Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7521010006
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7521010006.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. októbra
2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Mestského
súdu Košice zo dňa 18.3.2024, sp. zn. K3-4T/1/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Košice sp.zn. K3-4T/1/2021 zo dňa 18.3.2024 bol obžalovaný A. B. podľa
§ 285 písm. a/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora Košice - okolie sp. zn. 2 Pv
549/19 zo dňa 7.1.2021 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného
činiteľapodľa§326ods.1písm.a/,písm.c/Trestnéhozákonaaprečinporušovaniapovinnostiprispráve

cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že

vo C. B., okres D. - E., dňa 10.12.2018 ako starosta obce C. B. v rozpore s ustanovením § 96
zákona č. 503/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydal rozhodnutie č.
603(614)/2018 zo dňa 10.12.2018, ktorým zrušil rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania
na vymáhanie daňového nedoplatku na miestnych daniach vo výške 2.046,94 € a príkaz na blokovanie

všetkých účtov daňového dlžníka obce C. B. do výšky daňového nedoplatku a to na svoju vlastnú osobu
č. 602/2018 zo dňa 7.12.2018, čím na škodu obce C. B. znemožnil vymoženie pohľadávky obce vo
výške 2.046,94 €, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 1, ods. 5 a § 88 ods. 4 zákona č. 563/2009 o správe
daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň sebe ako verejnému činiteľovi od 12.12.2018
až doposiaľ zadovážil neoprávnený prospech v podobe neobmedzeného nakladanie s finančnými
prostriedkami na svojich účtoch č.XXXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXXX/XXXX

a XXXXXXXXXX/XXXX vedených v F. F. G., čím obci C. B. spôsobil škodu vo výške 2.046,94 €,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch podaného odvolania
poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd sa pokúsil zabezpečiť písomné vyhotovenie daňového

výmeru spolu s doručenkou o exekúcii, k čomu zaviazal prokurátora a opatrovníčku, avšak bezúspešne
z dôvodu, že predmetnými listinnými dôkazmi disponuje výlučne obžalovaný a obec C. B.. Obec
C. B. bola vyzvaná, aby predmetnú listinu predložila, avšak zo správy z dňa 2.2.2024 vyplýva, že
daňovým výmerom nedisponuje. Paradoxnou bola skutočnosť, že samotná správa z obce bola zaslaná
prostredníctvom obhajkyne obžalovaného, čo dotvára absurdný charakter veci a vzbudzuje skutočne
dôvodné pochybnosti o tom, či obec (ktorého je starostom v súčasnosti obžalovaný) listinné dôkazy

vôbec mienila do trestného konania predložiť, aj keď nimi disponuje. K samotnému daňovému výmeru
- ako listinný dôkaz je nutné uviesť, že tento je nepodstatný pre posúdenie trestnosti skutku. Dôležitouje vedomosť obžalovaného o začatí exekúcii voči jeho osobe. Vo vzťahu k fyzickej absencii listinného
dôkazunemôžeúmyselnáskartácia,zničeniealebonepredloženiezakladaťbeztrestnosťobžalovaného,
pokiaľ z ďalších a nadmieru relevantných dôkazov logicky vyplýva jeho existencia. Vydanie písomného

vyhotovenia daňového výmeru spolu s doručením exekučnej výzvy obžalovanému totiž preukazuje celý
rad nepriamych dôkazov. Obžalovaný nikdy (a to nielen v trestnom konaní) nepoprel ani nespochybnil
doručenie týchto listín do jeho rúk, resp. jeho nevedomosť, čo je preukázané z následku a právnych
účinkov, ktoré vyvolali udalosti, ktoré obžalovaný dňa 10.12.2018 sám vyvolal a vykonal. V prvom rade
je potrebné poukázať na čísla rozhodnutí obce, ktoré chronologicky na seba nadväzujú - č. 602/2018

rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, č. 603/2018 rozhodnutie o ukončení daňového
exekučného konania. Je evidentné, že samotný obžalovaný číselne nadviazal na rozhodnutie č.
602/2018,ktorémuselobyťvydanébezprostrednepredtým,akobolopridelenénáslednéporadovéčíslo.
Vprípade,akbytomutaknebolo,číslarozhodnutíbyboliodlišnéanemohlibyťsúvisiacevdanejčíselnej
forme. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že k takémuto právnemu úkonu zo strany obžalovaného
nemohlo dôjsť bez súhlasu obecného zastupiteľstva. Je nesporné, že obžalovaný obišiel tento postup,

ktorý bol daný z titulu vnútornej smernice obce C. B. H. X/XXXX. Je tiež vylúčené, aby obžalovaný nemal
vedomosťozačatíexekučnéhokonaniaskrzúkony,ktorévykonalvprvýdeňzvoleniadofunkciestarostu
obce. Aby vôbec zabránil vymáhaniu daňového dlhu, musel mať priamu vedomosť o vedení konania.
To znamená, že pri vydaní rozhodnutia č. 603/2018, ktoré podpísal, deklaroval správnosť rozhodnutia
č. 602/2018 zo 7.12.2018, ktorý poukazuje na právoplatné a vykonateľné rozhodnutia č. 1510035615

zo dňa 5.5.2015 a č, 1710035615 zo dňa 19.12.2017. Úmysel neuhradiť vyrubený daňový záväzok voči
obci bol daný od počiatku, ako nastúpil do funkcie starostu. Najneskorším „preukázateľným“ dňom, kedy
sa obžalovaný dozvedel o začatí daňovej exekúcie je deň, kedy bolo vydané rozhodnutie č. 603/2018,
teda 10.12.2018. Táto skutočnosť logicky nahrádza absenciu dôkazu, ktorý je v súčasnosti nemožné
získať a zároveň vylučuje domnienku jeho neexistencia Ako to vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu,

prvostupňový súd sa mal dostatočne vysporiadať s doručením exekučnej výzvy povinnému náležite tak,
aby z neho bolo evidentné, z akej skutočnosti uvedený záver vyplýva. To znamená, že a priori nevyslovil
podmienku zabezpečiť dôkaz iba v jeho listinnej podobe, ale potrebu náležite zdôvodniť, prečo by ho
bolo možné v prípade jeho absencie považovať za overený aj na základe nepriamo zdokumentovaných
listín alebo iných dôkazov. Nespochybniteľný predpoklad existencie daňových výmerov v konečnom

dôsledku verifikuje aj samotný akt splatenia daňového dlhu zo strany obžalovaného, ku ktorému by
za opačných okolností ani de facto nemohlo dôjsť. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný deklaroval
vykonateľnosť daňových výmerov a nenamietal ich ani dodatočne pri dohode o uznaní dlhu zo dňa
7.1.2020. Ďalším podstatným je aj výsluch svedka I. J. – bývalý starosta obce, ktorý začal s výkonom
daňovej exekúcie. Vyššie uvedené dôkazy jasne potvrdzujú, že exekučný titul a daňová exekučná výzva

boli vydané a najmä doručené obžalovanému. Ak by k tomu nedošlo, tento by nemal vôbec založený
dôvodvydávaťrozhodnutiezodňa10.12.2018.Otázkaplatnostiprávnehoúkonuvtrestnomkonanímusí
byt' riešená v prípade, ak to má vplyv na naplnenie formálneho znaku skutkovej podstaty trestného činu.
Preto je zarážajúce, že súd na jednej strane neakceptuje existenciu dokladov, ktoré svojou platnosťou
a vykonateľnosťou vyvolávajú konkrétne právne účinky, ktorými sa všetky subjekty následne riadili a na

strane druhej akceptuje uznanie záväzku a zaplatenie dlhu, teda analogicky vyplatenie škody v zmysle
trestnoprávnych kódexov. K samotným daňovým výmerom je nutné uviesť, že tieto boli vydané aj iným
obyvateľom, ktoré si súd mohol v tejto súvislosti od obce vyžiadať a porovnať s evidenciou, z ktorej
by rovnako mohli byť zrejmé časové a registračné podobnosti. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol,
aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok samosudcu Mestského súdu Košice sp. zn.

K3-4T/1/2021 z 18.3.2024 a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Z vyjadrenia obžalovaného k podanému odvolaniu prokurátora odôvodneného prostredníctvom
obhajkyne vyplýva, že obžalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom
prvostupňového súdu, ktorým podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby

okresného prokurátora. Obžalovaný sa nedopustil žiadneho trestného činu ani protiprávneho konania.
Prokurátor poukazuje a zvýrazňuje ničím nepodložené úvahy a myšlienkové pochody, ktoré v rámci
samotného konania ani žiadnym spôsobom nedokázal. Je nutné uviesť, že prokurátor bol počas celého
súdnehokonaniaabsolútnenečinný–ničnepredkladal,ničímneargumentovalaničnepožadovaldoplniť
(vrátane dôkazov) pričom v odvolacom konaní uvádzal „nové dôkazy“. Argumenty prokurátora uvádzané

v odvolaní o údajnom úmysle obžalovaného sú ničím nepodložené úvahy. Obhajoba má za to, že úmysel
musí byť jasne a zrozumiteľne preukázaný – ide o naplnenie subjektívnej stránky trestného činu, k čomu
však nedošlo. Prokurátorom uvádzané skutočnosti, že predmetné listiny – dôkazy, ktoré nie je možné
získať sú zapríčinené skutočnosťou, že obžalovaný je v súčasnosti starostom obce. Ide o podprahovépodsúvanie nezákonných tvrdení, navyše ak obžalovaný ako starosta (starosta obce je samostatný
štatutárny orgán – a nie je žiadny člen orgánov) je daný predpoklad (z čoho vyvodil tento záver nevedno
a teda nedá sa na to vôbec konkrétne reagovať, len tým, že všetkou potrebnou dokumentáciou od roku

2019 disponoval a policajti si ju osobne zobrali z obecného úradu !!!), že nebudú súdu k nahliadnutiu
nikdy vydané (ide o zjavné porušenie akýchkoľvek zásad trestného konania, keď sa podsúva dokonca
v tomto štádiu – keď bol prokurátor viac ako 6 rokov nečinný, že by obžalovaný mal niečo odmietnuť)“.
Opakovane a od počiatku zastáva názor, že v danom prípade ide o „pomstu“ a snahu odstrániť starostu
z funkcie starostu obce zo strany bývalého neúspešného kandidáta na starostu obce J. v komunálnych

voľbách.Okresnýprokurátorbymaldôslednerešpektovaťprávnuúpravunaúsekumiestnychdaní,ktorá
určuje a stanovuje obligatórne postupy pri realizácii exekučného konania. Podľa judikatúry Najvyššieho
súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR a ustálenej rozhodovacej činnosti súdov platí, že ak nie sú
splnené zákonné podmienky na začatie exekučného konania, potom nemožno exekučné konanie ani
začať. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je úplne zrejmé, že prokurátor úmyselne tieto skutočnosti
zatajil a naopak poukazuje, že „rozhodnutia svojou platnosťou a vykonateľnosťou vyvolávajú konkrétne

právne účinky“ a pritom ich počas celého konania na úrovni vyšetrovania a ani na súde nepredložil do
spisu.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie mestského súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto

právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav, na právny rozbor
a právny záver mestského súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok mestský súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že mestský súd už raz vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa
22.5.2023podsp.zn.K3-4T/1/2021,kedyuznalobžalovanéhoA.B.zavinnéhoztamuvedenéhoskutku,
ktorý kvalifikoval ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, písm.

c/ Tr. zák., a prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zák., za čo mu uložil podľa § 326 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., §
38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný peňažný trest vo výmere 600,-
eur. Podľa § 57 ods.3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu mu uložil náhradný
trest OS 6 mesiacov.

Na základe podaného odvolania obžalovaným odvolací súd uznesením 7To 70/2023 zo dňa 24.11.2023
podľa § 321 ods.1 písm. b/, c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.1 Tr. por.
vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V zrušujúcom
uznesení odvolací súd upriamil pozornosť na zabezpečenie dôkazov, konkrétne ”daňový výmer”, ktorý

je exekučným titulom a na základe doplneného dokazovania následne vo veci zákonným spôsobom
rozhodnúť.

Okresný súd postupoval dôsledne v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, doplnil
dokazovanie a na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré boli v konaní zabezpečené rozhodol

tak, že obžalovaného oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr. por. zo skutku tam uvedeného pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Obžalovaný A. B. v prípravnom konaní využil svoje právo a nevypovedal. Následne na hlavnom
pojednávaní uviedol, že mu bola doručená daňová exekučná výzva. Následne potom čo sa ujal funkcie
starostu si urobil prehľad daňových dlžníkov obce a zistil, že bývalý starosta inicioval daňové konanie

len voči jeho osobe. Jednalo sa o čiastku vo výške 2.046,- EUR.

Svedok I. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že počas doby ako bol starostom obce evidoval dlžníkov
s tým, že jedným bol aj obžalovaný z dôvodu, že dlhodobo neplatil daň z nehnuteľnosti ako samostatne
hospodáriaci roľník. Svoju povinnosť si neplnil dlhodobo a to aj napriek opakovaným výzvam. V roku

2018 začal exekučné konanie voči trom dlžníkom a jedným bol aj obžalovaný. Týmto postupom
využil svoju právomoc. Následne dňa 11.12.2018 ukončil funkčné obdobie starostu a prostredníctvom
infozákona zistil, že exekúcia vedená voči obžalovanému bola zrušená 13.12.2018.

Svedkyňa K. L. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ako odborný referent obce Veľká Lodina má
vedomosť, že obžalovaný svoj daňový nedoplatok uhradil v celej výške.

Svedkyňa D. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že po nástupe obžalovaného do funkcie starostu obce
jej obžalovaný predložil potvrdenie z banky, kde bolo uvedené, že exekučné konanie sa ruší. Následne
osobne zapísala do registratúrneho denníka rozhodnutie o zastavení exekúcie.

Svedok L. M. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o exekúcii vedenej proti obžalovanému sa dozvedel
pri výsluchu na polícii. K samotnému zastaveniu exekučného konania nevedel uviesť žiadne konkrétne
skutočnosti.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por.,

konkrétne rozhodnutie o začatí exekučného konania vydaného obcou Veľká Lodina pod. č. 602/2018
na vymáhanie daňového nedoplatku vo výške 2.046,92 EUR a daňovú exekučnú výzvu č. 607/2018 zo
dňa 10.12.2018 voči obžalovanému.

Odvolací súd v kontexte s vyššie uvedenými skutočnosťami upriamuje pozornosť na relevanciu

daňového výmeru, ktorý je exekučným titulom, ktorý objektivizuje začatie exekučného konania voči
konkrétnej – povinnej osobe. Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného
titulu a to vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, pričom dňom vydania
rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je právoplatné rozhodnutie, voči
ktorému nie sú prípustné opravné prostriedky.

Na strane druhej, krajský súd konštatuje, že absencia najdôležitejšieho dôkazu ”Rozhodnutie”
o vyrubení dane je dôkaz, bez ktorého nie je možné konštatovať, že daňový dlžník si nesplnil svoj
dlh ale ani to, že daňový dlh vznikol. Súd tak nemá hmotnoprávny podklad svedčiaci o nezaplatení
splatnej dane. S poukazom na vyššie uvedenú skutočnosť, že procesná strana – prokurátor nepredložil

relevantnú listinu, a to ani po doplnení dokazovania, odvolací súd nemal inú možnosť ako odvolanie
prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.