Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014332
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horvátová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3119014332.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr.

Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci obžalovaného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., C. D., pre prečin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 6T/20/2019 zo dňa 05. júna 2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa
19. februára 2025 v Trenčíne jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písm. d) Tr. poriadku s a pri nezmenenom výroku o vine a výroku o škode z r
u š u j ú výroky o trestoch v napadnutom rozsudku okresného súdu.

II. Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., C. D.

o d s u d z u j e

podľa § 221 odsek 2 Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 za použitia § 38 odsek 2, § 36 písm. j) Tr.
zákona účinného od 15. marca 2024 na trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) mesiace, ktorého výkon sa mu podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1
Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu
1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/20/2019 zo dňa 05. júna 2024 bol obžalovaný A. B., nar.
XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín
sp. zn. 1Pv 217/17/3309 zo dňa 11. apríla 2019, uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods.

1, ods. 2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

ako obchodný riaditeľ spoločnosti DA&DB czech projekt s. r. o. prostredníctvom obchodnej manažérky
spoločnosti DA&DB czech projekt s. r. o. E. F. v januári 2015 ponúkol G. H. postavenie ukážkového
rodinného domu novou technológiou z materiálu Plakuza, ktorá mala byť v tom čase už vyskúmaná a
realizovateľná, na základe čoho G. H. poslala spoločnosti DA&DB czech projekt s. r. o. poštou z I. J.
podpísanú zmluvu o Objednávke prednostnej výstavby domu z Plakuzy zo dňa 21. 01. 2015, ktorú za

spoločnosť DA&DB czech projekt s.r.o. podpísala konateľka tejto spoločnosti K. B., v zmysle ktorej mal
byť predmetný dom postavený za sumu 21 850,-eur, najneskôr do 21. 08. 2015, pričom technológia na
výrobu domu z Plakuzy nebola v čase podpisu zmluvy vyskúmaná a bola aj nerealizovateľná, o čomvšak G. H. pred podpisom zmluvy nebola informovaná a v dôsledku čoho k výstavbe domu nedošlo,
pričom vyplatená záloha
21 850,-eur za dom aj po viacerých výzvach jej nebola vrátená, čím poškodenej G. H. spôsobil škodu

vo výške 21 850,-Eur.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38
ods. 3, ods. 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Výkon trestu odňatia slobody
bol obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a zároveň mu bola

podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona uložená skúšobná doba na 1 (jeden) rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku
súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej K. G. H. škodu vo výške 19.697,81 Eur v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný vo vzťahu ku všetkým jeho výrokom v zákonnej lehote
prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie, ktoré aj písomne odôvodnil. Uviedol, že boli porušené

ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a jeho právo na obhajobu, rozsudok je nelogický,
nejasný, neúplný a nedostatočne odôvodnený, pretože sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie. Skutkové zistenia okresného súdu sú pochybné a treba opakovať, resp.
vykonať ďalšie dôkazy. V neposlednom rade okresný súd podľa obžalovaného porušil ustanovenia
Trestného zákona a uložil obžalovanému neprimeraný trest. V konkrétnostiach obžalovaný opakovane

v rámci svojho písomného odôvodnenia odvolania zdôraznil, že nebolo preukázané, že úmyselne
podviedol poškodenú a spôsobil jej škodu na prospech tretej osoby, a to spoločnosti DA&DB czech
projekt s.r.o. Obžalovaný iným spôsobom ako súd prvého stupňa vyhodnotil jednotlivé vykonané dôkazy,
t. j. výpovede svedkov F., L. a H.. Svedkyňu F. podľa jeho názoru nie je možné označiť za obchodnú
manažérku, nespolupracovala s obžalovaným na takej úrovni, aby mohol prostredníctvom nej spáchať

trestnú činnosť, ktorá sa mu kladie za vinu. Navyše to bola práve ona, ktorá poskytovala poškodenej
informácie o zhotovení domu novou metódou ako dlhoročnej kamarátke a spôsobila jej mylné a nereálne
predstavy o stavbe domu. Poškodená teda nekonala na základe informácií, ktoré by dostala od
obžalovaného, ani neuzatvorila zmluvu na základe aktivity obžalovaného. Obžalovaný dokonca ani
nepodpísal s poškodenou spornú zmluvu, hoci za spoločnosť DA&DB czech projekt s.r.o. konal a mal

o tomto záväzkovom vzťahu vedomosť. Na druhej strane svedkyňa F. potvrdila, že obžalovaný už na
stretnutí v Leviciach ukazoval potencionálnym klientom, teda aj poškodenej materiál Plakuza, z čoho
vyplýva, že obžalovaný podnikal aktívne kroky k tomu, aby bol dom z tohto materiálu postavený. Vo
vzťahu k poškodenej obžalovaný uviedol, že okrem toho, že sama neplnila svoje záväzky si veľa záverov
odvodzovala na základe vlastných dohadov a dojmov, pričom jej nereálne predstavy o stavbe domu

vyplývali aj z neodborných postupov svedka H., ktorý je zodpovedný za to, že nebol dodržaný zmluvný
záväzok vo vzťahu k poškodenej. Aj české súdy potvrdili, že svedok H. pracoval na výrobe 3D domu
pre spoločnosť DA&DB czech projekt s.r.o., avšak ho neuznali vinným, pretože nebolo preukázané,
že chcel túto spoločnosť podviesť a slovenské súdy by mali tento právny názor prevziať aj vo vzťahu
k obžalovanému. Svedok H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že robil v oblasti výskumu technológií,

a že jednal s obžalovaným ohľadom toho, že postavia stroj na stavbu domčekov, a že pomocou
technológie Plakuza by sa dali zhotoviť domy. Aj keď obžalovaný výpoveď svedka H. hodnotí ako
nedôveryhodnú a okresný súd nevyhodnotil rozpory v jeho výpovediach, celkovo má byť podľa názoru
obžalovaného výpoveď tohto svedka vyhodnocovaná v prospech obžalovaného. Obžalovaný ďalej
zdôraznil, že pre posúdenie jeho viny je nutné vyhodnotiť jeho myšlienkové pochody. On skutočne veril,

že môže poškodenej postaviť dom pomocou technológie Plakuza a priznal, že z obchodného hľadiska
išlooriskantnýanakoniecajneúspešnýprojekt,ktoréhoneúspechvšakspôsobilsvedokH..Obžalovaný
ďalej podrobne vysvetlil zásady trestného práva (ultima ratio) a trestného konania (prezumpcia neviny,
v pochybnostiach v prospech obvineného) a v tejto súvislosti na bohatú judikatúru a odborné články,
citoval ustanovenia §§ 124 a 221 Tr. zákona. V neposlednom rade obžalovaný namietal aj to, že po

zrušení pôvodne oslobodzujúceho rozsudku odvolacím súdom rozhodoval vo veci ten istý samosudca
okresného súdu a za nezmenenej dôkaznej situácie rozhodol odsudzujúcim rozsudkom, pričom pochybil
aj v tom, že neaplikoval aktuálne platný a účinný Trestný zákon, t. j. pre obžalovaného priaznivejší
právny predpis v súlade s § 2 ods. 1 Tr. zákona, v kontexte čoho je uložený trest odňatia slobody
neprimerane prísny. V závere obžalovaný navrhol, aby odvolací krajský súd zrušil napadnutý rozsudok

vcelomrozsahuabuďhospodobžalobyoslobodil,aleboabyvrátilvecokresnémusúdunanovékonanie
a rozhodnutie.K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor okresnej prokuratúry. Uviedol, že napadnutý rozsudok
je správny vo všetkých jeho výrokoch a odvolanie obžalovaného je podľa jeho názoru nedôvodné.
Poukázal na v konaní vykonané usvedčujúce dôkazy a na komunikáciu obžalovaného s poškodenou,

ktorej obžalovaný najskôr uvádzal, že nemá dostatočný kapitál a k realizácii domu potrebuje
niekoľkonásobne viac klientov, následne už ubezpečoval, že má takmer všetko pripravené a chýba
iba 3D tlačiareň. V neskoršom štádiu, keď chcela poškodená odstúpiť od zmluvy zvaľoval vinu na
poškodenú, že neposkytla pozemok pripravený na výstavbu. V trestnom konaní nakoniec vypovedal,
že bol podvedený osobou G. H.. Z ďalších dôkazov bolo zistené, že v inkriminovanom čase, tesne

pred spáchaním trestného činu čelil obžalovaný viacerým exekučným konaniam, a teda už vtedy mal
sklony k neuhrádzaniu svojich záväzkov. Na základe týchto skutočností prokurátor navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

K vyjadreniu prokurátora k odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom
obhajcu, pričom opätovne poukázal na to, že v predmetnom trestnom konaní nebol preukázaný

jeho úmysel podviesť poškodenú tak, ako to predpokladá skutková podstata trestného činu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona. Pokiaľ prokurátor poukazoval na komunikáciu obžalovaného
s poškodenou, táto svedčí skôr o tom, že sa snažil situáciu riešiť, a ak by chcel obžalovaný poškodenú
podviesť, vyhýbal by sa komunikácii s ňou. V ďalšom sa argumenty obžalovaného zhodovali s jeho
odvolacími námietkami.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, ktoré sa konalo za splnenia všetkých
zákonných procesných podmienok v neprítomnosti obžalovaného podľa § 293 ods. 5, ods. 7 Tr.
poriadku,prokurátorkrajskejprokuratúryprávomkonečnéhonávrhuuviedol,žeodvolanieobžalovaného
navrhuje zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného právom konečného návrhu naďalej zotrval

na podanom odvolaní a jeho dôvodoch a navrhol rozhodnúť tak, ako je uvedené v závere písomného
odôvodnenia odvolania. Vzhľadom k neprítomnosti obžalovaného na verejnom zasadnutí obhajca
predniesol konečný návrh obžalovaného spísaný v samostatnom podaní. Obžalovaný v ňom poukázal
opätovne na nedôveryhodnosť svedka H. a na jeho odsúdenie v Českej republike, a na to, že poškodená
už vymáha náhradu škody v rámci exekučného konania od spoločnosti DA&DB czech projekt s.r.o.,

a teda nie je možné zaviazať aj obžalovaného ako fyzickú osobu k náhrade tejto škody.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, na
verejnom zasadnutí dňa 19. februára 2025, na podklade podaného odvolania obžalovaného preskúmal

podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem namietaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. poriadku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných

medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je prípustné, podané oprávnenou
osobou, včas i na správnom mieste, avšak nie je dôvodné. Na jeho podklade však bolo potrebné
napadnutý rozsudok v časti výrokov o treste zrušiť, a to z dôvodu zmeny Trestného zákona, priaznivejšej
pre obžalovaného (§ 2 ods. 1 Tr. zákona veta druhá).

Okresný súd po zrušení oslobodzujúceho rozsudku odvolacím súdom doplnil dokazovanie potrebné
pre objektívne posúdenie žalovaného skutku a následne všetky vo veci vykonané dôkazy tentokrát
už v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku správne vyhodnotil, a to jednotlivo, ako aj v ich
súhrne, podľa svojho vnútorného presvedčenia, pričom po dôvodnej úprave skutku bez narušenia jeho
totožnosti, dospel k jednoznačnému

a nepochybnému záveru o vine obžalovaného. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je vo vzťahu
k právnym úvahám týkajúcim sa výroku o vine obžalovaného síce stručné a miestami nejednoznačné,
nespĺňa však kritériá pre jeho označenie ako arbitrárne, či nedostatočne odôvodnené. Súd prvého
stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
S ohľadom na to, že rozhodnutie súdu prvého a druhého stupňa tvoria z významového hľadiska jeden
celok, nebude krajský súd argumentačne správne odôvodnenie výroku o vine napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa už jednotlivo opakovať (I. ÚS 336/2016, III. ÚS 447/2016), ale obmedzí sa iba nadoplnenie toho, čo v odôvodnení napadnutého rozsudku absentovalo, zvýrazní nie celkom jednoznačne
objasnené naplnenie všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,
vrátane vysporiadania sa s odvolacími námietkami obžalovaného, aj keď tieto sú v podstate zhodné

s tými, ktoré obžalovaný uvádzal už v konaní pred súdom prvého stupňa, na hlavnom pojednávaní,
a s ktorými sa čiastočne vysporiadal aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Odvolací súd teda v súhrne konštatuje, že správnym vyhodnotením zákonným spôsobom vykonaných
dôkazov bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný v inkriminovanom čase prostredníctvom

obchodnej zástupkyne E. F. vylákal od poškodenej sumu 21.850 Eur s prísľubom výstavby domu
v krátkom časovom intervale z materiálu pod technickým názvom Plakuza, pričom už v danom
čase vedel, že uvedené nesplní, keďže si bol vedomý, že nebola ešte ani vyvinutá technológia,
z ktorej mal byť dom pre poškodenú postavený, nehovoriac už o ďalších súvisiacich problémoch,
ktoré by následne pri tomto nezvyčajnom projekte s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli. Zároveň
nepochybne z dokazovania vyplynulo, že za spoločnosť DA&DB czech projekt s.r.o. konal výhradne

obžalovaný, vrátane disponovania s bankovým účtom spoločnosti, na ktorý poukázala poškodená
finančné prostriedky, pretože manželka obžalovaného ako jediný (a iba formálny) štatutárny zástupca
spoločnosti, nemala o obchodných aktivitách obžalovaného v mene tejto spoločnosti relevantnú
vedomosť. Zároveň nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že výstavbu domu sprostredkovala svedkyňa
E. F., a tiež to, že ako zhotoviteľ domu aktívne vystupoval obžalovaný, čo vyplynulo z výpovede tejto

svedkyne, z výsluchu poškodenej a aj z výpovedí samotného obžalovaného.

O tom, že obžalovaný poškodenú už v čase pred spáchaním trestného činu uvádzal do omylu za
účelom získania finančného prospechu svedčia v podstate všetky zabezpečené a vykonané dôkazy.
Okrem relevantných listinných dôkazov, usvedčujúcej výpovede poškodenej G. H., výpovedí svedkyne

E. F. a svedka M. L., ide najmä o svedeckú výpoveď G. H., ktorého síce obžalovaný považuje
za nedôveryhodného svedka, avšak ktorý vypovedal konzistentne počas celého konania, a v jeho
výpovediach neexistujú podstatné rozpory. Tento svedok uviedol, že o výstavbe domov z materiálu pod
obchodným názvom Plakuza síce s obžalovaným komunikovali, aj bol vyhotovený v počítači 3D model
tohto domu, projekt však stroskotal už pri snahe vytlačiť 3D model domu prostredníctvom tlačiarne,

čo časovo predchádzalo uzavretiu Objednávky prednostnej výstavby domu z Plakuzy zo dňa 21.
januára 2015 (ďalej iba „zmluva“) uzavretej s poškodenou na výstavbu takéhoto domu. Na konečnú
realizáciu výstavby domu by teda bolo potrebné vykonať ďalší nákladný technologický výskum, na
ktorý obžalovaný nemal peniaze. Obžalovaný na svoju obranu viackrát uvádzal, že dom nemohol byť
poškodenejpostavenýzapríčinenímnečinnostiprávesvedkaG.H.,avšaknebolazistenážiadnadohoda

(ústna ani písomná) medzi obžalovaným a týmto svedkom z inkriminovaného obdobia, ktorá by časovo
a vecne súvisela so zmluvou, uzavretou s poškodenou, a z ktorej by bolo zrejmé, že svedok G. H. má
povinnosť technológiu na výstavbu domu poškodenej zabezpečiť. Takáto informácia sa nenachádza
ani v zmluve, uzavretej medzi poškodenou a spoločnosťou DA&DB czech projekt s.r.o. Ani v čase
uzavretia zmluvy s poškodenou a následných mesiacoch neexistuje žiadna zmienka o tom, že by

obžalovaný vyžadoval od svedka G. H. dodržanie takejto dohody na zhotovenie domu pre poškodenú,
pretože žiadna takáto dohoda medzi nimi neexistovala. Podvodný úmysel obžalovaného ďalej vyplýva aj
z jeho následného konania a komunikácie s poškodenou, na čo dôvodne v odvolacom konaní poukázal
prokurátor, keď obžalovaný zakaždým poškodenej uvádzal iný dôvod, pre ktorý nedokáže splniť to,
k čomu sa zaviazal. Hoci obžalovaný vypovedal, že peniaze poškodenej následne poskytol svedkovi G.

H., uvedené preukázané rovnako nebolo.
Aj svedok M. L. vypovedal, že v inkriminovanom čase, t. j. v januári 2015 nemohli žiadne objednávky ani
zmluvy so záujemcami na kúpu domov z materiálu Plakuza uzatvárať, a teda ani prijímať peniaze, keďže
vedeli, že ešte nebolo vyrobené ani zariadenie (3D tlačiareň), prostredníctvom ktorého by sa výstavba
domov mohla zrealizovať. Mala existovať iba databáza predbežných záujemcov. Preukázaný úmysel

obžalovaného podviesť poškodenú teda dostatočne vyplýva v súhrne z toho, na čom sa s poškodenou
v písomnej zmluve dohodol, ako počas procesu vystupoval a ako svoju schopnosť splniť budúci záväzok
prezentoval, a či predmet zmluvy bol schopný v čase jej uzavretia dodať a či ho aj dodal. S úmyslom
obžalovaného podviesť poškodenú úzko súvisí aj zistenie o tom, že bol v čase krátko pred spáchaním
skutku vo finančnej tiesni, keďže boli proti nemu vedené exekučné konania.

Pokiaľ ide o rozhodnutia súdov Českej republiky vo vzťahu k svedkovi G. H., na ktoré sa obžalovaný
odvoláva, v týchto je konštatované, konkrétne v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Ústí nad Labem
– pobočka Liberec sp. zn.55To 348/2017 zo dňa 15. februára 2018, že obžalovaný v procesnom postavení poškodeného spolu
so svedkom M. L. uviedli, že keďže G. H. funkčný 3D model domu nevyrobil (dohoda o vyrobení bola
z marca roku 2014), od realizácie pôvodnej dohody na výrobu 3D modelu domu ustúpili a začali sa

vspoluprácisG.H.venovaťinémuprojektu,atorealizáciiúspornéhoenergetickéhozariadenia.Natento
projekt poskytli obaja G. H. finančné prostriedky (523.000 CZK), ktoré mu postupne zasielali od mája
2015 do septembra 2015. Obžalovaný na svoju obranu opakovane uvádzal, že finančné prostriedky od
poškodenejpoichprevzatídňa22.januára2015odovzdalG.H.,avšakpodľatohtorozsudkuobžalovaný
začal odovzdávať peniaze G. H. až v septembri 2015 a v súvislosti s úplne iným obchodným projektom.

V tom čase zároveň obžalovaný poškodenú zavádzal, že všetko je na výstavbu domu pripravené, hoci
sa už podnikateľsky venoval iným záležitostiam. Odvolací súd Českej republiky zároveň skonštatoval,
že zo strany G. H. pri dohode na výrobu 3D modelu domu nešlo vo vzťahu k obžalovanému o podvodný
úmysel.

Okresný súd tiež správne a dôvodne právne vyhodnotil konanie obžalovaného ako prečin podvodu

podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, nakoľko boli naplnené v celom rozsahu všetky obligatórne znaky
skutkovej podstaty tohto trestného činu, vrátane objektívnej
a subjektívnej stránky, a teda zavinenia vo forme priameho úmyslu obžalovaného tak, ako je vyššie
konštatované.

Pokiaľ ide o výrok o treste napadnutého rozsudku, je nutné prisvedčiť obžalovanému v tom, že bolo
potrebné s poukazom na § 2 ods. 1 Tr. zákona vo vzťahu k jeho osobe aplikovať priaznivejšiu právnu
úpravu Trestného zákona, t. j. znenie účinné od 15. marca 2024 v zmysle zákona č. 80/2024 Z. z.,
ktorým došlo k zmierneniu trestnej sadzby za spáchanie prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2 Tr. zákona, teda trestného činu, ktorého sa s poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne

závery dopustil obžalovaný. Okresný súd teda pri úvahách o výroku o treste vychádzal nesprávne
z trestnej sadzby 1 až 5 rokov, pričom aktuálne je stanovená trestná sadzba za spáchanie tohto
prečinu v rozmedzí do 4 rokov. Zároveň sú precíznejšie upravené všeobecné zásady ukladania sankcií
(§ 33a Tr. zákona) a zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zákona), z obsahu ktorých možno vyvodiť
preferenciu zákonodarcu ukladať páchateľom predovšetkým alternatívne druhy trestov, samozrejme za

splnenia zákonných kritérií na uloženie týchto druhov trestov určených. Súdy v zmysle novej právnej
úpravy musia prihliadať aj na správanie páchateľa po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o
náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie
urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Tam, kde postačí
uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá

hopostihujeciteľnejšie.Páchateľovinajmänesmiebyťuloženásankciaspojenásujmounajehoosobnej
slobode, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode
páchateľa.

Odvolací súd obdobne ako aj okresný súd zistil u obžalovaného prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti

podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, t. j. vedenie riadneho života pred spáchaním skutku vzhľadom k tomu, že
na jeho odsúdenie v Českej republike z roku 2012 nemohol s poukazom na § 438e Tr. zákona prihliadať
a nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť. Vo vzťahu k poľahčujúcim, resp. priťažujúcim okolnostiam je
nutné vo všeobecnosti uviesť, že hoci v zmysle aktuálnej právnej úpravy je súd povinný tieto naďalej
starostlivo vyhodnocovať, následne už nedochádza po ich zistení, v tej ktorej konkrétnej veci k úprave

dolnej, resp. hornej hranice trestnej sadzby spáchaného trestného činu z dôvodu prevahy poľahčujúcich
či priťažujúcich okolností. U obžalovaného je tiež podstatný značný časový odstup od spáchania skutku,
a teda trestné konanie trvajúce neprimerane dlho, na ktorom má však čiastočný podiel aj samotný
obžalovaný, ktorý sa opakovane zdržiaval v zahraničí
(aj v Afrike) a okresný súd musel pristúpiť k vydaniu medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Krajský

súd teda dospel k záveru, že obžalovanému je primerané a spravodlivé uložiť trest odňatia slobody
s výmerou pri dolnej hranici trestnej sadzby, t. j. na 3 mesiace, s podmienečným odkladom výkonu trestu
na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Takto uložený trest má tendenciu naplniť svoj primárny účel z hľadiska
individuálnej aj generálnej prevencie a spĺňa dôsledné posúdenie jeho vhodnosti z hľadiska všetkých
zásad ukladania sankcií a trestov, konkretizovaných v Trestnom zákone.

Pokiaľ ide o náhradu škody, výrok o škode napadnutého rozsudku, rovnako ako aj výrok o vine týmto
rozsudkom odvolacieho súdu nie je dotknutý, pretože o včas uplatnenom nároku na náhradu škody
poškodenej bolo rozhodnuté správne, zákonne a dôvodne. Podmienkou na to, aby súd obligatórne uložilpovinnosť obžalovanej osobe v odsudzujúcom rozsudku nahradiť poškodenému škodu je teda v zmysle
druhej vety ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. poriadku tá preukázaná skutočnosť, že škoda alebo jej časť
doposiaľ uhradená nebola a jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým

bol obžalovaný uznaný za vinného. Z výsluchu poškodenej a z výpisu z bankového účtu vyplynulo, že
z uplatnenej náhrady škody jej bola v rámci exekučného konania vedeného voči spoločnosti DA&DB
czech projekt s.r.o. čiastočne nahradená škoda, o ktorú sumu okresný súd ponížil výšku škody, ktorú je
povinný obžalovaný poškodenej nahradiť. Zároveň zo skutkovej časti napadnutého rozsudku okresného
súdu je zrejmé, že trestnou činnosťou obžalovaného bola poškodenej spôsobená škoda vo výške 21.850

Eur, a teda výška tejto škody tvorí súčasť popisu skutku, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného spočívajúcu v tom, že škoda už je vymáhaná od právnickej osoby
DA&DB czech projekt s.r.o. v civilnom, resp. v exekučnom konaní, uvedené netvorí prekážku uloženia
povinnosti obžalovanému nahradiť škodu poškodenej v trestnom konaní. Ako vyplýva z judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS

798/2016 z 11. januára 2017) je prekážka veci rozsúdenej res iudicata alebo tiež zásada ne bis in idem z
ústavnoprávneho hľadiska súčasťou princípu právnej istoty, ktorý tvorí súčasť konceptu právneho štátu,
zakotvenej v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedená prekážka znamená, že existencia
právoplatného rozhodnutia
v spornej veci bráni novému konaniu a novému rozhodnutiu v tej istej veci. Platí to však iba

v prípade, ak účastníkmi konania (sporovými stranami) sú tie isté subjekty, pričom aj predmet konania
je totožný.

Na základe vyššie uvedeného teda právoplatný rozsudok civilného súdu, zaväzujúci právnickú osobu
DA&DB czech projekt s.r.o. ako žalovaného zaplatiť žalobcovi (poškodenej) žalovanú sumu titulom

nesplnenia záväzku, vyplývajúcemu z objednávky na prednostnú výstavbu domu, nezakladá prekážku
veci rozsúdenej vo vzťahu k trestnému konaniu vedenému proti obžalovanému ako fyzickej osobe v
súvislosti s nárokom na náhradu škody, ktorý si poškodená voči nemu uplatnila v rámci adhézneho
konania. Je nepochybné, že v rámci trestného konania sa poškodená domáha prisúdenia síce rovnakej
sumy ako v skoršom civilnom konaní, avšak nie voči zmluvnej strane ako právnickej osobe, ale voči

obžalovanému - fyzickej osobe, pričom nejde o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok na náhradu
škody spôsobenej podvodnou trestnou činnosťou obžalovaného.

Záverom odvolací súd uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (z uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005).

Z vyššie uvedených rozvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.