Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Cr/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123401502
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123401502.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu: A.

B. - SNACK BAR D-CLUB, s miestom podnikania: Centrum I 49/124, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO:
31 037 640, v konaní zastúpený: TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom: Sládkovičova 6, 010 01
Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: PATRIOT GROUP, s. r. o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911
01 Trenčín, IČO: 45 407 657, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.09.2023 domáhal voči
žalovanému zrušenia Rozhodcovského rozsudku sp. zn. R 131/2023 zo dňa 28.07.2023 vydaného
rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M. so sídlom: Jilemnického 30, 036 01 Martin, nakoľko
rozhodnutie považoval za vadné. Žalobu odôvodnil tým, že nárok uplatňovaný v rozhodcovskom
konaní bol uplatnený na základe dohody o neuznaní záväzku č. 26662023, podpis ktorej bol vynútený
ľsťou a podvodným konaním žalovaného, ktorý žalobkyňu dňa 19.05.2023 navštívil a pod nátlakom

sa ju snažil ako splnomocnený zástupca veriteľa PIVOVAR ILAVA, s.r.o., IČO: 31 621 635 primäť
k podpisu tejto dohody. Predmetom pohľadávky uplatnenej spoločnosťou PIVOVAR ILAVA, s.r.o. bol
údajný prenájom výčapného zariadenia a jeho nevrátenie tejto spoločnosti. Žalobkyňa faktúry vrátila,
nakoľko boli vystavené neoprávnene, keďže výčapné zariadenia nemala zapožičané. Vzhľadom k
uvedenému dlh neuznala. Namietal zároveň údaje v tejto dohode. Žalovaný s finálnou verziou dohody
nebol oboznámený a tvrdil, že mu nebol vydaný žiadny rovnopis dohody s tým, že tento mu mal byť
zaslaný poštou. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu o neuznaní záväzku z dohody, tento nemohol

predpokladať existenciu sporu, o ktorej by mohol rozhodovať rozhodcovský súd. Právny úkon považuje
žalobca za absolútne neplatné dojednanie pre rozpor s verejným poriadkom, ktorý bol na nej vynútený
ľsťou a podvodom. Uvedené dôvody neplatnosti žalovaná vtiahla aj na úhradu trov z vymáhania, ktorých
právny základ vychádzal z dohody. K týmto nárokom uviedol, že ich považuje za absolútne neplatný
právny úkon, nakoľko tieto obchádzajú nároky na náhradu trov konania s vymáhaním pohľadávok.
Následne neplatnosť právneho úkonu považoval za potrebné aplikovať aj na záväzky vychádzajúce z
článku II a článku III dohody (rozhodcovská doložka). Ďalej žalobkyňa namietala stanovenie lehôt na

vyjadrenie v rámci rozhodcovského konania. Poukázala na krátkosť stanovených lehôt, a v konkrétnom
prípade uviedla že od uplynutia lehoty od doručenia uznesenia o začatí rozhodcovského konania do
vydania rozhodcovského rozsudku uplynulo len 9 kalendárnych dní a to vrátane víkendu. Uznesenie o
začatí rozhodcovského konania bolo žalobcovi doručené dňa 18.07.2023, rozhodcovský rozsudok bolvydaný už dňa 28.07.2023 a doručený bol dňa 01.08.2023. Žalobca nepopiera že uznesením o začatí
rozhodcovského konania došlo k oznámeniu o začatí rozhodcovského konania avšak absentovala tam
lehota na podanie vyjadrenia. Lehotu uvedenú v poučení vyjadrenú pojmom spravidla do siedmich dní

považoval za nedostatočne určenú. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať lustráciu
a pripojiť všetky spisy, v ktorých sa konalo o zrušení rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom
JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., kde v konaní bol účastníkom žalovaný, vyžiadaním spisu spisová
značka 62Cr/8/2019 a spisov všeobecných súdov, v ktorých sa konalo o zrušení rozhodcovského
rozsudku vydaného totožným rozhodcom, kde v konaní bol účastníkom konania žalovaný.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 29.11.2023. Žalovaný zdôraznil,
že žalobca v rozhodcovskom konaní nenamietal žiadne skutočnosti, ktoré namietal v podanej
žalobe, uhradil všetky nároky tak žalovaného ako aj veriteľa vyplývajúce z dohody a napadaného
rozhodcovského rozsudku, čím uznal platnosť ustanovení dohody, ako aj právoplatnosť a vykonateľnosť
napádaného rozhodcovského rozsudku. Žalovaný sa ohradil voči námietkam týkajúcim sa pochybných

a nátlakových krokov. K námietkam žalobcu ohľadom uzatvorenia dohody žalovaný uvádza, že sa
jedná len o účelové a subjektívne tvrdenia žalobcu v snahe prekryť nezodpovedný prístup pri podpísaní
dohody. Poukazuje na to, že sám žalobca potvrdil, že do dohody boli zachytené vyjadrenia jeho
samého o tom, že neeviduje v účtovnej evidencii žiadne pohľadávky voči veriteľovi. Zároveň uvádza, že
podpísanie akéhokoľvek dokumentu zmluvnou stranou, ktorá sa s týmto vopred neoboznámila nemôže

byť na ťarchu inej zmluvnej strany. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke tu žalovaný uvádza, že tá
sa nachádza na tej istej strane, na ktorej žalobca dohodu podpisoval. Čiže je v rozpore s tvrdeniami
žalobcu o tom, že v čase podpisu dohody rozhodcovská doložka nebola jej obsahom. Z konania
žalobcu žiadnom prípade nebolo žalovanému zrejmé, že by tento s obsahom dohody nesúhlasil. K
rozhodcovskej doložke uviedol, že táto sa nachádzala v článku 3 dohody a bola uzatvorená podľa §

4 zákona o rozhodcovskom konaní medzi žalovaným ako splnomocneným zástupcom tretej osoby a
žalobcom. Z rozhodcovskej doložky vyplýva kto bude prípadné spory rozhodovať, čiže bola tu dohoda o
rozhodcovi a zároveň z nej vyplýva že rozhodcovské konanie bude písomné, vedené podľa slovenského
právneho poriadku a podľa rozhodcovských pravidiel zverejnený na webovej stránke C.. žalovaný
považuje rozhodcovskú doložku za platne uzatvorenú, nakoľko jej obsah je jednoznačný, zrozumiteľný,

určitý, bez prípustnosti akéhokoľvek odlišného výkladu alebo spochybňovania. Tým, že žalobca osobne
podpísal dohodu, výslovne urobil prejav svojej vôle. Žalovaný uvádza, že rozhodcovskú doložku je
potrebné vnímať autonómne ako samostatnú zmluvu. Táto bola posudzovaná v rozhodcovskom konaní
samotným rozhodcom. Následne došlo k hmotnoprávnemu posúdeniu nároku žalovaného (posúdeniu
hmotnoprávnej stránky veci) v rámci rozhodcovského konania. Z tohto dôvodu vyjadrenia žalobcu k

spôsobu podpisovania dohody a jej obsahu považoval žalovaný za bezvýznamné. Tieto argumenty
nezakladajú žiaden z dôvodov na podanie žaloby na základe, ktorej by mohol byť príslušným súdom
rozhodcovský rozsudok zrušený.
Poukázal na preklúziu, ktorá vyplýva z ustanovenia § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, kedy
súd na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku neprihliadne pokiaľ tieto dôvody účastník konania

nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného
odkladu. Argumentáciu o tom, že rozhodcovské konanie prebiehalo v dovolenkovom období je právne
irelevantná.

3. Žalobca v replike uviedol, že žalobkyňa nedisponuje originálom dohody, nakoľko táto jej nebola

zaslaná. Preto sa nevedela vyjadriť ku skutočnosti, či dohoda obsahovala aj rozhodcovskú doložku.
Opätovne sa vyjadril k hmotnoprávnej stránke veci, a to že vyvodzovanie akéhokoľvek práva z dohody
o neuznaní záväzku je právny nezmysel, ale súčasne priznaní akýchkoľvek právnych účinkov takémuto
právnemu úkonu a dokonca poskytnutie ochrany nárokom z neho vyplývajúcim druhým účastníkom,
je v hrubom rozpore s vyššie uvedenými základnými právnymi princípmi (právo nevzniká z bezprávia).

Keďže žalobkyňa dokumentu neprikladala žiadny právny význam, nemohol z tohto dôvodu vzniknúť
akýkoľvek spor, ktorý by sa mohol prejednávať či už pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským
súdom. Uplatňovanie práva v tomto prípade považuje za hrubý rozpor s dobrými mravmi a základnými
ústavnými princípmi, na ktorých stojí verejný poriadok ako súčasť pravidiel správania sa spoločnosti.

4. Žalovaný v duplike zopakoval argumentáciu uvedenú po vyjadrení k žalobe ohľadom platnosti
rozhodcovskej doložky a ohľadom jej samostatného postavenia v rámci uzatvorenej dohody. Vo vzťahu
k doručeniu dohody žalobcovi toto tvrdenie považuje za účelové a zavádzajúce, nakoľko o opaku svedčí
doručenka preukazujúca prevzatie dohody žalobkyňou dňa 26.06.2023, ktorá bola žalobkyni zaslanáprostredníctvom pošty. Žalobkyňa prevzatie dohody potvrdila svojim podpisom. Doručenku žalovaný
priložil k duplike.

5. Následne na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 01.07.2024. Strany sporu zhodne navrhli
odročiť pojednávanie za účelom riešenia sporu zmierlivým spôsobom. Súd ich žiadosti o udelenie
priestoru na zmierlivé riešenie sporu vyhovel a dal im lehotu jedného mesiaca na uskutočnenie
vzájomných rokovaní. K uzatvoreniu mimosúdnej dohody nedošlo preto súd v konaní pokračoval dňa
31.07.2024. Strany sporu zotrvali na svojich argumentačných líniách.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ktorými sú: Dohoda -
neuznanie záväzku č. 26662023 zo dňa 19.05.2023 z čl. 10, Rozhodcovské uznesenie sp. zn. R
131/2023 zo dňa 17.07.2023 z čl. 11, Rozhodcovský rozsudok sp.zn. R 131/2023 zo dňa 28.07.2023 z
č. 12, 13, Doručenka k doručeniu dohody č. 26662023 z čl. 67a. Ďalej vykonal dokazovanie pripojením
rozhodcovského spisu sp.zn. 131/2023, kontrolou webovej stránky C., nahliadnutím do Rokovacích

pravidiel a oboznámením rozsudku 62Cr/8/2019-88 zo dňa 13.05.2021.

7. Dohoda - neuznanie záväzku č. 26662023 zo dňa 19.05.2023 z čl. 10 bola do konania predložená
žalobcom v rovnakej verzii ako bola dohoda priložená v rámci rozhodcovského konania. Porovnaním
textu dohôd súd dospel k záveru, že sa jedná o totožné dohody. Pričom dohoda priložená ku žalobe bola

nedôsledne oscanovaná, z čoho mohla vzniknúť pochybnosť o ich identickosti. Z predloženej dohody
vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi veriteľom - spoločnosťou PIVOVAR ILAVA, s.r.o. zastúpeného
splnomocnencom spoločnosťou PATRIOT GROUP, s.r.o. a dlžníkom, ktorý je žalobcom v tomto konaní.
Dohoda bola podpísaná žalobcom, splnomocneným zástupcom veriteľa a žalovaným. Hmotnoprávny
nárok - dlh bol špecifikovaný ku dňu 19.05.2023 vo výške 5093 Eur s príslušenstvom. Dlh bol odvodený

od faktúry číslo 20180006 zo dňa 17.09.2018 a od faktúry číslo 20180005 zo dňa 17.09.2018. Žalobca
dlh neuznal a v prípade nezaplatenia dlhu riadne a včas sa zaviazal zaplatiť náklady spojené s
vymáhaním pohľadávky žalovanému. Dohoda bola kumulatívnou nováciou - to znamená, že dohodou
nevznikol nový záväzok a pôvodné lehoty splatnosti záväzku zostali zachované. Súčasťou dohody
bola aj rozhodcovská doložka (článok III.). V rozhodcovskej doložke si strany dohodli, že budú riešiť

vzájomné spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní v
rozhodcovskom konaní. Dohodli sa na rozhodcovi JUDr. Milanovi Vojtekovi, LL.M.. Zároveň sa dohodli,
že rozhodcovské konanie bude písomné, uskutočňovať sa bude podľa slovenského právneho poriadku
a podľa rokovacích pravidiel, ktoré sú uverejnené na internetovej stránke C. . V závere rozhodcovskej
doložky sa dohodli, že táto sa vzťahuje aj na právny vzťah splnomocneného zástupcu veriteľa -

žalovaného, dlžníka, pristupujúceho dlžníka. Túto skutočnosť potvrdili podpismi na dohode. Strany
dohody a všetci jej účastníci sa dohodli, že sa podrobia rozhodnutiu rozhodcu, pričom rozhodnutie bude
pre zmluvné strany a účastníkov záväzné. Dohoda nadobudla platnosť a stala sa účinnou okamihom
podpísania účastníkmi dohody. Účastníci dohody vyhlásili, že si ju riadne prečítali. Potvrdili, že dohoda
je zrozumiteľná a určitá a vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu, nie je uzavretá v tiesni za

nápadne nevýhodných podmienok na znak čoho ju vlastnoručne podpísali.

8. Z Rozhodcovského uznesenia sp. zn. R 131/2023 zo dňa 17.07.2023 z čl. 11 vyplýva, že ním došlo
k začatiu rozhodcovského konania, prijatiu funkcie rozhodcu, určeniu, že rozhodcovské konanie bude
písomné. Súčasťou výroku bolo konštatovanie, že spolu s rozhodcovským uznesením je žalovanému

(žalobcovi v tomto konaní) doručená aj žaloba s prílohami. Z poučenia pod písmenom e) vyplýva, že
účastník môže predpojatosť rozhodcu namietať iba pri prvom svojom úkone vo veci, ktorý môže vykonať
v lehote do siedmich dní po doručení uznesenia. Z poučenia pod písmenom f) vyplýva, že žalovaný
(žalobca v tomto konaní) sa k podanej žalobe môže vyjadriť podaním žalobnej odpovedi v lehote
siedmych dní od obdržania žaloby. V žalobnej odpovedi mal možnosť žalobca sa vyjadriť ku všetkým

skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe, mohol namietať neexistenciu rozhodcovskej zmluvy
(doložky), právomoc rozhodcu alebo zaujatosť rozhodcu, mohol uviesť dôvod námietky a doložiť dôkazy,
ktorými by námietky preukazoval. Zároveň bol žalovaný poučený, že ak rozhodcovi v lehote nedoručí
žalobnú odpoveď, rozhodca bude pokračovať v konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za
uznanie tvrdení žalobcu. Z pripojeného rozhodcovského spisu mal súd preukázané, že rozhodcovské

uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 18.07.2023 (poštou).9. Z Rozhodcovského rozsudku sp.zn. R 131/2023 zo dňa 28.07.2023 z č. 12, 13 Vyplýva priznanie
žalovaného nároku. Z pripojeného rozhodcovského spisu mal súd preukázané, že rozhodcovský
rozsudok bol doručený dňa 01.08.2023.

10. Z doručenky k doručeniu dohody č. 26662023 z čl. 67a vyplýva doručenie dohody žalobcovi dňa
26.06.2023. Uvedenú skutočnosť potvrdila svojim podpisom žalobkyňa na doručenke.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom pripojeného rozhodcovského spisu

vedeného pod sp.zn. R 131/2023 rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom LL.M. so sídlom Jilemnického
30, 036 01 Martin. Nahliadnutím do spisu rozhodcovského konania vedeného pod sp.zn. R 131/2023
súd zistil, že žaloba bola podaná dňa 17.07.2023, priebeh konania a hlavne doručovanie jednotlivých
procesných úkonov zo strany rozhodcu a to rozhodcovské uznesenie, rozhodcovský rozsudok. Zo spisu
vyplýva, že rozhodcovské uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 18.07.2023 (poštou), a rozhodcovský
rozsudok bol doručený dňa 01.08.2023.

12. Súd ďalej vykonal dokazovanie kontrolou webovej stránky C. na ktorej mal preukázané, že sa
tam nachádzajú rokovacie pravidlá a z nahliadnutia do rozhodcovských pravidiel uplatňovaných v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcom vyplýva, že dokument obsahuje zapracované všetky časové
verzie. Z úvodných ustanovení článok 1 bodu 2. vyplýva ustanovenie rozhodcu. Z článku 10 ods. 5

vyplýva lehota na doručenie žalobnej odpovedi a rozsah skutočností, ktoré môže žalobná odpoveď
obsahovať. Medzi tieto skutočnosti patrí aj namietanie neexistencie rozhodcovskej zmluvy (dĺžky),
právomoc rozhodcu alebo zaujatosť rozhodcu rozhodovať v rozhodcovskom konaní.

13. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením rozsudku 62Cr/8/2019-88 zo dňa 13.05.2021 kde bol

zrušený rozhodcovský rozsudok JUDr. Milana Vojteka, LL.M. sp. zn. R21/2019 zo dňa 07.10.2019. Súd
uvádza, že z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplývajú iné skutkové okolnosti ako sú v prejednávanom
prípade nakoľko v tomto konaní bol žalobca v rozhodcovskom konaní činný, na rozdiel od prejednávanej
veci, kde bol žalobca nečinný.

14. Súd vo veci nevykonal dokazovanie nariadením edičnej povinnosti - vyžiadaním originálu Dohody
č. 26662023, nakoľko žalovaný predložil do konania doručenku, ktorou preukazoval doručenie dohody
žalobcovi. Z tohto dôvodu súd nepovažoval vykonanie navrhovaného dôkazu za relevantné, pretože
žalobcapožadovalpredložiťorigináldohodyzdôvodu,žeňounedisponujeprejejnedoručeniežalobcovi.

15. Súd vo veci nevykonal dokazovanie pripojením spisu sp.zn. 62Cr/8/2019 ako aj pripojením
spisov Okresného súdu Banská Bystrica a všeobecných súdov, v ktorých sa konalo o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vydaných rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., kde vystupoval ako
účastník konania žalovaný. Dôvodom nevykonania dokazovania bola skutočnosť, že súdu je známa
rozhodovacia činnosť v problematike konaní predmetom ktorých bol uplatňovaný nárok na zrušenie

rozhodcovských rozsudkov. Kým procesná stránka účastníctva pri dokazovaní je takmer výlučne
vyčerpávaná procesnými právami účastníka konania smerujúcimi k objasneniu skutkovej stránky
prejednávanej kauzy, právne hodnotenie skutkového stavu je úlohou konajúceho súdu, čo plynie i z
uplatňovania pravidla „iura novit curia“.

16. Súd vo veci nevykonal dokazovanie ani navrhovaným výsluchom žalobcu, pretože súdu nebolo
uvedené ku akým skutkovým tvrdeniam by sa žalobca mal vyjadrovať a považoval vykonanie tohto
dôkazu za nehospodárne.

17. Súd vo veci nevykonal dokazovanie navrhovaným dôkazom-komunikáciou so žalobcom, nakoľko

táto komunikácia nebola súdu do spisu doložená.

18. Z vykonaného dokazovania, z obsahu celého spisového materiálu, z pripojeného rozhodcovského
spisu a z prednesov strán sporu súd zistil, že voči žalobcovi, ktorý bol v rozhodcovskom konaní
v postavení žalovaného bolo vedené rozhodcovské konanie pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom,

LL.M., s miestom rozhodcovského konania Jilemnického 30 v Martine pod sp. zn. R 131/2023.
V rozhodcovskom konaní došlo k vydaniu Rozhodcovského rozsudku sp. zn. R 131/2023 zo dňa
28.07.2023, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 01.08.2023, skutočnosť ktorá vyplýva z doručenky
nachádzajúcej sa v rozhodcovskom spise. Z rozhodcovského spisu súd ďalej zistil, že žalobcovi boladoručovaná aj rozhodcovská žaloba spolu s rozhodcovským uznesením sp. zn. R 131/2023 zo dňa
18.07.2023. Žalobca bol v uznesení poučený o možnosti vyjadriť sa k podanej žalobe a o práve podať
žalobnú odpoveď v lehote do 7 dní od obdržania žaloby. Žalobca zostal v rozhodcovskom konaní

nečinný. Následne došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku voči ktorému sa žalobca bránil žalobou
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá je predmetom tohto konania. Súd považoval za preukázané
splnenie lehoty 60 dní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola zachovaná, nakoľko
bola podaná dňa 28.09.2023.

19. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Zákon č. 244/2002 Z. z.“), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.

20. Podľa § 4 ods. 7 Zákon č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú

v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej
odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

21. Podľa § 21 ods. 1 Zákon č. 244/2002 Z. z., rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej
právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje

k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

22. Podľa § 21 ods. 2 Zákon č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť
námietkunedostatkuprávomocirozhodcovskéhosúdupreneexistenciualeboneplatnosťrozhodcovskej
zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto

časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom,
že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované
podľa osobitného zákona; 1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania,
pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje
právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď

sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

23. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) Zákon č. 244/2002 Z. z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť
zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti
druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že

1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,

3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,

4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

24. Podľa § 40 ods. 4 Zákon č. 244/2002 Z. z., na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa
odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom
v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

25. Podľa § 41 Zákon č. 244/2002 Z. z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v

lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.26. Podľa čl. 10 bod 5 Rozhodcovkých pravidiel uplatňovaných v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M, Žalovaný môže v lehote 7 dní od doručenia uznesenia o

začatí rozhodcovského konania podať Rozhodcovi žalobnú odpoveď. Žalobná odpoveď musí obsahovať
a) vyjadrenie ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe, b) pokiaľ má žalovaný právne
výhrady k žalobe, právnu kvalifikáciu výhrad spolu s označením konkrétnych právnych predpisov, na
ktoré sa odvoláva, c) ak žalovaný namieta neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), právomoc
Rozhodcualebozaujatosťrozhodcu,uvedeniedôvodovnámietkyadoloženiedôkazov,ktorýminámietku

preukazuje, d) označenie dôkazov, ktoré navrhuje v konaní vykonať a ktoré preukazujú tvrdenia
žalovaného, e) prílohu, ktorou sú dôkazy, o ktoré žalovaný svoju žalobnú odpoveď opiera. Ak žalovaný
navrhuje vykonať dôkaz listinou je povinný kópiu tejto listiny predložiť spolu so žalobnou odpoveďou.

27. Vzhľadom na predmet konania prejednávanej veci súd konštatuje, že konanie o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudkupredvsˇeobecny´msu´dompodlˇaZákonač.244/2002Z.z.narozhodcovske

´ konanie nenadva¨zuje a nie je mozˇne´ ho povazˇovatˇ za dˇalsˇie opravne´ konanie. Predmetom take
´ho konania vsˇeobecne´ho su´du nie je vecna´ spra´vnostˇ rozhodnutia rozhodcovske´ho su´du vo veci
samej. Zistˇovanie priebehu konania rozhodcovske´ho su´du a ni´m vydane´ho rozsudku je v su´dnom
konani´ o zrusˇenie rozhodcovske´ho rozsudku predmetom dokazovania vsˇeobecne´ho su´du a ty´m
ota´zkou skutkovou a na´sledne pra´vnou, avsˇak vy´lucˇne z hlˇadiska u´vah o procesnom postupe

rozhodcovske´ho su´du v ra´mci posudzovany´ch do^vodov pre zrusˇenie rozhodcovske´ho rozsudku
podlˇa Zákona č. 244/2002 Z. z. (R 56/2020). Čiže súd v tomto konaní neskúmal hmotnoprávne
aspekty záväzkového vzťahu, ktoré boli predmetom právneho posúdenia rozhodcovského súdu, a riešil
či boli splnené podmienky ustanovené v zákone o rozhodcovskom konaní, za ktorých môže všeobecný
súd rozhodnúť o zrušení rozhodcovského rozsudku. Teda v zmysle citovaného zákona všeobecný súd

neposudzuje spor, ktorý prebiehal na rozhodcovskom súde z hľadiska hmotného práva a nerozhoduje
vo veci samej. Súd sa v tomto konaní zameriava len na preskúmanie dodržania procesného postupu
rozhodcu v rozhodcovskom konaní, teda posudzuje iba priebeh rozhodcovského konania, ktoré
musí byť vedené v súlade s citovaným zákonom tak, aby zostali zachované práva účastníkov na
spravodlivý proces. Súd sa preto v tomto konaní zameral len na priebeh rozhodcovského konania, ktoré

predchádzalo vydaniu žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku.

28. Súd vo veci vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že napadnutým rozhodcovským rozsudkom R
131/2023 zo dňa 28.07.2023, vydaným rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom LL. M., so sídlom v Martine,
bola žalobcovi tohto konania uložená povinnosť zaplatiť žalovanému tohto konania sumu 7.990,38 Eur

s príslušenstvom, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania. Súd preto konštatoval, že aktívna aj pasívna
vecná legitimácia strán v tomto konaní sporná bola daná.

29. Nebolo tiež sporné a doručenkou nachádzajúcou sa v rozhodcovskom spise mal súd preukázané, že
žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 01.08.2023. Žaloba na zrušenie rozhodcovského

rozsudku bola na Okresný súd Martin podaná dňa 28.09.2023, na základe čoho súd konštatoval, že
zákonná lehota 60 dní v zmysle § 41 Zákona č. 244/2002 Z.z. bola z časového hľadiska dodržaná.

30. Základným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na zrušenie rozhodcovského rozsudku
nie je však len včasné podanie žaloby na všeobecný súd. Žalobca musí zároveň preukázať aj existenciu

niektorého z dôvodov, taxatívne vymedzených v § 40 ods. 1 písm. a) bodoch 1. až 4. zákona č. 244/2002
Z. z., preto pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu je nevyhnutné, aby žalobca v lehote určenej v §
41 zákona uviedol dôvod, pre ktorý žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok, pričom nestačí len všeobecné
konštatovanie, že v rozhodcovskom konaní bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neuznaného
dlhu a z tohto dôvodu je vadný. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku prichádza do úvahy len z

dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 40 ods. 1 písm. a), b) Zákona č. 244/2002 Z. z. a dôvod na
zrušenierozhodcovskéhorozsudkumusíbyťvzákonnejlehotezostranyžalobcuvymedzenýdostatočne
konkrétne.

31. Navyše pri posudzovaní veci platí ustanovenie § 40 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z., ktoré

má kogentnú povahu a súd je povinný skúmať (aplikovať) prípadnú preklúziu práva účastníka
rozhodcovského konania, ak dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a)
Zákona č. 244/2002 Z. z. neboli namietané v konaní pred rozhodcovským súdom.32. Vychádzajúc z obsahu podanej žaloby súd konštatoval, že žalobca v prvej časti svojej žaloby uvádzal
skutočnosti, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia priznaného nároku, ktorými bolo neuznanie
záväzku zo strany žalobcu, neplatnosť dohody pre spôsob jej uzatvorenia, obsah dohody a nárokov

z nej plynúcich voči nemu ako aj absenciu jej doručenia zo strany žalovaného. Súd v tejto časti opätovne
uvádza, že táto časť argumentácie mala byť žalobcom predložená v rámci rozhodcovského konania.
Tým, že žalobca bol v rozhodcovskom konaní nečinný, uvedené spôsobilo nemožnosť uplatnenia
uvedených námietok v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Navyše, keď v konaní bolo
preukázané, že dohoda bola žalobcovi riadne doručená zo strany žalovaného a táto obsahovala podpis

samotného žalobcu s vyhlásením o tom, že sa s jej textom oboznámil a súhlasí s ním. Argumentácia
o tom, že nemal dostatok času na jej prečítanie a posúdenie preto nie je relevantná.

33. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, ktorá sa nachádzala v čl. III dohody súd uvádza, že táto
bola zahrnutá v rámci dohody na strane, ktorá bola podpisovaná stranami. Rozhodcovská doložka
teda spĺňala písomnú formu. Na rozhodcovskú doložku je nevyhnutné uplatniť zásadu oddeliteľnosti

(doktrína oddeliteľnosti), čo znamená že neexistencia, neplatnosť alebo neúčinnosť hlavnej zmluvy,
v ktorej je rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutá, nespôsobuje automaticky
neexistenciu,neplatnosťaleboneúčinnosťrozhodcovskejzmluvy.Dôvodneexistencie,neplatnostialebo
neúčinnosti sa musí špecificky vzťahovať na rozhodcovskú zmluvu ako takú. Argumentácia žalobcu
opoňatídôvodovneplatnostidohodyajnarozhodcovskúzmluvunemohlabyťpretosúdomakceptovaná.

Z obsahu rozhodcovskej doložky vyplýva dojednanie o rozhodcovi, o sporoch ktoré budú ním
prejednávané, o aplikovaní rozhodcovských pravidiel rozhodcu a uplatnení zákona o rozhodcovskom
konaní v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zo spisu vyplýva, že žalobca až v žalobe
namietal neplatnosť dohody a tým pádom aj nedostatok právomoci rozhodcu rozhodovať spor v tomto
konaní. V tejto súvislosti je potom potrebné uviesť, že na skúmanie platnosti a existencie rozhodcovskej

zmluvy a tým pádom aj právomoci rozhodcu rozhodnúť spor v rozhodcovskom konaní je s poukazom
na § 21 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. oprávnený rozhodcovský súd v rámci rozhodovania o svojej
právomoci, keďže námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci môže
byť daná zo strany účastníkov rozhodcovského konania aj z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy.
Zákon umožňuje účastníkovi konania uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu

priamo v rozhodcovskom konaní, pričom zákonodarca v ustanovení § 21 ods. 2 zákona obmedzil lehotu,
do ktorej tak účastník môže urobiť, a to najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Žalobca uvedené
vrozhodcovskomkonanínenamietalabolpočasceléhokonanianečinnýatoajnapriektomu,žemubolo
rozhodcovské uznesenie, v ktorom sa nachádzalo poučenie o jeho právach riadne doručené s určením
lehoty, v ktorej mal takýto úkon vykonať. Lehota vyplývala z poučenia rozhodcovského uznesenia a táto

bola v súlade s rozhodcovskými pravidlami, ktoré žalobca uzatvorením rozhodcovskej doložky prijal.
Vychádzajúc z uvedeného bol súd potom toho názoru, že základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti
žalobného návrhu v prejednávanej veci bolo, či v prípade, ak účastník rozhodcovského konania nepodá
námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní v zmysle §
21 ods. 2 zákona, môže sa na všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z

dôvodu, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd aj s poukazom na názor Najvyššieho súdu SR
vyslovený v rozsudku č. k. 3M Obdo/5/2013 zo dňa 29.05.2014 dospel k záveru, že pokiaľ účastník
rozhodcovského konania námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone vo veci samej v rozhodcovskom konaní neuplatní,
zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre

neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy na príslušnom všeobecnom súde s odkazom na
ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a), ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z., už úspešne uplatňovať nemôže.

34. Súd sa ďalej zoberal tým, či je daný rozpor výkon rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom.
Zrušenie rozhodcovského rozsudku pre rozpor s verejným poriadkom je adekvátnym prostriedkom

nápravy v prípadoch, keď rozhodcovské rozhodnutie bolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalca
alebo svedka alebo keď tomu bránila prekážka rozhodnutej veci, ktoré skutočnosti však súd ku dňu
vydania tohto rozhodnutia v konaní nezistil a v konaní preukázané neboli.

35. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol, keď

v čase vydania tohto rozhodnutia nezistil žiaden z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v
zmysle § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní.36. Žalobca nepodal v konaní návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, preto súd
o ňom nerozhodoval.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Vzhľadom na úspech žalovaného v tomto konaní súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol

podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady úspechu úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%. O samotnej výške trov konania
bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia

na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej

inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.