Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 10, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100696
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100696.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr.

Petra Potáscha., PhD a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Jozef Lopuch - Club Hotel OLYMPIA s miestom
podnikania Partizánska 684/80, 058 01 Poprad, IČO: 14 285 410, právne zastúpeného JUDr. Marekom
Radačovským, advokátska kancelária Košice, Žriedlová 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: 100797655/2020 zo dňa 22. apríla 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 4Sf/27/2023 - 16 zo dňa 11. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 4Sf/27/2023 - 16 zo dňa 11. júna
2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100797655/2020 zo dňa 22. apríla 2020 (ďalej

ako„napadnutérozhodnutie“),ktorýmžalovanýakoodvolacíorgánpotvrdilrozhodnutieDaňovéhoúradu
Prešov, pobočka Poprad (ďalej ako „správca dane“) rozhodnutie č. 102870905/2019 zo dňa 11.12.2019
(ďalej ako „rozhodnutie správcu dane“), a ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“) žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume
2.993,89 eura za zdaňovacie obdobie august 2013. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny
súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov konania

nepriznal.
2. Správny súd zreferoval predchádzajúce súdne konanie, v ktorom Krajský súd v Prešove rozsudkom č.
k. 2S/46/2020-336 z 28.04.2022 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100797655/2020 zo dňa 22.04.2020,
ako aj rozhodnutie správcu dane č. 102870905/2019 zo dňa zo dňa 11.12.2019 a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. O kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.
k. 2S/46/2020-336 z 28.04.2022 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) rozhodol Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“), ktorý z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

dokazovania vo vyrubovacom konaní krajským súdom, uvedený rozsudok krajského súdu zrušil svojím
rozsudkom sp. zn. 4Sfk/126/2022 zo 17.10.2023 a vec vrátil už Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie
konanie.3. Správny súd zamietajúci výrok napadnutého rozsudku odôvodnil uplatnením postupu podľa § 140
SSP, keď odkázal na obdobnú vec, týkajúcu sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, a to
v konaní vedenom pod sp. zn. PO-1S/100/2020 (ďalej aj ako „odkazovaný rozsudok“), v ktorom išlo o

vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume
3.194,56 eur, pričom pri výkone daňovej kontroly u žalobcu tak za mesiac december 2016, ako aj za
mesiac august 2013 sa vychádzalo z tých istých dôkazov získaných a vykonaných správcom dane.
4. Správny súd sa na úvod svojej argumentácie v odkazovanom rozsudku sp. zn. PO- 1S/100/2020
zaoberal žalobnou námietkou nezákonnosti dôkazov vykonaných vo vyrubovacom konaní po zrušení

rozhodnutia správcu dane, pričom upriamil pozornosť na relevanciu dôkazov, predovšetkým svedkov
v prejednávanej veci. V rozpore so zákonom získané dôkazy by podľa správneho súdu mohlo byť v
prípade, ak by sa jednalo o procesný postup, ktorým by došlo k účelovému obchádzaniu zákonných
časových limitov pre vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku alebo k
obchádzaniupredpokladovprezačatieopätovnejdaňovejkontrolypodľa§44ods.4Daňovéhoporiadku.
5. V tejto súvislosti správny súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej ako

„Najvyššísprávnysúd“)sp.zn.1Sžfk10/2020zodňa24.2.2022,vzmyslektoréhovrámcivyrubovacieho
konania by malo dôjsť k objasneniu konkrétnych sporných skutočností vyvstávajúcich z pripomienok
daňového subjektu k zisteniam správcu dane bez vylúčenia doplňovania dôkazov v nie rozsiahlej miere,
keďže riadne dokazovanie má byť realizované primárne v rámci daňovej kontroly. Skutková okolnosť
tykajúca sa funkcie Hotovosť*, ktorá umožňovala tlač dokladov vyvolávajúcich riziko zámeny s riadnym

pokladničným dokladom súbežne s využitím tejto funkcie žalobcom na vydanie takéhoto dokladu pri
realizovaní zdaniteľného obchodu bola formulovaná a podopretá zákonným dôkazom vo forme expertíz
registračnej pokladnice a vykonaním nákupu zamestnancom správcu dane ešte počas daňovej kontroly.
Správny súd na záver uviedol, že dôkazy vykonané vo vyrubovacom konaní podstatným spôsobom
skutkové okolnosti daňovej veci nemenili a ani nedopĺňali, pričom na strane správcu dane a žalovaného

nedošlo k takému porušeniu procesných práv, ktoré by predmetné dokazovanie zaťažovalo vadou
nezákonnosti, a preto správny súd považoval tieto dôkazy za zákonné.
6. K tvrdeniu žalobcu, že v celom dokazovaní vedenom správcom dane nebol vykonaný jediný dôkaz,
ktorý by preukázal, že akýkoľvek doklad, ktorý žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, bol v
zdaňovacom období vytlačený - správny súd zdôraznil, že je potrebné vykonané dôkazy hodnotiť

vo vzájomných súvislostiach ako ucelenú reťaz vzájomne sa doplňujúcich zistení. Správny súd ďalej
odkázal na vykonanú expertízu, ktorá je zákonným dôkazom, a ktorá jednoznačne potvrdila tlač
falošných pokladničných dokladov cez funkciu Hotovosť* cez nefiskálnu tlačiareň, ktorej existenciu
žalobca popiera.
7. Súd ako nedôvodné vyhodnotil aj námietky žalobcu viažuce sa k technickej expertíze vykonanej v

rámci veci Colným úradom Bratislava a potvrdil zákonnosť tohto dôkazu. Doplnil, že správca dane ani
nie je oprávnený sám vypracovávať znalecký posudok v takýchto veciach, keďže ide o odbornú otázku
vyžadujúcu si odborné posúdenie Colným úradom Bratislava, ktorý je ako jediný štátny orgán oprávnený
vykonávať technické expertízy ERP.
8. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom vykonania ústnych pojednávaní so zamestnancami

žalovaného, voči ktorým bola dňa 07.10.2019 vznesená námietka zaujatosti, o ktorej ešte nebolo v
tom čase rozhodnuté - správny súd uviedol, že vzhľadom na obsah žalobných námietok (ktoré boli
len procesného charakteru z ústneho pojednávania konaného 26.09.2019), pričom žalobca v správnej
žalobesprávnosťuvedenýchzáverovonevylúčenízamestnancovžalovanéhonerozporoval,byzrušenie
rozhodnutia iba z dôvodu nezákonnosti vykonaného ústneho pojednávania malo za následok iba

zopakovanie tohto úkonu (opierajúc sa o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. R103/2011).
9. V rámci argumentácie žalobcu ohľadom pochybenia správneho označenia žalobcu, ktorý namietal, že
uvedené výstupy orgánov verejnej správy neobsahujú správne označenie žalobcu, správny súd uviedol,
že žalobca bol v napadnutých rozhodnutiach, ako aj v protokole označený v súlade s ustanovením
§ 63 ods. 3 a § 47 písm. c) Daňového poriadku ako fyzická osoba - podnikateľ správne uvedeným

menom, priezviskom, adresou a tiež správne uvedenými údajmi o IČO, DIČ a IČ DPH, ktoré umožňovali
jednoznačne, spoľahlivo a správne identifikovať žalobcu ako osobu, ktorej je rozhodnutie adresované
a ktorej sa týka protokol.
10. Rovnako sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu ohľadom nezákonnosti viažucej sa k
orgánu verejnej správy, ktorý vo veci konal a rozhodoval (správca dane). Správny súd bol toho názoru,

že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správne konanie vo veci žalobcu bolo
vedené pobočkou Daňového úradu Prešov, konkrétne pobočkou Poprad, ktorá v zmysle § 5 ods. 1
zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov - v znení účinnom do 30.06.2019, patrila do územnej pôsobnosti Daňového úraduPrešov a bola riadnou organizačnou zložkou tohto správcu dane. Uvedenie adresy sídla oprávnene
konajúcej pobočky a zároveň neuvedenie adresy sídla správcu dane je možné vnímať ako postup
síce nezodpovedajúci doslovnému zneniu § 47 písm. a) Daňového poriadku, avšak nemajúci v danom

prípade žiaden negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu.
11. Ohľadne námietky žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia vznesených námietok
zaujatosti, správny súd dospel k záveru, že tieto boli tak správcom dane, ako aj žalovaným správne
právne posúdené. Správny súd dospel k záveru, že s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 3 Daňového
poriadku, každé podanie posudzujú daňové orgány podľa jeho obsahu. Z obsahu námietok vznesených

proti zamestnancom, ktorí sa zúčastnili ústneho pojednávania dňa 09.10.2019 vyplýva, že tieto sa
týkali iba procesného postupu namietaných zamestnancov v rámci ústneho pojednávania konaného
dňa 26.09.2019. O týchto námietkach - ako to vyplýva z administratívneho spisu, ako aj z vyjadrenia
žalobcu - bolo rozhodnuté rozhodnutiami zo dňa 10.10.2019 č. 102342111/2019, zo dňa 09.10.2019 č.
102342148/2019 a zo dňa 09.10.2019 č. 102342198/2019. Správny súd v tomto kontexte poukázal na
to, že žalobca správnosť uvedených záverov o nevylúčení zamestnancov žalobcu v správnej žalobe

nerozporoval a taktiež - na rozdiel od výsluchov jeho zamestnancov - nerozporoval zákonnosť týchto
procesných úkonov, keďže vykonanie výsluchu zamestnancov Colného úradu Bratislava sám navrhol.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa v § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a
navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu
súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.
13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený,

neobsahuje odpovede na zásadné otázky súvisiace s predmetom konania, resp. so základom žalobných
dôvodov a žalobných námietok. Mal za to, že napadnutý rozsudok obsahuje množstvo všeobecných
konštatácií a citácií bez toho, aby bolo premietnuté na konanie v tejto veci.
14. Z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia veci sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne
vyhodnotil jeho námietku týkajúcu sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci orgánmi verejnej

správy. Podľa sťažovateľa, správny súd dospel k nesprávnemu záveru, že orgány verejnej správy
vyhodnotili dôkazy zákonne, resp. správne. Správny súd podľa sťažovateľa zovšeobecnil obsah
výsluchov svedkov, a to bez komplexného posúdenia ich obsahu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti.
S predmetnou námietkou sťažovateľa sa pritom správny súd mal vysporiadať len v jednom bode
napadnutého rozsudku. Naviac, mal len nekriticky prevziať závery orgánov verejnej správy, ale

nevysporiadal sa s tým, že existujú dôkazy, ktoré potvrdzujú tvrdenia sťažovateľa a vyvracajú tvrdenia
žalovaného.
15. Poukázal pritom na výpovede svedkýň, ktoré mali v rámci výsluchu u správcu dane vypovedať, aké
funkcie používali pri evidencii tržieb v rámci elektronickej registračnej pokladnice, pričom ani jedna z
nich neuviedla, že používala funkciu Hotovosť*, ale uvádzali iné funkcie. Podľa sťažovateľa teda tieto

výpovede predstavujú priamy dôkaz o tom, že závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí sú ničím
nepodložené domnienky a tvrdenia.
16. V súvislosti s vykonanými dôkazmi poukázal sťažovateľ na to, že žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí odvoláva na vyjadrenie N. V. zo zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 23.10.2017, avšak
ten istý žalovaný v rozhodnutí, ktorým zrušil prvé rozhodnutie správcu dane vo veci, sám uviedol,

že toto vyhlásenie nie je postačujúce pre záver v kontexte § 24 ods. 3 a § 63 ods. 2 Daňového
poriadku. Sťažovateľ potom žalovanému vytkol, že v rámci nového konania vo veci (predmet súdneho
prieskumu) sa od svojho skoršieho názoru v uvedenom smere odklonil, t. j. z predmetného vyjadrenia
predsa vychádzal i keď sám už skôr uviedol, že toto vyhlásenie nie je pre potreby daňového konania
postačujúce.

17. Sťažovateľ ďalej namietal záver žalovaného, že ani jeden zo svedkov sa jednoznačne nevyjadril,
že funkciu „Hotovosť*“ nepoužíval, čo malo stačiť pre záver, že sťažovateľ túto funkciu používal a že
na základe takýchto dokladov došlo k zdaniteľnému plneniu. Namietal, že v predmetnej veci sa nekoná
o nároku sťažovateľa na vrátenie odpočtu dane, kde by znášal dôkazné bremeno on, ale naopak je to
žalovaný, kto v tomto konaní znáša dôkazné bremeno a on musí preukazovať skutočnosti relevantné

pre jeho postup.
18. V tejto súvislosti uviedol, že aj výpovede svedkov R., S. a Y. boli vyhodnotené selektívne a
že orgány verejnej správy z nich prevzali len vybrané tvrdenia. Títo svedkovia podľa sťažovateľa
nepotvrdili, resp. vyvrátili existenciu tzv. nefiškálnej tlačiarne u sťažovateľa, nepotvrdili, že by tzv.„falošný“ doklad (Hotovosť*) bol z tlačiarne vytlačený, resp. popreli, že by takýto doklad bol zákazníkovi
vydaný, príp. sa k tomu nevedeli vyjadriť. Naviac, sťažovateľ spochybňuje ich výpoveď aj vzhľadom na
„časovú diskontinuitu“. Rozporoval tiež, že niektorí svedkovia boli zo strany správcu dane vypočúvaní

sugestívnym spôsobom.
19. Sťažovateľ ďalej namietal, že správca dane bezdôvodne a svojvoľne neuviedol výpovede ďalších
svedkov, keď tieto osoby mali údajne tvrdenia správcu dane vyvrátiť. Sťažovateľ mal za to, že sa jedná
o pochybenie v podobe selektívneho hodnotenia dôkazov, opomenutia ich hodnotenia jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach, resp. o úplne nesprávnu interpretáciu svedeckých výpovedí a ich „vytrhnutie

z kontextu“. Nesprávnosť právneho posúdenia veci potom v zmysle vyššie uvedeného má podľa
sťažovateľa spočívať v tom, že správny súd akceptoval postup žalovaného, ktorý si selektívne vybral tie
dôkazy zo všetkých vykonaných dôkazov, ktoré sa mu hodili pre potreby potvrdenia správcu dane, a to
bez kritického vyhodnotenia ostatných vykonaných dôkazov vo vzájomnej súvislosti.
20. Ako nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom označil sťažovateľ aj to, že záver
žalovaného vo veci existencie nefiškálnej tlačiarne u sťažovateľa v priebehu roka 2017 vyhodnotil

správny súd ako správny, resp. relevantný aj v podmienkach súdenej veci. Sťažovateľ poukázal na
13 výpovedí, z ktorých má vyplývať, že nefiškálna tlačiareň v rozhodnom čase u sťažovateľa nebola.
Navrhol správnemu súdu vykonať zápisnice z výsluchu týchto svedkov, pričom napadnutý rozsudok sa
s týmto jeho návrhom žiadnym spôsobom nevysporiadal.
21.Podľasťažovateľapotomplatí,žeakpredmetnévýpovedefaktickyvylučujúexistenciutzv.nefiškálnej

tlačiarne, je vylúčené aj to, aby sa tlačili doklady „Hotovosť*“, keďže na to nebol k dispozícii spôsobilý
nástroj. Namietal, že správny súd mu v uvedenom zmysle nedal odpoveď na najdôležitejšie žalobné
body, čím malo dôjsť k podstatnému porušenia práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces. Zároveň
doplnil, že existencia takejto tlačiarne bola zistená na miestnom zisťovaní v roku 2017, čo však nemá
žiadnu relevanciu s poukazom na zdaňovacie obdobie, za ktoré bolo vydané napadnuté rozhodnutie

žalovaného (poznámka kasačného súdu: august 2013).
22. Podľa sťažovateľa sa správny súd nevenoval tiež tomu, že ani jeden zo svedkov nepotvrdil rozdiel
medzi reálne prijatou tržbou a uzávierkou vytlačenou z elektronickej registračnej pokladnice. Namietal,
že potom je úplne vylúčené, aby existovala akákoľvek tržba, ktorú žalovaný a správca dane označujú
ako nepriznaná. Rovnako podľa sťažovateľa neexistuje jediný dôkaz o tom, že by v rozhodnom čase

prijal akúkoľvek odplatu za akékoľvek poskytnuté zdaniteľné plnenie, ktorá by mala byť pretavená vo
výške jeho tržieb. Mal za to, že správca dane, ako ani žalovaný, nepreukázali, že by u sťažovateľa v
spornom zdaňovacom období vznikol zdaniteľný príjem vo výške určenej napadnutými rozhodnutiami,
keď zároveň nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovarov alebo služieb, za ktoré by tieto plnenia
prijal. Ani tejto námietke sa však podľa sťažovateľa správny súd nevenoval.

23. Sťažovateľ tiež namietal, že správny súd nesprávne vyhodnotil rozloženie dôkazného bremena v
podmienkach súdenej veci a zároveň odmieta, že by porušil ustanovenia zákona o DPH a zopakoval,
že nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že by bol vytlačený jediný doklad, od akých
odvíja svoje závery žalovaný, resp. správca dane. Mal za to, že ak správca dane chcel zvýšiť daňovému
subjektu zdaniteľné príjmy v určitej výške, musí mať aj dôkazy o existencii týchto príjmov. Tvrdil, že

takéto dôkazy orgány verejnej správy nemajú, keďže technická expertíza vypracovaná inou zložkou
žalovaného nie je podľa sťažovateľa dostatočným dôkazom na preukázanie existencie ďalších tržieb,
ktoré neboli uvedené v daňovom priznaní.
24. Správnemu súdu v ďalšom sťažovateľ vytýkal, že dospel k záveru o tom, že skutkové okolnosti veci
boli dostatočne zistené, pričom však poukázal len na tri svedecké výpovede, ktoré boli naviac v rozpore

so zvyšnými svedeckými výpoveďami (v celkovom počte sedem), a to nielen v otázke neexistencie
nefiškálnej tlačiarne v prevádzke sťažovateľa v roku 2017, ale najmä v otázke existencie tržieb na strane
sťažovateľa v dotknutom období. Namietal, že dôkazy, ktoré označil, negujú existenciu ucelenej reťaze
dôkazov o údajnom prijatí nepriznaných tržieb. V tomto kontexte žalovaný uviedol, že reálne prijatie
tržieb nie je možné preukázať, pričom správny súd tento záver žalovaného o nemožnosti preukázania

reálnosti prijatia tržieb nevyhodnotil.
25.Sťažovateľpoukázalnato,žeiztechnickejexpertízyvyplýva,že„vinternejdatabázeBLUEGASTRO
sa nachádzali nejaké doklady a ich vyobrazenie“, keď následne zdôraznil slovo „interné“ s tým, že sa v
žiadnom prípade nejednalo o doklady používané v bežnom obchodnom styku, a preto podľa sťažovateľa
za takéto doklady logicky nemohla byť prijatá tržba. Doplnil, že aj svedkovia zamestnanci žalovaného

ako aj K.. L. vylúčili, že technická expertíza je dôkazom o existencii prijatia tržby za dotknuté zdaňovacie
obdobie. Uviedol tiež, že už v rámci daňovej kontroly namietal, aby sa interné doklady v systéme
BLUEGASTRO obsahujúce znak „Hotovosť*“ automaticky znamenali existenciu zdaniteľných plnení.26. V závere kasačnej sťažnosti sa sťažovateľ ohradil voči záverom správneho súdu, podľa
ktorých v rámci konania orgánov verejnej správy boli identifikované len formálne pochybenia, ktoré
neodôvodňovali zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí. Osobitne pritom poukázal na vady týkajúce

sa protokolu, v ktorom nebolo uvedené sídlo správcu dane, čo nebolo podľa správneho súdu podstatné
pochybenie zo strany orgánov verejnej správy. Doplnil tiež, že podstatným procesným pochybením
správcu dane bolo napr. aj vedenie výsluchov v rámci ústneho pojednávania dňa 09.10.2019, kedy
správca dane musel toto ústne pojednávanie ukončiť (výsluch dvoch osôb za vzájomnej prítomnosti).
Neprípustný postup správcu dane potvrdzuje aj to, že samotní zamestnanci Finančnej správy SR ako

vypočúvané osoby museli v rámci zápisnice podať námietky proti jej obsahu.
27. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 24.10.2024 uviedol, že zotrváva na svojich
predchádzajúcich tvrdeniach a vyjadreniach, pričom sa stotožňuje s právnym posúdením správneho
súdu v napadnutom rozsudku. Uviedol, že sťažovateľ mení svoju argumentáciu - kým v správnej žalobe
namietal výsluch svedkov a tvrdil, že došlo k procesnému pochybeniu podľa § 68 ods. 3 Daňového
poriadku, v kasačnej sťažnosti už argumentoval tým, že správny súd neaplikoval požiadavku hodnotenia

dôkazov vo vzájomných súvislostiach.
28. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako
„Najvyšší súd“) vo veci sp. zn. 3Sžfk/44/2019 zo dňa 10.09.2019 vo veci dane z príjmov fyzickej osoby
za rok 2015. Odkázal pritom na body 35 a 32 uvedeného rozsudku poukazujúc na relevanciu technickej
expertízy vykonanej certifikovaným orgánom.

29. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uviedol, že nikdy nespochybnil hodnotu dôkazov z miestneho
zisťovania dňa 23.10.2017, t. j. že boli vytlačené doklady označené ako „Hotovosť*“ a že následne na
základe týchto dokladov zamestnanci sťažovateľa prijali tržby. Uviedol, že vyjadrenie N. V. a výpoveď
svedkyne L. dňa 22.8.2019, ktoré boli tiež prítomné na miestnom zisťovaní dňa 23.10.2017 považuje za
irelevantné, ba priam sporné, nakoľko obe svedkyne v deň miestneho zisťovania použili funkcionalitu

„Hotovosť*“.
30. V ďalšom žalovaný uviedol, že nariadené výsluchy svedkov mali odstrániť predchádzajúce
pochybenia správcu dane (v skoršom konaní), aby sťažovateľovi nebolo upreté právo klásť svedkom
otázkyatiežabyskutkovýstavbolzistenýčonajúplnejšie.Tietovýsluchybyvšaknebolinariadené,akby
správca dane v skoršom konaní nezovšeobecnil vyjadrenie N. V. na všetky dotknuté zdaňovacie obdobia

a nepoužil by toto vyjadrenie ako svedeckú výpoveď. Zároveň však dodal, že výpovednú hodnotu v
danom prípade vo všetkých zdaňovacích obdobiach, v ktorých bolo zistené nezákonné používanie
registračnej pokladnice, má samotná technická expertíza a výpoveď servisného technika K.. T. L..
Výsluchy svedkov, o ktoré sa sťažovateľ v rámci súdneho konania opiera (či už sú v jeho prospech alebo
neprospech), majú podľa žalovaného iba nepatrnú či doplnkovú hodnotu a boli iba podporným dôkazom.

31. K námietkam sťažovateľa týkajúce sa prijímania tržieb, tlače pokladničných dokladov v
režime „Hotovosť*“, používania nefiškálnej tlačiarne, výpovede svedkov, resp. časového odstupu a
irelevantnosti miestneho zisťovania zo dňa 23.10.2017 žalovaný uviedol, že tieto okolnosti je potrebné
skúmať v kontexte technickej expertízy, keďže pre posúdenie tohto prípadu bola práve táto esenciálnou
(spolu s výpoveďou K.. L.).

32. Žalovaný sa osobitne ohradil voči pokusom sťažovateľa redukovať význam miestneho zisťovania
zo dňa 23.10.2017. Uviedol, že pri tomto miestnom zisťovaní obsluha žalobcu vydala zákazníkovi
(colníkovi) falošný doklad („Hotovosť*“) vytlačený cez nefiškálnu tlačiareň a zároveň prijala od colníka
na základe tohto dokladu platbu. Technickou expertízou pritom bolo zistené, že takto bolo vytlačených
cca 147 tisíc dokladov - od 30.06.2008 do 23.10.2017. To, že tieto doklady boli vytlačené, vyplýva

zo samotnej expertízy. Technická expertíza pritom preukázala, že fiškálnu tlačiareň je možné použiť
aj na tlač kópie nefiškálnych dokladov, resp. aj falošných pokladničných dokladov označených ako
„Hotovosť*“.
33. Žalovaný ďalej odkázal na závery technického zisťovania spočívajúce v tom, že originály falošných
dokladov („Hotovosť*“) nemohli byť vytlačené cez fiškálnu tlačiareň, keďže doklady s označením

Hotovosť* sa neukladajú do prevádzkovej pamäte a kontrolného záznamu. Doplnil, že toto bolo
preukázanéajvrámcimiestnehozisťovania.Nazákladetohtopotomžalovanýzhrnul,žejenepochybné,
že na prevádzke sťažovateľa musela byť aj nefiškálna tlačiareň, ktorá umožnila tlač takýchto dokladov,
a tým aj obchádzanie fiškálnej pamäte registračnej pokladnice. Za jednotlivé zdaňovacie obdobia boli
identifikované kópie dokladov Hotovosť*, čo znamená, že tieto museli byť vytlačené a ich tlač mohla byť

realizovaná výlučne na nefiškálnom zariadení. Z uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd kasačnú
sťažnosť sťažovateľa zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde34. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako
„kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa

právnej úpravy účinnej k danému dňu.
35. Najvyšší správny súd, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po
tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou
osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná
sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57

SSP),preskúmalnapadnutérozhodnutiezdôvodovavrozsahuuvedenomvpodanejkasačnejsťažnosti
podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
36. Kasačný súd predloženého administratívneho, ako aj súdneho spisu zistil, že po zrušení pôvodného
rozhodnutia správcu dane č.: 102281420/2018 zo dňa 19.11.2018 rozhodnutím žalovaného č.:
100748904/2019 zo dňa 28.03.2019, správca dane prvostupňovým rozhodnutím č. 102870905/2019

zo dňa 11.12.2019 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane v sume
2.993,89 eura za zdaňovacie obdobie august 2013.
37. Správca dane uviedol, že daňovou kontrolou a na základe technickej expertízy elektronickej
pokladnicezistilporušenie§19ods.2zákonaoDPHtým,žesťažovateľnepriznaldaňzpridanejhodnoty
z tržieb evidovaných v elektronickej registračnej pokladnici, ktoré sa do prevádzkovej ani do fiškálnej

pamäte neukladali/nezaznamenávali, nakoľko boli tlačené prostredníctvom pripojenej nefiškálnej
tlačiarne s použitím špeciálneho typu platby „Hotovosť*“. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane
podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.
38. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie
vo vyrubovacom konaní dokazovanie doplnil. Vypočul zamestnancov sťažovateľa, ktorí používali na

evidenciu tržieb v elektronickej registračnej pokladnici v kontrolovanom zdaňovacom období, zástupcu
dodávateľa systému Asseco BLUEGASTRO a vykonal ústne pojednávanie so zamestnancami Colného
úradu Bratislava. Na všetkých ústnych pojednávaniach sa za sťažovateľa zúčastnil jeho splnomocnený
zástupca, ktorý voči vykonanému vypočúvaniu svedkov podal námietku zákonnosti výsluchu. Žalovaný
ďalej poukázal na rozsiahle dokazovanie, ktoré vykonal správca dane s poukazom na vykonanú

expertízu počítača, ktorý bol súčasťou ERP ako vlastného registračného programu na ďalšie vykonané
dôkazy správcom dane, ktorý nahliadol do zápisníc o ústnych pojednávaniach s inými zamestnancami
kontrolovaného daňového subjektu pri iných daňových kontrolách za iné zdaňovacie obdobia.

IV. Vybraná súvisiaca právna úprava a právne názory kasačného súdu

39. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
40.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
41. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
42. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

43.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
44. Podľa § 69 ods. 4 zákona o DPH, každá osoba, ktorá, uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o

predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
45. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetomsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
46. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
47. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

48. Podľa§ 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej
kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

49. Podľa§ 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
50. Podľa§ 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
51. Podľa § 60 odsek 1 Daňového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania
vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o

jeho nezaujatosti.
52. Podľa § 60 odsek 2 Daňového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania
vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného
stupňa.
53. Podľa § 63 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú

inak, rozhodnutie musí obsahovať označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
54. Podľa § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak, rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej
právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej
právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového

subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická
osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak
ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o
zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci
túto právnickú osobu.

55. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov-vzneníúčinnomdo30.6.2019-nazabezpečenievýkonučinnosti
daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky
daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje
prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu

a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu. Podľa § 5 ods. 1
uvedeného zákon, daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak.
56. Podľa § 10 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov - v znení účinnom do 30.6.2019 - Colný úrad Bratislava na celom území Slovenskej

republiky plní tieto úlohy: a) vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné
informácie o pôvode tovaru, b) rozhoduje v konaní o certifikácii elektronickej registračnej pokladnice
podľa osobitného predpisu, c) vykonáva technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.
57. Podľa § 5 ods. 6. zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov,nazabezpečenievýkonučinnostidaňovýchúradovmožnozriadiť

pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh
riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.58. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o
zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do

31.12.2019, konanie o certifikácií vykonáva Colný úrad Bratislava.
59.Podľa§8ods.1zákonač.289/2008Z.z.opoužívaníelektronickejregistračnejpokladniceaozmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (v rozhodnom čase), podnikateľ
je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej

pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho
vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici [...].
60. Podľa § 17a ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a
o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom
do 31.12.2019, Colný úrad Bratislava za účelom preverenia podozrenia podľa ods. 1 vykoná technickú

expertízu elektronickej registračnej pokladnice.
61. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
62. Kasačný súd uvádza, že v obdobných veciach totožného sťažovateľa rozhodol kasačný súd

rozsudkami sp. zn. 4Sfk/25/2024 zo dňa 23. októbra 2024 (DPH za zdaňovacie obdobie august
2015), sp. zn. 5Sfk/30/2024 zo dňa 30.01.2025 (DPH za zdaňovacie obdobie február 2016), sp. zn.
5Sfk/33/2024 zo dňa 30.01.2025 (DPH za zdaňovacie obdobie august 2017), sp. zn. 5Sfk/25/2024 zo
dňa 30.01.2025 (DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017), sp. zn. 4Sfk/14/2024 zo dňa 11.12.2024 (DPH
za zdaňovacie obdobie december 2016), a tiež v rozsudku sp. zn. 4Sfk/22/2024 zo dňa 23. októbra 2024

(daň z príjmov za rok 2012).

K všeobecnej námietke o vadách odôvodnenia napadnutého rozsudku, k námietke o nesprávnych
záveroch správneho súdu o dostatočnom zistení skutkových okolností veci, neodôvodnená a nekritická
akceptácia skutkových záverov správnych orgánov správnym súdom

63. Skôr ako Najvyšší správny súd pristúpi k odôvodneniu jednotlivých kasačných námietok, z
dôvodu, že podstatná časť sťažovateľom vytýkaných vád sa týka práve nedostatočného odôvodnenia
napadnutéhorozsudku,jepotrebnéuviesť,žeideorozsudok,vktoromsprávnysúdodkázal(podľa§140
SSP) na iný rozsudok toho istého správneho súdu v obdobnej veci, a to vo veci sp. zn. PO-1S/100/2020
(pozn.: ide o rozhodnutie súdu vo veci DPH sťažovateľa za december 2016). Vlastnému postupu

takéhoto odkazovania sťažovateľ vecne, ani formálne v kasačnej sťažnosti nič nevytkol. Z uvedených
dôvodov potom v ďalšom Najvyšší správny súd skúmal kvalitu odôvodnenia napadnutého rozsudku
primárne v kontexte odkazovaného rozsudku, keďže reálne odôvodnenie v tejto veci obsahuje práve
predmetný rozsudok.
64. Sťažovateľ pritom napadnutému rozsudku vytýka, že na jeho námietky dostatočne nereaguje, avšak

v bode 9. podanej kasačnej sťažnosti žiadne konkrétne námietky v tomto smere nevznáša, prezentuje
len všeobecnú argumentáciu týkajúcu sa štandardov odôvodnenia rozsudkov súdov. V konkrétnostiach
tak robí v bode 10. kasačnej sťažnosti (pozn.: parciálne - roztrúseným spôsobom - aj na iných miestach
kasačnej sťažnosti - k tomu pozri toto odôvodnenie ďalej), kde poukazuje na to, že v rozsudku sa správny
súd nevysporiadal s jeho argumentáciou ohľadom toho, že žalovaný v správnom konaní neprihliadal na

dôkazy, ktoré jeho závery vyvracajú.
65. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené vyššie a najmä prihliadajúc na potrebu poskytnutia čo
najúčinnejšej súdnej ochrany účastníkovi konania (zákaz denegatio iustiatiae), kasačný súd poukazujúc
na to, že sťažovateľ aspoň vo všeobecnej rovine uviedol, čo vytýka správnemu súdu ako vadu
odôvodnenia, túto námietku Najvyšší správny súd v rozsahu formulovaných námietok preskúmal a zistil,

že je nedôvodná.
66. Skutkovým okolnostiam veci - a to aj s prihliadnutím na námietku sťažovateľa, že správne orgány
mali dôkazy hodnotiť selektívne, resp. tendenčne - sa správny súd venoval v relevantnom rozsahu, a
to v bodoch 59. až 70. odôvodnenia rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn.: PO- 1S/100/2020,
na ktoré odkázal správny súd. Uvedené závery správneho súdu považuje kasačný súd za správne a

právne udržateľné. Takéto „prvotné“ hodnotenie dôkazov vykonaných v správnom konaní naviac ani nie
je hlavnou funkciou správnych súdov, keď tieto úkony má realizovať primárne správny orgán v správnom
konaní. Správny súd má ex post skúmať a testovať zákonnosť dokazovania realizovaného správnymiorgánmi a ich hodnotenie - v rozsahu riadne vznesených námietok - a následne - v rozsahu riadne
vznesených kasačných námietok - môže toto hodnotenie správneho súdu preskúmať kasačný súd.
67. Keďže v tomto hodnotení dôkazov správnymi orgánmi - v spojení s názormi správneho súdu -

kasačný súd žiadny excesívny, nelogický alebo iný jav spôsobujúci jeho nezákonnosť neidentifikoval,
vyhodnotil túto námietku sťažovateľa ako nedôvodnú. Pre úplnosť je však potrebné dodať, že ak
sťažovateľ selektívnosť dokazovania a nesprávne hodnotenie dôkazov namietal opakovane, resp. na
viacerých miestach kasačnej sťažnosti, takto sa k nej bude vyjadrovať aj kasačný súdu v ďalších bodoch
tohto rozsudku.

68. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd len nekriticky prevzal závery orgánov
verejnej správny ohľadom príslušných skutkových zistení. Osobitne namietal, že na niektoré závery
svedeckých výpovedí správne orgány neprihliadali, resp. tieto hodnotili selektívne (k tomu pozri čl. II
tohto rozsudku vyššie), pričom správny súd mal tento ich postup „nekriticky prevziať“.
69. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu je aj táto námietka sťažovateľa nedôvodná. V zmysle
rozsudku správneho súdu vo veci sp. zn. PO-1S/100/2020: „59. [...] Správny súd zdôrazňuje, že

vykonané dôkazy je potrebné hodnotiť vo vzájomných súvislostiach ako ucelenú reťaz vzájomne sa
doplňujúcich zistení. Výpovede svedkov nie je možné hodnotiť ako objektívne pre ich zamestnanecký
vzťah k žalobcovi, čoho dôkazom sú podstatné odlišnosti vo výpovedi zamestnankyne žalobcu N. V. pri
miestnom zisťovaní a pri výsluchu. Výsluchy boli navyše vykonávané so značným časovým odstupom,
čo znamená, že si svedkovia v rámci výsluchov, v porovnaní so závermi z miestneho zisťovania,

nemuseli detailne pamätať všetky okolnosti ohľadom vystavovania pokladničných dokladov. Skutočnosť,
že žalobca používal funkciu Hotovosť*, na základe ktorej tlačil pokladničné doklady cez nefiskálnu
tlačiareň,vyplynulazmiestnehozisťovaniadnˇa23.10.2017,priktoromzamestnankynežalobcuvystavili
pokladničný doklad s použitím funkcie Hotovosť*, tento bol riadne vytlačený a odovzdaný pracovníkom
colného úradu a taktiež bola na tieto doklady prijatá tržba za riadne poskytnutú službu. To, že po

použití funkcie Hotovosť* dochádzalo k tlači pokladničných dokladov mimo fiskálnej tlačiarne vyplýva
nepochybne z výsledkov technickej expertízy ERP, nakoľko v programe BLUEGASTRO sa uložili kópie
dokladov, pričom tento program neumožňoval generovať doklad bez jeho tlače. Vzhľadom na uvedené je
logickýmaprávneudržateľnýmzáver,ževprevádzkežalobcuexistovalaajnefiskálnatlačiareň,naktorej
sa takéto pokladničné doklady tlačili, keďže preukázateľne neboli tlačené na fiskálnej tlačiarni (čo tiež

vyplynulo z vykonanej technickej expertízy). Túto skutočnosť napokon potvrdilo aj miestne zisťovanie,
pri ktorom boli zaistené dve tlačiarne (fiskálna a nefiskálna), pricˇom obe boli funkčne spojené s ERP,
čo bolo aj riadne zdokumentované“.
70. Naviac k uvedenému kasačný súd dopĺňa, že i z ďalšieho rozhodnutia správneho súdu v obdobnej
veci tých istých účastníkov konania (pozn.: na ktorý správny súd v napadnutom rozsudku nepoukazoval,

ale ktorý je kasačnému súdu známy) - konkrétne rozsudok správneho súdu - sp. zn. PO-1S/85/2020
(body 40. až 41.), s ktorým sa kasačný súd stotožňuje a na ktorý týmto poukazuje, vyplýva podrobné
odôvodnenie toho, prečo hodnotenie dôkazov orgánmi verejnej správy je potrebné a možné vyhodnotiť
ako správne. Keďže dôkazná situácia bola v súdenej veci a vo veci, o ktorej rozhodol správny súd
rozsudkom sp. zn. PO- S1/85/2020 (daň z príjmu sťažovateľa - rok 2015) podobná [pozn.: nie identická],

kasačný súd preberá uvedené body do odôvodnenia tohto rozsudku a poukazuje na ich primeranú
relevanciu aj vo vzťahu k námietkam sťažovateľa v tomto kasačnom konaní:
„40. Správny súd vzhliadol nedôvodnými aj vzájomne prepojené námietky žalobcu z druhej skupiny jeho
námietok týkajúcich sa hodnotenia vykonaných dôkazov správcom dane a žalovaným, ktoré hodnotenie
malobyťpodľažalobcujednostrannéatendenčnévočižalobcovi,keďžepodľanehomalibyťzohľadnené

iba tiež časti výpovedí svedkov, ktoré sa správcovi dane hodili, dôkazom o čom má byť aj to, že žalovaný
napadnutým rozhodnutím rozhodol odlišne od svojho skoršieho rozhodnutia v tejto veci. Podľa žalobcu,
žalovaný svojim skorším rozhodnutím zrušil prvé rozhodnutie správcu dane, ktoré bolo založené iba na
záveroch technickej expertízy ERP, z dôvodu, že táto technická expertíza bola nedostatočným dôkazom,
preto podľa žalobcu žalovaný nariadil správcovi dane doplniť dokazovanie výsluchom svedkov, avšak

už pri druhom rozhodovaní napadnutým rozhodnutím, žalovaný podľa žalobcu technickú expertízu
považuje paradoxne za postačujúci dôkaz, odhliadnuc od výpovedí svedkov, ktorých vykonanie vo
vyrubovacom konaní žalobca považuje za nezákonné. [...] V uvedenej súvislosti, správny súd v prvom
rade podotýka, že uvedené námietky neboli a logicky ani nemohli byť odvolacími námietkami, s ktorým
by sa mal možnosť žalovaný vysporiadať v žalobou napadnutom rozhodnutí, keďže v čase podávania

odvolania žalobcom samozrejme nebolo možným predvídať aké bude rozhodnutie žalovaného a toto
konfrontovať so skorším rozhodnutím žalovaného v tejto veci. Z uvedeného dôvodu správny súd ani
nemôže preskúmať, či vysporiadanie sa s touto námietkou žalovaným by bolo alebo nebolo zákonným,
a preto túto žalobnú námietku správny súd považuje iba za súčasť propagačnej argumentácie žalobcu,majúcej za cieľ posilniť jeho presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Avšak v uvedenej
súvislosti sa žiada správnemu súdu uviesť, že preskúmaním dôvodov v poradí prvého rozhodnutia
žalovaného v tejto veci, ktorým žalovaný vrátil vec správcovi dane na opätovné konanie a rozhodnutie

je zrejmým, že tvrdenie žalobcu sa vôbec nezakladá na pravde. Žalovaný totižto nezrušil v poradí prvé
rozhodnutie správcu dane preto, žeby považoval technickú expertízu ERP za nedostatočný dôkaz (ako
tvrdí žalobca), dokonca žalovaný vyhodnotil technickú expertízu za listinný dôkaz s vysokým stupňom
dôveryhodnosti, ale žalovaný tak učinil práve v záujme ochrany procesných práv žalobcu, aby napravili
procesné pochybenia a žalobca aby mohol kladením otázok svedkom obhajovať svoj záujem. Žalovaný

totižto svoje prvé rozhodnutie zdôvodnil tým, že je potrebné opätovne vypočuť svedkyňu V., pretože
pri jej vypočutí počas miestneho zisťovania žalobca nebol prítomný a nemohol jej klásť otázky; preto,
že správca dane neprijateľne zovšeobecnil vyjadrenia svedkyne V. pri miestnom zisťovaní o používaní
funkcie „Hotovosť*“ na všetkých zamestnancov žalobcu bez ich vypočutia a vypočutia servisného
technika, ktorý musel mať vedomosť o tejto funkcionalite ERP a napokon preto, že správca dane osobne
nevypočul colníkov vykonávajúcich expertízu ERP, ktorý dôkaz navrhoval žalobca. Z uvedeného je

nepochybným, že postoj žalovaného voči žalobcovi nebol tendenčným a žalobcu poškodzujúcim, práve
naopak, žalovaný tým umožnil žalobcovi klásť svedkom otázky tak, aby sa prípadne vyvinil alebo aby
aspoň vysvetlil na ťarchu mu kladené zistenia technickou expertízou. Okrem toho, vzhľadom na vyššie
uvedené závery, podľa ktorých vykonanie výsluchov svedkov správcom dane vo vyrubovacom konaní
v okolnostiach veci nebolo nezákonným a teda technická expertíza, aj keď je dôkazom nosným, ale nie

jediným. Vzhľadom na uvedené, podľa správneho súdu, postup a rozhodovanie žalovaného nevykazuje
znaky nekonzistentnosti ani zaujatosti voči žalobcovi, ako sa žalobca domnieva.
41. Ohľadne žalobnej námietky, že nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by preukazoval prítomnosť druhej
(nefiskálnej) tlačiarne na prevádzke žalobcu, na ktorej by mali byť tlačené falošné pokladničné bloky s
dodatkom žalobcu, že jeho zamestnanci svojimi výpoveďami mali jednoznačne vyvrátiť jej existenciu, čo

však žalovaný, podľa žalobcu nezohľadnil, správny súd uvádza, že žalovaný sa tejto námietke venoval.
Žalovaný uviedol, že prítomnosť druhej tlačiarne na prevádzke žalobcu bola preukázaná jednako pri
miestnom zisťovaní 23.10.2017, kedy bola druhá tlačiareň zhabaná; jednako je táto tlačiareň zachytená
vo fotodokumentácii, ktorá sa nachádza na CD nosiči v prílohe technickej expertízy; jednako tým,
že pri technickej expertíze boli v pamäti ERP zistené mnohopočetné kópie kompletného vyobrazenia

falošných blokov dokonca s napodobením ochranného znaku MF, ktoré kompletné vyobrazenia sa
podľa vyjadrenia aj servisného technika uchovávali iba ak sa jednalo o doklad, ktorý bol aj reálne
vytlačený (pri zadaní na tlač, ale nevytlačení sa neuchovávala kópia jeho kompletného vyobrazenia,
iba sa doklad zaznamenal poradovým číslom v zozname zadaných dokladov), pričom podľa technickej
expertízy falošné doklady boli tlačené na nefiskálnej tlačiarni, ktorá teda musela existovať a napokon

žiadny zo zamestnancov žalobcu síce nepotvrdil, ale ani vyslovene nevyvrátil existenciu druhej tlačiarne
na prevádzke žalobcu. [...] Na tomto mieste správny súd opakovane dáva žalobcovi do pozornosti, že
pri hodnotení dôkazov správny orgán tieto nehodnotí iba izolovane, ale aj v ich vzájomných logických
súvislostiach prihliadajúc pri tom aj na okolnosti ich vykonania, vo svetle ktorých správny orgán
vyhodnocuje napríklad dôveryhodnosť dôkazu, jeho váhu, či jeho súzvuk s inými vykonanými dôkazmi. V

danom prípade, ako už aj bol správny súd uviedol, výpovede zamestnancov žalobcu mohli byť skreslené
či neúplné nie len v dôsledku časového odstupu medzi uskutočnením činností o ktorých vypovedali
a samotným ich výsluchom, ale treba mať na pamäti, že v danom prípade je tu prítomná aj obava z
možnej trestnoprávnej zodpovednosti za nezákonné konanie alebo za napomáhanie k nemu, vzhľadom
na okolnosti ktoré obstojí názor žalovaného, že výpovede zamestnancov žalobcu mohli byť poznačené

aj ich strachom či obavou z dôsledkov, v dôsledku ktorom je tak potrebné vnímať aj ich dôveryhodnosť
v kontexte s inými explicitnými dôkazmi.“

K námietke neprihliadania, resp. nesprávneho hodnotenia konkrétnych svedeckých výpovedí, k
námietke irelevancie niektorých svedeckých výpovedí vzhľadom na ich „časovú diskontinuitu“

71. Sťažovateľ pod písmenami a) až e) bodu 11. kasačnej sťažnosti poukázal na svedecké výpovede
(svedkyňa V., svedkyňa L., svedkyňa N., svedkyňa V. a svedkyňa L.) - v celkovom počte päť - ktoré
svedkyne mali „výslovne vyvrátiť údajné zistenia a tvrdenia žalovaného o používaní funkcie Hotovosť*“.
Podľa sťažovateľa sú tieto svedecké výpovede priamym dôkazom toho, že závery správnych orgánov
sú len ich domnienkami. S touto námietkou sťažovateľa sa však kasačný súd nestotožnil.

72. Najvyšší správny súd k nej v prvom rade uvádza, že výpovede svedkýň N., V. a L. pre účely
rozhodovania správneho orgánu vo veci DPH sťažovateľa za zdaňovacie obdobie august 2013, t. j. pre
účelytohtokonania,aninebolipoužité(ktomupozrinajmästr.65až75prvostupňovéhorozhodnutia).Už
len z tohto dôvodu je argumentácia sťažovateľa o význame príslušných svedeckých výpovedí, na ktorésa malo prihliadať, resp. ktoré mali byť v jeho prospech, vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu tvoriacemu
predmet tohto konania, bezpredmetná. Z uvedených svedeckých výpovedí je potom pre účely tohto
kasačného konania (v rozsahu podanej kasačnej námietky) dôvodné skúmať len výpoveď svedkyne V.,

keď táto v rámci svojej výpovede dňa 25.06.2019 uviedla, že si nepamätá, aké funkcie ERP používala
a zároveň uviedla, že si nepamätá, či používala aj funkciu Hotovosť* a tiež svedkyne L.. Svedkyňa L.
rovnako uviedla, že si nepamätá používanie funkcie Hotovosť* a rovnako sa nevedela vyjadriť ani k
prítomnosti 2 tlačiarní na prevádzke.
73. V súhrne - a súc viazaný kasačnou námietkou - sa preto kasačný súd nemohol stotožniť s tvrdením

sťažovateľa, že by predmetné svedecké výpovede mali byť priamym dôkazom toho, že závery orgánov
verejnej správy sú len ich domnienkami, resp. že uvedené výpovede priamo vyvrátili používanie funkcie
Hotovosť* v prevádzke sťažovateľa, keď podstatná časť týchto svedeckých výpovedí vo vzťahu k
zdaňovaciemu obdobiu august 2013 - ani nebola použitá. Svedecké výpovede svedkýň V. a L. pritom
podľa kasačného súdu nedokazujú - ako sa nesprávne domnieval sťažovateľ - že by funkcia Hotovosť*
zamestnancami sťažovateľa (v rozhodnom čase) používaná nebola.

74. Kasačný súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 4Sfk/22/2024 z 23. októbra 2024, a to vo veci týkajúcej
sa dane z príjmov za rok 2012, keď v uvedenom konaní boli použité správcom dane rovnaké výpovede
ako v tomto konaní, pričom rozdiel spočíva len v tom, že v tomto konaní (k zdaňovaciemu obdobiu august
2013) bola vypočutá aj svedkyňa L. (k tomu pozri odôvodnenie tohto rozsudku vyššie). S poukazom na
obdobnosť nastolenej právnej otázky hodnotenia svedeckých výpovedí a tiež totožný obsah sťažnostnej

námietky sťažovateľa obsiahnutej v bode 11. podanej kasačnej sťažnosti, kasačný súd vzhliadol dôvod
na postup podľa § 464 ods. 1 SSP:
„101. Kasačný súd preto k tejto námietke sťažovateľa uvádza, že svedkovia, z ktorých výsluchu mali -
podľa sťažovateľa - vyplývať priame dôkazy o tom, že funkcia Hotovosť* u sťažovateľa (v rozhodnom
období) používaná nebola, nebola dôvodná. Kasačný súd potom - v zhode so správnym súdom -

nesúhlasí so sťažovateľom, že by hodnotenie dôkazov zo strany orgánu verejnej správy bolo tendenčné,
selektívne a pod.
102. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal aj to, že výpovede svedkov R., S. a Y. sú irelevantné
pre ich „časovú diskontinuitu“, resp. že boli selektívne hodnotené. Bez ohľadu na to, že uvedení traja
svedkovia pracovali pre sťažovateľa v rôznych časových úsekoch rokov 2015 až 2017 a predmetom

rozhodnutia orgánov verejnej správy v súdenej veci je daň z príjmu sťažovateľa za rok 2012, výpovede
týchto svedkov mohli byť (aj pre účely zdaňovacieho obdobia relevantného v tomto konaní) podporne
použité, keďže z technickej expertízy vyplýva, že na ERP zariadení sťažovateľa sa funkcia Hotovosť*
používala už od 30.06.2008 (do 23.10.2017). Výpoveď týchto svedkov potom nepochybne - v spojení
s tým, že odborným dokazovaním bolo preukázané používanie ERP v režime Hotovosť* vo vyššie

uvedenom časovom úseku, vykazuje potrebný stupeň relevancie v rovine tzv. podporného dôkazu.
Použitie týchto výpovedí ako „podporných dôkazov“ pritom vyplýva priamo z rozhodnutia správcu dane
(str. 365). Predmetné svedecké výpovede teda nie sú podstatným dôkazom a už vôbec nie výlučným
dôkazom vo vzťahu k dani z príjmu sťažovateľa za rok 2012. Toto ich potom v namietanom rozsahu
ani nerobí nezákonným dôkazom pre účely vyrubovacieho konania tvoriaceho predmet tohto súdneho

prieskumu, a to bez ohľadu na to, že uvedené osoby v roku 2012 pre sťažovateľa nepracovali.
103. Tým kasačný súd nespochybňuje, že títo svedkovia nepochybne nemohli priamo potvrdiť
používanie funkcie Hotovosť* v roku 2012 v prevádzke sťažovateľa (keďže vtedy neboli zamestnancami
sťažovateľa), avšak ich svedecká výpoveď v spojení s inými dôkazmi potvrdzuje napr. to, že ERP
sťažovateľa bola naozaj vybavená funkciou Hotovosť* (keďže s ňou aj oni pracovali), resp. že táto

funkcionalita sa používala systematicky v rámci vyššie uvedeného časového úseku, ktorý vykazuje
rovnaké technické atribúty a zistenia, ktoré platia aj vo vzťahu k roku 2012 a pod. Kasačný súd
nerozporuje, že priama facie sa môže javiť, že tieto dôkazy boli v súdenej veci irelevantné, keďže
sa jedná o zamestnancov, ktorí v roku 2012 pre sťažovateľa nepracovali, avšak práve z dôvodu,
že iným dôkazom bolo preukázané (technická expertíza), že tlač falošných dokladov Hotovosť* bola

na prevádzke sťažovateľa realizovaná kontinuálne od 30.06.2008 do 23.10.2017, nie je možné tieto
svedecké výpovede všeobecne a paušálne označiť za bezpredmetné, vecne nepoužiteľné, príp. bez
ďalšieho nezákonné vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu tvoriacemu predmet tohto súdneho prieskumu
(rok 2012).
104. Napokon kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny názor vyslovený správnym súdom

vo veci sp. zn. PO-3S/25/2020 (DPH sťažovateľa - august 2015), s ktorým názorom sa stotožnil aj
kasačný súd v tejto veci: „[...] v zmysle ustanovenia § 24 ods. 6 Daňového poriadku: „Ako dôkaz
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmäo rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly
o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim „ a zároveň v

zmysle ustanovenia § 24 ods. 6 Daňového poriadku: „Na účely dokazovania môže správca dane úkony,
ktorýmisúnajmäústnepojednávanie,výsluchsvedkov,výsluchznalcovaoboznamovaniesasdôkazmi,
vykonávať aj spoločne.“ [...]“.

105. Sťažovateľ sa napriek celkovému spochybneniu relevancie uvedených troch svedkov (k tomu

pozri bod 102. tohto rozsudku vyššie) pre účely konania v súdenej veci, v ďalšom podstatne venuje
práve výpovediam svedkov R., S. a Y. (str. 6 - 7 kasačnej sťažnosti), keď poukazuje na to, že ich
výpovede mali byť hodnotené selektívne. Vzhľadom na uvedené, kasačný súd preskúmal výpovede
uvedených svedkov a zistil, že svedok R. na otázku právneho zástupcu sťažovateľa síce uviedol, že si
nepamätá, či na nejakom vytlačenom bloku videl Hotovosť*, resp. že by takýto doklad vytlačil, zároveň
však dodal, že bločky nesledoval. Ten istý svedok v rámci úvodnej časti svojej výpovede jednoznačne

potvrdil, že v prevádzke sťažovateľa sa používala tak funkcia Hotovosť, ako aj funkcia Hotovosť*. Ak
takúto odpoveď formuloval sťažovateľ po tom, čo mu správca dane ukázal vo vytlačenej podobe napr.
vyobrazenie displeja ERP sťažovateľa, podľa názoru kasačného súdu sa nejedná o sugestívny spôsob
vedenia výsluchu. Ak v tejto súvislosti ďalej sťažovateľ naznačoval, že svedok R. nepotvrdil, že by
nejakému zákazníkovi bol odovzdaný doklad v režime Hotovosť*, je pravdou, že toto svedok výslovne

nepotvrdil (keď uviedol, že doklady v tomto zmysle nesledoval), zároveň však uviedol, že každý doklad,
ktorý vyhotovil (pozn. kasačného súdu: a teda aj doklady Hotovosť*, keďže ich vyhotovovanie potvrdil),
zákazníkom odovzdal a inkasoval následne súvisiacu tržbu. Z dôvodu, že obdobnú argumentáciu
sťažovateľ uviedol aj vo vzťahu k svedkovi S., aj tu kasačný súd z príslušnej zápisnice zistil, že tento
síce na otázku právneho zástupcu sťažovateľa uviedol, že si nevšimol, resp. nevie uviesť, či niekedy

vytlačil doklad s označením Hotovosť* a či tento odovzdal zákazníkovi, keď však doplnil, že on si na účte
overoval, „či sedí nablokovaný tovar“. Aj svedok S. pritom v rámci svojho výsluchu potvrdil, že doklady
v režime Hotovosť* vyhotovoval, každý doklad (pozn. kasačného súdu: a teda aj takéto) odovzdával
zákazníkom a prijímal následne nadväzujúce platby. V súvislosti s výpoveďou svedkyne Y. (26.09.2019)
kasačný súd verifikoval jej výpoveď, keď z nej zistil, že doklady so špecifikáciou Hotovosť* v prevádzke

sťažovateľa tlačené boli, ako aj to, že tieto doklady boli zákazníkom odovzdávané. Svedkyňa potvrdila
samotné používanie funkcionality Hotovosť*, pričom používanie tejto funkcie potvrdila nielen vo vzťahu
k sebe, ale aj vo vzťahu k svojim kolegom. Len pre doplnenie je v tejto súvislosti potrebné dodať, že
kasačný súd - v podmienkach súdenej veci - nevníma ako sugestívny prístup vedenia výsluchu to, že
správca dane poskytol svedkyni k nahliadnutiu vo vytlačenej podobe vyobrazenie ERP sťažovateľa.

Naopak, tento krok sa javí ako dôvodný nielen vzhľadom na časový úsek odstupu od okolností, o
ktorých mala svedkyňa vypovedať (rok 2012, výsluch september 2019), ale kasačný súd ho považoval
za relevantný napr. aj z dôvodu, že samotný rozdiel medzi položkou „Hotovosť“ a „Hotovosť*“ je v jednom
symbole (*), keď svedkom po príslušnom časovom odstupe takýto minimálny rozdiel v rámci ERP ani
nemusel byť pri bežnej pamäťovej stope jednotlivca zrejmý. Tu je potom tiež potrebné doplniť, že ak

právny zástupca sťažovateľa v rámci výsluchu svedkov v uvedenom smere niečo namietal, tak to bolo
poskytnutie samotnej vizualizácie pokladne jednotlivým svedkom (ako papiera A4), nie to, že by im
bola napr. poskytnutá nesprávna vizualizácia jeho ERP. Vecnú správnosť vizualizácie ERP, ktorá bola
svedkom poskytnutá, teda žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Svedkom (a teda aj svedkyni
Y.) bola pritom skôr, ako sa vyjadrili k samotnej vecnej otázke, daná možnosť vyjadriť sa k tomu, či

predložená vizualizácia zodpovedá elektronickej registračnej pokladnici sťažovateľa, na ktorej pracovali
a túto skutočnosť svedkyňa Y. aj potvrdila.
106. Prípadné pochybnosti svedkov v tom, že si nepamätali, či bločky v režime Hotovosť* tlačili, resp.
niekomu odovzdali, považuje kasačný súd za logické, keď oni sami v zásade v rámci svojich výpovedí
uvádzali, že tento parameter na dokladoch nesledovali, resp. sledovali iné parametre (účtovaný tovar).

Na strane druhej, všetci traja potvrdili, že Hotovosť* používali, všetky bločky (pozn.: a teda aj za tie s
príznakom *) zákazníkom odovzdávali a následne za všetky bloky (pozn.: a teda aj za tie s príznakom
*) inkasovali tržbu.
107. V súvislosti s touto námietkou sťažovateľa nie je možné naviac neuviesť, že on sám okrem
všeobecného deklarovania ohľadom „časovej diskontinuity“, neprezentoval žiadnu inú konkrétu -

materiálnu okolnosť, ktorá by mala spôsobovať absolútnu nepoužiteľnosť, resp. vecnú irelevanciu týchto
výpovedí aj vo vzťahu k roku 2012.
[...]109.Napokon,aksťažovateľnamietal,ževýpovedesvedkovR.,S.aY.súvsúdenejveciirelevantné,
keďže v roku 2012 pre sťažovateľa nepracovali, kasačný súd sa z vlastnej iniciatívy oboznámil sosvedeckými výpoveďami osôb, ktoré v danom čase pre sťažovateľa pracovali a poukazuje na to, že títo
(U., U. T., V. a Q.) vo svojich výpovediach kvalifikovaným a relevantným spôsobom nevyvrátili závery
správcu dane, a to najmä v kontexte iných vykonaných dôkazov. Svedok U. si nevedel spomenúť, aké

funkcionality používal a tiež nevedel potvrdiť, či na niektorom z dokladov videl Hotovosť*, obdobne
odpovedala aj svedkyňa U. T., svedkyňa V., ako aj svedok Q.. Uvedené nepochybne nie je dôkazom
toho, že sa predmetné úkony diať nemohli, keď dôkazy vo veci bolo potrebné hodnotiť vo vzájomných
súvislostiach (k tomu pozri toto odôvodnenie).
110. V nadväznosti na obstarané svedecké výpovede je však zároveň potrebné doplniť, že správny súd

v napadnutom rozsudku odkazom na rozsudok vo veci [...] sp. zn. PO- 1S/100/2020 (o. i. body 57., 59. a
60.) odôvodnil, prečo sú v konkrétnostiach súdenej veci výpovede svedkov bez väčšej relevancie, resp.
prečo - hoci aj parciálne závery abstrahované z týchto výpovedí - boli postačujúce pre skutkové závery
správnych orgánov vo veci, a to osobitným poukázaním na význam obstaranej technickej expertízy.
111. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa potom kasačný súd nestotožnil s námietkou sťažovateľa,
že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď mal akceptovať postup žalovaného, ktorý mal dôkazy

hodnotiť selektívne, resp. že tieto závery správny súd len nekriticky prevzal bez ich hodnotenia vo
vzájomných súvislostiach. V tejto súvislosti kasačný súd opakuje, že tieto tri svedecké výpovede (R., S.,
Y.) boli vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu roku 2012 použité len ako podporný dôkaz, nejednalo sa o
jediný dôkaz a už vôbec nie o rozhodujúce dôkazy vo veci. Toto najvyšší správny súd priamo verifikoval
oboznámením sa s tými časťami výpovedí, ktoré správca dane (z iného konania) prevzal pre účely tohto

konania, a ktoré sú uvedené na str. 365 a 366 prvostupňového rozhodnutia. Kasačný súd posúdil ako
nedôvodné aj námietky sťažovateľa týkajúce sa toho, že by správny orgán dôkazy hodnotil selektívne,
resp. že by opomenul prihliadať na jednoznačné dôkazy, ktoré by jeho domnienky vyvracali, a ktoré mali
byť v prospech sťažovateľa. Za nedôvodnú vyhodnotil najvyšší správny súd aj námietku sťažovateľa, že
by sa s touto jeho žalobnou argumentáciou správny súd dostatočne nevysporiadal. Závery správneho

súdu - podľa kasačného súdu - nepochybne zodpovedajú bežným štandardom hodnotenia vykonaných
dôkazov, keď súd sťažovateľovi aj dostatočne odôvodnil, prečo akceptoval skutkové závery správnych
orgánov, tak, ako ich tieto ustálili.“

75. K ďalším sťažnostným námietkam kasačný súd uvádza, že rovnako ako v tejto veci aj rozsudkom

sp. zn. 4Sfk/25/2024 z 23. októbra 2024 kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa, pričom
kasačný súd v uvedenej veci poukazoval vo svojom rozhodnutí práve na rozsudok správneho súdu č.
k. PO- 1S/100/2020-290 zo dňa 05. októbra 2023, na ktorý postupom podľa § 140 SSP poukázal aj
správny súd v tomto konaní. S poukazom na skutkovú totožnosť oboch vecí, nastolené právne otázky, a
tiež totožný obsah sťažnostných námietok, kasačný súd vzhliadol dôvod na postup podľa § 464 ods. 1

SSP a poukazuje na rozsudok sp. zn. 4Sfk/25/2024 z 23. októbra 2024, z ktorého vybral podľa potreby
nižšie citované body odôvodnenia, pričom argumentácia ohľadom zdaňovacieho obdobia august 2015
je právne relevantná aj pre v tejto veci posudzované zdaňovacie obdobie:
„[k použiteľnosti vysvetlenia N. V. na miestnom zisťovaní dňa 23.10.2017, relevancia tohto vysvetlenia
ako podkladu pre nové rozhodnutie vo veci - po zrušení skoršieho prvostupňového rozhodnutia

žalovaným]
113. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ ďalej namietal, že výpoveď N. V. na miestnom zisťovaní dňa
23.10.2017 žalovaný v skoršom odvolacom konaní (k tomu pozri bod 3. vyššie) označil - pre záver o
porušení príslušných zákonných ustanovení sťažovateľom - za nepostačujúci, keď následne v konaní,
v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie, žalovaný s týmto jej vyjadrením z miestneho

zisťovania operuje, a to bez toho, aby vysvetlil svoj odklon od pôvodného názoru o tom, že tento podklad
je nepostačujúci.
114. [...] v skoršom rozsudku (sp. zn. PO-1S/100/2020 - bod 61.), ktorý je potrebné považovať za
súčasť odôvodnenia napadnutého rozsudku, správny súd ozrejmil, čo bolo dôvodom pre zrušenie
prvého rozhodnutia vo veci. Ak totiž žalovaný v skoršom odvolacom konaní vo veci vyslovil názor, že

samotná výpoveď N. V. z miestneho zisťovania je pre riadne zistenie skutkového stavu nepostačujúca,
neznamená to, že táto jej výpoveď - spolu s ďalšími (doplnenými) dôkazmi - nie je relevantná a že sa
na ňu nemohlo prihliadať v rámci ďalšieho konania vo veci.
115. Kasačný súd uvedené naviac opäť verifikoval, keď zistil, že v rozhodnutí žalovaného č.
101223055/2019 zo dňa 22.05.2019, ktorým bolo zrušené skoršie prvostupňové rozhodnutie správcu

dane vo veci je - okrem iných - uvedené, že vyjadrenie N. V. na miestnom zisťovaní dňa 23.10.2017
nepovažuje za dostatočné; že „Vyjadrenie pracovníčky N. V., prítomnej pri miestnom zisťovaní dňa
23.10.2017, nie je dostatočným dôkazom pre vyrubenie rozdielu dane za august 2015.“. Zároveň sa v
predmetnomrozhodnutížalovanéhouvádzapotrebadoplneniadokazovaniaapožiadavkadostatočnéhozistenia skutkového stavu, keď žalovaný aj špecifikoval, aké úkony je potrebné vo veci realizovať, keď
k doplneniu dokazovania v príslušnom smere aj došlo.
116. Ako to vyplýva z rozhodnutia žalovaného (bod 115. vyššie), dôvodom pre zrušenie skoršieho

rozhodnutia správcu dane vo veci bola práve primárne potreba doplnenia dokazovania ku skutkovej
stránke veci, resp. odstránenie pochybení, ktorých sa správca dane pôvodne dopustil (napr.
aj telefonická komunikácia s colníkmi vo veci technickej expertízy namiesto nariadenia ústneho
pojednávania a pod.).
117. Sťažovateľ sa potom mýli, ak má za to, že skoršia požiadavka žalovaného na doplnenie

dokazovania - o. i. - aj výsluchom N. V. ako svedka a následné nepoužitie tejto výpovede v tomto konaní
(zdaňovacie obdobie - august 2015) znamená, že skutkové okolnosti veci neboli, resp. nemohli byť
zistené dostatočne, príp. to, že vyjadrenie N. V. z miestneho zisťovania uskutočneného dňa 23.10.2017
je právne irelevantné, ak pôvodné prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu, že N. V. sťažovateľ
na miestnom zisťovaní nemohol klásť otázky. Toto bolo reparované práve tým, že tento podklad sa
doplnil o ďalší, a to o svedeckú výpoveď N. V., keď na jej výsluchu ako svedkyne jej sťažovateľ

mohol klásť otázky. Z prvostupňového rozhodnutia správcu dane naviac vyplýva, že tento - v rámci
vyrubovacieho konania po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia - realizoval (popri iných úkonoch) úkony
smerujúce k objasneniu veci (svedkovia) [...]. Vypočul tiež K.. L. (zástupcu spoločnosti, ktorá ERP
sťažovateľovi dodala) a uskutočnil výsluch colníkov, ktorí vypracovali technickú expertízu. [...] Správca
dane teda pre účely tohto zdaňovacieho obdobia z výsluchu N. V. ako svedkyne nevychádzal, keď táto

sa zamestnankyňou sťažovateľa stala až k 01.09.2015 (pozn.: zdaňovacie obdobie tvoriace predmet
tohto konania je august 2015) - k tomu pozri aj bod 115. tohto rozsudku. Závery z miestneho zisťovania
zo dňa 23.10.2017 (a to aj v podobe vysvetlenia poskytnutého N. V.) sú však naďalej relevantné (k tomu
pozri str. 25 rozhodnutia žalovaného), pričom toto jej vysvetlenie sa nestáva irelevantným len preto,
že v pôvodnom konaní bolo považované za nedostatočné, resp. preto, že pôvodne jej sťažovateľ na

miestnom zisťovaní nemohol klásť otázky. Naopak, toto vysvetlenie je naďalej relevantným podkladom,
a to práve v spojení s ďalšími dôkazmi, ktoré boli vo veci vykonané - po zrušení v poradí prvého
rozhodnutia správcu dane vo veci. Aj keby však kasačný súd pripustil, že výsluch/vysvetlenie poskytnuté
N. V. na miestnom zisťovaní dňa 23.10.2017 nemalo byť v novom konaní vôbec akceptované (a správca
dane by tak napriek tomu urobil), tento jeho postup by nepostačoval pre zrušenie žalobou napadnutých

rozhodnutí, keďže jej vlastné vyjadrenie nebolo vo veci jediným, ako ani rozhodujúcim podkladom pre
rozhodnutie vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu, ktoré je predmetom tohto konania. Jej vysvetlenie
zo dňa 23.10.2017 sa z hľadiska rozsahu aj kvality fakticky v podstatnej časti viaže na samotné
miestne zisťovanie, vysvetlenie okolností, ku ktorým došlo počas kontrolných nákupov, resp. miestneho
zisťovania a pod. Nejednalo sa teda o komplexný výsluch všeobecnej povahy, ale o ozrejmenie

okolností bezprostredne súvisiacich so samotným kontrolným nákupom/miestnym zisťovaním, a preto
ani materiálne nie je dôvodné tento podklad vylúčiť ako podklad rozhodnutia správnych orgánov vo veci.
118. Kasačný súd preto dospel k záveru, že orgány verejnej správy nepochybili, ak z vyjadrenia N. V. (na
miestnom zisťovaní zo dňa 23.10.2017) vychádzali, keď relevancia tohto podkladu skorším zrušujúcim
rozhodnutímžalovaného,nebolanegovaná.Naopak,totovyjadreniebolopodľažalovanéhosamoosebe

nepostačujúce, a preto boli v novom konaní dôkazy doplnené - tak, ako to vyžadoval od správcu dane
žalovaný vo vyššie uvedenom zrušujúcom rozhodnutí.

[k námietke o nepreukázaní počtu tlačiarní, resp. existencie nefiskálnej tlačiarne na prevádzke
sťažovateľa ako predpokladu toho, že falošné pokladničné doklady naozaj boli tlačené]

119. Ďalšia námietka sťažovateľa sa týkala toho, že správny súd mal údajne nesprávne právne
vyhodnotiť to, že v rámci prevádzky sťažovateľa existovala tzv. nefiskálna tlačiareň. Osobitne poukázal
na to, že 13 svedkov malo existenciu nefiskálnej tlačiarne na jeho prevádzke vyvrátiť a že existencia
nefiskálnej tlačiarne na prevádzke v čase miestneho zisťovania (23.10.2017) neznamená, že tam
príslušná tlačiareň bola aj v auguste 2015 (zdaňovacie obdobie tvoriace predmet konania v tejto veci).

120. Kasačný súd s cieľom poskytnutia čo najadresnejšej reakcie na kasačnú námietku sťažovateľa
ohľadom výsluchov svedkov k počtu tlačiarní v prevádzke sťažovateľa, keď tento tvrdí, že ich výpovede
výslovne vyvracajú domnienky sťažovateľa, že v jeho prevádzke mali byť dve tlačiarne, uvádza, že
svedecké výpovede v naznačenom smere nie sú jednoznačné (ako to deklaruje sťažovateľ). K tomuto
kroku-overeniusvedeckýchvýpovedíknamietanejotázke-kasačnýsúdpristupujescieľomdosiahnutia

čo najvyššej miery presvedčivosti tohto rozsudku vo vzťahu k sťažovateľovi, a to bez ohľadu na to, že
nie všetky svedecké výpovede, na ktoré sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal, boli v skutočnosti aj
reálne podkladom pre rozhodnutie vo veci tvoriacej predmet tohto konania (zdaňovacie obdobie august
2015).121. Najvyšší správny súd nerozporuje, že niektorí svedkovia uviedli, že sťažovateľ mal disponovať
jednou tlačiarňou (svedkovia L., N., L., R., Y.), resp. že v prevádzke sťažovateľa sa nachádzala jedna
tlačiareň, avšak odpovede iných svedkov boli nejednoznačné. Svedok S. sa pri položenej otázke k počtu

tlačiarní nevyjadril - uviedol, že v prevádzke bola jedna pokladňa (resp. počítač). Svedkyňa V. uviedla,
že si myslí, že bola jedna tlačiareň, ale správnosť svojej odpovede nevedela jednoznačne potvrdiť,
keďže v rozhodnom čase pracovala vo viacerých zamestnaniach. Svedkovia T. a V. uviedli, že to bola
zrejme jedna tlačiareň, ak si dobre pamätajú, t. j. ich odpoveď nebola jednoznačná. Svedok U. si na
počet tlačiarní nevedel spomenúť, aj svedkyňa U. T. v rámci svojej výpovede uviedla, že nevie povedať,

či tam bola jedna tlačiareň alebo dve. Bez konštatovania počtu tlačiarní, ktoré mali byť v prevádzke
sťažovateľa, resp. s uvedením, že si na to nepamätajú, odpovedali na položenú otázku aj svedkovia Q.
a V.. Podstatným v súdenej veci sú pritom práve tri svedecké výpovede: L., Y. a T., keďže jedine tieto
svedecké výpovede použil správca dane ako dôkaz vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu august 2015
(daň z pridanej hodnoty) - predmet konania. Svedkovia L. a Y. v rámci svojich výpovedí uviedli, že na
prevádzke sa mala nachádzať jedna tlačiareň, kým svedok T. uviedol, že to zrejme bola jedna tlačiareň,

ak si dobre pamätá. Akokoľvek teda sťažovateľ v kasačnej sťažnosti (bod 13.) brojil proti tomu, že zo
svedeckých výpovedí - v celkovom počte 13 - malo jednoznačne vyplynúť, že v jeho prevádzke bola
len jedna tlačiareň (čo mal podľa sťažovateľa správny súd pri svojom rozhodovaní údajne odignorovať),
nie všetky výpovede boli v tejto veci použité vo vzťahu k augustu 2015 a podľa kasačného súdu je
tento záver sťažovateľa naviac nesprávny, keď takýto jednoznačný záver z ním označených svedeckých

výpovedí (relevantných vo vzťahu k augustu 2015) ani nevyplýva (i keď dvaja svedkovia vyhlásili, že
v na prevádzke sťažovateľa sa mala nachádzať jedna tlačiareň). Z príslušných svedeckých výpovedí
sa potom síce môže javiť, že na prevádzke sťažovateľa bola len jedna tlačiareň, avšak v uvedenom
kontexte poukazuje kasačný súd aj na iné dôkazy, a to najmä na dôkazy technickej povahy. V súvislosti
so samotnými svedeckými výpoveďami dopĺňa, že tieto boli uskutočnené cca 4 roky po rozhodnom

čase (august 2015), čo môže dopadať aj na kredibilitu obsahu príslušných výpovedí, ktorá skutočnosť
následne ešte viac opodstatňuje potrebu hodnotenia dôkazov v ich vzájomných súvislostiach.
122. Tu potom kasačný súd odkazuje na závery správnych súdov uvedené v súvisiacich rozsudkoch,
v ktorých tieto skúmali technické aspekty veci, význam a relevanciu súvisiacich svedeckých výpovedí
vrátane ich možných determinantov - plynutie času, strach z možnej participácie na nezákonnej aktivite,

zmena pracoviska svedkov a pod. a nadväzujúca neurčitosť ich výpovedí a pod. (k tomu pozri aj tento
rozsudok vrátane odkazovaných častí v rozsudkoch správneho súdu). K tomuto kasačný súd osobitne
poukazuje na bod 60. rozsudku správneho súdu vo veci sp. zn. PO-1S/100/2020, podľa ktorého „[...]
To, že po použití funkcie Hotovosť* dochádzalo k tlači pokladničných dokladov mimo fiskálnej tlačiarne
vyplýva nepochybne z výsledkov technickej expertízy ERP, nakoľko v programe BLUEGASTRO sa

uložili kópie dokladov, pričom tento program neumožňoval generovať doklad bez jeho tlače. Vzhľadom
na uvedené je logickým a právne udržateľným záver, že v prevádzke žalobcu existovala aj nefiskálna
tlačiareň, na ktorej sa takéto pokladničné doklady tlačili, keďže preukázateľne neboli tlačené na fiskálnej
tlačiarni (čo tiež vyplynulo z vykonanej technickej expertízy). Túto skutočnosť napokon potvrdilo aj
miestnezisťovanie,priktorombolizaistenédvetlačiarne(fiskálnaanefiskálna),pricˇomobebolifunkčne

spojené s ERP, čo bolo aj riadne zdokumentované.“.
123. Kasačný súd následne aj z technickej expertízy č. 3449/2018 - spis č. 25909/2018 zo dňa
03.01.2018 zistil, že z fiskálneho zariadenia (t. j. z fiskálnej tlačiarne) „vychádzali všetky pravé
pokladničné doklady (príloha H) vrátane ich kópií. Z fiskálnej tlačiarne boli tlačené aj kópie falošných
pokladničných dokladov, pričom originálny boli tlačené cez predmet č. 2“ (časť 2.3.1. uvedenej

expertízy). V tej istej expertíze sa zároveň uvádza, že „Predmet č. 2 (nefiskálna tlačiareň) slúžila na
tlač falošných pokladničných dokladov (príloha I). [...] Počas expertízy bolo potvrdené, že všetky falošné
pokladničné doklady boli vytlačené týmto zariadením.“ (časť 2.3.2 citovanej expertízy).
124. Technickou expertízou bolo zistené, že doklady v režime Hotovosť* boli cez ERP generované
minimálne od r. 2008 (30.06.2008) do 23.10.2017 (miestne zisťovanie u sťažovateľa). Identifikovaný

spôsob činnosti sťažovateľa bol vymedzený tak, že pri tlači dokladov cez BLUEGASTRO bol pravý
pokladničný doklad vytlačený z fiskálnej tlačiarne a bol započítaný do obratov evidovaných vo fiskálnej
tlačiarni. Pri tlači falošného pokladničného dokladu bol tento vytlačený cez nefiskálnu tlačiareň a nebol
započítaný do obratov evidovaných vo fiskálnej tlačiarni. Z technickej expertízy tiež vyplynulo, že
všetky falošné pokladničné doklady sa tlačili práce cez nefiskálnu tlačiareň (predmet č. 2). Systém

BLUEGASTRO vytvára a tlačí interné uzávierky (cez fiskálnu tlačiareň), pričom na týchto uzávierkach
sú presne definované typy platby - vrátane tých, ktoré označujú falošné doklady. Systém BLUEGASTRO
ďalej presne zaznamenáva, aké doklady sa vytlačili, pričom pri týchto dokladoch ukladá príznak, či ide
o pravý alebo falošný pokladničný doklad, keď pri tlači falošných pokladničných dokladov zasiela donefiskálnej tlačiarne celý obsah dokladu - vrátane príkazu na tlač falošnej ochrannej známky MF SR s
cieľom, aby obsahoval všetky znaky pokladničného dokladu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z.
125. Z technickej expertízy tiež vyplýva, že systém BLUEGASTRO využíva relačnú databázu ORACLE,

ktoráobsahujearchívvykonanýchtransakcií.Údajedatabázybolipreúčelydaňovejkontrolysťažovateľa
vyexportované a na ich základe bola následne určená výška krátenej tržby aj za august 2015, keď
v uvedenom vyexportovanom súbore sú takto uvádzané údaje za časový úsek od 30.6.2008 do
23.10.2017. Dôležitým v tejto súvislosti je záver formulovaný K.. L. (dodávateľom systému ERP pre
sťažovateľa) v rámci jeho výsluchu, podľa ktorého, ak falošný doklad nie je vytlačený, do databázy sa

uloží len údaj o ňom, kým - na strane druhej - ak je falošný doklad vytlačený, do databázy sa uloží celé
vyobrazenie dokladu. V databáze pritom boli identifikované tisíce kompletných vyobrazení falošných
pokladničných dokladov, čo - berúc do úvahy výsledky technickej expertízy - znamená, že tieto museli
byť vytlačené.
126. V tomto zmysle je potom bez väčšej relevancie záver sťažovateľa, že nájdenie nefiskálnej tlačiarne
v jeho prevádzke počas miestneho zisťovania dňa 23.10.2017 neznamená, že tam tá, príp. taká tlačiareň

bola aj v spornom zdaňovacom období (august 2015), keďže iné dôkazy nepochybne preukazujú, že tlač
takýchto falošných dokladov aj v rozhodnom čase realizovaná bola, čo sa odvodzuje od existencie ich
celkového vyobrazenia v príslušnej databáze (pamäti). Predmetným záverom správnych orgánov o tom,
že nefiskálna tlačiareň na prevádzke sťažovateľa musela byť aj v auguste 2015 (ktoré závery napokon
nerozporoval ani správny súd), preto nie je možné vytknúť nelogickosť, príp. inú vadu, keď je zrejmé,

že v rámci dokazovania (aj vzhľadom na odstup času), bol - z hľadiska dôkaznej sily - v konkrétnych
okolnostiach súdenej veci uprednostnený technický - expertný dôkaz pred výpoveďami svedkov, ktorí si
spravidla ani nepamätali presný počet tlačiarní, ich výpovede v uvedenom zmysle boli neurčité (k tomu
pozri aj bod 121. vyššie) a pod. Správny súd sa pritom k pomerovaniu dôkazov a k ich vzájomnému
hodnoteniu vyjadril (k tomu pozri napr. body 59. a 60. rozsudku správneho súdu sp. zn. PO-1S/100/2020

a body 61. a 63. rozsudku správneho súdu sp. zn. PO-3S/30/2020), pričom tieto úvahy správneho súdu
kasačný sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenapáda.
127. Zjednodušene povedané, ak z technickej expertízy vyplýva, že falošný doklad musel byť vytlačený,
keďže sa v systéme uložil celý, nielen údaje o ňom, pričom tento odborný záver v rámci daňovej
kontroly, resp. vo vyrubovacom konaní kvalifikovane vyvrátený nebol, potom svedecké výpovede s

odstupom niekoľkých rokov od rozhodného času - a to aj s ohľadom na možné determinanty skresľujúce
tieto výpovede svedkov - napr. z dôvodu strachu z dopadov účasti na takomto konaní, príp. už len z
dôvodu uplynutia dlhšieho času medzi výpoveďami a samotnou činnosťou, o ktorej vypovedali, keď tieto
výpovede naviac ani nie sú jednoznačným dôkazom toho, že v prevádzke sťažovateľa bola len jedna
(a to fiskálna) tlačiareň, potom pri hodnotení dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tieto nevyvracajú

záver orgánov verejnej správy o tom, že falošné pokladničné doklady boli vytlačené a muselo sa tak stať
na nefiskálnom zariadení. V opačnom prípade by predmetné tržby boli zaznamenané vo fiskálnej pamäti
ERP, čo sa však v rozsahu falošných pokladničných dokladov nestalo. Naviac, nie je možné opomenúť,
že na miestnom zisťovaní dňa 23.10.2017 takáto nefiskálna tlačiareň naozaj v prevádzke sťažovateľa
fyzicky zistená bola.

128. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd prisvedčil názoru správneho súdu,
ktorý potvrdil zistenia orgánov verejnej správy v tom zmysle, že nefiskálna tlačiareň, resp. tlač
nefiskálnych dokladov bola v prevádzke sťažovateľa realizovaná aj v auguste 2015 (a to napriek tomu,
že nefiskálna tlačiareň bola fyzicky identifikovaná až v októbri 2017). Tomuto záveru teda svedčí nielen
skutočnosť, že v rámci kontrolných nákupov dňa 23.10.2017 boli nájdené dve tlačiarne (jedna fiskálna

a jedna nefiskálna), ale najmä technická expertíza, z ktorej vyplýva, že ak sa v databáze dokladov
uložilo vyobrazenie celého falošného pokladničného dokladu, tento musel byť reálne vytlačený, keďže
v opačnom prípade by sa v systéme uložili len údaje o doklade, nie doklad samotný. Okrem toho - ako
je uvedené vyššie - v rozpore s tým, čo tvrdil sťažovateľ, svedecké výpovede v rámci ich súhrnného
hodnotenia ako celku (aj s inými dôkazmi) nevylučujú, že sa v prevádzke sťažovateľa mohla nachádzať

aj iná ako fiskálna tlačiareň, t. j. že tam mohli byť dve tlačiarne (aj nefiskálna), a to napr. aj v nadväznosti
na výpoveď svedka T., ktorý si nepamätal, či bola na prevádzke jedna tlačiareň (k tomu pozri toto
odôvodnenie vyššie). Podstatným dôkazom toho, že sa falošné pokladničné doklady prostredníctvom
ERP systému sťažovateľa tlačili potom nie je samotná nefiskálna tlačiareň, ale ERP systém, ktorý
bol podrobený technickej expertíze, z ktorej vyplýva, že tieto falošné doklady museli byť vytlačené.

Samotný technický nástroj, na ktorom sa tak dialo a preukázanie jeho fyzickej existencie je potom
v podmienkach súdenej veci bez väčšej relevancie. Ani samotná nefiskálna tlačiareň v prevádzke
sťažovateľa (ak by aj jej existencia bola preukázaná), by nebola sama osebe dôkazom toho, že táto
tlačiareň je/bola používaná na tlač falošných pokladničných dokladov. Pre účely daňového konaniaje preto podstatné mať dostatočne preukázanú najmä samotnú (vlastnú) činnosť (t.j. tlač falošných
pokladničných dokladov), nie nástroj, na ktorom sa tak dialo (nefiskálna tlačiareň), pričom toto je - aj
podľa kasačného súdu - v podmienkach súdenej veci dostatočne preukázané. Uvedené, nepochybne

platí v prípade, ak z vykonaných dôkazov vyplynulo, že doklady vytlačené cez nefiskálnu tlačiareň sa do
zdaniteľných príjmov sťažovateľa v rámci fiskálnej pamäte ERP nezaznamenávali, čo je v súdenej veci
preukázané nielen samotnou technickou expertízou, ale aj miestnym zisťovaním dňa 23.10.2017.
129. Nie je totiž možné v tejto súvislosti opomenúť, že počas kontrolných nákupov dňa 23.10.2017 boli
vystavené colníkom dva falošné pokladničné doklady, tieto boli vytlačené na nefiskálnej tlačiarni, za oba

falošné bloky bola zamestnancami sťažovateľa zinkasovaná tržba, ktorá sa však vo fiskálnej pamäti
systému ERP nezobrazila. Akokoľvek sťažovateľ brojí proti tomu, že táto jedna situácia (z 23.10.2017)
nie je dôkazom toho, že sa to dialo aj v rozhodnom zdaňovacom období (august 2015), nie je možné
abstrahovať od toho, že vykonané dôkazy (najmä technická expertíza) realizáciu tejto činnosti aj spätne
dostatočne indikujú, resp. preukazujú, a to aj v prípade, ak fiskálna tlačiareň v auguste 2015 v prevádzke
sťažovateľa preukázaná nebola.

130. Za všetkých vyššie uvedených okolností potom aj námietku sťažovateľa o nesprávnom závere
orgánov verejnej správy o existencii nefiskálnej tlačiarne v jeho prevádzke, resp. o realizácii tlače
falošných pokladničných dokladov mimo fiskálneho režimu, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.

[k námietke nesprávnych záverov správnych orgánov o tom, že sťažovateľ zdaniteľné obchody na

základe falošných pokladničných dokladov naozaj realizoval, resp. nepreukázanie reálnosti tržieb na
základe týchto dokladov, ktoré by mali byť predmetom daňovej povinnosti]
131. Ďalšia kasačná námietka sťažovateľa spočívala v tom, že správny súd mal nesprávne právne
posúdiť, resp. nesprávne vyhodnotiť to, že reálne došlo z jeho strany k poskytnutiu zdaniteľných plnení,
za ktoré mal získať tržby ustálené orgánmi verejnej správy ako tržby na základe falošných pokladničných

dokladov. Má za to, že orgánmi verejnej správy nebolo preukázané, že by kasačný sťažovateľ poskytoval
zdaniteľné plnenia tretím osobám a v nadväznosti na to ani prijatie odplaty od týchto osôb za takto
poskytnuté tovary/služby.
132. Kasačný súd - stotožniac sa s orgánmi verejnej správy a správnym súdom - dospel k záveru, že pri
vzájomnom hodnotení dôkazov je nesporné, že tlač nefiskálnych dokladov bola zo strany sťažovateľa

uskutočňovaná za účelom prijímania tržieb, ktoré sa však následne neobjavili vo fiskálnom režime
elektronickej registračnej pokladnice, t. j. predstavujú nepriznané tržby. Na miestnom zisťovaní dňa
23.10.2017 bol zistený spôsob, ako sa takéto úkony v rámci prevádzky sťažovateľa realizovali, keď
počas kontrolných nákupov realizovaných colníkmi, týmto boli vydané falošné pokladničné doklady
(Hotovosť*), na základe ktorých následne sťažovateľ prijal od colníkov peňažné plnenie. Toto peňažné

plnenie nebolo zachytené vo fiskálnej pamäti ERP systému.
133. Aj podľa názoru kasačného súdu nie je z právneho hľadiska nevyhnutné, aby orgán verejnej
správy dokazoval daňovému subjektu poskytnutie zdaniteľného plnenia a prijatie odplaty za takéto
plnenie vo vzťahu ku každému jednému falošnému pokladničnému dokladu (Hotovosť*) - cca 147 tisíc
pokladničných dokladov za všetky zdaňovacia obdobia (vrátane zdaňovacieho obdobia relevantného

pre toto konanie). Toto by sa nepochybne priečilo účelu zákona a ochrane verejných záujmov, ktoré
orgány verejnej správy aj v týchto konania sledujú. Takýto dôkazný štandard naviac od správneho
orgánu nevyžaduje ani zákon. Súbor dôkazov a ich vzájomné hodnotenie (osobitne s prihliadnutím na
zachytený modus operandi sťažovateľa preukázaný dňa 23.10.2017) - podľa názoru kasačného súdu -
dostatočne odôvodňujú závery správnych orgánov o tom, že predmetné plnenia (na základe falošných

pokladničnýchdokladov)sťažovateľajreálneprijal.Vtomtozmyslepotompodľakasačnéhosúduorgány
verejnej správy aj uniesli súvisiace dôkazné bremeno.
134. Sťažovateľovi správca dane svoje pochybnosti týkajúce sa jeho daňového priznania, resp.
súvisiacich podkladov odkomunikoval ešte v priebehu daňovej kontroly (pozn.: čo sťažovateľ ani
nespochybňoval a meritórne sa proti týmto záverom bránil). Správca dane sťažovateľa oboznámil

s dôkazmi a zisteniami, ktoré spochybňujú správnosť, pravdivosť, resp. úplnosť ním predložených
dokladov pre účely určenia daňovej povinnosti, resp. nadväzujúcej daňovej kontroly. Správca dane na
základe vykonaných dôkazov prezentoval, že sťažovateľ mal aj iné príjmy - nezahrnuté do daňového
priznania za sledované zdaňovacie obdobie. V konaní orgány verejnej správy preukázali, že sťažovateľ
mal technicky uspôsobené zariadenie na vydávanie nefiskálnych pokladničných dokladov (Hotovosť*),

ako aj to, že tieto reálne tlačil (čo vyplýva napr. aj technickej expertízy). Najmä z kontrolných nákupov
colníkov (ale aj z ďalších dôkazov - k tomu pozri toto odôvodnenie ďalej) pritom vyplynulo, že predmetné
doklady zároveň tvorili základ pre prijatie peňažného plnenia od zákazníka, a to bez toho, aby sa
následne toto peňažné plnenie objavilo v priznaných tržbách sťažovateľa (fiskálna pamäť). Taktodôkazmi podopreté pochybnosti správcu dane pritom sťažovateľ následne kvalifikovane nevyvrátil. V
tejtosúvislostinaviackasačnýsúdpodpornepoukazujenaustanovenie§69ods.4zákonaoDPH,podľa
ktorého „Každá osoba, ktorá, uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť

túto daň.“. Ak teda vo falošných pokladničných dokladoch (ako dokladoch o predaji) sťažovateľ DPH
uviedol,čopreukázanéje,potommuvzniklapovinnosťtútodaňajzaplatiť,atopriamozozákona.Priamo
zo zákonného ustanovenia potom vyplýva prezumpcia poskytnutia služby (zdaniteľného plnenia), ak bol
vystavený doklad a na ňom bol uvedený údaj o DPH, čo následne ex lege vedie aj k povinnosti túto
daň zaplatiť.

135. V kontexte predmetnej námietky nie je tiež možné opomenúť, že všetci svedkovia za rôzne
zdaňovacie obdobia (Y., R., S., Q., L., N., L., V., V., U. T., U., T. a V.) - a teda aj svedkovia, ktorí u
sťažovateľapracovalivrokuvauguste2015(zdaňovacieobdobierelevantnévtomtokonaní)-Y.,L.aT.-
bez výnimky potvrdili, že doklady z ERP vždy odovzdávali zákazníkom a inkasovali následne na základe
nich súvisiace tržby, čo nepochybne znamená, že to bolo aj za doklady vystavené v režime Hotovosť*,
ktorých vydávanie vyplýva nielen zo svedeckých výpovedí, ale najmä z technickej expertízy, keďže táto

dokazuje, že každý falošný doklad, ktorý sa uložil do systému v celom vyobrazení, musel byť vytlačený.
V tejto súvislosti kasačný súd podporne poukazuje na § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní
elektronickejregistračnejpokladniceaozmeneadoplnenízákonaSlovenskejnárodnejradyč.511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (v rozhodnom čase), podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej

pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem
kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo
virtuálnej registračnej pokladnici [...]. Uvedené potom predpokladá, že doklad o platbe (pokladničný
doklad) je zákazníkovi vydaný po prijatí peňažného plnenia alebo bezprostredne pri prijatí peňažného
plnenia od neho, keď tento doklad je zároveň potvrdením o kúpe tovarov a služieb, t. j. zároveň je

dôkazom o poskytnutí predmetného plnenia zo strany daňového subjektu.
136. Uvedené parciálne závery potom znamenajú, že ak je preukázaná tlač falošných dokladov - o. i.
- technickou expertízou a samotné používanie funkcie Hotovosť* výslovne potvrdili viacerí svedkovia,
príp. ich použitie nevylúčili, keď zároveň svedkovia potvrdili, že doklady vždy odovzdávali zákazníkom
a vždy na základe nich inkasovali tržby, potom tieto doklady nepochybne zahŕňali doklady v režime

Hotovosť, ale aj v režime Hotovosť*.
137. Naviac, tak, ako na to poukázali aj orgány verejnej správy, kontrolné nákupy realizované dňa
23.10.2017 predstavujú určitý - orgánmi verejnej moci zachytený - spôsob realizácie tejto činnosti
sťažovateľom a i keď samé osebe by tieto nákupy a závery z miestneho zisťovania nemohli byť priamym
dôkazom o tejto činnosti aj spätne (vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu tvoriaceho predmet tohto

konania), vo svetle vykonaných dôkazov má kasačný súd za to, že skutkové závery orgánov verejnej
správy a potvrdené správny súdom, sú súladné so zákonnými požiadavkami a sú vecne správne.
138. Ak sťažovateľ v ďalšom namietal, že v rámci hodnotenia dôkazov bolo opomenuté, že zamestnanci
neidentifikovali rozdiely v závierkach, resp. v tržbách (k tomu pozri bod 16. kasačnej sťažnosti), tu je
potrebné poukázať na to, že tak, ako bol ERP systém uspôsobený, umožňoval vytlačiť dve kategórie

závierok (tzv. internú) - „Denný predaj, transakcie“, ktorá - ako to vyplýva z vykonaných dôkazov,
zahŕňala aj tržby viažuce sa k tzv. falošným pokladničným dokladom (k tomu pozri zápisnicu z miestneho
zisťovania, resp. technickú expertízu). Táto závierka však nie je totožná s riadnou fiskálnou (druhá
kategória závierky), v ktorej sa tržby za falošné doklady nenachádzali. Z toho vyplýva, že medzi
tzv. internou uzávierkou a hotovosťou odovzdávanou sťažovateľovi jeho zamestnancami nebol, resp.

nemusel byť žiadny rozdiel, keď práve táto interná (nefiskálna) závierka zahŕňala prijaté platby v režime
Hotovosť aj Hotovosť*. Bez ohľadu na uvedené je však v súvislosti s kasačnou námietkou sťažovateľa
potrebné doplniť, že vypočutí svedkovia, ktorí u sťažovateľa pracovali v auguste 2015, uviedli, že tržby
odovzdávali nie podľa dennej uzávierky, ale podľa stavu svojho používateľského konta, na ktorom boli
zaevidovanétržbypripoužitíHotovosťajHotovosť*.Zamesiacaugust2015napr.svedokT.uviedol,žesi

závierku tlačil sám, ale nevie, či bola priebežná, fiskálna alebo nefiskálna (pozn.: pričom - ako je uvedené
vyššie - v prípade nefiskálnej by táto zahŕňala aj platby v režime Hotovosť*). Aj v ďalšej časti výsluchu
potvrdil, že nevedel, akú závierku si zvykol vytlačiť. Svedkyňa Y. v súvislosti so závierkou uviedla, že si
nepamätá, či jej tržba zvykla so závierkou sedieť a rovnako si nepamätala, či bola vytlačená jedna alebo
dve závierky. Svedkyňa L. uviedla, že závierky nerobila. Ani tieto závery svedeckých výpovedí potom

neindikujú to, čo z nich malo vyplývať podľa kasačnej sťažnosti (ako dôkazy v prospech sťažovateľa).
Svedkovia si totiž nepamätali, aké závierky robili (keď jeden typ závierky - nefiskálna - dokonca zahŕňal
okrem platieb Hotovosť, aj platby Hotovosť*), koľko ich bolo, dokonca uviedli, že peniaze neodovzdávali
podľa dennej závierky, ale podľa stavu ich konta, na ktorom boli evidovaná aj kategória Hotovosť*),pričom ak odkazujúc na uvedené následne sťažovateľ argumentuje, že rozdiel v závierkach a tržbách
zistený nebol, potom fakticky potvrdzuje, že platby boli od zákazníkov prijímané aj za Hotovosť*.
139. Podľa kasačného súdu - zo všetkých vyššie uvedených dôvodov - správny súd riadne overil

skutkové zistenia správnych orgánov, týmto nič nevytkol a príslušné závery aprobuje týmto rozsudkom
aj kasačný súd. Orgány verejnej správy dostatočne odôvodnili, prečo mali za preukázané, že falošné
pokladničné doklady nachádzajúce sa v internej pamäti systému boli reálne vytlačené a že na základe
nich prijímal sťažovateľ peňažné plnenia. Hodnoteniu vykonaných dôkazov správnymi orgánmi ani
kasačný súd nevytýka žiadny taký exces, ktorý by dopadal na celkovú správnosť skutkových záverov

správnych orgánov. Je pravdou, že prijatie každého jedného peňažného plnenia na základe takto
vygenerovaných falošných pokladničných dokladov priamo preukázané nebolo. V súhrne však aj podľa
kasačného súdu vykonané dokazovanie orgánmi verejnej správy ich skutkové závery dostatočne
podporuje, a preto aj túto námietku sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.“

K iným namietaným vadám konania

76. Napokon sťažovateľ v kasačnej sťažnosti napádal závery správneho súdu týkajúce sa vybraných
procesných pochybení orgánov verejnej správy v rámci daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania.
Mal za to, že tieto správny súd bagatelizoval.
77. Odkazujúc na úvodné body tohto článku rozsudku, kasačný súd poukazuje na potrebu na všeobecné
námietky sťažovateľa reagovať obdobne - všeobecne. Sťažovateľ síce v bode 17. kasačnej sťažnosti

rozporuje právne názory správneho súdu vyplývajúce zo zákona, resp. z rozhodovacej praxe kasačného
súdu, resp. to, že napadnutým rozsudkom schválil alebo odignoroval procesné pochybenia správnych
orgánov, v skutočnosti však rezignoval na kvalifikovanú právnu argumentáciu adresne smerujúcu
k údajnej nesprávnosti právnych záverov správneho súdu. Námietka sťažovateľa má skôr povahu
všeobecného nesúhlasu s názormi správneho súdu k formálnym nedostatkom v priebehu konania,

pričom jej chýba relevantný argumentačný základ.
78.Kasačnýsúdmázato,žesťažovateľomnamietanéprocesnénedostatky,resp.nezákonnostisprávny
súd konajúci vo veci vyhodnotil správne a v tomto rozsahu kasačný súd odkazuje sťažovateľa najmä na
body 66. - 73. rozsudku sp. zn. PO-1S/100/2020.
79. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu o tom, že pokiaľ ide o výsluchy zamestnancov Colného úradu,

ktorý vykonal technickú expertízu, išlo o nezákonné výsluchy ak boli vykonávané spolu a vyslúchané
osoby boli prítomné v jednej miestnosti pri výsluchu, čo je neprípustný spôsob vedenia výsluchu. Súd
poukazuje na to, že svedok je osoba, ktorá vypovedá o tom, čo vnímala vlastnými zmyslami. V prípade
zamestnancov Colného úradu Bratislava, ktorí vykonali technickú expertízu nemožno povedať, že išlo
o svedkov, nakoľko títo nevypovedali o tom, čo vnímali vlastnými zmyslami, ale vypovedali o tom,

akým spôsobom získali príručky k elektronickej registračnej pokladnici a taktiež k tomu, aby objasnili
skutočnosti obsiahnuté v expertíze, a teda možno uvažovať o tom, že podali do zápisnice odborné
vyjadrenie ako osoby v postavení znalca. Súd konštatuje, že nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o
tom, že pri ich výsluchu postupoval nezákonným spôsobom, keď im dal možnosť vyjadriť sa k technickej
expertíze za ich vzájomnej prítomnosti, a námietka žalobcu vznesená pri ich výsluchu bola len účelová

s cieľom zvrátiť výsledok, ktorý bol premietnutý do rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
80. Kasačný súd tiež poukazuje na názor vyslovený v obdobnej veci - rozsudku sp. zn. 4Sfk/25/2024 zo
dňa 23. októbra 2024 (DPH za zdaňovacie obdobie august 2015):
„144. Ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazoval na to, že aj samotní zamestnanci colného úradu
(ako osoby, ktoré vypracovali technickú expertízu) museli namietať svoj výsluch (po tom, čo sťažovateľ

namietol - o. i. - to, že mali byť vypočúvaní osobitne, čomu bolo zo strany správcu dane následne aj
vyhovené), keď toto podľa sťažovateľa preukazuje nezákonnosť konania správcu dane a porušenie
subjektívnych práv sťažovateľa, potom je potrebné uviesť, že vypočúvaní colníci nenamietali svoj
výsluch, ale v rámci vznesených námietok špecifikovali, ktorý z nich odpovedal na ktorú z dvoch
(dovtedy) položených otázok, ktoré im boli správcom dane položené pred tým, ako sa následne ich

výsluch uskutočnil oddelene. Táto námietka colníkov potom nie je námietkou, ktorá by dopadala na
subjektívne práva sťažovateľa, čo platí aj z dôvodu, že odpovede na tieto otázky v rámci rozhodovania
správnych orgánov použité neboli, resp. ide o informácie, ktoré z hľadiska skutkového nie sú pre
rozhodnutie vo veci podstatné. Napokon je potrebné dodať, že následne bol výsluch colníkov naozaj
realizovaný osobitne. Nie je teda dôvodné tvrdenie sťažovateľa, že pochybenie správcu dane bolo - v

tomto kontexte - pri realizácii tohto procesného inštitútu zásadné. V nadväznosti na to, že o námietke
zaujatosti sťažovateľa proti zamestnancom správcu dane nebolo v čase, keď už títo realizovali výsluch
colníkov - technických expertov, rozhodnuté, kasačný súd poukazuje - okrem skutočností uvedených v
bodoch 141. a 142. vyššie - aj na to, že zo zápisnice č. 102328013/2019 zo dňa 09.10.2019 (výsluch: F..T.. R. L.) a zápisnice č. 102328092/2019 zo dňa 09.10.2019 (K.. W.. Y. U.) vyplýva, že týmto otázky kládol
výlučne zástupca sťažovateľa, nie zamestnanci správcu dane, ktorí teda do ich vypočúvania aktívne
nevstupovali, čo opäť vylučuje, aby ich výsluch bol - z hľadiska intenzity namietanej nezákonnosti -

vnímaný ako postup porušujúci subjektívne práva sťažovateľa (a to bez ohľadu na to, že v danom čase
ešte nebolo rozhodnuté o námietkach zaujatosti, ktoré sťažovateľ vzniesol voči zamestnancom správcu
dane - k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie). Zamestnanci správcu dane - aj prihliadajúc na to, že
uvedené vyhodnotili ako neodkladný úkon - v rámci výsluchu uvedených expertov potom vystupovali
skôr ako „evidenčný orgán“, keďže fakticky len zapisovali otázky položené zástupcom sťažovateľa

a nadväzujúce odpovede vypočúvaných colníkov. Ak by teda aj zo strany správcu dane došlo v
súvislosti s uvedenými výsluchmi colníkov k pochybeniu (a to či už v rámci spojeného vypočúvania
alebo separátneho výsluchu), nešlo by - ani podľa názoru kasačného súdu - o takú vadu, ktorá by si
v okolnostiach súdenej veci vyžadovala zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, príp. rozhodnutia
správcu dane (k tomu pozri aj bod 142. tohto rozsudku - osobitne bod 69. citovaného rozsudku, resp.
str. 21 - 22 rozhodnutia žalovaného).

145. S námietkami sťažovateľa ohľadom nezaujatosti zamestnancov správneho orgánu, resp. so
spôsobom ich vybavenia a súvisiacim dopadom na subjektívne práva sťažovateľa, ako aj s námietkami
týkajúcimi sa formálnych vád protokolu a prvostupňového rozhodnutia, resp. inými obdobnými
námietkami sťažovateľa sa už správne súdy vysporiadali a na tieto ich závery odkazuje kasačný súd
vyššie v tomto rozsudku - stotožniac sa s nimi.

146. Odhliadnuc od toho, že predmetné námietky formulované sťažovateľom boli nedostatočne
konkrétne, resp. nešpecifické, tie, na ktoré sťažovateľ poukázal konkrétne, kasačný súd vyhodnotil ako
nedôvodné (pozri vyššie). Akokoľvek teda sťažovateľ tvrdil a brojil proti tomu, že ochrana jeho práv
Daňovým poriadkom je iba iluzórna, v rozsahu konkrétne namietaných vád konania, resp. aktov orgánov
verejnej správy, sa s ním najvyšší správny súd nestotožnil.

[...] 148. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal aj na to, že v podanej správnej žalobe požiadal
o vykonanie niektorých listinných dôkazov (str. 9 kasačnej sťažnosti), pričom napadnutý rozsudok
žiadnym spôsobom na tento jeho návrh nereaguje. Tu kasačný súd poukazuje na to, že v bode VI.
správnej žaloby sťažovateľ navrhol, aby si správny súd pripojil administratívny spis/y vzťahujúci(e)
sa k veci a navrhoval „vykonať dokazovanie najmä listinnými dôkazmi, ktoré sú uvedené v texte

žaloby“. Ak si správny súd k veci požadovaný administratívny spis pripojil, resp. to, že sa tak nestalo,
sťažovateľ v kasačnej sťažnosti netvrdil, nebolo dôvodné osobitne vykonávať listiny, ktoré tento spis
tvoria. I keď sa správny súd s príslušným návrhom nepochybne v odôvodnení napadnutého rozsudku
vysporiadať mohol a mal, kasačný súd poukazuje na § 190 SSP, podľa ktorého „Správny súd vychádza
zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny

súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.“. Keďže listiny, ktoré sťažovateľ v kasačnej sťažnosti označil
ako listiny, ktoré navrhol vykonať v konaní pred správnym súdom, je zrejmé, že ide o listiny tvoriace
súčasť administratívneho spisu, a preto z vecného hľadiska ani nebolo dôvodné tieto listiny ako dôkaz
pred správnym súdom vykonávať. Osobitne to platí vzhľadom na to, že v súdenej veci ide o prieskum

rozhodnutia vydaného v daňovom konaní, nie o osobitný druh súdneho konania s modifikovaným
režimom prieskumu vo vzťahu k základným východiskám všeobecnej správnej žaloby (napr. konanie v
sociálnych veciach, konanie vo veciach správneho trestania a pod.) a relevantným sú preto dôkazy a
skutkové závery, z ktorých vychádzal správny orgán v rámci konania a rozhodovania vo veci - § 119 (veta
prvá) SSP - „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento

zákon neustanovuje inak.“, resp. § 135 ods. 1 SSP („Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav
v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia
orgánu verejnej správy.“). Z uvedených dôvodov by potom bolo vo veci nedôvodné vykonať aj akékoľvek
iné dôkazy (ak by aj neboli súčasťou administratívneho spisu), z ktorých správne orgány nevychádzali vo
vyrubovacom konaní vo vzťahu k rozhodnému zdaňovaciemu obdobiu (k tomu pozri aj toto odôvodnenie

vyššie), keďže takéto „naviac dokazovanie“ pred správnym súdom nemôže nahradiť dokazovanie v
rámci daňovej kontroly, príp. vyrubovacieho konania.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

81.Vychádzajúczoskutočnosti,žekasačnýsúd-súcviazanýtextomkasačnejsťažnostiakoncentráciou
konania (§ 453 ods. 1 SSP) - sa stotožnil so závermi správneho súdu vyplývajúcimi z napadnutého
rozsudku, resp. z ďalších súvisiacich rozsudkov (k tomu pozri tento rozsudok vyššie), keď naviac
poukazuje aj na ďalšie úvahy uvedené v tomto rozsudku, ako aj prihliadajúc na súvisiacu právnu úpravuuvedenú v čl. IV tohto rozsudku, Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú
zamietol (§ 461 SSP).
82. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení

s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom
stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali,
preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
83. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP

a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.