Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123368569
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123368569.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX C., právne zastúpenej
JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, proti žalovanému
D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec F., XXX XX F., právne zastúpenému Mgr. Romanou Maliňák,
advokátkou, so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 55 360 777, o zrušenie oddlženia
pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
2Odi/2/2023-166 zo dňa 20. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Odi/2/2023-166 zo dňa 20. februára 2024 p o t
v r d z u j e .

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zrušil oddlženie žalovaného,
o ktorom rozhodol Okresný súd Banská Bystria uznesením zo dňa 01.08.2017, sp.zn. 4Odk/227/2017
pre nepoctivý zámer žalovaného. Druhou výrokovou vetou žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu
dňa 02.08.2023 domáhala zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Súd prvej inštancie
uviedol, že žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovaný ako dlžník dňa 29.03.2016 uzatvoril s ňou
ako veriteľom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške
20.000,-- Eur, ktoré sa žalovaný dlžník podpisom tejto zmluvy zaviazal veriteľovi splácať po dobu 36
mesiacov v mesačných splátkach po 840,-- Eur, avšak svoj dlh ani z časti neuhradil. Mala za to,

že už v čase podpisu zmluvy žalovaný konal v úmysle poskytnuté finančné prostriedky jej nevrátiť
a naviac v tom čase vedel, že vzhľadom na svoje osobné a majetkové pomery, spočívajúce najmä
v záväzkoch proti fyzickým a právnickým osobám, ani nebude schopný poskytnuté finančné prostriedky
v dohodnutých splátkach v určenej dobe vrátiť, čím jej svojim konaním spôsobil škodu. Žalobkyňa
v žalobe uviedla, že platobným rozkazom Okresného súdu Revúca sp.zn. 5C/78/2016-21 zo dňa
09.08.2016, právoplatným a vykonateľným dňa 31.08.2016 žalovaný bol zaviazaný jej zaplatiť sumu
30.200,-- Eur s príslušenstvom a trov konania. Nakoľko žalovaný svoj splatný záväzok na vrátenie

pôžičky s príslušenstvom, priznaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu dobrovoľne
nesplnil, žalobkyňa podala proti žalovanému návrh na výkon exekúcie, ktorá bola vedená súdnym
exekútorom JUDr. Markom Rusom pod sp.zn. EX 252/2016. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že
dňa 08.08.2017 bolo v Obchodnom vestníku č. 151/2017 zverejnené uznesenie Okresného súduBanská Bystrica sp.zn. 4OdK/227/2017, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka – žalovaného
a oddlžil ho. Žalobkyňa si ako veriteľka úpadcu prihlásila do konkurzu svoju pohľadávku, ktorá bola
správcom zistená v prihlásenej sume 34.778,60 Eur. Ani v konkurze nebola jej pohľadávka uhradená,

a to ani čiastočne. Žalobkyňa v žalobe tiež poukázala na rozsudok Okresného súdu Revúca sp.zn
1T/25/2019-906 zo dňa 12.10.2020, ktorý bol potvrdený vo výroku o vine rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.z. 4To/106/2020 zo dňa 20.01.2021, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného zo
spáchania pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona
a prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona. Rozsudkom odvolacieho súdu bol zároveň

zrušený výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Revúca. Uznesením Okresného súdu
Rimavská Sobota sp.zn. RA-1T/25/2019 zo dňa 31.07.2023 bolo konštatované, že žalovaný nedodržal
v skúšobnej dobe povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie a súd rozhodol o premene podmienečne uloženého trestu odňatia
slobody, ktorý bude žalovaný povinný vykonať v uloženej výmere troch rokov. Zároveň poukázala na
svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovaného proti odsudzujúcemu rozsudku v trestnom konaní. Žalobkyňa

tiež poukázala na § 166g ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“, resp. „ZKR“). Uviedla, že
žalovaný je dlhodobo nezamestnaný, z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol vyradený
pre nespoluprácu a pretože odmietol uzavrieť ponúkanú pracovnú zmluvu. Opätovne sa do evidencie
prihlásil až v súvislosti s konaním o premene podmienečne uloženého trestu odňatia slobody. Žalovaný

napriek množstvu ponúk, ktoré ponúka a ponúkal trh práce, a to nielen v rámci celého Slovenska,
ale i v rámci Banskobystrického kraja, okresu Revúca a regiónu Tornale, si od vyhlásenia konkurzu
nenašiel žiadne zamestnanie a neprejavil žiadnu snahu uhradiť čo i len čiastočne svoj dlh voči žalobkyni.
Spoliehal sa na to, že vyhlásením konkurzu je oddlžený a žalobkyni nemusí a ani nebude v budúcnosti
musieť nič zaplatiť. Žalovaný neabsolvoval žiaden rekvalifikačný kurz, ktorý by mu umožnil nájsť si

lepšie platenú prácu. Žalobkyňa dala do pozornosti, že žalovaný bol a doposiaľ je vlastníkom majetku
významnejšej hodnoty – predmetom majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
boli nehnuteľnosti v k.ú. F., zapísané na LV č. XXXX ako rodinný dom súp. č. XXXX na pozemku
parc. č. C KN 923/2 a pozemky parc. č. C KN 923/1 o výmere 242 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
parc. č. C KN 923/2, o výmere 85 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a parc. č. C KN 924 o výmere

290 m2, záhrada. Podľa predmetného Listu vlastníctva – na základe návrhu zo dňa 06.06.2022 na
vykonanie zmeny - zrušenie BSM na základe rozsudku 5P/20/2019-78 zo dňa 27.5.2019 - Z-1045/2022
- 403/22 je žalovaný v katastri zapísaný ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností s
veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 v pomere k celku. Žalobkyňa poukázala aj na § 166g ods. 3 ZKR
a uviedla, že žalovaný má skúsenosti s podnikaním. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaný

bol vedený v registri Okresného úradu Rimavská Sobota Číslo živnostenského registra: 608-3522 ako
súkromný podnikateľ - živnostník –Deň vzniku oprávnenia: 01.07.2003. Podnikateľský subjekt ukončil
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom
oprávnení ku dňu 04.04.2018. Žalovaný pôsobil v orgánoch právnickej osoby – obchodnej spoločnosti
ROL-LAND s.r.o., IČO: 47 590 548, ktorej bol i spoločníkom (od: 01.01.2014 do: 07.12.2016), a to ako

jej štatutárny orgán, konateľ od 01.01.2014 do 07.12.2016. Žalovaný má aj „iné životné skúsenosti“,
bol trestne stíhaný za majetkovú trestnú činnosť. Spoločnosť ROL-LAND s.r.o., zanikla dobrovoľným
zlúčením so spoločnosťou REDbird s. r. o. Táto nástupnícka spoločnosť je v konkurze potom, ako sa s
ňouzlúčiloniekoľkodesiatokobchodnýchspoločností(obdobneakospoločnosťžalovaného).Žalobkyňa
v tejto súvislosti poukázala na trestný spis Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. RA- 1T/25/2019, z

neho osobitne odpis z registra trestov a právoplatný predchádzajúci odsudzujúci rozsudok.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že v konaní nebol sporný skutkový
stav tvrdený žalobkyňou, t.j. nebola sporná existencia pôžičky vo výške 20.000,-- Eur poskytnutej
žalobkyňou žalovanému dňa 29.03.2016, nebola sporná skutočnosť, že žalovaný žalobkyni nevrátil ani

časť svojho záväzku a pohľadávka žalobkyne nebola uspokojená ani čiastočne v rámci exekučného
konania sp.zn. EX 252/2016. Neboli sporné okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke, to znamená, že v čase
jej poskytnutia mal žalovaný aj ďalšie záväzky voči iným veriteľom, ktoré neuhrádzal a ani to, že žalovaný
bol rozsudkom Okresného súdu Revúca sp.zn. 1T/25/2019-906 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 4To/106/2020 v súvislosti s uvedeným konaním uznaným vinným zo spáchania

pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona.4. Súd prvej inštancie tiež považoval za nesporné, že žalovaný bol uznesením konkurzného súdu zo dňa
01.08.2017 sp.zn. 4Odk/227/2017 oddlžený. Žalobkyňa si do konkurzu prihlásila pohľadávku v celkovej
výške 34.778,60 Eur, ktorá bude uspokojená len v rozsahu v rozsahu 360,41 Eur.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný bol v konaní pasívny, k žalobe sa vyjadril jednou vetou, že
jeho zámer oddlženia bol poctivý a nijakým spôsobom nechcel poškodiť; nenamietal žiadne skutkové
tvrdenia uvedené žalobkyňou v žalobe. Súd prvej inštancie preto všetky skutkové tvrdenia žalobkyne
považoval za nesporné podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“). Žalobkyňa navyše všetky svoje skutkové tvrdenia aj preukázala listinnými dokladmi. Vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dokazovanie navrhované žalobkyňou.

6. Konštatoval, že žalobkyňa v prvom rade preukázala svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby
o zrušenie oddlženia, preukázala, že je veriteľkou žalovaného dotknutou jeho oddlžením (§ 166f ods. 1
ZKR). Skutočnosť, že pohľadávka žalobkyne prihlásená do konkurzu na majetok žalovaného v celkovej

výške 34.778,60 Eur a zistená v rovnakom rozsahu, bude uspokojená v rozsahu 360,41 Eur nepochybne
svedčí o tom, že žalobkyňa je ako veriteľ oddlžením žalovaného ako svojho dlžníka, dotknutá.

7. Súd prvej inštancie vyslovil záver, že žalobkyňa v konaní rovnako preukázala nepoctivý zámer
žalovaného podľa § 166g ods. 2 písm. e), f) a h) ZKR, ako aj skutočnosť, že žalovaný nemal poctivý

zámer v zmysle § 166g ods. 1 ZKR. Konanie žalovaného pri uzatváraní samotnej zmluvy o pôžičke,
kedy žalovaný prevzal na seba ďalší záväzok napriek tomu, že mal v tom čase aj iné záväzky voči
iným veriteľom, ktoré nesplácal, konanie žalovaného po poskytnutí pôžičky žalobkyňou, spočívajúce
v tom, že žalovaný nevrátil žalobkyni ani časť svojho záväzku a výslovne sa vyjadril, že žalobkyňa
peniaze už neuvidí, kedy žalovaný bol v súvislosti s uvedeným, ako aj na ďalšom skutkovom základe

vo vzťahu k iným poškodeným veriteľom, právoplatne uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho
prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu podvodu podľa §
221 ods. 1,2 Trestného zákona, a to rozsudkom Okresného súdu Revúca sp.zn. 1T/25/2019-906, zo
dňa 12. októbra 2020, ktorý bol potvrdený vo výroku o vine rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica
sp.zn. 4To/106/2020 zo dňa 20. januára 2021, súd prvej inštancie preto hodnotil ako priamy úmysel

žalovaného poškodiť žalobkyňu ako svojho veriteľa, t.j. ide o nepoctivý zámer žalovaného podľa § 166g
ods. 2 písm. h) ZKR.

8. Rovnako uvedené konanie žalovaného podľa názoru súdu prvej inštancie napĺňa aj skutkovú podstatu
nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. g) ZKR, to znamená, že žalovaný sa pri preberaní svojho

záväzku spoliehal, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom. Z časových súsledností konania žalovaného,
a to prevzatia pôžičky a následných krokov a úkonov žalovaného smerujúcich k ukončeniu podnikania,
k zániku obchodnej spoločnosti, ktorej bol žalovaný spoločníkom a konateľom, následného podania
návrhu na svoje oddlženie jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o premyslené a účelové konanie
žalovaného ako dlžníka voči svojim veriteľom a kedy žalovaný musel mať vedomosť o následkoch

svojho konania a ujme na strane veriteľov, ktorú im svojím konaním spôsobí a kedy žalovaný svoj
zámer nevrátiť žalobkyni finančné prostriedky z titulu pôžičky ani nijako neskrýval a otvorene tento svoj
postoj žalobkyni komunikoval. Konanie žalovaného a jeho nepoctivý zámer pred podaním návrhu na
oddlženie potvrdzuje aj konanie žalovaného po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a oddlženie,
kedy žalovaný po vyhlásení konkurzu ukončil aj svoje pôsobenie ako súkromný podnikateľ na základe

živnostenského oprávnenia, a to ku dňu 04.04.2018, bol dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný, nevyužil
ponúknuté pracovné ponuky, zamestnanie si nenašiel napriek tomu, že mu túto povinnosť uložil súd
v trestnom konaní. Pokiaľ si aj našiel zamestnanie, pracoval iba jeden mesiac a nekomunikoval ani
so súdom v trestnom konaní ohľadom jeho zamestnaní. Uvedené konanie žalovaného preto podľa
názoru súdu prvej inštancie preukazuje jeho nepoctivý zámer aj podľa § 166g ods. 1 ZKR. Rovnako to

preukazuje aj skutočnosť, že žalovaný po podaní návrhu neprejavil žiadnu, ani minimálnu snahu riešiť
svoj dlh voči žalobkyni v rámci svojich schopností a možností.

9. Súd prvej inštancie zároveň vzhliadol na strane žalovaného aj priťažujúce okolnosti v zmysle §
166g ods. 3 ZKR pri posudzovaní poctivého zámeru žalovaného, nakoľko žalovaný má skúsenosti

s podnikaním a pôsobil v orgánoch obchodnej spoločnosti ako jej konateľ.

10. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade žalovaného
sa nejedná o dlžníka s poctivým zámerom pri oddlžení, ktorý by mal preto požívať výhody oddlženiaako právneho inštitútu slúžiaceho na úpravu majetkových pomerov dlžníkov, ktorí sa ocitli v tzv. „dlhovej
pasci“ a na druhej strane vážne zasahujúceho do majetkových práv veriteľov a ktorý inštitút preto
vzhľadom na závažnosť jeho právnych účinkov vyžaduje absolútnu poctivosť zámerov dlžníkov pri jeho

využití. Súd prvej inštancie preto žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel a oddlženie žalovaného
zrušil.

11. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd prvej inštancie jej preto priznal právo na náhradu trov tohto
konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsah zrušil, alebo aby napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu
trov konania v celom rozsahu.

13. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Postup súdu prvej inštancie, ktorým

zrušil jeho oddlženie považoval za nesprávny. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že
v konaní bol pasívny, nakoľko sa k žalobe vyjadril jednou vetou a že nenamietal žiadne skutkové
tvrdenia uvedené žalobkyňou. Uviedol, že jeho motiváciou ako dlžníka vždy bolo a je zabezpečiť
uspokojenie svojich veriteľov, čoho dôkazom bolo okrem iného i jeho samotné správanie sa a konanie
ako dlžníka v rámci konkurzu, a to čo do poskytovania riadnej súčinnosti správcovi konkurznej podstaty,

ale i faktu, že žiadnym spôsobom nekonal pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok s cieľom zbaviť
sa majetku. Z uvedeného, ako aj z jeho úsilia vyvinutého pred vyhlásením konkurzu mal za zrejmé, že
vynaložil všetku snahu sa vyhláseniu konkurzu vyhnúť. Tvrdenia o tom, že konal jednoznačne úmyselne,
a to s úmyslom poškodiť žalobkyňu napriek vedomosti o jej údajnej finančnej situácii a s cieľom jej
finančné prostriedky nevrátiť, boli pre žalovaného zarážajúce. Uviedol, že k samotnej žalobe sa vyjadril

stručne, nakoľko mal záujem vec vyriešiť zmierlivo, uviesť svoje tvrdenia a tieto dokázať na samotnom
pojednávaní v tejto veci. Vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu považoval za potrebné uviesť, že nemá
právnické vzdelanie a v rozhodnom čase nebol v konaní právne zastúpený, a teda nebolo možné od
neho spravodlivé očakávať, že sú mu známe všetky náležitosti žaloby ako takej a lehoty na predloženie
skutkových tvrdení. Mal za to, že ním predložené podklady pre preukázanie tvrdeného práva postačí

predložiť a uviesť až na pojednávaní.

14. Žalovaný v odvolaní dal do pozornosti, že v predmetnej veci sa dňa 13.12.2023 uskutočnilo
pojednávanie, na ktorom súd prvej inštancie umožnil žalobkyni a jej právnemu zástupcovi, aby sa
vyjadrili k veci, a teda sa pojednávanie riadne uskutočnilo aj napriek jeho neprítomnosti. Uviedol, že

dôvodom jeho absencie na tomto pojednávaní bola preukázaná jeho nevedomosť o jeho samotnom
konaní. Poukázal na znenie ustanovení § 178 ods. 2 a § 180 CSP. Vyslovil názor, že strana má
právo byť prítomná na pojednávaní, pričom je rovnako nesporné, že výkon týchto práv nesmie brániť
druhej sporovej strane v realizácii jej práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Mal za
to, že postupom súdu prvej inštancie spočívajúcom v uskutočnení pojednávania i napriek tomu, že

o ňom nemal vedomosť, pričom objektívne, s poukazom na svoje pracovné povinnosti a s týmito
spojeným dlhodobým pobytom v zahraničí, nemal možnosť sa uvedeného zúčastniť, došlo jednoznačne
k porušeniu jeho zákonných a ústavných práv. Podľa názoru žalovaného malo zo strany súdu prvej
inštanciedôjsťkodročeniutaktovytýčenéhopojednávania,atojednakspoukazomnasamotnýskutkový
stav predmetnej veci.

15. K predvolaniu na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 20.02.2024 žalovaný v odvolaní
uviedol, že aj toto mu bolo listinne doručované na Mesto Tornaľa, pričom o tomto sa dozvedel zo svojej
elektronickej schránky v čase, kedy zabezpečenie svojej prítomnosti z jeho strany už nebolo pre krátkosť
času možné, pričom o možnosti žiadať o jeho odročenie s poukazom na objektívne dôvody nemal

vedomosť. Vzhľadom na jeho neznalosť zákona a procesných predpisov vo vzťahu k priebehu konania,
ako i uskutočnenému pojednávaniu dňa 20.02.2024 mal za to, že v danom prípade bolo nevyhnutné
osobitné posúdenie okolností, ktoré uvedený skutkový a právny stav spôsobili. Vzhľadom na uvedenú
nesprávnosť a nezákonnosť procesného postupu súdu prvej inštancie sa žalovaný domnieval, že došlok porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti mal za to, že súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní nezistil skutkový stav dostatočne, náležite a relevantne.

16. Žalovaný ďalej v odvolaní vyjadril svoj nesúhlas so stručným odôvodnením súdu prvej inštancie
vo vzťahu k naplneniu skutkových podstát nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2, písm. e),
f) a h) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pri ktorých vychádzal, resp. prevzal za svoje len
tvrdenia a argumentácie žalobkyne a tiež sa nestotožnil ani s klamlivými tvrdeniami o jeho správaní.
K posudzovaniu jeho nepoctivého zámeru súdom prvej inštancie podľa § 166g ods. 2, písm. h)

zákona o konkurze a reštrukturalizácii žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa v predmetnom konaní
uviedla množstvo neprávd a výslovných lží, pričom úmyselne zaviedla konajúci súd v mnohých svojich
tvrdeniach. Žalobkyňa sa v samotnej žalobe, ako aj v celom konaní snažila navodiť dojem, že to bol
práve on, ktorý inicioval uzavretie samotnej zmluvy o pôžičke, čo koná v úmysle získať od nej peniaze s
cieľom tieto nikdy nevrátiť. Údajne mal konať špekulatívne, využívajúc ich naivitu, dôverčivosť, snahu mu
pomôcť, že vedel o ich úsporách a vyčkal si obdobie, kedy bola najviac zraniteľná, kým ju úplne zruinoval

tieto tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde. Odmietol tvrdenie žalovanej o tom, že by od nej lákal
a žiadal peniaze s cieľom ich poškodiť a nikdy jej tieto nevrátiť. Bola to samotná žalobkyňa, ktorá ho
oslovila najprv prostredníctvom SMS, kto mu zaslali jeho manželke, že by chcela investovať, nakoľko
majú s manželom nejakú likvidnú čiastku peňazí, ktoré by chcela zhodnotiť, nakoľko mala vedomosť o
tom, že prevádzkuje herne a že sa mu darí. V uvedenom čase žalobkyňu nepoznal osobne, preto ho

táto oslovila prostredníctvom jeho manželky, ktorá je jej sesternicou z druhého kolena, pričom o danom
rodinnomvzťahuvuvedenejdobenemalvedomosť.Otoviacboloprenehoprekvapujúce,žepokrátkom
čase jeho i jeho manželku žalobkyňa požiadala, aby sa stali zároveň krstnými rodičmi jej prostredného
syna. V tej dobe mal ciele a plány v podnikaní, pričom jeho cieľom nebolo uviesť sa do stavu platobnej
neschopnosti pre splnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu a oddlženie, ako aj i využitie financií

žalobkyne. Tiež nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalobkyne o tom, že v čase požičania peňazí veľmi
dobre vedel, že nebude schopný vrátiť požičané peniaze v dohodnutých splátkach a už vôbec nebude
schopný vrátiť aj ním navrhnutý úrok. Žalobkyňa, ako aj jej manžel vedeli o jeho majetkových pomeroch,
atedavedeli,ževuvedenejdobebolvlastníkomaprevádzkovateľomherní MonacoaMonteCarlo,ktoré
boli na lukratívnom mieste v Rožňave, pričom výherné automaty a prevádzka mala veľkú návštevnosť

a tržby boli nadpriemerné.

17.Kposúdeniuskutkovejpodstatynepoctivéhozámerupodľa§166gods.2písm.g)zákonaokonkurze
a reštrukturalizácii súdom prvej inštancie žalovaný v odvolaní uviedol, že toto posúdenie opätovne
vychádza iba a len z tvrdení žalobkyne a nie je možné ho pokladať za správne. Poukázal na to že

riadne podnikal a darilo sa mu. Nakoľko došlo k sprísňovaniu zákonných podmienok pre prevádzkovanie
herne, uvedené viedlo k tomu, že vstúpil do jednania o ich odpredaji. Výsledkom jednaní bola však
situácia, kedy v dôsledku podvodného konania iných subjektov o herne neprišiel, pričom mu zo strany
týchto subjektov nebola uhradená žiadna odplata. Z uvedeného dôvodu sa dostal do situácie, kedy
nemal žiaden príjem a prišiel aj o jediný zdroj financií, pričom nie vlastnou vinou preto mal za to, že

nemožno prijať záver súdu prvej inštancie, že po vyhlásení konkurzu ukončil svoje pôsobenie ako
súkromný podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia, a to ku dňu 04.04.2018 úmyselne. V
dôsledku uvedenej situácie sa dostal do situácie, ktorú nezvládol riešiť, nakoľko tiež mal rodinu, o
ktorú sa musel postarať, pričom z dôvodu podvodu spáchaného na jeho osobe, vtedy prišiel o všetko,
nevedel ako situáciu vyriešiť na jeho majetok boli vedené exekúcie, pričom jedinou možnosťou riešenia

uvedeného bolo podanie návrhu na konkurz alebo predlženie. E. sa snažil preklenúť prevádzkovaním
podnikania i naďalej, no situácia sa iba a len zhoršovala, čoho výsledkom bolo nevyhnutné ukončenie
jehopodnikania.Znímjasnepreukázanejnepriaznivejfinančnejsituácieajasnejplatobnejneschopnosti
tak, ako aj s poukazom na fakt, že zo strany príslušného konkurzného súdu došlo po posúdení jeho
návrhu a potrebných podkladov jasne ku konštatovaniu naplnenia zákonných podmienok na vydanie

uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.yn. 4OdK/227/2017 nebolo mu zrejmé konštatovanie
súdu prvej inštancie o jeho údajnom konaní podľa § 166g ods. 2 písm. f) zákona o konkurze a
reštrukturalizácii.

18. V súvislosti s posúdením jeho poctivého zámeru súdom prvej inštancie podľa § 166g ods. 1

zákona o konkurze a reštrukturalizácii žalovaný v odvolaní uviedol, že uvedené posúdenie súdom
prvej inštancie bolo opakovane iba a len na základe tvrdení žalobkyne, motivovaných vykresliť ho
ako osobu, ktorá vyhlásením konkurzu docielila čo chcela, že jeho úmyslom je najmä poškodiť jeho
veriteľov aj tým, že nenadobudne žiaden príjem a bude nečinný. K uvedenému uviedol že preukázateľnevynakladal opakovanú snahu zamestnať sa pričom skutočnosť, že žalobkyňa preukázala ponuku
voľných pracovných miest na preukázanie jeho nečinnosti, nie je možné považovať za relevantné.
Zdôraznil, že opakovane sa snaží nájsť si zamestnanie na Slovensku aj v zahraničí, pričom jeho snahy

nepriaznivo zasiahla aj pandémia COVID - 19. Nakoľko bolo práce a možných príležitosti minimum, bolo
pre neho obzvlášť náročné získanie práce. Výsledkom jeho snahy bolo následné začatie vykonávania
práce v Holandsku tak, ako to uviedol aj probačný úradník. V Holandsku pracoval cez agentúru, ktorá
uvedené práce sprostredkovala, pričom mu bola garantovaná práca minimálne 15 dní, kým sa zaučí
a následne mu bude vyplatená prvá mzda. Avšak po dvoch dňoch bol prepustený bez akýchkoľvek

peňazí. Preto nesúhlasil s tvrdením žalobkyne že nijakým spôsobom neprejavil snahu svoje dlhy riešiť.
V súčasnej dobe, t.j. od mesiaca november 2023 riadne pracuje a má stálu prácu. Preto nepovažoval
za pravdivé ani tvrdenia žalobkyne o tom, že riadne pracoval iba 1 mesiac.

19. K naplneniu skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii žalovaný v odvolaní uviedol, že pri svojom konaní nikdy nebol motivovaný snahou

škodiť žalobkyni, ani inému veriteľovi. Zdôraznil, že bola to práve žalobkyňa, ktorá aj napriek vedomosti o
jeho situácii na neho opakovane vytvárala s manželom tlak, čo vyústilo do podania trestného oznámenia
z jeho strany na žalobkyňu a jej manžela za nebezpečné vyhrážanie. Jeho snaha o riešenie situácie
sa prejavila práve podaním samotného návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho oddlženie, v ktorom
konaní bol do súpisu majetku zaradený jeho hnuteľný aj nehnuteľný majetok, ku speňaženiu ktorého

reálne došlo. Skutočnosť, že z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu došlo len k
čiastočnému uspokojení pohľadávky žalobkyne nemôže byť na jeho ťarchu, ako dlžníka, a to najmä
aj s poukazom na samotný účel konkurzu. Tiež mu nie je možné pričítať ako dlžníkovi skutočnosť,
že zo strany zabezpečeného veriteľa došlo k uplatneniu si jeho práva podľa § 167k ods. 3 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, čím došlo k vylúčeniu nehnuteľnosti v jeho vlastníctve zo súpisu majetku.

Poukázal na to, že z jeho strany došlo k vyvinutiu maximálnej snahy o uspokojenie jeho veriteľov, v
konaní speňaženiu ani zisteniu majetku podliehajúcemu konkurzu nijako nebránil. Na záver žalovaný
poukázal na to, že žalobkyňa zrejme nadobudla dojem, že priebeh a vedenie konkurzu na majetok
dlžníka je proces, ktorý je v prospech dlžníka, nakoľko dôjde k zbaveniu sa dlhov. Nesúhlasil s takýmto
pohľadom žalobkyne a uviedol, že dlžník, t.j. aj on prichádza v snahe zabezpečiť uspokojenie veriteľov

o takmer celý svoj majetok v mnohých prípadoch o postavenie v spoločnosti aj dôstojnosť. Rozhodnutie,
respektíve uvedomenie si skutočnosti, že sa dlžník ocitol v situácii, z ktorej už nevedie žiadna iná cesta je
náročné, trpí ním nielen dlžník, t.j. on, ale aj celá jeho rodina, preto nepovažoval za správne domnienky
žalobkyne o tom, že sa rozhodol zbaviť svojich problémov, zabezpečiť si tak pokojný a zabezpečený
život, kedy tento preukázateľne prišiel o svoj majetok, a to finančné prostriedky aj domov jeho rodiny, s

cieľom zabezpečiť aspoň minimálne splnenie si záväzkov, ktoré je a bolo v tom čase v jeho silách.

20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení vyjadrila svoj nesúhlas s tým, že
by došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces z dôvodu vykonávania pojednávania v
jeho neprítomnosti dňa 13.12.2023. Poukázala na to, že toto pojednávanie bolo práve s ohľadom na

jeho neprítomnosť odročené a že ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 20.02.2024 opätovne bez
jeho prítomnosti, pričom žalovaný o tomto termíne pojednávania vedel, predvolanie na pojednávanie
mu bolo riadne a včas doručené, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil ani dodatočne
a ani nepožiadal o odročenie pojednávania a žiadne jej skutkové tvrdenia nepoprel. Vyslovila názor,
že žalovaným k odvolaniu predloženie potvrdenie o dočasnom zamestnaní zo dňa 27.11.2023

preukazujúce jeho zamestnanie na dobu štyroch týždňov odo dňa 21.11.2023 nepreukazuje, že by
sa nemohol dostaviť na pojednávanie vytýčené na deň 13.12.2023. Rovnako potvrdenie o dočasnom
zamestnaní zo dňa 07.02.2024 preukazuje jeho zamestnanie na dobu štyroch týždňov od 25.01.2024
a nepreukazuje, že by sa žalovaný nemohol dostaviť na pojednávanie vytýčené na deň 20.02.2024.
Na podporu v tejto súvislosti poukázala na rozhodovaciu prax na najvyšších súdnych autorít, a

to na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obdo/26/2019 zo dňa 29.01.2020,
publikované pod č. R 53/2020 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 8/2016
zo dňa 04.09.2018, publikované pod č. R 21/2017. K námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávne
zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie žalobkyňa uviedla, že táto námietka neobstojí, pričom
nie sú splnené procesné podmienky pre uplatnenie novôt v odvolacom konaní. Poukázala na to, že

žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie absolútne pasívny, pričom v podanom odvolaní
žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že nemal možnosť bez vlastnej viny uplatniť prostriedky procesnej
obrany v konaní pred súdom prvej inštancie. S poukazom na článok 6 CSP, § 149, § 151 ods. 1,
2, § 153 CSP a § 154 CSP považovala za možné uzavrieť že ich skutkové tvrdenia sa považujúza nesporné a novoty podobe skutkových tvrdení žalovaného uvedených v odvolaní sú neprípustné.
Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že od nej nevylákal podvodne finančné prostriedky a že mu ich
spolu s manželom sama ponúkla. V tejto súvislosti poukázala na to, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke

došlo dňa 29.03.2016 a jej prostredný syn sa narodil dňa XX.XX.XXXX. Zároveň uviedla, že nebola
jedinou obeťou trestnej činnosti žalovaného, čo vyplýva aj z právoplatného odsudzujúceho rozsudku.
Žalovaný od začiatku konal v úmysle podvodne získané finančné prostriedky si ponechať pre vlastnú
potrebu a tieto jej nikdy nevrátiť, čo rovnako vyplýva z právoplatného odsudzujúceho rozsudku, ako aj
z následného správania žalovaného. V tejto súvislosti poukázala na odôvodnenie rozsudku Okresného

súdu Revúca sp.zn. 1T/25/2019 zo dňa 12.10.2020. Mala za to, že podvodný úmysel žalovaného bol
zrejmý zo správania sa žalovaného, ktorý jej nezaplatil ani nič z dohodnutého úroku a nič nevrátil
ani z požičaných peňazí a do začatia tohto súdneho konania nevyvinul žiadnu aktivitu smerujúcu
k tomu, aby bol schopný poskytnutú pôžičku aspoň čiastočne vrátiť. Považovala za potrebné uviesť,
že na úhradu svojich dlhov voči veriteľom v rámci konkurzu nezaplatil zo mzdy, resp. z akejkoľvek
odmeny za jeho prácu, alebo z príjmu z jeho podnikania nič. Uvedené skutočnosti žalovaný nepoprel,

ani nespochybnil. Dala do pozornosti, že žalovaný sa stal dobrovoľne nezamestnaným, z evidencie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol vyradený pre nespoluprácu, nakoľko ním sprostredkovanú
pracovnú podmienku odmietol bez odôvodnenia. Žalovaný sa zamestnal až potom, ako v trestnom
konaní bolo začaté konanie o premene podmienečne odloženého trestu pre nesplnenie uloženej
povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Uvedené tvrdenia žalovaný

nepoprel, ani ich nespochybnil. Tvrdenie žalovaného, že o jediný zdroj svojich príjmov prišiel v dôsledku
podvodného konania tretích osôb, a teda nie vlastnou vinou, pričom vzhľadom na toto podvodné
konanie ukončil dňa 04.04.2018 svoje podnikanie, považovala za nepravdivé a nepreukázané. Okolnosti
ukončenia podnikania žalovaného sú obsiahnuté v prvom výroku odsudzujúceho rozsudku Okresného
súdu Revúca sp.zn. 1T/25/2019 zo dňa 12.10.2020, na ktorý žalobkyňa poukázala. Mala za to, že

v konaní bolo preukázané, že žalovaný nemal poctivý zámer, a to s poukazom na § 166g ods. 2 písm. e),
g) a h) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom na správanie sa žalovaného je potrebné nazerať
podľa§166gods.3zákonaokonkurzeareštrukturalizáciiprísnejšie,nakoľkovminulostimal,alebostále
má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobil v orgánoch právnickej osoby a má iné
osobné životné skúsenosti. Na podporu svojich tvrdení poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp.zn. III.ÚS 570/2016-27 zo dňa 10.01.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 41CoKR/12/2021 zo dňa 14.07.2021. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

21. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že trvá na svojich skutkových
tvrdeniach a právnej argumentácii obsiahnutej a vyjadrenej v odvolaní a zároveň na ňu v celom
rozsahu odkázal. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v jej vyjadrení. Opätovne poukázal
na to, že mal od počiatku záujem vec vyriešiť zmierlivo, pričom mal v úmysle uviesť svoje tvrdenia

a tieto dokázať na samotnom pojednávaní v predmetnej veci. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne o tom,
že nebolo porušené jeho právo, nakoľko súd prvej inštancie pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa
13.12.2023 odročil pre jeho neprítomnosť. Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie umožnil žalobkyni
a jej právnemu zástupcovi, aby sa vyjadrili k veci, čo súd prvej inštancie odôvodnil hospodárnosťou
konania. Mal za to, že samotné odôvodnenie konania pojednávania, resp. umožnenie právnemu

zástupcovi žalobkyne na tomto pojednávaní pred súdom vyjadriť a uviesť vlastné tvrdenia bez toho,
aby sa proti nim mohol riadne brániť a vyjadriť sa k nim, nepovažoval za hospodárnosť konania.
Týmto postupom súdu prvej inštancie sa tak žalobkyňa dostala do postavenia, kedy táto, resp. jej
právny zástupca mali možnosť sa pred súdom relevantne vyjadriť bez akýchkoľvek jeho námietok. Tiež
opakovane uviedol, že predvolanie na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.02.2024 mu bolo

listinne doručované na Mesto Tornaľa, pričom o tomto sa dozvedel aj zo svojej elektronickej schránky
v čase, kedy zabezpečenie jeho prítomnosti na tomto pojednávaní nebolo pre krátkosť času možné,
pričom o možnosti žiadať o jeho odročenie s poukazom na objektívne dôvody nemal vedomosť. Uviedol,
že si je vedomý, že jeho neznalosť zákona a procesných predpisov vo vzťahu k priebehu konania,
ako i uskutočnenému pojednávaniu dňa 20.02.2024 ho neospravedlňuje, avšak mal za to, že v danom

prípade bolo nevyhnutné osobitné posúdenie okolností, ktoré uvedený skutkový a právny stav spôsobili.
Vo vyjadrení ďalej poukázal na to, že v odvolaní jasne preukázal, v čom vidí okolnosti odôvodňujúce
nesprávnosť zisteného skutkového stavu vo veci. Tieto jednak vyplývajú z odňatia možnosti mu
vyjadriť sa v konaní k tvrdeniam žalobkyne z dôvodu uskutočnenia, resp. umožnenia sa jej vyjadriť napojednávaní dňa 13.12.2023, ako i z dôvodu, že nedisponoval a ani nedisponuje zápisnicou z tohto
pojednávania, pričom o tvrdeniach uvedených na tomto pojednávaní sa dozvedel až z napadnutého
rozsudku. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, nakoľko

k odvolaniu predložil relevantné listiny preukazujúce najmä jeho poctivý zámer a uviedol vlastné tvrdenia
tak, ako to urobila aj žalobkyňa, ktoré by relevantne preukázal i v rámci svojej osobnej účasti na
pojednávaní. Odmietol tvrdenia žalobkyne, že by od nej žiadal peniaze, a to už vôbec nie s cieľom
jej poškodiť a nikdy jej tieto nevrátiť. V tej dobe mal ciele a plány v podnikaní, pričom jeho cieľom
nebolo uviesť sa do stavu platobnej neschopnosti pre splnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu

a oddlženie. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozsudok Okresného súdu Revúca sp.zn. 1T/25/2019
zo dňa 12.10.2020, žalovaný považoval za potrebné uviesť, že uvedená časť odôvodnenia predstavuje
len vyjadrenia ňou prednesené v predmetnom konaní. Z tvrdení žalobkyne vyplýva, že vedela o jeho
majetkových pomeroch, a teda vedela, že v uvedenej dobe bol vlastníkom a prevádzkovateľom herní,
ktoré boli na lukratívnom mieste v Rožňave, preto tvrdenia žalobkyne o tom, že vedel, že jej uvedené
finančné prostriedky nevráti považoval za zjavne nesprávne. V rámci svojho podnikania sa dostal

postupne do zlej finančnej situácie, kedy páve z dôvodu záchrany aspoň časti finančných prostriedkov
viedol rokovania o predaji prevádzok, kedy sa však sám dostal do situácie, že v dôsledku podvodného
konania tretích subjektov o herne prišiel, pričom zo strany daných subjektov nebola uhradená žiadna
odplata. Týmto spôsobom sa dodal do situácie, kedy nemal žiaden príjem a prišiel i o jediný zdroj jeho
financií, pričom nie vlastnou vinou. K tvrdeniam žalobkyne, že jej nevyplatil žiadnu sumu z dohodnutého

úroku a nič nevrátil z požičaných peňazí a neurobil žiaden úkon k tomu, aby bol schopný pôžičku zaplatiť
žalovaný vo vyjadrení opätovne uviedol, že v dôsledku opísanej jeho situácii v podnikaní sa dostal do
situácie, ktorú nezvládal riešiť. E. sa snažil preklenúť prevádzkovaním podnikania i naďalej, ale situácia
sa iba zhoršovala, čoho výsledkom bolo nevyhnutné ukončenie jeho podnikania. Z uvedeného dôvodu
považoval za zrejmé, že nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach vrátiť žalobkyni ňou poskytnuté

finančné prostriedky. Z dôvodu ním preukázanej nepriaznivej finančnej situácie a platobnej neschopnosti
pristúpil k podaniu návrhu na oddlženie, ktorého výsledkom bolo vydanie uznesenia Okresného súdu
Banská Bystrica sp.zn. 4OdK/227/2017. Uviedol, že pri svojom konaní nikdy nebol motivovaný snahou
poškodiť žalobkyňu, ani iného veriteľa. Jeho snaha o riešenie situácie sa prejavila práve v podaní
samotného návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho oddlženie, kde v tomto konaní bol do súpisu majetku

zaradený jemu patriaci hnuteľný a nehnuteľný majetok, ku ktorého speňažovaniu reálne došlo. V tomto
smere opakovane uviedol, že skutočnosť, že zo speňaženia majetku podliehajúcemu konkurzu došlo len
k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky žalobkyne, nemôže byť na jeho ťarchu, a to najmä s poukazom
na samotný účel konkurzu. Zároveň uviedol, že v prípade, ak by postupoval tak, ako to očakávala
žalobkyňa, t.j. že by bola uspokojená mimo konkurzu vedený na jeho majetok ako dlžník, resp. i počas

samotného konkurzu, s prihliadnutím na § 240 Trestného zákona sa mohol dopustiť trestného činu. Dal
do pozornosti, že príslušné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii nedovoľujú uspokojenie
veriteľov napr. formou zrážok zo mzdy. Na záver uviedol, že preukázateľne vynakladal opakovanú
snahu zamestnať sa, pričom skutočnosť, že žalobkyňa preukázala ponuku voľných pracovných miest
na preukázanie jeho nečinnosti nie je možné považovať za relevantné. Opakovane sa snažil nájsť

si zamestnanie na Slovensku i v zahraničí, pričom do jeho snahy nepriaznivo zasiahla i pandémia
COVID-19. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho návrhu.

22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení zotrvala na svojom stanovisku, že
odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a zákonný.

Opätovne uviedla, že žalovaný uvádza lživé skutkové tvrdenia o tom, že mala vedomosť o jeho
skutočných majetkových pomeroch, o tom, že ho žiadala o tom, aby mu mohla požičať peniaze,
o tom, že sa dostal do zlej finančnej situácie až potom, ako mu požičala peniaze, o tom, že mal
úprimný záujem svoj záväzok splniť a že mal záujem získať príjem, z ktorého by mohol jej pohľadávku
uspokojiť. Poukázala na to, že dôvodom uznania viny žalovaného bolo, že tento podvodne vylákal

od nej finančné prostriedky vediac, že jeho finančná situácia mu neumožňuje nielen zaplatenie úroku
ako ceny požičaných peňazí, ale neumožňuje mu ani vrátenie požičanej istiny. Žalovaný súdu okrem
svojho tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho záujem získať finančné prostriedky vlastnou
prácou. Dala do pozornosti, že z potvrdenia spoločnosti Wood exim, s.r.o. vyplýva, že žalovanému
bolo ponúknuté voľné pracovné miesto v tejto spoločnosti a bolo mu umožnené zamestnať sa na trvalý

pracovný pomer priamo v mieste svojho bydliska, pričom ponúknutá práca nebola spojená s hmotnou
zodpovednosťou. Žalovaný však svojvoľne odmietol pracovný pomer uzavrieť. Žalovaný bol vyradený
z evidencie uchádzačov o zamestnanie vedenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej
z dôvodu jeho nespolupráce s úradom. Táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý Okresný súd RimavskáSobota začal proti nemu konanie ao jeho neosvedčení sa v skúšobnej lehote a o tom, že uložený
trest odňatia slobody vykoná v súlade s § 50 ods. 3 Trestného zákona. Až na základe tohto konania,
pod hrozbou premeny trestu sa žalovaný zamestnal v zahraničí. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380

CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

27. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom

prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žaloaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil
v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje

a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

28. Odvolací súd zo obsahu spisu zistil, že žalobkyňa sa v predmetnej veci domáha zrušenia
oddlženia žalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.
4OdK/227/2017 zo dňa 01.08.2017, pre nepoctivý zámer žalovaného. Žalobu odôvodnila tým, že so

žalovaným dňa 29.03.2019 uzavrela zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných
prostriedkov vo výške 20.000,-- Eur. Žalovaný jej dlh ani sčasti neuhradil, pričom už v čase podpisu
zmluvy konal v úmysle poskytnuté finančné prostriedky jej nevrátiť, pričom už v čase ich poskytnutia
vzhľadom na svoje osobné a majetkové pomery mal vedomosť, že nebude schopný tieto v dohodnutých
splátkach v určenej lehote vrátiť. Týmto svojim konaním jej žalovaný spôsobil škodu. Okresný súd

Revúca platobným rozkazom sp.zn. 5C/78/2016-21 zo dňa 09.08.2016, právoplatným a vykonateľným
dňa 31.08.2016 zaviazal žalovaného, aby jej zaplatil sumu 30.200,-- Eur s príslušenstvom, trov právneho
zastúpenia a trov konania. Nakoľko žalovaný na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
svoj záväzok dobrovoľne nesplnil, podala proti žalovanému návrh na vykonanie exekúcie, ktorá bola
vedená súdnym exekútorom JUDr. Markom Rusom pod sp.zn. EX 252/2016, pričom žalovaný ani

v tomto konaní neuhradil jej pohľadávku ani čiastočne. Dňa 08.08.2017 bolo v Obchodnom vestníku
č. 151/2017 zverejnené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 4OdK/227/2017, ktorým
súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka – žalovaného a rozhodol o oddlžení žalovaného. Žalobkyňa
uviedla, že si svoju pohľadávku prihlásila do konkurzu, ktorá bola v konkurznom konaní zistená
vprihlásenejsume34.778,60Euražeanivkonkurzenebolajejpohľadávkauhradená,atoaničiastočne.

Žalobkyňa ďalej dala do pozornosti, že rozsudkom Okresného súdu Revúca sp.zn. 1T/25/2019, ktorý bol
potvrdený vo výroku o vine rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4To/106/2020 zo dňa
20.01.2021 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu sprenevery podľa
§ 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného
zákona. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4To/106/2020 zo dňa 20.01.2021

bol zrušený výrok o treste s tým, že žalovanému bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe 4 roky
a bola mu uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie. Zároveň bol žalovanému uložený trest zákazu činnosti spojenejs výkonom podnikateľskej činnosti a práce spojenej s hmotnou zodpovednosťou vo výmere 3 roky.
Okresný súd Rimavská Sobota v uznesení sp.zn. RA-1T/25/2019 zo dňa 31.07.2023 konštatoval, že
žalovaný nedodržal v skúšobnej dobe povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej

dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie a rozhodol o premene podmienečne uloženého
trestu odňatia slobody. Zároveň poukázala na obsah svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného
proti odsudzujúcemu rozsudku. Žalobkyňa žalobu ďalej odôvodnila tým, že žalovaný je dlhodobo
nezamestnaný, z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol vyradený pre nespoluprácu,
pretože odmietol uzavrieť ponúkanú pracovnú zmluvu. Opätovne sa do evidencie prihlásil až v súvislosti

s konaním o premene podmienečne uloženého trestu odňatia slobody. Zároveň poukázala na množstvo
pracovných ponúk v rámci celého Slovenska a že žalovaný si od vyhlásenia konkurzu nenašiel žiadne
zamestnanie, neprejavil žiadnu snahu uhradiť čo i len čiastočne svoj dlh voči nej, spolieha sa na to,
že vyhlásením konkurzu je oddlžený a nemusí a nebude jej v budúcnosti musieť nič zaplatiť. Tiež
poukázala na to, že žalovaný je doposiaľ spoluvlastníkom majetku významnejšej hodnoty. Nakoniec
poukázala na to, že žalovaný má skúsenosti s podnikaním, pričom z výpisu zo Živnostenského registra

vyplýva, že ako súkromný podnikateľ – živnostník začal podnikať dňa 01.07.2003 a svoju podnikateľskú
činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení
ukončil ku dňu 04.04.2018. Žalovaný pôsobil v orgánoch právnickej osoby – obchodnej spoločnosti
ROL-LAND s.r.o., ktorej bol spoločníkom, ako aj štatutárnym orgánom, konateľom od 01.01.2014 do
07.12.2016. Zároveň žalovaný mal aj iné životné skúsenosti, bol trestne stíhaný za majetkovú trestnú

činnosť, spoločnosť ROL-LAND s.r.o. zanikla dobrovoľným zlúčením so spoločnosťou REDbird s.r.o.,
pričom táto nástupnícka spoločnosť je v konkurze.

29. Podľa § 166f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má
právodomáhaťsazrušeniaoddlženianávrhomnazrušenieoddlženiapodanýmvočidlžníkovialebojeho

dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý
rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov
viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

30. Podľa § 166f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právoplatné rozhodnutie o zrušení

oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby
sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové
dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.

31. Podľa § 166f ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva

voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené,
obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať
rokov od zrušenia oddlženia.

32. Podľa § 166f ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právoplatné rozhodnutie o zrušení

oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka.

33. Podľa § 166g ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník má poctivý zámer, ak z
jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v
medziachsvojichmožnostíaschopností,najmäakposkytovalsprávcoviaveriteľompotrebnúsúčinnosť,

vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval
vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie
nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja
dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa
do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

34. Podľa § 166g ods. 2, písm. e), g) a h) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník nemá poctivý
zámer najmä, ak
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,

g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.35. Podľa § 166g ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti
ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má

skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v
orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

36.Pozhodnotenískutočnostízistenýchzpredloženéhospisudospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvej
inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď

vydal napadnutý rozsudok, ktorým zrušil oddlženie žalovaného. V konaní súdu prvej inštancie nezistil
odvolací súd žiadne vady, okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdením strán sporu a odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako
rozhodnutiavovecisamej.Odvolacísúdtieždospelkzáveru,žesúdprvejinštancieneodňalžalovanému
možnosť konať pred súdom a stotožňuje sa s jeho záverom o tom, že žalovaný nepreukázal, že by mal
poctivý zámer. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď žalobe žalobkyne vyhovel a zrušil

oddlženie žalovaného a odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

37. Odvolací súd po preskúmaní veci sa nestotožňuje s jeho námietkou, že došlo k porušeniu jeho
procesných práv, nakoľko súd prvej inštancie uskutočnil pojednávanie dňa 13.12.2023 aj napriek tomu,

že nemal riadne doručené predvolanie. Odvolací súd mal z obsahu preukázané, že žalovaný nemal
na toto pojednávanie doručenie vykázané a že súd prvej inštancie predmetné pojednávanie odročil na
neurčito z dôvodu neprítomnosti žalovaného a z dôvodu, že nemal vykázané doručenie predvolania na
toto pojednávanie, pričom na tomto pojednávaní neboli žalobkyňou, či jej právnym zástupcom uvedené
žiadne také nové skutočnosti, ktoré by mali podstatný vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto

veci. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval túto námietku žalovaného za nedôvodnú.

38. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pojednával v jeho neprítomnosti aj dňa
20.02.2024 a že nemal dostatok času sa na toto pojednávanie dostaviť. Odvolací súd mal preukázané,
že predvolanie na toto pojednávanie žalovanému súd prvej inštancie doručoval prostredníctvom

Mesta Tornaľa, ako aj do jeho elektronickej schránky. Z doručenky založenej v spise odvolací súd
zistil, že žalovaný si predvolanie na pojednávanie na pojednávanie dňa 20.02.2024 prevzal dňa
04.02.2024, t.j. dostatočný čas pred konaním tohto pojednávania, počas ktorého mohol súdu zaslať
svoje ospravedlnenie z pojednávania s uvedením dôvodu, pre ktorý žiada odročiť toto pojednávanie,
resp. aby si zvolil právneho zástupcu na jeho zastupovanie v tomto konaní. Pokiaľ žalovaný v odvolaní

namietal,ženemalvedomosťomožnostipožiadaťoodročeniepojednávania,odvolacísúdpoukazujena
to, že súčasťou predvolania na toto pojednávanie bolo aj poučenie o možnosti podať návrh na odročenie
pojednávania z dôležitého dôvodu podľa § 183 CSP. Nakoľko súd prvej inštancie mal doručenie
predvolanianatotopojednávaniežalovanémuriadnevykázané,viacakopäťdnípreddňomjehokonania
(§ 178 ods. 2 CSP), žalovaný svoju neúčasť na tomto pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil,

ani nežiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu (§ 183 CSP), boli splnené všetky procesné podmienky
na to, aby súd prvej inštancie na tomto pojednávaní mohol vykonať dokazovanie, ako aj rozhodnúť vo
veci. Z uvedeného dôvodu odvolací súd túto námietku žalovaného považoval za nedôvodnú.

39. Odvolací súd ďalej zistil, že žalovaný skutočnosti na preukázanie svojho poctivého zámeru uviedol

až v podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie vo
svojom mailovom vyjadrení zo dňa 02.10.2023 len uviedol, že jeho zámer oddlženia bol poctivý a že
nijakým spôsobom nechcel poškodiť, pričom žiadne iné skutočnosti na preukázanie svojho poctivého
zámeru neuviedol a žiadnym spôsobom ani nepoprel tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe.

40. Odvolací súd poukazuje na to, že koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho
a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu
časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá
môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Ustanovenie § 366 CSP má základ v
koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany podľa tohto ustanovenia možno uplatniť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavomtak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa §
384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Podľa
ustanovenia § 366 CSP možno prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie len v prípade, ak sa týkajú procesných podmienok,
vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

41. Odvolací súd zistil, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti na preukázanie svojho
poctivého zámeru, ktoré by nemohol uplatniť už pred súdom prvej inštancie, pričom odvolací súd mal
z obsahu spisu preukázané, že v danom prípade nedošlo ani k vadám z dôvodu porušenia procesných
podmienok a ani k vadám ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

42. Odvolací súd dáva do pozornosti, že zámerom zákonodarcu úpravou oddlženia fyzických osôb

konkurzom v štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii bolo riešenie sociálno – ekonomického
problémudlžníkov,ktorímajúmálomajetkuaajnízkepríjmyahodnotaichzáväzkovspravidlavýznamne
presahuje hodnotu ich majetku. Takéto osoby sú na účely oddlženia konkurzom považované za platobne
neschopné. Platobnú neschopnosť však konkurzný súd neskúma pri vyhlásení konkurzu a rozhodnutí
o oddlžení takýchto fyzických osôb, ale zákonodarca dal všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí

oddlžením dlžníka, možnosť domáhať sa v samostatnom sporovom konaní zrušenia oddlženia pre
nepoctivý zámer dlžníka.

43. Odvolací súd navyše uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
v danom prípade preukázala nepoctivý zámer žalovaného v súlade s § 166g ods. 2 písm. e), f)

a h) zákona o konkurze a reštrukturalizácie, ako aj v súlade s § 166g od. 1 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že
konanie žalovaného pri uzavretí zmluvy o pôžičke so žalobkyňou, ktorým na seba prevzal ďalší záväzok
aj napriek tomu, že mal v tom čase iné záväzky proti iným veriteľom, ktoré nebol schopný splácať, že
žalobkyni po poskytnutí pôžičky nevrátil ani časť svojho záväzku voči nej, pričom tvrdil, že peniaze už

neuvidí, ako aj s poukazom na to, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu podvodu podľa § 221 ods.
1, 2 Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Revúca sp.zn. 1T/25/2019-906 zo dňa 12.10.2020
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4To/106/2020 zo dňa 20.01.2021 vo
vzťahu k žalobkyni, ako aj k inému veriteľovi, preukazuje priamy úmysel žalovaného poškodiť žalobkyňu

ako svojho veriteľa. Žalovaný tiež v konaní uvedené žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že
uvedené konanie žalovaného napĺňa skutkovú podstatu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm.
h) zákona o konkurze a reštrukturalizácii a že toto konanie tiež napĺňa aj skutkovú podstatu § 166g ods.
2 písm. g) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to, že žalovaný sa spoliehal, že svoje dlhy bude

riešiť konkurzom.

44. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že z časových následností konania
žalovaného, a to prevzatia pôžičky dňa 29.03.2016 a následných krokov a úkonov žalovaného
smerujúcich k ukončeniu jeho podnikania, k zániku obchodnej spoločnosti, ktorej bol konateľom

a spoločníkom, následne k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho oddlženie vyplýva, že išlo
o premyslené a účelové konanie zo strany žalovaného ako veriteľa voči svojim veriteľom. Z uvedeného
je teda zrejmé, že žalovaný musel mať vedomosti o následkoch svojho konania a ujme, ktorú svojim
konaním spôsobí svojim veriteľom. Žalobkyňa zároveň v konaní preukázala, že žalovaný svoj zámer
vrátiť jej finančné prostriedky z titulu uzavretej zmluvy pôžičke ani neskrýval. Odvolací súd sa stotožnil aj

s názorom súdu prvej inštancie, že konanie žalovaného a jeho nepoctivý zámer pred podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu a oddlženie a aj po jeho podaní preukazuje aj skutočnosť, že žalovaný po
vyhlásení konkurzu ukončil svoje podnikanie na základe živnostenského oprávnenia ku dňu 04.04.2018,
bol dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný, nevyužil ponúkané pracovné miesto, zamestnanie si nenašiel
ani napriek tomu, že mu bola v trestnom konaní uložená povinnosť zamestnať sa v skúšobnej

dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Pokiaľ sa žalovaný zamestnal, bolo to len
krátkodobé zamestnanie na jeden mesiac. Nakoľko žalovaný po podaní návrhu v rámci svojich možností
a schopností neprejavil žiadnu, ani minimálnu snahu riešiť svoj dlh voči žalobkyni, aj podľa názoruodvolacieho súdu táto skutočnosť preukazuje nepoctivý zámer žalovaného podľa § 166g ods. 1 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii.

45.Odvolacísúdmaltiežpreukázané,žežalovanýbolpodnikateľom,štatutáromakonateľomobchodnej
spoločnosti, z čoho vyplýva, že má skúsenosti s podnikaním. Odvolací súd preto dospel k záveru, že
súd prvej inštancie v súlade s § 166g ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii poctivý zámer na
strane žalovaného s ohľadom na tieto skutočnosti posudzoval prísnejšie.

46. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd vyslovil záver, že súd prvej inštancie dospel
k správnemu záveru, že v prípade žalovaného nejde o dlžníka s poctivým zámerom pri oddlžení, ktorý
by mal požívať výhody oddlženia ako právneho inštitútu slúžiaceho na úpravu majetkových pomerov
dlžníkov, ktorí sa ocitli v tzv. dlhovej pasci a na druhej strane vážne zasahujúceho do majetkových práv
veriteľov.

47. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalovaný zároveň
v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov konania.

48. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne
právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

49. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní
úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

50. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).