti právneho oddelenia a riadiť sa pokynmi vedúcej právneho
oddelenia, a má opustiť kanceláriu asistenta primátora. Zároveň ho dňa 23.11.2022 nadriadený požiadal

o vypracovanie zoznamu spisov, ktoré ku dňu 28.11.2022 ostanú v tejto kancelárii. S účinnosťou
od 28.11.2022 mu bol platovým dekrétom č. XXX/XXXX znížený osobný príplatok o sumu 500,- Eur
s odôvodnením, že sa končí mandát primátorky. Rozhodnutie o znížení osobného príplatku, ktoré
predchádzalo platovému dekrétu č. XXX/XXXX nebolo žalobcovi doručené.
Uviedol, že je toho názoru že ukončenie mandátu primátorky samo o sebe neznamená zmenu

úrovne kvality plnenia pracovných úloh a teda nie je zákonným dôvodom na odobratie osobného
príplatku podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003, nakoľko nedošlo k zmene/zníženiu úrovne kvality
plnenia pracovných úloh na strane zamestnanca. Uviedol, že vyššie uvedené konanie bolo v rozpore
s ustanoveniami Zákonníka práce, platnou pracovnou zmluvou č. X/XXXX, popisom jeho pracovnej
funkcie,žezamestnávateľvykonávalprávaapovinnostizpracovnoprávnehovzťahuvrozporesdobrými

mravmi a zneužíval ich na škodu druhého účastníka. Dňa 23.11.2023 podal zamestnávateľovi sťažnosť
podľa ust. § 13 ods. 7 Zákonníka práce a koncom novembra 2023 podal v súvislosti s vyššie uvedeným
konaním zamestnávateľa podnet na Inšpektorát práce Banská Bystrica.
Žalobca uviedol, že navrhol zamestnávateľovi ukončenie pracovného pomeru dohodou ku
dňu 31.12.2022 s tým, že celý mesiac december si bude čerpať dovolenku, aby nemusel zamestnávateľ

mu za nevyčerpanú časť dovolenky vyplatiť náhradu.
V žalobe uviedol, že zamestnávateľ sa so sťažnosťou absolútne nevysporiadal a v odpovedi zo dňa
XX.XX.XXXX č. P: XXX/XXXXX uviedol, že skutočnosti tam uvádzané považuje za bezpredmetné,
nakoľko zamestnávateľ dňa 13.12.2022 prijal rozhodnutie, ktorým jeho pracovné miesto zrušil.
Zamestnávateľ nevykonal žiadnu nápravu, neupustil od výkonu práv a povinností odporujúcich dobrým

mravom ani nijakým spôsobom neodstránil jeho následky. Dňa 30.12.2023 vydal žalovaný rozhodnutie
o odobratí osobného príplatku č. P:XX/XXXX s odôvodnením, že zamestnanec nebude vykonávať
prácu a plniť pracovné úlohy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa. S účinnosťou od
01.01.2023 mu bol Platobným dekrétom č. XXX/XXXX odobratý osobný príplatok z dôvodu, že nastali
prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Uviedol, že zrušenie pracovného miesta zamestnávateľom

a prekážky v práci na strane zamestnávateľa pritom sami o sebe neznamenajú zmenu úrovne kvality
plnenia pracovných úloh zo strany zamestnanca teda nie sú zákonnými dôvodmi na odobratie osobného
príplatku podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. , nakoľko nedošlo k zníženiu úrovne kvality
plnenia pracovných úloh na strane zamestnanca.
Dňa 09.01.2023 mu bola doručená výpoveď z pracovného pomeru č. P: XX/XXXX podľa § 63 ods. 1

písm. b) Zákonníka práce, nakoľko na základe rozhodnutia č. F. XX/XXXX zamestnávateľ zrušil jeho
pracovné miesto.
V žalobe uviedol, že Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal na jeho podnet u zamestnávateľa
kontrolu a vydal Protokol o vykonaní inšpekcie práce č. IBB-01-84-1.3/P-E24, A25-23, v ktorom
konštatoval porušenie ustanovení zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov

pri výkone práce vo verejnom záujme. Uviedol, že podľa protokolu zamestnávateľ s účinnosťou od
28.11.2022 znížil a s účinnosťou od 01.01.2023 odobral zamestnancovi osobný príplatok bez uvedenia
dôvodu v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z., čím porušil ustanovenia § 10
ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. Voči protokolu podal žalovaný námietky s ktorými sa Inšpektorát prácevysporiadal tak, že konštatuje, že tvrdenia, ktorými žalovaný v námietkach argumentuje sú irelevantné
anepoužiteľné,nakoľkomedzičasomdošlokpodstatnejzmeneprávnejúpravy,pričomInšpektorátpráce
poukázal aj na dôvodovú správu k aktuálnemu zneniu § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z.

Žalobca dňa 02.05.2023 obdržal od žalovaného list č. G./XXXX v ktorom mu zamestnávateľ oznámil, že
nezákonne odobratý osobný príplatok mu nevyplatí, ani nezohľadní pri výpočte odstupného a náhrady
za dovolenku, nakoľko proti protokolu Inšpektorátu práce podal dňa 13.02.2023 námietky a neeviduje
žiadnu odpoveď.
Žalobca uviedol v žalobe, že je toho názoru, že v prípade zamestnávateľa došlo k takému výkonu

práv z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré je na škodu zamestnanca a v rozpore s dobrými mravmi.
Zastáva názor, že také zníženie resp. odobratie osobného príplatku zamestnávateľom, ktoré je v rozopre
s ustanoveniami zákona č. 553/2003 a ktorého primárnym účelom je poškodiť práva zamestnanca
– zároveň obchádza ust. § 76 a § 142 ods. 3 Zákonníka práce a ustanovenia Kolektívnej zmluvy,
ktoré upravujú výšku odstupného pri skončení pracovného pomeru a výšky náhrady mzdy poskytovanej
zamestnancovi pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa. Má za to že v prípade uvedených

rozhodnutí zamestnávateľa, ktorými bol zamestnancovi znížený resp. odobratý osobný príplatok sa
jedná o neplatný právny úkon, nakoľko svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza.
Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby jeho žalobe bolo vyhovené a aby žalovaný bol
zaviazaný na úhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril podaním zo dňa 02.01.2024. Vo svojom vyjadrení uviedol, že
s právnym názorom žalobcu a ani s právnym názorom Inšpektorátu práce Banská Bystrica v tejto veci
sa nestotožňuje, pričom svoj právny názor opiera o nasledovné právne podklady a úvahy.
Uviedol, že podľa § 10 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov: (1) Zamestnancovi na ocenenie

mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie
práce nad rámec pracovných povinností možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej
ustanovenému limitu; to sa nevzťahuje na zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm.
g). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor. (2) Osobný príplatok
jemožnézvýšiť,znížiťaleboodobraťnazákladeúrovnekvalityplneniapracovnýchúloh.Aksaposkytuje

osobný príplatok z dôvodu vykonávania práce nad rámec pracovných povinností, poskytuje sa osobný
príplatok zamestnancovi počas trvania dôvodu, na základe ktorého mu bol priznaný. Po skončení
vykonávania práce nad rámec pracovných povinností zamestnávateľ zamestnancovi osobný príplatok
odoberie alebo zníži na úroveň, ktorá zodpovedá sume osobného príplatku pred jeho priznaním alebo
zvýšením z dôvodu vykonávania práce nad rámec pracovných povinností. (3) O priznaní osobného

príplatku podľa odseku 1, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe
písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. (4) Limit osobného príplatku na účely odseku 1
je 100% platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený,
a u pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca 100% z platovej tarify platovej triedy a
pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 14%. (5) Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať

so zástupcami zamestnancov návrh na zníženie alebo odobratie osobného príplatku. Dovoľujeme si
tvrdiť, že zo zákona výslovne nevyplýva, aké kritéria je potrebné aplikovať pri odoberaní, respektíve
znižovaní osobného príplatku.
Poukázal vo svojom vyjadrení na § 10 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde

zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov
alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností možno priznať osobný príplatok až do
sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých
zákonov osobný príplatok je možné zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe úrovne kvality plnenia

pracovných úloh. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov o priznaní osobného
príplatku podľa odseku 1, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe
písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Zákon bližšie nedefinuje, že by malo byť
obsahom rozhodnutia o zvýšení, znížení alebo odobratí osobného príspevku.

Žalovaný uviedol, že z ustanovení § 10 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov jednoznačne vyplýva,
že na priznanie osobného príplatku nie je právny nárok, jeho priznanie je vo výlučnej rozhodovacej
právomoci zamestnávateľa a je rovnako vo výlučnej právomoci zamestnávateľa rozhodnúť o jeho výške,znížení a odobratí. Zákon neviaže dôvody zníženia, resp. odobratia osobného príplatku na dôvody jeho
priznania. Opierajúc sa o teleologický aj logický výklad príslušných ustanovení zákona č. 553/2003
Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a

doplnení niektorých zákonov je podľa názoru žalovaného zrejmé, že v prípade, ak zamestnanec prácu
nevykonáva (a to z akýchkoľvek dôvodov), nemôže ani kvalitne plniť pracovné úlohy t. j. v tomto prípade
zamestnávateľovi vzniklo právo zamestnancovi odňať osobný príplatok. Takisto mal za to, že je plne v
kompetencii vedúceho zamestnanca, ktorý rozhodol o priznaní osobného príplatku, rozhodnúť o jeho
znížení, resp. odňatí v dôsledku, že zamestnanec ďalej pre neho nebude pracovné úlohy vykonávať.

Zákon takisto nestanovuje spôsob, akým má zamestnávateľ zamestnancovi oznámiť odňatie. resp.
zníženie osobného príplatku. Poukázal pri tom na rozhodnutia NS SR spis. zn. 8Cdo/198/2020 zo dňa
26. augusta 2020, Spis. zn. 5Cdo/128/2016, Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6CoPr/1/2013
zo dňa 13.03.2013, Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6Cpr/2/2012 zo dňa 30.10.2012.
K Protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-01-84-1.3/P-E24, A25-23, žalovaný uviedol, že
sa so závermi inšpektorátu nestotožňuje, podali voči nemu sťažnosť Národnému inšpektorátu práce,

ktorý ich podanie postúpil riaditeľovi Inšpektorátu práce Banská Bystrica na priame vybavenie za účelom
vykonania vnútornej kontroly spôsobu, rozsahu, skutkovej a právnej správnosti postupu a záverov
inšpekcie práce podľa zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.
Výsledky tejto kontroly im nie sú známe.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.01.2024 uviedol, že sa pridržiava
svojho návrhu v konaní číslo 3Cpr/7/2023 v plnom rozsahu a navrhuje, aby súd po vykonanom
dokazovaní vydal rozsudok v znení tak, ako je uvedené v návrhu. Súdne rozhodnutia uvedené
žalovaným považuje v danej veci za irelevantné a nepoužiteľné, nakoľko sa týkajú sporov, pre ktorých
posúdenie a rozhodnutie bola v danom čase rozhodujúca iná právna kvalifikácia, jedná sa najmä o

znenie § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z., ktoré je pre posúdenie veci zásadné. Citované rozhodnutia
nereflektujú podstatnú zmenu právnej úpravy, ktorá bola medzičasom prijatá, a ktorá je rozhodujúca pre
rozhodnutie vo veci. Jedná sa najmä o ustanovenie § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. Na uvedenú
skutočnosť správne poukázal aj Inšpektorát práce Banská Bystrica v protokole o vykonaní inšpekcie
práce. Podľa jeho dostupných informácií žalovaný v zákonnej lehote opravný prostriedok – správnu

žalobu voči protokolu o výsledku inšpekcie práce nepodal. Zároveň podľa jemu dostupných informácií
si žalovaný nesplnil povinnosť uloženú mu v platnom protokole o výsledku inšpekcie práce, neprijal
opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin uvedených v bode č. 1 protokolu a
nedoručil o tom inšpektorátu správu so stanoveným obsahom. To že dňa 14.06.2022 bola Inšpektorátu
práce Banská Bystrica doručená písomnosť žalovaného nesprávne označená ako sťažnosť nič nemení

na skutočnosti, že Inšpektorát práce Banská Bystrica vyslovil právny názor a v predmetnom protokole
prijal záver, ktorý je plne v súlade s aktuálnym znením ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z.
Na základe vyššie uvedených skutočností zastáva názor, že žalovaný svojím konaním mohol naplniť aj
skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 2 písm. a)
zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon.

Uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil žalobcom uvedené skutkové okolnosti,
zavrhnutiahodnú pohnútku a spôsob konania žalovaného v predmetnej veci. Žalovaný nijako neuviedol,
aké skutočnosti, resp. tvrdenia žalovaného majú byť preukázané výsluchom H. D.. V tejto súvislosti
poukázal na čl. 17 Civilného sporového poriadku týkajúceho sa hospodárnosti konania. Ďalej vo svojom
vyjadrení poukázal na osobnostné a charakterové vlastnosti primátorky H. D..

4. Žalovaný vo svojej replike uviedol, že naďalej trvajú na tom, že ako žalovaný sa v tejto veci
nestotožňujúsprávnymnázoromžalobcuvrátanevyjadreniažalobcuzodňa01.02.2024aanisprávnym
názorom Inšpektorátu práce Banská Bystrica (Protokol o vykonaní inšpekcie práce č. IBB-01-84-1.3/
P-E24, A25-23; Dodatok č. 1 k Protokolu). Opätovne poukázali na znenie § 10 ods. 2 zákona č.

553/2003 Z.z. Má za to, že konal vo veci zákonom stanoveným spôsobom. Mali za to, že zo zákona
výslovne nevyplýva, aké kritériá je potrebné aplikovať pri odoberaní, resp. znižovaní osobného príplatku.
Jednoznačne zo zákona vyplýva, že na priznanie príplatku nie je právny nárok, a napriek zmenám
právnej úpravy, ktoré boli medzičasom prijaté, tento príplatok zostáva nenárokovateľnou zložkou mzdy.
Žalobca má vo svojom vyjadrení zo dňa 01.02.2024 (riadok 4 – „podstatná zmena právnej úpravy“)

pravdepodobne na mysli novelu zákona č. 553/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňom 01.01.2020
a ktorá v ustanovení § 10 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z.z. výslovne upravila povinnosť zamestnávateľa
vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov návrh na zníženie alebo odobratie osobného príplatku,
čosavtejtovecinastranežalovanéhoajudialo,aopakovanemámezato,žekzmenámvoblastiurčeniacharakteru a podmienok v súvislosti a vo veci „osobných príplatkov“ v rámci noviel platnej legislatívy
podľa nám dostupných informácií nedošlo (charakter osobného príplatku ostáva bez zmien).
Naďalej zastávajú stanovisko, že osobný príplatok má výlučne fakultatívnu povahu a nie je naň

právny nárok, zamestnanec si ho preto nemôže nárokovať automaticky. Jeho priznanie je naviazané
na ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za
vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností, a teda je možné osobný príplatok zvýšiť, znížiť
alebo odobrať na základe úrovne kvality plnenia pracovných úloh. Jeho priznanie je vo výlučnej
rozhodovacejprávomocizamestnávateľaajerovnakovovýlučnejprávomocizamestnávateľarozhodnúť

o jeho výške, znížení alebo odobratí, pričom sa tento príplatok priznaním nestáva automaticky
nárokovateľným po celú dobu trvania pracovného pomeru. V zmysle výkladu príslušných ustanovení
zákonač.553/2003Z.z.jepodľažalovanéhozrejmé,žeajvprípade,akzamestnanecprácunevykonáva
(a to z akýchkoľvek dôvodov), nemôže ani kvalitne plniť pracovné úlohy, t. j. zamestnávateľovi
vzniklo právo zamestnancovi odňať osobný príplatok. Naďalej zotrvávame na stanovisku, že je plne v
kompetencii vedúceho zamestnanca, ktorý rozhodol o priznaní osobného príplatku, rozhodnúť o jeho

znížení, resp. odňatí v dôsledku, že zamestnanec ďalej nebude pre neho pracovné úlohy vykonávať.
Žalovaný uviedol, že má za to, že zákon taktiež nestanovuje spôsob, akým má zamestnávateľ
zamestnancovi oznámiť odňatie, resp. zníženie osobného príplatku. Tiež uvádza, že ako žalovaný
(zamestnávateľ) nemá v rámci vnútorných predpisov či smerníc určené, za akých okolností sa osobný
príplatok priznáva, odoberie alebo znižuje, aká má byť jeho výška a všetky ostatné podmienky či

procesy vo veci „osobných príplatkov“ súvisiace. Dôvodom, resp. účelom výsluchu (výpovede) H. I. D.
je objasnenie dôvodov zníženia osobného príplatku žalobcu v zmysle § 10 zákona č. 533/2003 Z. z.
vzhľadom k faktu, že v inkriminovanom čase zastávala pozíciu priamej nadriadenej žalobcu, t. j. pozíciu
príslušného vedúceho zamestnanca.

5. Žalobca na pojednávaní dňa 13.11.2024 uviedol, že nakoľko v písomnej žalobe podrobne uviedol
všetky rozhodujúce skutočnosti pre prejednanie sporu a rozhodnutie vo veci, tvrdené skutočnosti
preukázal pripojenými dôkazmi, podobne ako v záverečnej reči žiadal žalobe vyhovieť.

6. Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2024 a dňa 13.11.2024 súd vykonal výsluch zamestnankyne

žalovaného A. J. K., ktorá uviedla, že bola zamestnankyňou žalovaného už v čase, keď pri žalovanom
pracoval aj žalobca, ktorý bol v riadiacej pôsobnosti v tom čase pani primátorky, ktorá s ním uzatvárala
pracovný pomer v mene Mesta Zvolen. Podľa organizačnej štruktúry bolo v tom čase vytvorené
pracované miesto asistent primátora, na ktoré pani primátorka zaradila žalobcu. Vzhľadom na úzku
prepojenosť medzi funkciou asistent primátora a primátor podľa kolektívnej zmluvy, toto miesto je

označené ako pracovné miesto s možnosťou uzatvárania pracovného pomeru na dobu určitú. Pozícia
asistent primátora je úzko prepojená s funkciou primátora. Pani primátorke končilo funkčné obdobie
v novembri 2022 a pretože žalobca vykonával osobne prácu pre ňu, ktorá mu bola prideľovaná práve
primátorkou, má za to, že dostatočne vedela ohodnotiť jeho prácu, z čoho vyplývalo aj priznanie
osobného príplatku. Vzhľadom k tomu, že primátorka prácu končila a nebolo zrejmé akým spôsobom

bude prideľovať prácu nový nadriadený, t.j. nový primátor, pani primátorka upravila osobný príplatok
žalobcovi tak, ako je uvádzané v žalobe, ako aj vo vyjadrení. Pre čistotu veci uviedla, že platovým
dekrétom zo dňa 25.11.2022 bol žalobcovi upravený, t.j. znížený osobný príplatok na sumu 276,- Eur
a nie na 200,- Eur ako uvádza žalobca v žalobe, čo u žalovaného je takýto osobný príplatok, resp.
suma osobného príplatku aj po znížení nadštandardná. Poukázala na to, že žalobca následne chcel

ukončiť pracovný pomer. Išlo už len o formu skončenia tohto pomeru aj s výhodami, ktoré prináležia
v súvislosti so skončením pracovného pomeru, napr. odstupné v zmysle kolektívnej zmluvy. De facto
by na to žalobca ani nárok nemal, nakoľko v kolektívnej zmluve bolo miesto určené s možnosťou
na dobu určitú vzhľadom na špecifické miesto – funkciu asistent primátora. Následne bolo toto
pracovné miesto zrušené a keďže žalobca nevykonával prácu u žalovaného od 01.01.2023, ale bola

tu prekážka na strane žalovaného, t.j. zamestnávateľa, bol mu odňatý osobný príplatok v plnej
výške. Zrušením tohto pracovného miesta mu vznikol nárok na odstupné. Žalovaný mal za to, že
pri znížení a odňatí osobného príplatku žalovaný postupoval podľa príslušnej legislatívy, boli splnené
všetky procesné podmienky pre zníženie, či odňatie osobného príplatku a tak isto aj hmotnoprávna
legislatíva súvisiaca s priznaním alebo odňatím osobného príplatku. Tak ako judikatúra uvádza, osobný

príplatok je fakultatívnou zložkou, je na zvážení príslušného nadriadeného akú výšku osobného príplatku
prizná a je plne v jeho kompetencii tento príplatok znižovať alebo odňať ak posúdi, pretože je plne
v kompetencii priameho nadriadeného hodnotenie akým spôsobom a kvalitou práce zamestnanec
pre neho prácu vykonáva. Ani novelou zákona nedošlo k zásadnej zmene, ktorá by zmenila spôsoba výklad priznávania alebo znižovania osobného príplatku. Aj zákonodarca v dôvodovej správe uvádza,
že zníženie prípadne odňatie osobného príplatku nemení charakter súčasného právneho stavu, len
dovysvetľuje danú prax. Otázka priznania osobného príplatku je naviazaná na osobné schopnosti,

dosahované pracovné výsledky alebo vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností aj keď to zo
zákona výslovne nevyplýva. Je zrejmé, že pri odoberaní tak isto sa aplikuje toto kritérium. Ani novelou sa
nič nové nezmenilo pri znižovaní alebo odoberaní osobného príplatku okrem povinnosti zamestnávateľa
prerokovať zníženie alebo odobratie osobného príplatku so zástupcami zamestnancov. Žalovaný mal
za to, že z § 10 ods. 2 a následných ustanovení, ktoré sa týkajú zníženia alebo odobratia osobných

príplatkov nevyplýva a zákon ani výslovne neukladá zamestnávateľovi povinnosť písomne odôvodniť
odobratie alebo zníženie osobného ohodnotenia zamestnancovi.
Na otázku súdu čo bolo dôvodom zníženia osobného príplatku platovým dekrétom zo dňa 25.11.2022,
zástupkyňažalovanéhouviedla,tým,žepaniprimátorkakončilavýkonsvojejfunkcie,ďalejneprideľovala
prácu zamestnancovi a teda jeho pracovný výkon nemohla ďalej ani ohodnotiť. A následné odobratie
osobného príplatku to už vykonal nový primátor a vzhľadom k tomu, že bolo zrušené pracovné miesto,

žalobca prácu nevykonával a tým pádom mu bol aj odňatý osobný príplatok. Mal za to, že zníženie
osobného príplatku na sumu 276,- Eur s účinnosťou od 28.11.2022 do rozhodnutia nového primátora
o priznaní výšky osobného príplatku bolo zdôvodnené zákonným textom uvádzaným v návrhu
a odôvodnení zo dňa 21.11.2022 pod názvom „Osobný príplatok – Zníženie“.
Zástupkyňa žalovaného poukázala na Uznesenie NS SR 8CdO/198/2020 zo dňa 26.08.2020, že

osobou oprávnenou rozhodovať o osobnom príplatku je zamestnávateľ a to pri dodržaní postupu,
priznanie, zvýšenie alebo odobratie navrhuje vedúci zamestnanec zamestnávateľovi, čo v uvedenom
prípade je jedna a tá istá osoba - primátorka mesta. V prípade nedodržania tohto postupu však
zákon nestanovuje žiadny následok, teda napr. že by nemohol byť priznaný, znížený alebo odobratý
osobný príplatok bez návrhu vedúceho zamestnanca. Osobný príplatok slúžiaci na ocenenie je plne

závislý od vôle zamestnávateľa, pričom zákon predpokladá, že táto vôľa zamestnávateľa môže byť
počas plynutia pracovného pomeru menená a že táto môže byť zmenená i bez zmeny kvality práce
zamestnanca, napr. nadobudnutím nových, resp. hlbších vedomostí zamestnávateľa o charaktere
a kvalite vykonávanej práce zamestnanca, čím sa môže znížiť alebo zvýšiť v jeho očiach kvalita práce
zamestnanca, čo je dôvodom na zmenu ocenenia alebo zmenu výšky osobného príplatku. Tým, že sa

jedná o nenárokovateľnú odplatu súd nemal právomoc preskúmavať, či osobný príplatok bol priznaný
(odobratý alebo znížený) dôvodne. Zákonodarca je benevolentnejší u zamestnancov pri verejnej službe
ako pri zamestnancoch v štátnej službe a zohľadňuje a zdôrazňuje sa subjektívne hodnotenie.
Súdu predložila Žiadosť o prerokovanie zníženia osobného príplatku zo dňa 24.11.2022, ktorá bola
adresovaná Mestskému úradu Zvolen, Žiadosť o prerokovanie odobratia osobného príplatku zo dňa

22.12.2022, ktorá bola adresovaná predsedovi ZO SLOVES, rozhodnutie o odobratí osobného príplatku
č. P:XX/XXXX zo dňa 30.12.2022, Zápisnicu z členskej schôdze konanej dňa 30.12.2022 Základnej
organizácie ZO SLOVES pri MsÚ Zvolen, Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, Návrh na odobratie
osobného príplatku zamestnancovi Mesta Zvolen č. P – XXX/XXXX, Informáciu o vzniku prekážky v práci
na strane zamestnávateľa zo dňa 31.12.2022 adresovanú mzdovej učtárni Mestského úradu Zvolen,

dokument označený ako „Osobný príplatok – zníženie“ zo dňa 21.11.2022, Platový dekrét č. XXX/XXXX
zo dňa 25.11.2022, Dodatok k popisu pracovnej funkcie k pracovnej pozícii Asistent primátorky vydaný
Mestským úradom Zvolen, organizačnou jednotkou: kancelária primátorky zo dňa 01.08.2016, Popis
pracovnej funkcie pre pracovnú pozícii Asistent primátorky vydaný Mestským úradom Zvolen zo dňa
01.01.2019, Rozhodnutie primátora mesta Zvolen, č. F. XX/XXXX o organizačnej zmene Mestského

úradu vo Zvolene zo dňa 13.12.2022.
V záverečnej reči zástupkyňa žalovaného uviedla, že predmetom sporu bolo zníženie a odobratie
osobného príplatku žalobcu a na margo uvedeného si naštudovali v odbornej literatúre priznanie,
zníženie a odobratie osobného príplatku, ktoré je plne v kompetencii zamestnávateľ, je závislé od jeho
vôle, je nenárokovateľnou zložkou, pričom podľa žalovaného postačuje keď sa zníži kvalita práce

v očiach nadriadeného čo záleží od jeho subjektívneho hodnotenia, pretože v zákone neexistuje nejaký
parameter zníženia alebo zvýšenia kvality výkonu práce. Žalovaný mal za to, že zákon ako jedinú
podmienku pre zníženie a odobratie osobného príplatku kladie povinnosť uvedené prerokovať so
zástupcami zamestnancov. Taktiež podľa žalovaného zákon neukladá povinnosť nijakým spôsobom
odôvodniť zníženie alebo odobratie osobného príplatku a na základe uvedených skutočností žiadal

žalovaný žalobu zamietnuť.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného oboznámením sa s listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to Pracovnou zmluvou č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, dohodouč.2zodňaXX.XX.XXXX,oznámenímprimátorkyMestaZvolenzodňa21.11.2022,platovýmdekrétomč.
XXX/XXXX zo dňa 30.12.2022, platovým dekrétom č. XXX/XXXX zo dňa 25.11.2022, platovým dekrétom
č. XXX/XXXX zo dňa 30.06.2022, sťažnosťou žalobcu zo dňa 24.11.2022 adresovanou Mestu Zvolen,

prípisom – oznámením žalobcu zo dňa 23.11.2022 adresovaným Mestu Zvolen, prípisom – žiadosťou
žalobcu o korektné ukončenie pracovného pomeru zo dňa 24.11.2022, odpoveďou Mesta Zvolen na
sťažnosť zo dňa 20.12.2022, rozhodnutím o odobratí osobného príplatku zo dňa 30.12.2022, výpoveďou
z pracovného pomeru zo dňa 02.01.2023, prípisom žalobcu – ukončenie pracovného pomeru zo dňa
27.04.2023, oznámením Mesta Zvolen žalobcovi zo dňa 28.04.2023, protokolom o výsledku inšpekcie

práce Inšpektorátom práce BB zo dňa 09.02.2023, dodatkom č. 1 k protokolu zo dňa 09.02.2023,
námietkam Mesta Zvolen proti protokolu zo dňa 11.02.2023, vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa
02.01.2024,prípisomNárodnéhoinšpektorátupráceKošice–Starémestozodňa19.06.2023ksťažnosti
Mesta Zvolen, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 01.02.2024, vyjadrením žalovaného
k vyjadreniu žalobcu zo dňa 15.02.2024, žiadosťou o prerokovanie zníženia osobného príplatku zo
dňa 24.11.2022 adresovanou Mestu Zvolen zo ZO SLOVES, prípisom žalovaného zo dňa 26.06.2024,

prípisom žalobcu zo dňa 17.10.2024, žiadosťou o prerokovanie odobratia osobného príplatku zo dňa
22.12.2022, rozhodnutím o odobratí osobného príplatku zo dňa 30.12.2022 žalovaným, zápisnicou
z členskej schôdze ZO SLOVES pri MÚ Zvolen zo dňa 30.12.2022, návrhom na odobratie osobného
príplatku zo dňa 22.12.2022, informáciou o vzniku prekážky v práci na strane zamestnávateľa zo
dňa 31.12.2022, znížením osobného príplatku zo dňa 21.11.2022, platovým dekrétom č. XXX/XXXX

zo dňa 25.11.2022, dodatkom k popisu pracovnej funkcie zo dňa 01.08.2016, popisom pracovnej
funkcie žalobcu zo dňa 01.01.2019, rozhodnutím o organizačnej zmene s účinnosťou od 01.01.2023,
rozhodnutím primátora Mesta Zvolen o organizačnej zmene MU vo Zvolene zo dňa 13.12.2022,
kolektívnou zmluvou Mesta Zvolen z č.l. 114-126, dohodou o skončení pracovného pomeru - návrh zo
dňa 31.12.2022, potvrdením o priemernej výške osobných príplatkov zamestnancov Mesta Zvolen zo

dňa 04.11.2024, odpoveďou žalovaného na sťažnosť žalobcu zo dňa 20.12.2022, výplatnou páskou
žalobcu za mesiac apríl 2023 a zistil tento skutkový stav:

8. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 01.01.2015 pracovnoprávny vzťah na základe Pracovnej
zmluvy č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX s dohodnutým druhom práce asistent primátora, kde ako

charakteristika základných pracovných činností bolo uvedené tvorivé riešenie úloh, ktoré si vyžaduje
vysoko koncepčné a tvorivé myslenie a schopnosť analýzy veľmi zložitých problémov a syntetické
myslenie s cieľom dosiahnuť značný kvalitatívny pokrok v danom odbore činnosti. Koordinovanie
celoštátnych alebo medzištátnych systémov so širokým vonkajšími a vnútornými väzbami. Ako miesto
výkonu práce bol dohodnutý Mestský úrad vo Zvolene. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do

31.12.2015, plat zamestnanca určený osobitným platovým dekrétom, pričom zamestnávateľ sa zaviazal
poukazovať plat na osobný účet žalobcu. K pracovnej zmluve č. X/XXXX bol vydaný opis pracovných
činností, ktoré zamestnanec prevzal dňa 29.12.2014.

9. Dohodouč.2kPracovnejzmluveč.X/XXXXzodňaXX.XX.XXXXdošlozmeneadoplneniupracovnej

zmluvy v bode 6, kde bolo uvedené nové znenie a to, že pracovný pomer sa uzatvára na dobu neurčitú.

10. Oznámením zo dňa 21.11.2022 žalovaný oznámil žalobcovi, že v zmysle pracovnej zmluvy č. X/
XXXX a popisu pracovnej funkcie je žalobca povinný v nevyhnutnej miere participovať na činnostiach
právneho oddelenia na činnostiach ostatných oddelení, odborných útvarov a ostatných organizačných

zložiek poskytovaním právnych stanovísk a konzultácií. V závere bolo uvedené, že žalovaný žiada
žalobcu, aby od 28.11.2022 vykonával pracovnú činnosť v kancelárii č. XXX na 3. poschodí Mestského
úradu.

11. Platovým dekrétom č. XXX/XXXX zo dňa 30.06.2022 bol žalobcovi určený od 01.07.2022 funkčný

plat pozostávajúci z tarifného platu vo výške 1171,50 Eur, zvýšenia tarifného platu o 15 % vo výške
176,- Eur a osobného príplatku vo výške 776,- Eur, pričom celková čiastka predstavovala sumu 2123,50
Eur. Platovým dekrétom XXX/XXXX zo dňa 25.11.2022 bol určený žalobcovi od 28.11.2022 funkčný
plat pozostávajúci z tarifného platu vo výške 1187,50 Eur, zvýšenia tarifného platu o 15 % vo výške
178,50 Eur a osobného príplatku vo výške 276,- Eur, spolu tak vo výške 1642,- Eur. Platovým dekrétom

č. XXX/XXXX zo dňa 30.12.2022 bol s účinnosťou od 01.01.2023 určený funkčný plat pozostávajúci
z tarifného platu vo výške 1271 Eur a zvýšenia tarifného platu o 15 % vo výške 191,- Eur, spolu tak vo
výške 1462,- Eur.12. Podľa rozhodnutia o odobratí osobného príplatku P: XX/XXXX zo dňa 30.12.2022 žalovaný
rozhodol, že žalobcovi, ktorého pracovný pomer vznikol na základe Pracovnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX sa v zmysle 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri

výkone práce vo verejnom záujme odoberá osobný príplatok v plnej výške s účinnosťou od 01.01.2023.
V odôvodnení bolo uvedené, že na základe F. XX/XXXX zo dňa 13.12.2022 o organizačnej zmene
Mestského úradu vo Zvolene sa pracovné miesto v útvare primátora v kancelárii primátora ruší
s účinnosťou od 01.01.2023. Nakoľko zamestnanec odmietol vykonávať inú prácu, ktorá zodpovedá jeho
vzdelaniu a praxi zamestnávateľ nemá inú primeranú prácu, vznikla v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka

práce prekážka na strane zamestnávateľa, a zamestnanec týmto dňom nebude plniť pracovné úlohy
pre zamestnávateľa. Keďže počas trvania prekážky v práci na strane zamestnávateľa a plynutia
výpovednej doby zamestnanec nebude vykonávať prácu a plniť pracovné úlohy, nie je právny ani iný
dôvod na poskytovanie osobného príplatku, ktorý sa ako fakultatívna zložka platu priznáva na ocenenie
mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce
nad rámec pracovných povinností. V závere bolo uvedené, že návrh na odobratie príplatku bol dňa

30.12.2022 prerokovaný so Základnou organizáciou SLOVES Mestský úrad Zvolen.

13. Žalovaný doručil žalobcovi dňa 09.01.2023 výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 02.01.2023 č.
P: XX/XXXX, v ktorej žalobcovi oznámil, že mu dáva výpoveď z pracovného pomeru v zmysle ust. § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom jeho pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby, ktorá

je trojmesačná. Výpoveď zo strany zamestnávateľa bola prerokovaná v súlade s Kolektívnou zmluvou
so Základnou organizáciou SLOVES Mestský úrad Zvolen dňa 30.12.2022. Pracovný pomer žalobcu
skončil tak dňa 30.04.2024.

14. Zo žiadosti o prerokovanie zníženia osobného príplatku Základnej organizácie SLOVES pri MsÚ

Zvolen, adresovanej Mestskému úradu Zvolen vyplynulo, že v súlade s § 10 ods. 5 zákona č. 553/2003
Z.z. bola ich žiadosť zo dňa 24.11.2022 prerokovaná, zistili sa stanoviská oboch zainteresovaných
a zaujali stanovisko. V odôvodnení bolo uvedené že zníženie osobného príplatku z dôvodu ukončenia
mandátu a volebného obdobia primátorky Mesta Zvolen až do rozhodnutia nového primátora o ďalšom
pôsobení zamestnanca A. B. C., defakto o preradení na pracovnú pozíciu na právnom oddelení.

Odôvodnenie považujú za neopodstatnené. Poukázali pri tom na § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003
Z.z. Ďalej uviedli, že zamestnanec nevykonával prácu nad rámec povinností, z uvedeného dôvodu
nevedia z akého dôvodu by mu mal byť znížený osobný príplatok, ak zostáva na tej istej pracovnej
pozícii. Ak by sa jednalo o preradenie na inú pracovnú pozíciu, so znížením osobného príplatku
by súhlasili za podmienky, že jeho výška bude minimálne vo výške najvyššieho osobného príplatku

zamestnanca na príslušnom oddelení. Uviedli, že preradenie zamestnanca na inú prácu ustanovuje § 55
Zákonníka práce. Podľa odôvodnenia preradenia ale tieto ustanovenie nie sú splnené (nejedná sa najmä
o preradenie zo zdravotných dôvodov). Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom
dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať.

15. Na výzvu súdu žalovaný predložil vyčíslenie odstupného spolu s vyjadrením. Vo vyjadrení uviedol,
že po zrušení miesta asistenta primátorky, na ktorom bol pracovne zaradený žalobca, navrhol žalobcovi
uzatvorenie Dohody o skončení pracovného pomeru k 31.12.2022 z dôvodov uvedených v § 60 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce. V návrhu dohody uviedol svoj záväzok uhradiť žalobcovi v najbližšom
výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru odstupné v zmysle Kolektívnej zmluvy, t.j. vo výške

piatich funkčných platov. Túto skutočnosť žalobca deklaroval aj v liste označenom ako Sťažnosť podľa
§ 13 ods. 7 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov č. P634/2022 zo dňa
20.12.2022. V prípade, že by žalobca uzatvoril Dohodu o skončení pracovného pomeru k 31.12.2022,
bol by mu vyplatil odstupné vo výške 8210,- Eur (5 funkčných platov t.j. 1642,- Eur x 5 = 8210,- Eur).
Ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že s účinnosťou od 01.01.2023 bolo zrušené miesto asistenta

primátora a žalobca neprijal ponúknuté iné pracovné miesto, on ako žalovaný nemal s účinnosťou od
01.01.2023 možnosť prideľovať prácu vznikla tak na jeho strane prekážka v práci. Žalobcovi vyplácal
priemernú mesačnú mzdu. Pracovný pomer so žalobcom sa skončil uplynutým výpovednej doby dňa
30.04.2023. Vo svojom vyjadrení poukázal na článok 17 Kolektívnej zmluvy.
Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobca pracoval u neho menej ako 10 rokov vyplatil mu odstupné

vo výške 4 funkčných platov, pričom za funkčný plat sa považoval plat podľa platového dekrétu ku dňu
skončenia pracovného pomeru, t. j. žalobcovi bola z titulu vyplatená suma 5848,- Eur.
Zároveň priložil Kolektívnu zmluvu Mesta Zvolen, Zvolenské kultúrne centrum, Základná organizácia
SLOVES Mestský úrad Zvolen zo dňa 28.12.2018, Zásady pre tvorbu a používanie sociálneho fonduzamestnancov mesta Zvolen a Zvolenského kultúrneho centra zastupovaných zo SLOVES MSÚ
zo dňa 28.12.2018, Zásady o účasti zamestnávateľa a zamestnancov Mesta Zvolen v doplnkovom
dôchodkovom sporení, návrh Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.12.2022, Potvrdenie

o priemernej výške osobných príplatkov zamestnancov Mesta Zvolen, výpočet čistej mzdy za mesiac
november 2022, december 2022, január 2023, február 2023, marec 2023, apríl 2023 v členený znížený,
pôvodný, rozdiel, sťažnosť podľa ust. §-u 13 ods. 7 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov – odpoveď, výplatnú pásku žalobcu za apríl 2023.

16. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi nimi existoval pracovnoprávny vzťah ani to, kedy
tento pracovnoprávny vzťah skončil. Medzi stranami sporu bolo sporné či má žalobca nárok na osobný
príplatok.

17. Podľa § 13 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný
zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre

oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon).

18. Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych

vzťahov musí byť v súlade so dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

19. Podľa § 13 ods.7 Zákonníka práce zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť
v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa ods. 1 a 2, nedodržaním podmienok

podľaods.3a6aporušenímprávapovinnostívyplývajúcichzpracovnoprávnehovzťahu,zamestnávateľ
je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu písomne odpovedať, vykonať nápravu,
upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

20. Podľa § 13 ods. 9 prvá veta Zákonníka práce zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo

právom chránené záujmy podľa ods. 1 až 8 boli porušení, má právo obrátiť sa na súd a domáhať sa
právnej ochrany.

21. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác
vo verejnom záujme (ďalej len zákon č. 553/2003 Z.z.) osobný príplatok je možné zvýšiť, znížiť alebo

odobrať na základe úrovne kvality plnenia pracovných úloh. Ak sa poskytuje osobný príplatok z dôvodu
vykonávania práce nad rámec pracovných povinností, poskytuje sa osobný príplatok zamestnancovi
počas trvania dôvodu, na základe ktorého mu bol priznaný. Po skončení vykonávania práce nad rámec
pracovných povinností zamestnávateľ zamestnancovi osobný príplatok odoberie alebo zníži na úroveň,
ktorá zodpovedá sume osobného príplatku pred jeho priznaním alebo zvýšením z dôvodu vykonávania

práce nad rámec pracovných povinností.

22. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov návrh na zníženie alebo odobratie osobného príplatku.

23. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Vo všeobecnosti platí, že mzda zamestnanca pozostáva z dvoch častí, a to základnej a pohyblivej;
základná zložka mzdy je pevná a zamestnávateľ je povinný ju zamestnancovi vyplatiť. Naproti tomu

pohyblivá zložka mzdy je variabilná a jej vyplatenie je viazané na splnenie stanovených podmienok,
napr. obratu spoločnosti, výkonnosti zamestnanca a podobne. Je na ľubovôli zamestnávateľa, či ju
vyplatí alebo nie. Pohyblivé zložky mzdy (napr. odmeny, rôzne príplatky), na ktoré má zamestnanec
nárok až po splnení zamestnávateľom určených kritérií môžu byť priznané nasledujúcimi formami:
stanovením v pracovnej zmluve alebo v platovom dekréte, stanovením v smernici, či inom internom

akte, udelením jednorazovo. Určenie podmienok pre priznanie pohyblivej zložky mzdy sa odporúča aj
v prípade, ak sú jednoducho vymedzené a ak sú komplikovanejšie, odporúča sa stanoviť ich napríklad
v smernici, čo môže byť výhodnejšie aj z dôvodu jednoduchšej zmeny podmienok. Vhodné je, aby boli
stanovené kritériá priznania, kritériá času, nárokovateľnosť pohyblivej zložky mzdy, rozhodné obdobiepriznania. Podmienky priznania a vyplatenia pohyblivej zložky mzdy by najmä v záujme zamestnávateľa
mali byť jednoznačne určené a písomne zaznamenané. Nárokovateľné plnenia sú také mzdové plnenia,
na ktoré má zamestnanec právny nárok po splnení konkrétnych podmienok uvedených v zákone,

pracovnej zmluve, prípadne v kolektívnej zmluve. Na poskytnutie nenárokovateľných plnení nemá
zamestnanecprávnynárokaichposkytnutiezávisívýlučneodrozhodnutiazamestnávateľa.Skutočnosť,
čijeudanéhozamestnávateľapohyblivázložkamzdynárokovateľná,činenárokovateľnámôže(nemusí)
vyplývať z pracovnej zmluvy, resp. z kolektívnej zmluvy. Nenárokovateľnou zložkou mzdy je taká,
ktorá sa zamestnancovi vyplatí pri splnení určitých nekonkrétnych, objektívne nemerateľných kritérií

(napríklad dosiahnutie vyššieho zisku spoločnosti, mimoriadneho pracovného nasadenia zamestnanca,
výrobných výsledkov alebo od dobrovoľného rozhodnutia zamestnávateľa). Nenárokovateľné zložky
mzdy majú dobrovoľnú povahu a ak sú viazané na neurčité kritéria, zamestnanec má nárok na
ich vyplatenie až vtedy, keď zamestnávateľ rozhodne, že zamestnancom tieto zložky vyplatí. Bez
takéhoto rozhodnutia zamestnanec nebude úspešný v prípade vymáhania týchto zložiek mzdy. A
to ani v prípade, ak splní kritériá stanovené zamestnávateľom na priznanie týchto zložiek mzdy

(napr. zamestnávateľ dosiahne vyšší zisk alebo zamestnanec bude mať vyššie pracovné nasadenie
v porovnaní s kolegami). Či zamestnávateľ takéto rozhodnutie prijme alebo nie, závisí len od jeho
vôle. Rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní pohyblivej zložky mzdy má tzv. konštitutívny účinok.
To znamená, že takýmto rozhodnutím sa nenárokovateľná zložka mzdy (odmeny, príplatky) mení na
nárokovateľnú. Ak zamestnávateľ takéto rozhodnutie vydá, je povinný zamestnancovi sľúbenú zložku

mzdy aj vyplatiť. Ak je vyplatenie odmien viazané na presne určené, objektívne merateľné kritéria, za
splnenia ktorých patrí zamestnancovi určitá výška peňazí (odmena, príplatok), vtedy môžeme hovoriť
o tom, že takáto zložka mzdy je nárokovateľná. V takomto prípade je rozhodnutie zamestnávateľa o
vyplatení odmeny iba deklaratívnej (oznamovacej) povahy, t. j. len formálne potvrdzuje už určitý stav (že
zamestnanec má nárok na odmeny, príplatky).

25. Súd zistil, že platovým dekrétom č. XXX/XXXX zo dňa 30.06.2022 bol žalobcovi určený osobný
príplatok vo výške 776,- Eur, následne Platovým dekrétom č. XXX/XXXX zo dňa 25.11.2022 bol tento
príplatok znížený na sumu 276 Eur a Platovým dekrétom č. XXX/XXXX zo dňa 30.12.2022 bol tento
osobný príplatok odobratý a to s účinnosťou od 01.01.2023. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného,

že by zákon č. 553/2003 Z. z. neobsahoval kritéria, resp. podmienky za ktorých môže dôjsť k zníženiu
alebo odobratiu osobného príplatku. Tieto kritéria sú uvedené v § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z.
podľa ktorého osobný príplatok je možné znížiť alebo odobrať len na základe úrovne kvality plnenia
pracovných úloh. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalovaného, že z dôvodu zrušenia pracovného
miesta a s tým súvisiacim vznikom prekážky na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka

práce ide o dôvod na odobratie osobného príplatku. Takýto dôvod zákon č. 553/2003 Z. z. v § 10 ods. 2
neupravuje. A teda súd je toho názoru, že dôvod na odobratie osobného príplatku nebol u žalobcu daný.
Z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie zamestnávateľa, teda Platový dekrét č. XXX/XXXX zo dňa
30.12.2022, ktorý je jednostranným právnym úkonom zamestnávateľa, za neplatný pre jeho rozpor so
zákonom č. 553/2003 Z. z., konkrétne s jeho § 10 ods. 2. Rovnako súd považuje za neplatný aj platový

dekrét č. XXX/XXXX zo dňa 25.11.2022, ktorým došlo k zníženiu osobného príplatku na sumu 276,-
Eur, nakoľko žalovaný neuviedol vo svojich vyjadreniach žiadne relevantné dôvody, ktoré viedli k jeho
zníženiu. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu, podľa ktorého ukončenie mandátu primátorky samo
o sebe neznamená zmenu úrovne kvality plnenia pracovných úloh a teda nie je zákonným dôvodom na
odobratie osobného príplatku. Skutočnosť, že rozhodnutia žalovaného, ktorými znížil a neskôr odobral

osobný príplatok žalobcovi, boli vydané v rozpore so zákonom č. 553/2003 Z.z. s jeho § 10 ods. 2 potvrdil
aj Inšpektorát práce Banská Bystrica vo svojom protokole.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti naďalej platí Platový dekrét č. XXX/XXXX zo dňa
30.06.2022, ktorým bol určený funkčný plat žalobcu, ktorého súčasťou je aj osobný príplatok vo výške

776,- Eur. Platový dekrét č. XXX/XXXX zo dňa 30.06.2022 súd považuje za rozhodnutie žalovaného,
ktorým bol žalobcovi priznaný osobný príplatok, ktorý sa týmto rozhodnutím považuje za nárokovateľnú
časť platu žalobcu. Žalobcom uplatnený nárok súd považuje za dôvodný, a to v nasledujúcom rozsahu.
V mesiaci november 2022 žalobca mal nárok na osobný príplatok vo výške 776,- Eur v zmysle Platového
dekrétu č. XXX/XXXX zo dňa 30.06.2022. Žalovaný platovým dekrétom č. XXX/XXXX zo dňa 25.11.2022

neoprávnene znížil žalobcovi osobný príplatok na sumu 276,- Eur s účinnosťou od 28.11.2022. Mesiac
november 2022 mal 20 pracovných dní. Rozdiel medzi pôvodne určeným osobným príplatkom a novo
určeným osobným príplatkom je 500,- Eur, čiže na jeden pracovný deň je to 25,- Eur (500,- Eur/20
pracovných dní). Za obdobie od 28.11.2022 do 30.11.2022 je to 75,- Eur (3 x 25,- Eur) a nie vovýške 78,55 Eur ako uviedol žalobca, preto mu súd priznal nárok na dlžnú časť mzdy za časť mesiaca
november 2022 vo výške 75,- Eur brutto po splnení daňových a odvodových povinností. V mesiaci
december mal žalobca nárok na osobný príplatok vo výške 776,- Eur v zmysle Platového dekrétu č.

211/2022, ktorý bol však na základe neplatného platového dekrétu č. XXX/XXXX znížený na sumu
276,- Eur. Za mesiac december 2022 tak žalobcovi vznikol nárok na dlžnú časť mzdy spočívajúci vo
výške rozdielu medzi osobným príplatkom priznaným platovým dekrétom č. XXX/XXXX a neoprávnene
zníženým osobným príplatkom platovým dekrétom č. XXX/XXXX vo výške 500,- Eur brutto po splnení
daňových a odvodových povinností. Za mesiace január, február, marec a apríl 2023 vznikol žalobcovi

za každý mesiac nárok na osobný príplatok vo výške 776,- Eur podľa platového dekrétu č. XXX/XXXX.
Žalobcovi na základe neplatného dekrétu č. XXX/XXXX bol osobný príplatok odobratý. Vzhľadom na
tieto skutočnosti súd priznal žalobcovi nárok na dlžnú časť funkčného platu za mesiac január 2023
vo výške 776,- Eur brutto po splnení daňových a odvodových povinností, za mesiac február 2023 vo
výške 776,- Eur brutto po splnení daňových a odvodových povinností, za mesiac marec 2023 vo výške
776,- Eur brutto po splnení daňových a odvodových povinností, za mesiac apríl 2023 vo výške 776,-

Eur brutto po splnení daňových a odvodových povinností.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že výpoveďou zo dňa 02.01.2023, ktorá
bola doručená žalobcovi dňa 09.01.2023, bol ukončený pracovný pomer žalobcu u žalovaného v zmysle
§ 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. V súlade s Kolektívnou zmluvou a jej článkom 17 ods. 1 písm.
b) vznikol žalobcovi nárok na odstupné vo výške 4 funkčných platov. Podľa predloženého výpočtu

odstupného považuje súd za preukázané, že pri výpočte odstupného žalovaný vychádzal z funkčného
platu určeného platovým dekrétom č. XXX/XXXX, ktorý súd považuje za neplatný právny úkon a súd je
toho názoru, že odstupné sa malo určiť v súlade s platovým dekrétom č. XXX/XXXX, kde funkčný plat
bol určený s prihliadnutím na osobný príplatok vo výške 776,- Eur. Súd tak priznal žalobcovi nárok na
dlžnú časť odstupného vo výške 3104,- Eur brutto (4 x 776,- Eur) po splnení daňových a odvodových

povinností.
Súd priznal žalobcovi nárok aj na dlžnú časť náhrady za nevyčerpanú časť dovolenky za kalendárny
rok 2023 vo výške 388,- Eur brutto po splnení odvodových a daňových povinností, nakoľko pri trvaní
pracovného pomeru žalobcu do 30.04.2023 prislúcha časť dovolenky za rok 2023 v trvaní 2 týždne čo
je 10 pracovných dní, pričom na jeden pracovný deň prislúcha čiastka vo výške 38,80 Eur (776 Eur/20

dní). Uvedený nárok nebol zo strany žalovaného ničím rozporovaný, preto ho súd priznal tak ako si ho
žalobca uplatnil.

27. Nakoľko sa žalovaný s plnením jednotlivých nárokov voči žalobcovi dostal do omeškania súd
priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 OZ. Pri určení výšky vychádzal súd

z § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že dňom od kedy patrí žalobcovi
nárok na jednotlivé úroky z omeškania je deň nasledujúci po dni, ktorý bol v Pracovnej zmluve č. 2/2015
dohodnutý ako výplatný termín.

28. Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

29. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 C.s.p., kedy súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol len vo veľmi nepatrnej časti, a to len vo výške sumy 3,55 Eur, keď
si žalobca uplatnil za časť mesiaca november 2022 dlžnú časť mzdy vo výške 78,55 Eur brutto, pričom
správne mala byť uplatnená suma 75,- Eur brutto, súd považuje úspech žalobcu v predmetnom spore
za úspešný v rozsahu 100%.

30. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355
ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. (Exekučný poriadok).