Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoR/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123401502
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123401502.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu A. B. - SNACK BAR D-
CLUB, Dubnica nad Váhom, Centrum I 49/124, IČO: 31 037 640, zastúpeného advokátskou kanceláriou
TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., Žilina, Sládkovičova 6, IČO: 47 239 000, proti žalovanému
PATRIOT GROUP, s. r. o., Trenčín, Kpt. Jaroša 1312/29, IČO: 45 407 657, zastúpenému Advokátska
kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Trenčín, Kpt. Jaroša 1312/29, IČO: 47 256 907, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 31.
júla 2024 č. k. 68Cr/2/2023-84, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 31. júla 2024 č. k. 68Cr/2/2023-84 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom z 31. júla 2024 č. k. 68Cr/2/2023-84 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej
inštancie“) žalobu žalobcu zamietol (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol tak, že žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu konania v rozsahu 100 % (II.

výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku z 28. júla 2023 sp. zn. R 131/2023 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“)
vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., so sídlom Martin, Jilemnického 30 (ďalej
len ,,rozhodca“).
1.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil § 4 ods. 1, 2, 7, § 21 ods. 1, 2, § 40 ods. 1 písm. a), § 40
ods. 4, § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon č. 244/2002 Z. z.“ alebo ,,zákon o rozhodcovskom konaní“ resp. ,,ZoRK“).
1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že rozhodcovským rozsudkom
bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 7.990,38 Eur s príslušenstvom a nahradiť
trovy konania. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 1. augusta 2023. Žaloba na
zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na Okresný súd Martin dňa 28. septembra 2023, t. j.
v zákonnej lehota 60 dní (§ 41 zákona č. 244/2002 Z. z.).
1.4. Základným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na zrušenie rozhodcovského rozsudku

je okrem včasného podania žaloby na všeobecný súd aj preukázanie existencie niektorého z dôvodov
taxatívne vymedzených v § 40 ods. 1 písm. a) bodoch 1. až 4. zákona č. 244/2002 Z. z..1.4.1. Pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu je nevyhnutné, aby žalobca uviedol dôvod, pre ktorý
žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok, pričom nestačí len všeobecné konštatovanie, že v rozhodcovskom
konaní bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neuznaného dlhu a z tohto dôvodu je vadný.

1.4.2. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku prichádza do úvahy len z dôvodov, ktoré sú taxatívne
vymedzené v § 40 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 244/2002 Z. z. a dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku musí byť v zákonnej lehote zo strany žalobcu vymedzený dostatočne konkrétne.
1.4.3. Súd pri rozhodovaní musí aplikovať kogentné ustanovenie § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.
z., ak dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z.

z. neboli namietané v konaní pred rozhodcovským súdom.
1.5.Pokiaľžalobcavžalobeuvádzalskutočnosti,ktorésatýkajúhmotnoprávnehoposúdeniapriznaného
nároku s poukazom na Dohodu - neuznanie záväzku č. 26662023 z 19. mája 2023 (ďalej len ,,dohoda“),
ktorými bolo neuznanie záväzku zo strany žalobcu, neplatnosť dohody pre spôsob jej uzatvorenia, obsah
dohody a nárokov z nej plynúcich voči nemu, ako aj absenciu jej doručenia zo strany žalovaného, táto
argumentáciamalabyťpodľanázorusúduprvejinštanciežalobcompredloženávrámcirozhodcovského

konania. Navyše v konaní bolo preukázané, že dohoda bola žalobcovi riadne doručená zo strany
žalovaného a dohoda obsahovala podpis žalobcu s vyhlásením o tom, že sa s jej textom oboznámil
a súhlasí s ním. Nečinnosť žalobcu v rozhodcovskom konaní spôsobila nemožnosť uplatnenia týchto
námietok v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Argumentácia žalobcu o nedostatku
času na prečítanie dohody a posúdenie je preto irelevantná.

1.6.Rozhodcovskádoložkasanachádzalavčl.IIIdohody,ktorá bola podpísanástranami.Podľanázoru
súdu prvej inštancie rozhodcovská doložka spĺňala písomnú formu.
1.6.1.Narozhodcovskúdoložkujenevyhnutnéuplatniťzásaduoddeliteľnosti(doktrínaoddeliteľnosti),čo
znamená, že neexistencia, neplatnosť alebo neúčinnosť hlavnej zmluvy, v ktorej je rozhodcovská zmluva
vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutá, nespôsobuje automaticky neexistenciu, neplatnosť alebo

neúčinnosť rozhodcovskej zmluvy. Dôvod neexistencie, neplatnosti alebo neúčinnosti sa musí špecificky
vzťahovať na rozhodcovskú zmluvu. Argumentácia žalobcu o poňatí dôvodov neplatnosti dohody aj na
rozhodcovskú zmluvu nemohla byť preto súdom prvej inštancie akceptovaná.
1.6.2. Z obsahu rozhodcovskej doložky vyplýva dojednanie o rozhodcovi, o sporoch, ktoré budú ním
prejednávané, o aplikovaní rozhodcovských pravidiel rozhodcu a uplatnení zákona o rozhodcovskom

konaní v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
1.6.3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca až v žalobe namietal neplatnosť dohody, a teda
nedostatok právomoci rozhodcu rozhodovať spor v tomto konaní. Na skúmanie platnosti a existencie
rozhodcovskej zmluvy vrátane právomoci rozhodcu rozhodnúť spor v rozhodcovskom konaní je s
poukazom na § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. oprávnený rozhodcovský súd v rámci rozhodovania o

svojej právomoci, keďže námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci
môže byť daná zo strany účastníkov rozhodcovského konania aj z dôvodu neexistencie rozhodcovskej
zmluvy. Zákon umožňuje uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu priamo v
rozhodcovskom konaní, pričom zákonodarca v ustanovení § 21 ods. 2 zákona obmedzil lehotu, do ktorej
tak účastník môže urobiť, a to najneskôr pri prvom úkone vo veci samej.

1.6.4. Žalobca nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní nenamietal, bol
počas celého konania nečinný, a to aj napriek tomu, že mu bolo rozhodcovské uznesenie, v ktorom
sa nachádzalo poučenie o jeho právach riadne doručené s určením lehoty, v ktorej mal takýto úkon
vykonať. Lehota vyplývala z poučenia rozhodcovského uznesenia a táto bola v súlade s rozhodcovskými
pravidlami, ktoré žalobca uzatvorením rozhodcovskej doložky prijal.

1.6.5. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len ,,najvyšší súd“) z 29. mája 2014 č. k. 3MObdo/5/2013, z ktorého vyplýva, že pokiaľ účastník
rozhodcovského konania námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone vo veci samej v rozhodcovskom konaní neuplatní,
zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre

neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy na príslušnom všeobecnom súde s odkazom na
ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a), ods. zákona č. 244/2002 Z. z. už úspešne uplatňovať nemôže.
1.7. Súd prvej inštancie podotkol, že zrušenie rozhodcovského rozsudku pre rozpor s verejným
poriadkom je adekvátnym prostriedkom nápravy v prípadoch, keď rozhodcovské rozhodnutie bolo
ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalca alebo svedka, alebo keď tomu bránila prekážka

rozhodnutej veci, avšak tieto skutočnosti súd prvej inštancie nezistil.
1.8. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol, pretože nezistil
žiaden z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) zákona o
rozhodcovskom konaní.1.9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“).
1.9.1. S prihliadnutím na zásadu úspechu súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov

konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie.
2.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP.

2.2. Poukázal na to, že mu bolo doručené uznesenie vyšetrovateľa o začatí a spojení trestnej veci
vedenej na Okresnom riaditeľstve v Trenčíne, odbor kriminálnej polície, 2. oddiel vyšetrovania ČVS:
ORP-399/2-VYS-TN-2024 (ďalej len ,,uznesenie OR PZ v Trenčíne, odbor kriminálnej polície zo 14.
augusta 2024“), z ktorého vyplýva, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci podvodu podľa § 221 ods. 1
Trestného zákona, a teda s vysokou mierou pravdepodobnosti došlo k spáchaniu činu.
2.2.1. Súd prvej inštancie mu nedal žiadnu odpoveď na ním nastolenú otázku, že flagratné porušenie

práva zakladá dôvodnosť zrušenia rozhodcovského súdu podľa § 40 ods. 2 v spojitosti s § 50 ods. 2
zákona o rozhodcovskom konaní pre rozpor uplatňovaného práva s verejným poriadkom.
2.2.2. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný
súd“) sp. zn. III. ÚS 547/2013 z 19. februára 2014, z ktorého vyplýva, že aj keď rozhodcovské konanie
možno označiť za menej zložitú procedúru, než aká je vlastné konanie pred všeobecnými súdmi, je v

rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti, zákonnosti a tiež ústavnosti obdobne (III. ÚS
95/2010; III. ÚS 162/2011).
2.3. Podotkol, že žalovaný sa nevyjadril k základu svojho práva na plnenie, ktoré nie je možné odvodiť
zožiadnejskutočnosti,nakoľkovyvodzovanieakéhokoľvekprávazdohodyoneuznanízáväzkujenielen
„právny nezmysel“, ale aj v hrubom rozpore so základnými právnymi princípmi.

2.4. On k dokumentu vzhľadom na jeho vyjadrenie k neexistencii akýchkoľvek nárokov neprikladal
žiadny právny význam, preto nemohol vzniknúť akýkoľvek spor, ktorý by sa mohol prejednávať pred
všeobecným súdom, resp. rozhodcovským súdom. Vyvodzovanie práva z ničoho zakladá hrubý rozpor
s dobrými mravmi a základnými ústavnými princípmi, na ktorých je založený verejný poriadok.
2.5. Ďalej poukázal na článok 5 ods. 5 rokovacieho poriadku, podľa ktorého „Lehota na úkony účastníkov

a ich zástupcov je spravidla 7 dní od doručenia výzvy Rozhodcu“. Rozhodca môže na základe žiadosti
účastníka v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť, a to aj opakovane.
2.5.1. Z výzvy rozhodcu vyplynulo, že vo výzve na vyjadrenie nie je určená žiadna konkrétna lehota
na vyjadrenie. Samotné poučenie obsahuje len relatívne neurčitú lehotu na podanie vyjadrenia pojmom
(„spravidla do 7 dní“) s tým, že rozhodca súčasne neuviedol, že by nedodržaním tejto poriadkovej lehoty

bol spojený akýkoľvek procesný dôsledok.
2.6. Vzhľadom na dovolenkové obdobie sa chcel vyjadriť k žalobe ako aj vzniesť námietky, čo mu ale
vydaním rozhodcovského rozsudku z 28. júla 2023, ktorý mu bol doručený dňa 1. augusta 2023, bolo
zabránené.
2.7. Rozhodcovské konanie je síce menej formálne, avšak aj lehoty, ktoré sú dané účastníkom na

splnenieichprocesnýchpovinností, bymalibyťurčovanénielenžeprimerane,alesúčasneajdostatočne
určito a jasne a strana sporu by mala byť jasne poučená o prípadných procesných následkoch s tým
spojených. Podľa jeho názoru rozhodca uvedeným spôsobom nekonal, zasiahol do jeho ústavných
práv, preto je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre rozpor s verejným poriadkom.
2.8.Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ,,krajský súd“

alebo ,,odvolací súd“) rozhodcovský rozsudok zrušil s tým, že žalobca má nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa všetky
zákonom predpísané náležitosti, pričom žiaden z odvolacích dôvodov nie je daný.

3.1. Mal za to, že doručenie uznesenia o spojení trestnej veci je v danej veci právne bezvýznamné.
Namietal, že by akékoľvek jeho konanie mohlo napĺňať znaky skutkovej podstaty ktoréhokoľvek
trestného činu, avšak mal za to, že uvedené skutočnosti budú preukázané v trestnom konaní, ktoré
žiadnym spôsobom nesúvisia s konaním o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
3.1.1. Neexistuje žiadne podozrenie o tom, že by rozhodca spáchal akýkoľvek trestný čin v súvislosti

s rozhodovaním vo veci samej, resp. že by výsledok napadnutého rozhodcovského konania bol
akýmkoľvek spôsobom ovplyvnený údajným trestným činom, ktorého spáchania sa mal rozhodca
dopustiť.3.2. V konaní nebol preukázaný žiaden dôvod, ktorý by zakladal dôvod zrušenia rozhodcovského
rozsudku v zmysle § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.. Žalobca ani neuviedol, v akom konkrétnom
konaní by malo spočívať údajné porušenie spravodlivosti, zákonnosti alebo ústavnosti, resp. akým

spôsobom by mal rozhodcovský rozsudok odporovať verejnému poriadku.
3.3. V danom prípade sa jedná o hospodársky záujem sporových strán, nie o ohrozenie spoločenských
záujmov, na ktorých by spoločnosť musela bezvýhradne trvať. Je teda zrejmé, že jeho konanie a ani
samotný rozhodcovský rozsudok nie je v rozpore s verejným poriadkom.
3.4. On sa nevyjadroval k základu svojho práva na plnenie, pretože hmotnoprávna stránka veci

nie je predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ však žalobca mal za to, že
nárok uplatnený v rozhodcovskom konaní nie je povinný splniť, mohol podať žalobnú odpoveď a svoje
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uvádzať v rozhodcovskom konaní.
3.5. Ďalej poukázal na poučenie rozhodcovského uznesenia zo 17. júla 2023 sp. zn. R 131/2023, a to
konkrétne na písm. f) poučenia, v ktorom je uvedená lehota na vyjadrenie k podanej žalobe jednoznačne
a určito, a to do 7 dní od ,,obdržania“ žaloby.

3.6. Argumentácia žalobcu o tom, že vzhľadom na dovolenkové obdobie mu bolo vydaním
rozhodcovského rozsudku po desiatich dňoch odo dňa prevzatia rozhodcovského uznesenia zabránené
vyjadriť sa k doručenej žalobe, nie je relevantná, pretože žalobca mohol požiadať o predĺženie
stanovenej lehoty, čo neurobil.
3.7. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom

rozsahu a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce
a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu, a s ktorými by sa prvoinštančný

súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný
právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého
rozhodnutia.

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom sporu bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku.

10. Podľa § 40 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 244/2002 Z. z. tuzemský rozhodcovský rozsudok môže
byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti
druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo

veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo súd zistí, že sú dôvody,

pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka
podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
10.1 Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského
rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
10.2. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa

odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom
v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

11. Podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. sa možno žalobou domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovskéhorozsudku.Konaniepodľa§40 zákona č.244/2002Z.z. jecivilnýmsporovýmkonaním,

ktoré sa začína na návrh účastníka rozhodcovského konania.
11.1. Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 40 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z. z., ktoré je kogentným ustanovením. Dôvody na zrušenie rozhodcovského
rozsudku sú vo svojej podstate procesného charakteru.

12. Dôvody podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. primárne chránia záujmy strán, zatiaľ
čo dôvody podľa § 40 ods. 1 písm. b) zákona č. 244/2002 Z. z. chránia verejný záujem. Na dôvody
podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. súd prihliada len na námietku žalobcu.
12.1. Dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002
Z. z. sú: 1/ neexistencia platnej rozhodcovskej zmluvy, 2/ odňatie možnosti účastníka zúčastniť sa

rozhodcovského konania, 3/ prekročenie právomoci rozhodcovského súdu, 4/ existencia procesných
vád.
12.1.1.Ustanovenie §40ods.4zákonač.244/2002Z.z.expressisverbisustanovujepreklúziunámietok
podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z., ak ich účastník rozhodcovského konania nenamietal
včas. Ustanovenie nadväzuje na § 17a zákona č. 244/2002 Z. z. a rozširuje preklúziu námietok na všetky

potenciálne dôvody zrušenia uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z..

13. Druhou skupinou dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú dôvody ustanovené v § 40
ods. 1 písm. b) zákona č. 244/2002 Z. z.. Na rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom
Slovenskej republiky súd prihliada ex offo.

13.1. Verejným poriadkom je súbor všetkých kogentných noriem slovenského práva. Súdna kontrola
súladu s verejným poriadkom za žiadnych okolností nemá zakladať meritórny prieskum rozhodcovského
rozsudku. Súdy v zásade nemajú právomoc preskúmavať, či rozhodcovský súd správne aplikoval právo
(vrátane kogentných noriem), ale len to, či prípadná nesprávnosť je v rozpore s normami verejného
poriadku, pričom nie je možné vyhotoviť taxatívny výpočet noriem verejného poriadku.

13.2. V rozpore s verejným poriadkom sú napr. rozhodcovské rozsudky, ktorých plnenie by zakladalo
trestný čin rozhodcu, znalca alebo tretích osôb; rozhodovanie zaujatým rozhodcom; kolízia s prekážkou
rei iudicatae (rozhodnutej veci) atď.

14. Z obsahu pripojeného rozhodcovského spisu sp. zn. R 131/2023 (ďalej len ,,rozhodcovský

spis“) vyplýva, že žalobca (v rozhodcovskom konaní vystupujúci na strane žalovaného – poznámka
odvolacieho súdu) v rozhodcovskom uznesení zo 17. júla 2023 sp. zn. R 131/2023 (ďalej
len ,,rozhodcovské uznesenie“), ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 18. júla 2023, bol poučený (viď bod
f/ poučenia rozhodcovského uznesenia), že podľa ustanovenia čl. 10 bodu 5., ako aj § 18 ods. 4 ZoRKsa k podanej žalobe môže vyjadriť podaním žalobnej odpovede v lehote 7 dní od ,,obdržania“ žaloby,
a to elektronicky, pričom bol zároveň poučený o náležitostiach žalobnej odpovede s tým, že ak nedoručí
rozhodcovi v lehote určenej rozhodcom žalobnú odpoveď, rozhodca pokračuje v konaní bez toho, aby

považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu.
14.1. Žalobca v rozhodcovskom konaní nedoručil rozhodcovi žalobnú odpoveď, hoc mal právo
v žalobnej odpovedi v zmysle bodu f/ poučenia rozhodcovského uznesenia vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe; uviesť právne výhrady k žalobe (t. j. právnu kvalifikáciu
výhrad s označením konkrétnych právnych predpisov, na ktoré sa odvoláva); namietať neexistenciu

rozhodcovskej zmluvy (doložky), právomoc rozhodcu, zaujatosť rozhodcu; označiť dôkazy, ktoré
navrhuje vykonať na preukázanie svojich tvrdení a zároveň predložiť listinné dôkazy spolu so žalobnou
odpoveďou.
14.2. Keďže žalobca nedoručil rozhodcovi žalobnú odpoveď v lehote 7 dní od doručenia žaloby, dňa
28. júla 2023 bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 1. augusta 2023.

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal znenie článku 5 ods. 5 rokovacieho poriadku, v tejto súvislosti
odvolací súd podotýka, že o znení článku 5 ods. 5 rokovacieho poriadku bol žalobca poučený v bode
d) poučenia rozhodcovského uznesenia s tým, že žalobca v rozhodcovskom konaní nenamietal znenie
článku 5 ods. 5 rokovacieho poriadku.
15.1. Zároveň žalobca v rozhodcovskom konaní bol v zmysle bodu f/ poučenia rozhodcovského

uznesenia poučený o jeho práve podať žalobnú odpoveď k žalobe s konkrétnou lehotou na podanie
žalobnej odpovede (t. j. v lehote 7 dní od ,,obdržania“ žaloby).
15.2. Je nesporné, že žalobca bol v rozhodcovskom konaní nečinný (nepodal žalobnú odpoveď
k žalobe). Nepodania žalobnej odpovede k žalobe odôvodnené žalobcom s poukazom na dovolenkové
obdobie, resp. majúc za to, že nevznikol žiaden záväzok medzi ním a žalovaným (vystupujúcim

vrozhodcovskomkonanínastranežalobcu–poznámkaodvolaciehosúdu),jepodľanázoruodvolacieho
súdu právne irelevantné.
15.3. Pretože žalobca dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona
č. 244/2002 Z. z. nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom, hoc v rozhodcovskom uznesení
bol poučený o jeho práve podať žalobnú odpoveď s uvedeným konkrétnej lehoty na podanie žalobnej

odpovede,pričomžalobcaaninevyužilprávopožiadaťrozhodcuopredĺženielehotynapodaniežalobnej
odpovede (viď bod d/ poučenia rozhodcovského uznesenia), súd prvej inštancie správne postupoval,
keď neprihliadol na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č.
244/2002 Z. z. s poukazom na preklúziu námietok (§ 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z.).

16. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho
námietkami ohľadne rozporu rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
odvolací súd poukazuje na to, že táto námietka je nedôvodná, pretože sa súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku (viď odsek 34.) zaoberal s námietkou žalobcu, pričom nezistil, že by
rozhodcovský rozsudok bol v rozpore s verejným poriadkom, nakoľko v posudzovanej veci nezistil, že

by rozhodcovské rozhodnutie bolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalca alebo svedka alebo by
rozhodcovskému rozsudku bránila prekážka rozhodnutej veci.

17. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní predložil uznesenie OR PZ v Trenčíne, odbor kriminálnej
polície zo 14. augusta 2024 na preukázanie rozporu rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom

Slovenskejrepubliky,odvolacísúdkonštatuje,žeuznesenieORPZzo14.augusta2024satýkaspojenia
trestnej veci podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku (per analogiam) s poukazom na § 18 ods. 1 Trestného
poriadku vedenej pod ČVS: ORP-61/2-VYS-TN-2024 pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona s trestnou vecou ČVS:ORP-399/2/VYS-TN-2024 podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písm. c) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), g) Trestného zákona, a to na spoločné konanie,

ktoré bude vedené na odbore kriminálnej polície OR PZ v Trenčíne pod ČVS:ORP-399/2-VYS-TN-2024.
17.1. Odvolací súd podotýka, že uznesenie OR PZ v Trenčíne, odbor kriminálnej polície zo 14. augusta
2024 o spojení trestnej veci nie je právoplatným odsudzujúcim rozsudkom o vine rozhodcu, preto
v zmysle zásady prezumpcie neviny (in dubio pro reo) podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku nie je
možné z uznesenia OR PZ v Trenčíne, odbor kriminálnej polície zo 14. augusta 2024 vyvodiť, že by

rozhodcovské rozhodnutie bolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu a teda, že by rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky.18. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu, t. j. že žalobca k dohode neprikladal žiadny právny
význam z dôvodu neexistencie akýchkoľvek nárokov, preto nemohol vzniknúť akýkoľvek spor, ktorý by
sa mohol prejednávať pred všeobecným súdom, resp. rozhodcovským súdom, pričom mal za to, že

dohoda je v rozpore s dobrými mravmi a s ústavnými princípmi, odvolací súd podotýka, že žalobca svoje
námietky voči žalobe v rozhodcovskom konaní (t. j. voči nároku uplatnenému v rozhodcovskom konaní)
mal uplatniť v rozhodcovskom konaní, a to v žalobnej odpovedi.
18.1. Skutočnosť, že žalobca dohode a z nej vyplývajúcim nárokom neprikladal žiaden význam,
neznamená, že nárok z dohody nevznikol. Z dohody vyplýva nielen konkrétny záväzok (dlh) žalobcu

(vo výške 5.093,- Eur s príslušenstvom) s odkazom na konkrétne faktúry vrátane splatnosti dlhu, ale
aj vyhlásenie žalobcu, že si dohodu riadne prečítal a zároveň potvrdil, že dohoda je zrozumiteľná
a určitá, vyjadruje jeho skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu, pričom dohoda nie je uzatvorená v tiesni za
nevýhodných podmienok.
18.2. Pokiaľ žalobca vytýkal žalovanému, že sa nevyjadril k základu jeho práva na plnenie, odvolací
súd konštatuje, že predmetom konania bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku. V prípade, ak by

rozhodcovský rozsudok bol súdom prvej inštancie zrušený, súd prvej inštancie by pokračoval v konaní
vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe (§ 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), a teda žalovaný by sa
v tejto fáze konania (po zrušení rozhodcovského rozsudku) mohol vyjadriť k jeho nároku uplatnenému
v rozhodcovskom konaní.
18.3. Odvolací súd (zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje), že v posudzovanej veci nie sú

dôvody ani pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b) zákona č. 244/2002 Z.
z., t. j. pre rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom Slovenskej republiky.

19. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť vrátane závislého výroku

o trovách konania (II. výrok), keďže súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z § 396
ods.1CSPvspojenís§262 ods.1CSP,zktoréhovyplýva:„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
20.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP.
20.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20.3. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa § 255 ods.

1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
20.4. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným

v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnejpomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.