Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123012022
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123012022.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Tomáša Brinčíka a JUDr. Milana Straku proti obžalovanému 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX v Považskej
Bystrici, trvale bytom B. A. C., a 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici, trvale bytom B. A.
C., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona, na verejnom zasadnutí dňa 26. februára 2025 prejednal odvolania obžalovaných A. A. a D. E.
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. marca 2024, sp. zn. 4T/54/2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písmeno d) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaný 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici, trvale bytom B. A. C.,

obžalovaný 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX v A. C., trvale bytom B. A. C.
s ú v i n n í, ž e
1/obv.A.A.a2/obv.D.E.dňa15.06.2023včaseokolo18.00h,zabudovouSATESnauliciSlovenských

partizánov 1423/1, na starej panelovej ceste, v Považskej Bystrici popíjali ovocné víno spolu s F. A.,
kedy ku nim prišiel B. G., pil s nimi ovocné víno a ponúkol im cigarety, ktoré vyfajčili, následne obaja
obvinení začali od neho pýtať ďalšie cigarety, nakoľko videli, že má dve krabičky cigariet, a keď im B.
G. cigarety odmietol dať, za účelom získania cigariet 1/ obv. A. A. pod vplyvom alkoholu ho opakovane
udieral päsťou do prednej časti hlavy, pričom B. G. čupel pri zemi, následkom útoku spadol na zem,
posadil sa, a vtedy ho aj 2/ obv. D. E. pod vplyvom alkoholu začal opakovane udierať päsťami do celej
hlavy a počas útoku opakovane od neho požadoval cigarety, a následne z náprsného vrecka mikiny
zobral B. G. dve otvorené krabičky cigariet zn. Šláger s obsahom celkovo asi 30 ks cigariet, po čom ho

obvinení prestali biť, B. G. ušiel a zavolal na tiesňovú linku, čím spôsobili poškodenému B. G. zranenia
– pomliaždeniny tváre, temennej oblasti hlavy, tržné rany v oblasti tváre a hlavy, vybitie zubnej náhrady
pravého predného horného zubu, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a odcudzením cigariet škodu vo
výške 5 Eur,
t e d a
spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci
č í m s p á c h a l i

spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom v čase
tohto rozhodnutia (ďalej len „Tr. zák.“, ak nie je uvedené inak).

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný 1/ A. A.:Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu so stredným

stupňom stráženia.

Obžalovaný 2/ D. E.:

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky 8 mesiacov

(štyri roky a osem mesiacov).

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu so stredným
stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. marca 2024, sp. zn. 4T/54/2023, boli obžalovaní A. A.

a D. E. uznaní vinnými zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania činu, na tom skutkovom základe, že „1/ obv.
A. A. a 2/ obv. D. E. dňa 15.06.2023 v čase okolo 18.00 h, za budovou SATES na ulici Slovenských
partizánov 1423/1, na starej panelovej ceste, v Považskej Bystrici popíjali ovocné víno spolu s F. A.,
kedy ku nim prišiel B. G., pil s nimi ovocné víno a ponúkol im cigarety, ktoré vyfajčili, následne obaja

obvinení začali od neho pýtať ďalšie cigarety, nakoľko videli, že má dve krabičky cigariet, a keď im B.
G. cigarety odmietol dať, za účelom získania cigariet 1/ obv. A. A. pod vplyvom alkoholu ho opakovane
udieral päsťou do prednej časti hlavy, pričom B. G. čupel pri zemi, následkom útoku spadol na zem,
posadil sa, a vtedy ho aj 2/ obv. D. E. pod vplyvom alkoholu začal opakovane udierať päsťami do celej
hlavy a počas útoku opakovane od neho požadoval cigarety, a následne z náprsného vrecka mikiny

zobral B. G. dve otvorené krabičky cigariet zn. Šláger s obsahom celkovo asi 30 ks cigariet, po čom ho
obvinení prestali biť, B. G. ušiel a zavolal na tiesňovú linku, čím spôsobili poškodenému B. G. zranenia
– pomliaždeniny tváre, temennej oblasti hlavy, tržné rany v oblasti tváre a hlavy, vybitie zubnej náhrady
pravého predného horného zubu, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a odcudzením cigariet škodu vo
výške 5 Eur“.

Obžalovaný A. A. bol okresným súdom odsúdený podľa § 188 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm.
m) Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania činu na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov, na
výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

ObžalovanýD.E.bolokresnýmsúdomodsúdenýpodľa§188ods.1,§38ods.5Tr.zák.vzneníúčinnom
v čase spáchania činu na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaní A. A. a D.
E. podali proti nemu odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Prokurátor sa vzdal práva podať voči vyhlásenému rozsudku odvolanie.

Obžalovaný A. A. prostredníctvom svojho obhajcu dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie

nasledovne:

„Napadnutý rozsudok nepovažujem za vecne správny a zákonný, a preto som pristúpil k podaniu
odvolania čo do všetkých jeho výrokov. Osobitne samotný výrok o treste považujem za neprimerane
prísny a arbitrárny, nakoľko prvostupňový súd len formálnym spôsobom odôvodnil prevažujúci pomer

priťažujúcich okolností, keď v môj neprospech nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť a naopak mi
priznal len priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona bez materiálneho zohľadnenia
všetkých okolností rozhodných pre posúdenie mojej predchádzajúcej trestnej činnosti.

S poukázaním na § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) a písm. e) Tr. zákona som toho názoru, čo

nižšie aj konkrétne zdôvodním, že sú založené dôvodné pochybnosti o správnosti skutkových zistení,nakoľko prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré vyšli najavo pri dokazovaní
na hlavnom pojednávaní a sú významnými pre posúdenie spáchaného skutku, a preto napadnutý
rozsudok je založený na nesprávnych (chybných) výrokoch, keďže prvostupňový súd sa nevysporiadal

so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pričom aj pre prípad preukázania viny, čo však
rezolútne popieram, považujem uložený trest za neprimerané prísny.

Primárne považujem za potrebné zdôrazniť, že skutok, ktorý sa mi kladie za vinu v rozsahu vymedzenom
v podanej obžalobe na moju osobu i následne odsudzujúcom rozsudku (lúpež spáchaná spoločným

konaním s obžalovaným D. E.) som nespáchal, pričom motívom môjho konania nebolo v žiadnom
smere zmocnenia sa cudzej veci (cigariet značky Šláger). Od svojej prvotnej výpovede, realizovanej dňa
16.06.2023 o 00:45 hod., v procesnom postavení podozrivého, vrátane ďalších výpovedí po vznesení
obvinenia, a to až po môj výsluch na hlavnom pojednávaní som sa konštantne doznával k tomu, že som
fyzicky napadol (bil) poškodeného B. G., avšak nikdy som ani nepriamo nepripustil, že by som tak konal
za účelom zmocnenia sa cudzej veci (cigariet).

V žiadnom prípade nemám a preukázateľne som ani nemal záujem zľahčovať a popierať moje
napadnutie (bitie) poškodeného B. G., ktorého dôsledkov som si vedomý a ľutujem ich, ale na strane
druhej nevzhliadam s ohľadom na skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní ako dôvodné, aby bol zo strany prvostupňového súdu vo vzťahu k mojej osobe vyvodený

lúpežný motív konania.

Zastávam názor, že údajný lúpežný motív nie je možné v žiadnom smere vyvodiť z môjho omisívneho
alebo komisívneho konania, nakoľko pred napadnutím, počas napadnutia (bitia) a ani po jeho ukončení
som nekonal tak, aby som verbálne alebo fyzicky deklaroval snahu zmocniť sa cudzej veci. Od

poškodeného B. G. som bezprostredne pred a ani počas napadnutia (bitia) cigarety nepožadoval, pričom
ani samotné fyzické napadnutie (bitie) som neviedol takým spôsobom, z ktorého by bola zrejmá snaha
o odňatie cudzej veci alebo vytvorenie podmienok na uľahčenie ich odňatia zo strany obžalovaného
D. E., t. j. napríklad tým, že by som sa snažil poškodenému rozopnúť zips na mikine, držal mu ruky
alebo mu inak bránil v pohybe, aby sa zatiaľ druhý obžalovaný zmocnil jeho vecí. Možno teda logicky

usudzovať, že pokiaľ by som viedol napadnutie voči poškodenému s cieľom zmocniť sa jeho cigariet,
tieto by som od neho minimálne raz verbálne požadoval v časovej súvislosti s vedením útoku alebo som
sa ich pokúsil fyzicky zmocniť.

Takéto skutkové zistenia však z vykonaného dokazovania nevyplývajú, čo okrem iného opakovane

potvrdil aj samotný poškodený B. G.. Samotný prvostupňový súd v napadnutom rozsudku poukázal na
skutkové zistenia vyplývajúce z výpovede poškodeného B. G., v zmysle ktorých uviedol súd nasledovné:

Svedok a zároveň poškodený B. G., ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní presne
popísal a usvedčoval obžalovaných z ich konania. Uviedol, že po tom, čo prišiel za nimi, normálne sa

bavili, popíjali, ponúkol ich cigaretami a vyfajčili asi po dve cigarety každý, pričom následne E. od neho
pýtal ďalšie cigarety, čo on už odmietol, nakoľko by nemal čo fajčiť. Toto ich rozčúlilo s tým, že prvý začal
Poluch, ktorý ho napadol. Bol to práve Poluch, ktorý ho kopol, následne ho začal byť päsťami. K tomu sa
pridal aj Ševčík s tým, že mu vykrikovali (predpokladám, že správne má byť uvedené slovo vykrikoval),
že naval tie cigarety. Bol to práve E., ktorý mu rozopol zips na mikine a odtiaľ mu zobral cigarety,

ktoré boli v dvoch otvorených krabičkách.... Aj napriek tomu, že tieto cigarety mali, ešte ho bili.

Okrem toho bola na hlavom pojednávaní čítaná aj výpoveď svedka F. A., z ktorej vyplynuli skutkové
zistenia, z ktorých prvostupňový súd rovnako vychádzal pri vydávaní napadnutého rozsudku:
Poluch ho začal biť, udieral ho do tváre, udieral ho päsťami. Bil ho tak silno, že spadol na zem a myslí,

že ho niekto aj kopol. Do tejto bitky sa zapojil aj Ševčík, ako prvý začal pýtať cigarety E..

Ako bol B. G. na zemi, tak mu ich obžalovaný X/XXXXXX zobral dve krabičky z bundy, vie, že ich mal
vo vrecku. Poškodený sa zľakol a ušiel preč. Po celý čas tohto konfliktu, ktorý vznikol kvôli cigaretám,
najmä D. (E.) kričal na neho, aby mu dal cigarety.

Pre doplnenie kontextu ďalej poukazujem na skutkové zistenia vyplývajúce zo Zápisnice o výsluchu
svedka F. A. zo dňa 16.06.2023 o 18:30 hod, ktorá bola zabezpečená po vznesení obvinenia, a to
nasledovne:Potom už chcel ísť preč a E. od neho začal pýtať cigarety, ale B. mu už nechcel dať cigaretu. Potom mu
D. E. povedal, že aby nám dal ešte po cigarete, videli sme, že má celú krabičku a v druhej asi polovicu,

tam mal 8-9 cigariet, teda mal asi jednu a pol krabičky cigariet, preto E. od neho ešte pýtal cigarety.
To že má B. pri sebe cigarety to sme všetci videli keď nám dal po cigarete. B. (G.) sa však už viac
deliť nechcel, dal každému jednu cigaretu a už viac cigariet nám dať nechcel a chcel odísť.... Môžem
povedať, že ako bol B. G. na zemi, tak mu D. E. zobral obidve krabičky cigariet, on ich mal v bunde vo
vrecku zapnuté zipsom, toto mu odtiaľ vytrhol... Počas toho ako ho bili tak E. na neho zakričal - naval

tie cigarety, to zakričal niekoľko krát, neviem koľko krát. Na súvisiacu otázky vyšetrovateľa odpovedal F.
A. tak, že tento konflikt vznikol úplne kvôli somarine, kvôli tomu, že sa tu pristavil a D. chcel fajčiť a to
bolo všetko, nestačila mu jedna čo mu dal, chcel viac fajčiť, zobral mu aj tú celú aj tú polovičnú krabičku,
zobral mu jeden a pol krabičky.

Vzhľadom na vyššie uvedené výpovede poškodeného B. G. i svedka F. A., ktoré korešpondujú v

podstatných aspektoch skutkového deja, možno ustáliť, že cigarety si od poškodeného B. G. pred
napadnutím pýtal a počas napadnutia (bitia) expresívne požadoval výlučné obžalovaný D. E., ktorý
ako jediný použil násilie so zjavným cieľom zmocniť sa cigariet, keď mal rozopnúť zips na mikine
poškodeného a z nej vybrať cigarety, ktoré následne mal aj vo svojej držbe. Pre úplnosť veci však
dodávam,žeuvedenéskutočnostivyplývajúzozabezpečenýchdôkazovanepredstavujúmojevnímanie

priebehu skutkové deja, nakoľko si na tento v celku a úplne s ohľadom na opitosť nespomínam.
Prvostupňový súd však z vykonaného dokazovania vyvodil diametrálne odlišné skutkové zistenia, ktoré
podľa môjho názoru nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Naopak, prvostupňový súd mal za to, že lúpežný motív konania bol u obidvoch obžalovaných v konaní

dostatočne preukázaný. Podľa súdu, absencia výslovnej verbálnej dohody medzi oboma obžalovanými
o napadnutí poškodeného B. G. nevylučuje spáchanie predmetného skutku spolupáchateľstvom, a to
za danej situácie, kedy bol zjavný motív ich konania, a na tento motív nadväzujúce, hoci aj konkludentne
iniciované spoločné konania obidvoch obžalovaných. Motív konania oboch obžalovaných jednoznačne
vyplýva zo situácie, ktorá spáchaniu skutku predchádzala - poškodený už ďalšie cigarety obžalovaným

dať nechcel, preto použili voči nemu násilie, a to spoločným konaním /bitím, v úmysle týchto cigariet sa
zmocniť, pričom následne takto získané cigarety, resp. ich časť aj spoločne vyfajčili (a vzápätí sa dohodli
na verzii dôvodu útoku na B. G., ktorú budú prezentovať policajtom).

S vyššie uvedeným skutkovým a právnym záverom prvostupňového súdu nesúhlasím a v celom rozsahu

ho namietam ako vecne nesprávny a predčasný, keďže lúpežný motív môjho konania mal vyplývať len
zo situácie, ktorá spáchaniu skutku predchádzala - poškodený už ďalšie cigarety obžalovaným dať
nechcel, preto použili voči nemu násilie. Takýto prístup prvostupňového súdu považujem za izolovaný
a nepodložený, keďže z predmetných výpovedi vyplýva, že pred samotným napadnutím som cigarety
od poškodeného B. G. nepýtal a ani nepožadoval. Obzvlášť za situácie, keď ani z môjho následného

(fyzického) konania jednoznačne takýto záver nevplýva. Za daných okolností nemožno preto bez
rozumných pochybností dospieť k záveru, že účelom napadnutia (bitia) poškodeného B. G. bolo získanie
cigariet .

Pokiaľ prvostupňový súd ďalej pri dedukcii údajného lúpežného motívu vo vzťahu k mojej osobe

jednoznačne vychádzal zo záveru, že po spáchaní skutku som fajčil cigarety (značky Šláger), ktoré
obžalovaný D. E. vzal poškodenému B. G., opomenul pri prijatí tohto záveru zásadné skutočnosti
vyplývajúce z dokazovania. Obžalovaný D. E. počas svojej výpovede na hlavnom pojednávaní potvrdil,
že spolu s F. A. sme dňa 15.06.2023 fajčili aj jeho cigarety WEST, ktorých zbytok sa aj našiel na mieste
činu, čo vyplýva zo Zápisnice o obhliadke miesta činu. Tieto skutkové okolnosti prvostupňový súd

absolútne opomenul a bez toho, aby ich kritickým spôsobom a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil,
arbitrárne sa priklonil k jednoznačnému záveru o tom, že lúpežný motív konania sa prejavil aj v
následnom fajčení cigariet (značky Sláger) odňatých práve poškodenému B. G..

Z týchto dôvodov je tiež vecne nesprávne vymedzenie skutku vo výroku o vine a jeho následná

právna kvalifikácia v napadnutom rozsudku vo vzťahu k mojej osobe ako spáchanie zločinu lúpeže
spolupáchateľstvom s obžalovaným D. E.. Pokiaľ prvostupňový súd vyvodil lúpežný motív len zo
situácie, ktorá spáchaniu skutku predchádzala - poškodený už ďalšie cigarety obžalovaným dať nechcel,
považujem za potrebné zdôrazniť, že zo žiadneho vykonaného dôkazu nevplýva, že by obaja obvinenípýtali od poškodeného ďalšie cigarety (cigarety pýtal preukázateľne výlučne len obžalovaný D. E.).
Vo výroku o vine, konkrétne v časti vymedzenia skutku a situácie, ktoré predchádzala napadnutiu, je
jednoznačne uvedené, že následne obaja obvinení začali od neho (B. G.) pýtať ďalšie. Takto uvedená

skutočnosť však výslovne koliduje aj so samotnou výpoveďou poškodeného B. G., na ktorú poukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku aj prvostupňový súd. Okrem toho z výpovede poškodeného B.
G. na hlavnom pojednávaní nevyplývala, že by podnetom na ukončenie útoku voči poškodenému bolo
zmocnenie sa cigariet.

Zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mám za to,
že počas konania pred prvostupňovým súdom nebolo vo vzťahu k mojej osobe preukázané spáchanie
skutku vymedzeného v obžalobe, pričom skutok, ktorého som sa mal dopustiť, nie je možné kvalifikovať
ako trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaný v spolupáchateľstve spoločným konaním
s obžalovaným D. E.. V konaní pred prvostupňovým súdom nebolo jednoznačne a bez rozumných
pochybností preukázané, že by som použil násilie voči poškodenému B. G. v úmysle zmocniť sa cudzej

veci (konkrétne cigariet značky Šláger), ktoré mal vo svojej držbe. Z výpovedí vykonaných na hlavnom
pojednávaní a prečítaných výpovedí F. A. nevyplynulo, že som pred napadnutím alebo počas napadnutia
(bitia) poškodeného B. G. od neho pýtal cigarety alebo iným konaní deklaroval svoj úmysel zmocniť sa
cigariet v držbe poškodeného, pričom tieto neboli preukázateľné u mojej osoby ani zaistené. Naopak,
je nepochybné, že cigarety vzal poškodenému násilím výlučne obžalovaný D. E., ktorý si ich pýtal

od poškodeného bezprostredne pred napadnutím i počas útoku na poškodeného s tým, že cigarety
poškodeného boli následne pri jeho osobnej prehliadke aj zaistené.

Z uvedeného je zrejmé, že konania obžalovaných nesmerovali k spoločnému cieľu, ktorým podľa
prvostupňového súdu malo byť zmocnenie sa cigariet poškodeného B. G.. Ani po spáchaní skutku

som nemal vedomosť o tom, že sa obžalovaný D. E. zmocnil cigariet poškodeného B. G., keďže bez
rozumných pochybností nebolo preukázané to, že po napadnutí sme fajčili práve cigarety značky Šláger,
ktoré mal v držbe poškodený.

Z deklarovaných dôvodov absentuje v prejedávanom prípade naplnenie subjektívnej stránky spoločného

konania obžalovaných a kvalifikovanie ich konania ako spolupáchateľstva. V uvedených súvislostiach
poukazujem na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 02.07.2019, sp. zn. I. ÚS 297/2019 a uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 TdoV 6/2015 z 31. 3. 2016, v ktorom Ústavný súd SR, resp. Najvyšší
súd SR vymedzili kvalitatívne požiadavky na preukázanie splnenia podmienok na kvalifikovanie určitého
konania viacerých obžalovaných ako spolupáchateľstva:

Na naplnenie pojmu spolupáchateľstva nie je potrebné, aby sa všetci spolupáchatelia zúčastnili na
trestnej činnosti rovnakou mierou, ale postačí aj čiastočné prispenie, a to napríklad aj v podriadenej
úlohe. Musí však byť vedené s rovnakým úmyslom ako činnosť ostatných páchateľov, pretože až
potom sa stáva objektívnou i subjektívnou zložkou deja tvoriaceho vo svojom celku trestné konanie.

Rozhodujúci je najmä spoločný úmysel spolupáchateľov, zahrnujúcich jednak ich spoločné konanie, ako
aj sledovanie spoločného cieľa. Každý spolupáchateľ si však musí byť vedomý aspoň možnosti, že
konanie jeho i ostatných spolupáchateľov smeruje k spáchaniu trestného činu spoločným konaním, a
byť s tým pre tento prípad uzrozumený.

Aj v kontexte citovaných právnych názorov súdnych autorít som toho názoru, že vo vzťahu k mojej osobe
nebol preukázaný spoločný a jednotný úmysel s konaním obžalovaného D. E. smerujúcim k získaniu
cigariet, pričom som nebol ani uzrozumený s tým, že obžalovaný D. E. po mojom napadnutí vezme
poškodenému B. G. jeho cigarety značky Šláger.

Odhliadnuc od nezákonnosti a vecnej nesprávnosti výroku o vine, ktorú som odôvodnil vyššie,
považujem uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov za neprimerane prísny, pričom trest
uložený v takomto trvaní nezohľadňuje všetky okolnosti môjho prípadu, na ktoré je podľa § 34 ods. 1,
ods. 4 a ods. 5 Tr. zákona dôvodné prihliadnuť.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 5 písm. a) Tres. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne u
spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.

Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému
pôsobenia trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka
primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na
jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.

Vychádzajúc z vyššie uvedených atribútov kladených na postup súdu pri ukladaní druhu a výmery trestu,
zastávam ten právny názor, že prvostupňový súd sa vyššie uvedenými požiadavkami a normatívnymi
ustanoveniami pri ukladaní trestu dôsledne neriadil.

Osobitne namietam spôsob posúdenia prvostupňového súdu vo vzťahu k nepriznaniu poľahčujúcich

okolnosti podľa § 36 písm. 1) a písm. n) Tr. zákona a naopak priznanie priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písm. m) Tr. zákona, v dôsledku čoho prvostupňový súd nesprávne ustálil prevažujúci pomer
poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 0:1. Na jednej strane prvostupňový súd
konštatoval, že obžalovaní sa v prípravnom konaní v prvotnej výpovedi po vznesení obvinenia k trestnej
činnosti v celom rozsahu doznali, ale následne túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepremietol do

posudzovania okolností rozhodných pre uloženie druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona.
V spojení s tým si dovoľujem akcentovať, že už od svojho prvého výsluchu zo dňa 16.06.2023 o 00:45 v
postavení podozrivého, ako i v následných výsluchoch zo dňa 16.06.2023 o 15.10 a zo dňa 02.10.2023,
som sa k skutku v rozsahu fyzického napadnutia poškodeného B. G. priznal a toto konanie som aj
úprimne oľutoval. Som toho názoru, že v mojom prípade je možné s prihliadnutím na všetky konkrétnosti

prípadu, a najmä tú skutočnosť, že som bol preukázateľne výrazne pod vplyvom alkoholu a celý incident
som si dôsledne nepamätal, vzhliadnuť jednoznačnú snahu v intenciách § 36
písm. 1) Tr. zákona kriticky sa postaviť k svojmu konaniu a prevziať zaň zodpovednosť. V opačnom
prípadebysanejednalo omateriálneposúdenieexistenciepoľahčujúcichokolností,alelenmechanické
a formálne vyhodnotenie atribútov rozhodných podľa § 36 písm. 1) Tr. zákona v tom zmysle, že len

výslovne doznanie sa k skutku, ktorého kvalifikácia zodpovedá podanej obžalobe a odsudzujúcemu
výroku o vine, je predpokladom na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. 1) Tr. zákona.

Ďalej poukazujem na skutočnosť, že voči uzneseniu o vznesení obvinenia som sťažnosť nepodal
a výslovne sa jej pri mojom výsluchu dňa 16.06.2023 o 17.25 hod. v postavení obvineného vzdal, ako i

moju spoluprácu s OČTK počas celého trestného konania vedeného voči mojej osobe, čo môže zakladať
priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona.

Rovnako sa nestotožňujem a namietam priznanie priťažujúcej okolnosti podľa §
37 psím. m) Tr. zákona, nakoľko prvostupňový súd postupoval formálne a arbitrárne, keď žiadnym

spôsobom nezdôvodnil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k priznaniu predmetnej priťažujúcej
okolnosti v môj neprospech. Takýto formálny prístup nepovažujem za zákonný, a to aj s poukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.06.2020, sp. zn. 2Tdo/35/2020, v zmysle ktorého súd
pri svojom rozhodovaní musí vždy zohľadniť všetky okolnosti podstatné pre priznanie tejto priťažujúcej
okolnosti. Zákon tak ustanovuje potrebu materiálneho chápania recidívy, a to na rozdiel od jej čisto

formálneho chápania. Súd musí predovšetkým skúmať tie okolnosti, ktoré charakterizujú jeho vzťah k
trestnej činnosti a možnosti nápravy. Rovnako je potrebné tiež vyhodnotiť povahu trestnej činnosti a jej
závažnosť.Prvostupňový súd sa pri ukladaní výmery trestu podľa môjho názoru dôsledne neriadil § 34 ods. 5
písm. a) Tr. zákona, keďže pri kvalifikovaní spoločného konania ako spolupáchateľstva, nezohľadnil
ani čiastočne to, akou mierou konanie každého z obžalovaných prispelo k spáchaniu trestného činu.

Ako je podrobne ozrejmené vyššie, vo vzťahu k mojej osobe nebolo preukázané také konanie, ktoré
by preukázateľne a jednoznačne smerovalo k zmocneniu sa cudzej veci (cigariet) od poškodeného. V
tomto kontexte akcentujem, že cigarety si od poškodeného pred napadnutím pýtal a počas napadnutia
(bitia) expresívne požadoval výlučne obžalovaný D. E., ktorý ako jediný použil násilie so zjavným cieľom
zmocniťsacigariet,keďmalrozopnúťzipsnamikinepoškodenéhoaznejvybraťcigarety,ktorénásledne

mal aj vo svojej držbe.

Vo vzťahu k mojej osobe, pomerom a možnosti nápravy poukazujem na zásadné zistenia vyplývajúce
zo skúmania môjho duševného stavu podľa znaleckého posudku č. 53/2023 vypracovaného MUDr.
Imrichom Glezlom (str. 25), na ktoré prvostupňový súd vôbec nereflektoval. Ustanovený znalec sa
vyjadril k mojej osobe a jej nebezpečnosti pre spoločnosť tak, že odporučil nariadiť nado mnou probačný

dohlaď a v prípade, že sa budem riadne podrobovať podmienkam probačného dohľadu a takto bude
kontrolovanámojaabstinenciaabudemjudodržiavať,potomnebudemôjpobytnaslobodenebezpečný.
Rovnako zo zabezpečenej správy na moju osobu z ÚVV a ÚVTOS Ilava vyplynulo, že konanie vo
väzbe bolo na požadovanej úrovni, pričom neboli zaznamenané žiadne problémy s plnením mojich
povinností a dodržovaním zákazov, zásad slušného správania a bol som označený za nekonfliktného.

Súd tiež opomenul zobrať do úvahy môj nepriaznivý zdravotný stav, na ktorý som poukazoval na
hlavnom pojednávaní, v dôsledku ktorého trpím pankreatitídou, gastritídou, poruchami metabolizmu a
opakovanými epileptickými záchvatmi.

Vo vzťahu k spôsobu a následkom môjho konania nebolo prvostupňovým súdom prihliadnuté na tú

skutočnosť, že poškodenému nebola spôsobená žiadna materiálna škoda, resp. spôsobená škoda
predstavovala len sumu 5,- EUR a nebola mu spôsobená ani závažnejšia ujma na zdraví, ktorá by si
vyžadovala dlhšiu dobu liečenia, čím však nemám záujem zľahčovať neprípustnosť môjho protiprávneho
konania.

Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych súvislostí mám za to, že v trestnom konaní
vedenom voči mojej osobe nebol správne zistený skutkový stav veci, a to bez dôvodných pochybností
o mojej vine, pretože v prejedávanom prípade okrem abstraktnej úvahy prvostupňového súdu o danosti
spoločného lúpežného motívu, neexistuje žiadny nespochybniteľný dôkaz, ktorý by odôvodňoval záver,
že som sa dopustil predmetného skutku, ktorý sa mi kladie za vinu, a už vôbec nie takým spôsobom a

v takom rozsahu, ako to konštatuje prvostupňový súd v napadnutom rozsudku.

S poukazom na prezumpciu neviny a z nej plynúcu zásadu in dubio pro reo, som presvedčený, že v
zmysle ust. § 285 ods. a) Tr. poriadku nebolo dokázané, že som spáchal lúpež spoločným konaním s
obžalovaným D. E..

Vzhľadom na to navrhujem a zdvorilo žiadam Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd aby v celom
rozsahu vyhovel podanému odvolaniu a ním napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa
07.03.2024, sp. zn. 4T/54/2023 podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) a písm. e) Tr. poriadku,
vo všetkých jeho výrokoch, zrušil.“

Obžalovaný D. E. prostredníctvom svojho obhajcu dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie
nasledovne:

„V zákonnej lehote, nakoľko rozsudok bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní dňa 07. marca

2024 a ihneď pri jeho vyhlásení som si do zápisnice zahlásil odvolanie, si podávam prostredníctvom
svojhoustanovenéhoobhajcuprotitomutorozhodnutiusúduI.inštanciepísomneodôvodnenéodvolanie
ja, obžalovaný 2/ D. E., nakoľko sa cítim byť nevinný, napadnutý rozsudok je voči mne mimoriadne
nespravodlivý, jeho odôvodnenie je nedostatočné, rozporuplné, pričom ale obsah napadnutého
rozsudku nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, a to ani v prípravnom konaní, ale ani na

hlavnom pojednávaní.

Ja, obžalovaný 2/ som sa žiadneho zločinu lúpeže nedopustil, a ani s ohľadom ku všetkým okolnostiam
a celému priebehu incidentu som sa ani objektívne dopustiť nemohol.Ja tiež opakovane doznávam, už som sa tak vyjadril pri mojich opakovaných výsluchoch, ale identicky
som vec vysvetlil i na hlavnom pojednávaní, že som dal B. G. dve facky, on sa správal veľmi zle,

ponižoval ma a urážal ma, tiež sa veľmi zle vyjadroval o matke obžalovaného X/XXXXXXX. Nedalo sa
to už počúvať, on si nemôže dovoliť urážať ma, ja mám svoju hrdosť, i keď som bezdomovcom, urážať
sa takým človekom ako je B. G. sa ja skutočne nedám, jeho živí jeho matka, viem že ju bije a uráža,
ona sa ho bojí, iba preto, zo strachu pred ním ho trpí v byte, keď sa mu matka pominie na večnosť,
bude bezdomovec aj on.

Vážený Krajský súd v Trenčíne, znovu so všetkou zodpovednosťou prehlasujem a opakovane čestne
vyhlasujem, že som neokradol ani neolúpil B. G., ja som mal svoje cigarety, mal som pri sebe tiež
hotovosť necelých 100,-Eur, teda ja som si mal za čo kúpiť aj iné veci, jeho veci som nikdy nepotreboval,
on sa iba snaží využiť to, že tam prišla policajná hliadka, ja som bol opitý, ale aj on a všetci ostatní čo sme
tam boli tak boli dosť silno opití a krivo a kruto nespravodlivo ma obvinil. Po čase od incidentu vypytoval

prostredníctvom F. A. od mojej priateľky H., ktorá bola tiež bezdomovkyňa v Považskej Bystrici, aby mu
dala aspoň 600,-Eur s tým, že bude vypovedať inak, že on má veľké dlhy a mne že hrozí vysoký trest,
doslovajejpovedal,že„niečozaniečo“,tedaženavrhujetakútodohodu.Jasomopakovanenavrhol,aby
ešte v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní doplnili dokazovanie v tejto veci výsluchom
svedkyne H. C., a to opakovanými písomnými návrhmi i na príslušnú prokuratúru, avšak bezvýsledne,

moja dlhoročná priateľka v hlbokom trápení a obavy o mňa v mesiaci január 2024 spáchala samovraždu
skokom pod vlak.

Obsah napadnutého rozsudku je založený na výsluchu mojej osoby, kde som vypovedal ako podozrivý,
bol som pod vplyvom alkoholu, po predvedení si policajti napísali to, čo oni potrebovali, do slova je v

rozsudku uvedené „keď sme videli, že nám ozaj už nič nedá, tak ho obž. X/XXXXX A. napadol“, Ja som
nikdy takto nevypovedal, toto nie sú moje slová, po tomto som vypovedal tri krát a všetky moje výsluchy
keď som už bol pri zmysloch sú úplne rovnaké, logické, také ako sa skutočne veci odohrali. Je pravdou,
že G. urážal matku obž. X/XXXXXXX a ten ho za toto udrel viac krát, ja som mu tiež dal 2 zauchá, avšak
som mu nič nevzal, ja som od neho nič nepotreboval, všetko som u seba mal, dokonca aj na rozdávanie,

veď preto B. G. na toto stretnutie ku rieke Domanižanke v Považskej Bystrici aj prišiel, že si zadarmo
vypije, ako veľa krát pred tým, veď krátko pred tým mi telefonoval, či môže prísť, či mám víno a či ho
ponúknem, ja som s tým súhlasil, tiež som mu povedal na jeho obavy, keď sa bál obž. X/
XXXXXXX, že ho bude biť, že ja ho obránim, aby prišiel, mrzí ma, že som mu dal aj ja dve facky, ale on
si ani jeho nenormálnym urážlivým správaním voči nám aj skutočne zaslúžil.

Tak sa aj stalo a spolu sme pili, ako nepočetné množstvo krát pred tým. Medzi nami bezdomovcami je
úplne bežné, že dôjde ku konfliktu a tiež padne aj nejaká facka ale z tohto bežného incidentu si polícia
vyrobila lúpež, ktorú hneď aj na mieste objasnila a skončilo to celé nepochopiteľným a nespravodlivým
rozsudkom proti mojej osobe.

Na krádež alebo lúpež voči takým ľuďom ako je G. by som sa ja nikdy neznížil, mám svoju hrdosť, i
keď ma veľmi mrzí rozšírená mienka, že ľudia ktorí žijú životom bezdomovca nie sú ani ľuďmi, toto mi
veľmi prekáža a úprimne ma to mrzí.

Vážený odvolací súd, samotná neodôvodnená konštatácia súdu I. inštancie v napadnutom rozsudku na
STR. 6/ 2- odsek zhora a to v znení „súd má za to, že lúpežný motív konania u obidvoch obžalovaných
bol v konaní dostatočne preukázaný“ je konštatáciou absolútne nepravdivou, nepodloženou žiadnym
dôkazom, ani vôbec, ani len z časti neodôvodnenou konštatáciou v napadnutom rozsudku.

Je nutné v tejto súvislosti brať v zreteľ i ustálenú judikatúru na predmetné konanie sa vzťahujúcu, pričom
vychádzajúc zo zásady, že „násilím sa rozumie použitie fyzickej sily na prekonanie alebo zamedzenie
kladeného, alebo očakávaného odporu“, nebolo v mojom prípade žiadne takéto násilie použité, ktoré by
malo, alebo čo i len mohlo smerovať ku odcudzeniu veci.

Potom je na mieste použiť judikát R 19/1972 (upravené znenie) Neočakávané vytrhnutie veci z ruky nie
je ešte násilím v zmysle § 188 TZ, a preto privlastnenie si cudzej veci tým, že sa jej páchateľ zmocní
týmto spôsobom, ešte nie je lúpežou podľa § 188 TZ. Za násilie v zmysle § 188 TZ by však už
bolo potrebné považovať také počínanie páchateľa, pri ktorom páchateľ prekonáva odpor napadnutého,napr. tým, že vecou myká a pod. Znovu však podotýkam, že ja som nikomu nič z ruky ani nevytrhol, ani
som sa len o niečo takého ani len nepokúsil.

Vzhľadom ku vyššie uvedeným skutočnostiam žiadam Vážený odvolací súd, Krajský súd v Trenčíne,
aby po vykonanom verejnom zasadnutí, kde budú detailne posúdené vykonané dôkazy, bol vydaný
rozsudok, ktorým bude napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušený v zmysle ust. 321 ods. písm. a, b,
c Tr. por., a ja budem oslobodený spod obžaloby, resp. ak by Vážený odvolací súd v Trenčíne nenašiel
dostatok dôvodov pre tento postup, potom aby po zrušení napadnutého rozsudku bolo vyslovené

v zmysle ust. 322 Tr. por. že vec sa vracia na súd I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol, a to v prípade, ak by doplnenie konania čiastkovým doplnením dokazovania odvolacím
súdom mohlo byť spojené s neprimeranými ťažkosťami, pričom takéto doplnenie dokazovania by mohlo
veľmi pravdepodobne viesť ku iným skutkovým zisteniam.

Ďakujem vopred Váženému Krajskému súdu v Trenčíne, za porozumenie a objektívne posúdenie tohto

odvolania.“

K podaným odvolaniam obžalovaných sa prokurátor písomne vyjadril nasledovne.

„K odvolaniu obžalovaného A. A. uvádzam, že toto neobsahuje žiadne nové, či ďalšie relevantné
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie súdu v predmetnej veci. V celom rozsahu sa tak
pridržiavam svojej argumentácie v rámci prednesu záverečnej reči na hlavnom pojednávaní.

Mám za to, že spáchanie skutku obžalovaným A. A. z vykonaného dokazovania vyplýva. Bolo
preukázané, že v čase spáchania skutku bol obžalovaný A. A. v stave značnej opitosti, pričom na jednej
strane tvrdí, že na jednotlivé okolnosti si presne nepamätá, že bol v stave, že vlastne ani nevie, čo
sa tam stalo, ale zároveň jednoznačne odmieta lúpežný motív skutku (aj keď pri výsluchu na hlavnom

pojednávaní tento motív pripustil). Z výpovedí poškodeného B. G., svedka F. A., ako aj obžalovaného
D. E. zhodne vyplýva, že práve A. A. ako prvý začal útok po tom, čo im poškodený už ďalšie cigarety
nechcel dať (citujúc z výpovede obžalovaného D. E.: „keď sme videli, že nám ozaj už nič nedá, tak ho
A. A. napadol"), následne ho bili spoločne a útok ukončili po tom, ako cigarety získali. Vzhľadom na
uvedené považujem za dostatočne preukázané, že motívom útoku zo strany A. A. bol práve úmysel

zmocniť sa ďalších cigariet. Uvedenému nasvedčuje aj existencia vymyslenej verzie dôvodu útoku na
poškodeného (verbálna urážka matky A. A. zo strany poškodeného B. G.), na ktorej verzii sa dohodli
obžalovaní práve z iniciatívy obžalovaného A. A., s cieľom zakryť reálny motív predmetného skutku.
Pokiaľ ide o obžalovaným A. A. tvrdenú absenciu jeho verbálneho prejavu voči poškodenému B. G.
zmocniť sa jeho cigariet, poukazujem na výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol,

žemuvykrikovali,že„navaľtiecigarety",žepritom,akohobili,stáletietocigaretypýtali,atiežnavýpoveď
svedka F. A., ktorý uviedol, že do bitky (začatej A. A.) sa zapojil aj E., ktorý ako prvý začal pýtať cigarety,
a po celý čas konfliktu, najmä D. (E.) kričal na poškodeného, aby mu dal cigarety. Ďalej mám za to,
že v zmysle vykonaného dokazovania boli naplnené podmienky kvalifikácie konania obžalovaných ako
spolupáchateľstva, nakoľko sa jednalo o spoločné konanie obžalovaných, pričom každý z obžalovaných

prispel k spáchaniu skutku určitou mierou - obžalovaný A. A. ako prvý fyzicky napadol poškodeného
(opakovane, silnými údermi päsťou do hlavy, následkom čoho poškodený spadol, a teda bol fyzicky
pacifikovaný), následne sa k útoku pridal aj obžalovaný D. E., ktorý potom cigarety poškodenému aj
vzal, pričom tento zámer (vziať poškodenému cigarety) obžalovaný D. E. navyše v priebehu spoločného
fyzického útoku na poškodeného aj opakovane verbálne deklaroval, a s ktorým cieľom útoku teda musel

byt' aj obžalovaný A. A. uzrozumený a stotožnený.

Pokiaľ ide o trest, uložený obžalovanému A. A., tento považujem za zákonný a v plnom rozsahu
reflektujúci zásady ukladania trestov. Pokiaľ sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku v prípravnom
konaní(ajtolenčiastočne-vrozsahufyzickéhonapadnutia),anáslednevkonanípredsúdomspáchanie

skutku tak, ako sa mu tento obžalobou kladie za vinu v podstate popiera a urobí vyhlásenie, že je
nevinný, za daných okolností nie je možné dospieť k záveru, že sa k spáchaniu činu priznal a tento
úprimneoľutoval(§36písm.1)Tr.zák.)Priznaniesamusítýkaťvšetkýchokolností,ktorésúpotrebnépre
právnu kvalifikáciu skutku. Rovnako mám za to, že v priebehu konania nebol zaznamenaný taký postoj,resp. aktivita obžalovaného A. A., ktorú by bolo možné definovať ako napomáhanie pri objasňovaní
trestnej činnosti (§ 36 písm. n) Tr. zák.), pričom samotné nepodanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení
obvinenia a ochotu vypovedať za napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti nemožno považovať.

Pokiaľ ide o námietku priznania priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., mám za to, že v
prípade obžalovaného A. A., ktorý bol doposiaľ pätnásťkrát súdne trestaný za majetkovú, ako aj násilnú
trestnú činnosť, neprihliadanie na recidívu jeho konania nie je namieste.

Obžalovaný D. E. v podanom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/54/2023 zo

dňa 07.03.2024 uviedol, že je nevinný, napadnutý rozsudok je voči nemu nespravodlivý, odôvodnenie
je nedostatočné a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Spáchanie skutku poprel.

K odvolaniu obžalovaného D. E. rovnako uvádzam, že toto neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie súdu v predmetnej veci. Mám za to, že spáchanie skutku obžalovaným
D. E. jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností vyplýva z vykonaného dokazovania,

predovšetkým zo zhodných výpovedí poškodeného B. G., svedka F. A., obžalovaného A. A., ako aj
výpovede obžalovaného D. E., zo dňa 16.06.2023, uskutočnenej v procesnom postavení obvineného,
prečítanej na hlavnom pojednávaní. Nie je pravdou tvrdenie obžalovaného, prezentované v odvolaní,
že súd pri rozhodovaní vychádzal z výpovede obžalovaného ako podozrivého, kedy bol pod vplyvom
alkoholu. Obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní vzhľadom na existujúce rozpory konfrontovaný

so svojou výpoveďou z prípravného konania, uskutočnenou v procesnom postavení obvineného (nie
podozrivého), kedy tento spontánne a súvisle vypovedal, priebeh skutku, svoje konanie a konanie
obžalovaného A. podrobne a presne popísal a motív tohto konania jednoznačne definoval a zdôvodnil.
Mám za to, že následne prezentované verzie skutkového deja a súvisiacich okolností obžalovaným D.
E. v priebehu ďalšieho konania, boli vykonaným dokazovaním vyvrátené.

Na základe vykonaného dokazovania považujem za dostatočne preukázané, že obžalovaný A. A. a
obžalovaný D. E. sa dopustili skutku tak, ako bolo uvedené v obžalobnom návrhu, a ako vyplýva z
odsudzujúceho rozsudku súdu. Z uvedeného dôvodu považujem rozsudok Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 4T/54/2023-277 zo dňa 07.03.2024 v celom rozsahu za zákonný a dôvodný, preto navrhujem,

aby Krajský súd v Trenčíne podané odvolania obžalovaných podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné
zamietol.“

Verejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo prejednanie a rozhodnutie o podaných odvolaniach
obžalovaných, bolo podľa § 293 ods. 5 Tr. por. vykonané v neprítomnosti obžalovaných.

Písomné upovedomenie o termíne verejného zasadnutia zo dňa 31.01.2025 bolo obžalovanému
A. A. doručené poštou dňa 10.02.2025, ako to vyplýva z doručenky, ktorá je súčasťou spisu.
Menovaný obžalovaný prostredníctvom svojej matky telefonicky ospravedlnil svoju neprítomnosť na
verejnom zasadnutí zo zdravotných dôvodov, k čomu následne doručil fotokópiu potvrdenia o dočasnej

práceneschopnosti zo dňa 01.07.2024. Odvolací súd konštatuje, že obžalovaný A. A. nepožiadal
o odročenie verejného zasadnutia a zároveň ani v zmysle poučenia obsiahnutého v doručenom
upovedomení nepredložil konajúcemu súdu vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav
neumožňujeúčasťnaverejnomzasadnutíbezohrozeniaživotaalebozávažnéhozhoršeniazdravotného
stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby (§ 120 ods. 2

Tr. por.). Naviac z predloženého potvrdenia, ktoré nie je aktuálne k času konania verejného zasadnutia,
vyplýva, že menovaný obžalovaný je práceneschopný od 28.06.2024 s dátumom predpokladaného
ukončenia 10.07.2024, a teda nepotvrdzuje skutočnosť, že je obžalovaný práceneschopný aj v čase
konania verejného zasadnutia.

Písomné upovedomenie o termíne verejného zasadnutia zo dňa 31.01.2025 bolo obžalovanému D.
E. doručené poštou dňa 10.02.2025, ako to vyplýva z doručenky, ktorá je súčasťou spisu. Menovaný
obžalovaný sa na verejné zasadnutie nedostavil a ani neospravedlnil svoju neúčasť na tomto verejnom
zasadnutí.

S poukazom na uvedené a na to, že v riadne a včas doručenom uvedenom upovedomení obžalovaných
o termíne verejného zasadnutia boli obžalovaní poučení aj o možnosti vykonať verejné zasadnutie v ich
neprítomnosti podľa § 293 ods. 5 Tr. por., odvolací súd rozhodol o vykonaní vereného zasadnutia, na
ktorom došlo k vyhláseniu tohto rozsudku, v neprítomnosti obžalovaných.Na verejnom zasadnutí konanom o podaných odvolaniach obžalovaných prokurátor navrhol odvolania
obžalovaných zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (v texte
rozsudku aj len „Tr. por.“), na podklade podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu
a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku
okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť

odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že podané
odvolanie obžalovaných A. A. a D. E. sú čiastočne dôvodné, aj keď z iných ako uvádzaných dôvodov.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami obžalovaných

napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu dôvodov odvolaní vyplýva, že v odvolaniach
nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe
okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. Podľa záveru odvolacieho súdu obhajobou
formálne namietaná existencia chýb napadnutých výrokov v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. nebola

premietnutá vo vyššie citovanom obsahu dôvodov odvolaní obžalovaných.

Z odvolania obžalovaných a ich dôvodov vyplýva, že obžalovaní namietali správnosť skutkových zistení
okresného súdu na základe výsledkov vykonaného dokazovania a hodnotenie vykonaných dôkazov
okresným súdom. Obžalovaní v tomto smere podľa obsahu ich odvolaní vecne vytýkali existenciu vád

rozsudku okresného súdu v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

V súvislosti s otázkou obžalovanými namietanej správnosti postupu okresného súdu pri hodnotení
dôkazov odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v
trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné

v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým

úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré

je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť

žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por., dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa
len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však

udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu
spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne

odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhali obžalovaní
v dôvodoch svojich odvolaní. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu,
o ktorú oprel svoje závery o preukázaní skutku, z ktorého boli obžalovaní uznaní vinnými napadnutým
rozsudkom, má úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe svojho postupu pri
hodnotení dôkazov dospel k záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy sú podľa jeho názoru

dostatočné na to, aby mohol na týchto dôkazoch založiť dôvodné presvedčenie o vine obžalovaných
zo spáchania činu, pre ktoré bola na nich podaná obžaloba. Okresný súd ustálil skutkový stav veci
vskutkovejveterozsudkunapodkladevýpovedepoškodeného,protiktorejstálavýpoveďobžalovaných.
Okresný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že k obsahu výpovedi poškodeného sa priklonil z dôvodu,
že výpoveď poškodeného korešpondovala s výpoveďou ďalšieho priameho svedka F. A.. Okresný súd

podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc sa o
argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho výsledky
vykonaného dokazovania presvedčili o preukázaní, že sa obžalovaní dopustili konania tak, ako ho ustálil
v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup okresného súdu
pri hodnotení vykonaných dôkazov nevykazuje rozpor s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a ani rozpor
s ustálenou súdnou praxou.

Odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru
o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na
hlavnom pojednávaní.

Odvolací súd preto konštatuje, že v postupe okresného súdu nezistil chyby, zakladajúce dôvod pre
zrušenie rozsudku z obžalovanými namietaných dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Pokiaľ ide o právne posúdenie zisteného skutku v predmetnej trestnej veci odvolací súd považuje za
potrebné uviesť, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď

bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší
(§ 2 ods. 1 Tr. zák.).

Odvolací súd konštatuje, že v čase medzi vyhlásením napadnutého rozsudku okresného súdu

a vyhlásením tohto rozhodnutia odvolacieho súdu došlo dňa 06.08.2024 k vyhláseniu nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky v Zbierke zákonov pod č. 215/2024. V dôsledku uverejnenia uvedeného
nálezu došlo podľa § 81 v spojení s § 83 zákona č. 314/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov k
zrušeniu platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky o pozastavení účinnosti častí zákona
č. 40/2024 Z. z., ktoré uznesenie bolo zverejnené v Zbierke zákonov pod č. 41/2024.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že novelizované ustanovenia Trestného zákona sú
v posudzovanom prípade pre oboch obžalovaných priaznivejšie, preto podľa § 2 ods. 1 Tr. zák., ako aj
podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky je v prejednávanom prípade nevyhnutné pri právnom
posúdení činu aplikovať Trestný zákon účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu, teda v znení

zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 15.03.2024.

Odvolací súd k tomu uvádza, že okresný súd správne u obžalovaného A. A. nezistil žiadnu poľahčujúca
okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák. a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., teda pomer
poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam bol 0:1 v prospech priťažujúcich. Pri ukladaní trestu

odňatia slobody obžalovanému A. A. okresný súd potom vychádzal na základe ustanovenia § 188 ods. 1
Tr. zák. z trestnej sadzby odňatia slobody v rozmedzí 3 až 8 rokov, následne v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák.
v znení účinnom v čase spáchania činu zvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu a uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov. Prijatou novelizáciou
Trestného zákona zákonom č. 40/2024 Z. z. došlo k významnej úprave posudzovania poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností v danom prípade priaznivejšie pre obžalovaného A. A., keďže zákonom č.
40/2024 Z. z. bolo vypustené ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého ustanovenia, ak prevažuje
pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu.

U obžalovaného D. E. okresný súd vychádzal z tej skutočnosti, že tohto odsudzoval za zločin, ktorý
spáchal opakovane a z toho dôvodu podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania činu
zvyšoval trestnú sadzbu, a to dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu a
následne mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov. Na rozdiel od doterajšejúpravy § 38 ods. 5 Tr. zák., podľa ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. v znení zákona č.
40/2024 Z. z. sa pri opätovnom spáchaní zločinu zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej

sadzby o jednu tretinu, čo je v danom prípade pre obžalovaného E. priaznivejšie.

Na základe uvedeného právne posúdenie skutku podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania
činu v napadnutom rozsudku okresného súdu nemožno považovať za súladné s ustanovením § 2 ods.
1 Tr. zák. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil v celom

rozsahu.

Odvolací súd ďalej skúmal, či sú splnené zákonné podmienky, aby mohol vo veci sám rozhodnúť
v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodné
skutkové zistenia okresného súdu v napadnutom rozsudku boli správne ustálené. Preto odvolací súd
dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky podľa § 322 ods. 3 Tr. por. na rozhodnutie

odvolacieho súdu vo veci samej.

Pokiaľ ide vinu obžalovaných A. A. a D. E., na základe správne okresným súdom zisteného skutkového
stavu, vyhodnotiac odvolacie námietky obžalovaných v tomto smere ako nedôvodné, odvolací súd
v zmysle vyššie uvedeného v súlade s názorom okresného súdu dospel k záveru, že konaním

obžalovaných boli naplnené všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1
Tr. zák. spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák v znení účinnom v čase tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o výroky o treste v napadnutom rozsudku, na podklade odvolacích námietok obžalovaných,
odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v odôvodnení napadnutého

rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého
a druhého stupňa, ktoré zistenia boli podkladom pre uloženie trestu odňatia slobody obžalovaným,
majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Odvolací súd konštatuje, že správnosť uvedených
skutkových zistení obžalovaní v dôvodoch podaných odvolaní ani nenamietali.

Odvolací súd uvádza, že pri ukladaní druhu a výmery trestu je potrebné dôsledne prihliadať na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného

činu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací
súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4
Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť
im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu.

Pokiaľ ide o závažnosť trestného činu obžalovaných na základe zistených skutočností konkrétneho
prípadu, významných pre určenie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., odvolací súd
poukazuje na to, že samotná závažnosť trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. je vyjadrená
trestnou sadzbou, zakotvenou v osobitnej časti Trestného zákona. Na základe okresným súdom správne
zistenýchskutočností,významnýchpreposúdeniezávažnostitrestnéhočinu,spáchanéhoobžalovanými

v prejednávanom prípade, ani odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by viedli k záveru
o zvýšenej závažnosti trestného činu nad rámec skutkovou podstatou uvedeného činu predpokladanej
základnej závažnosti činu. V danom prípade práve konkrétne okolnosti, za ktorých bol spáchaný trestný
čin, nepochybne odôvodňujú ukladanie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby.

Okolnosť, že z poznatkov o osobách obžalovaných možno dôvodne vyvodiť existenciu určitých sklonov
k páchaniu deliktov už pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti, je nepochybne zohľadnená v tom,
že u obžalovaného A. A. odvolací súd nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák.
a prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. V tejto súvislosti tak, ako už bolo
konštatované vyššie, zákonom č. 40/2024 Z. z. bolo vypustené ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. účinného

v čase spáchania činu, podľa ktorého ustanovenia, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje
sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Preto odvolací súd aplikujúc
Tr. zák. v znení účinnom v čase jeho rozhodovania nezvyšoval u obžalovaného A. dolnú hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolnostía priťažujúcich okolností a zohľadniac ďalšie rozhodné skutočnosti vymedzené ustanovením § 34 ods.
4 Tr. zák. obžalovanému A. A. uložil trest odňatia slobody vo výmere tri roky.

U obžalovaného D. E. za splnenia zákonný predpokladov ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého
sa pri opätovnom spáchaní zločinu zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu, tomuto obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici takto upravenej trestnej
sadzby vo výmere štyri roky a osem mesiacov.

Na výkon trestu odňatia slobody odvolací súd zaradil oboch obžalovaných podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.
zák.doústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženiazdôvodu,žeobžalovaníbolivposledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý im bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Na základe uvedeného preto odvolací súd na podklade dôvodne podaných odvolaní obžalovaných

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.