Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36C/36/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122204472
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4122204472.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, B. C. D., zast. BIZOŇ
& PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská 4, Bratislava, IČO: 36 833 533, proti
žalovaným: 1) A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, D., zast. JUDr. Jozef Kóša, advokát, Mostná 29,
Nitra, 2), AIKVLK.CZ v.o.s., so sídlom Č. Drahlovského 871/17, Přerov, ČR, IČ: 02 413 639, likvidačný
správca po poručiteľovi A. C. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. D. G. XXX/

XX, C., ČR, zast. JUDr. Viktor Mlynek, advokát, Štúrova 43, Nitra, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu – žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade
k nehnuteľnostiam:

- k 2-izbovému bytu č. 15 a k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu, na príslušenstve, v
podiele 65/10671 a k spoluvlastníckemu podielu k pozemkom parcely registra “CKN” ako

parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 222 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,

parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
v podiele 65/10671, nachádzajúcemu sa vo vchode č. XX, na 6. posch. bytového domu so súp. č. 83,
postaveného na pozemkoch parcely registra “CKN” ako parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX H. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. D., Obec Nitra, Okres D.,
- k 1-izbovému bytu č. 4 a k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu, na príslušenstve, v
podiele 36/10671 a k spoluvlastníckemu podielu k pozemkom parcely registra “CKN” ako

parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 222 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,

parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
v podiele 36/10671, nachádzajúcemu sa vo vchode č. XX, na 2. posch. bytového domu so súp. č. 83,
postaveného na pozemkoch parcely registra “CKN” ako parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX H. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. D., Obec Nitra, Okres D.,
- k stavbe - garáž so súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku parc. registra “CKN”, parc. č. XXXX,
zastavanáplochaanádvoriaovýmere18m2,zapísanejnaLVč.XXXX,kat.úz.D.,ObecD.,OkresNitra.II. Súd prikazuje nehnuteľnosti, nachádzajúce sa kat. úz. D., Obec Nitra, Okres Nitra, zapísané na
Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor,

- na LV č. XXXX ako
1-izbový byt č. 4 spolu so spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam a spoločným zariadeniam
domu, na príslušenstve, v podiele 36/10671 a k spoluvlastníckemu podielu k pozemkom
parcely registra “C KN” ako

parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 222 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,

parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
v podiele 36/10671, nachádzajúci sa vo vchode č. XX, na 2. posch. bytového domu so súp. č.
XX, postaveného na pozemkoch parcely registra “CKN”, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX , XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX H. XXXX,

- na LV č. XXXX ako
stavba - garáž so súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku parc. registra “CKN”, parc. č.
1946, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 18 m2,

do výlučného vlastníctva žalobcu.
III. Súd prikazuje nehnuteľnosti, nachádzajúce sa kat. úz. D., Obec Nitra, Okres Nitra, zapísané na
Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor,

- na LV č. XXXX ako

2-izbový byt č. XX spolu so spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam a spoločným zariadeniam
domu, na príslušenstve, v podiele 65/10671 a k spoluvlastníckemu podielu k pozemkom
parcely registra “CKN” ako
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 222 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,

parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,

parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
v podiele 65/10671, nachádzajúci sa vo vchode G. XX, na 6. posch. bytového domu so súp. č.
XX, postaveného na pozemkoch parcely registra “C KN”, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX , XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX H. XXXX,

do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť náhradu na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalovanému v 2. rade
vo výške 24 574,74 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť náhradu na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalovanému
v 2. rade vo výške 42 712,06 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100% s tým,
že o výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

VII. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnil spolu so žalovanými v 1. a 2. rade. Strany sporu sú podielovými

spoluvlastníkmi, každý z nich v spoluvlastníckom podiele 1/3, nehnuteľností, nachádzajúcimi sa v obci
Nitra, okres D., kat. úz. D., evidovaných Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, a to: ad 1) 2-
izbový byt č. 15 a podiel 65/10671 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a
pozemku, ktorý sa nachádza vo vchode o. č. XX, na 6. poschodí bytového domu so súp. č. XX, ktorý je
postavený na pozemkoch parcely registra “C KN”, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, zapísaný na LV č. XXXX (ďalej ako 2-izbový byt), ad 2) 1-izbový byt č. 4 a podiel 36/10671

na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a pozemku, ktorý sa nachádza vo
vchode o. č. XX, na 2. poschodí bytového domu so súp. č. XX, ktorý je postavený na pozemkoch
parcely registra “C KN”, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, zapísaný
na LV č. XXXX (ďalej ako 1-izbový byt) a ad 3) garáž so súp. č. 1893, nachádzajúca sa na pozemku
parcela registra “C KN”, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 18 m2,

zapísaná na LV č. XXXX (ďalej ako garáž), všetky spolu ďalej aj ako nehnuteľnosti). Spoluvlastnícke
podiely k nehnuteľnostiam nadobudli z titulu dedenia po matke v dedičskom konaní vedenom pod
sp. zn. 15D/161/2018. Nehnuteľnosti fakticky užíva žalovaný v 1. rade, ktorý obýva striedavo 1-
izbový aj 2-izbový byt a zároveň má aj voľný prístup ku garáži. Keďže žalobca a žalovaný v 2. rade
nehnuteľnostivôbecneužívali,malzato,žežalovanýv1.radejevýsledkomdedičskéhokonaniafakticky

zvýhodnený, nakoľko napriek rovnosti ich spoluvlastníckych podielov je žalovaný v 1. rade jediným, kto
má z užívania nehnuteľností prospech. Napriek tomu si žalovaný v 1. rade neplnil si už dlhšiu dobu
svoje platobné povinnosti za užívanie nehnuteľností a služby s nimi spojené Okresnému stavebnému
bytovému družstvu Nitra. Bytové družstvo výzvy na zaplatenie nedoplatkov okrem žalovaného v 1.
rade zasiela žalobcovi a žalovanému v 2. rade, a to napriek tomu, že nehnuteľnosti vôbec neužívajú.

Tento stav užívania nehnuteľností považoval za nespravodlivý, chcel, aby sa znaleckým posudkom
zistila cena nehnuteľností a následne by každému z nich bola prisúdená jedna nehnuteľnosť, pričom
rozdiel v cene medzi jednotlivými nehnuteľnosťami by bol ostatným spoluvlastníkom doplatený. Za
najspravodlivejšie riešenie považoval, aby bol žalobcovi do výlučného vlastníctva prisúdený 1-izbový
byt, žalovanému v 1. rade by bol prisúdený 2-izbový byt a žalovanému v 2. rade by bola prisúdená garáž

s pozemkom. Navrhol, aby žalovaný v 1. rade preukázal solventnosť na vyplatenie vyporiadacieho
podielu. V prípade, ak by žalovaný v 1. rade nemal na vyplatenie spoluvlastníkov, navrhol, aby 2-izbový
byt zostal v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a on by žalovaných vyplatil z hodnoty 1-izbového
bytu. Žalobca ďalej uviedol, že sa obrátil na žalovaných ohľadne tejto veci, ale tí sa v určenej lehote
nevyjadrili. Žalobou si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Navrhol, abz prípadné vyporiadacie

podiely boli uhradené v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Po výzve súdu žalobca upravil petit žaloby a súd uznesením zo dňa 23.06.2022, č. k. 36C/36/2022-77
pripustil navrhnutú zmenu, ktorá spočívala s presnom označení nehnuteľností, tvoriacich predmet sporu,
a to v súlade s ustanoveniami katastrálneho zákona.

3. Žalovaný v 1. rade nesúhlasil so spôsobom riešenia veci tak, ako to navrhol žalobca a ani s tým,
aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Podľa neho by mal trovy znášať žalobca, ak
sa rozhodol vec riešiť súdnou cestou alebo by si ich mal každý znášať sám. Dodal, že ani jeden zo
žalovaných nebránili žalobcovi predať jeho podiel na nehnuteľnostiach. Uviedol, že on býva len v 1-

izbovom byte, tam má aj trvalé bydlisko. Byty neobýva striedavo. Nesúhlasil s tým, že by mal platiť
mesačné platby za 2-izbový byt, keďže v ňom má len tretinový podiel a dobrovoľne v ňom platí vodu,
elektrinu a plyn, aby nedošlo k ich odpojeniu a pri predaji bytu by sa nemuselo platiť vytvorenie znovu
odberného miesta, čím fakticky udržiava hodnotu bytu. Navrhol, aby žalobcovi bol prikázaný 2-izbový
byt, žalovaný v 1. rade by dostal 1-izbový byt a garáž a žalovaný v 2. rade by bol vyplatený.

4. Žalobca v rámci repliky cestou právneho zástupcu poprel v celom rozsahu tvrdenia žalovaného v 1.
rade. Podľa neho celý konflikt totiž vznikol z toho, že žalovaný v 1. rade striedavo obýva 1-izbový byt aj
2-izbový byt, pričom väčšinu času sa zdržiava v 2-izbovom byte. Tento stav považoval za nespravodlivý,
nakoľko len žalovaný v 1. rade má zo spoluvlastníckeho vzťahu prospech. Počas uplynulých 4 rokov

sa preto žalovaného v 1. rade vytrvalo, niekoľkokrát snažil žalobca presvedčiť, aby sa mimosúdnevyporiadali tak, že jemu pripadne 1-izbový byt a žalobcovi pripadne 2-izbový byt. Žalovaný v 1. rade
takýto návrh vyporiadania vytrvalo odmietal s tým, že on nemá záujem o 1-izbový byt, ale že chce 2-
izbový byt a preto sa na takomto vyporiadaní dohodne aj so žalovaným v 2. rade. Ku žiadnej dohode

behom tohto 4 ročného obdobia nedošlo, žalovaný v 1. rade naďalej obýval 1-izbový aj 2-izbový byt a
z tohto dôvodu bol nútený riešiť tento stav súdnou cestou. Bolo to teda správanie žalovaného v 1. rade,
ktoré zapríčinilo nevyhnutnosť súdneho konania. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného v 1. rade o platbách
na bytové družstvo a za spotrebované energie uviedol, že je logické, že tieto by mal platiť žalovaný v 1.
rade, pretože bez ohľadu na vlastnícky stav je on jediným, kto 2-izbový byt užíva. Žalobca so žalovaným

v 2. rade k nemu totiž nemajú žiaden prístup a bolo by v rozpore so spravodlivým usporiadaním veci,
aby platili mesačné platby za nehnuteľnosť, ktorú užíva výlučne žalovaný v 1. rade, ktorý sa naviac
bráni akejkoľvek dohode o vyporiadaní spoluvlastníctva. Žalovaný v 1. rade užíva 2-izbový byt
sám viac ako 25 rokov bez toho, aby ostatným spoluvlastníkom či ich rodinným príslušníkom zaplatil
akúkoľvek finančnú čiastku. To, že platí za energie, je spôsobené len tým, že chce mať v 2-izbovom
byte funkčné elektrospotrebiče, ako napr. chladničku či mrazničku. V celom rozsahu sa inak pridržiaval

podanej žaloby.

5. V rámci dupliky žalovaný v 1. rade poprel tvrdenia o striedavom obývaní bytov ako aj to, že by sa
väčšinu času zdržiaval v 2-izbovom byte. Podľa ústnej dohody všetkých troch spoluvlastníkov došlo
k zhode na tom, že on by sa finančne vyporiadal so žalobcom a žalovaným v 2. rade za to, že by sa

ten presťahoval do tohto 2-izbového bytu a byt by sa prepísal na neho. Žalovaný v 2. rade by si tam
zrušil trvalý pobyt a došlo by k prepisu 1-izbového bytu a garáže tak, aby sa vyporiadali
žalobca a žalovaný v 2. rade. Aj žalobca s týmto riešením súhlasil. Žalobca navrhol aj inú alternatívu, ale
v podstate súhlasil ústne s tým, že ak dôjde k takémuto majetkovému usporiadaniu, nebude s tým mať
žiadny problém. Žalovaný v 1. rade nemal ale prostriedky na vyporiadanie žalobcu a žalovaného v 2.

rade, preto do bytu najskôr nechodil, aby oni nemali pocit, že ho užíva vo svoj prospech neoprávnene.
Žalovaní navrhovali, aby sa byt, pokiaľ nebude mať žalovaný v 1. rade dostatočný objem finančných
prostriedkov, prenajal a z toho sa platili náklady tak, aby nebol nikto stratový. Žalobca s tým nesúhlasil,
keďže mal zlú skúsenosť ohľadne nájomcov. Žalobcovi sa navrhlo, že tam budú bývať študenti, ale ani
s tým výslovne nesúhlasil. Tým pádom nemal kto platiť zálohy a stalo sa, že odpojili elektrinu a plyn,

chceli zrušiť aj odberné miesto, čo by znamenalo vysoké výdavky pri opätovnom zapojení. Preto sa
žalovaný v 1. rade rozhodol uhradiť nedoplatok a opätovne boli prípojky prihlásené. Všetko uhradil
žalovaný v 1. rade a mal za to, že si v byte môže zapojiť elektrospotrebiče. Len na základe toho začal
priestor užívať, platil za odberné miesto a žalobca sa nechcel dohodnúť na žiadnom spôsobe platby
za tento byt. Podľa neho žalobca je zodpovedný za spor a výdavky na byt by sa mali deliť na tretiny.

Ak s tým žalobca nebude súhlasiť, nechá vypracovať stratu, ktorá mu vzniká tým, že byt sa neprenajal.
Odmietol tvrdenie, že len on má prístup do 2-izbového bytu, pretože po smrti mamy každý z bratov
kľúč mal. Nikomu nezamedzoval vstup do bytu, zámok na dverách je stále rovnaký. Ak žalobca kľúč
stratil a pod., mohol prísť za žalovaným v 1. rade a nechať si vyrobiť nový. Žalobca do bytu ani chodiť
nemienil. Nerozumel preto tomu, že ak žalobca do bytu nechcel chodiť, aké výhody mal mať žalovaný

v 1. rade. Nikto mu nebránil tam chodiť. Žalobca inak mohol odpredať svoju tretinu, nijako nebránil tomu,
aby disponoval so svojim majetkom. V 1-izbovom byte má žalovaný v 1. rade trvalý pobyt 26 rokov, preto
nemôže bývať v 2-izbovom byte 25 rokov. Týmto sa žalobca podľa neho snaží zavádzať súd.

6. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu, v rámci ktorého právny zástupca žalobcu zotrval

na podanej žalobe a poukázal na to, že je potrebné zistiť hodnotu nehnuteľností. Navrhol preto ustanoviť
v spore znalca na ich ohodnotenie. Zopakoval, že všetky nehnuteľnosti užíva žalovaný v 1. rade.
Žalovaný v 1. rade súhlasil s ohodnotením nehnuteľností znalcom, ale poprel tvrdenia žalobcu ohľadne
spôsobu užívania nehnuteľností. Na výzvu žalobcu ohľadne spôsobu vyporiadania žalovaný v 1. rade
nereagoval, pretože ešte nevedel, ktorý byt bude chcieť do svojho vlastníctva. Žalovaný v 2. rade sa

nezúčastnil predbežného prejednanie sporu.

7. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, po zložení preddavku žalobcom ustanovil B. I. J. za znalca
v tomto spore.

8. Následne sa v spore vyjadril aj žalovaný v 2. rade, ktorý cestou právneho zástupcu uviedol, že je
pravdou, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi, každý o veľkosti 1/3, v žalobe uvedených
nehnuteľností ako aj to, že žalovaný v 2. rade nehnuteľnosti nijako nevyužíva, keďže dlhodobo (cca 10
rokov) žije, pracuje a má založenú rodinu v Českej republike. V súvislosti s meritom veci žalovaný v 2.rade poukázal na to, že nemá záujem o nadobudnutie akéhokoľvek vlastníckeho práva a nesúhlasí
ani s aktuálnym stavom a teda nemá záujem ďalej zotrvať v spoluvlastníckom zväzku a nechce ani na
základe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom nadobudnúť žiadny

spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam. Navrhol, aby súd podľa vykonaného dokazovania vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo sporových strán k predmetným nehnuteľnostiam tak, že prikáže z
dôvodu vhodnosti a účelnosti niektoré z nehnuteľností žalobcovi alebo žalovanému v 1. rade v zmysle
ich návrhov s tým, že ich alebo niektorého z nich podľa hodnoty nadobudnutých nehnuteľností, zaviaže
vyplatiť žalovanému v 2. rade primeranú náhradu. Eventuálne navrhol, ak nedôjde k takémuto spôsobu

vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, aby súd nariadil predaj
všetkých nehnuteľností tretej osobe a aby bol takto získaný výťažok rozdelený medzi sporové strany
podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Žiadal aj priznať nárok na náhradu trov konania.

9. Znaleckým posudkom č. 42/2023 zo dňa 19.03.2023, vyhotoveným znalcom Ing. Oliverom Stollárom,
odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, bola všeobecná hodnota

1-izbového bytu stanovená na sumu 80 217,88 eur, hodnota 2-izbového bytu na sumu 109 998,84 eur
a hodnota garáže na sumu 11 643,64 eur.

10. Žalovaný v 1. rade k znaleckému posudku uviedol, že pre zachovanie nestrannosti by bolo vhodné
aj vyhotovenie iného znaleckého posudku s tým, že si vyhľadá znalca pre tento účel.

11. Žalobca v konaní ďalej uviedol, že v rámci vyporiadania spoluvlastníctva navrhuje prikázať do
jeho vlastníctvo 1-izbový byt. Spor podľa neho zapríčinili žalovaní, pretože od roku 2018 ich jednania
k ničomu neviedli, pričom žalovaný v 1. rade všetko užíval a žalovaný v 2. rade sa o nič nezaujímal. Na
predžalobnú upomienku nereagovali. Žalovaný v 1. rade až vyjadrením k žalobe z 11.07.2022 prejavil

nesúhlas s navrhnutým riešením veci, pričom prípadný predaj podielu žalobcu k nehnuteľnostiam je
realitne nerealizovateľný. Ak poprel užívanie bytov, zároveň priznal, že dobrovoľne za 2-izbový byt platí
náklady a udržiava jeho hodnotu. Tiež potvrdil existenciu dohody strán sporu, podľa ktorej by žalovaný
v 1. rade vyplatil žalobcu a žalovaného v 2. rade a jemu zostane 2-izbový byt. Hlavným dôvodom
nerealizovania dohody bola tá skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nemá dostatok finančných prostriedkov

na vyplatenie spoluvlastníkov. Podľa žalobcu začatie reálneho riešenia veci bolo možné len podaním
žaloby. Doplatok v sume 12 884 eur uhradí žalobca podľa znaleckého posudku. Keďže je žalovaný v 1.
rade insolventný a žalovaný v 2. rade pasívny, navrhol, aby im zostal v podielovom spoluvlastníctve 2-
izbovýbytagarážapotomnechsaonidohodnúnaspôsobeužívaniaužbezžalobcu.Žalobcanesúhlasil
s prípadným predajom nehnuteľností.

12. Dňa XX.XX.XXXX zomrel žalovaný v 2. rade, preto súd riešil otázku, s kým bude pokračovať v spore
namiesto žalovaného v 2. rade. Súd zistil, že žalovaný v 2. rade zomrel v Přerove, ČR; vykonaním
úkonov v rámci dedičského konania po neb. A. C. C., bola poverená Okresním soudem v Přerove, súdna
komisárka Mgr. Alena Vraníková.

13. Uznesením Okresního soudu v Přerove zo dňa 25.07.2024, č.j 22D 760/2023-136, bolo v dedičskej
veci po C. C. rozhodnuté okrem iného aj o tom, že sa nariaďuje likvidácia dedičstva (bod III.), vyzvali
sa veritelia, aby si prihlásili u súdneho komisára pohľadávky voči poručiteľovi (bod IV.), za likvidačného
správcu dedičstva sa vymenovala spoločnosť AIKVLK.CZ v.o.s., Přerov (bod V.). Do aktív dedičstva

boli zaradené spoluvlastnícke podiely žalovaného v 2. rade k predmetným nehnuteľnostiam a do
pasív pohľadávky manželky K. C. a Allianz pojišťovny, a.s. Podľa odôvodnenia uznesenia likvidačný
správca okrem iného vystupuje na mieste poručiteľa alebo osôb, ktoré doposiaľ spravovali dedičstvo,
ako účastník občianskeho súdneho alebo iného konania, ktorého predmetom sú majetok alebo pasíva
likvidačnej podstaty.

14. Likvidačný správca súdu oznámil, že vstupom do prebiehajúceho sporu sa zmenila podstata sporu,
pretože na strane žalovaného v 2. rade vystupuje účastník, ktorého úlohou je v súdom nariadenej
likvidácii dedičstva prednostne speňaženie majetku zahrnutého do likvidačnej podstaty. Pre žalovaného
v 2. rade nie je ďalšie užívania veci účelné, preto v spore zostáva riešenie vzťahu medzi žalobcom

ažalovanýmv1.rade,tj.ktoznich,vakomrozsahumázáujemonehnuteľnostiaakúprimeranúnáhradu
navrhnú v rámci vyporiadania v prospech ostatných spoluvlastníkov. Ak by nemali o nehnuteľnosti
záujem, navrhol ich predaj a rozdelenia podľa podielov.15. Súd nariadil pojednávanie, pričom napriek pokusu o zmierlivé riešenie sporu, ktoré bolo nakoniec
neúspešné, vec prejednal. Právny zástupca žalobcu predniesol žalobu v súlade s písomným podaním.
Keďže žalovaný v 2. rade zomrel a likvidátor nemal záujem o nadobudnutie žiadnej z nehnuteľností,

žalobca mal záujem o 1-izbový byt ako aj o garáž, pričom bol pripravený vyplatiť vyrovnací podiel vo
výške 24 528 eur v lehote 7 dní. Peniaze mal pripravené na účte. V rámci prejednania veci pred
otvorením pojednávania žalovaný v 1. rade súhlasil s tým, aby mu bol prikázaný do vlastníctva
2-izbový byt. Sporná zostala otázka nadobudnutia garáže. Tiež uviedol, aby bol 1-izbový byt prikázaný
žalobcovi. Dcéra žalobcu L. M. má mať v blízkom období dieťa a žalobca jej plánuje prenechať do

vlastníctva dom so záhradou, v ktorom doteraz býva. So svojou manželkou sa žalobca chce presťahovať
do 1-izbového bytu a chce užívať aj garáž na parkovanie motorového vozidla. Poukázal na súdnu prax,
kedy pri vyporiadaní sa má prihliadať na to, aby finančné doplatky boli čo najmenšie. Podľa neho je
žalovaný v 1. rade insolventný, keďže má mať len sezónne zamestnanie a nemá finančné prostriedky na
to, aby okrem 2-izbového bytu vyplatil žalovaného v 2. rade aj za garáž. Ak žalovaný v 1. rade uvádza,
že chce nadobudnúť okrem bytu aj garáž, je zvláštne, že ak sa tri mesiace pripravoval na riešenie veci,

nevie predložiť doklad o solventnosti. Uvádza len, že v banke mu povedali, že mu dajú úver a spolu so
synomdajúpeniazedokopy.Predsaakbymalzáujemonimuvádzanénehnuteľnosti,malmožnosťsúdu
predložiť bankový prísľub, z ktorého by bolo zrejmé, za akých možností vie vyplatiť finančné prostriedky.
Nepredložil žiadny dôkaz v tomto smere. Z fotografií garáže, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku
a ktorú od smrti rodičov žalovaný v 1. rade užíva, vyplýva, že neplní svoj účel a nie je spôsobilá na

parkovanie vozidla, keďže ide len o skladisko na odkladanie harabúrd. I keď žalovaný v 1. rade užíval
celé dedičstvo po rodičoch, neinvestoval do neho nič a len berie hodnotu užívania nehnuteľností na úkor
svojich bratov. Z toho vidieť, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie toho, čo užíva. Vyporiadací
podiel žalovaného v 2. rade je 67 333 eur a podľa žalobcu bude mať dosť finančných starostí vyplatiť
vôbec hodnotu 2-izbového bytu prevyšujúcu hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu k celému predmetu

konania. Cenu nehnuteľností podľa znaleckého posudku nerozporoval, súhlasil s ňou.

16. Právny zástupca žalovaného v 1. rade nesúhlasil so spôsobom vyporiadania podľa žalobcu. Ako
bolo uvedené, žalovaný v 1. rade užíva 1-izbový byt už 26 rokov a má v ňom aj trvalý pobyt. Po smrti
matky začal udržiavať 2-izbový byt aj garáž. Na základe toho je zrejmé, že práve on spĺňa podmienky

účelného využitia veci celého predmetu sporu, z dôvodu čoho navrhol prikázať všetky nehnuteľnosti
do jeho výlučného vlastníctva. Takýto spôsob by koreloval aj s § 142 Občianskeho zákonníka, kedy by
naďalej užíval všetky nehnuteľnosti, čo inak potvrdil aj samotný žalobca. V rámci zmierlivého riešenia
veci bol ochotný žalovaný v 1. rade, aby 1-izbový byt nadobudol žalobca a 2-izbový zostane jemu s tým,
že ho prevedie na svojho syna M. C., ktorý nemá vyriešenú bytovú otázku. Napriek tomu zostal tento

spôsob zo strany žalobcu nedosiahnuteľný, keďže problémom je otázka garáže. Teda to, kto by sa stal
jej vlastníkom. Ak aj žalobca uvádza, že žalovaný v 1.rade je insolventný, sporoval toto tvrdenie. Zároveň
mal za to, že ani žalobca nepreukázal svoju solventnosť, iba sa ňou ohradzuje. Súhlasil s hodnotou
nehnuteľností podľa znaleckého posudku, nerozporoval ju.

17. Právny zástupca žalovaného v 2. rade ako zástupca likvidačného správcu uviedol, že so zrušením
podielového spoluvlastníctva súhlasí. Pokiaľ ide o vhodnosť a účelnosť jeho vyporiadania, ponechal to
na úvahe súdu s tým, že žalovaný v 2. rade by mal byť vyplatený čo najskôr ako aj čo najjednoduchším
spôsobom. Pokiaľ ide o cenu nehnuteľností, tá k dnešnému dňu nebola z ich strany rozporovaná, ale to
platílenvprípade,akbysúdvechneďrozhodol.Nesúhlasilsnázoromprávnehozástupcužalobcu,žeby

hodnota nehnuteľností počas posledných 2 rokov nestúpla. Podľa neho hodnota starších nehnuteľností
stúpla v priemere o 15 % za 2 roky, čo v konečnom dôsledku pri určení vyporiadacieho podielu znamená
vyššiu sumu pre žalovaného v 2. rade. Preto ak by súd vec nerozhodol, mienil zvážiť uvádzajú hodnotu
podľa posudku a prípadne predložiť aktuálnu hodnotu nehnuteľností alebo navrhnúť ustanovenie znalca
súdom.

18. K solventnosti žalobcu jeho právny zástupcu uviedol, že má stabilné zamestnanie, je lekár – chirurg
FN Nitra. On je ten, kto chcel túto situáciu riešiť, zaplatil aj súdny posudok, pričom žalovaný nehradil
nič. Pri rozhodovaní formou prikázania je prvoradý záujem spoluvlastníka, čo žalobca spĺňa, keďže
sa mieni do 1-izbového bytu nasťahovať. Žalovaný v 1. rade prezentuje záujem nie sám seba, ale

svojho syna, ktorý asi býva v N. a zrejme tam aj pracuje. Ak by žil žalovaný v 2. rade, dostal by spornú
garáž. On ale zomrel a treba riešiť túto vec. Žalobca potrebuje garáž, pretože keď sa presťahuje, musí
parkovať vozidlo v noci v garáži. Nevedel, či má žalovaný v 1. rade auto, ale ako vidieť, garáž slúži ako
skladisko harabúrd, teda neslúži svojmu účelu. Nerozporoval, že by tento účel užívania nevedel naplniťsyn žalovaného v 1. rade a možno aj on spĺňa podmienky poskytnutia hypotéky. Žalovaný v 1. rade
nepreukázal, že by mu bola hypotéka poskytnutá, pretože solventnosť žiadateľov sa posudzuje až po
podaní žiadosti. Mal za to, aby súd rozhodol tak, aby aj doplatky boli čo najnižšie. Mal by prihliadnuť

na to, aby likvidátor ako ekonomická osoba, čo najrýchlejšie získal peniaze do dedičského konania po
zomrelom žalovanom v 2. rade. Z fotiek v posudku vidieť, že žalovaný v 1. rade neinvestoval
nič do týchto nehnuteľností. Mal za to, že skôr býva v 2-izbovom byte, kde platí aj energie. Tento je
upratanýa1-izbovýbytvyzerárovnakoakogaráž,všetkojetamrozhádzané.Aksúdprikáže1-izbovýbyt
žalobcovi, tento sa musí vypratať a urobiť jeho rekonštrukcia. Garáž podľa fotiek je len skladiskom vecí.

To, že si žalovaný v 1. rade prihlásil trvalý pobyt v 1-izbovom byte, ide len o administratívny úkon. Podľa
neho býva v 2-izbovom byte. Na vyjadrenie žalovaného v 1. rade ohľadne otázky solventnosti by súd
nemal ani prihliadať, keďže tento od žalobcu nedostane ani jedno euro. Samotný zástupca žalovaného
v 2. rade to nenamieta a súhlasí s tým, aby mu suma bola vyplatená v lehote 30 dní. S poukazom na to,
aj žalobca by uhradil podiel žalovanému v 2. rade v lehote 30 dní. Žalovaný v 1. rade nevzniesol doteraz
žiadne námietky ohľadne solventnosti žalobcu, ide o výmysel a obštrukciu ako odročiť pojednávanie ako

aj to, že môže ďalej užívať všetky nehnuteľnosti. On svojvoľne vykázal bratov z užívania nehnuteľností
po rodičoch. Námietka, že žalovaný v 2. rade bol lekár a bol nesolventný, je nepodstatná. Žalobca je
chirurg, pracuje 29 rokov ako lekár, má stabilný príjem cca 7 000 eur mesačne. Vlastní dom v B. C.
D. a pozemok 48 árov, ktorý bol ohodnotený na poistenie vo výške 250 000 eur. Žalovaný v 1. rade
účinne nepoprel tvrdenia žalobcu. Žalobca vlastní 4 motorové vozidlá a je nesporné, že jedno z týchto

áut sa do garáže zmestí. Žalovaný v 1. rade nešpecifikoval, aké má autá, či má príjem pravidelný a čo
konkrétne robí. Žalobca prehlásil, že nemá žiadnu hypotéku, leasing a ani dlhy. Jeho majetok nie je
zadlžený. Žalobca má majetok v BSM a jeho manželka 40 rokov pracuje ako laborantka v Tranfúznej
službe s príjmom 2 500 eur mesačne, nemá hypotéku ani leasingy. Vyvracal tvrdenia o parkovaní vozidla
žalovaným v 1. rade v garáži, a to práve podľa posudku súdom ustanoveného znalca. Práve z jeho

obsahu vyplýva, že žalovaný v 1. rade sa riadne nestará o garáž, keďže ako uvádza znalec, táto je
nepravidelne udržiavaná, zateká do nej. To, čo uvádza žalovaný v 1. rade, by mohol práve namietať
žalovaný v 2. rade, ak by mal obavu. Žalobca predal spomínaný byt na Klokočine pred 5 rokmi, čím
poprel tvrdenie žalovaného v 1. rade, že byt nepotrebuje. Žalovaný v 1. rade nepovedal, kde pracuje,
či má pracovný pomer. Ak by nadobudol 2-izbový byt, má vyplatiť žalovanému v 2. rade 42 665 eur

avprípade,akbymalmaťajgaráž,sčímnesúhlasil,išlobyosumu54308eur.Žalovanýv1.radepredsa
nemá nič platiť žalobcovi, a prípadná insolventnosť by mala zaujímať práve žalovaného v 2. rade, ak by
mal takú obavu. Je preukázané, že garáž sa nevyužíva účelne. Žalobca v prípade prevodu svojho domu
v prospech dcéry disponuje so svojou nehnuteľnosťou, ktorá nie je predmetom sporu. Naopak žalovaný
v 1. rade chce byt previesť tretej osobe – synovi, teda ide tu už o druhoradý záujem a nie o záujem

samotného spoluvlastníka ako v prípade žalobcu. Pri vyporiadaní je potrebné prihliadať v prvom rade
na záujem dotknutých spoluvlastníkov. Žalobca nemal k dispozícii výpis z účtu, keďže to nikto doteraz
nenamietal. Nemal ale záujem platiť ďalšie náklady na ohodnotenie nehnuteľnosti a poukázal na zásadu
hospodárnosti konania. Mal za to, že pri určení lehoty 30 dní na vyplatenie vyporiadacieho podielu nie
je potrebné v tomto prípade predkladať zo strany žalobcu výpis z účtu. Navrhol žalobe vyhovieť tak,

že žalobca nadobudne 1-izbový byt a garáž, žalovaný v 1. rade 2-izbový byt. Žalobca na základe toho
vyplatí príslušný vyporiadací podiel, a to v lehote 30 dní, ak to žalovanému v 2. rade postačí. Navrhol
priznať žalobcovi aj trovy konania, keďže uhradil všetky doterajšie náklady. Chcel, aby súd spravodlivo
rozhodol a prihliadol na to, že dohodnúť sa nebolo možné. Preto bola podaná žaloba na súd.

19. Žalovaný v 1. rade ďalej tvrdil, že žalobca nepreukázal svoju solventnosť a jeho argumentácia, že
je lekárom, nie je dostatočná, keďže aj samotný pôvodný žalovaný v 2.rade bol lekárom a preukázalo
sa predĺženie jeho dedičstva. Žalovaný v 1. rade bude schopný vyplatiť vyporiadací podiel z úverových
prostriedkov, čo bude vedieť preukázať potvrdením finančného ústavu. Podľa neho samotné fotky 1-
izbového bytu a garáže nehovoria o reálnom užívaní zo strany žalovaného v 1. rade a nemožno z nich

vychádzať, keďže ide len o jednu alebo dve fotografie. Investoval do garáže, ktorú zateplil. Vlastní 3
motorové vozidlá, ktoré tam aj parkuje. Žalovaný v 1. rade chce byt 2-izbový pre syna, pričom aj žalobca
uviedol, že svoju nehnuteľnosť prenechá dcére. Syn pracuje v Bratislave. Podľa informácií žalobca
vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti – byt na Klokočine, ktorý by mohol využívať. Tvrdenia žalobcu o jeho
solventnosti nie sú preukázané. Doklad o solventnosti klienta by predložil súdu v lehote 15 dní. Žalovaný

v 1. rade vie uhradiť vyporiadací podiel do mesiaca od právoplatnosti rozsudku, možno aj skôr. Práve
insolventnosť bola meritkom, na ktorý poukazoval žalobca pri rozdelení nehnuteľností. Nejde o žiadnu
obštrukciuasnahunavyšovaťtrovykonania.Žalovanýv1.rade vlastní3vozidlá,nemážiadnuhypotéku,
leasing, a pracuje na trvalý pracovný pomer. Navrhol vyporiadanie tak, že žalovaný v 1. rade nadobudnevšetky nehnuteľnosti, alternatívne nadobudne 2-izbový byt a garáž. Pokiaľ ide o trovy konania, žalovaný
v 1. rade prejavil už pred podaním žaloby vôľu vec riešiť, rokoval so žalobcom a mal záujem na ukončení
sporu čo najskôr a to mimosúdnou cestou. S poukazom na to by žiadna zo strán nemala mať nárok na

náhradu trov konania.

20. Právny zástupca žalovaného v 2.rade uviedol, že lehota jedného mesiaca na vyplatenie
vyporiadacieho podielu je dostatočná. Navrhol, vzhľadom na vykonané dokazovanie, zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo sporu a prihliadnuť na vhodnosť a účelnosť užívania nehnuteľností. Žiadal,

aby žalobca a žalovaný v 1. rade podľa toho, čo nadobudnú, vyplatili žalovanému v 2. rade primeranú
náhradu. Za žalovaného v 2. rade v spore vystupuje likvidátor. Mal za to, že žalovaný v 2. rade bol
v spore úspešný a nechal na zvážení súdu, aby mu prípadne priznal nárok na náhradu trov konania.

21. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie
listinami, ktoré strany predložili, najmä výpismi z LV č. XXXX, XXXX pre k. ú. D., upomienkami,

znaleckým posudkom B. J., vyjadreniami strán sporu, pričom zistil nasledovné:

22. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. D., zapísaných
v evidencii katastra nehnuteľností, na
ad 1) LV č. XXXX

ako 2-izbový byt č. XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, vo veľkosti 65/10671 a k pozemkom v
podiele 65/10671 - parcely registra CKN, a to
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 222 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,

parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,

parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
nachádzajúcemu sa vo vchode č. XX, na 6. p. bytového domu so súp. č. XX, postaveného na pozemkoch
parcely registra “C KN”, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a parc. č.
XXXX. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu každej zo strán sporu je 2/6,
ad 2) LV č. XXXX

ako 1-izbový byt č. 4 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve, vo veľkosti 36/10671 a k pozemkom v podiele 36/10671
- parcely registra CKN, a to
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 222 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,

parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,

parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2,
nachádzajúcemusavovchodeG.78,D.2.C.bytovéhodomusosúp.č.XX,postavenéhonapozemkoch
parcely registra “C KN”, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a parc. č.
XXXX. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu každej zo strán sporu je 2/6,
ad 3) LV č. XXXX

stavba - garáž so súp. č. XXXX, nachádzajúca sa na pozemku parc. registra CKN ako parc. č.
XXXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 18 m2. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu každej zo strán
sporu je 2/6,

23. Listami v roku 2021 OSBD upozornilo na nedoplatky úhrad za užívanie bytu a služby s ním spojené.

24. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 22.11.2021 žalovaným navrhol rozdelenie nehnuteľností
s tým, aby sa k nemu vyjadril a prípadne navrhli spôsob spravodlivého rozdelenia nehnuteľností.25. V znaleckom posudku Ing. Olivera Stollára č. 42/2023 sa uvádza, že 1-izbový byt je v pôvodnom
technickomstave,nepravidelneudržiavaný,pričomsivyžadujerozsiahlurenováciu.Všeobecnáhodnota
bytu č. 4 bola polohovou diferenciáciou určená na sumu 80 217,88 eur. Byt č. 15 ako 2-izbový byt

je podľa vyjadrenia znalca v pôvodnom stave, pravidelne udržiavaný; všeobecná hodnota bytu č. 15
bola polohovou diferenciáciou určená na sumu 109 998,84 eur. Stavba garáže je podľa znalca bez
akýchkoľvek inštalácií, bez montážnej jamy, je v priemernom technickom stave, strecha garáže zateká.
Garážsivyžadujerenováciu.Všeobecnáhodnotagarážebolapolohovoudiferenciáciouurčenánasumu
11 643,64 eur. Všeobecná hodnota všetkých nehnuteľností je 201 860,36 eur, zaokrúhlene 202 000 eur.

Obhliadka nehnuteľností sa uskutočnila dňa 22.02.2023 a znalec vyhotovil aj fotodokumentáciu (čl.
180 až 182). Byt č. 4 je zobrazený na čl. 180, a to 5 fotografiami, byt č. 15 je zobrazený na čl. 181, a to
6 fotografiami, garáž na čl. 182 – 3 fotografiami.

26. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

27. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

28. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

29. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

30. Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah viacerých osôb k určitej veci, vyjadrený
určenou výškou podielov. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva sa vychádza zo zásady, že

nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku podielového
spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Ak k dohode nedôjde,
zruší a vyporiadanie podielové spoluvlastníctvo súd. Jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva upravuje Občiansky zákonník, ktorý súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd
záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie medzi

spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet sporu vlastníctva je
reálne deliteľný. Ak reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, druhý spôsob zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom. Vždy sa prihliada na účelné využitie veci, ale aj na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

31. Z praktického hľadiska je spôsob vyporiadania rozdelením vhodný najmä vtedy, ak každý zo
spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti. Pokiaľ má
niekto zo spoluvlastníkov záujem svoj podiel predovšetkým speňažiť, bude vhodnejším spôsobom
vyporiadania predaj veci a rozdelenie výťažku prípadne prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý má

o vec záujem. O reálne rozdelenie pôjde iba vtedy, ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci
podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa v takomto prípade ani nevyžaduje majetkové
vyporiadanie. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej
veci. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby sa
vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu

nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadní aj správanie
spoluvlastníkov, aj to, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci najnaliehavejší záujem, a ktorý
spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci. Súd prihliada na veľkosť
podielov a účelné využitie veci podľa odbornej literatúry aj pri posudzovaní možnosti reálneho rozdelenia
veci, teda nielen pri prikázaní veci za náhradu.

32. Strany sporu súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva. V spore nebola sporná ani hodnota
nehnuteľností, určená znaleckým posudkom, vypracovaným v rámci konania. Taktiež bolo zrejmé, že po
smrti žalovaného v 2. rade likvidačný správca dedičstva v rámci nariadenej likvidácie dedičstva nemalzáujem o žiadnu z nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu a jeho cieľom bolo dosiahnutie vyplatenia
vyporiadacieho podielu po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

33. Sporným zostal spôsob vyporiadania nehnuteľností medzi žalobcu a žalovaného v 1. rade.
V tomto prípade mal súd preukázané, že reálne rozdelenie nehnuteľností nie je reálne, preto sa zaoberal
otázkou prikázania jednotlivých nehnuteľností za primeranú náhradu.

34. Súd už v rámci pokusu o mimosúdne vyriešenie veci uviedol, že nehnuteľnosti prikáže tak žalobcovi

ako aj žalovanému v 1. rade, pokiaľ ide o byty.

35. Na základe odlišných návrhov žalobcu a žalovaného v 1. rade sa súd zaoberal účelným využitím
veci, pretože obaja majú rovnaký spoluvlastnícky podiel ku všetkým nehnuteľnostiam, a to vo veľkosti
1/3. Žalobca navrhol prikázať do jeho vlastníctva 1-izbový byt a garáž a žalovaný v 1. rade navrhol
prikázať do jeho vlastníctva všetky nehnuteľnosti, alternatívne 2-izbový byt a garáž. S poukazom na to,

že predmetom sporu boli 2 byty, súd pri zohľadnení účelného využitia veci mal vykonaným dokazovaním
preukázané, že tieto byty nebudú prikázané len žalovanému v 1. rade, ale tak účelné ako aj z hľadiska
zásady spravodlivosti je zrejmé, že jeden byt nadobudne žalobca a druhý byt žalovaný v 1. rade.

36. V nadväznosti na to súd uvádza, že pod účelným využitím veci je treba rozumieť predovšetkým

využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom
je nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom
nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní
veci súd zohľadní aj správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície do
spoločnej veci, ktorý a ako zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom

užívaní veci najnaliehavejší záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie
využitie spoločnej veci a pod. Všeobecne platí, že súd by nemal prikázať vec tomu zo spoluvlastníkov,
ktorý ju chce ďalej scudziť, ak niektorý z ostatných spoluvlastníkov prejavil záujem vec užívať. V rámci
úvah, kto zo spoluvlastníkov by účelnejšie využíval predmet sporu, je treba uprednostniť využitie
podielovým spoluvlastníkom pred využitím osobou blízkou stranám sporu. Je tomu tak nielen preto, že

určujúcimi by mali byť predovšetkým materiálne záujmy samotnej strany sporu a nie člena jeho rodiny,
ale i preto, že podielový spoluvlastník už skôr mal možnosť svoj spoluvlastnícky podiel na takúto osobu
previesť a že nie je isté, že k tvrdenému využitiu osobou blízkou po rozhodnutí skutočne dôjde (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 539/2007). Ďalšou podmienkou prikázania
veci spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej náhrady. Pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu,

za ktorú by bolo možné v danom mieste a danom čase predať vec na trhu, súd je preto povinný prihliadať
aj na aktuálnu trhovú ponuku a dopyt. Primeranou náhradou bude potom príslušný podiel všeobecnej
ceny.Pretosúdsamusízaoberaťotázkou,čispoluvlastníci,ktorýmbyvecmalabyťprikázaná,disponujú
potrebnými finančnými prostriedkami, resp. či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť
primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkov. Primeranú náhradu určuje súd, spravidla však vychádza

zo znaleckého posudku o obvyklej cene veci, či z podkladov priamo od strán sporu.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca žiadal prikázať 1-izbový byt a garáž
z dôvodu, že ich mieni sám užívať, keďže mieni previesť majetok, ktorý vlastní s manželkou, na svoju
dcéru. Žalovaný v 1. rade mienil prikázaním nehnuteľností vyriešiť bytovú otázku svojho syna, ktorému

by nehnuteľnosti previedol s tým, že tento si na ten účel mieni vybaviť bankový úver. Ďalej súd zistil,
že 1-izbový byt je nepravidelne udržiavaný a vyžaduje si rozsiahlu renováciu. To isté platí aj
o garáži, ktorá je v priemernom technickom stave, strecha garáže zateká, z dôvodu čoho si vyžaduje
renováciu. Stav týchto nehnuteľností mal súd preukázanú znaleckým posudkom, ktorého závery strany
sporu nenamietali. Sám žalovaný v 1. rade potvrdil, že garáž užíva, ale v spore o garáž prejavil záujem

aj žalobca. Súd na základe toho, že nemal preukázanú dostatočnú starostlivosť o garáž žalovaným v 1.
rade, prihliadol na túto skutočnosť aj pri rozhodovaní z hľadiska účelného využitia veci. Z fotografií, ktoré
sú súčasťou znaleckého posudku vyplynulo, že v čase obhliadky nebolo v garáži zaparkované žiadne
vozidlo a vzhľadom na to, že v priestore garáže boli umiestnené rôzne veci, táto ani nemohla na svoj účel
(parkovanie) slúžiť. Samotný žalovaný v 1. rade potvrdil, že do nehnuteľnosti, teda aj vrátane garáže

neinvestoval žiadne väčšie náklady. Na základe toho súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
prihliadol na vyššie uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že žalobcovi prikázal 1-izbový byt a garáž
a žalovanému v 1. rade 2-izbový byt.38. Rozhodnutie súdu ohľadne spôsobu vyporiadania nehnuteľností je preto s poukazom na preukázané
skutkové tvrdenia zákonné, spravodlivé a správne. Rozsudkom súdu by malo dôjsť k ustáleniu celej
situácie ohľadne týchto nehnuteľností.

39. Čo sa týka výšky finančnej náhrady, súd pri jej určení postupoval nasledovným matematickým
výpočtom. Za základ hodnoty nehnuteľností považoval všeobecnú hodnotu vo výške 201 860,36 eur,
z toho 1-izbový mal hodnotu 80 217,88 eur, 2-izbový byt mal hodnotu 109 998,84 eur a garáž mala
hodnotu 11 643,64 eur. Žalobca mal prikázaný do výlučného vlastníctva 1-izbový byt a garáž v celkovej

hodnote 91 861,52 eur (80 217,88 + 11 643,64). Žalovaný v 1. rade mal prikázaný do výlučného
vlastníctva 2-izbový byt v celkovej hodnote 109 998,84 eur. Na každého z podielových spoluvlastníkov
pri podiele 1/3 pripadla hodnota nehnuteľností v sume 67 286,78 eur ( 201 860,36 / 3). Na základe
toho, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti v sume 91 861,52 eur, je povinný zaplatiť vyporiadací podiel
žalovanému v 2. rade v sume 24 574,74 eur (91 861,52 - 67 286,78). Žalovaný v 1. rade nadobudol
nehnuteľnosti v sume 109 998,84 eur, preto je povinný zaplatiť vyporiadací podiel žalovanému v 2. rade

v sume 42 712,06 eur (109 998,84 - 67 286,78). Vzhľadom na to, že zástupca žalovaného v 2. rade
považoval za primeranú dobu vyplatenia obdobie jedného mesiaca, súd zaviazal žalobca a žalovaného
v 1. rade zaplatiť vyporiadacie podiely žalovanému v 2. rade v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti
rozsudku.

40. K námietke žalovaného v 1. rade, týkajúcej sa nepreukázania solventnosti žalobcu pri vyplatení
vyporiadacieho podielu, súd uvádza, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Bez rozdielu toho, ako súd
rozhodol, je zrejmé, že žalobca nevyplácal žiadny vyporiadací podiel žalovanému v 1. rade, ale výlučne
len žalovanému v 2. rade, ktorý toto tvrdenie nikdy nerozporoval. Bol to práve žalovaný v 1. rade, ktorý
vpriebehukonaniapoukazovalnanedostatokfinanciínavyplateniezjehostranyaajvrámciposledných

vyjadrení uviedol, že na účel zaplatenia vyporiadacieho podielu si zabezpečí peniaze cez úver v banke.
Na základe toho súd zamietol aj návrh žalovaného v 1. rade ohľadne predloženia dokladu solventnosti
žalobcu. Taktiež súd zamietol aj jeho návrhy na doplnenie dokazovania ďalšími fotografiami garáže. Súd
tak rozhodol z dôvodu hospodárnosti konania ako aj preto, že žalovaný v 1. rade závery znaleckého
posudku nerozporoval a prípadné fotografie garáže by podľa názoru súdu nepreukázali, že technický

stav garáže, ktorú inak žalovaný v 1. rade užíval, bol zmenený oproti znaleckému posudku.

41. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
strán sporu tak, ako je to uvedené vo výrokoch I. až V. rozsudku.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

46. Predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobca bol v spore
plne úspešný vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, preto mu súd priznal voči nemu nárok na plnú náhradu
trov konania. Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaného v 1. rade ohľadne záujmu a

vôle jeho klienta riešiť vec. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom
podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP. Samotná
skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného
hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má

znášať svoje trovy (napr. nález ÚS SR, sp. zn. III.ÚS 73/2023). V spore bolo rozhodnuté v súlade so
žalobou žalobcu, z čoho možno vyvodiť záver, že mu má byť priznaná plná náhrada trov konania.
Žalobca od začiatku navrhoval prikázanie 1-izbového bytu do svojho vlastníctva a súd v tejto časti žalobe
vyhovel. Taktiež prikázal žalobcovi i garáž, a to z dôvodov, ktoré už vyššie uviedol. Žalobca po smrtižalovaného v 2. rade požadoval prikázanie garáže do výlučného vlastníctva, pritom súd mal vykonaným
dokazovaním preukázanú opodstatnenosť žaloby i tejto časti. Samotný žalovaný v 1. rade svoj postoj
v priebehu konania menil, keď najskôr chcel prikázať do vlastníctva tiež 1-izbový byt a garáž. Následne

poukazoval na dohodu strán sporu, podľa ktorej mal nadobudnúť 2-izbový byt (čl. 92). Vo vzťahu
k predžalobnej výzve uviedol, že v tom čase nevedel, ktorý byt bude chcieť do vlastníctva. Nakoniec
navrhol prikázať do jeho vlastníctva všetky nehnuteľnosti, resp. 2-izbový byt a garáž. Práve s poukazom
na postoj žalovaného v 1. rade k riešeniu tejto veci, súd aplikoval medzi žalobcom a žalovaným v 1.
rade pri náhrade trov konania § 255 ods. 1 CSP (napr. III.ÚS 138/2022). Súd prihliadol aj na to, že so

žalovaným v 1. rade sa nebolo možné dohodnúť.

47. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, ten počas konania zomrel a v jeho mene koná súdom ustanovený
likvidátor, ktorého záujmom je dosiahnuť primeranú náhradu za podiel žalovaného v 2. rade na
nehnuteľnostiach od ostatných spoluvlastníkov. Na základe toho, že z dôvodu smrti žalovaného v 2.
rade nastala nová situácia, súd mal za to, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému

v 2. rade nepatrí, preto mu ho ani nepriznal. Vstup likvidátora do dedičského konania nastal z dôvodu
predlženiadedičstvažalovanéhov2.rade,pričomžiadnazostránsporuzatentostavniejezodpovedná.
To isté platí aj vo vzťahu uplatneného nároku žalovaného v 2. rade, ktorého zástupca si v spore uplatnil
nárok na náhradu trov konania s tým, že to ponecháva na úvahe súdu. Súd rozhodol tak, že žalobcovi
tento nárok voči žalovanému v 1. rade nepriznal, a to z už uvedených objektívnych dôvodov.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .