Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by JUDr. Karol Krochta
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/6/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201346
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8524201346.1
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v spore žalobcu: PIENINY RESORT s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01
Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 821 063, právne zastúpený: PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO,
s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 453 785, proti
žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO:
30 807 484, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa vymáhania pohľadávky voči žalobcovi v sume 9.515,90 eura
na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa - Upovedomenie o začatí výkonu
exekúcie zo dňa 29.07.2024, číslo konania 0627913102024, do právoplatnosti rozhodnutia Správneho
súdu v Košiciach v konaní o správnej žalobe vedenej pod sp. zn. 6Sas/22/2024.
II. Žalovaný je p o v i n n ý prikázať banke A., B., odblokovať peňažné prostriedky na účte žalobcu
IBAN: C., a to do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že
o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.
IV. P o u č u j e žalovaného, že na Okresnom súde Stará Ľubovňa môže podať proti žalobcovi žalobu
o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa
15.11.2024 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa vymáhania pohľadávky voči
žalobcovi v sume 9.515,90 eura na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa -
Upovedomenie o začatí výkonu exekúcie, zo dňa 14.08.2024, číslo konania 0627913102024; povinnosti
prikázať banke A., B., odblokovať peňažné prostriedky na účte žalobcu IBAN: C., a to do troch dní odo
dňa doručenia tohto uznesenia; ako aj náhrady trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých rozhodne súd
samostatným uznesením.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa 11.06.2024 Sociálna
poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa, ako prvostupňový orgán, vydala Rozhodnutie č. 3110482524,
ktorým podľa § 144 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 152a ZoSP a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod
ZoSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z. predpísala poistné za obdobie február 2024, marec 2024 a
apríl 2024. Žalobca uhradil poistné za obdobie marec 2024 a apríl 2024. Neuhradenú pohľadávku za
obdobiefebruár2024spoluvovýške9.515,90eurzačalžalovanývymáhaťprostredníctvomexekučného
konania, ktoré vedie on sám. Proti Upovedomeniu o začatí exekúcie zo dňa 14.08.2024 podal žalobca
dňa 28.08.2024 odvolanie, ktoré druhostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 09.10.2024 v konanívedenom pod č. 0627913102024 zamietol. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 14.08.2024
žalobca zároveň podal všeobecnú správnu žalobu na Správnom súde v Košiciach, v rámci ktorej podal
v zmysle § 185 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku návrh na priznanie
odkladného účinku predmetnej správnej žaloby.
3. Podľa názoru žalobcu je v danej veci zásadné, že pohľadávka Sociálnej poisťovne je vymáhaná
na základe Upovedomenia zo dňa 14.08.2024 o začatí vymáhania pohľadávok vydaného pod č.
0627913102024. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka Sociálnej poisťovne vo výške 9.515.90 eur
vznikla z titulu poistného a príspevkov za mesiac február 2024, ide o pohľadávku, ktorá mala byť
v zákonom stanovenej lehote prihlásená do reštrukturalizácie dlžníka - žalobcu. Žalobca poukázal
na § 121 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), podľa ktorého sa
prihláška podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od
povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa
použije primerane. Predmetnú pohľadávku vo výške 9.515,90 eur považuje žalobca za nevymožiteľnú
a v prípade, že by ju Sociálna poisťovňa vymohla, žalobcovi by vznikla škoda. Žalovaný vymáhaním
pohľadávky na základe Upovedomenia zo dňa 14.8.2024 obchádza ustanovenie § 120 ods. 2 ZKR
a s tým súvisiacu povinnosť prihlásiť pohľadávku vyjadrenú v § 120 ods. 1 ZKR v reštrukturalizačnom
konaní žalobcu, pričom si preukázateľne nesplnil povinnosť prihlásiť pohľadávku v reštrukturalizačnom
konaní v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný tým porušil ústavné právo žalobcu garantované v čl. 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
4. Podľa názoru žalobcu sú osvedčené všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia
ako nevyhnutného prostriedku na dočasnú úpravu práv a povinností medzi účastníkmi konania,
nakoľko bez zásahu takéhoto inštitútu bude dochádzať k obchádzaniu zákona a zexekvovaniu
finančných prostriedkov zo strany žalovaného, na ktoré nemá zákonný nárok. Neodkladné opatrenie
je nevyhnutné aj z toho dôvodu, že žalobcovi je znemožnené zostaviť reštrukturalizačný plán v rámci
reštrukturalizačného konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 88R/2/2024, v ktorom
bolo rozhodnuté o jeho začatí uznesením zo dňa 04.03.2024. Reštrukturalizačné konanie sa začalo dňa
09.03.2024 a reštrukturalizácia bola povolená dňa 06.06.2024.
5. Za relevantnú pre posúdenie charakteru pohľadávky a jej uplatnenia v reštrukturalizačnom konaní
v zmysle ust. § 120 ods. 2 ZKR považuje žalobca otázku vzniku pohľadávky. Žalobca zastáva názor,
že v danom prípade je rozhodujúci moment vzniku pohľadávky v zmysle § 120 ods. 2 ZKR a nie
splatnosť týchto pohľadávok, ako to uvádza žalovaný. Splatnosť poistného a povinných príspevkov nie
je možné stotožňovať s okamihom vzniku pohľadávky, nakoľko samotný vznik pohľadávky predchádza
jej splatnosti. Zdôraznil, že pre určenie vzniku pohľadávky v danom prípade je rozhodujúci okamih, keď
bol žalobca prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku, nie okamih splatnosť pohľadávky. V zmysle
§ 142 ods. 1 ZoSP sa poistné platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny
mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Pohľadávka žalovaného na poistnom a povinných
príspevkoch za mesiac február 2024 vznikla dňa 01.03.2024. Na rozdiel od vzniku, splatnosť predstavuje
dobu, do ktorej mal žalobca pohľadávku Sociálnej poisťovne z titulu poistného a príspevkov na mesiac
február 2024 uhradiť bez toho, aby sa dostal do omeškania. Poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn.: 1Sžo/5/2014, 2Obdo/33/2020, rozhodnutie Ústavného súdu SR z 29. júla 2015, sp. zn.
II. ÚS/444/2015, dôvodovú správu k ustanoveniu § 120 ods. 2 zákona č. 377/2016 Z. z. a rozhodnutie
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Sa/10/2021 zo dňa 18.08.2021.
6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú podľa názoru žalobcu splnené všetky podmienky na to, aby mu
bola poskytnutá ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia.
7. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými
listinnými dôkazmi: Všeobecná správna žaloba proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne spolu s návrhom
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 14.11.2024, Uznesenie Mestského súdu
Košice zo dňa 04.03.2024 o začatí reštrukturalizačného konania, zverejnené v Obchodnom vestníku č.
49/2024 dňa 08.03.2024, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.05.2024 o povolení
reštrukturalizácii, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 108/2024 dňa 05.06.2024, Rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 11. júna 2024,
Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa zo dňa
29.07.2024, Odvolanie žalobcu zo dňa 28.08.2024, Rozhodnutie o odvolaní proti upovedomeniu o začatívymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne, ústredie č. 0627913102024 zo dňa 09.10.2024, Exekučný
príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa
zo dňa 28.10.2024, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu.
Zákonné ustanovenia aplikované vo veci a právna teória:
8. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
13. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.
15. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení
neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok, (i) musia mať
predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), (ii) musia byť vydané príslušným orgánom a
nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy). Tento právny názor, z ktorého vychádzal
odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR.
16. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania,
počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu.
Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebných pre rozhodnutie vo veci samej. To však
neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia jepostačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné
opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia.
17. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a
to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana
nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
19. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita
následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania (napr. nález ÚS
ČR sp. zn. IV. ÚS 89/02). Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov
strán alebo tretích osôb.
Súd dospel k záveru:
20. Žalobca s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na tunajšom súde, podal
súčasne na Správnom súde v Košiciach správnu žalobu s návrhom na priznanie odkladného účinku,
pretosúdpovažovalzapotrebnévprvomradesavysporiadaťsotázkoujehoprávomocizadanéhostavu
konať a rozhodovať o neodkladnom opatrení. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.
21. V uznesení sp. zn. 2Obdo/35/2023 zo dňa 30.01.2024 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol,
že otázkou právomoci súdu v prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení sa Najvyšší správny súd
SR zaoberal viackrát v sp. zn. 1SKomp/6/2021, sp. zn. 1SKomp/30/2022, sp. zn. 1SKomp/31/2022,
sp. zn. 1SKomp/32/2022, sp. zn. 1SKomp/34/2022 alebo sp. zn. 1SKomp/36/2022 s nasledovným
záverom: „Pri posudzovaní otázky, či konanie o neodkladnom opatrení má patriť do právomoci
civilného súdu alebo správneho súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, nie je rozhodujúca povaha
samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť,
ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie
je procesný inštitút upravený Civilným sporovým poriadkom, o ktorom rozhoduje vždy v prvej inštancii
okresnýsúd(§324ods.2CSP).Naopak,Správnysúdnyporiadokneupravujeneodkladnéopatrenie,ani
podobne široký procesný prostriedok dočasnej ochrany účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej
žaloby (§ 182 až 189 SSP) nie je takým inštitútom; nejde totiž o samostatný procesný nárok, ale len
o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú
právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa § 324 a nasl. CSP.“
22. V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho správneho súdu tak dovolací súd v citovanom uznesení
konštatoval, že správne súdy nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa § 324 a nasl. CSP.
Predmetomkonaniaoneodkladnomopatrenítotižniejesúkromnoprávnysporaaniinásúkromnoprávna
vec, ale len procesný nárok navrhovateľa na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie ako osobitný
procesný prostriedok ochrany práva. Určujúce je, že správny súd podľa § 2 SSP a ani podľa § 6 SSP,
nemá právomoc na rozhodovanie o neodkladných opatreniach, ako ani o inom podobnom procesnom
prostriedku ochrany.
23. Na základe uvedených skutočností súd pristúpil k posúdeniu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočnostíodôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy
pomerov strán.
24. Z obsahu súdneho spisu a predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že v konaní
vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 88R/2/2024 bolo uznesením zo dňa 04.03.2024
rozhodnuté o začatí reštrukturalizačného konania a uznesením zo dňa 30.05.2024, zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 108/2024 dňa 05.06.2024, Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o povolení
reštrukturalizácie žalobcu. Reštrukturalizácia bola povolená dňa 06.06.2024. Súd mal ďalej preukázané,
že Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa, ako prvostupňový orgán vydala dňa 11.06.2024
Rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktorým podľa § 144 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 152a
ZoSP a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod ZoSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z. predpísala poistné za
obdobie február 2024, marec 2024 a apríl 2024.
25. Z predpísaného obdobia žalobca neuhradil poistné za mesiac február 2024 spolu vo výške
9.515,90 eur, ktoré Sociálna poisťovňa začala vymáhať v ňou vedenom exekučnom konaní č.
0627913102024. V tomto exekučnom konaní Sociálna poisťovňa vydala dňa 29.07.2024 upovedomenie
o začatí vymáhania pohľadávok a vyzvala žalobcu na plnenie predmetnej pohľadávky. Proti tomuto
upovedomeniu podal žalobca dňa 28.08.2024 odvolanie, ktoré Sociálna poisťovňa, ústredie, ako
druhostupňový orgán, rozhodnutím zo dňa 09.10.2024 zamietla s odôvodnením, že vymáhaná
pohľadávka vo výške 9.515,90 eur, predstavujúca poistné a povinné príspevky za mesiac február 2024,
vznikla po začatí reštrukturalizačného konania, ktoré voči povinnému (žalobcovi) začalo zverejnením
uzneseniavObchodnomvestníkusúčinnosťouod09.03.2024.Vymáhanápohľadávkasatedapovažuje
za prednostnú pohľadávku v zmysle § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorú je možné
riadne voči žalobcovi vymáhať. Naproti tomu podľa názoru žalobcu predmetná pohľadávka vznikla dňa
01.03.2024, t. j. pred začatím reštrukturalizačného konania, preto mala byť v zákonom stanovenej lehote
prihlásená do reštrukturalizácie žalobcu. Sociálna poisťovňa však pohľadávku v lehote na prihlasovanie
pohľadávok do reštrukturalizácie neprihlásila, preto je táto pohľadávka nevymožiteľná a nútený spôsob
vymáhania pohľadávky nie je možný.
26. Na prvom mieste súd uvádza, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je oprávnený a povolaný posudzovať samotnú opodstatnenosť/dôvodnosť spochybnenia
správnosti/zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo strany žalobcu, ktorými žalovaný uskutočňuje nútený
výkon na majetok žalobcu, pretože tieto otázky samy o sebe budú posudzované správnym súdom na
podklade podanej správnej žaloby, ktorá je na správnom súde vedená pod sp. zn. 6Sas/22/2024 (zistené
lustráciou), a ktorou sa žalobca domáha zrušenia Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 29.07.2024
aRozhodnutiaoodvolaníprotitomutoupovedomeniuzodňa09.10.2024,vydanýmivexekučnomkonaní
vedenom žalovaným pod číslom konania 06279131022024.
27. V danom prípade sú podľa názoru súdu dostatočne osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Súd preto vychádzajúc z posudzovaného stavu
považoval za dôvodné bezodkladne upraviť pomery strán a poskytnúť tak ochranu žalobcovi, ktorému
konaním žalovaného v rámci núteného výkonu reálne hrozí ujma na jeho majetkových právach a tým
aj zhoršenie jeho postavenia v reštrukturalizačnom konaní. Núteným výkonom pohľadávky na základe
žalobcom napadnutých rozhodnutí žalovaného a blokáciou finančných prostriedkov vo výške 9.515,90
eur je žalobcovi znemožnené zostaviť reštrukturalizačný plán v rámci prebiehajúcej reštrukturalizácie,
v dôsledku čoho mu reálne môže hroziť, že sa môže dostať do konkurzu a jeho zamestnancom
následne hrozí možná strata zamestnania. Žalobca nemá iné reálne účinné procesné prostriedky do
právoplatnéhorozhodnutiasprávnehosúduprocesnútenéhovýkonuzastaviť,nežžiadaťvšeobecnýsúd
o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia správneho súdu je žiaduce preto dočasne upraviť
pomery strán a zamedziť realizácii núteného výkonu. Žalovaný naproti tomu v prípade, ak správny
súd správnej žalobe žalobcu nevyhovie, môže na podklade napadnutých rozhodnutí ďalej vykonávať
exekúciu vymáhanej pohľadávky. Súd teda v súlade s princípom proporcionality prihliadal aj na
majetkové práva žalovaného, ktoré podľa názoru súdu zamedzením núteného výkonu do právoplatného
rozhodnutia správneho súdu nebudú výrazným spôsobom ohrozené/dotknuté.
28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodol tak, ako je uvedené výrokovej časti tohto uznesenia. Súd pritom
poukazuje na chybu v písaní, resp. zrejmú nesprávnosť, ktorej sa žalobca v návrhu dopustil, pretosúd v prvom výroku uznesenia správne označil Upovedomenie o začatí výkonu exekúcie číslo
konania 0627913102024 zo dňa 29.07.2024. Z obsahu návrhu, ako aj z predmetného upovedomenia,
priloženého k návrhu vyplýva, že toto bolo vydané dňa 29.07.2024. Žalobca v petite návrhu nesprávne
uvádza dátum jeho vydania 14.08.2024, pričom z odôvodnenia návrhu je zrejmé, že dňa 14.08.2024 mu
bolo upovedomenie doručené, nie vydané. Uvedená nesprávnosť nespôsobuje vadu návrhu, pretože
obsah žaloby (návrhu) nie je tvorený výlučne len žalobným návrhom (petitom), ktorým je súd viazaný,
ale aj skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi), preto je súd povinný skúmať
obsah žaloby v celom jej kontexte.
29. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov
žalovaného, proti ktorému toto neodkladné opatrenie smeruje, súd v zmysle ustanovenia § 337 ods.
1, 2 CSP zároveň vo výroku IV. tohto uznesenia žalovaného poučil o jeho práve domáhať sa proti
žalobcovi samostatnou žalobou na príslušnom súde náhrady prípadne vzniknutej škody, resp. inej ujmy
bezprostredne súvisiacej s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia, aby sa tak mohol
efektívne domáhať svojej procesnej ochrany. V prípade úspešnej žaloby súd aj bez návrhu uznesenie
o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie (§ 337 ods. 3 CSP).
O trovách konania súd rozhodol takto:
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
33. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému
žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na
postup podľa § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.