Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322203297
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2322203297.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcov: X. T. S., nar. X.XX.XXXX,

X. Q. S., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom M. V. XX, obaja zast.: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová
470/11, Galanta, proti žalovaným: 1. Q. R., nar. X.X.XXXX, 2. P. R., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom M.
V. XXXX, obaja zast.: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23,
Galanta, o zdržanie sa výstavby novostavby, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 30.8.2022 domáhali
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa výstavby
novostavby rodinného domu „A“ na nehnuteľnosti parc. reg. „C“ č. XXXX/X orná pôda o výmere 447 m2
a novostavby rodinného domu „B“ na nehnuteľnosti parc. reg. „C“ č. XXXX/X orná pôda o výmere 462
m2, zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. M. V., obec M. V., okres X., vedených Okresným
úradom X., kat. odbor, tak ako sú naprojektované v Projekte pre stavebné povolenie vypracovanom
obchodnou spoločnosťou C. W.-T. B..T..Y.., IČO: XX XXX XXX, V. N. XXX/X, XXX XX X., vypracovaného

v 02/2022, zák. č. 2021/106, ktoré spojené územné konanie a konanie o povolení stavby je vedené
stavebným úradom obec M. V. pod č. Y. XXX/XXX/XXXX a náhradu trov konania.

2.Vžalobetvrdili,žesúbezpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľností:parc.reg.„C“č.XXXX/Xzáhrada
o výmere 855 m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 591 m2, parc. reg. „C“
č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 216 m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/XX zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 26 m2, kat. územie M.Á. V., obec M. V., okres X., zapísaných na Liste vlastníctva

č. XXXX, vedených Okresným úradom X., kat. odbor, v podiele 1/1 k celku a na parc. reg. „C“ č. XXXX/
X záhrada o výmere 855 m2 majú dlhodobo postavený fóliovník, ktorým si zarábajú na svoje živobytie.
Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. reg. „C“ č. XXXX/X orná pôda o výmere
462 m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X orná pôda o výmere 447 m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 96 m2, kat. územie M. V., obec M. V.Č., okres X., zapísaných na Liste
vlastníctva č. XXX, vedených Okresným úradom X., kat. odbor, v podiele 1/1 k celku, pričom parcely reg.
„C“ č. XXXX/X a č. XXXX/X sú susediacimi parcelami k parc. reg. „C“ č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov,

a to v celkovej dĺžke 36 m (samotná dĺžka parc. reg. „C“ č. XXXX/X je 43 metrov). V zmysle projektu
pre stavebné povolenie majú žalovaní záujem postaviť na parc. reg. „C“ č. XXXX/X rodinný dom pod
označením RD „A“ a na parc. reg. „C“ č. XXXX/X rodinný dom pod označením RD „B“, pričom RD „A“ a
RD „B“ sú spojené rodinné domy takmer po celej dĺžke susedného pozemku parcely reg. „C“ č. XXXX/Xvovlastníctvežalobcov.Výškarodinnýchdomovbudecca5metrovanajvyššíbodbudevovýške5,26m.
Žalovanísúdlhoročnísusediasožalobcami,atedaveľmidobrevedia,žežalobcoviasaživiapestovaním
kvetín, no i napriek tomu si dali naprojektovať 2 rodinné domy (dvojdom), ktoré svojim umiestnením budú

nad mieru primeranú pomerom tieniť na pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/X, na ktorom pestujú kvetiny,
ktorá činnosť je časťou ich živobytia, pričom takéto tienenie prakticky znemožní pestovanie kvetín, a teda
zabráni výkonu živobytia žalobcov, čím im spôsobí škodu. Poukazovali, že žalovaní im nedali vopred
vedieť, že majú záujem na parc. reg. „C“ č. XXXX/X a parc. reg. „C“ č. XXXX/X postaviť rodinný dvojdom,
a takýmto spôsobom zasiahnuť do dovtedajšieho ich života, obmedziť ich na ňom, t.j. zasiahnuť do

výkonu ich vlastníckeho práva. Až v rámci stavebného konania vedeného stavebným úradom obce M. V.
sa to dozvedeli. Pripúšťajú, že k určitému obmedzeniu ich dovtedajšieho spôsobu života a vlastníckeho
práva tienením môže dôjsť, aj prípadnou výstavbou zo strany susedov, nakoľko žijú v intraviláne obce,
avšak spôsob akým to chcú uskutočniť žalovaní je v rozpore s dobrými mravmi ako aj ust. § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka im hrozí škoda z dôvodu
tienenia nad mieru primeranú pomerom ak sa uskutoční výstavba rodinných domov „A“ a „B“ žalovanými

tak, ako je to uvedené v projekte pre stavebné povolenie podanom žalovanými. Po oboznámení sa so
zámerom žalovaných uskutočniť výstavbu rodinných domov im oznámili, že takto uskutočnená výstavba
tienením zabráni ich dovtedajšiemu spôsobu života a živobytia, zasiahne do ich vlastníckeho práva nad
mieru primeranú pomerom a navrhli riešenie postaviť rodinné domy na protiľahlej strane pozemkov parc.
reg. „C“ č. XXXX/X a parc. reg. „C“ č. XXXX/X (resp. sčasti na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X“), čím

by k tieneniu ich pozemku síce dochádzalo, ale nie až v takom rozsahu ako v prípade pôvodného zámeru
žalovaných, pričom by to neznemožnilo ich živobytie. V rámci stavebného konania (spojené územné
konanie so stavebným konaním) uvedeným argumentovali (formou písomných aj ústnych námietok),
no žalovaní neboli ochotní akceptovať ich námietky a dohodnúť sa, keď zotrvali na svojom pôvodnom
zámere. Stavebný úrad, obec M. V., dňa 28.6.2022 vydal rozhodnutie č. OcÚ XXX/XXX/XXXX, ktorým

žalobcov v súlade s ust. § 137 ods. 2 z. č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
odkázal na podanie žaloby na súd, a to v lehote do 31.8.2022, pričom v takom prípade do doby
právoplatného skončenia veci konanie o povolení stavby začaté na základe žiadosti žalovaných preruší.
Žiadali, aby žalovaní ako stavebníci dali vypracovať svetlo-technický posudok ohľadom dopadu tienenia
na ich pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/X, avšak žalovaní tak doposiaľ neurobili. Žalobca vyhotovil

nákres takéhoto tienenia (vychádzajúc z údajov uvedených na internetovej stránke meteogram.sk o
východe slnka a aj o uhle dopadu slnečných lúčov), a v prípade, ak by sa dané stavby realizovali ako
v projekte pre stavebné povolenie, tak by na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X tienili celé popoludnie,
ak by stavby umiestnili na opačnej strane svojich pozemkov, tak by síce dochádzalo k tieneniu, ale iba
čiastočnému, ktoré by boli ochotní tolerovať, aby im neohrozili živobytie. Žalobcovia na parcele reg.

„C“ č. XXXX/X pestujú kvetiny - letničky, ako aj balkónové kvety, pričom pestovanie začína už koncom
januára (konkrétne 27.01.) výsevom letničiek, následne po cca 4 - 6 týždňoch dochádza k presádzaniu
kvetín a ku kvitnutiu kvetín dochádza po cca ďalších 6 - 10 týždňoch. V rámci tohto procesu od výsevu
až po kvitnutie je jednou z najpodstatnejších podmienok práve slnko, t. j. svetlo a priame slnečné
žiarenie. V zimných a jarných mesiacoch (február až máj) je slnko nízko nad horizontom. Fóliovníky,

resp. samotný pozemok, je orientovaný juhozápadne, t.j. svetlo dostávajú v poobedňajších hodinách z
bočnej strany, kde žalovaní plánujú uskutočniť výstavbu novostavieb rodinných domov „A“ a „B“, čím
by v konečnom dôsledku celodenne tienili na pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/X a rastliny by vôbec
nedostávali denné svetlo. Nedostatok, resp. žiadne priame denné svetlo by malo za následok, že rastliny
sa budú vyťahovať alebo budú tenké a slabé, nebudú kompaktné, budú meškať v kvitnutí, kvalita kvetov

bude nízka a málopočetná, kvetiny stratia žiarivú farbu, nebudú mať dostatočné množstvo pukov, teda
budú nepredateľné. Tiež uviedli, že v týchto mesiacoch sa ešte nedá dostatočne vetrať (vonkajšia teplota
je ešte nízka), vo fóliovníku ostáva vysoká vlhkosť, ktorá sa vyzráža na listoch a ak je nedostatok
denného svetla, tieto listy ostanú vlhké, čo bude mať za následok vznik chorôb. Z uvedeného je zrejmé,
že uskutočnením výstavby rodinného domu „A“ a „B“ tak ako je naprojektované v projekte pre stavebné

povolenie, by dochádzalo k zásahu do ich vlastníckeho práva nad mieru primeranú pomerom, a to
tienením, čo je v rozpore s dobrými mravmi, predpismi o susedských vzťahoch a zároveň by hrozila
reálna škoda (§ 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že na základe jej odôvodnenia nemožno konštatovať samotnú

existenciu žalovaného nároku. Žalobcovia síce namietajú neprimerané tienenie týkajúce sa výlučne ich
pozemku, avšak v žiadnom právnom predpise nie sú uvedené obmedzenia a postupy pri dokazovaní
tienenia vzhľadom na pozemky, resp. záhrady, pričom ani ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka
jednoznačne neoprávňuje žalobcov na taký postup, ktorý by zabránil povoleniu stavby, resp. realizáciistavby, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie (rozsudok NS sp. zn. XSžp/XX/XXXX). Pokiaľ ide o
návrh žalobcov, aby žalovaní umiestnili rodinné domy na protiľahlej strane pozemkov parc. reg. „C“ č.
XXXX/X a č. XXXX/X, resp. z časti na parc. reg. „C“ č. XXXX/X), čím by k tieneniu pozemku žalobcov

dochádzalo v menšom (znesiteľnejšom) rozsahu, uviedli, že majú záujem postaviť rodinné domy pre
svoje deti podľa projektu pre stavebné povolenie tak, aby im bolo zabezpečené pohodlné bývanie
v blízkosti rodičov, predložený projekt bol vypracovaný v zmysle platných legislatívnych predpisov a
noriem, bez úmyslu vytvorenia nepriaznivých a inak nevhodných a nevyhovujúcich podmienok pre
majiteľov susedných pozemkov. Stavebný úrad po prevzatí kompletnej projektovej dokumentácie nemal

žiadne námietky, ktoré by bránili vydaniu stavebného povolenia. Umiestenie rodinných domov v rámci
pozemku vyplýva z architektonických a urbanistických aspektov, čiže rodinné domy sú umiestnené tak,
aby neporušili vzhľad okolitej zástavby a zároveň je dodržaná predpísaná odstupová vzdialenosť 2,0
m od hranice susedného pozemku, aby sa minimalizoval vplyv navrhovanej stavby na vlastnícke práva
majiteľov susedného pozemku. Umiestnenie rodinných domov na druhej strane parcely podľa návrhu
žalobcov by bolo v rozpore s § 4 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z. z., ktorá definuje, že umiestnenie stavby musí

zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie
pohody bývania. Zároveň žalovaní preferujú umiestnenie podľa projektu aj z dôvodu, že takýmto
spôsobom vedia minimalizovať plochu príjazdovej cesty k domom, ktorá je potrebná pre zabezpečenie
prístupu k navrhovaným rodinným domom, a teda ktorá bude tvoriť nevyužiteľnú plochu na iné súkromné
účely. Podľa ich názoru umiestnením rodinných domov podľa predloženej projektovej dokumentácie

dochádza iba k čiastočnému zatieneniu susednej parcely - len záhrady, nie domu či iného objektu, a to
iba v poobedných hodinách, a preto tvrdenie, že domy svojim umiestnením budú nad mieru primeranú
pomerom tieniť žalobcom na ich pozemok v určitom ročnom období, nie je zodpovedajúcim spôsobom
preukázané. Návrh riešenia zo strany žalobcov nemožno považovať za prijateľný, nakoľko zohľadňuje
výlučne záujem žalobcov bez ohľadu na využitie vlastníckeho práva žalovaných (akceptovaním daného

návrhu by bola obmedzená možnosť výstavby a využitie vlastného pozemku). Žalobe vytýkali i to,
že zo žiadneho doposiaľ predloženého dôkazu nebolo preukázané, že výstavbou rodinných domov v
zmysle projektovej dokumentácie by skutočne mohlo prísť k celodennému zatieneniu, keď neexistuje
predpis, ktorý by požadoval preukázanie vplyvu povoľovanej stavby na ornú pôdu (záhradné plochy),
dvor, ani ostatné plochy, a teda nie sú stanovené príslušné kritéria, podľa ktorých by bolo možné

zhodnotiť tienenie dvora vplyvom realizácie projektovanej stavby, pričom nie je možné ani vyhodnotiť
mieru zatienenia. Umiestnenie rodinných domov umožňuje žalovaným, aby výstavbu a následne údržbu
stavby vykonávali zo svojho pozemku a súčasne neobmedzili ani neohrozili výkon vlastníckych práv
na susedných pozemkov. Pokiaľ ide o pohodu bývania, dotknuté pozemky a stavby sa nachádzajú v
zastavanom území obce, kde primárnu funkciu má bývanie v rodinných domoch, a preto nemožno klásť

vyšší dôraz na ochranu podnikania žalobcov na úkor žalovaných. Zároveň poukazovali, že v dostupných
podnikateľských registroch sa nenachádzajú záznamy týkajúce sa podnikania žalobcov. Na základe
vyššie uvedeného žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalobcovia v replike nad rámec argumentácie uvedenej v žalobe uviedli, že chápu zámer žalovaných,

čosatýkavýstavbyrodinnýchdomov,ažetorobiapresvojedeti,akeďžeakákoľvekvýstavbabudetieniť
záhradu aspoň sčasti a sťažovať ich živobytie, žiadali žalovaných, aby predmetnú výstavbu posunuli v
rámci svojho pozemku, čo možné je bez zníženia kvality (pohodlia) bývania a nebolo by to ani v rozpore
s ich záujmami. Žalovaní neuviedli, že by nebolo možné rodinné domy postaviť tak ako to kompromisne
navrhovali, resp. že by nebolo možné postaviť príjazdovú cestu k nim, dôvodili iba tým, že by to bolo

finančne náročnejšie a bola by zväčšená plocha príjazdovej cesty (bola by dlhšia). Rozsudok NS SR č.
k. XSžW. zo dňa 3.6.2014, na ktorý poukazovali žalovaní, sa vzťahuje na inú situáciu. Podľa ich názoru
stavebný úrad nie je oprávnený a povinný skúmať pri vydávaní stavebného povolenia ako jednotlivé
budovy tienia susediace pozemky stavebníka, teda orgánom, ktorý môže dotknutému, poškodenému
subjektu poskytnúť ochranu je súd. V tej súvislosti poukazovali, že súdy majú rozhodovať tak, aby sa ich

rozhodnutím predišlo prípadným ďalším súdnym sporom, ktoré by vyplývali z danej konkrétnej vecnej
stránky, v tomto prípade tienenie susedného pozemku nad mieru primeranú zamýšľanou výstavbou, a
tak sa predišlo aj prípadným nákladom a škodám. Ak by súd prípadne zamietol žalobu z dôvodu, že
posudzovanie miery tienenia nie je podmienkou stavebného konania, tak je tu reálny predpoklad, že
žalobcovia by v takom prípade podali žalobu po uskutočnení výstavby rodinných domov, kde by bolo

tienenie nad mieru primeranú pomerom už konštatované ako fakt, a žalovaní by museli uskutočniť úkony
na nápravu tohto stavu, napríklad aj stavebného charakteru, čo by obnášalo nemalé náklady, ako aj
nahradiť žalobcom vzniknutú škodu.5. Žalovaní v duplike nad rámec argumentácie uvedenej vo vyjadrení k žalobe uviedli, že je
nepravdivé tvrdenie žalobcov, že orientáciou predmetných rodinných domov vzhľadom na svetové
strany bude dochádzať takmer k celodennému tieneniu na pozemok žalobcov s poukazom na záver

svetlotechnického posudku vplyvu novostavby RD na susedný pozemok zo dňa 6.4.2023 spoločnosti
P., B.. B. T..Y.., podľa ktorého nedôjde vplyvom navrhovanej novostavby dvoch rodinných domov ku
prekročeniu maximálnej prípustnej hodnoty ekvivalentného uhla tienenia podľa požiadaviek STN 73
0580-1 Denné osvetlenie budov - časť 1 - základné požiadavky. Zároveň z neho vyplýva, že zatienenie
preslneniasavzáhradáchaninanezastavanýchparceláchneposudzujeajedinávonkajšiaplocha,ktorá

sa z hľadiska preslnenia posudzuje je plocha ihriska materskej školy. Umiestnením rodinných domov
dochádza iba k čiastočnému zatieneniu susednej parcely, a to iba v poobedných hodinách, čo je v
zastavanej časti obce normálnym javom.

6. Na pojednávaní konanom dňa 23.11.2023 právny zástupca žalobcov zotrval na skutkovej a právnej
argumentácii uvádzanej v skorších písomných vyjadreniach a mal za to, že uskutočnením výstavby

rodinných domov špecifikovaných v žalobe by došlo k tieneniu nad mieru primeranú pomerom zo strany
žalovanej na pozemku žalobcov, ktorí na predmetných pozemkoch uskutočňujú poľnohospodársku
výrobu vo forme pestovania kvetín, pre ktoré je najdôležitejšie obdobie január - apríl, pričom znaleckým
posudkom č. 10/2023 zo dňa 21.10.2023, vypracovaným J.. Š. L., bolo preukázané, že v určitých
časových obdobiach počas dňa (presne špecifikovaných v znaleckom posudku) dochádza k 100%

tieneniu v objektoch nachádzajúcich sa na dotknutom pozemku žalobcov, čo do značnej miery
znemožňuje plnohodnotné uskutočňovanie poľnohospodárskej výroby tak ako tomu bolo doposiaľ. Z
relevantných ustanovení nevyplýva, že by muselo ísť už o skutočné tienenie, teda že predmetné budovy
užmusiaskutočnestáťatieniť,aleuvádzasalenvšeobecnáformuláciapovinnostizdržaniasavšetkého,
čím sa nad mieru primeranú pomerom obťažuje, čo zahŕňa aj situáciu, aby sa nadmernému tieneniu

zabránilo. Ak je potom s ohľadom na listiny týkajúce sa samotnej výstavby možné vyvodiť záver, že
ak sa podľa projektov uvedené stavby postavia, rozsah tienenia je takého rozsahu, že ho je možné
považovať za rozsah nad mieru primeranú, tak podaná žaloba je dôvodná. K aplikácii ust. § 417 ods.
2 Občianskeho zákonníka uviedol, že v dôsledku tienenia, v rozsahu podľa znaleckého posudku, by
bolo znemožnené uskutočnenie poľnohospodárskej výroby zo strany žalobcov, a teda samotná škoda

by spočívala v tomto následku.

7. Na pojednávaní konanom dňa 23.11.2023 právny zástupca žalovaných zotrval na skutkovej a
právnej argumentácii uvádzanej v skorších písomných podaniach. Žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu,
že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o tom, že by budúca stavba rodinných domov spôsobila stav,

kedy by dochádzalo k tieneniu na ich pozemok v rozsahu nad mieru primeranú pomerom. Poukazoval
tiež, že výkon práv a povinnosti žalobcov nemôže neprimerane zasahovať do práv a povinností
žalovaných, ktorí majú v záujme využiť pozemok v ich vlastníctve, v súlade s právnymi predpismi na
stavbu bývania pre svoje deti, keď žalobcovia nepreukázali, že majú na výkon podnikania povolenie.
Budúce stavby sú naprojektované v súlade s platnými legislatívnymi a stavebnými normami. Žalobcovia

namietajú výlučne tienenie ich pozemku, a nie tienenie stavby, pričom nič neoprávňuje žalobcov na
taký postup, ktorý by zamedzil povolenie k stavbe. Závery predloženého znaleckého posudku nemožno
považovať za relevantné pre rozhodnutie súdu. Zo záveru odborného posudku spoločnosti P. zo dňa
6.4.2023 vyplynulo, že na základe posúdenia denného osvetlenia v najkritickejšie položených bodoch
nezastavanej parcely nedôjde vplyvom navrhovanej novostavby rodinných domov k prekročeniu k

maximálnej prípustnej hodnoty ekvivalentného uhla tienenia, zároveň autorizovaný stavebný inžinier v
súlade s judikatúrou potvrdil, že zatienenie preslnenia sa v záhradách, ani na nezastavaných parcelách
neposudzuje. Žalobný návrh týkajúci sa zdržania stavby je nevykonateľný, nakoľko nie je ani dôvodne
časovo ohraničený. K prípadnej aplikácií ust. § 417 ods. 2 OZ uviedol, že žalobcom ujma nevzniká,
keďže doposiaľ nepredložili žiadne povolenie ohľadom podnikateľskej činnosti alebo poľnohospodárskej

činnosti.

8. K tejto argumentácii právny zástupca žalobcov uviedol, že poľnohospodárska výroba nie je živnosťou,
ani nepodlieha žiadnej povoľovacej činnosti zo strany žiadneho úradu vo vzťahu k fyzickej osobe, pričom
žalovaní potvrdili, že poľnohospodárskej výrobe vo forme pestovania kvetín sa žalobcovia venovali. V

súvislosti s právnou argumentáciou ohľadom tienenia poukazoval, že žalobcovia svoj nárok uplatňujú
a odôvodňujú v súlade s ustanoveniami občianskeho práva, ktoré samotné tienenie vníma inak ako
stavebné predpisy.9. Právny zástupca žalovaných k uvedenému dodal, že pokiaľ žalobcovia vykonávajú poľnohospodársku
činnosť, ktorá je ich živobytím, mali by byť minimálne zapísaní v registri týkajúcom sa týchto
poľnohospodárskych roľníkov.

10. Podľa ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad

mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

11. Podľa ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa

domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

12. Podľa ust. § 137 ods. 1 z č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie
dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastných alebo iných práv k pozemkom a

stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej
moci.

13. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo
jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len

v podstate inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa
povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší (§ 137 ods. 2 Stavebného
zákona).

14. Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom

orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže
si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodne o veci (§ 137 ods. 3 Stavebného zákona).

15. V prejednávanej veci sa žalobcovia v 1. a 2. rade podanou žalobou domáhali, aby súd uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa výstavby novostavby rodinného domu „A“ a novostavby

rodinného domu „B“ tak ako sú naprojektované v Projekte pre stavebné povolenie vypracovanom
obchodnou spoločnosťou C. W.-T. B..T..Y.., IČO: XX XXX XXX, V. N. XXX/X, XXX XX X., vypracovaného
v 02/2022, zák. č. 2021/106, ktoré spojené územné konanie a konanie o povolení stavby je vedené
stavebným úradom obec M. V. pod č. Y. XXX/XXX/XXXX, na nehnuteľnostiach tak ako sú špecifikované
v žalobe, pričom uplatnený nárok odôvodňovali skutkovo tým, že takto uskutočnená výstavba tienením

zabráni ich dovtedajšiemu spôsobu života a živobytia, zasiahne do ich vlastníckeho práva nad mieru
primeranú pomerom, keď v rámci územného konania podali námietky a stavebný úrad, Obec M. V.,
vydal rozhodnutie, ktorým žalobcov odkázal na podanie žaloby v lehote do 31.8.2022. Tiež uviedli, že
z dôvodu tienenia nad mieru primeranú pomerom, ak sa uskutoční výstavba rodinných domov tak ako
je to v projekte žalovaných, im jednoznačne hrozí škoda.

16. Medzi stranami neboli sporné skutkové tvrdenia, že strany sporu sú bezpodieloví spoluvlastníci
bezprostredne susediacich nehnuteľností v katastrálnom území M. V., obec M. V., okres X.. Rovnako
nebolo sporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade dňa 1.6.2022 na stavebný úrad doručili písomné námietky
proti osadeniu stavby (č. l. 14) a dňa 27.6.2022 aj ústne do zápisnice z priebehu stavebného konania

(č. l. 5), pričom s jej umiestnením nesúhlasili. Taktiež nebolo sporným, že Obec M. V. ako príslušný
stavebný úrad svojim rozhodnutím zo dňa 28.6.2022 č. Y. XXX/XXX/XXXX odkázal účastníkov konania
(žalobcov v 1. a 2. rade) na súd a konanie prerušil.

17. Spornou otázkou v konaní bolo, či výstavbou rodinných domov podľa projektovej dokumentácie

dôjde k obmedzeniu užívania nehnuteľností žalobcov, keďže žalobcovia tvrdili, že umiestnením stavby
vzhľadom na svetové strany bude dochádzať takmer k celodennému tieneniu ich pozemku, ktorý
dlhé roky užívajú na pestovanie kvetov, príp. ku vzniku škody v dôsledku uvedeného, čo žalovaní
popierali a tvrdili, že umiestenie rodinných domov v rámci pozemku vyplýva z architektonických aurbanistických aspektov, čiže rodinné domy sú umiestnené tak, aby neporušili vzhľad okolitej zástavby
a zároveň je dodržaná predpísaná odstupová vzdialenosť 2,0 m od hranice susedného pozemku,
aby sa minimalizoval vplyv navrhovanej stavby na vlastnícke práva majiteľov susedného pozemku.

S poukazom na záver svetlotechnického posudku P., B.. B. T..Y.. zo dňa 6.4.2023 spoločnosti ich
obrana spočívala ďalej v tom, že vplyvom navrhovanej novostavby dvoch rodinných domov nedôjde
ku prekročeniu maximálnej prípustnej hodnoty ekvivalentného uhla tienenia podľa požiadaviek STN
73 0580-1 Denné osvetlenie budov - časť 1 - základné požiadavky, keď zatienenie preslnenia sa
v záhradách ani na nezastavaných parcelách neposudzuje a umiestnením rodinných domov podľa

projektovej dokumentácie dochádza iba k čiastočnému zatieneniu susednej parcely, a to iba v
poobednýchhodinách,čojevzastavanejčastiobcenormálnymjavom.Taktiežpopierali,žebyžalobcom
vznikala ujma, keďže nepredložili žiadne povolenie ohľadom podnikateľskej alebo poľnohospodárskej
činnosti.

18. Ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka obsahuje právnu úpravu tzv. susedských vzťahov,

ktoré vznikajú medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Imisiami sa spravidla rozumie prenikanie
účinkov činnosti konanej na jednej nehnuteľnosti na nehnuteľnosť druhú. Vlastník neužíva cudziu
nehnuteľnosť, ale účinok jeho činnosti na nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve sa prejavuje na cudzej
nehnuteľnosti. Imisiou je teda podľa platného práva obťažovanie iných vlastníkov účinkami vzniknutými
v dôsledku užívania vlastnej veci. Imisia je objektívna kategória a nezávisí na zavinení vlastníka, pričom

obťažovanie imisiami je významné vtedy, keď je nad mieru primeranú pomerom. Ochrana proti imisiám
nie je preventívna, ale je represívna, tzn. že žalobou podľa ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa možno brániť len vtedy, ak nastal škodlivý účinok.

19. Ustanovenie § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka o odvrátení konkrétnej hroziacej škody je

špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré vychádza z toho, že
každý, teda aj ohrozený, je povinný zakročiť proti hroziacej škode. V prípade vážneho ohrozenia sa
ohrozenémupriznávaprávodomáhaťsanasúdevhodnéhoaprimeranéhoopatreniasmerujúcehotomu,
aby hroziace nebezpečenstvo bolo odvrátené. Žaloby podľa ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka
slúžia na poskytnutie preventívnej ochrany, pričom musí byť preukázané, že v dobe rozhodovania súdu

existuje vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku, nie je však predpokladom, že ku škode už došlo,
ani nie je potrebné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody, postačí, ak ide zatiaľ len
oohrozenie,avšakvážne,vdôsledkuktoréhovzniknevbudúcnostiškoda.Nestačítedalenobťažovanie,
alebo hrozba menej vážnej škody.

20. Z citovaných zákonných ustanovení stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad môže účastníka
stavebného konania odkázať na súd len s takými námietkami, ktoré prekračujú rozsah právomoci
stavebného úradu.

21. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané (a nebolo to medzi stranami ani sporné), že škodlivý

účinok imisií na vlastníctvo žalobcov ešte nenastal. Súd má za to, že v danom prípade nemôže ísť o
žalobu podľa ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože tá je prípustná, len ak k zásahu už
došlo, čo nie je daný prípad. Za primerané a vhodné opatrenie na odvrátenie hroziacej vážnej škody v
zmysle ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno podľa názoru súdu považovať ani uloženie
len všeobecnej povinnosti zdržať sa výstavby na konkrétnych pozemkoch, ktorá by mohla v budúcnosti

spôsobovať obťažovanie susediaceho pozemku, keďže žalobcami požadovaná povinnosť stavebníkovi
vyplýva priamo zo zákona z ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto nie je dôvod, aby takúto
všeobecnú povinnosť žalovanému navyše ukladal aj súd. Navrhovaný petit je iba všeobecný, a teda
aj nevykonateľný. V prejednávanej veci žalobcovia podali žalobu na súd, nakoľko ich na to odkázal
stavebný úrad. Takýto postup stavebného úradu však nebol správny, keďže to, čoho sa žalobcovia

podanou žalobou domáhajú, teda posúdenia vplyvu plánovanej výstavby na susediaci pozemok, je
otázkou stavebno-technického charakteru, resp. patrí k všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu, s ktorými sa musí vysporiadať stavebný úrad sám (čo napokon vyplýva i priamo z rozhodnutia
stavebného úradu č. OcÚ XXX/XXX/XXXX zo dňa 28.6.2022).

22. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, súd žalobu zamietol.

23. Ďalšie argumenty strán sporu považoval súd pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne dopodrobna zaoberať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, akoaj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú
strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady, v odôvodnení hodnotil to, čo malo pre rozhodnutie
veci podstatný význam.

24. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcom v 1. a 2. rade podľa
ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky), keďže boli v spore v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať, ani ich strany netvrdili
(§ 257 C.s.p.). O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.