Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 21, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/135/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119365812
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6119365812.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu
JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: European Trading Company s.
r. o., so sídlom Staré Grunty 24, 841 04 Bratislava, IČO: 46 384 227, zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., so
sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049 proti žalovanému v 1. rade: Hellenski, s.r.o.,
so sídlom Košická 10, 821 09 Bratislava IČO: 50 199 111, zastúpený: Advokátska kancelária PRAVDA

s.r.o, so sídlom Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava, IČO: 54 372 178 a žalovanému v 2. rade: Z.. A.Ú. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. H. XX/X, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 25.879,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/1/2020-287 zo
dňa 3.11.2021 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolacie konanie vo vzťahu k výroku II. a výroku IV.
z a s t a v u j e .

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/1/2020-287 zo dňa 3.11.2021
vo výroku I. a vo výroku III. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 22Cb/1/2020-287 zo dňa 3.11.2021 rozhodol vo výroku

I. tak, uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.879,- Eur spolu s 8% ročným
úrokom z omeškania od 27.6.2019 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku,
vo výroku II. súd konanie voči žalovanému v 2. rade zastavuje, vo výroku III. žalobcovi priznal voči
žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením a vo výroku IV. žalovanému v 2. rade priznal voči
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti

rozsudku samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že žalobou doručenou Okresnému
súdu Banská Bystrica zo dňa 6.9.2019 sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 25.879,- Eur
s príslušenstvom. V tomto podaní uviedol, že približne začiatkom roku 2019 žalobca začal spoluprácu
so žalovanými, a to konkrétne: (i) v oblasti marketingu podľa zadania; (ii) žalovaný 2 plne zodpovedal za

návrh a realizáciu dizajnu pre nový obchod LMSPORT v obchodnom centre CUBICON (návrh dizajnu,
zabezpečenie dodávateľov a komplexná realizácia návrhu dizajnu a odovzdanie nového obchodu
LMSPORT pred otvorením, čo bolo plánované na 1.5.2019), (iii) žalovaný 2 plne zodpovedal za zmenu
dizajnupreobchodLM2vobchodnomcentreCUBICON(návrh,zabezpečeniedodávateľovakomplexná
realizácia zmeny dizajnu a odovzdanie obchodu LM2 pred jeho znovu otvorením, čo bolo plánované
na 1.5.2019), (iv) žalovaný 2 mal zabezpečiť dodanie kolekcie oblečenia zn. Hellenski v počte 182

kusov (ďalej len ako „Tovar“) pre obchod LM2 v obchodnom centre CUBICON. Pre dodaný tovar bol
dohodnutý rozpočet vo výške 30.000,- Eur, s tým, že v tejto cene sú už zahrnuté náklady potrebné prezhotovenie Tovaru, a to najneskôr do otvorenia obchodu LM2, čo bolo plánované na 1.5.2019, neskôr
na 1.6.2019. Podstatou dohodnutej spolupráce bolo, že žalovaný 2 vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť zabezpečí komplexné služby a realizáciu jednotlivých bodov Spolupráce prostredníctvom

svojich dodávateľov ako aj žalovaného 1, pričom žalobcovi odovzdá dohodnuté služby alebo dielo podľa
bodu (i) až (iii) Spolupráce a Tovar podľa bodu (iv) Spolupráce. Spolupráca bola dohodnutá ústne,
všetka komunikácia prebiehala prostredníctvom e-mailov. Žalovaný 1 a žalovaný 2 do dnešného dňa
neodovzdali žalobcovi obchod LMV2, čo bolo dodatočne naplánované na deň 1.6.2019. V nadväznosti
na vyššie uvedené samozrejme nezačal ani predaj Tovaru (kolekcia oblečenia zn. Hellenski, navrhovaná

pre obchod LM2), keďže nie je pripravený obchodný priestor a zároveň nie je ani dodaný Tovar. Prvotná
dohoda so žalovaným 2 bola, že žalobcovi dodá Tovar v hodnote 30.000,- Eur a v tejto cene bude už
zahrnutý aj náklad na materiál potrebný pre zhotovenie samotného Tovaru. Žalobca za materiál potrebný
k zhotoveniu Tovaru uhradil sumu v celkovej výške 25.879,- Eur a Tovar resp. ani časť z Tovaru nebola
dodaná. V priebehu realizácie diela (zhotovenia Tovaru) žalovaný 2 dňa 21.5.2019 e-mailom informoval,
že celková cena za Tovar bude predstavovať 24.000,- Eur za 182 kusov oblečenia danej kolekcie,

pričom zostal nepoužitý materiál v hodnote 4.000,- Eur. Napriek tomu, že za Tovar bolo zaplatené,
žalovaný 1 a žalovaný 2 Tovar nedodali, odmietli dokonca umožniť kontrolu stavu rozpracovania danej
kolekcie (Tovaru), a ani iným relevantným spôsobom nepreukázali existenciu kolekcie (Tovaru) alebo
stav jej rozpracovania. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca odstúpil od Spolupráce so
žalovaným 1 a žalovaným 2 a požiadal o vrátenie už zaplatených finančných prostriedkov v celkovej

výške 25.879,- Eur spolu s príslušenstvom najneskôr v lehote do 26.6.2019. Finančné prostriedky vo
výške 25.879,- Eur neboli vrátené žalobcovi ani z titulu ukončenia spolupráce. Okresný súd Banská
Bystrica vyhovel tejto žalobe a vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 24Up/1145/2019 zo dňa 24.9.2019.

3. Proti tomuto platobnému rozkazu podali odpor obaja žalovaní. Žalovaný v 1. rade uviedol, že zásadný

problém, ktorý vznikol, bolo neplnenie záväzkov žalobcu - a to úhrada platieb za materiál na výrobu
oblečenia. V dôsledku jeho omeškania sa nezrealizoval začiatok predaja oblečenia ani od mája 2019
a ani neskôr, pretože k dnešnému dňu je v omeškaní s platbami. Na výrobu samotného materiálu pre
výrobu bolo potrebné nakúpiť látku. Dodávateľom bola spol. Adriana Horecká, s.r.o., IČO: 51 785 692,
ktorá na jeho dodanie vystavila faktúru v sume 4.346,40 Eur a v sume 13.532,60 Eur. Sumu 13.532,60

Eur mal žalobca uhradiť v apríli 2019 (8.4.2019), pričom išlo o podmienku na dodanie látok. Úhrada
žalobcu bola na účet dodávateľa (Adriana Horecká, s.r.o., IČO: 51 785692) až 6.5.2019, materiál po
úhrade bol dodaný hneď 7.5.2019 (najbližší pracovný deň po jeho dodaní) a dňa 9.5.2019 odovzdaný
na výrobu. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca vedel o splatnosti a nutnosti uhradiť uvedenú sumu
včas už od dňa 25.3.2019, čiže 14 dní pred tým, ako došla vôbec faktúra. Úhradu vykonal s omeškaním

takmerdvamesiace.Pôvodnýtermínvýrobyoblečeniabolvdňoch15.4.-26.4.2019,pričomtentotermín
výroby prepadol pre nedodanie materiálu, čo bolo spôsobené nezaplatením faktúry za jeho dodanie. Na
prepadnutietermínuatedaajzálohynavýrobuvsume5.000,-Eurbolžalobcaupozornený(aje-mailom),
pričom zmeškanie termínu pre výrobu zavinil žalobca. Na uvedené poukazuje preto, lebo úhradu sumy
5.000,- Eur vzhľadom na opísané okolnosti nemožno dávať s oblečením a údajným nárokom do súvisu,

keďže táto suma bola zálohou na dohodnutý termín výroby a jeho nevyužitie spôsobil žalobca. Následne
bola výroba dohodnutá v novom termíne od 13.5.-6.6.2019 (pôvodný termín, rezervovaný pre výrobu
Tovaru, prepadol z dôvodov nedodania materiálu na jeho výrobu pre nezaplatenie zo strany žalobcu).
O tom, že Tovar už je vyrobený, bol žalobca informovaný. Doteraz žalobca nezaplatil napríklad za
vymaľovanie obchodu - čo reálne spravené bolo, za dodávku marketingových materiálov, čo pre neho

spravilidodávatelia. Nakoľkožalobcadodnešnéhodňaneuhradilsumuzavýrobu(keďžezálohavsume
5.000,- Eur „prepadla“ nevyužitím dohodnutého termínu pre nedodanie materiálu na výrobu z dôvodu
na strane žalobcu), vzhľadom na vyššie opísaný jeho spôsob „plnenia“ záväzkov žalobcom, vzhľadom
na neplnenie záväzkov žalobcu voči iným subjektom a rovnako vzhľadom na hrubé a agresívne
vystupovanie voči konateľke žalovaného 1 mu bolo oznámené, že vzorky jednotlivých kusov oblečenia

mu budú predložené na kontrolu (na čo k dnešnému dňu nereagoval) aj skôr, ako doplatí sumu za
výrobu (náklady výroby); celý Tovar mu bude odovzdaný po uhradení jeho záväzkov zahrňujúcich aj
náklady na výrobu (na čo rovnako dodnes nereagoval). Náklady na výrobu za tohto stavu dnes znáša
žalovaný 1, čo je v rozpore s pôvodnou dohodou. Z uvedeného vyplýva, že subjektom porušujúcim
pravidlá spolupráce bol žalobca. Z ním tvrdených skutočností nevyplýva žiadny oprávnený dôvod, na

základe ktorého je oprávnený požadovať zaplatenie sumy 25.879,- Eur, nakoľko oblečenie je pripravené
a žalovaný 1 deklaroval jeho odovzdanie okamihom uhradenia sumy za výrobu.4. Podaním zo dňa 9.6.2020 žalobca vzal žalobu späť voči žalovanému 2, čo odôvodnil tým, že dohoda
o spolupráci bola uzavretá so žalovaným 1, peňažné prostriedky 8.000,- Eur boli uhradené žalovanému
1 a na PPS dňa 27.5.2020 vyšlo najavo, že látky v hodnote 17.879,- Eur boli dodané žalovanému 1.

5. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie, na pojednávaní dňa 3.11.2021 strany doplnili svoje
skutkové tvrdenia, keď žalobca uviedol, že zo strany žalovaného 1 boli vystavené faktúry, išlo o zálohovú
faktúru 3.000,- Eur na látky, druhá faktúra vo výške 5.000,- Eur bola zálohová faktúra na výrobu.
Žalobca zaplatil žalovanému 1 aj dve faktúry na sumu cca 4.300,- Eur a 13.000,- Eur. Posledná faktúra

bola zaplatená dňa 6.5.2019, pričom mala byť zaplatená o niečo skôr. Po zaplatení všetkých faktúr
mu bol doručený harmonogram dodávky diela. Tento harmonogram nie je medzi stranami sporný. V
zmysle tohto harmonogramu požiadal žalobca žalovaného 1 na ukážku toho zhotoveného tovaru, ktorý
podľa harmonogramu už mal byť v tom čase zhotovený. Žalobca ukončil spoluprácu so žalovaným 1
odstúpením od zmluvy 20.6.2019. Žalovaný 1 uviedol, že je nesporné, že dve zálohové faktúry boli
zaplatené a žalobca bol upozornený na dátum rezervácie výroby, dôsledkom čoho je nevyhnutné do

určitého dátumu zaplatiť sumu, aby mohla byť výroba zahájená. Išlo o dátum 15.4.2019 až 26.4.2019.
Dňa 25.3.2019 upozornil žalobcu, že bude vystavená faktúra na zaplatenie materiálov, ktoré sú potrebné
pre výrobu a je nutné ju zaplatiť pred 15.4.2019. Faktúra bola zaplatená až 6.5.2019. Vzhľadom na
tieto skutočnosti bol vyhotovený žalovaným 1 nový harmonogram, ktorý bol dodržaný, posledným dňom
bol 6.6.2019, kedy došiel žalobcovi e-mail, že veci na odobratie sú pripravené, ale žalovaný 1 žiadal

doplatiť zvyšok fakturovanej sumy - cca 8.000,- Eur. Vzhľadom k tomu, že mal vedomosť, že platobná
disciplína žalobcu je pochybná, nechcel vydať tovar bez zaplatenia. O tomto bol žalobca oboznámený
dňa 6.6.2019 mailom. Následne žalobca uviedol, že je nesporné, že na základe jeho oneskorenej platby
bol vyhotovený nový harmonogram, ktorý nebol zo strany žalovaného 1 dodržaný, lebo mu nič nebolo
dodané. Nedisponuje dôkazom zo dňa 6.6.2019, že bol upozornený na doplatenie fakturovanej sumy a

že až následne mu žalovaný 1 vydá tovar. Žiadna takáto faktúra na doplatenie mu doručená nebola a
všetky faktúry, ktoré obdržal boli žalovanému 1 zaplatené. Pri druhej návšteve žalovaného 1 napočítal
asi o 34 ks oblečenia menej ako bolo zazmluvnené a nešlo vždy o ním objednaný tovar. Zvyšné kusy
mu neskôr odfotené zaslal mailom žalovaný 1. Žalovaný 1 následne k tomu uviedol, že oblečenie stále
existuje, ale žalobca oň nemá už záujem. Pri kontrole oblečenia žalobcom nesedelo 5 ks vo farbe.

Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že vyhotovené oblečenie sa mu nezdalo, že by bolo vždy z látok,
ktorésiobjednalazaplatil.Poukázalna§326ods.1z.č.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka(ďalejlen
„ObZ“). Posledná faktúra, o ktorej žalovaný 1 tvrdí, že nebola zaplatená bola vystavená dňa 25.6.2019.
Odstúpenie od zmluvy bolo 20.6.2019. Dátum dodania celej dávky podľa nového harmonogramu bol
21.6.2019. Žalobca žiadal dodať tovar dňa 31.5.2019 a to v čiastočne zhotovenom objeme. Žalovaný 1

na to reagoval na pojednávaní tým, že žalobcovi ponúkol tovar na odber dňa 25.6.2019. Žalobca na to
uviedol, že dňa 31.5.2016 požiadal žalobca žalovaného 1 o dodanie už vyrobených kusov. Žalovaný 1
doplnil, že je pravdou, že dňa 31.5.2016 ho žalobca požiadal o vyrobené kusy, ktoré mu nedodal preto,
lebo boli dohodnutí, že sa dodá, keď bude vyrobená celá kolekcia. Žalobca na to uviedol, že neexistovala
dohoda o tom, že sa bude celá kolekcia dodávať naraz. Žalovaný 1 k tomu uviedol, že je pravdou, že

neexistovala dohoda o tom, že sa bude odovzdávať celá kolekcia naraz, ale neexistovala dohoda, že sa
bude tovar odovzdávať čiastočne. Žalovaný 1 na pojednávaní priznal, že si uvedomuje, že urobil chybu,
že mal uzatvoriť písomnú zmluvu a oblečenie mal vydať, ale opieral sa o § 326 ObZ. Dodal, že zmluva
bola zo strany žalobcu porušená, na základe tohto bolo odstúpené od zmluvy, od ktorej bolo odstúpené
deň skôr ako bol posledný termín dodávky.

6. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal na ustanovenia § 326 ods. 1 až ods. 3, § 351
ods. 1 a ods. 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a ods. 2, § 536 ods. 1 ObZ, v spojení s § 145 ods. 2 z. č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
21/2013 Z. z. Súd prvej inštancie ustálil, že predmetom konania v zmysle podanej žaloby bolo vrátenie

sumy 25.879,- Eur s príslušenstvom po tom, čo žalobca dňa 20.6.2019 odstúpil od ústne dohodnutej
zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným 1 (žalobca pôvodne zaplatil žalovanému 1 sumu
25.879,- Eur za materiál potrebný k zhotoveniu tovaru - dodanie kolekcie oblečenia v počte 182 kusov).
Medzi sporovými stranami (žalobcom a žalovaným 1) nebolo sporné, že žalobca uhradil žalovanému 1
sumu 25.879,- Eur za materiál potrebný na zhotovenie dohodnutého oblečenia (faktúra č. 20190203 na

3.000,- Eur - úhrada 08.02.2019, fa č. 20190207 na 5.000,- Eur - úhrada 4.3.2019, fa č. 20190012 na
13.532,60 Eur - úhrada 3.5.2019 a faktúra č. 20190005 na 4.346,40 Eur - úhrada 13.3.2019). Posledná
faktúra bola žalovanému 1 pripísaná na účet až dňa 6.5.2019, preto bol vyhotovený žalovaným 1 nový
harmonogram dodávky diela. Žalovaný 1 v konaní tvrdil, že tento harmonogram bol ním riadne dodržaný,a to posledným dňom 6.6.2019, kedy zaslal žalobcovi email, že dielo je pripravené na odobratie, avšak
žalobca musí predtým žalovanému 1 doplatiť zvyšok fakturovanej sumy (cca 8.000,- Eur). To znamená,
že žalovaný 1 odmietol vydať žalobcovi tovar bez doplatenia cca 8.000,- Eur z dôvodu, že mal vedomosť

o pochybnej platobnej disciplíne žalobcu, čoho dôkazom mal byť email zo dňa 6.6.2019.

7. Voči žalovanému 2 súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP z dôvodu späťvzatia
žaloby voči nemu podaním zo dňa 9.6.2020.

8. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že predmetom
konania v zmysle podanej žaloby bolo vrátenie sumy 25.879,- Eur s príslušenstvom po tom, čo žalobca
dňa 20.6.2019 odstúpil od ústne dohodnutej zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným 1
(žalobca pôvodne zaplatil žalovanému 1 sumu 25.879,- Eur za materiál potrebný k zhotoveniu tovaru
- dodanie kolekcie oblečenia v počte 182 kusov). Medzi žalobcom a žalovaným 1 nebolo sporné, že
žalobca uhradil žalovanému 1 sumu 25.879,- Eur za materiál potrebný na zhotovenie dohodnutého

oblečenia (faktúra č. 20190203 na 3.000,- Eur - úhrada 8.2.2019, faktúra č. 20190207 na 5.000,- Eur
- úhrada 4.3.2019, faktúra č. 20190012 na 13.532,60 Eur - úhrada 3.5.2019 a faktúra č. 20190005
na 4.346,40 Eur - úhrada 13.3.2019). Posledná faktúra bola žalovanému 1 pripísaná na účet až dňa
6.5.2019, preto bol vyhotovený žalovaným 1 nový harmonogram dodávky diela. Žalovaný 1 v konaní
tvrdil, že tento harmonogram bol ním riadne dodržaný, a to posledným dňom 6.6.2019, kedy zaslal

žalobcovi email, že dielo je pripravené na odobratie, avšak žalobca musí predtým žalovanému 1 doplatiť
zvyšok fakturovanej sumy, čo znamená, že žalovaný 1 odmietol vydať žalobcovi tovar bez doplatenia cca
8.000,- Eur z dôvodu, že mal vedomosť o pochybnej platobnej disciplíne žalobcu, čoho dôkazom mal byť
email zo dňa 6.6.2019. Súd prvej inštancie dodal, že faktúru na doplatenie sumy cca 8.000,- Eur a ani
email zo dňa 6.6.2019 žalovaný 1 do spisu nezaložil, pričom žalobcovi neboli ani faktúra a ani spomínaný

email vôbec doručené, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný 1 v tomto konaní neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalovaný 1 na poslednom pojednávaní uviedol, že do 15 dní do spisu
založí doklad zo dňa 6.6.2019 a zároveň navrhoval ďalšie dokazovanie výsluchom svedkyne p. F. a iných
ľudí, ktorým žalobca dlhuje nevyplatené peniaze. V danom štádiu konania je však už dokladanie dôkazu
zo dňa 6.6.2019 pred súd prvej inštancie irelevantné, nakoľko mal žalovaný 1 v priebehu konania dosť

času na to, aby túto listinu pripojil k svojim viacerým vyjadreniam založeným do spisu, resp. mohol tento
dôkaz predložiť na poslednom, či predchádzajúcich pojednávaniach, ktoré sa vo veci konali. Za daného
skutkového stavu veci súd prvej inštancie považuje za nadbytočný navrhovaný výsluch svedkov p. F. a
iných ľudí, ktorým žalobca podľa tvrdenia žalovaného 1 dlhuje nevyplatené peniaze, keďže informácie
o prípadných dlhoch žalobcu voči tretím osobám nemajú žiaden vplyv na práva a záväzky vyplývajúce

sporovým stranám z uzavretej dohody o spolupráci.

9. Súd prvej inštancie preto nemal v konaní za preukázané, že žalobca porušil uzavretú dohodu o
spolupráci tým, že nezaplatil faktúry vystavené žalovaným 1. Práve naopak, podľa názoru súdu prvej
inštancie dohodu porušil sám žalovaný 1 tým, že žalobcovi nedodal dohodnuté oblečenie v zmysle

prepracovaného posledného harmonogramu dodania diela, hoci v zmysle tohto harmonogramu mal
žalovaný 1 dodať dielo v celom rozsahu do 21.6.2019, žalobca od zmluvy odstúpil už dňa 20.6.2019,
keďže žalovaný 1 nedodal dielo v zmysle žiadosti žalobcu ani v čiastočne zhotovenom objeme do
31.5.2019. Žalovaný 1 sa v konaní bránil tým, že so žalobcom boli dohodnutí, že tovar dodá, až keď bude
vyrobená celá kolekcia, čo žalobca na pojednávaní poprel, na čo žalovaný 1 uviedol, že „je pravdou,

že neexistovala dohoda o tom, že sa bude odovzdávať celá kolekcia naraz, ale neexistovala dohoda,
že sa bude tovar odovzdávať čiastočne“. Zároveň žalovaný 1 na pojednávaní priznal, že urobil chybu,
že neuzatvoril so žalobcom písomnú zmluvu a že si uvedomuje, že oblečenie mal žalobcovi vydať. Je
pritom bezpredmetné, že sa žalovaný 1 opieral o ustanovenie § 326 ObZ. Podľa názoru súdu prvej
inštancie, v danom prípade žalovaný 1 nemohol svoje plnenie žalobcovi odoprieť, nakoľko tento uhradil

faktúry, ktoré mu žalovaný 1 vystavil a zároveň doručil. Doručenie faktúry žalobcovi na doplatenie cca
8.000,-Euržalovaný1vkonanínepreukázalakebyajpreukázal,nebolbytodôvodnaodopretieplnenia,
keďže žalobca splnil žalovanému 1 väčšiu časť svojho záväzku (úhrada sumy 25.879,- Eur na materiál
potrebný na výrobu tovaru). Okrem toho žalobca poskytol žalovanému 1 dostatočnú lehotu navyše na
splnenie svojho záväzku predtým ako odstúpil od zmluvy, čo žalovaný nevyužil ani na čiastočné splnenie

svojho zmluvného záväzku v súlade s požiadavkami žalobcu. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru,
že žalobcovi vzniklo právo na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle § 351 ods. 2
ObZ po odstúpení od zmluvy, a to v sume 25.879,- Eur. Zároveň žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie
zákonného úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nevrátenej sumy od 27.6.2019 do zaplatenia,nakoľko žalobca požiadal žalovaného 1 o vrátenie žalovanej sumy najneskôr v lehote do 26.6.2019,
čo žalovaný 1 nesplnil, čím sa dostal do omeškania s plnením svojho záväzku. Súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel k jednoznačnému záveru,

že nárok žalobcu je dôvodný, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal
plný úspech vo veci žalobca voči žalovanému v 1. rade, súd mu priznal voči žalovanému 1 náhradu trov

konania v plnom rozsahu.

11. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný v 1. rade odvolanie, v celom rozsahu z dôvodu, že súd
v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, ďalej v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené a v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v 1. rade svoje odvolanie odôvodnil tým,
že súd prvej inštancie absolútne nesprávne vyhodnotil skutkový stav prípadu v dôsledku čoho dospel k
úplne nesprávnym skutkovým zisteniam. Toto spočíva najmä v konštatovaní v odseku 6 odôvodnenia

napadnutého rozsudku, že medzi žalobcom a žalovaným 1 je nesporné, že žalobca uhradil žalovanému
1 sumu 25.876,- Eur za materiál potrebný k vyhotoveniu tovaru. Vyššie uvedené avšak nie je pravda,
pretože v prvom rade to, za čo bolo zaplatené vyplýva priamo z faktúr, ktoré mal súd prvej inštancie k
dispozícii (faktúra č. 20190012 na 13.532,60 EUR za materiál a faktúra č. 20190005 na 4.346,40 EUR
za materiál boli vystavené spoločnosťou Adriana Horecká s.r.o., so sídlom Klariská 6, 811 03 Bratislava,

IČO: 51 785 692 a žalobca túto sumu uhradil spoločnosti Adriana Horecká s.r.o. a nie žalovanému 1).
Z tohto dôvodu nemôže žalobca vymáhať tieto peniaze vo výške 17.879,- Eur od žalovaného 1. Preto
neexistuje právny titul, na základe ktorého by sa mohol žalobca domáhať úhrady sumy vo výške 17.879,-
Eur od žalovaného 1 na základe faktúr č. 20190012 na 13.532,60 Eur a č. 20190005 na 4.346,40
Eur. Faktúry vystavené žalovaným 1 boli len faktúry č. 20190203 na 3.000,- Eur (záloha za látky) a č.

20190207 na 5.000,- Eur (záloha za produkciu). Z uvedeného nespochybniteľne vyplýva, že vôbec nie
je pravda to čo tvrdí súd a žalovaná suma neslúžila len na úhradu materiálu potrebného k vyhotoveniu
tovaru. Obe faktúry sú zálohové faktúry, teda pokrývajú časť nákladov za to, čo bolo potrebné zaplatiť.
Čiže ak môže žalobca od žalovaného 1 niečo vymáhať, tak je to suma maximálne 8.000,- Eur, pretože
žalobca zaplatil žalovanému 1 sumu 8.000,- Eur. Žalovaný v 1. rade zastáva názor, že v skutočnosti by,

ale mal žalobca zaplatiť nielen sumu 8.000,- Eur v zmysle týchto dvoch zálohových faktúr, ale doplatiť
aj zvyšné faktúry žalovanému 1 v rozsahu, v akom ich žalovaný 1 vystavil. Súd prvej inštancie sa
avšak vôbec nevysporiadal s tým, čo bolo obsahom plnenia v hodnote 8.000,- Eur, ktoré žalobca uhradil
žalovanému v 1 rade.

12. Žalovaný v 1. rade ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nepripustil vykonanie
navrhovaného dôkazu a to výsluch Z.. B.. N. F., čo zásadným spôsobom mohlo zmeniť rozhodnutie
súdu v tejto veci. Zvyšnú časť kolekcie nebolo možné riadne a včas vyrobiť z jednoduchého dôvodu,
a to preto, že žalobca neuhradil faktúru č. 20190012 v termíne splatnosti, ale až 3.5.2019, teda až
potom, keď ubehol termín na sériovú výrobu oblečenia na špecializovanom šijacom stroji v termíne

15.4.2019 - 26.4.2019. Žalovaný 1 však tieto termíny s dostatočným predstihom komunikoval žalobcovi
a to ako ústne tak aj písomne, pričom skutočnosť, že o týchto termínoch žalobca vedel preukazujú aj
dátumy vystavenia a dátumy splatnosti faktúr č. 20190207 a č. 20190012, pričom tieto faktúry boli v
dispozícii žalobcu, žalobca ich uhradil a teda je nesporné, že žalobca o týchto svojich povinnostiach
vedel. Tým pádom je zrejmé a medzi stranami nesporné, že žalovaný 1 postupoval v súlade s dohodou,

plnil si všetky svoje povinnosti riadne a včas, a plnil všetko tak ako mal. Na základe uvedeného vyplýva,
že suma 5.000,- Eur bola využitá na produkciu - teda ušitie niektorých kusov oblečenia z materiálu,
ktorý bol v tom čase zakúpený. O existencii tohto vyrobeného oblečenia mal žalobca vedomosť. Tým
pádom žalovaný 1 považuje za nesporné, že právny titul na vymáhanie 5.000,- Eur od žalovaného 1 na
základe faktúry č. 20190207 na 5.000,- Eur neexistuje. V prípade faktúry č. 20190203 na 3.000,- Eur

išlo o zálohovú faktúru za látky, pričom podľa názoru žalovaného v 1. rade, súd prvej inštancie by pri
podrobnom preskúmaní celého prípadu zistil, že táto faktúra bola vystavená ako prvá a to 6.2.2019 a
teda nešlo o látky, z ktorých mala byť vyrobená kolekcia, ale látky ktoré boli použité na výrobu prototypov
oblečenia, podľa ktorých by následne bola spustená sériová výroba oblečenia. Na základe uvedenéhov tomto odseku neexistuje právny nárok na vrátenie týchto, nakoľko tieto peniaze boli spotrebované a
použité v súlade s dohodou sporových strán. Ďalej sa, podľa názoru žalovaného v 1. rade, súd prvej
inštancie vôbec nevysporiadal s tým, čo bolo skutočne obsahom ústnej dohody a teda predmetom

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1. Súd prvej inštancie jednoducho konštatuje, že išlo o ústnu
zmluvu o spolupráci, avšak vôbec neodôvodnil ako k tomuto záveru dospel. Žalovaný 1 namieta závery
súdu ohľadne obsahu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a žiada, aby obsah tohto vzťahu
bol preskúmaný a posúdený. Nie je možné aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1 zaplatiť
peniaze žalobcovi, ktoré žalobca uhradil tretej osobe. Rovnako nie je možné, aby súd prvej inštancie

dával za vinu pochybenia žalovanému 1 čo do povinnosti vydať časť tovaru bez toho, aby preskúmal
obsah vzťahu medzi sporovými stranami. Žalovaný v 1. rade na základe vyššie uvedených skutočností
žiada odvolací súd o dôkladné preskúmanie všetkých uvedených skutočností v tomto odvolaní a aby v
ďalšom konaní boli vykonané dôkazy, ktoré žalovaný 1 navrhuje vykonať za účelom preukázania svojich
tvrdení. Vzhľadom k uvedenému preto žalovaný 1 žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, prípadne toto rozhodnutie zmenil a žalobu

žalobcu v plnom rozsahu zamietol. Zároveň si žalovaný v 1. rade uplatňuje náhradu trov konania.

13. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 4.2.2022, keď navrhol
odvolaciemu súdu, aby odmietol odvolanie žalovaného v 1. rade voči výroku II. a IV. napadnutého
rozsudku. Vo zvyšnej časti považuje žalobca podané odvolanie za nedôvodné a navrhuje v tejto časti

napadnutý rozsudok potvrdiť a zároveň, aby zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania
žalobcovi v plnom rozsahu. Žalobca nesúhlasí s odvolacími argumentami žalovaného v 1. rade. Žalobca
vo svojom vyjadrení opakoval niektoré skutkové tvrdenia produkované už v konaní pred súdom prvej
inštancie, pričom k dôvodom odvolania žalovaného v 1. rade uviedol, že vlastníkom oblečenia bol
žalovaný v 1. rade (zhotovovanej veci) z látok dodaných žalobcom a preto mal povinnosť žalobcovi

vrátiť cenu týchto látok prevzatých na výrobu oblečenia, ktorá bola vo výške 17.879,- Eur. Žalobca preto
má právny titul na vrátenie tejto sumy od žalovaného v 1. rade s poukazom na § 543 ods. 1 ObZ.
Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného v 1. rade, že doplatenie zvyšných faktúr sa nezakladá
na správnych právnych a skutkových záveroch. Na zaplatenie faktúr doručených žalobcovi po jeho
odstúpení od zmluvy (dňa 25.6.2019) nemal žalovaný v 1. rade žiadny právny titul. Navyše, sumy

fakturované žalovaným v 1. rade v týchto dodatočných faktúrach boli v úplnom rozpore s dohodou strán
o rozpočte na zhotovenie kolekcie oblečenia. Strany sa dohodli na rozpočte 30.000,- Eur. Rozpočtovaná
hodnota oblečenia uvedená žalovaným bola vo výške 24.380,- Eur, pričom žalobca zaplatil žalovanému
v 1. rade do odstúpenia od zmluvy 8.000,- Eur a dodal látky v hodnote 17.879,- Eur t. j. žalobca poskytol
žalovanému v 1. rade plnenie pre účely zhotovenia kolekcie oblečenia nad rozsah podrobného rozpočtu

zo dňa 21.5.2019 v hodnote 25.879,- Eur a napriek tomu žalovaný po odstúpení žalobcu od zmluvy
dodatočne doručil žalobcovi 2 zálohové faktúry zo dňa 24.6.2019, v ktorých žiadal žalobcovi o doplatenie
za kolekciu oblečenia v celkovej hodnote 18.870,- Eur s DPH. Žalobca tieto dodatočné faktúry neuznal.
V prípade výsluchu svedkyne Z.. B.. N. F. žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade výsluch tejto svedkyne
navrhol na pojednávaní dňa 7.9.2020, pričom na pojednávaní dňa 3.11.2021 uviedol, že nezabezpečil

prítomnosť tejto svedkyne, ale má jej písomné vyhlásenie, pričom toto vyhlásenie napokon nepredložil.
Žalobca preto zastáva názor, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď odmietol ďalšie nariadenie
pojednávania kvôli výsluchu svedkyne, ktorú žalovaný mohol zabezpečiť oveľa skôr, navyše, výsluch
tejto svedkyne by nemal potenciál zmeniť rozhodnutie vo veci, nakoľko medzi stranami nebolo sporné,
že žalovaný nedodal kolekciu oblečenia žalobcovi podľa harmonogramu prác a ani neskôr. V prípade

nedokončeného oblečenia za 5.000,- Eur žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného v 1. rade je
účelová a irelevantná, pričom dodal, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný v 1. rade nemal
dôvod odmietať dodanie oblečenia žalobcovi. Obavy žalovaného v 1. rade o to, že by žalobca vo svojom
obchode predával malé množstvo nedokončeného oblečenia nesporne nie sú relevantným dôvodom na
odmietnutie dodať žalobcovi akékoľvek oblečenie v termínoch, ktoré sám žalovaný v 1. rade stanovil.

Ohľadom prototypov oblečenia za 3.000,- Eur žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by existovali nejaké prototypy oblečenia, na základe ktorých by zhotovoval
kolekciu pre žalobcu. Okrem toho, žalobca je názoru, že aj keby bola pravda, že žalovaný v 1. rade
spotreboval sumu 3.000,- Eur, nemenilo by to nič na tom, že žalobca má právo žiadať vrátenie všetkého,
čo žalovanému v 1. rade poskytol pred odstúpením od zmluvy t. j. vrátane sumy 3.000,- Eur. V ďalšej

časti vyjadrenia žalobca uviedol, že podstatou obrany žalovaného v 1. rade v spore bolo, že mal právo
odoprieť žalobcovi dodanie požadovanej časti oblečenia z dôvodu obavy, že žalobca nezaplatí celú
sumu za dodávku, nakoľko mal povesť neplatiča. Žalobca nesúhlasí s takýmto záverom, pretože bol to
práve žalovaný v 1. rade, ktorý svojim správaním dával dôvod sa domnievať, že nesplní svoj záväzokriadne a včas, hoci žalobca investoval do oblečenia vyše 25.000,- Eur, keď žalobcovi žalovaný v 1. rade
nedal žiadne protiplnenie, odmietol mu ukázať náčrty kolekcie, fotky oblečenia a odmietol mu obhliadku
oblečenia a napokon odmietol dodať aj časť oblečenia. Žalovaný v 1. rade do odstúpenia žalobcu

od zmluvy nedoručil žiadne faktúry, ktoré by ostali nezaplatené a neexistovali teda žiadne nesplnené
záväzky, ktoré by ho oprávňovali nedodanie časť oblečenia podľa harmonogramu prác.

14. Na toto vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný v 1. rade, ktorý svojim podaním doručeným dňa
26.7.2022 uviedol, že berie späť svoje odvolanie proti napadnutému rozsudku a to v rozsahu proti

výroku č. II. a výroku č. IV a súhlasí s tým, aby konanie proti žalovanému v 2. rade bolo zastavené.
Žalovaný v 1. rade trvá na podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku a to v rozsahu proti výroku
č. I. a výroku č. III. Žalovaný v 1. rade trvá na dôvodoch svojho odvolania proti výroku č. I. a č. III.
napadnutého rozsudku. Nie je možné, aby súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 25.879,- Eur z
dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného v 1. rade, pričom žalovaný v 1. rade opäť poukazuje na svoje
argumenty uvedené v odvolaní. Žalovaný v 1. rade zopakoval, že suma 17.879,- Eur bola uhradená inej

spoločnosti ako žalovanému v 1. rade, pričom žalobca zásadným spôsobom systematicky porušoval
dohodu so žalovaným v 1. rade a to v podstate úplne vo všetkom, čo bolo možné porušiť, o čom
žalovaný v 1. rade predložil aj dôkazy. Žalovaný v 1. rade tiež odmieta všetky tvrdenia žalobcu o tom,
koľko mal žalobca zaplatiť žalovanému v 1. rade. Faktom zostáva, že žalovaný v 1. rade prijal 8.000,-
Eur a vo svojom odvolaní vysvetlil, za čo boli peniaze žalovanému v 1. rade uhradené, ako boli tieto

peniaze spotrebované, prečo tak boli spotrebované a navrhol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
ktoré neboli súdom prvej inštancie vykonané. Žalovaný v 1. rade tiež uviedol, že dohoda medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade nebola uzatvorená v rozsahu, ako môže vyplývať z vyjadrení žalobcu - dohoda
nespočívala v tom, že žalovaný v 1. rade vyrobí oblečenie, dodá oblečenie žalobcovi a žalobca potom
za oblečenie zaplatí. Táto dohoda obsahovala ďalšie podstatné dojednania zmluvných strán, pričom

v dôsledku konania žalobcu nebolo zo strany žalovaného možné tým pádom dohodu napĺňať a kroky
žalobcu sústavne smerovali k tomu, že nič z podmienok žalovaného 1 nebude splnené. Žalovaný v 1.
rade odmieta v celom rozsahu všetky vyjadrenia žalobcu. Podľa názoru žalovaného v 1. rade, žalobca
znemožnil žalovanému v 1. rade dokončiť oblečenie a tlačil ho do toho, aby žalovaný dodal čiastočne
vyrobené oblečenie, čo v zmysle dohody žalobcu a žalovaného nebolo prípustné. Taktiež sa žalovaný

v 1. rade nestotožňuje s tvrdením žalobcu o tom, že odvolanie a tvrdenia žalovaného nič nemení na
tom, že žalovaný by mal vrátiť 3.000,- Eur žalobcovi. Žalovaný v 1. rade navrhuje, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil v rozsahu výroku II. a výroku IV. a teda zastavil konanie voči žalovanému
v 2. rade a priznal žalovanému v II. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný
v 1. rade navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové

konanie a rozhodnutie, alternatívne aby odvolací súd zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade a
priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

15. Na toto vyjadrenie reagoval žalobca podaním zo dňa 9.8.2022 a uviedol, že navrhuje, aby
odvolací súd neprihliadal na návrh žalovaného v 1. rade vo vzťahu k potvrdeniu výroku II. a výroku

IV. napadnutého rozsudku, ale aby v súlade so zákonom rozhodol o zastavení odvolacieho konania
voči týmto výrokom napadnutého rozsudku. Žalobca v plnej miere odkazuje na svoje vyjadrenie k
odvolaniu, nakoľko žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení uviedol v podstate rovnaké argumenty
ako vo svojom odvolaní. Žalobca uviedol, že právny titul na zaplatenie sumy 17.879,- Eur vyplýva z
§ 351 ods. 2 ObZ v spojení s § 543 ods. 1 ObZ, pričom žalobca zaplatil všetky fakturované sumy v

hodnote, ktorá presahovala cenu oblečenia uvedenú žalovaným v prílohe emailu zo dňa 21.5.2019.
Žalobca aj naďalej zastáva názor, že žalovaný nepreukázal, že by odstúpenie od spolupráce bolo čo i
len čiastočne zapríčinené žalobcom, pričom nebolo preukázané porušenie dohody zo strany žalobcu.
Žalovaný v 1. rade nemal žiadny legitímny dôvod na odopretie plnenia. Žalobca zastáva názor, že za
daného skutkového stavu má žalovaný v 1. rade povinnosť vrátiť všetko, čo mu bolo poskytnuté do dňa

účinnosti odstúpenia žalobcu od spolupráce. Žalobca odmietol, že by k porušeniu dohody došlo tým, že
by žalobca žiadal o dodanie časti oblečenia v súlade s harmonogramom prác zo dňa 21.5.2019, ale tým,
že žalovaný v 1. rade svoj záväzok nesplnil a nebol ani pripravený plniť v dohodnutom čase. Žalobca
uviedol, že do kolekcie investoval už 25.879,- Eur a to skôr, akoby bolo čokoľvek dodané a napriek
tomu žalovaný odmietol priniesť do sídla žalobcu čo i len časť oblečenia, ktoré malo byť zhotovené

podľaharmonogramu.Ožiadnominomkonkrétnomporušenídohodyzostranyžalobcuokremtvrdeného
neoprávneného domáhania sa dodania oblečenia podľa harmonogramu zo dňa 21.5.2019 žalovaný v
odvolacej replike nehovorí. Takisto neuvádza aké konkrétne porušenia dohody zo strany žalobcu mali
nastať a o aké sa malo jednať a aké konkrétne dôkazy mal žalovaný v 1. rade na mysli. Žalobca tiežuviedol, že žalovaný v 1. rade k svojmu vyjadreniu nepredložil žiadne dôkazy, že by existovali nejaké
prototypy oblečenia, na základe ktorých by zhotovoval kolekciu pre žalobcu a na ktoré spotreboval sumu
3.000,-Eur.Akbyajtietopeniazespotreboval,nemenilobytoničnaprávežalobcužiadaťodžalovaného

vrátenie všetkého, čo poskytol žalovanému pred odstúpením od zmluvy t. j. vrátane sumy 3.000,- Eur.
Vyhotovenie prototypov oblečenia nepredstavuje čiastočné plnenie zmluvy v zmysle § 347 ods. 3 ObZ.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiada, aby odvolací súd zastavil odvolacie konanie v časti
výrokuII.avýrokuIV.napadnutéhorozsudkuvzmyslespäťvzatiaodvolaniaavozvyšnejčastinapadnutý
rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Ďalšie podania vo veci neboli súdu doručené.

17. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

18. Podľa § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.

19. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

20. Späťvzatie odvolania je dispozičný procesný úkon strany, ktorá podala odvolanie. Na účinné
späťvzatie sa nevyžaduje ani súhlas druhej strany, ani súhlas súdu a možno ho urobiť dovtedy, kým

nebolo o odvolaní rozhodnuté. Po späťvzatí odvolania súd druhej inštancie rozhodne už len o zastavení
odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že žalobca dispozičným procesným úkonom odvolanie proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/1/2020-287 zo dňa 3.11.2021 vzal čiastočne späť
v lehote, kým o ňom nebolo rozhodnuté, odvolací súd postupujúc podľa § 369 ods. 3 CSP odvolacie
konanie vo výroku I. a vo výroku III. zastavil.

21. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

22. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

23. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

24. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

25. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP prejednal vec podľa
§ 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi
odvolania žalovaného v 1. rade a vyjadreniami sporových strán, dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného v 1. rade je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
zistil, že odvolanie žalovaného v 1. rade je dôvodné. Predovšetkým odvolací súd poukazuje na odvolaciu
námietku, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav prípadu, v dôsledku čoho dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, predovšetkým, ak konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným 1
je nesporné, že žalobca uhradil žalovanému 1 sumu 25.876,- Eur za materiál potrebný k vyhotoveniu
tovaru. Žalobca predložil súdu v konaní faktúry, z ktorých je zrejmé, že faktúra č. 20190012 na 13.532,60
EUR a faktúra č. 20190005 na 4.346,40 EUR boli vystavené spoločnosťou Adriana Horecká s.r.o.,
so sídlom Klariská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 51 785 692 a žalobca túto sumu uhradil spoločnosti

Adriana Horecká s.r.o., teda uvedené sumy neuhradil žalovanému 1, preto nie je zrejmé z čoho
vyvodil prvostupňový súd záver o nespornosti, že žalobca uhradil žalovanému 1 sumu 25.876,- Eur.
Prvoinštančný súd uvedené stroho skonštatoval bez uvedenia dôvodu, pre ktorý prijal takýto záver,
naviac, keď žalovaný opakovane túto skutočnosť v konaní namietal a to už v odpore proti platobnému
rozkazu ako i vo vyjadrení ( č. l. 155) zo dňa 5.6.2020.

27. Žalovaný v 1. rade ďalej vo svojom odvolaní poukazuje na nepripustenie vykonania navrhovaného
dôkazu a to výsluch Z.. B.. N. F., čo podľa neho zásadným spôsobom mohlo zmeniť rozhodnutie súdu
v tejto veci. Faktom je, že sudca súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 3.11.2021 uviedol
(pozn. podľa zvukovej nahrávky z pojednávania), že navrhovanú svedkyňu by bolo vhodné vypočuť a
následne uvedený dôkaz súd nevykonal a v rozhodnutí uviedol, že výsluch svedkyne je nadbytočný, bez

bližšieho vysvetlenia takejto zmeny názoru.

28. Ďalej odvolací súd musí taktiež prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie sa vôbec
nevysporiadal s tým, čo bolo skutočne obsahom ústnej dohody a teda predmetom vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným 1. Súd prvej inštancie iba konštatuje že išlo o ústnu zmluvu o spolupráci, avšak

vôbec neodôvodnil, ako k tomuto záveru dospel. V konaní teda zostala sporná právna kvalifikácia
predmetnej uzavretej zmluvy, ktorú žalobca považuje za zmluvný typ obchodného zastúpenia.
Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie tak,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Rozhodnutiu súdu
vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu,

pričom jasne a jednoznačne odôvodnené meritórne rozhodnutie tvorí súčasť základného práva na
súdnu ochranu (II. ÚS 6/03). Každé rozhodnutie súdu musí byť náležite odôvodnené a musí byť z neho
dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Účelom odôvodnenia rozsudku
je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

29. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie
v náleze III. ÚS 119/03-30. Všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ktoré majú pre vec podstatný význam (III. ÚS 115/03). Vyslovil tiež, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03). Samozrejme nie je potrebné, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, avšak ak ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa naň odpoveď.

30. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

31. Keďže sa súd prvej inštancie v predmetnom sporovom konaní nijakým spôsobom nevysporiadal
s uvedenými rozpormi, ani neoznačil dôvody nevysporiadania sa, neuviedol akými úvahami sa pri

hodnotení naznačených otázok riadil, závery súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil za minimálne
predčasné a odôvodnenie súdu prvej inštancie za nedostatočné a nepreskúmateľné. Zákonom
požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie je formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť
vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých rozhodnutí a má byť v prvomrade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom
posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť
rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní

rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
nespĺňa.

32. Odvolací súd z vyššie vysvetlených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1
písm. b) CSP v spojení s § 391 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.Úlohousúduprvejinštancievďalšomkonaníbudevintenciáchvyššieuvedenéhoopätovne
vec prejednať procesným postupom súladným s príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo
veci rozhodnúť. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd prvej inštancie povinný odôvodniť spôsobom
zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozhodnutia sa jednoznačne a
zrozumiteľne vyjadrí k rozporom uvedeným v bode 25., 26. a 27. tohto rozhodnutia.

33. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

34. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, preto o náhrade trov súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí o veci.

35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),

(§ 428 CSP).