Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Obdo/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899979
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:2708899979.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Ivany Nemčekovej a členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD.
a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu: Ing. Z. R., CSc., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. (s
ukončením podnikania ku dňu 01.06.2018), zastúpeného advokátskou kanceláriou VALACHOVIČ &
PARTNERS s.r.o., so sídlom

Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 647 903, proti žalovanému: K. C., nar. XX.XX.XXXX,
.trvale bytom I. (s ukončením podnikania ku dňu 18.03.2022; právny nástupca Jána Skalu Stavoimpex,
s miestom podnikania Holíč, Námestie Mieru 20,
IČO: 11838574, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX), zastúpenému advokátom JUDr. László Lengyel,
so sídlom Športová 978/45, Dunajská Streda, IČO: 34 071 971, „o zaplatenie 32 931,92 eur s
príslušenstvom", vedenom na Okresnom súde Senica (predtým Okresný súd Skalica)

pod sp. zn. SI-3Cb/360/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave
zo dňa 25. októbra 2022 č. k. 21Cob/43/2020-1717, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 25. októbra 2022 č. k. 21Cob/43/2020-1717 v napadnutej
časti I. výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výrokoch II., III., IV. a V.
z r u š u j e a v r a c i a vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Skalica (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom (druhým v poradí)
č. k. 3Cb/360/2008 - 1462 zo dňa 25. novembra 2019 vo výroku I. žalobu zamietol.
Výrokmi II. až IV. žalovanému, štátu a vypočutým svedkom priznal nárok proti žalobcovi
„na náhradu trov konania v celom rozsahu.“

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa prostredníctvom žaloby podanej

na súd 10.11.2003, po jej zmene (pripustenej uznesením č. k. 8Cb 39/2005-227 zo dňa 02.11.2006) a
čiastočnom späťvzatí (zo dňa 04.01.2012), domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 21 777,70 eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy od 24.10.2003 do zaplatenia, sumy
11 617,87 eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy od 18.09.2003 do zaplatenia
a zmluvnej pokuty 0,1 % denne zo sumy 11 617,87 eur od 18.09.2003 do 15.10.2003.
Požadované nároky žalobca uplatnil v súvislosti so Zmluvou o dielo zo 04.08.2003 uzatvorenou medzi

stranami sporu (ďalej len „zmluva“ alebo „zmluva o dielo“).

3. Žalobca konkretizoval svoje nároky tak, že sumu 21 777,70 eur uplatňuje na základe faktúry č.
0632003 z 15.10.2003, a to za stavebné práce (montáž a demontáž debnenia a stropnej konštrukcie I
NP 67 580 Sk) 2240,59 eur, (montáž armatúry strop.
Konštrukcie nad I. NP 11 900 Sk) 395 eur, (spracovanie betónovej zmesi do vjazdov do garáží 2 080

Sk) 69 eur, náhradu za odcudzené kov. stojky (10 ks) 977,10 eur, zmluvnú pokutu
829,50 eur, zmluvnú pokutu 6975,96 eur, náhradu za zhotovenie stavby po odpočítaní toho,čo ako zhotoviteľ stavby nevykonaním ušetril 10 290,11 eur. Z výslednej sumy 21 777,70 eur (súčet
uvedených súm však správne tvorí 21 777,26 eur - pozn. najvyššieho súdu) požaduje žalobca 9,5 %
úrok z omeškania od 24.10.2003 do zaplatenia. Žalobca ďalej uplatnil za vykonané práce v prvej etape

sumu 11 617,87 eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 18.09.2003 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo
výške 0,1 % denne z 11 617,87 eur od 18.09.2003 do dňa odstúpenia
od zmluvy (t.j. 15.10.2003) v sume 302,07 eur. Súčet takto uplatnených nárokov predstavuje
čo do istiny sumu 33 395,57 eur a s vyčíslenou zmluvnou pokutou 302,07 eur spolu
33 395,57 eur (správne v súčte 21777,26+11617,87+302,07=33697,20 - pozn. najvyššieho súdu).

Žalobca podaním z 19.02.2019 vzal žalobu späť v ďalšej časti, pričom predmetom sporu zostal nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 21 000,37 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy
od 24.10.2003 do zaplatenia a nárok žalobcu na zaplatenie sumy 11 617,87 eur s úrokom
z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 18.09.2003 do zaplatenia a zmluvná pokuta
vo výške 0,1 % denne zo sumy 11 617,87 eur od 18.09.2003 do 15.10.2003 (v súčte čo do istiny 32
618,24 eur - pozn. najvyššieho súdu).

4. Súd prvej inštancie považoval za nesporné uzatvorenie zmluvy o dielo medzi stranami sporu,
predmetom ktorej bolo zhotovenie radových poschodových garáží.
Žalovaný dňa 18.09.2003 namietal vady vykonanej časti diela, v dôsledku čoho v stavebnom zázname
uviedol, že záloha na cenu diela bude uhradená do 7 dní podľa zmluvy po odstránení vytknutých vád.

Žalobca vytknuté vady v zázname z 18.09.2003 neuznal a trval na úhrade zálohovej platby. Následne
listomzodňa14.10.2003žalovanémuoznámil,žedňom15.10.2003odstupujeodzmluvyzdôvodu,žesi
žalovaný dlhodobo neplnil povinnosti zo zmluvy o dielo. Taktiež žalovanému oznámil, že dňa 11.10.2003
bolo odcudzených 10 ks kovových výsuvných stojok ISD NOE, ktorých náhradu si voči nemu uplatňuje.

5. Po znaleckom dokazovaní vykonanom v zmysle záväzného názoru odvolacieho súdu, vyjadreného v
predchádzajúcom kasačnom uznesení Krajského súdu v Trnave z 26.11.2011,
č. k. 21Cob/34/2011-793, 21Cob/35/2011, súd prvej inštancie konštatoval, že ak dielo alebo jeho časť
má vady, nemá objednávateľ povinnosť dielo prevziať, pričom vyvodil zodpovednosť žalobcu za vady
diela. Keďže nepovažoval za preukázané omeškanie žalovaného s úhradou zálohovej platby (podľa čl.

VI, bod 6.1.3 zmluvy o dielo), pre ktoré by vzniklo žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy, nepovažoval za
dôvodný žalobcov nárok na zaplatenie ceny diela
po odpočítaní toho, čo ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu, a to ani podľa § 548
ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“), ani
podľa § 551 ods. 2 ObZ.

6. K zamietnutiu nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 977,10 eur v súvislosti
s odcudzením stavebných stojok, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca k uplatnenému nároku
neposkytol dostatok skutkových tvrdení ani dôkazov. Zo zmluvy o dielo vyplýva povinnosť objednávateľa
strážiť materiál a zariadenia zmontované alebo dodané zhotoviteľom na stavbu
v čase mimopracovnom. Zo žiadneho dôkazu však nevyplýva vymedzenie pracovného

a mimopracovného času. Tvrdenie, že v čase prerušenia prác išlo o mimopracovný čas, neobstálo,
keďže žalobca nemal právo prerušiť práce, mal v nich pokračovať a odstrániť vady diela.

7. K nároku na zmluvnú pokutu 0,1 % denne zo sumy 11 617,87 eur od 18.09.2003
do 15.10.2003 súd prvej inštancie zaujal obdobné stanovisko, podľa ktorého žalovaný nemohol byť v

omeškaní, keďže žalobca nebol oprávnený prerušiť práce na diele.
Knámietkežalobcuvsúvislostisdohodnutýmzádržnýmprávomuviedol,žezozmluvyodielonevyplýva,
že by sa zádržné právo malo viazať na vady pohľadového betónu, ktoré boli žalobcovi vytknuté, teda
žalovaný sa do omeškania nedostal.

8. Na odvolanie žalobcu rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „odvolací súd“)
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku zmenil a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20 479,35 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 25.10.2003 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 11
617,87 eur od 18.09.2003 do 15.10.2003 v sume 313,68 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a

vo zvyšku žalobu zamietol (I. výrok). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 39,88 % (II. výrok), štátu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,94 % proti
žalobcovi a v rozsahu 30,06 % proti žalovanému (III. výrok), vypočutým svedkom priznal nárok na
náhradu svedočného v rozsahu 69,94 % proti žalobcovi a v rozsahu 30,06 % proti žalovanému (IV. výrok)a znalkyni priznal nárok na náhradu znalečného v rozsahu 69,94 % proti žalobcovi a v rozsahu 30,06
% proti žalovanému (V. výrok).

9. Odvolací súd uznesením z 01.02.2022, č. k. 21Cob/43/2020-1638 rozhodol, že v konaní pokračuje s
právnym nástupcom žalovaného, označeným v záhlaví tohto rozhodnutia dovolacieho súdu (§ 165 ods.
1 CSP, § 63 ods. 2 CSP), keďže bolo ukončené dedičské konanie
po (pôvodne žalovanom) neb. K. C., pričom všetky práva a povinnosti súvisiace s činnosťou obchodného
podniku (pôvodne žalovaného) nadobudol terajší žalovaný ako jeho právny nástupca (dedič).

10. Odvolací súd na prejednanie odvolania žalobcu nariadil a vykonal viaceré pojednávania, v dňoch
05.04.2022 (skonštatovanie sporných a nesporných skutočností medzi stranami, vymedzenie sporných
právnych otázok), 10.05.2022 (dokazovanie listinnými dôkazmi a znaleckými posudkami), 14.06.2022
(výsluch znalkyne Ing. Schulzovej), 27.09.2022 (opakovanie dokazovania, výsluch znalkyne Ing.
Zavadilovej, ukončenie dokazovania, záverečné reči strán), 25.10.2022 (verejné vyhlásenie rozsudku).

Odvolací súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní 05.04.2022 strany
informoval, že sa bude zaoberať platnosťou odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo v zmysle § 344 a
nasl. ObZ a oprávnenosťou jednotlivých žalobcom uplatnených nárokov.

11. Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou platnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo a dospel

k záveru, že vymedzený dôvod odstúpenia od zmluvy nie je dostatočne špecifikovaný, čo zakladá
neplatnosť právneho úkonu odstúpenia pre jeho neurčitosť.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že zmluva o dielo v dôsledku neplatného odstúpenia od
zmluvy žalobcom nezanikla, avšak zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že dielo,
ktoré mal v zmysle zmluvy vykonať žalobca, nechal žalovaný dokončiť treťou osobou,

preto záväzok žalobcu ako zhotoviteľa uskutočniť dielo zanikol pre dodatočnú nemožnosť plnenia.

12. Následne sa zaoberal tým, či záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonať dielo zanikol
z dôvodov, za ktoré zodpovedá žalovaný ako objednávateľ. Odvolací súd zhrnul, že žalobca práce na
diele prerušil z dôvodov na strane žalovaného - nezaplatenia dohodnutej zálohy, nezadania pokynov,

podľa ktorej projektovej dokumentácie má postupovať a nedodania požadovanej armatúry žalobcovi.
Odvolací súd mal na rozdiel od súdu prvej inštancie za to, že žalobca prerušil práce na diele oprávnene.
Uvedený záver odôvodnil tým, že žalovaný ako objednávateľ
mal zmluvnú povinnosť prevziať oddebnené stenové konštrukcie 1. podlažia a zaplatiť žalobcovi ako
zhotoviteľovi zálohovú platbu 350 000 Sk, a to bez ohľadu na prípadné vady časti diela ponúknutej k

prevzatiu. K tomu uviedol, že prevzatie oddebnených stenových konštrukcií 1. podlažia žalovaným bolo
odkladacou podmienkou podľa § 36 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „OZ“) pre vznik povinnosti žalovaného
uhradiť zálohovú platbu 350 000 Sk. Splnenie tejto podmienky záviselo od vôle žalovaného, pričom
zámerné zmarenie splnenia podmienky účastníkom, ktorému je nesplnenie

na prospech, spôsobuje, že právny úkon sa stane nepodmieneným (§ 36 ods. 3 OZ).
Pokiaľ žalovaný odmietol žalobcovi uhradiť zálohovú platbu 350 000 Sk z dôvodu, že časť diela,
prevzatím ktorej sa vyplatenie zálohy podľa zmluvy podmieňovalo, mala kvalitatívne vady,
tak odvolací súd uzavrel, že žalovaný zámerne zmaril splnenie podmienky prevzatia danej časti
diela v určitom stupni rozostavanosti, preto sa právo žalobcu na poskytnutie zálohovej platby stalo

nepodmieneným. Ak žalobca práce na diele z tohto dôvodu prerušil, postupoval v súlade so zmluvou
(čl. VIII bod 8.), a teda oprávnene. Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že
záväzok žalobcu vykonať dielo zanikol z dôvodov, za ktoré zodpovedá žalovaný.

13. Na vzájomné vysporiadanie strán odvolací súd aplikoval § 544 ods. 2 ObZ.

Uzavrel, že žalobca má nárok na zaplatenie ceny podľa zmluvy po odpočítaní toho, čo ušetril
nevykonaním diela v celom rozsahu. Odvolací súd pri určení ceny diela podľa uvedeného ustanovenia
vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Schulzovej, pričom na námietky žalobcu uviedol, že nebral do
úvahy znalecký posudok Ing. Krajčíka č. 3/2012 (rovnako ako znalecký posudok č. 21/2018 znaleckej
organizácie Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o. a odborné stanovisko č. 2/2016 Ing. Jozefa Polášeka),

pretože tieto vychádzajú zo žalobcom nesprávne položených otázok, keďže úlohou znalca bolo stanoviť
výšku obvyklej ceny za vykonanie stavebných prác
a dodávok, avšak pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné určiť hodnotu prác a výkonov ocenených
spôsobom dohodnutým v zmluve.14. Odvolací súd konštatoval, že žalobca splnil podmienky pre vyplatenie dohodnutej zálohovej platby
350 000 Sk, preto mu vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej pre prípad omeškania

objednávateľa s jej poskytnutím (čl. VII. bod 1. zmluvy o dielo),
a to vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo v uplatnenom období od 18.09.2003 do
15.10.2003 predstavuje sumu 313,68 eur, ktorú odvolací súd žalobcovi priznal.

15. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodný nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť

odcudzením 10 ks teleskopických stojok zo staveniska. Podľa zistení odvolacieho súdu, žalobca
nepreukázal vznik škody, keďže v súvisiacom trestnom konaní uvádzal typ stojok
1900-3425 a v tu posudzovanom konaní sa dožadoval náhrady za odcudzené stojky typu
1900-3400, pričom predložil faktúru o zakúpení 50 ks tohto typu stojok, ktoré však boli
v inej (vyššej) hodnote ako ním tvrdené odcudzené stojky v trestnom konaní.

16. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak,
že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 20 479,35 eur (t. j. 12 673,54 eur + 829,85 eur +
6 975,96 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 25.10.2003 do zaplatenia, zmluvnú
pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 11 617,87 eur od 18.09.2003 do 15.10.2003
v sume 313,68 eur a vo zvyšku žalobu zamietol.

17. Za účelom určenia pomeru náhrady trov konania, po zosumarizovaní v celom konaní uplatňovaných
nárokov uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 69 166,60 eur, pričom úspech mal v
časti o zaplatenie 20 793,03 eur (20 479,35 eur + 313,68 eur), čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu
30,06 % a vo zvyšnej časti 69,94 % je úspešný žalovaný.

Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 39,88 % a v tomto rozsahu odvolací súd priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

18. Žalobca (ďalej tiež „dovolateľ“) podal proti rozsudku odvolacieho súdu včas dovolanie, prípustnosť
ktorého vyvodil z dôvodov podľa ust. § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „CSP“) a podľa ust. § 421
ods. 1 písm. a), b) CSP. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej
časti (t. j. o zamietnutí zvyšku žaloby) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne navrhol
rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, že dovolací súd žalobe vyhovie
aj vo zvyšku a prizná žalobcovi nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v celom rozsahu.

19. Dovolateľ s poukazom na § 420 písm. f) CSP namietal, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu je prekvapivé. Uviedol, že súdy nižších inštancií sa v konaní a pri rozhodovaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku zaoberali zánikom záväzku len v kontexte odstúpenia žalobcu od zmluvy, avšak
v rozhodnutí odvolacieho súdu bol zánik záväzku (novo) zvažovaný výlučne pre dodatočnú nemožnosť

plnenia z dôvodu splnenia (zvyšku) záväzku treťou osobou, pričom v predošlom konaní sa súdy touto
otázkou nezaoberali. Dovolateľ uviedol, že takúto právnu kvalifikáciu vo veci odvolací súd nenaznačil
ani na pojednávaniach.

20. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci dovolateľ uviedol, že odvolací súd nárok na

zaplatenie zálohovej platby vo výške 11 617,87 eur (350 000 Sk) subsumoval pod § 544 ods. 2 ObZ,
resp. § 548 ods. 2 ObZ, ktoré však možno aplikovať iba na nároky vzniknuté
v súvislosti so zaniknutou časťou záväzku, avšak na túto časť záväzku odvolacím súdom vyvodená
dodatočná nemožnosť plnenia nemala vplyv. Odvolací súd teda podľa názoru dovolateľa nepostupoval v
súlade so zákonom, keď zamietol uplatnený peňažný nárok na úhradu zálohovej platby s odôvodnením,

že aj na túto časť ceny diela dopadá zánik záväzku a vysporiadanie
podľa § 544 ods. 2 ObZ v spojení s § 548 ods. 2 ObZ. Dovolateľ uviedol, že uvedená nesprávnosť
zakladá dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom dovolateľ naformuloval právne
otázky, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené, v znení:
„či dodatočná nemožnosť dokončenia diela pre jeho čiastočné vykonanie treťou osobou

má za následok zánik celého záväzku alebo iba jeho časti, ktorá zodpovedá nevykonanej časti diela
zo strany zhotoviteľa“ (ďalej tiež „prvá otázka“) a „či pod nárok predpokladaný podľa ust. § 544 ods.
2 ObZ, v spojení s ust. § 548 ods. 2 ObZ možno subsumovať aj nárok zhotoviteľa na úhradu splatnejčasti ceny diela za riadne vykonanú časť diela, na ktorej úhradu vznikol zhotoviteľovi nárok ešte pred
zánikom ostatnej časti záväzku“ (ďalej tiež „druhá otázka“).

21. Dovolateľ súčasne namietol aj spôsob výpočtu nároku podľa § 548 ods. 2 ObZ, pričom uviedol, že
čiastka, ktorú je objednávateľ na základe § 548 ods. 2 ObZ povinný zhotoviteľovi uhradiť (v prípade
zániku záväzku ako celku), zahŕňa zmluvne dohodnutú cenu za vykonanú časť diela (ak došlo k zániku
záväzku aj v tejto časti) a dohodnutý zisk zhotoviteľa z nevykonanej časti diela, ktorý predstavuje rozdiel
medzi zmluvne dohodnutou cenou diela a obvyklou cenou nákladov, ktoré zhotoviteľ nevykonaním diela

v celom rozsahu ušetril. Nárok zhotoviteľa
podľa § 548 ods. 2 ObZ predstavuje sankciu pre objednávateľa, ktorý zánik záväzku zavinil
a pre zhotoviteľa finančnú kompenzáciu, aby neprišiel o svoj zisk predpokladaný zmluvou o dielo.
Nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu v tejto časti má spočívať v tom, že od dohodnutej ceny
diela odvolací súd neodpočítal to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v celom rozsahu, teda obvyklú
cenu usporených nákladov na nerealizovanú časť diela stanovenú na základe znaleckého posúdenia,

ale nesprávne odpočítal časť zmluvne dohodnutej ceny pripadajúcej
na nedokončenú časť diela. Odvolací súd teda nesprávne odpočítal časť ceny diela, v ktorej
jeobsiahnutýajzmluvnedohodnutýziskzhotoviteľa.Uvedenépodľanázorudovolateľazakladádovolací
dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom otázka zásadného významu,
ktorá doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola jednoznačne vyriešená znie:

„či sa pri odpočte toho, čo zhotoviteľ usporil nevykonaním diela v celom rozsahu na účely vyčíslenia
nároku podľa § 548 ods. 2 ObZ má vychádzať z obvyklej ceny usporených nákladov, ktoré zhotoviteľ
nemusel vynaložiť na nerealizovanú časť diela alebo z príslušnej časti zmluvne dohodnutej ceny
pripadajúcej na nerealizovanú časť diela?“ (ďalej tiež „tretia otázka“).

22. Dovolateľ tiež namietol, že pri uplatnení nároku zhotoviteľa diela podľa § 548
ods. 2 ObZ, súd neskúma naplnenie hmotnoprávnych predpokladov zodpovednosti za škodu
podľa § 373 ObZ, ako to nesprávne konštatuje odvolací súd v odseku 96 odôvodnenia rozsudku.
Dovolateľ uviedol, že síce tento nárok pomenoval ako ušlý zisk, avšak v zmysle zásady
„iura novit curia“ je právna kvalifikácia vecou súdu. Podporne uviedol rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/385/2012 zo 06. februára 2013,
sp. zn. 7Cdo/120/2015 z 21. októbra 2015 a sp. zn. 2Cdo/174/2018 z 30. apríla 2019 a konštatoval, že sa
jedná o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd sa odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu tým, že uplatnený nárok nesprávne právne posúdil,
keď neaplikoval vyššie uvedenú zásadu „iura novit curia“, v dôsledku čoho v odseku 96 odôvodnenia

rozsudku nesprávne konštatoval, že dovolateľ v konaní skutkovo neodôvodnil nárok zodpovedajúci
ušlému zisku, a preto je vylúčené, aby bol takýto nárok v konaní priznaný. Dovolateľ uviedol, že už v
samotnej žalobe odôvodnil uplatnený peňažný nárok pôvodne vo výške 310 000 Sk (10 290,11 eur)
práve s poukazom na § 548 ods. 2 ObZ. Za otázku, pri ktorej riešení sa odvolací súd v zmysle § 421 ods.
1 písm. a) CSP odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolateľ označil formuláciu,

„či je povinnosťou súdu byť viazaný právnou kvalifikáciou nároku strany sporu, resp. či je súd povinný
uplatnený nárok žalobcu
v konaní kvalifikovať odchylne od právneho posúdenia žalobcu na základe ním uvádzaných skutočností,
pokiaľ je takáto právna kvalifikácia nesprávna“ (ďalej tiež „štvrtá otázka“).

23. V súvislosti so spôsobom výpočtu uplatneného nároku podľa § 548 ods. 2 ObZ dovolateľ namietol
aj nedostatočnosť a svojvoľnosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu.
Uvedená vada má spočívať v tom, že odvolací súd riadne neodôvodnil, z akého dôvodu nebral
do úvahy niektoré znalecké posudky, ktorými bola stanovená výška úspor, ktoré zhotoviteľ dosiahol
nevykonaním diela v celom rozsahu tak, ako to predpokladá § 548 ods. 2 ObZ.

Odvolací súd znalcami stanovené hodnoty úspor neakceptoval, pričom z odseku 95 odôvodnenia
rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že ich nepovažoval za relevantné pre výpočet nároku
podľa § 548 ods. 2 ObZ. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd postupoval uvedeným spôsobom bez
akéhokoľvek náležitého vysvetlenia, z akých právnych noriem vychádzal a akými právnymi úvahami bol
vedený, keď dospel k takémuto záveru. Odvolací súd síce uviedol, akým spôsobom vykonal výpočet

nároku podľa § 548 ods. 2 ObZ, avšak bez vysvetlenia, z akého dôvodu nebral do úvahy znalcami
stanovený výpočet predmetného nároku a tiež neuviedol, z akého dôvodua na základe čoho vykonal daný výpočet práve takým spôsobom. Za svojvoľné považuje dovolateľ aj
odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v časti posúdenia uplatneného nároku na peňažnú náhradu
za odcudzené kovové stojky, a to najmä v odseku 109 odôvodnenia rozsudku.

Dovolateľ uviedol, že ak odvolací súd nepovažoval za hodnoverne preukázanú hodnotu odcudzených
stojok podľa faktúry č. 2303628 z 19.03.2003, nič nebránilo tomu, aby pri ustálení ich hodnoty vychádzal
z odborného vyjadrenia predloženého do trestného konania, z ktorého vychádza aj výška uplatneného
nároku 29 436 Sk (977,10 eur). Absencia náležitého odôvodnenia v predmetných častiach podľa
dovolateľa zakladá dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP.

24. Záverom dovolateľ žiadal o odklad právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu
čo do výrokov II., III., IV. a V., do momentu právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní.

25. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť, pričom napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu považoval za správne. Podľa názoru žalovaného je rozsudok odvolacieho súdu riadne

odôvodnený, nakoľko poskytuje odpovede na všetky otázky,
ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné. K dovolateľom tvrdenému nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, žalovaný uviedol, že dovolateľom formulované otázky, ktoré mali byť odvolacím súdom
nesprávne vyriešené, nemali význam pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný vyjadril nesúhlas s argumentmi
dovolateľa týkajúcimi sa interpretácie ustanovenia § 548 ods. 2 ObZ

a dal do pozornosti závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Obdo/80/2019 z 27. mája 2019, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR pod č. R 63/2020.

26. Dovolateľ prostredníctvom repliky reagoval na jednotlivé argumenty obsiahnuté

vo vyjadrení žalovaného k dovolaniu, pričom zotrval na dovolacích námietkach.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“)
ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas žalobca, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP veta pred bodkočiarkou), viazaný dovolacími dôvodmi
(§ 440 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj konanie,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je v časti prípustné
ako aj dôvodné.

K právnej úprave prípustnosti dovolania

28. Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,
že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie

nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420
a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých
sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

29. Právna úprava pripúšťa dva dovolacie dôvody, prvý spočíva v zmätočnosti napadnutého rozhodnutia
(§ 431 CSP), druhý v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom
(§ 432 CSP).

30. Dovolací súd len pripomína, že pri preskúmaní veci v rozsahu dovolacích dôvodov

je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho ustálil odvolací súd, a jeho prieskum
skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri
procese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). Viazanosť dovolacími dôvodmi znamená, že dovolací súd môže
skúmať dovolacie dôvody len v rozsahu, v akom boli vymedzené, je teda viazaný tým, čo dovolateľ
považuje za nesprávne.

31. Dovolací súd sa v danom prípade z dôvodu efektivity prednostne vyjadruje
k námietkam dovolateľa, týkajúcim sa právneho posúdenia veci odvolacím súdom.K prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP

32. V súvislosti s uplatnenými dôvodmi prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 CSP

dovolací súd vo všeobecnosti uvádza, že pre úspešnosť dovolania pre riešenie právnej otázky podľa ust.
§ 421 ods. 1 písm. a), b) alebo c) CSP, musí dovolateľ vymedziť dovolací dôvod spôsobom upraveným
v ust. § 432 ods. 1 a 2 CSP. Aby určitá otázka mohla byť relevantná
z hľadiska ust. § 421 ods. 1 písm. a), b) alebo c) CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky.
Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku).

Zároveň dovolací súd uvádza, že argumentácia dovolateľa musí byť prispôsobená tomu,
že dovolanie opierajúce sa o dovolací dôvod podľa ust. § 432 CSP je zamerané výlučne na riešenie
právnych otázok, ktoré sú významné aj pre rozhodnutie konkrétneho sporu, čo znamená, že nesmie ísť
o otázky hypotetické, prípadne akademické.

33. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery

(uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 z 26. februára 2010).
Nesprávne právne posúdenie pritom môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre
výrok napadnutého rozhodnutia.

34. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP,

má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že
posúdenieprípustnostidovolaniavtomtoprípadezávisíodtoho,akodovolateľsámvysvetlí(konkretizuje
a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej
právnej otázky, pričom zároveň predloží vlastnú právnu argumentáciu, ktorej opodstatnenosť, resp.
neopodstatnenosť má dovolací súd v nadväznosti na právne závery odvolacieho súdu posudzovať.

K prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP

35. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP,
bymaldovolateľ:a/konkretizovaťprávnuotázkuriešenúodvolacímsúdomauviesť,akojuriešilodvolací

súd, b/ vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky
odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa
s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia
alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú

kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

36. Dovolateľ v súvislosti s prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP uviedol, že odvolací
súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu tým,
že časť uplatneného nároku nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval zásadu „iura novit curia“, v

dôsledku čoho v odseku 96 odôvodnenia napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval,
že dovolateľ v konaní skutkovo neodôvodnil nárok zodpovedajúci ušlému zisku,
a preto je vylúčené, aby bol takýto nárok v konaní priznaný. Dovolateľ označil rozhodnutia najvyššieho
súdu sp. zn. 5Cdo/385/2012, sp. zn. 7Cdo/120/2015 a sp. zn. 2Cdo/174/2018,
od ktorých mal nastať odklon, pričom odvolací súd mal nesprávne právne posúdiť otázku,

„či je povinnosťou súdu byť viazaný právnou kvalifikáciou nároku strany sporu, resp. či je súd povinný
uplatnený nárok žalobcu v konaní kvalifikovať odchylne od právneho posúdenia žalobcu na základe ním
uvádzaných skutočností, pokiaľ je takáto právna kvalifikácia nesprávna.“

37. Po oboznámení sa s dôvodom, pre ktorý nebola namietaná časť nároku dovolateľovi priznaná,

dovolacísúdpovažovaldovolateľomformulovanú(štvrtú)právnuotázkuzahypotetickúatedazhľadiska
požiadaviek pre vymedzenie dôvodov dovolania podľa § 432 ods. 1 a 2 CSP,
za neprípustnú. Odvolací súd konštatoval, že namietanú časť nároku (samostatne) nepriznáva
dovolateľovi z dôvodu, že je obsiahnutá v celkovej (výslednej) priznanej cene za čiastočné vykonaniediela. V namietanom odseku 96 odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd výslovne uviedol, že:
„Žalobcom samostatne uplatnený nárok vo faktúre č. 0632003 za stavebné práce vo výške 2.704,64
eura (67.500,- Sk + 11.900,- Sk + 2.080,- Sk) nebol opodstatnený, pretože tento nárok je už zahrnutý vo

vyššie uvedenej sume 12.673,54 eura. Rovnako tak žalobca uplatňovaný nárok na ušlý zisk vo výške
9 513,22 eura skutkovo odôvodňoval cenou, ma ktorú
má nárok na základe zmluvy, po odpočítaní toho, čo ušetril nevykonaním diela v celom rozsahu. Táto
suma však nepredstavuje ušlý zisk, ako sa mylne domnieva žalobca, ale je to práve cena 12 673,54 eura
(1510000Sk-928197Sk-zálohovéplatby200000Sk),určenáznaleckýmposudkomIng.Schultzovej.“

Pokiaľ odvolací súd ďalej uvádzal, že v prípade, ak by bola dotknutá časť nároku posudzovaná výlučne
ako ušlý zisk, neboli k tomu preukázané okolnosti svedčiace
o reálnej výške ušlého zisku, tak toto konštatovanie ani netvorilo kľúčový záver pre zamietnutie
predmetnej časti žaloby. Taktiež v kontexte uplatneného nároku žalobcu v priebehu celého konania
pred súdmi nižších inštancií, vyznieva táto pasáž odôvodnenia odvolacieho rozsudku málo zrozumiteľne
ako aj nadbytočne. Aj z hľadiska argumentácie strán v konaní, znaleckého dokazovania, je zrejmé,

že predmetom a podstatou sporu nebola otázka „ušlého zisku“ zhotoviteľa, ale to, na čo mu vznikol
nárok voči objednávateľovi v súvislosti s predčasným skončením záväzkového vzťahu strán a či v
rámci následného vysporiadania má byť zohľadnená zmluvná cena, alebo cena obvyklá. Dovolateľom
formulovaná právna otázka nebola v danom prípade odvolacím súdom priamo riešená, ani od
nej nezáviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie. Z uvedených dôvodov dovolací súd nevzhliadol

prípustnosť dovolania v časti podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, s následkom splnenia podmienok pre
odmietnutie tejto časti dovolania podľa § 447 písm. f) CSP.

38. Dovolateľ súčasne prípustnosť dovolania vyvodzuje podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dôvodnosť
prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku kľúčovú pre

rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba,
aby dovolací súd, ako najvyššia súdna autorita, túto otázku vyriešil. Základným predpokladom
prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval
právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ
nesúhlasí).

39. Dovolateľ v tejto časti prípustnosť dovolania vyvodzuje podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia zániku záväzku zhotoviteľa ako celku.
Tvrdí, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď zamietol peňažný nárok žalobcu
na úhradu zálohovej platby vo výške 11 617,87 eur (350 000 Sk) s odôvodnením, že aj na túto časť ceny

diela dopadá zánik záväzku a vysporiadanie podľa § 544 ods. 2 ObZ v spojení s § 548
ods. 2 ObZ. Dovolateľ k tejto časti rozhodnutia formuloval právne otázky, ktoré podľa neho,
vo väzbe na konkrétne okolnosti danej veci, v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli
vyriešené.Prvúotázkuvznení:„čidodatočnánemožnosťdokončeniadielaprejehočiastočnévykonanie
treťou osobou má za následok zánik celého záväzku alebo iba jeho časti,

ktorá zodpovedá nevykonanej časti diela zo strany zhotoviteľa“, považuje dovolací súd z hľadiska
námietky o nesprávnom právnom posúdení veci za prípustnú, a to v kontexte rozhodnutia opierajúceho
sa o aplikáciu ustanovení § 544 ods. 2 ObZ v spojení s § 548 ods. 2 ObZ.
Dovolateľ (aj) túto právnu otázku položil v súvislosti s namietanou nesprávnou interpretáciou týchto
zákonných ustanovení, keďže v tejto časti dovolania z hľadiska právneho posúdenia veci v podstate

napáda spôsob peňažného vysporiadania strán odvolacím súdom v zmysle uvedených zákonných
ustanovení vo väzbe na súdom konštatovaný zánik záväzku zhotoviteľa v dôsledku dodatočnej
nemožnosti plnenia. Podľa dovolacieho súdu však už samotné podradenie skutkových zistení a záverov
odvolacím súdom pod uvedenú právnu úpravu správne nie je, a to z nižšie uvedených dôvodov.

40. Zo skutkového stavu vo veci tak ako bol uzavretý pred odvolacím súdom (§ 442 CSP) vyplýva (ods.
87 odôvodnenia), že sporové strany uzavreli zmluvu o dielo, v ktorej zhotovenie celého diela rozdelili do
určitých častí, a to podľa predmetu (čl. II, body A až D) a času plnenia (čl. IV, etapa č. 1 až etapa č. 5).
Osobitne dohodli platobné podmienky celkovej ceny diela (1 510 000 Sk) s rozdelením na päť platieb,
z toho štyri formou záloh (zálohy 1 až 4) a jednu

ako doplatok do výšky celkovej dohodnutej ceny diela, z ktorých nespornými boli prvé
dve (zaplatené) zálohy. V poradí tretia záloha (350 000 Sk po odovzdaní a prevzatí oddebnených
stenových konštrukcií 1. podlažia) zostala v konaní sporná z hľadiska toho, či zhotoviteľovi
na ňu vznikol samostatný čiastkový nárok, bez zahrnutia do celkového vysporiadania strán(ako tvrdí dovolateľ), a to vzhľadom na záver odvolacieho súdu o splnení zmluvne dojednaných
podmienok (čl. VIII bod 3 zmluvy o dielo) ešte v dobe trvania zmluvy o dielo, alebo
či má byť predmetom (celkového) vysporiadania medzi stranami v súvislosti s ďalším záverom

odvolacieho súdu o zániku záväzku žalobcu ako zhotoviteľa uskutočniť dielo pre dodatočnú nemožnosť
plnenia (ods. 80 odôvodnenia). Dovolateľ pri formulovaní prvej otázky, ako aj druhej a tretej dovolacej
otázky, vychádzal z dôvodnosti aplikácie ustanovení § 544 ods. 2 ObZ a § 548 ods. 2 ObZ na daný
prípad. Z týchto ustanovení síce vychádzal pri rozhodovaní vo veci aj odvolací súd, avšak dovolací súd
takéto právne posúdenie veci nepovažuje za správne.

41. V prvom rade dovolací súd uvádza, že je potrebné poukázať na skutkovú a právnu rovinu priebehu a
skončenia obchodného záväzkového vzťahu strán založeného predmetnou zmluvou o dielo. Žalobca v
žalobeakoajvcelompriebehukonaniatvrdil,žemedzisporovýmistranamiexistovalzmluvnýzáväzkový
vzťah, ktorý skončil v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo
zo strany zhotoviteľa (žalobcu) z viacerých dôvodov omeškania na strane objednávateľa (žalovaného),

preto svoje nároky sám kvalifikoval a uplatnil podľa úpravy v § 544 ods. 2 ObZ v spojení s § 548 ods. 2
ObZ. Z tohto stavu prvotne vychádzali aj súdy nižších inštancií
tak z dôkazného hľadiska ako aj pri rozhodovaní, pričom odvolací súd
vo svojom predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí (z 26.08.2011, sp. zn. 21Cob/34/2011,
21Cob/35/2011) zvažoval ako dôvod zániku záväzkového vzťahu strán len odstúpenie od zmluvy a

napokon, až po vykonaní ďalšieho dokazovania, v napadnutom rozhodnutí prijal záver
o dodatočnej nemožnosti plnenia na strane zhotoviteľa, pričom práve tento dôvod považoval
za príčinu zániku záväzku zhotoviteľa, keď (v ods. 80) uviedol: „...preto záväzok žalobcu
ako zhotoviteľa uskutočniť dielo zanikol pre dodatočnú nemožnosť plnenia (por. rozsudok Najvyššieho
súdu ČR, Právní rozhledy č. 11/2010).“ Tu je potrebné dodať, že pri tomto závere odvolací súd v

napadnutom rozhodnutí nedal zreteľnú odpoveď na to, či dodatočná nemožnosť dokončenia diela
zhotoviteľom pre jeho vykonanie vo zvyšnej časti treťou osobou má za následok zánik celého záväzku
alebo iba jeho časti, ktorá zodpovedá nevykonanej časti diela zo strany zhotoviteľa.

42. Podľa prof. Ovečkovej „sa žiada rozlišovať medzi zánikom záväzkového vzťahu

ako celku a zánikom konkrétnych subjektívnych povinností (dlhu). Záväzkový vzťah ako celok má svoj
obsah, ktorý tvoria jednotlivé povinnosti a im zodpovedajúce subjektívne práva.
Preto záväzkový vzťah môže zaniknúť len vtedy, ak zaniknú všetky práva a povinnosti tvoriace jeho
obsah. Diferencovať treba aj medzi záväzkovým vzťahom a zmluvou.
Zmluva je právnou skutočnosťou, ktorá má za následok vznik záväzkového vzťahu.

Zánik záväzku nie je zánikom zmluvy ako právnej skutočnosti. ... Tak ako neexistujú jednotné
predpoklady pre zánik záväzkov, neexistuje ani jednotný režim právnych následkov zániku záväzku. Ide
o viacero rôznych právnych inštitútov, ktoré majú spoločné to, že pri naplnení
ich predpokladov záväzok zaniká. Nie je ho možné následne uplatniť, ale ani dohodou zmeniť jeho
obsah, či ho inak oživiť. Môže, ale nemusí namiesto neho vzniknúť iný záväzok - môže ísť o zánik

záväzku bez toho, aby vznikli ďalšie záväzky (typicky splnenie) alebo zánik záväzku s tým,
že na jeho miesto nastupujú ďalšie záväzky, spravidla reštitučnej povahy (záväzok vrátiť
si už poskytnuté plnenie) alebo kompenzačnej povahy (záväzok nahradiť škodu).“
(OVEČKOVÁ, O., CSACH, K. Obchodné právo 3. Obchodné záväzky. 1. vyd. Bratislava: Wolters Kluwer
SR, s. r. o., 2023, s. 223).

43. V danom prípade odvolací súd prijal prejudiciálny záver, že záväzok zhotoviteľa nezanikol v dôsledku
odstúpenia žalobcu od zmluvy, pričom je zrejmé, že úkon odstúpenia žalobca urobil po vykonaní časti
jeho zmluvného plnenia (zhotoviteľa), na ktoré boli viazané zálohové platby č. 1, 2 a 3. Dôvodom
tohto záveru bolo, že odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo, v jeho liste zo 14.10.2003 adresovanom

žalovanému, odvolací súd považoval za právne neúčinné z dôvodu jeho obsahovej neurčitosti, a teda
z dôvodu absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu (ods. 76 - 79 odôvodnenia). Tento právny záver
odvolacieho súdu dovolateľ nenapadol,
ako ani následný záver o dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom podstata jeho dovolacích námietok
smerovala k vyvodeným dôsledkom tohto odvolacím súdom konštatovaného spôsobu zániku záväzku

zhotoviteľa, vrátane toho, či išlo o zánik len zvyšnej časti záväzku zhotoviteľa, domnievajúc sa, že aj v
takom prípade je na posúdenie časti uplatnených nárokov možná aplikácia § 544 ods. 2 ObZ a § 548
ods. 2 ObZ. Z uvedeného stavu a vymedzenia dovolacích dôvodov
(§ 440 CSP) vychádzal pri dovolacom prieskume a rozhodovaní aj dovolací súd.44. Pokiaľ sa teda dovolateľ v rámci predmetných dovolacích námietok domáha priznania samostatného
nároku na zaplatenie ceny časti ním zhotoveného diela, poukazujúc na dojednanie v zmluve o dielo o

platobných podmienkach (3. platba, 350 000 Sk), tak dovolací súd pripomína, že išlo o zálohovú platbu.
Odvolací súd v napadnutom rozsudku túto platbu posudzoval v rámci nároku na vysporiadanie strán v
dôsledku zániku záväzku zhotoviteľa, a to spôsobom vyplývajúcim z úpravy obsiahnutej v § 544 ods.
2 a § 548 ods. 2 ObZ.
Takémuto právnemu posúdeniu však bráni samotný prejudiciálny záver odvolacieho súdu o zániku

záväzku zhotoviteľa dodatočnou nemožnosťou jeho plnenia, a to okamihom zhotovenia
(zvyšnej časti) diela treťou osobou podľa pokynu objednávateľa. Dovolací súd zastáva názor, podľa
ktorého pokiaľ § 354 ObZ stanovuje, že pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti
nastávajú obdobné účinky uvedené v § 351 ObZ, tak tieto účinky nemožno ani výkladom rozširovať na
iné účinky, upravené v iných ustanoveniach zákona v súvislosti s odstúpením od zmluvy, teda ani na
účinky odstúpenia od zmluvy pre omeškanie objednávateľa podľa § 548 ods. 2 ObZ. Toto ustanovenie je

špeciálnou normou k ustanoveniu § 548 ods. 1 ObZ a upravuje výnimku z pravidla, podľa ktorého nárok
nacenudielavznikávykonanímdiela,atoibavprípadeodstúpeniazhotoviteľaodzmluvypreomeškanie
objednávateľa. Taktiež z povahy veci nemožno spôsobom upraveným v § 548 ods. 2 ObZ postupovať pri
zániku záväzku vykonať dielo v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia. V otázkach, ktoré neupravuje
špeciálne ustanovenie § 544 ObZ, sa riadi majetkové vyrovnanie medzi stranami zmluvy pri zániku

záväzku v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia všeobecnou úpravou obsiahnutou v ustanovení §
351 ObZ v spojení s § 354 ObZ.
To platí aj pre poskytnutú zálohu na cenu diela (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 2131/2012 z 13.11.2012).

45. Pokiaľ ide o dôsledky nesplnenia zmluvy o dielo, je potrebné prihliadnuť na osobitosti tejto
problematiky. „Pri zániku zmluvy pre dodatočnú nemožnosť plnenia platia všeobecné právne
následky.“ (Kopáč, L. Obchodní kontrakty, II. diel, Praha: Prospektrum, 1994, s. 491).

46. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd považoval v danej veci za významné to,

že žalobca časť svojho záväzku zhotoviteľa splnil, avšak odvolacím súdom zistené následné omeškanie
žalovaného (o. i. s vyplatením dohodnutej zálohovej platby č. 3) sa nepremietlo
do predčasného skončenia záväzkového vzťahu strán (ex nunc) odstúpením zo strany zhotoviteľa,
vzhľadom na konštatovanú neplatnosť úkonu odstúpenia žalobcu od zmluvy, v dôsledku čoho tento
právny vzťah zo zmluvy o dielo medzi stranami (aj v dobe po neplatne vykonanom odstúpení)

naďalej trval. V jeho ďalšom priebehu však žalovaný ako objednávateľ fakticky zabránil žalobcovi ako
zhotoviteľovi dielo vo zvyšnej časti podľa zmluvy vykonať
(zhotoviť a odovzdať), pričom z týchto okolností odvolací súd vyvodil a prijal právny záver o dodatočnej
nemožnosti plnenia zmluvy o dielo ako dôvode zániku záväzku zhotoviteľa.

47. Pokiaľ ide o dodatočnú nemožnosť plnenia, je potrebné aj vo všeobecnosti uviesť,
že nastáva vtedy, ak sa plnenie stane nemožným až následne, čo nespôsobuje neplatnosť právneho
úkonu (tu zmluvy o dielo), ale zánik záväzku z neho vyplývajúceho. Teda dôvodom zániku záväzku je tu
samotná dodatočná nemožnosť plnenia. „Následky nemožnosti plnenia nastávajú
ex lege, teda aj vtedy, ak by si ich strany nedohodli v zmluve. ... Dodatočnú nemožnosť plnenia ako

dôvod zániku záväzku upravuje všeobecne Občiansky zákonník (§ 575 až 577 OZ).
Obchodný zákonník upravuje len niektoré osobitné pravidlá o dodatočnej nemožnosti plnenia
(§ 352 až 354 OBZ). ... Rozlišuje sa aj podľa rozsahu, v ktorom nemožnosť postihuje záväzok. ...
Nemožnosť plnenia vyvoláva rovnaké následky ako odstúpenie od zmluvy.
Dochádza tak k zániku nesplnených záväzkov, vzniku reštitučnej povinnosti a pretrvanie

niektorých záväzkov (§ 354 OBZ). Nie je však potrebný žiadny úkon, ktorým by sa od zmluvy
odstúpilo.“ (OVEČKOVÁ, O., CSACH, K. Obchodné právo 3. Obchodné záväzky. 1. vyd. Bratislava:
Wolters Kluwer SR, s. r. o., 2023, s. 232 - 233).

48. Z ustanovenia § 352 ods. 3 ObZ vyplýva čiastočná nemožnosť plnenia, teda následky dodatočnej

nemožnosti plnenia nastanú len v tom rozsahu, v akom sa stane záväzok nemožným. Je potrebné
rozlišovať medzi tou časťou plnenia, ktorá je postihnutá (dodatočnou) nemožnosťou plnenia a zvyšnou
časťou záväzku. V danom prípade možno konštatovať, že išlo o tzv. faktickú dodatočnú nemožnosť(zvyšnej) časti plnenia na strane zhotoviteľa. Pokiaľ ide o právne účinky, dodatočnou nemožnosťou časti
plnenia došlo k zániku zvyšnej časti plnenia zhotoviteľa,
teda len v tom rozsahu a v tej časti, v ktorej objednávateľ žalobcovi zabránil v ďalšom plnení diela tým,

že týmto plnením namiesto zmluvného zhotoviteľa poveril tretiu osobu.
K zániku tejto časti záväzku zhotoviteľa došlo okamihom vykonania zvyšnej časti diela treťou osobou.
Podľa dovolacieho súdu teda vo vzťahu k časti diela vykonaného zhotoviteľom zanikol záväzok
zhotoviteľa voči objednávateľovi jeho splnením a vo zvyšnej časti dodatočnou nemožnosťou plnenia.
V nadväznosti na vyššie uvedené v odpovedi na prvú otázku dovolateľa teda dovolací súd čiastočne

uzatvára, že v danom prípade dodatočná nemožnosť dokončenia diela zhotoviteľom pre jeho čiastočné
vykonanie treťou osobou mala za následok zánik
tej časti záväzku, ktorá zodpovedá nevykonanej časti diela zo strany zhotoviteľa.

49. Podľa dovolacieho súdu k zániku zvyšnej časti záväzku zhotoviteľa došlo
až okamihom jeho splnenia treťou osobou, ktorá na pokyn objednávateľa dielo vo zvyšnej časti vykonala

(zhotovila a odovzdala) namiesto zhotoviteľa. Do tohto času zmluva o dielo medzi stranami trvala,
pričom pre aplikáciu § 548 ods. 2 ObZ nebolo postačujúce, že odvolací súd vo vzťahu k tomuto štádiu
záväzkového vzťahu strán konštatoval omeškanie na strane žalobcu, resp. dôvody pre odstúpenie
žalobcu od zmluvy. K žiadnemu platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo však nedošlo. Obchodný
zákonník upravuje nároky zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2 ObZ vo väzbe na zánik záväzku zhotoviteľa

v prípade jeho odstúpenia od zmluvy pre omeškanie objednávateľa. Ako už bolo povedané vyššie,
pre aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia neboli splnené podmienky uvedené v hypotéze tohto
zákonného ustanovenia, keďže k zániku zvyšnej časti záväzku na strane zhotoviteľa došlo až v čase
zhotovenia a odovzdania diela treťou osobou, a to v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia, a nie v
dôsledku odstúpenia zo strany zhotoviteľa.

50. Dovolací súd považuje v danom prípade za vhodne zvolený, v danej veci primeraný odkaz
odvolacieho súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, publikované v časopise Právní
rozhledy č. 11/2010 (tento odkaz uvádza napr. aj komentár prof. Ovečkovej v systéme Aspi k § 352
ObZ, pozn. dovolacieho súdu), podľa ktorého „(p)okiaľ objednávateľ nechá dokončiť dielo treťou osobou,

zaniká tým záväzok zhotoviteľa uskutočniť dielo
pre dodatočnú nemožnosť plnenia“. Tu dovolací súd upresňuje, že ide o rozsudok
sp. zn. 23 Cdo 4092/2007 z 29.10.2009, v zmysle ktorého (v slovenskom preklade,
pozn. dovolacieho súdu): „Pretože nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela, trval záväzok žalobcu
vykonať dielo riadne. Skutočnosť, že žalovaná žalobcovi oznámila, že jeho prítomnosť

na predmetnej stavbe je nežiaduca ... a že nechala dielo dokončiť treťou osobou, nemala
za následok splnenie záväzku žalobcu, ale v dôsledku tejto skutočnosti záväzok zanikol
pre dodatočnú nemožnosť plnenia (§ 352 a nasl. ObZ v spojení s § 575 OZ).
Povinnosť žalobcu vykonať dielo riadne teda zanikla v okamihu, kedy bolo dielo dokončené treťou
osobou, a to pre nemožnosť plnenia“.

51. Podľa § 354 ObZ, pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne
účinky uvedené v § 351.

52. Podľa § 351 ods. 1 a 2 ObZ, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo

zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy,
ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia
sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom
na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
(2) Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti;

pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad,
inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok
na úhradu nákladov s tým spojených.

53. Z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že peňažná náhrada pri vzájomnom vysporiadaní

záväzkového vzťahu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú je strana povinná zaplatiť
druhej strane za plnenie prijaté pred odstúpením od zmluvy, zodpovedá cene pôvodne zmluvne
dohodnutého plnenia. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. mája 2019, sp.zn. 3Obdo/80/2019, publikované pod č. 63 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 4, ročník 2020).

54. Už vyššie uvedené implikuje, že na druhú a tretiu otázku dovolateľa dovolací súd nemôže odpovedať
v zmysle právneho názoru prezentovaného dovolateľom, keďže tieto otázky sú viazané na právnu
úpravu obsiahnutú v § 544 ods. 2 a § 548 ods. 2 ObZ, ktorú pri vysporiadaní strán v súvislosti so
zánikom záväzku zhotoviteľa, pre dodatočnú nemožnosť zvyšnej časti plnenia, v danom prípade použiť
nemožno. Tieto otázky dovolací súd vo vzťahu k dovolaním napadnutej časti rozhodnutia odvolacieho

súdu nepovažoval za prípustné tiež z dôvodu, že od ich správneho vyriešenia nezáviselo napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu. Právne závery odvolacieho súdu, pokiaľ neaplikoval na zistený skutkový
stav správnu právnu úpravu, je potrebné považovať nielen za nesprávne právne posúdenie veci,
ale aj za závery predčasné. Dovolateľ naviac v súvislosti s odôvodnením vzájomného peňažného
vysporiadania strán odvolacím súdom vytkol napadnutému rozhodnutiu aj jeho vnútornú rozpornosť a
nepreskúmateľnosť.

Za takého stavu dovolací súd nemohol vec právne posudzovať a (namiesto odvolacieho súdu) vyriešiť
dotknuté právne otázky formulované dovolateľom, interpretujúc pritom dovolateľom ponúkanú právnu
úpravu, ktorú však dovolací súd považuje vo veci za nesprávne právne posúdenie primárne z hľadiska
jej aplikácie na skutkový stav vo veci.

55. Dovolací súd len pre úplnosť dodáva, že odvolací súd, bez ohľadu na to, či vychádzal
zo zániku záväzku ako celku alebo zo zániku záväzku len v predmetnej časti, na ktorú sa vzťahuje
dodatočnánemožnosťplnenia(čozodôvodneniarozhodnutianiejezreteľné),priznalžalobcovipeňažný
nárok vo výške 11 617,87 eur (350 000 Sk) s tým, že (podľa ods. 98 odôvodnenia) túto sumu zahrnul
do celkovej priznanej ceny (12 673,54 eur), od ktorej následne odpočítaval to,

čo mal zhotoviteľ ušetriť nevykonaním diela v plnom rozsahu. Odvolací súd konštatoval,
že žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú cenu diela po odpočítaní toho, čo ušetril nevykonaním diela v
celom rozsahu, pričom suma zálohovej platby je zahrnutá v celkovej cene za vykonanie diela, pretože
preddavok na cenu za dielo je súčasť celkovej ceny za vykonané dielo.
V súvislosti s prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ súčasne namietal aj

spôsob výpočtu nároku podľa § 548 ods. 2 ObZ. Nesprávnosť mala spočívať v tom,
že odvolací súd od dohodnutej ceny diela neodpočítal len to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela, ale
nesprávneodpočítalajčasťzmluvnedohodnutejcenypripadajúcejnanedokončenúčasťdiela.Odvolací
súd teda podľa dovolateľa nesprávne odpočítal časť ceny diela,
v ktorej je obsiahnutý aj zmluvne dohodnutý zisk zhotoviteľa.

56. Dovolací súd v tejto časti sumarizujúc uvádza, že z kontextu celého dovolania je možné vyrozumieť,
že dovolateľ v podstate namieta nesprávnosť interpretácie právnych ustanovení § 544 ods. 2 ObZ v
spojení s § 548 ods. 2 ObZ aplikovaných na predmetnú situáciu.
Dovolací súd v tejto časti dovolania vzhliadol vadu nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak z

hľadiska aplikácie uvedenej právnej úpravy. Nesprávnosť spočíva v (inak správnom) aplikovaní inštitútu
dodatočnej nemožnosti plnenia podľa § 352 a nasl. ObZ v súvislosti so spôsobom vysporiadania nárokov
strán sporu podľa § 544 ods. 2 ObZ v spojení s § 548 ods. 2 ObZ. Z ustanovenia § 354 ObZ totiž vyplýva,
že pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky uvedené v
§ 351 ObZ, podľa ktorého sa má postupovať pri spôsobe vysporiadania nárokov strán v danom spore

(podporne rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 32 Cdo 2131/2012 z 13. novembra 2012). Odkaz na účinky stanovené v § 351 znamená
predovšetkým zachovanie určitých práv zo zmluvy aj po zániku záväzku. Ak došlo k čiastočnému plneniu
pred zánikom, je povinná tá zmluvná strana, ktorá plnenie prijala, vrátiť ho druhej strane. Ustanovenie §
354 ObZ je dispozitívne, a preto sa zmluvné strany môžu od neho odchýliť alebo ho môžu vylúčiť, čo sa

v danom prípade nestalo. Aplikovanie § 548 ods. 2 ObZ, ako špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k § 548
ods. 1 ObZ, nie je za daných okolností možné, nakoľko toto ustanovenie upravuje spôsob vysporiadania
pri odstúpení od zmluvy pre omeškanie objednávateľa, čo v tomto prípade nenastalo, keďže odvolací
súd skutkovo uzavrel, že odstúpenie od zmluvy je neurčité, v dôsledku čoho bolo právne posúdené ako
absolútne neplatné.

57. Keďže odvolací súd aplikoval na zistený skutkový stav nesprávnu právnu úpravu,
čím zaťažil konanie vadou nesprávneho právneho posúdenia, založil prípustnosť a dôvodnosť dovolania
v časti podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Uvedené samotné predstavuje dôvodna zrušenie dovolaním napadnutej časti rozhodnutia odvolacieho súdu a vrátenie mu veci na ďalšie
konanie, v ktorom bude potrebné na vysporiadanie dotknutých nárokov sporových strán aplikovať § 351
ObZ vo väzbe na § 354 ObZ.

K prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP
58. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Relevantnými znakmi, charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia, sú zásah
súdu do práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou
tohto práva je právo

na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov.

59. Keďže dovolateľ v rozhodovanej veci vyvodzoval prípustnosť dovolania aj z dôvodov
zodpovedajúcich ustanoveniu § 420 písm. f) CSP, dovolací súd skúmal z vyššie uvedených hľadísk, či
došlo v konaní k takejto vade zmätočnosti. Dovolateľ predovšetkým namietal,

že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé z dôvodu, že odvolací súd posúdil zánik záväzku
zhotoviteľa výlučne v kontexte inštitútu dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom v predošlom konaní
sa súdy nižších inštancií touto otázkou nezaoberali a uvedenú právnu kvalifikáciu odvolací súd
nenaznačil ani na ním nariadených a vykonaných pojednávaniach v odvolacom konaní. K namietanej
vade zmätočnosti malo dôjsť aj v súvislosti s nedostatočným a svojvoľným odôvodnením rozhodnutia

odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa výpočtu uplatneného nároku podľa § 548 ods. 2 ObZ a v časti
posúdenia samostatného nároku na peňažnú náhradu
za odcudzené kovové stojky.

60. Vzhľadom k vyššie konštatovanej čiastočnej prípustnosti a dôvodnosti dovolania

pre nesprávne právne posúdenie veci týkajúceho sa časti súdmi nižších inštancií zamietnutých nárokov
žalobcu, dovolací súd primárne uvádza, že v dôsledku toho považuje vyjadrovanie
sa k námietkam nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku za bezúčelné.
Nakoľko odvolací súd vychádzal v relevantnej časti z nesprávneho právneho posúdenia veci,
je nadbytočné skúmať dostatočnosť a preskúmateľnosť ním formulovaných záverov v kontexte

posúdenia prípustnosti a dôvodnosti dovolania vo vzťahu k namietaným vadám zmätočnosti
(§ 420 písm. f/ CSP).

61. Dovolací súd však považuje za potrebné vyjadriť sa k opodstatnenosti námietky dovolateľa, podľa
ktorej je rozhodnutie odvolacieho súdu prekvapivé. Zo základného práva

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva aj zákaz
tzv. prekvapivých rozhodnutí. O prekvapivé rozhodnutie ide aj v prípade, ak inštančne nadriadený
(spravidla odvolací) súd úplne alebo podstatne zmení právne východiská, podľa ktorých
bola vec dosiaľ posudzovaná, a neumožní účastníkom vyjadriť sa k tejto zmene.
Typicky pôjde o zmenu právnej kvalifikácie relevantných skutkových zistení alebo rozhodujúcich

skutkových okolností, a to za situácie, keď počas konania predchádzajúceho takejto zmene nemali
strany pochybnosť o inej, dovtedy zvažovanej kvalifikácii (vychádzajúc z priamej informácie súdu alebo
z iných podstatných skutočností). Prekvapivosť rozhodnutia môže spočívať v aplikácii právnej normy,
ktorá dosiaľ v konaní nebola použitá sporovými stranami ani súdom, alebo
v zmene právneho názoru súdu vyvolanej dôkazom vykonaným alebo skutočnosťou zistenou

až v odvolacom konaní, ku ktorým sa účastník nemal možnosť vyjadriť. Posúdenie, či v danom prípade
ide o prekvapivé rozhodnutie, bude vždy závisieť od konkrétnych skutkových okolností. Iba odlišná
interpretáciatotožnéhozákonnéhoustanoveniaaplikovanéhonazhodnýskutkovýstavnemôžespôsobiť
prekvapivosť napadnutého rozhodnutia. (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 52/2019 z 1. apríla 2020).

62. Uvedené kritériá prekvapivého rozhodnutia boli v danom prípade splnené.
Odvolaciemu súdu je v danom prípade potrebné vytknúť jeho procesný postup, ktorým neupovedomil
stranyoaplikáciiprávnejúpravy,ktorádosiaľvkonanínebolapoužitásporovýmistranamianisúdom,atotýkajúcej sa dodatočnej nemožnosti plnenia ako dôvodu zániku záväzku na strane zhotoviteľa. Z konania
predchádzajúceho napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd na prvom
odvolacom pojednávaní síce uviedol svoj predbežný názor v úvahe o posudzovaní platnosti odstúpenia

žalobcu od zmluvy, v ďalšom konaní, napriek vykonaniu viacerých odvolacích pojednávaní, však už
stranám neoznámil možné odlišné právne posúdenie týkajúce sa dodatočnej nemožnosti plnenia. Tu
nemožno znížiť intenzitu tohto pochybenia odvolacieho súdu tým, že vo výsledku pri právnom posúdení
vysporiadania strán
aj tak (nesprávne) aplikoval dovtedy nižšími súdmi aplikovanú právnu úpravu § 544 ods. 2 a § 548

ods. 2 ObZ, vtedy však vo väzbe na odstúpenie od zmluvy. Rovnako bez vplyvu na zistenú vadu
zmätočnosti z hľadiska dodržania zákonného procesného postupu v celom konaní, ktorého výsledkom
bolo napadnuté rozhodnutie je to, že dovolateľ bol predbežne dovolacím súdom upovedomený o
prejudiciálnom posudzovaní platnosti odstúpenia od zmluvy o dielo.
Takýto postup však nebol odvolacím súdom realizovaný ohľadom jeho následného právneho posúdenia
zániku záväzku zhotoviteľa pre dodatočnú nemožnosť zvyšku plnenia, t. j. z celkom odlišných právnych

dôvodov, na ktoré dovolateľ nemal možnosť do skončenia dokazovania,
resp. do štádia záverečných rečí pred odvolacím súdom na nariadených pojednávaniach, nijako
reagovať. Odvolací súd teda pri posúdení zániku záväzku zhotoviteľa (novo) v kontexte dodatočnej
nemožnosti plnenia založil svoje rozhodnutie na objektívne „nečakaných“ právnych záveroch. Dovolací
súd len pre úplnosť poznamenáva, že pokiaľ odvolací súd dodatočnú nemožnosť plnenia nesprávne

spojil s aplikáciu ust. § 548 ods. 2 ObZ, tak samotné nesprávne právne posúdenie veci vadu zmätočnosti
nezakladá.

63. Dovolací súd k námietke týkajúcej sa odôvodnenia zamietnutia nároku na náhradu
za odcudzené stojky uvádza, že odvolací súd mal skutkovo za preukázané, že pri uvedení typu stojok v

súvisiacom trestnom konaní žalobca uvádzal typ stojok 1900-3425 a v predmetnom konaní sa dožadoval
náhrady za odcudzené stojky typu 1900-3400, ktoré sú v inej hodnote
(3 165,60 Sk) ako ním tvrdené odcudzené stojky v trestnom konaní (2 943,60 Sk).
Na základe takto zisteného skutkového stavu, ktorým je dovolací súd viazaný (§ 442 CSP), odvolací súd
prijal záver, že žalobca nepreukázal, aké stojky mu boli odcudzené a tiež nepreukázal, že faktúry, ktoré

k žalobe predložil, sa týkali tých stojok, ktoré boli odcudzené.
Nakoľko odvolací súd nemal za kumulatívne preukázané všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu, uplatnený nárok dovolateľovi nepriznal. Z uvedeného nebolo možné prijať záver o
zmätočnostnej vade týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia tejto časti rozhodnutia v na to potrebnej
intenzite. Pokiaľ odvolací súd pri rozhodovaní vzhliadol a vyhodnotil určité skutkové rozpory v

tvrdeniach a dôkazoch produkovaných žalobcom k uvedenému nároku, ide o skutkovú rovinu konania
a rozhodovania súdu, ktorá prípustnosť dovolania z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá.
Tu možno len na okraj k odôvodneniu odvolacieho súdu poznamenať, že je potrebné rozlišovať
medzi vznikom škody a výškou škody, tieto kategórie z dôkazného hľadiska nemožno zamieňať ani
stotožňovať.

64. Od porušenia práva na spravodlivý súdny proces v dôsledku arbitrárnosti a nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia treba rozlišovať situáciu, keď síce odvolací súd svoje rozhodnutie adekvátne
odôvodnil, avšak jeho závery vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. O uvedený prípad
ide v časti vytýkaného nesprávneho právneho posúdenia veci aj v tu posudzovanom spore, v dôsledku

čoho dovolací súd v tejto časti nezistil prípustnosť
ako ani dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.

65. Podľa § 449 ods. 1 CSP, ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší.

66. Podľa § 450 CSP, ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konane, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec
orgánu, do ktorého právomoci patrí.

67. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

68. Z vyššie uvedených dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 421 ods. 1 CSP) ako aj
zistenej zmätočnostnej vady (§ 420 písm. f/ CSP), dovolací súd konštatoval čiastočnú prípustnosť ako ajdôvodnosť dovolania, v dôsledku čoho rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil vo výroku vo
veci samej ako aj v na ňom závislých výrokoch o náhrade trov konania. Vzhľadom na uvedené zrušujúce
rozhodnutie dovolací súd už samostatne

vo výrokovej časti nerozhodoval o odmietnutí dovolania vo zvyšnej časti pre jeho neprípustnosť (§ 447
písm. c/, f/ CSP).

69. Úlohou odvolacieho súdu v ďalšom konaní a pri novom rozhodovaní bude v rozsahu zrušenia
opätovne sa zaoberať zvyšnými nárokmi žalobcu a pri vysporiadaní strán v dotknutej časti nárokov

žalobcu postupovať podľa vyššie uvedenej právnej úpravy zodpovedajúcej záveru o zániku zvyšnej časti
záväzku zhotoviteľa v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia.
Odvolací súd sa pritom v odôvodnení svojho nového rozhodnutia najmä jednoznačne vyjadrí,
čo zostalo predmetom sporu medzi stranami, ktoré uplatnené nároky, a znovu ich právne posúdi.
Súčasťou náležitého odôvodnenia rozhodnutia musí byť v dotknutej časti zreteľné vysvetlenie kritérií
vzájomného vysporiadania strán v zmysle § 351 ObZ vo väzbe na § 354 ObZ,

za rešpektovania vyššie uvedeného záväzného právneho názoru dovolacieho súdu.
Keďžedonapadnutéhovýrokuo„zmene“prvoinštančnéhorozhodnutiaozamietnutízvyšnejčastižaloby
odvolací súd zahrnul aj samostatný nárok na náhradu za odcudzené „stojky“, hoci v zmysle § 387 ods.
1 CSP malo ísť o rozhodnutie o potvrdení prvoinštančného rozhodnutia zamietajúceho túto časť nároku
žalobcu, bude potrebné aj o tomto nároku žalobcu opätovne rozhodnúť,

a to procesne správnym spôsobom.

70. Vzhľadom na zrušenie dovolaním napadnutej časti meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu, ako
aj výrokov II. až V., dovolací súd nerozhodol o odklade ich právoplatnosti,
a to bez uvedenia takého rozhodnutia vo výrokovej časti, čo je v súlade s doterajšou ustálenou

rozhodovacou praxou najvyššieho súdu.

71. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

72. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.