Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoPr/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123451869
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123451869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX E., proti žalovanému Mesto Zvolen, so
sídlom Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, o zaplatenie dlžnej mzdy, náhrady mzdy,
odstupného s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 3Cpr/7/2023-138 z 13. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku mení tak, že žalobu zamieta aj v tejto časti.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal doplatenia
častimzdyzamesiacnovember,december2022,zamesiacejanuár, február,marec,apríl2023,dlžného
odstupného a dlžnej náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku (I. výrok). Čiastočné zamietnutie žaloby
podľa výroku II. sa vzťahuje len k doplatku mzdy za mesiac november 2022, ktorý si žalobca uplatnil
sumou 78,55 € spolu so 7% úrokom z omeškania od 11.12.2022 do zaplatenia, ale podľa názoru súdu
prvej inštancie patrí žalobcovi doplatok mzdy za mesiac november 2022 len vo výške 75,- € spolu s

úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 01.12.2022 do zaplatenia. Rozdiel 3,55 € aj s úrokom z
omeškania z tejto sumy vyhodnotil ako nedôvodný nárok. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu (III. výrok) rozhodol podľa zásady úspechu v konaní.
1.1 Podľa zistenia súdu prvej inštancie vykonával žalobca na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa
29.12.2014 od 01.01.2015 pre žalobcu F. G. H. v priamej podriadenosti primátorky mesta Zvolen. Dňom
28.11.2022 zložil sľub a ujal sa funkcie nový primátor mesta Zvolen, ktorý nemal záujem o výkon F.
G. H. žalobcom. Žalobca odmietol ponuku zamestnávateľa na ukončenie pracovného pomeru dohodou

ku dňu 28.11.2022 bez vyplatenia odstupného. V pracovnom pomere zotrval žalobca u žalovaného až
do 30. apríla 2023, kedy jeho pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby podľa výpovede z
2. januára 2023 z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
(ďalej aj „Zákonník práce“).
1.2Nárokyžalobcupodriadilsúdprvejinštanciepodustanoveniazákonač.553/2003Z.z.oodmeňovaní
niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme (ďalej aj „zákon č. 553/2003 Z. z.“), jeho
§ 10 ods. 2 a 5, § 13 Zákonníka práce a § 39 a § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj

„Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), výšku úrokov z omeškania určil podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a vo vzťahu k nárokom strán
sporu o náhradu trov v konaní aplikoval § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej aj „C. s. p.“).1.3 Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcu, že zmena v osobe primátora mesta Zvolen
nemala vplyv na výšku jeho osobného príplatku priznaného mu platovým dekrétom č. 211/2022 z
30.06.2022 vo výške 776,- €. Zníženie osobného príplatku dňom 28.11.2022 zhodným s nástupom

nového primátora mesta Zvolen na 276,- € platovým dekrétom č. 505/2022 z 25.11.2022 a odobratie
osobného príplatku v plnej výške platovým dekrétom č. 522/2022 z 30.12.2022 považoval súd prvej
inštanciezaneplatnýjednostrannýprávnyúkonžalovanéhoprerozporsozákonom(§39OZ),konkrétne
s § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. s odôvodnením, že osobný príplatok bolo možné podľa § 10
ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. odobrať žalobcovi len na základe úrovne kvality plnenia pracovných

úloh, zmena v osobe primátora, ktorému bol žalobca podriadený ani zrušenie pracovného miesta G.
H., nie je dôvodom na odobratie osobného príplatku. Podľa názoru súdu prvej inštancie bol žalovaný
povinný v mesiaci november, december 2022, aj v období od januára do konca apríla 2023 vyplácať
žalobcovi plat vo výške určenej platovým dekrétom č. 211/2022 z 30. júna 2022, ktorým bol určený
funkčný plat žalobcu od 01.07.2022 v zložení tarifný plat 1 171,50 €, zvýšenie tarifného platu o 15 %
vo výške 176,- €, priznaný osobný príplatok vo výške 776,- €, spolu 2 123,50 € mesačne. Zo správy

zamestnávateľa o výške vyplatených zložiek platu žalobcovi súd prvej inštancie zistil, že žalovaný
odmeňoval žalobcu podľa platových dekrétov č. 505/2022 z 25.11.2022 a č. 522/2022 z 30.12.2022 a z
takto určených zložiek platu vychádzal aj pri výpočte náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok
2023 a odstupného pri skončení pracovného pomeru, preto žalobcovi priznal za mesiac november 2022
doplatok platu 75,- € (3 dni od 28.11. do 30.11 krát 25,- € pripadajúcich na deň z osobného príplatku

priznaného vo výške 776,- € platovým dekrétom č. 211/2022 z 30.06.2002), za mesiac december osobný
príplatok vo výške 500,- € (žalobcovi bolo vyplatených za tento mesiac na osobnom príplatku len 276,-
€ podľa platového dekrétu č. 505/2022 z 25.11.2022), za mesiac január, február, marec, apríl 2023
nebol vyplatený osobný príplatok žalobcovi vôbec a za tieto mesiace prináleží podľa názoru súdu prvej
inštancie žalobcovi osobný príplatok v plnej výške 776,- € za každý mesiac zvlášť podľa platového

dekrétu č. 211/2022 z 30.06.2022. V odstupnom vyplatenom žalobcovi pri skončení pracovného pomeru
v apríli 2023 nebol zohľadnený osobný príplatok vo výške 776,- €, na ktorý žalobcovi podľa názoru
súdu prvej inštancie nárok vznikol, čo bolo dôvodom uloženia povinnosti žalovanému doplatiť žalobcovi
dlžnú časť odstupného vo výške 3 104,- € (4 x 776,- €) a na náhrade mzdy za nevyčerpanú dovolenku
dlhuje podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný žalobcovi 388,- €. K tejto sume dospel súd prvej

inštancietak,žeosobnýpríplatok776,-€vydelilpočtom20dnísvýsledkom38,80€avynásobil10dňami
vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení strán sporu, že žalobcovi vznikol nárok na dovolenku za
rok 2023 v rozsahu 10 dní, ktoré nevyčerpal. Žalobe vyhovel súd prvej inštancie aj napriek vedomosti,
že od 28.11.2022 už práce vo funkcii G. H. žalobca nevykonával, keď celý mesiac december 2022
čerpal dovolenku a od januára až do apríla 2023 nepracoval pre prekážky na strane zamestnávateľa v

zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ktoré vznikli v dôsledku zrušenia pracovného miesta G. H. dňom
01.01.2023 podľa rozhodnutia žalovaného č. Rozh XX/XXXX o organizačnej zmene Mestského úradu
vo Zvolene zo dňa 13.12.2022. Zo znenia § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. podľa názoru súdu
prvej inštancie nie je možné vyvodiť, že nevykonávanie práce pre prekážku na strane zamestnávateľa
podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce je dôvodom na odobratie osobného príplatku. Na podporu svojej

argumentácie poukázal súd prvej inštancie na protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica z 9. februára
2023, ktorý zaujal rovnaký názor, že platové dekréty o znížení a odobraní osobného príplatku žalobcovi
boli vydané v rozpore so zákonom č. 553/2003 Z. z. Podľa zistenia súdu prvej inštancie si žalovaný
splnil povinnosť požiadať Základnú organizáciu SLOVES pri Mestskom úrade Zvolen o prerokovanie
odobratia osobného príplatku žalobcovi.

1.4 Aj keď súd prvej inštancie v bodoch 17 až 20 odôvodnenia citoval § 13 ods. 1, 3, 7, 9 Zákonníka práce
upravujúce zákaz diskriminácie a konania v rozpore s dobrými mravmi v pracovnoprávnych vzťahoch,
z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné vyvodiť, že by konanie zamestnávateľa vo
vzťahu k žalobcovi považoval za diskriminačné či rozporné s dobrými mravmi.
1.5 K obrane žalovaného, že osobný príplatok slúži na ocenenie práce zamestnanca a je plne závislý

od vôle zamestnávateľa, preto ide o nenárokovateľnú zložku platu, súd prvej inštancie po opise
všeobecných východiskových téz pre posúdenie, či ide o nárokovateľnú alebo nenárokovateľnú zložku
platu (bod 24 odôvodnenia) odpovedal v bode 25 tak, že ak sú platové dekréty č. 505/2022 z 25.11.2022
a č. 522/2022 z 30.12.2022 neplatné a platovým dekrétom č. 211/2022 z 30.06.2022 bol žalobcovi
priznaný osobný príplatok vo výške 776,- €, stala sa táto zložka jeho mzdy nárokovateľnou.

1.6 Dlžnú časť mzdy, odstupného a náhrady mzdy má žalovaný podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie
vyplatiť žalobcovi v brutto vyjadrení po splnení daňových a odvodových povinností spolu s úrokom z
omeškania vo výške určenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. ku dňu omeškania s jednotlivými zložkamimzdy, náhrady mzdy a odstupného do zaplatenia. Vo výroku rozhodnutia opomenul súd prvej inštancie
uviesť, že úroky z omeškania v priznanej výške prislúchajú ročne.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný obmedzujúc ho podľa obsahu na časť,
ktorou bolo žalobe vyhovené a uložená žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania (výroky
I. a III.). Za odvolacie dôvody žalovaný označil všetky odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 C.
s. p. mimo odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku (rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd), hoci prvotne vytýka, že súd prvej inštancie nesprávne

posúdil príslušnosť súdu podľa § 24 písm. c) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je na konanie
vindividuálnychpracovnoprávnychsporochasporochzkolektívnychpracovnoprávnychvzťahov,štrajku
a výluky pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
O nárokoch žalobcu však rozhodla sudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica, vykonávajúca funkciu na
pracovisku Brezno. Žalovaný tvrdí, že vec nemohla byť prejednávaná na pracovisku Brezno Okresného
súdu Banská Bystrica ani podľa rozvrhu práce Okresného súdu Banská Bystrica, kde je v časti II. Výkon

súdnictva pod bodom 2/ Pravidlá prideľovania vecí A/ Pravidlá určovania zákonného sudcu uvedené,
že pracovnoprávne spory spadajúce do obvodu sídla súdu, Okresného súdu Lučenec, Zvolen, Žiar nad
Hronom sa vybavujú v obvode sídla súdu (žalovaný neuvádza dátum účinnosti rozvrhu práce Okresného
súdu Banská Bystrica v tomto znení - poznámka odvolacieho súdu). Žalovaný ďalej dôvodil, že ak je
podľa § 13 Civilného sporového poriadku na konanie v prvej inštancii miestne príslušný všeobecný súd

žalovaného, ak nie je ustanovené inak a všeobecným súdom právnickej osoby podľa § 15 C. s. p. je
súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo, miestna príslušnosť všeobecného súdu žalovaného
by spadala do obvodu Okresného súdu Zvolen a tento spor mal byť zaradený do obvodu sídla súdu, t. j.
mal byť prejednávaný na Okresnom súde Banská Bystrica, nie na jeho pracovisku v Brezne. Túto časť
odôvodnenia odvolania podriadil žalovaný pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) Civilného

sporového poriadku, že neboli splnené procesné podmienky.
2.1 Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) f) (súd nesprávne procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) žalovaný

konkretizoval tak, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, čím porušil právo
žalovaného na spravodlivý proces a vo veci rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu, čím dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, že osobný príplatok bol žalobcovi odobratý v rozpore s § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003
Z. z. Pri rozhodovaní o znížení a odobratí osobného príplatku vzal žalovaný do úvahy zmenu kvality

plnenia pracovných úloh a zníženie objemu vykonávania pracovných úloh a odobratie osobného
príplatku po skončení povinností, za výkon ktorých bol priznaný, umožňuje zákon č. 553/2003 Z. z. v
§ 10 ods. 3. Oznámením zo dňa 21.11.2022 bol žalobca upozornený, že v zmysle pracovnej zmluvy
č. 2/2015 a popisu pracovnej funkcie je povinný v nevyhnutnej miere participovať na činnostiach
právneho oddelenia, na činnostiach ostatných oddelení, odborných útvarov a ostatných organizačných

zložiek poskytovaním právnych stanovísk a konzultácií. Žalobca nikdy na miesto na právnom oddelení
nenastúpil, neboli mu zadávané vyššie uvedené pracovné úlohy, zostal zaradený na pôvodnej
pracovnej pozícii, avšak ani na jeho pozícii G. H. mesta Zvolen mu neboli zadávané pracovné úlohy.
Pracovné povinnosti G. H. boli úzko späté so zadávaním úloh od primátora. K zníženiu osobného
príplatku platovým dekrétom č. 505/2022 z 25.11.2022 došlo práve z dôvodu nezadávania pracovných

úloh žalobcovi nadriadeným primátorom a nemožnosti naďalej ohodnocovať kvalitu vykonanej práce
žalobcom. Žalovaný naďalej aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8Cdo/198/2020, 5Cdo/128/2016 a Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8Cpr/5/2013 zastáva názor,
že osobný príplatok je fakultatívnou zložkou platu, ktorú môže zamestnávateľ priznať, zvýšiť, znížiť a
odobrať na základe posúdenia mimoriadnych osobných schopností, dosahovania pracovných výsledkov

alebo vykonávania práce nad rámec svojich osobných povinností. Spôsob zníženia a odobratia
osobného príplatku bol súladný so zákonom. Stalo sa tak na písomný návrh vedúceho zamestnanca
a po prerokovaní zníženia a odobratia s odborovou organizáciou. Ktoré skutkové zistenia súdu prvej
inštancie sú nesprávne, žalovaný nekonkretizoval.
2.2 K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku (konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) žalovaný uviedol len ako si
odborná literatúra vysvetľuje tento odvolací dôvod, že sa pod ním rozumie „error in procedendo“ -
porušenie ustanovenia zákona upravujúceho konanie od začiatku až do skončenia, avšak bez vzťahuk prejednávanej veci, v čom žalovaný vidí vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie v tejto konkrétnej veci.
2.3 Podľa odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písm. e) a g) žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že

nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluch svedkyne I. J. E., primátorky mesta Zvolen do 27.11.2022,
ktorej G. žalobca bol, hoci tento dôkaz bol potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, preto je v
odvolacom konaní prípustný ďalší prostriedok procesnej obrany. Výsluch I. J. E. by objasnil relevantné
skutočnosti v prípade (žalovaný nevysvetlil, čo považuje za „relevantné skutočnosti v prípade“, ktoré by
sa výsluchom I. J. E. mali zistiť - poznámka odvolacieho súdu).

2.4 Výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie označil žalovaný za nepresný z dôvodu, že pri priznaných
úrokoch z omeškania súd prvej inštancie neuviedol, či sa jedná o ročné úroky a nespresnil, z akej sumy
majú byť úroky vypočítané. Tým by podľa názoru odvolateľa mohol byť naplnený odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku.
2.5 Prvoinštančný súd zaujal nesprávny právny názor o neplatnosti platových dekrétov. Platovému
dekrétu č. 522/2022 z 30.12.2022 predchádzalo Rozhodnutie o odobratí osobného príplatku P: 02/2023

z 30.12.2022. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného mal preskúmať toto rozhodnutie a v prípade
potreby ho zrušiť.
2.6 Žalovaný navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo ho
zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá v celom rozsahu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a upozornil,
že chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v rozsudku je možné odstrániť vydaním
opravného uznesenia. Žalovaný podľa názoru žalobcu v odvolaní neuviedol skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali zrušenie a/alebo zmenu prvostupňového rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica.
Žalobca citoval z dôvodovej správy zákonodarcu k zmene § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. a tiež

z rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Cdo/198/2020, z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ môže znížiť alebo
odobrať osobný príplatok, avšak aj dobrovoľnosť/kompetencia zamestnávateľa pri znížení a odobratí
príplatku je ohraničená a platí iba za splnenia podmienky, že postup zamestnávateľa nevykazuje žiadne
znaky rozporu s dobrými mravmi, resp. zamestnávateľa nevedie diskriminačný dôvod alebo iný rozpor
s právnym predpisom. Žalovaný znížil a odobral žalobcovi osobný príplatok z iných, ako zákonom

stanovených dôvodov. Osobný príplatok nebol znížený, resp. odobratý z dôvodu zmeny úrovne
kvality plnenia pracovných úloh. Znížením osobného príplatku (spojeným s faktickým jednostranným
preradením na inú prácu) sa žalovaný snažil výlučne docieliť to, aby žalobca sám dal výpoveď z
pracovného pomeru a žalovaný by sa so žalobcom nemusel dohodnúť na skončení pracovného pomeru
ani mu vyplácať odstupné z takej výšky mzdy, ktorú mal žalobca priznanú v dobe do začiatku tohto

sporu, t. j. do 27.11.2022. Zamestnávateľ porušil ustanovenie § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. a
konal v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne vo výroku.

4. Na vyjadrenie žalobcu zareagoval žalovaný v podaní z 23.12.2024 tak, že trvá na svojom odvolaní a

dôvodoch v ňom uvedených a upozornil, že ustanovenia zákona č. 553/2003 Z. z. o možnosti odobrať
osobný príplatok je potrebné vykladať tak, že aj v prípade, ak zamestnanec prácu nevykonáva (a to z
akýchkoľvek dôvodov), nemôže ani kvalitne plniť pracovné úlohy, v dôsledku čoho zamestnávateľovi
vzniklo právo odňať zamestnancovi osobný príplatok. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu, že vo veci
zníženiaosobnéhopríplatkukonalžalovanývrozporesdobrýmimravmiaviedolhoktomudiskriminačný

dôvod alebo iný rozpor s právnym predpisom. Žalovanému nie je zrejmé, v čom vidí žalobca rozpor s
dobrými mravmi, resp. na aký diskriminačný dôvod alebo iný rozpor s právnym predpisom poukazuje. V
priebehu konania na súde prvej inštancie neboli preukázané skutočnosti tvrdené žalobcom, že znížením
osobného príplatku spojeným s faktickým jednostranným preradením na inú prácu sa žalovaný snažil
výlučne docieliť to, aby žalobca sám dal výpoveď z pracovného pomeru bez vyplatenia odstupného z

takej výšky mzdy, ktorú mal žalobca priznanú do 27.11.2022. Zopakoval že, ak súd priznal žalobcovi
nárok na mzdu, náhradu mzdy a odstupného s príslušenstvom, mal preskúmať rozhodnutie o odobratí
osobného príplatku sp. zn. P: 02/2023 z 30.12.2022 a v prípade potreby ho zrušiť.

5.KrajskýsúdvBanskejBystricifunkčnepríslušnýnarozhodnutieoodvolanížalovanéhopodľa§34ods.

1 C. s. p. nenariadil vo veci odvolacie pojednávanie po zistení, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav
úplne a správne, dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné opakovať ani doplniť
výsluchom svedkyne I. J. E. (žalovaný vykonanie tohto dôkazu v odvolacom konaní ani nenavrhoval)
a vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a to ibav rozsahu odvolania žalovaného, ktorým je podľa § 379 C. s. p. viazaný. Odvolací súd je viazaný aj
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a mimo nich ex offo odvolací súd skúma podľa § 380 ods. 2 C.
c. p. len prípadnú existenciu vád týkajúcich sa procesných podmienok, takéto vady odvolací súd nezistil.

Zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov bol za dôvodne uplatnený vyhodnotený odvolacím
súdom len odvolací dôvod o nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného
sporového poriadku a z dôvodu odlišného právneho posúdenia veci zmenil odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. v napadnutej časti (I. výrokovej vete) tak, že žalobu zamietol aj v
tejto časti. Podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. rozhodol odvolací súd o trovách celého konania podľa pomeru

úspechu strán v konaní.

6. Žalobca adresoval žalobu Okresnému súdu Banská Bystrica. Na sídlo súdu bola žaloba doručená
01.12.2023. Civilný sporový poriadok k tomuto dňu v § 24 písm. c) upravoval, že na konanie v
individuálnychpracovnoprávnychsporochavsporochzkolektívnychpracovnoprávnychvzťahov,štrajku
a výluky je príslušný Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici. Tým

je určená kauzálna príslušnosť súdu na konanie o individuálnom pracovnoprávnom spore, preto sa
na určenie príslušnosti súdu nepoužijú všeobecné ustanovenia o miestnej príslušnosti súdu § 13 a
15 Civilného sporového poriadku. Obvody krajských súdov určuje zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach
a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov. Obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 1 zákona č.

371/2004 Z. z. tvoria obvody Okresného súdu Banská Bystrica, Okresného súdu Lučenec, Okresného
súdu Rimavská Sobota, Okresného súdu Zvolen a Okresného súdu Žiar nad Hronom. Ten istý predpis
určuje aj sídla a obvody okresných súdov. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 371/2004 Z. z. sídlom Okresného
súdu Banská Bystrica je mesto Banská Bystrica; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Banská
Bystrica a Brezno. Okresný súd Banská Bystrica má pracovisko v meste Brezno.

6.1 Nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že ak je v § 24 písm. c) Civilného sporového poriadku
ustanovené, že kauzálne príslušným súdom na prejednanie individuálneho pracovnoprávneho sporu pre
obvod krajského súdu je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica, nemôže byť vec prejednaná
na pracovisku tohto okresného súdu. Kto sa považuje za zákonného sudcu určuje zákon č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva

funkciu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a
rozhodovanie o prejednávanej veci. Z uvedeného dôvodu je potrebné ustáliť, akým spôsobom upravoval
rozvrh práce Okresného súdu Banská Bystrica prideľovanie vecí v individuálnych pracovných sporoch
medzisudcovOkresnéhosúduBanskáBystrica.ZasudcuOkresnéhosúduBanskáBystricasapovažujú
aj sudcovia pôsobiaci na pracovisku Brezno.

6.2 Rozvrh práce Okresného súdu Banská Bystrica na rok 2023 účinný od 01.12.2023 v článku II.
Výkon súdnictva prehľad súdnych registrov a používané skratky súdnych registrov v bode 2/ Pravidlá
prideľovania vecí časť A/ Pravidlá určovania zákonného sudcu upravoval prideľovanie vecí v súlade s
§ 51b zákona č. 757/2004 Z. z. podľa rozvrhu práce založenom na obvodovom systéme pre hlavné

súdne agendy: občianskoprávna agenda trestnoprávna agenda, rodinnoprávna agenda. V obvode sídla
súdu sa podľa rozvrhu práce účinného ku dňu nápadu veci na Okresný súd Banská Bystrica vybavovala
občianskoprávna agenda s výnimkou pracovnoprávnych sporov podľa bodu 5. písm. b) v článku II.
a agendy podľa bodu 4. článku II. V obvode pracoviska Brezna sa tiež vybavovala občianskoprávna
agenda s výnimkou pracovnoprávnych sporov podľa bodu 5. písm. a) článku II. a agendy podľa bodu 4.

článku II. V článku II. pod bodom 5. pod písmenom a) je uvedené, že pracovnoprávne spory spadajúce
do obvodu sídla súdu, Okresného súdu Lučenec, Zvolen a Žiar nad Hronom sa vybavujú v obvode
sídla súdu a podľa písmena b) pracovnoprávne spory spadajúce do obvodu pracoviska Brezno a do
obvodu Okresného súdu Rimavská Sobota sa vybavujú v obvode pracoviska Brezno. Výslovne je v
rozvrhupráceustanovené,ževprípadepochybnostíjerozhodujúcebydlisko,resp.sídložalobcu.Zhrnúc

uvedené odvolací súd uvádza, že pri rozvrhu práce založenom na obvodovom systéme mohol Okresný
súd Banská Bystrica vyčleniť, ktoré pracovnoprávne spory bude vybavovať pracovisko Brezno. Do tejto
kategórie sporov spadal aj spor vyvolaný žalobcom s bydliskom v Brezne, preto námietka nesprávne
obsadeného súdu a rozhodovanie vo veci nepríslušným súdom nebola dôvodne vznesená. Pridelenie
veci náhodným výberom medzi sudcov Okresného súdu Banská Bystrica je potvrdené elektronickou

podateľňou Okresného súdu Banská Bystrica na č. l. 38 spisu, kde sú uvedení sudcovia zaradení do
náhodného výberu, aj výsledok generovania pridelenia veci náhodným výberom pomocou technických
a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.7. Súd prvej inštancie správne ustálil rozhodujúcu otázku, ktorú bolo potrebné v spore vyriešiť. Skutkové
zistenia súdu prvej inštancie o vzniku pracovného pomeru žalobcu, jeho pracovnom zaradení, popisu
funkčných povinností, obdobia skutočného výkonu práce, skončenia pracovného pomeru a postupu

zamestnávateľa pri znižovaní a odobratí osobného príplatku žalobcovi sporné neboli. Strany sporu sa
nezhodli v názore, či mohol zamestnávateľ podľa § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. znížiť a odobrať
žalobcoviosobnýpríplatok,keďužprácuG.H.podľapôvodnéhofunkčnéhozaradenianevykonával.Súd
prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne posúdil úkony žalovaného, ak ich považoval
za rozporné s § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z.

8. Žalobca bol zamestnancom obce (mesta Zvolen), z uvedeného dôvodu sa na odmeňovanie žalobcu
musí aplikovať zákon č. 553/2003 Z. z., ktorý upravuje odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme u zamestnávateľa, ktorým sú podľa § 1 ods. 1 písm. d) vyššie územné celky a obce, ak
nie je ustanovené inak. Režim zákona a odmeňovania žalobcu podľa zákona č. 552/2003 Z. z. tvrdili obe
strany sporu a tento právny predpis aplikoval aj súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie použil správny

právny predpis, nesprávne ho však vyložil a aplikoval.

9. Z pracovnej zmluvy č. 2/2015 z 22.12.2014 v znení jej dodatku z 09.12.2015 vyplýva, že pracovný
pomer žalobcu u žalovaného vznikol dňom 01.01.2015. Žalobca bol prijatý na funkciu G. H. na
dobu neurčitú. Funkciu mal vykonávať na Mestskom úrade vo Zvolene. Plat zamestnanca sa určoval

osobitným platovým dekrétom. Pracovné činnosti, ktoré mal žalobca ako asistent primátora vykonávať,
boli popísané v pracovnej zmluve z 22.12.2014 takto: tvorivé riešenie úloh, ktoré si vyžaduje vysoko
koncepčné a tvorivé myslenie a schopnosť analýzy veľmi zložitých problémov a syntetické myslenie
s cieľom dosiahnuť značný kvalitatívny pokrok v danom odbore činnosti. Koordinovanie celoštátnych
alebo medzištátnych systémov so širokými vonkajšími a vnútornými väzbami. V pracovnej zmluve

bola definovaná aj najzložitejšia činnosť, ktorú bude žalobca vykonávať ako tvorba medzinárodných
zmlúv alebo iných medzinárodných dokumentov, vypracúvanie právnych expertíz a právnych riešení
na celoštátnej úrovni alebo s väzbou na zahraničie. Podrobnejší popis pracovných povinností žalobcu
je uvedený v pracovnej náplni vyhotovenej 1. augusta 2016 (č. l. 106 spisu) a v pracovnej náplni
z 01.01.2019 na č. l. 107 a 108 spisu. Žalobca podľa popisu funkcie z 01.01.2019 zodpovedal za

prípravu podkladov pre obchodné stretnutia a rokovania primátorky mesta Zvolen, organizovanie a
koordinovanie obchodných stretnutí primátorky mesta Zvolen, vypracovávanie zápisníc z pracovných
porád a rokovaní na úrovni primátorky mesta Zvolen, vybavovanie telefonickej a e-mailovej poštovej
komunikácie vo svojej odbornej pôsobnosti, spracovávanie podkladov a vytváranie prezentácií z
obchodných rokovaní primátorky mesta Zvolen. Mal kontrolovať plnenie úloh z hľadiska časového a

vecného zadaných na rokovaní primátora, spracovať a kompletizovať informačné a odborné podklady
pre potreby primátorky, koordinovať stanoviská odborných útvarov mesta k materiálom na pracovné
rokovania, bol oprávnený zadávať čiastkové úlohy vedúcim odborných útvarov pre vypracúvanie
právnych dokumentov a právnych expertíz, pripomienkovať návrhy zákonov a nariadení a mal rozsiahle
povinnosti počnúc vyhotovovaním a evidovaním záznamov z porád a pracovných stretnutí, mal sledovať

plnenie zadaných úloh primátorom, aj plnenie úloh primátora, tiež mal viesť a vybavovať právnu
agendu súvisiacu s pôsobnosťou mesta Zvolen, ktorá nepatrí do kompetencie právneho oddelenia,
aj v nevyhnutnej miere participovať na činnostiach právneho oddelenia a na činnostiach ostatných
oddelení odborných útvarov a ostatných organizačných zložiek, poskytovať právne rady, konzultácie a
informácie o právnych predpisoch, zastupovať mesto pred súdmi v súdnych sporoch, ak problematika

nebola zverená právnej kancelárii a iné. Uvedené úlohy si ako G. H. podľa zistenia súdu prvej
inštancie žalobca plnil len do 27.11.2022, kedy skončila funkcia primátorky mesta Zvolen I. J. E..
Novozvolený primátor mesta Zvolen I. K. B., ktorý zložil sľub 28.11.2022 pracovné úlohy žalobcovi ako
asistentovi primátora neprideľoval. Podľa pokynov zamestnávateľa mal odo dňa 28.11.2022 žalobca
vykonávať činnosti na právnom oddelení, avšak tomuto pokynu sa žalobca nepodriadil, nedošlo k zmene

pracovnej zmluvy. Podľa správy žalovaného z 18.02.2025 doručenej odvolaciemu súdu na jeho žiadosť
v mesiaci november 2022 vykonával žalobca funkciu asistenta primátorky do 27.11.2022. V dňoch
28.11.2022 a 29.11.2022 bol žalobca u lekára, prácu pre zamestnávateľa nevykonával, pracoval iba
v deň 30.11.2022. Sám žalobca v žalobe uviedol, že v mesiaci december 2022 pre žalovaného prácu
nevykonával, iba čerpal riadnu dovolenku a od 01.01.2023 do 30. apríla 2023 už funkciu G. H. vykonávať

nemohol z dôvodu, že bola rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene táto funkcia zrušená.
V komunikácii so zamestnávateľom, vrátane primátora I. K. B., žalobca za prirodzené označoval „že
nový primátor si so sebou prináša svoj tím“, oznamoval, že plne rešpektuje toto nepísané pravidlo
a je preto ochotný na podnet zamestnávateľa ukončiť svoj pracovný pomer na Mestskom úrade voZvolene dohodou k 31.12.2022 s výplatou odstupného podľa kolektívnej zmluvy. Žalobca iba naznačuje,
že žalovaný vo vzťahu k nemu postupoval pri určení osobného príplatku, jeho znížení a odobratí, ako
aj prijatí organizačnej zmeny v rozpore s dobrými mravmi, ale prijal výpoveď z pracovného pomeru a

nebránil sa proti nej žalobou na súde. Odvolací súd nehodnotí konanie žalovaného ako zamestnávateľa
za rozporné s dobrými mravmi a § 13 ods. 3 Zákonníka práce, keď z komunikácie predchádzajúcej
výpovedi zamestnávateľa a zníženiu osobných príplatkov vyplýva, že primátorka mesta Zvolen I. J. E.
dňa 21.11.2022 v súvislosti s ukončením jej volebného obdobia ku dňu 28.11.2022 oznámila žalobcovi,
že až do rozhodnutia nového primátora o jeho ďalších úlohách a ďalšom pôsobení u zamestnávateľa

mesto Zvolen má v súlade s popisom pracovnej funkcie vykonávať činnosti na právnom oddelení a tento
pokyn bol v súlade s pracovnou náplňou žalobcu, ktorý sa napriek tomu odmietol pokynu priameho
nadriadeného podriadiť. Na sťažnosť žalobcu voči postupu zamestnávateľa odpovedal už primátor
mesta Zvolen I. K. B. dňa 20.12.2022, v ktorom mu oznamoval, že dňom 13.12.2022 bolo vydané
rozhodnutie primátora mesta Zvolen sp. zn. Rozh 06/2022, ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2023 ruší
pracovné miesto v útvare primátora v kancelárii primátora s názvom G. H. a ponúkol žalobcovi dohodu

o skončení pracovného pomeru k 31.12.2022 z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce s prísľubom výplaty odstupného vo výške piatich funkčných platov. Ani na takto ponúkanú
dohodu o skončení pracovného pomeru s výplatou odstupného žalobca nepristúpil. Zníženie osobného
príplatku žalobcu od 28.11.2022 na 276,- € mesačne nie je možné považovať za diskriminačné konanie
zamestnávateľavovzťahukžalobcovipodľa§13ods.1,2Zákonníkapráce(čožalobcaaninetvrdil),keď

podľa potvrdenia zamestnávateľa zo 04.11.2024 na č. l. 128 spisu priemerná výška osobných príplatkov
zamestnancov mesta Zvolen v mesiaci november 2022 sa rovnala 276,60 €. Žalobcovi sa tento osobný
príplatok ponechal napriek tomu, že fakticky si svoje pracovné povinnosti neplnil a prácu vyplývajúcu
mu z pracovnej náplne odmietol vykonávať.

10. Bezdôvodne žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal výsluch svedkyne I. J. E., keď
návrh na vykonanie tohto dôkazu prednesený na pojednávaní dňa 13.11.2024 bol podmienený tým, že
„ak by bolo sporné zníženie, resp. odňatie osobného príplatku žalobcovi“; uskutočnenie týchto úkonov
žalovaným sporné nebolo, preukazovali ich listinné dôkazy, preto výsluch svedkyne I. E. potrebný nebol.

11. Žalovaný na podporu svojej argumentácie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie opakovane
poukazoval na uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/198/2020, v ktorom mal byť vyjadrený názor
dovolacieho súdu, že osobný príplatok slúžiaci na ocenenie práce zamestnanca je plne závislý
od vôle zamestnávateľa, pričom zákon predpokladá, že táto vôľa zamestnávateľa môže byť počas
plynutia pracovného pomeru menená a zmenená i bez zmeny kvality práce zamestnanca, napr.

nadobudnutím nových, resp. hlbších vedomostí zamestnávateľa o charaktere a kvality vykonávanej
prácezamestnanca.Jepotrebnéuviesťnapravúmieru,žeNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvuznesení
sp. zn. 8Cdo/198/2020 žiadny záver k otázke možnosti zníženia či odňatia osobného príplatku nezaujal,
keď dovolanie žalobkyne ako neprípustné podľa § 447 písm. f) Civilného sporového poriadku bez
vecného posúdenia dovolania odmietol.

11.1 Rozsudkom z 27. marca 2018 sp. zn. 5Cdo/128/2016 zamietol Najvyšší súd SR dovolanie
žalobkyne vo veci zaplatenia osobného príplatku, ktorý mal byť odobratý žalobkyni v rozpore so
zákonom č. 553/2003 Z. z. Najvyšší súd rozhodoval vo veci rovnako ako súdy nižšej inštancie podľa
zákona č. 553/2003 Z. z. v znení predchádzajúcom novele uskutočnenej zákonom č. 470/2019 Z. z., z
uvedeného dôvodu sa toto rozhodnutie nemôže vzťahovať k výkladu § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003

Z. z. v znení účinnom od 01.01.2020. Pre odvolacím súdom posudzovanú vec je rozhodnutie sp. zn.
5Cdo/128/2016 nápomocné v časti, v ktorej sa najvyšší súd vyjadruje k spôsobu odňatia osobného
príplatku zamestnancovi formou rozhodnutia – oznámenia o výške funkčného platu, čo podporuje
názor odvolacieho súdu, že ide o rozhodnutie zamestnávateľa, nie právny úkon, ktorého platnosť by
mal súd posudzovať podľa § 39 OZ, ako aj časť citujúca z § 10 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z., v

ktorom je uvedené, že zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných
pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností možno priznať
osobný príplatok, čo znamená, že na priznanie osobného príplatku nie je právny nárok.

12. Žalovaný ako zamestnávateľ určoval žalobcovi plat platovým dekrétom, v ktorom uviedol platovú

triedu, platový stupeň pracovných činností podľa nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z. z., ktorým sa
ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a
dopĺňaní, tarifný plat, zvýšenie tarifného platu a výšku osobného príplatku, aj dátum účinnosti platového
dekrétu. Súd prvej inštancie nesprávne posudzoval rozhodnutia zamestnávateľa o výške platu akoprávny úkon zamestnávateľa, ktorý podlieha § 39 Občianskeho zákonníka (z hľadiska posudzovania
jeho platnosti). V právnych vzťahoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa uplatňuje Zákonník
práce, ktorý upravuje práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa. Oprávnenie zamestnávateľa

určiť zamestnancovi plat (mzdu podľa Zákonníka práce) vyplýva z jeho kompetencií ako subjektu
prideľujúceho prácu zamestnancovi a tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť zamestnávateľa
ohodnotiť prácu vykonávanú zamestnancom, oznámiť zamestnancovi výšku jeho platu (mzdy). Kontrola
postupu zamestnávateľa pri určení hodnoty práce a výplaty priznanej mzdy nespočíva v posudzovaní
platnosti rozhodnutia zamestnávateľa o výške platu či mzdy ako formálneho právneho úkonu, ale

v oprávnení súdu uložiť zamestnávateľovi na návrh zamestnanca povinnosť doplatiť mzdu, prípadne
náhradu mzdy, odstupné či akékoľvek iné zložky mzdy a platu, ak konal pri jeho určení a výplate
zamestnávateľ v rozpore so zákonom. Platový dekrét nie je právnym úkonom zamestnávateľa, ide len o
vonkajšiu formu rozhodnutia zamestnávateľa o určení výšky platu (mzdy). Za nesprávny názor považuje
odvolací súd názor vyjadrený súdom prvej inštancie v bode 25, že platový dekrét ako jednostranný
právny úkon zamestnávateľa je neplatný pre jeho rozpor s § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z.

13. Žalobca si svoj nárok odvodzuje od platového dekrétu č. 211/2022 z 30.06.2022, ktorým bol určený
tarifný plat žalobcu sumou 1 171,50 €, zvýšenie tarifného platu o 15 % sumu 176,- € a bol mu priznaný
osobný príplatok 776,- €. Celkový mesačný plat žalobcu tak súčtom predstavoval 2 123,50 €. Žalobca
tvrdí, že zamestnávateľ nemal dôvod na zníženie osobného príplatku a jeho odobratie a konal v rozpore

s § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. S jeho názorom odvolací súd nesúhlasí.

14. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2022 zamestnancovi
na ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za
vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností možno priznať osobný príplatok až do sumy

zodpovedajúcej ustanovenému limitu; to sa nevzťahuje na zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v §
1ods.1písm.g).Osobnýpríplatoksaurčípevnousumouzaokrúhlenouna50eurocentovnahor.Osobný
príplatok je možné zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe úrovne kvality plnenia pracovných úloh. Ak sa
poskytuje osobný príplatok z dôvodu vykonávania práce nad rámec pracovných povinností, poskytuje sa
osobnýpríplatokzamestnancovipočastrvaniadôvodu,nazákladektoréhomubolpriznaný.Poskončení

vykonávania práce nad rámec pracovných povinností zamestnávateľ zamestnancovi osobný príplatok
odoberie alebo zníži na úroveň, ktorá zodpovedá sume osobného príplatku pred jeho priznaním alebo
zvýšením z dôvodu vykonávania práce nad rámec pracovných povinností.

15. Ustanovenie § 10 zákona č. 553/2003 Z. z. bolo zmenené a rozšírené o ods. 2 v znení: osobný

príplatok je možné zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe úrovne kvality plnenia pracovných úloh už
zákonom č. 470/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2020. Dôvodová správa k zákonu č. 470/2019 Z.
z. k vsunutiu ods. 2 do § 10 zákona č. 553/2003 Z. z. uvádzala, že otázka priznania osobného príplatku
je naviazaná na osobné schopnosti, dosahované pracovné výsledky alebo vykonávanie práce nad
rámec pracovných povinností. Aj keď to zo zákona výslovne nevyplýva, je zrejmé, že aj pri odoberaní,

resp. znižovaní osobného príplatku by mali byť aplikované rovnaké kritériá. Z dôvodu predchádzania
aplikačných problémov sa navrhuje, aby aj odoberanie a znižovanie osobného príplatku súviselo s
kvalitatívnym výkonom práce zamestnanca. Súčasne sa z dôvodu vyššej miery ochrany záujmov
zamestnanca navrhovalo uložiť zamestnávateľovi povinnosť prerokovať zníženie alebo odobratie
osobného príplatku so zástupcami zamestnancov, čo sa prejavilo v § 10 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z.

K ďalšej zmene § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. došlo s účinnosťou od 1. januára 2022 zákonom č.
414/2021 Z. z. tak, ako to vyplýva z citácie pod bodom 12. Znenie tohto zákonného ustanovenia zostalo
zachované aj v čase rozhodnom pre posúdenie žalobcom uplatnených nárokov.

16. Z platového dekrétu datovaného dňom 30.06.2022 vzhľadom na jeho strohé (žiadne) odôvodnenie

k výške osobného príplatku nie je možné zistiť, čo bolo dôvodom priznania osobného príplatku vo výške
776,- €. Keď k tomuto dátumu žalobca reálne funkciu G. H. mesta Zvolen vykonával, je možné usúdiť,
že sa tak stalo z dôvodu riadneho plnenia si pracovných povinností žalovaným a spokojnosti priamej
nadriadenej s výkonom pracovných činností zo strany žalobcu. Rovnako neobsažné je aj odôvodnenie
zníženia osobného príplatku platovým dekrétom č. 505/2022 z 25.11.2022 zo sumy 776,- € na 276,-

€ mesačne. Dôvod tohto rozhodnutia zamestnávateľa je pochopiteľný v súvislosti s ďalšími úkonmi
zamestnávateľa a zamestnanca, keď dňa 21.11.2022 vtedajšia primátorka mesta Zvolen I. J. E. dala
pokyn svojmu priamemu podriadenému, aby vykonával iné práce než prácu G. H. vyplývajúce z jeho
pracovnej náplne vzhľadom na to, že jej končí funkčné obdobie primátorky a žalobca odmietol tietopráce vykonávať. Ak je možné podľa § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. znížiť alebo odobrať
osobný príplatok na základe úrovne kvality plnenia pracovných úloh, určite je možné osobný príplatok
znížiť a odobrať aj v prípade, ak si zamestnanec pracovné povinnosti neplní vôbec. Dňom 01.01.2023

zanikla funkcia, na ktorú bol žalobca prijatý do zamestnania u žalovaného. Práce asistenta primátora
už vykonávať nemohol. Žalobca pre žalovaného v období od 01.01.2023 do 30.04.2023 nevykonával
žiadne práce. Rovnako potom platí, že ak zamestnanec prácu nevykonáva, osobný príplatok za
kvalitné plnenie pracovných povinností zamestnancovi nepatrí (nie je možné kvalitatívne ohodnotiť
plnenie pracovných povinností, keď plnené nie sú). Rozhodnutie o odobratí osobného príplatku sp.

zn. P: 02/2023 z 30.12.2022 vydané primátorom mesta Zvolen ako priamym nadriadeným žalobcu a
štatutárnym orgánom zamestnávateľa je riadne odôvodnené a podľa názoru odvolacieho súdu súladné
s § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. Za nerozhodné odvolací súd považuje, že práce v období od
01.01.2023 do 30.04.2023 nevykonával žalobca z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa, keď v
tomto období bol podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce chránený povinnosťou zamestnávateľa poskytnúť
žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

17. Zamestnávateľ pri znížení a odobratí osobného príplatku postupoval v súlade so zákonom. Dňa
22.11.2022požiadalZákladnúorganizáciuSLOVESpriMestskomúradeZvolenoprerokovaniezníženia
osobného príplatku pre zamestnanca A. B. C.. Prerokovanie zníženia osobného príplatku podľa §
10 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z. je preukázané odpoveďou Základnej organizácie SLOVES pri

Mestskom úrade Zvolen z 24.11.2022 adresovanou Mestskému úradu Zvolen. Je potrebné zdôrazniť,
že na zníženie alebo odobratie osobného príplatku nepotrebuje zamestnávateľ súhlas zástupcov
zamestnancov, je povinný iba svoje rozhodnutie vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov a
stanovisko zástupcov zamestnancov rozhodujúce nie je.

18. Súd prvej inštancie poukazuje na závery Inšpektorátu práce Banská Bystrica uvedené v protokole
číslo :IBB-01-84-2-3/P-E24, A25-23 z 09.02.2023, v ktorom inšpektorát práce uviedol ako zistené
nedostatky, že žalovaný znížil s účinnosťou od 28.11.2022 a odobral s účinnosťou od 01.01.2023
zamestnancovi príplatok bez uvedenia dôvodu v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z., čím porušil
ustanovenie § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z., s čím možno čiastočne súhlasiť, avšak ako bolo

uvedené v bode 16 v kontexte ostatných právnych úkonov žalobcu a žalovaného, musel byť dôvod
zníženia a odobratia osobného príplatku žalobcovi zrejmý. Odvolací súdu nie je názorom Inšpektorátu
práceBanskáBystrica,čikonalzamestnávateľvrozpores§10ods.2zákonač.553/2003Z.z., viazaný.

19. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že ak bol osobný príplatok priznaný, právny nárok na

jeho vyplatenie vzniká. V jeho prípade nie je možné tento názor aplikovať, pretože osobný príplatok
síce platovým dekrétom z 30.06.2022 priznaný bol vo výške 776,- €, ale následne bol ďalším platovým
dekrétom z 25.11.2022 znížený na 276,- € mesačne. Podľa platového dekrétu z 25.11.2022 si mohol
žalobca nárokovať osobný príplatok za časť mesiaca november a celý mesiac december 2022 vo výške
276,- € a osobný príplatok v takej výške mu vyplatený bol. Rozhodnutím zamestnávateľa z 30.12.2022

bol osobný príplatok žalovanému odňatý a platovým dekrétom č. 522/2022 z 30.12.2022 bol žalobcovi
určený plat už len vo výške tarifného platu a zvýšenia tarifného platu o 15 %. Žalobcovi nebolo vydané
rozhodnutie o plate, z ktorého by si po 01.01.2023 mohol nárokovať osobný príplatok vo výške 776,-
€ mesačne.

20. Žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie predložil rozpis vyplatených mzdových nárokov
žalobcu za mesiace november, december 2022, január až apríl 2023 a kópiu mzdového listu za mesiac
apríl 2023, z ktorého ale nebolo zistiteľné, koľko z vyplatenej sumy 7 982,50 € brutto činí tarifný plat
so zvýšením o 15 %, v akej výške bolo žalobcovi vyplatené odstupné a náhrada mzdy za nevyčerpanú
dovolenku, ktoré nároky si žalobca v tomto konaní uplatňoval. Odvolací súd požiadal žalovaného podľa

§ 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku o doplnenie skutkových tvrdení a žiadal vysvetlenie, ako bol
žalobcovi určený a vyplatený plat v mesiaci november 2022, keď sa výpočet dlžnej sumy na osobnom
príplatku zo strany žalobcu a súdu prvej inštancie líšil, v akej sume bola žalobcovi vyplatená náhrada
mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2023 a ako bola určená výška odstupného. Žalovaný v odpovedi
z 18.02.2025 uviedol, že pôvodný osobný príplatok 776,- € patril žalobcovi do 27.11.2022, od 28.11.2022

bol osobný príplatok znížený na 276,- €. Hrubá mzda v mesiaci november 2022 vo výške 2 373,84 €
bola vyplatená po znížení osobného príplatku. Za obdobie od 01.11.2022 do 27.11.2022 bol žalobcovi
vyplatený osobný príplatok v pôvodnej výške podľa platového dekrétu z 30.06.2022 a za obdobie od
28.11.2022 do 30.11.2022 už podľa platového dekrétu z 25.11.2022. Za obdobie od 28.11.2022 do30.11.2022 bola žalobcovi vyplatená len alikvotná čiastka osobného príplatku z dôvodu, že odpracoval
iba 1 deň a 2 pracovné dni nepracoval z dôvodu návštevy lekára. V mesiaci december 2022 malo byť
žalobcovi podľa platového dekrétu č. 505/2022 z 25.11.2022 vyplatených 1 642,- € (tarifný plat 1 187,50

€ + zvýšenie tarifného platu o 15 % 178,50 € + osobný príplatok 276,- €, celkom 1 642,- €). Takáto
suma žalobcovi v decembri 2022 vyplatená bola. Za mesiace november a december 2022 nedlhuje
zamestnávateľ žalobcovi na plate žiadnu sumu. Podľa platového dekrétu č. 522/2022 z 30.12.2022 s
účinnosťou od 01.01.2023 bol určený plat žalobcu na 1 462,- €. V januári, februári, marci 2023 bol
žalobcovi, nepracujúcemu pre prekážky na strane zamestnávateľa, vyplatený plat vo výške 1 462,-

€. V apríli 2023 bola žalobcovi vyplatená suma 7 982,50 € pozostávajúca z tarifného platu 1 462,01
€, odstupného 5 848,- € ako štvornásobku funkčného platu 1 462,- € a náhrady mzdy za nevyčerpanú
dovolenku 10 dní vo výške 672,50 €. Ak odvolací súd vyhodnotil rozhodnutie zamestnávateľa o znížení
a odobratí osobného príplatku žalobcovi ako neodporujúce § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z., je
nutné konštatovať, že zamestnávateľ si splnil povinnosť vyplatiť žalobcovi určený plat, náhradu mzdy za
nevyčerpanú dovolenku pri skončení pracovného pomeru a odstupné pri skončení pracovného pomeru

v správnej výške a žaloba žalobcu nebola dôvodná ani čiastočne. Tieto závery viedli odvolací súd k
zmene rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. a zamietnutie žaloby aj v časti, ktorej súd
prvej inštancie žalobe vyhovel.

21. Žalovaný nebol v omeškaní so splnením peňažného dlhu a z uvedeného dôvodu potom žalobcovi

nevznikol nárok ani na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

22. Po zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie sa za úspešnú stranu v spore v celom rozsahu považuje
žalovaný, ktorému podľa § 255 ods. 1 C. s. p. priznal odvolací súd voči žalobcovi nárok na náhradu trov
celého konania v rozsahu 100 % zodpovedajúcom úspechu žalovaného v spore. O výške trov konania

bude rozhodovať podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie, z tohto dôvodu je povinnosť zaplatiť
náhradu trov konania viazaná na právoplatnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis

(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).