Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, April 8, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 30C/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618201595
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Drúžková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1618201595.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou v spore žalobkyne: A. B., narodená

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpená: JUDr. Ľubica Sopková, advokátka, so sídlom
Pribinova 3, Malacky, proti žalovaným: 1/ E. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/X, D., 2/ H. F.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, D., obidve žalované zastúpené: JUDr. Štefan Haulík, advokát,
so sídlom Jesenského 2, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnosti zapísanej

Okresným úradom C., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXXX, pre okres C., obec D.,
katastrálne územie D., ako parcela registra „E“, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 10 000 m2, druh
pozemku: orná pôda a v y p o r i a d a v a ho tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného
vlastníctva žalobkyne.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej 1/ náhradu za vyporiadaný podiel vo výške 7.500,- eur,
a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej 2/ náhradu za vyporiadaný podiel vo výške 7.500,- eur,
a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.05.2018 domáhala pôvodne len voči
žalovanej 1/ zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti parc. reg. „E“ č.
XXXX/XX, orná pôda o výmere 10 000 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie D.. Žalobu

odôvodnila tým, že spolu so žalovanou 1/ a treťou osobou p. B. B. sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetnej parcely, a to žalobkyňa v podiele 1, žalovaná 1/ v podiele 1 a p. B. B. v podiele 1.
Žalobkyňa sa snažila vysporiadať podielové spoluvlastníctvo formou dohody o zrušení a vysporiadaní
podielového spoluvlastníctva bez potreby súdneho konania. Tretí spoluvlastník p. B. B. súhlasí so
zrušením spoluvlastníctva, čo dokazuje svojím čestným vyhlásením, avšak žalovaná 1/ odmietla
uzavrieť predmetnú dohodu a rozdeliť parcelu na tri časti do výlučného vlastníctva troch vlastníkov,
pričom žalobkyni príčiny jej konania nie sú známe. Žalobkyni preto nezostalo nič iné, len sa formou

návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej parcele obrátiť na súd.
Podľa žalobkyne do úvahy prichádza reálne rozdelenie parcely s ornou pôdou podľa jednotlivých
podielov. Parcela je úzka a dlhá, preto žalobkyňa navrhla, aby sa rozdelila podľa počtu m2 horizontálne
na tri časti tak, aby bolo zabezpečené zmysluplné využitie vzniknutých vlastníckych podielov a nevznikliz jednej úzkej tri ešte užšie parcely. Ako spoluvlastník s najväčším podielom navrhla, aby bol ako prvý
od spodného okraja pôvodnej parcely rozmeraný jej podiel vo veľkosti 5000 m2, ktorý tvorí polovicu
parcely a potom následne ďalšie dva rovnaké menšie štvrtinové podiely vo veľkosti 2500 m2 ostatných

dvoch spoluvlastníkov.

2. Žalovaná 1/ sa vyjadrila k žalobe podaním doručeným súdu dňa 15.04.2021, kde poukázala
v prvom rade na nesprávne určený okruh účastníkov konania, keď predmetná nehnuteľnosť, ktorej
spoluvlastníctvo žiada žalobkyňa zrušiť a vyporiadať má troch podielových spoluvlastníkov, pričom

v tomto konaní tretí spoluvlastník nie je zastúpený. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd vyzval
žalobkyňu na podanie návrhu na pristúpenie tretieho spoluvlastníka do konania. Ďalej žalovaná 1/
poukázala na zmätočný petit žaloby a absenciu geometrického plánu. Pokiaľ ide o samotný návrh na
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti jej reálnym rozdelením, žalovaná
1/ uviedla, že nie je proti zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva, nenamieta ani navrhovanú výmeru
budúcich parciel vzniknutých z rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti, keďže tieto navrhované výmery

vychádzajú z reálnych podielov všetkých troch spoluvlastníkov. Pri zrušení a vyporiadaní však žalovaná
1/ trvala na tom, aby každý z budúcich vlastníkov novovzniknutých nehnuteľností mal zabezpečený
rovnaký prístup k svojej nehnuteľnosti – nie je možné spoločnú nehnuteľnosť rozdeliť takým spôsobom,
že žalobkyňa bude mať konformný prístup k svojej nehnuteľnosti a zvyšní dvaja spoluvlastníci sa
k svojim nehnuteľnostiam nebudú môcť reálne dostať. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 142 ods. 3

Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná 1/ žiadala, aby k rozdeleniu
nehnuteľnosti bol spracovaný geometrický plán, ktorý bude zabezpečovať riadne prístupy všetkých
troch spoluvlastníkov, v prípade potreby aj zriadením vecných bremien práv prístupu tak, aby žiaden zo
spoluvlastníkov nebol rozdelením spoluvlastníctva ukrátený.

3. Žalobkyňa sa vyjadrila k obsahu vyjadrenia žalovanej 1/ písomným podaním doručeným súdu
dňa 27.07.2021, v ktorom navrhla, aby súd v zmysle § 79 Civilného sporového poriadku pripustil
pristúpenie spoluvlastníčky vyporiadavanej nehnuteľnosti pani H. F. do konania na strane žalovanej.
Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti
so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1, žalovaná 1/ je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej

nehnuteľnosti so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 a pani H. F. je podielovou spoluvlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 s tým, že podľa evidencie
katastra nehnuteľností nadobudla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na základe darovacej
zmluvy, zapísanej v katastri nehnuteľností pod J. XXXX/XXXX. Ďalej žalobkyňa vo svojom podaní
opätovne uviedla, že pred podaním návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva sa snažila

o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou, k jej uzatvoreniu však nedošlo. Vzhľadom na
uvedené žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a navrhla, aby bolo podielové
spoluvlastníctvo zrušené. Zároveň navrhla, aby bolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
uskutočnené reálnym rozdelením nehnuteľnosti na tri nové nehnuteľnosti o výmere zodpovedajúcej
výške jednotlivých spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov. Žalobkyňa bola toho názoru, že je možné

zrealizovať rozdelenie nehnuteľnosti tak, aby mala každá z nehnuteľností zabezpečený prístup na
pozemok, a to bez nutnosti zriadenia vecného bremena (práva prístupu) cez niektorý z novovzniknutých
pozemkov. Za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyňa navrhla, aby súd zabezpečil
vyhotovenie geometrického plánu zohľadňujúceho vytvorenie troch parciel o výmere 5000 m2, 2500
m2 a 2500 m2 s tým, že novovytvorené parcely budú susediť s parcelou registra C parc. č. XXXX

o výmere 5499 m2, druh pozemku: ostatná plocha, zapísaný na LV č. XXXX alebo parcelou registra C
parc. č. XXXX o výmere 26867 m2, druh pozemku: ostatná plochy, zapísaný na LV č. XXX, na ktorých
sa nachádza prístupová komunikácia.

4. Uznesením č.k. 30C/52/2018-114 zo dňa 07.02.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2022,

súd podľa § 79 Civilného sporového poriadku pripustil, aby do konania pristúpila na strane žalovaného
H. F. ako žalovaná 2/.

5. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 11.10.2022 vzhľadom na zmenu právnej
úpravy, kde nie je možné drobenie pozemkov pod 3000 m2, navrhla, aby súd zrušil a vyporiadal

podielové spoluvlastníctvo tak, že parcela registra „E“ č. XXXX/XX v k.ú. D. bude rozdelená na dve
časti s tým, že časť o výmere 5000 m2 bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyni a druhá
časť o výmere 5000 m2 bude v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Parcely navrhla rozdeliť
pozdĺžne tak, aby bol zachovaný prístup od cesty. Navrhla tiež, aby bola žalobkyni priznaná náhrada trovkonania v rozsahu 100%, keďže pred začiatkom aj počas konania sa žalobkyňa pokúšala o uzavretie
mimosúdnej dohody, avšak neúspešne.

5.1.Právnyzástupcažalovaných1/a2/vzhľadomnazmenuprávnejúpravysozrušenímavyporiadaním
podielového spoluvlastníctva nesúhlasil, nakoľko žalobkyňou navrhovaný spôsob by podľa jeho názoru
znehodnotil podiel žalovaných, keďže by týmto spôsobom došlo k vzniku príliš úzkej a nevyužiteľnej
parcely. Ďalej uviedol, že nikto nebráni žalobkyni, aby predmetnú parcelu užívala podľa dohody
spoluvlastníkov, teda z tohto pohľadu nie je vyporiadanie nevyhnutné. Zdôraznil tiež, že súd musí

pri každom spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva prihliadať na účelné využitie veci. Zrušenie
a vyporiadanie má zároveň viesť k tomu, že sa toto skutočne zruší a vyporiada, avšak predmetným
návrhom podľa jeho názoru k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nedochádza.

5.2. Právna zástupkyňa žalobkyne vo vzťahu k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaných poukázala na
to, že predmetný pozemok je v extraviláne, je určený na obhospodarovanie. Aktuálne tam nie je žiadny

stavebný zámer, a preto aj režim tohto pozemku sa spravuje zákonom č. 180/1995 Z. z., teda účelné
využitie veci aj po žalobkyňou navrhovanom vyporiadaní zostáva zachované.

6. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní konanom dňa 01.12.2022 doplnil svoje vyjadrenie
vo veci tak, že poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2281/2003, v zmysle ktorého predmetom

vyporiadania je len celá vec, na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/169/95, v zmysle ktorého vyporiadaním
je potrebné vyriešiť všetky vzťahy spoluvlastníkov a na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn.
11Co/184/2005, kde pri zisťovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na to, keď
záujem žalovaných na nezrušení podielového spoluvlastníctva sa ukáže ako významnejší a prednejší.
Pre prípad, ak by súd rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva, žalované navrhli, aby došlo

k takému vyporiadaniu, že pozemok bude rozdelený na dve časti, a to priečne s tým, že bude zriadené
vecné bremeno v prospech pozemku, ktorý nemá prístupovú komunikáciu.

6.1. Právna zástupkyňa žalobkyne k veci doplnila, že z jej pohľadu je pozemok deliteľný. Účelné využitie
nemožno skúmať z pohľadu horizontu 20 rokov, pričom pri ornej pôde, pri vytvorení parcely o šírke cca

10 m zostáva účelné využitie veci zachované. Čo sa týka vytvorenia vecného bremena, dochádza tým
k znehodnoteniu pozemku, ktorý je týmto vecným bremenom zaťažený.

7. Podaním doručeným súdu dňa 16.03.2023 žalobkyňa predložila Geometrický plán číslo 14/2023,
vyhotovený dňa 20.02.2023 spoločnosťou K. D., zohľadňujúci jej návrh vyporiadania prezentovaný

na pojednávaní konanom dňa 11.10.2022. V zmysle doloženého geometrického plánu žalobkyňa
navrhla vyporiadanie tak, že novovytvorená parcela č. XXXX/X bude prikázaná do výlučného vlastníctva
žalobkyne a novovytvorená parcela č. XXXX/X do podielového spoluvlastníctva žalovaných.

8. Súd na pojednávaní dňa 13.04.2023 vyhlásil dokazovanie skončené a pojednávanie odročil na

termín 15.05.2023 za účelom vyhlásenia rozsudku. Následne súd uznesením č.k. 30C/52/2018-156
zo dňa 10.05.2023 zrušil uznesenie vyhlásené súdom na pojednávaní dňa 13.04.2023, ktorým súd
toto pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku a uznesenie vyhlásené súdom na uvedenom
pojednávaní, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, keď po prehodnotení rozhodujúcich skutočností
dospel súd k záveru, že je ešte potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a dať stranám priestor na

doplnenie skutkových tvrdení a prípadné návrhy na doplnenie dokazovania.

9. Súd na pojednávaní dňa 31.07.2023 vzhľadom na zmenu zákonného sudcu, ku ktorej došlo
s účinnosťou od 01.06.2023, uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, v rámci ktorého okrem
iného upriamil pozornosť strán sporu na novelizované znenie zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, najmä na ust. § 24
ods. 1 v spojení s ust. § 23 ods. 1 citovaného zákona.

10. Žalobkyňa dňa 09.11.2023 doručila súdu návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm.
b) Civilného sporového poriadku. Vo svojom návrhu poukázala na to, že právna úprava účinná do

31.08.2022 umožňovala reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti v zmysle podanej žaloby zo dňa
24.05.2018. Až novela zákona č. 180/1995 Z. z., vykonaná zákonom č. 257/2022 Z. z., toto reálne
rozdelenie znemožnila, pričom z ustanovenia § 29e zákona č. 180/1995 Z. z. Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. septembra 2022 je zrejmé, že zákonodarca zjavne opomenul uviesť okreminého tiež súdne rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v konaniach,
vedených na základe návrhov, ktoré boli na súd podané pred účinnosťou novely zákona č. 180/1995
Z. z., vykonanej zákonom č. 257/2022 Z. z., keďže podľa § 29e zákona č. 180/1995 Z. z. ustanovenie

§ 14 ods. 3 sa nevzťahuje na zmluvy o prevode vlastníctva k neknihovaným pozemkom, ktoré sa
nachádzajú mimo zastavaného územia obce, a ktoré sa predložili v konaní o povolení vkladu do
31. augusta 2022, pričom zákonodarca „pozabudol“ upraviť v prechodných ustanoveniach práve také
situácie, v akej sa ocitla žalobkyňa. V tejto súvislosti žalobkyňa pripomenula, že nie je jej vinou, že
konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené, pričom značný vplyv na dĺžku konania mala pandémia

spôsobená ochorením COVID-19 a s tým súvisiace obmedzenia. Zákon č. 257/2022 Z. z. teda podľa
názoru žalobkyne pôsobí retroaktívne a výrazne ovplyvnil predmetné súdne konanie, ktoré začalo viac
ako štyri roky pred jeho účinnosťou, pričom doposiaľ nebolo právoplatne skončené, čo v tomto prípade
zásadným spôsobom zasiahlo do práv a právom chránených záujmov žalobkyne. Žalobkyňa mala
za to, že v danom prípade ide o porušenie viacerých atribútov práva na spravodlivý súdny proces.
Príliš formalistický výklad ustanovení zákona č. 180/1995 Z. z. žalobkyni spôsobuje odopretie prístupu

k súdu, konkrétne možnosti efektívne hájiť svoje práva a právom chránené záujmy, nehovoriac o vyššie
opísanej retroaktivite. V prejednávanom prípade je podľa žalobkyne potrebné zohľadniť účel zákonných
ustanovení, vzťahujúcich sa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a siahnuť po ich
ústavnekonformnomvýkladezdôvodu,žezásahdosamejpodstatyprávanaspravodlivésúdnekonanie
je neprípustný. Na základe uvedených skutočností tak možno podľa názoru žalobkyne dospieť k záveru,

že ustanovenia § 24 ods. 1 v spojení s § 23 ods. 1 a § 29e zákona č. 180/1995 Z. z. nemožno vyložiť
ústavne konformným spôsobom a sú splnené podmienky pre podanie návrhu o súlade týchto ustanovení
s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila
súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom. Z tohto dôvodu žalobkyňa navrhla, aby súd v súlade s ustanovením § 162 ods. 1 písm. b)

Civilného sporového poriadku uznesením prerušil konanie a po právoplatnosti tohto uznesenia podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy
Slovenskej republiky.

11. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ podaním doručeným súdu elektronicky dňa 10.01.2024

v nadväznosti na realizované mimosúdne rokovania medzi sporovými stranami oznámil, že k uzavretiu
zmieru nedošlo. Žalované ponúkli žalobkyni odkúpenie jej podielu za cenu 3,- eur, avšak žalobkyňa
ponuku odmietla. Takisto navrhli rozdelenie existujúceho spoluvlastníctva spôsobom, ktorý by
nepoškodzoval jednotlivých spoluvlastníkov a bol by v súlade s potenciálnymi možnými spôsobmi
využitia pozemku do budúcnosti. Návrh bol žalobkyňou odmietnutý. Žalobkyňa stále trvá na svojom

návrhu a spôsobe rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti. Takisto bolo žalobkyni navrhnuté, aby stiahla svoj
súdny návrh s tým, že žalované si nebudú uplatňovať právo na náhradu trov konania. Tento návrh bol
tiež odmietnutý. Právny zástupca žalovaných tak nevidel priestor na dohodu so žalobkyňou, ktorá podľa
jeho názoru odmieta všetky rozumné návrhy vysporiadania spoluvlastníckeho vzťahu. Mal však za to,
že súd môže vo veci rozhodnúť aj takým spôsobom, že návrh zamietne, pretože všetky ostatné spôsoby

vysporiadania spoluvlastníctva by poškodzovali jednotlivých spoluvlastníkov.

12. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní konanom dňa 22.01.2024 doplnil svoje
vyjadrenie k veci a navrhol, aby súd zvážil aj možnosť zamietnutia návrhu na rozdelenie podielového
spoluvlastníctva z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Poukázal pritom na ustanovenie § 142 ods. 2

ObčianskehozákonníkaavtejtosúvislostinarozhodnutieKrajskéhosúduvNitresp.zn.11Co/184/2005,
v ktorom je uvedené, že dôvody hodné osobitného zreteľa musia spočívať v okolnostiach takej povahy,
že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom
žalobcu zrušiť spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. K tomuto uviedol, že súd má
možnosť aj návrh zamietnuť, pričom mal za to, že tieto dôvody hodné osobitného zreteľa tu sú,

pretože každé ďalšie vysporiadanie spoluvlastníctva či už prisúdením do vlastníctva alebo predajom
a rozdelením výťažku by bolo silne poškodzujúce niektorú zo spoluvlastníckych strán. Mal za to, že
súd by mal prihliadnuť na záujem a oprávnené záujmy sporových strán a teda aj záujem žalobcu
a žalovaných, pretože v prípade, že by došlo k takému vysporiadaniu, kde by nehnuteľnosť bola predaná
alebo prisúdená jednej strane za náhradu, by buď žalobkyňa alebo žalované boli poškodené. Je preto

aj v záujme žalobkyne, aby návrh bol z tohto dôvodu zamietnutý. V neposlednom rade ešte poukázal
na to, že v danej lokalite mal záujem investovať v minulosti veľký investor, ktorý skupoval nehnuteľnosti.
Tento jeho zámer však nebol premietnutý do územno-plánovacej zmeny, avšak tie nehnuteľnosti sa
nachádzajú v reálnom dosahu predmetných nehnuteľností a sú stále vykúpené, takže nie je vylúčené,že v blízkej budúcnosti sa predmetný investor objaví s modifikovaným zámerom, čo môže významným
spôsobom opäť meniť ceny v danej lokalite.

12.1. Právna zástupkyňa žalobkyne nesúhlasila s vyššie uvedeným tvrdením, že by žaloba mala
byť zamietnutá, nakoľko tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázala na skutočnosť, že
predmetom sporu je pozemok, ktorý v zmysle výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. D. je vedený ako druh
pozemku - orná pôda. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa jedná o ornú pôdu a spoluvlastnícky
podiel žalobkyne predstavuje 1, nie je možné, aby v zmysle citovaného rozhodnutia Krajského súdu

v Nitre sp. zn. 11Co/184/2005 existovali na strane žalovaných okolnosti takej povahy, že záujem
ponechaťspoluvlastníctvoobochstránsporuakojestvujúceinaďalejbymoholprevýšiťlegitímnyzáujem
žalobkyne na zrušení spoluvlastníctva k predmetu sporu. Už i z tohto konania vedeného na tunajšom
súdeviacako5rokovjezrejmé,žestranysporuakospoluvlastnícipredmetnéhopozemkuniesúschopní
akejkoľvek dohody, dokonca ani akejkoľvek komunikácie bez svojich právnych zástupcov, pričom sa
nevedia dohodnúť ani na spoločnom hospodárení alebo spravovaní spoločnej veci. Žalobkyňa sa od

roku 2018 pokúšala so žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami dohodnúť na zrušení podielového
spoluvlastníctva. V tom čase ponúkala viacero možností, ako by bolo možné zrušenie spoluvlastníctva
dosiahnuť. Žalované, resp. právny predchodca žalovanej 2/ v tom čase so zrušením podielového
spoluvlastníctva súhlasil, avšak následne v priebehu konania svoj spoluvlastnícky podiel daroval svojej
dcére - žalovanej 2/, ktorá už s reálnym rozdelením spoluvlastníctva pozemku nesúhlasila. Žalobkyňa

je teda presvedčená, že z jej strany nebola žiadna prekážka toho, aby sa spoluvlastníctvo zrušilo
reálnym rozdelením už v roku 2018. Právna zástupkyňa žalobkyne taktiež opakovane oslovila žalované
a následne aj ich právneho zástupcu a opakovane boli vypracované dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k predmetu sporu, a to jeho reálnym rozdelením. V tom čase, kedy
prebiehali medzi stranami sporu mimosúdne rokovania o reálnom rozdelení pozemku, bolo takéto

rozdelenie v súlade s platnou legislatívou a teda možné. Žalobkyňa považuje za nespravodlivé, aby
ona bola poškodená zmenou legislatívy, ktorá toto reálne rozdelenie dnes už neumožňuje, navyše
za situácie, kedy žalobu podala viac ako 4 roky predtým, ako nadobudla účinnosť novela zákona č.
180/1995 Z. z., ktorá reálne rozdelenie v súčasnosti za daného stavu neumožňuje. V neposlednom
rade poukázala na skutočnosť, že o spoločnom hospodárení či spravovaní nehnuteľnosti sa nevedeli

dohodnúť ani samotné dve žalované, keďže ani jedna z nich nepristúpila na navrhované riešenie, že
by spoluvlastníkom po zrušení spoluvlastníctva reálnym rozdelením zostala len jedna z nich, pričom
vzájomné pomery medzi sebou by si mohli usporiadať dohodou, keďže sú príbuzné - sesternice.
Nikoho v zmysle platnej legislatívy nemožno nútiť, aby zotrval v takomto majetkovom spoločenstve,
a preto požiadavku žalobkyne na zrušenie spoluvlastníctva sporného pozemku možno považovať za

dôvodnú a legitímnu. Na základe všetkých uvedených skutočností navrhla, aby súd žalobe vyhovel
a spoluvlastníctvo strán sporu zrušil takým spôsobom, že celú nehnuteľnosť prikáže do výlučného
vlastníctva žalobkyne za náhradu určenú odborným vyjadrením znalca z odvetvia odhad hodnoty
poľnohospodárskej pôdy. Takéto usporiadanie vzájomných práv a povinností považovala žalobkyňa za
jedinémožnézasúčasnejsituácie,kedyreálnerozdeleniepozemku,ktorévžalobepôvodnenavrhovala,

už v súčasnosti možné nie je.

12.2. Vo vzťahu k návrhu na prikázanie celej nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne právny zástupca
žalovaných 1/ a 2/ poukázal na to, že súd tu musí nájsť účelné využitie veci, pretože účelné využitie veci
je základný princíp, ktorý sa aplikuje aj pri zvyšných dvoch spôsoboch vyporiadania spoluvlastníctva.

Právny zástupca žalovaných nevidel účelné využitie veci v tom, že sa nehnuteľnosť celá prikáže do
vlastníctva osoby, ktorá sama priznala, že má zdravotné problémy. V takom prípade, ak by súd trval
nazrušeníavyporiadaní,bynavrhovalskôrmožnosťpredajaarozdeleniavýťažku,pretožetentospôsob
zaťažuje všetky strany rovnomerne a je možné pri predaji na dražbe nájsť aj najvyššiu možnú cenu, za
ktorú je možné predmetný pozemok predať. Tento spôsob však navrhoval len alternatívne v prípade, že

by sa súd nestotožnil s návrhom na zamietnutie žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

12.3. Právna zástupkyňa žalobkyne k veci doplnila, že žalobkyňa ako jediná v priebehu konania
deklarovala svoj záujem o využitie spoločného pozemku pre poľnohospodárske využitie. Žalované mali
záujem využívať tento pozemok len v prípade, ak by bolo možné získať naň stavebné povolenie,

a teda počítali s možnosťou zmeny územného plánu a zmeny využitia pozemku na účely individuálnej
bytovej výstavby. Táto možnosť však v súčasnosti nie je reálna vzhľadom k tomu, že zmena
územného plánu mesta Stupava nenastala v tejto oblasti, a teda pozemok naďalej ostáva pozemkom
poľnohospodárskym. Navyše žalobkyňa v konaní opakovane uvádzala, že má deti, ktoré majú záujemo poľnohospodárske využitie tohto pozemku, preto nesúhlasila s tým, aby súd rozhodol o predaji
pozemku a rozdelení výťažku, keďže jeden zo spoluvlastníkov je ochotný a prostredníctvom svojich
blízkych príbuzných aj schopný účelne využiť pozemok na taký účel, na ktorý orná pôda primárne je

určená, a to na pestovanie poľnohospodárskych plodín.

13. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní konanom dňa 22.01.2024 na otázku súdu
uviedol, že sumu 3 eurá za 1 m2 žalované považujú za primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel.
Žalobkyňa uviedla, že so sumou 3 eurá za 1 m2 ako so sumou primeranej náhrady za spoluvlastnícky

podiel súhlasí. Ďalej uviedla, že má záujem o prikázanie celej nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva
s tým, že zároveň disponuje finančnými prostriedkami v potrebnom objeme a je schopná poskytnúť
žalovaným náhradu v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Právny zástupca žalovaných 1/
a 2/ na otázku súdu uviedol, že keďže žalované prezentovali ponuku na odkúpenie podielu žalobkyne,
logicky majú záujem o prikázanie nehnuteľnosti do ich vlastníctva za sumu 3 eurá za 1 m2, ktorú
považujú za primeranú náhradu.

14. Dňa 31.01.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ spolu s kúpnou zmluvou, ktorou
Mesto D. v roku 2011 predávalo svoje pozemky investorovi L. B., D.. V tejto súvislosti žalované uviedli,
že dané pozemky sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti predmetného pozemku, ktorý je predmetom
spoluvlastníckehovysporiadania.Zmluvajedôkazomtoho,žeužvroku2011sapozemkyvdanejlokalite

predávali za cenu 10,- eur/1 m2. Znamená to, že cena 3,- eur/1 m 2 ako náhrada za spoluvlastnícky
podiel je neadekvátna, žalované s náhradou v takejto výške nesúhlasia. Ak súd rozhodne o pridelení
celého pozemku do vlastníctva žalobkyne, svojím rozhodnutím tým ťažko poškodí žalované, ktoré
stratia vlastníctvo k svojmu spoluvlastníckemu podielu a žalobkyňa, ktorá toto vysporiadanie realizuje
len z dôvodu svojich budúcich investičných zhodnotení pozemku bude zvýhodnená voči žalovaným.

Žalovanézdôraznili,žecelýčaspočastohtosúdnehokonaniatrvajúnatom,ževysporiadaniesanemôže
zrealizovať takým spôsobom, aby sa poškodili majetkové záujmy žalovaných. Žalobkyňa aj žalované
majú rovnakú veľkosť svojich spoluvlastníckych podielov a niet dôvodu, prečo by jedna strana mala byť
preferovaná pridelením celého pozemku do svojho vlastníctva.

15. Žalobkyňa sa vyjadrila k obsahu vyjadrenia žalovaných písomným podaním doručeným súdu dňa
23.02.2024, v ktorom uviedla, že vzhľadom na to, že súd nevyhovel jej návrhu na prerušenie konania
a v konaní pokračuje, žalobkyňa má záujem na prikázaní predmetného pozemku do jej výlučného
vlastníctva. Za účelom preukázania skutočnosti, že disponuje finančnými prostriedkami v potrebnom
objeme a žalovaným je schopná poskytnúť náhradu, ktorej hodnotu za 1 m2 pozemku strany sporu

vzájomne odsúhlasili na pojednávaní dňa 22.01.2024, súdu predložila dôkaz – výpis z účtu s aktuálnym
zostatkom vo výške 15.952,53 eur. Žalované súdu doručili listinný dôkaz – kúpnu zmluvu zo dňa
12.10.2011, ktorá je údajne dôkazom toho, že už v roku 2011 sa predávali pozemky v danej lokalite
za cenu 10 eur/1 m2. S uvedeným tvrdením žalovaných žalobkyňa v žiadnom prípade nesúhlasí
a objektívne s ním ani nemožno súhlasiť. Z predloženej kúpnej zmluvy totiž žiadnym spôsobom

nevyplýva, že by sa skutočne jednalo o rovnakú lokalitu, keďže pozemky registra „C-KN“ v katastrálnom
území D. nie sú evidované v katastri nehnuteľností a žalované o nimi tvrdenej skutočnosti nepredložili
súdu žiadny dôkaz (napr. identifikácia parciel a pod.), takže toto tvrdenie sa v súčasnosti nedá žiadnym
spôsobom overiť. Žalobkyňa sa domnieva, že by sa mohlo jednať o lokalitu M., v ktorej však v čase
uzatvorenia predloženej kúpnej zmluvy, t.j. v roku 2011, bola plánovaná výstavba rodinných domov.

Predmetný pozemok v spoluvlastníctve strán sporu však nebol zahrnutý do tohto projektu výstavby,
preto je v katastri nehnuteľností naďalej evidovaný ako orná pôda. Na základe predloženej kúpnej
zmluvy sa s najväčšou pravdepodobnosťou odpredávali pozemky, ktoré boli zahrnuté do projektu
výstavby, o čom však žalované taktiež nepredložili súdu žiadny dôkaz. Navyše kúpna cena v zmysle
predloženej kúpnej zmluvy bola stanovená na základe verejnej obchodnej súťaže, pričom kupujúcim

bola obchodná spoločnosť so sídlom v F., takže sa nejednalo o „domácku“ obchodnú spoločnosť, ktorá
v danej lokalite pôsobí a teda pozná miestne pomery. Žalobkyňa je teda presvedčená, že kúpna cena,
ktorá je výsledkom takejto verejnej obchodnej súťaže a ponúknutá spoločnosťou z opačného konca
Slovenska, v žiadnom prípade nie je reálnym odrazom obvyklej ceny pozemkov v danom mieste a čase.
O skutočnosti, že predmetný pozemok je naďalej poľnohospodárskym pozemkom, ktorý v súčasnosti

nie je zahrnutý do žiadneho investičného zámeru, plánovanej výstavby a pod., svedčí i Územno-
plánovaná informácia, vydaná Mestom D. dňa 26.06.2023. Na základe všetkých uvedených skutočností
a predložených dôkazov žalobkyňa zotrvala na svojom návrhu a pre prípad, že súd nepodá návrh na
Ústavný súd SR navrhla, aby súd prikázal predmetný pozemok do jej výlučného vlastníctva a zaviazal juposkytnúť žalovaným primeranú náhradu, keďže žalobkyňa riadne preukázala, že disponuje finančnými
prostriedkami v potrebnom objeme a žalovaným je schopná náhradu poskytnúť.

16. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 11.03.2024 navrhol vykonať dokazovanie
výsluchom svedka D. D. (manžel žalovanej 1/), a to vo vzťahu k cene predmetnej nehnuteľnosti ako aj
k cene obdobných nehnuteľností v danej lokalite. Vo vzťahu k predloženej kúpnej zmluve doplnil, že ak
v roku 2011 bola táto cena vyššia ako 3,- eurá, tak možno predpokladať, že aj teraz už bude vyššia.
Cenu prejednal so žalovanými a suma 3,- eurá za 1 m2 bola suma, za ktorú boli žalované ochotné

odkúpiť podiel žalobkyne, avšak nie je to suma, ktorú by boli žalované ochotné akceptovať ako náhradu
za svoj podiel.

17. Právna zástupkyňa žalobkyne sa v záverečnom prednese v celom rozsahu pridržala doterajších
prednesov a písomných vyjadrení a žiadala, aby súd návrhu žalobkyne vyhovel. Vzhľadom k tomu, že
v priebehu konania prišlo k zmene legislatívneho rámca vo vzťahu k nevyhnutnej výmere jednotlivých

spoluvlastníkov v nadväznosti na zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy, žalobkyňa akceptovala túto
skutočnosť a netrvá na reálnom rozdelení veci tak, ako to požadovala vo svojom pôvodnom návrhu.
Nemala záujem akýmkoľvek spôsobom poškodiť žalované či obrať ich o ich vlastnícke právo. Vzhľadom
k aktuálnej zákonnej úprave však bola nútená svoj návrh prispôsobiť požiadavkám zákona, a preto
navrhuje, aby súd spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zrušil tak, že spoluvlastnícke podiely oboch

žalovaných, každej z nich vo veľkosti 1 pomerov k celku, prisúdi za primeranú náhradu do vlastníctva
žalobkyne. V priebehu konania strany sporu jednoznačne preukázali, akým spôsobom ktorý z nich
mieni využívať nehnuteľnosť v budúcnosti. Žalované pritom mali záujem ponechať si spoločný pozemok
ako potenciálny stavebný pozemok. O týchto skutočnostiach jednoznačne rozprávali aj svedkovia
zabezpečení stranou žalovaných a toto využitie spoločných pozemkov potvrdili i samotné žalované.

Naproti tomu žalobkyňa od počiatku prezentovala svoju vôľu využívať pozemok predovšetkým na
pestovanie plodín. Žalobkyňa má deti a vnúčatá, ktoré majú na takomto využití pozemku záujem a sú
pripravení a ochotní v obhospodarovaní pozemku žalobkyni pomôcť. Rovnako bolo v priebehu konania
stranami sporu vzájomne odsúhlasené možné vyporiadanie v konkrétnej dohodnutej výške, a to 3,-
eurá za 1 m2. Žalobkyňa jednoznačne preukázala, že ona sama disponuje peňažnými prostriedkami,

ktoré by predstavovali vyporiadací podiel, teda pre každú zo žalovaných vo výške 7.500,- eur. Naproti
tomu ani jedna zo žalovaných svoju bonitu, teda schopnosť vyplatiť vyporiadací podiel, či už zvyšným
dvom spoluvlastníkom alebo aspoň žalobkyni nepreukázala. Jedna zo žalovaných preukázala, že
jej manžel disponuje peňažnými prostriedkami vo výške 15.205,94 eur, avšak nepreukázala jeho
súhlas na použitie peňažných prostriedkov za účelom vyplatenia žalobkyne, zároveň na vyplatenie

ďalšieho spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2/ vo výške 7.500,- eur by tieto peňažné prostriedky i tak
nepostačovali.Žalovaná2/predložilainternetovývýpiszúčtusozostatkom8.347,90eur,pričomzvýpisu
je zrejmé, že dňa 29.01.2024 bolo v prospech jej účtu pripísaných 8.000,- eur z účtu p. N. F.. Z tohto
dôvodu má žalobkyňa odôvodnené pochybnosti o skutočnej bonite a skutočnej možnosti vyplatiť jej
vyporiadací podiel. Na základe všetkých vyššie uvádzaných skutočností mala za to, že jedine žalobkyňa

je spôsobilá vyplatiť vyporiadací podiel obom ustupujúcim spoluvlastníkom pri zrušení spoluvlastníctva
súdom. V neposlednom rade poukázala na skutočnosť, že sa skutočne jedná o ornú pôdu, ktorá je
aj v zmysle predloženej územno-plánovacej informácie mesta Stupava zo dňa 26.06.2023 určená na
poľnohospodárske využitie. V zmysle všetkých uvádzaných skutočností a predložených dôkazov preto
navrhla, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti strán sporu v k.ú. D. a to prikázaním

oboch spoluvlastníckych podielov žalovaných do vlastníctva žalobkyne za náhradu, ktorá bola vzájomne
odsúhlasená na sumu 3,- eurá za 1 m2, t.j. vyporiadací podiel každej zo žalovaných vo výške 7.500,-
eur. Zároveň navrhla, aby súd zaviazal žalované na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
žalobkyni v rozsahu 100 %.

17.1. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ v záverečnom prednese poukázal na to, že žaloba
smerovala k návrhu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením.
Žalované nenesú žiadnu vinu na tom, že reálne rozdelenie nebolo dosiahnuteľné. Nenesú ani vinu
na tom, že došlo k zmene právneho predpisu, ktorý za danej situácie reálne rozdelenie právne
znemožňoval. V čase pred zákonnou zmenou toto reálne rozdelenie možné bolo, problém bol na

strane žalobkyne, ktorá odmietala rozdelenie nehnuteľnosti priečne, navrhovala pozdĺžne delenie, ktoré
bolo zase neakceptovateľné pre žalované, pretože by získali pozemky v šírke cca 5 m a v dĺžke
cca 500 m, čo by bolo prakticky nevyužiteľné. Po zákonnej zmene rozdelenie možné bolo, avšak
žalobkyňa odmietla previesť na žalované každej po 500 m2 tak, aby rozdelenie nehnuteľnosti sa mohlozrealizovať. Všetky ďalšie spôsoby vysporiadania podielového spoluvlastníctva okrem rozdelenia sú
však spôsoby, ktoré ťažkým spôsobom poškodia jednu zo sporových strán, pretože prikázanie do
vlastníctva fakticky znamená, že druhá sporová strana stráca vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu,

ktorý má veľkú potenciálnu hodnotu. Z uvedené dôvodu žalované navrhovali, aby súd podľa § 142 ods.
2 Občianskeho zákonníka z dôvodu hodných osobitného zreteľa toto spoluvlastníctvo nezrušil, pretože
záujem žalovaných ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený je v porovnaní so záujmom žalobkyne
zrušiť spoluvlastníctvo významnejší a prednejší. Ponechaním spoluvlastníctva totiž nebude poškodená
žiadna zo sporových strán. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, aby jej súd prisúdil spoluvlastníctvo

a teda vlastníctvo k sporovému pozemku, poukázal na to, že argumenty žalobkyne o tom, že plánuje
pôdu poľnohospodársky využívať je zavádzaním súdu. Žalované navrhli žalobkyni ponechanie celého
pozemku do nájmu za účelom, aby ho mohla poľnohospodársky obhospodarovať, ona to však odmietla.
V skutočnosti tu nie je vôbec žiadny záujem zo strany žalobkyne predmetný pozemok poľnohospodársky
využívať tak, ako sa to snaží prezentovať a tento pozemok ani poľnohospodársky využívaný nebude,
o čom sa však bude možné presvedčiť až o niekoľko rokov. Aj žalované majú rovnako možnosť

pozemok využívať, dokonca žalovaná 1/, čo mohol dosvedčiť svedok D. D., má včely a dokonca aj
poľnohospodárske stroje, ale skutočný záujem obidvoch strán je v niečom inom. Ten záujem je vtom,
že predmetný pozemok skôr či neskôr zrejme bude nejakým spôsobom mať širšie využitie, pretože
v danej lokalite je takmer 80 % pôdy už skúpená veľkým developerom a je predpoklad, že tento v nejakej
forme svoj zámer aj bude realizovať. Toto je skutočný zámer žalobkyne a v prípade, ak jej súd prisúdi

vlastníctvo, závažným spôsobom poškodí žalované. Z uvedeného dôvodu by bolo vhodné aplikovať
princíp dôvodov hodných osobitného zreteľa a žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalovaných vyjadril
poľutovanie nad tým, že súd odmietol vypočuť svedka D. D., ktorý sa mohol vyjadriť k skutočnostiam
týkajúcim sa hodnoty pozemkov v danej lokalite ako aj k skutočnostiam, ktoré by osvedčovali záujem
žalovaných na využití predmetného pozemku. Pokiaľ ide o argument právnej zástupkyne žalobkyne,

že žalované nepreukázali dostatok finančných prostriedkov, ide o argument nesprávny. Žalovaná 1/
sa preukázala výpisom z účtu svojho manžela len z toho dôvodu, že ich spoločné prostriedky sú
vedené na bankovom účte manžela, takto to majú 30 rokov. Ide o spoločné prostriedky v bezpodielovom
spoluvlastníctve dvoch manželov, ktorí spolu žijú takmer 40 rokov a bolo by maximálne cynické,
keby si kvôli tomuto pojednávaniu menili účty a presúvali nejaké finančné prostriedky len kvôli tomu,

aby preukázali nejaké skutočnosti. Faktom je, že išlo o prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov a tým je vec preukázaná. Pokiaľ ide o žalovanú 2/, preukázala sa sumou dostatočnou na to,
aby mohla poskytnúť náhradu za spoluvlastnícky podiel a skutočnosť, že na výpise z účtu bol prevod jej
synavtomtoprípadenehrážiadnurelevantnúrolu.Zuvedenéhodôvodumalzato,žejedinýmzákonným
a spravodlivým rozhodnutím by bolo žalobu zamietnuť a nepriznať žiadnej strane náhradu trov, pretože

v takomto prípade by si všetky sporové strany mohli ponechať svoje podielového spoluvlastníctvo s tým,
že na budúcom využití by sa dohodli rovnako ako aj na budúcom eventuálnom predaji.

18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu
tvoriacimi obsah spisu, odborným vyjadrením a vykonal tiež dokazovanie výsluchom sporových strán

a výsluchom svedka N. F..

19. Súd mal v konaní po vykonanom dokazovaní a na základe zhodných tvrdení strán, resp. tvrdení
strán, ktoré neboli protistranou sporované, za preukázaný nasledovný skutkový stav.

19.1. Podľa výpisu z listu vlastníctva strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti,
zapísanej Okresným úradom C., katastrálny odbor, pre okres Malacky, obec D., katastrálne územie D.,
na liste vlastníctva č. XXXX, ako pozemok – parcela registra „E“ s parc. č. XXXX/XX o výmere 10000 m2,
druh pozemku: orná pôda, umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia
obce; a to žalobkyňa v podiele 1 a každá zo žalovaných v podiele 1.

19.2. Z Územno-plánovacej informácie vydanej dňa 26.06.2023 Mestom D. súd zistil, že v zmysle
Územného plánu sídelného útvaru Stupava, ktorý bol schválený na rokovaní mestského zastupiteľstva
dňa 20.04.2006 v znení neskorších zmien a doplnkov, je predmetná parcela č. XXXX/XX, reg. „E“
k.ú. D. súčasťou funkčných plôch: F 15 – Lesy, biokoridory a ostatná vysoká zeleň (Hlavné funkčné

využitie: Plochy vzrastlých lesných porastov, biokoridorov a vetrolamov, trávnaté plochy lesného
pôdneho fondu a vetrolamov; doplnkové funkčné využitie: Turistické a náučné chodníky a verejné
drobné stavby rekreačno-športového charakteru) a F 22 – Orná pôda (Súvislé plochy ornej pôdy
v zmysle údajov katastra bez rozdielu bonitovaných pôdno ekologických jednotiek. V rámci týchto plôchje možné umiestňovať poľnohospodárske usadlosti za podmienok stanovených zákonom o ochrane
poľnohospodárskej pôdy.).

19.3. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že v roku 2018 ponúkala žalovanej 1/, že jej svoj podiel odpredá,
onavšakbolavtedyproti.Srozdelenímtiežnesúhlasila,nebolamožnádohoda.Srozdelenímsúhlasillen
p. B., bývalý spoluvlastník. Žalobkyňa chce, aby mal každý prístup k parcele z cesty. Chce tam pestovať.
Momentálne je táto parcela v nájme, obhospodaruje ju jedna spoločnosť. Čo sa týka stavebných
zámerov, žalobkyňa má vedomosť, že sa pozemky vykupovali, no bolo to pozastavené, bola spisovaná

petícia, bližšie informácie o tom nemá. Od nej nikto nechcel nič vykúpiť, resp. bola oslovená, ale keďže to
nebolo vyporiadané, nemali záujem podiel odkúpiť. Na otázku, prečo nepožiadala o vyčlenenie z nájmu
a nepestuje tam, žalobkyňa uviedla, že v minulosti nebola taká doba, teraz však chce svoje. Synovia
sa rozhodli, že tam chcú robiť, pestovať.

19.4.Žalovaná1/vovýpovedipotvrdila,žejepravda,žejejžalobkyňavroku2018volalastým,žechcela

parcelu deliť. Nedohodli sa. Pán Rác podľa nej nevedel, o čom sa hovorí, nerozumel tomu, a preto s tým
súhlasil. Žalovaná 1/ nemá vedomosť o žiadnej developerskej činnosti, nikto ju neoslovil. Aj ona chce
mať veci na poriadku, ale ide aj o to, aby to bolo rozdelené tak, aby to potenciálne mohol byť v budúcnosti
aj stavebný pozemok a nebol tým rozdelením pozemok znehodnotený. Ďalej žalovaná 1/ uviedla, že
pozemok teraz nevyužíva a do budúcna nevie, čo na predmetnom pozemku bude robiť. Pozemok je

teraz v nájme.

19.5. Žalovaná 2/ vo výpovedi uviedla, že ona tento pozemok zdedila. Jej otec s tým rozdelením, ako
navrhovala žalobkyňa, súhlasil, ale nerozumel tomu. Pozemok dostala žalovaná 2/ s tým, že ona si to
má teraz vyriešiť. Chce, aby tento pozemok zdedili vnúčatá a postavili si tam domy. Ak sa pozemok

rozdelí, pozemok chce oplotiť a chce, aby si tam dal otec včelnicu. Ďalej žalovaná 2/ uviedla, že nemá
problém s tým, aby sa to rozdelilo napríklad tak, že bude mať žalobkyňa vecné bremeno a bude chodiť
cez jej pozemok.

19.6. Svedok N. F., syn žalovanej 2/, vo výpovedi uviedol, že má vedomosť o tom, že ide o lokalitu M.

a že nejaká spoločnosť ju chcela zdevelopovať, ale nestalo sa tak, lebo územný plán nebol schválený.
Svedokbybolrád,kebyzpredmetnejparcelybolistavebnépozemky,pričompodľanehobybolovhodné,
keby sa tam vytvorila cesta o šírke 7,5 m (na cestu a chodník), keďže by tak mohli vzniknúť pozemky
tak, ako je uvedené na náčrte, ktorý založil do spisu. Svedok by chcel, aby si tam o nejakých 10-15
rokov mohli jeho deti postaviť domy. Ako výhodnejšie svedok označil priečne rozdelenie pozemku, a to

vzhľadom na možnosť využitia, pretože v prípade, ak bude schválený územný plán, na pozemku o šírke
11 m sa nedá nič robiť/postaviť. Svedok na základe otázky právnej zástupkyne žalobkyne potvrdil, že
má vedomosť o tom, že nejde o stavebný pozemok s tým, že on uvažuje v horizonte 10 – 15 rokov, kedy
bude možno schválený územný plán. V súčasnosti svedok osobne neplánuje pozemok využívať.

19.7. Z Odborného vyjadrenia číslo 1/2019 vypracovaného L. E. J., znalcom v odbore
poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty pozemku parc. č. XXXX/XX, parcely registra „E“, k.ú. D., obec D., okres C. pre účel súdneho
konania súd zistil, že predmetný pozemok sa nachádza v katastrálnom území D., obce D. v okrese
C.. Pozemok nie je napojený na inžinierske siete s príslušnou občianskou vybavenosťou. Podľa LV

č. XXXX je predmetný pozemok súčasťou územia extravilánu. Uvedený pozemok sa momentálne
využívaakopoľnohospodárskapôda.Zozáveruodbornéhovyjadreniavyplynulo,ževšeobecnáhodnota
nehnuteľnosti bola stanovená podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku v znení neskorších predpisov a je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu
21.03.2019, ktorú by nehnuteľnosť mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom

predaji nehnuteľnosti, kde kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Pre stanovenie všeobecnej
hodnoty bola použitá metóda polohovej diferenciácie, nakoľko v čase vypracovania odborného
vyjadrenia neboli k dispozícii preskúmateľné podklady od prevodov porovnateľných nehnuteľností
v lokalite a nehnuteľnosť nedosahuje výnos formou prenájmu. Znalkyňa určila všeobecnú hodnotu

predmetného pozemku celkom vo výške 22.300,- eur zaokrúhlene.

19.8. Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2011 uzatvorenej medzi Mestom D. ako predávajúcim
a spoločnosťou L. B., D. ako kupujúcim vyplýva, že predmetom prevodu vlastníckeho práva podľa tejtozmluvy boli nehnuteľnosti – pozemok reg. C KN parcelné číslo XXXX/X o výmere 39682 m2, druh orná
pôda a pozemok reg. C KN parcelné číslo XXXX/X o výmere 21305 m2, druh orná pôda, zapísané na LV
č. XXXX pre katastrálne územie D.. Kúpna cena za nehnuteľnosti bola stanovená a schválená Mestským

zastupiteľstvom v Stupave na základe výsledkov Verejnej obchodnej súťaže vo výške 609.870,- eur.

20. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové a bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť
len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v platnom znení (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) v záujme zamedzenia drobenia
poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo
zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa

tohto zákona.

Podľa § 23 ods. 1, 2 a 7 zákona č. 180/1995 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve
vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak

ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 v súlade s podmienkami
uvedenými v odseku 1, alebo v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva
podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie
predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať

sa s ostatnými dedičmi.
Podmienky uvedené v odsekoch 2 až 5 platia aj na vyporiadanie spoluvlastníkov, ak o ich vyporiadaní
rozhodol súd.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., ak majú na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia

súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť k jestvujúcim pozemkom
uvedeným v § 21 ods. 1 spoluvlastnícke podiely, platia podmienky uvedené v § 22 a 23. To neplatí, ak sa
podiel na pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom pozemku
a vlastníctvo prevádzaného podielu alebo podielu, ktorý bol predmetom prechodu vlastníckeho práva
zanikne.

Podľa § 29e zákona č. 180/1995 Z. z. (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra
2022) ustanovenie § 14 ods. 3 sa nevzťahuje na zmluvy o prevode vlastníctva k neknihovaným
pozemkom, ktoré sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, a ktoré sa predložili v konaní
o povolení vkladu do 31. augusta 2022.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2022, ak tento
zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní
spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedenýchv § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší
ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

Podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade
podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd

rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

Podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany
dohodli, súd neprihliada.

21. V súdenej veci žalobkyňa podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie D., obec Stupava, okres C., ako
parcela registra „E“, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 10 000 m2. Medzi
stranami nebolo sporné, že sú podielovými spoluvlastníčkami predmetnej parcely, pričom žalobkyňa je
podielovou spoluvlastníčkou so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 z celku a každá zo žalovaných

1 z celku. V konaní bolo súdom nepochybne zistené, že spoluvlastníci sa pred podaním žaloby na súd,
a napokon ani počas súdneho konania nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
dohodou, ktorá si vyžaduje písomnú formu, nakoľko predmetom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva je nehnuteľnosť. Žalobkyňa sa v konaní obrátila na súd o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti z dôvodu, že nechce ďalej zotrvávať v spoluvlastníckom

vzťahu k tejto nehnuteľnosti spolu so žalovanými.

22. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu resp. žaloby na zrušenie spoluvlastníctva
a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

23. Vyššie citované ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje spôsob zrušenia
podielového spoluvlastníctva a vyporiadania, ak medzi spoluvlastníkmi neprišlo k dohode. V tomto
ustanovení sú určené nielen jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale
aj poradie, v ktorom ich súd môže použiť. Predovšetkým má súd rozdeliť vec medzi spoluvlastníkov
podľa výšky podielov, a iba ak rozdelenie veci nie je dobre možné, môže súd prikázať vec za primeranú

náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, totiž nariadenie predaja s rozdelením výťažku podľa podielov, je až poslednou
možnosťou, ku ktorej smie súd prikročiť iba v tom prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce.
Poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva sú pre
súd záväzné. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá

vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a spôsob vyporiadania by mal viesť k vyriešeniu všetkých
vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva.
Súd nie je viazaný žalobným ani prípadným vzájomným návrhom, pokiaľ ide o formu vyporiadania
spoluvlastníkov, ale môže nariadiť zrušenie spoluvlastníctva aj iným ako navrhovaným spôsobom. Súd
preto postupoval pri svojom rozhodnutí v súlade so zákonom.

24. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci
medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných
vecí v právnom zmysle a ich ďalšie účelné využitie. Tento spôsob prichádza do úvahy iba
tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Súd pri rozhodovaní o zrušení podielového

spoluvlastníctva prihliada nielen na súkromnoprávnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku,
ale aj na verejnoprávne predpisy. Zmyslom rozhodnutia súdu o zrušení a vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva rozdelením veci nemôže byť také rozhodnutie, ktoré by bolo buď v rozpore s právnouúpravou obsiahnutou v predpisoch verejného práva, alebo by tieto predpisy realizáciu rozdelenia
neumožnili.

24.1. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť parc. č. XXXX/XX je pozemkom umiestneným mimo
zastavaného územia obce a poľnohospodárskym pozemkom - ornou pôdou, súd pri posúdení možnosti
reálneho rozdelenia veci musel vziať do úvahy zákonné obmedzenia, ktoré platia v záujme zamedzenia
drobenia poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia
obce. Ak je predmetom vysporiadania poľnohospodársky pozemok, je vyporiadanie spoluvlastníckych

podielov reálnym rozdelením prípustné iba vtedy, ak vznikne pozemok s výmerou väčšou ako
3 000 m2. Ak táto podmienka nie je splnená, nemôže súd použiť tento spôsob vyporiadania, ale
môže rozhodnúť, že pozemky nadobúdajú spoluvlastníci, pri ktorých sú najlepšie predpoklady na ich
obhospodarovanie. Súčasne rozhodne aj o povinnosti vysporiadať sa s ostatnými spoluvlastníkmi (por.
§ 23 a § 24 zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení). Prihliadajúc na celkovú výmeru sporného
pozemku, výšku spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov a zároveň rešpektujúc vyššie

citované zákonné obmedzenie súd dospel k záveru, že v danom prípade neprichádza do úvahy
vyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvareálnymrozdelenímspornejnehnuteľnostiavytvorenímtroch
samostatných parciel o výmere 5 000 m2, 2 500 m2 a 2 500 m2 tak, ako to pôvodne žiadala žalobkyňa
podanou žalobou. Zároveň mal súd za to, že v danom prípade nie je možné zrealizovať rozdelenie
nehnuteľnosti ani v súlade s predloženým Geometrickým plánom číslo 14/2023, vyhotoveným dňa

20.02.2023 spoločnosťou K. D., zohľadňujúcim návrh žalobkyne, aby súd zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo tak, že parcela registra „E“ č. XXXX/XX v k.ú. D. bude rozdelená na dve rovnaké
časti s tým, že jedna časť bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyni a druhá časť bude
v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/, a to s poukazom na zákonné obmedzenie v zmysle
ust. § 24 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení, v zmysle ktorého ani na novovzniknuté

spoluvlastnícke podiely nesmie pripadať výmera nižšia než 3 000 m2 (k tomu porovnaj aj R 48/2008).
Na základe vyššie uvedeného tak súd uzavrel, že reálne rozdelenie spornej nehnuteľnosti podľa výšky
spoluvlastníckych podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov za aktuálne platnej právnej úpravy,
v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskej pôdy, nie je možné.

25. V tejto súvislosti žalobkyňa dňa 09.11.2023 doručila súdu návrh na prerušenie konania podľa § 162
ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, ktorým žiadala, aby súd predmetné konanie uznesením
prerušil a po právoplatnosti tohto uznesenia podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na
začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, keď podľa názoru žalobkyne
ustanovenia § 24 ods. 1 v spojení s § 23 ods. 1 a § 29e zákona č. 180/1995 Z. z. nemožno vyložiť

ústavne konformným spôsobom a sú splnené podmienky pre podanie návrhu o súlade týchto ustanovení
s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila
súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom. Vo svojom návrhu žalobkyňa poukázala na to, že právna úprava účinná do 31.08.2022
umožňovala reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti v zmysle podanej žaloby zo dňa 24.05.2018.

Až novela zákona č. 180/1995 Z. z., vykonaná zákonom č. 257/2022 Z. z., toto reálne rozdelenie
znemožnila, pričom z ustanovenia § 29e zákona č. 180/1995 Z. z. Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. septembra 2022 je zrejmé, že zákonodarca zjavne opomenul uviesť okrem iného tiež
súdne rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v konaniach, vedených na
základe návrhov, ktoré boli na súd podané pred účinnosťou novely zákona č. 180/1995 Z. z., vykonanej

zákonom č. 257/2022 Z. z. Zákon č. 257/2022 Z. z. teda podľa názoru žalobkyne pôsobí retroaktívne
a výrazne ovplyvnil predmetné súdne konanie, ktoré začalo viac ako štyri roky pred jeho účinnosťou,
pričomdoposiaľneboloprávoplatneskončené,čovtomtoprípadezásadnýmspôsobomzasiahlodopráv
a právom chránených záujmov žalobkyne. Žalobkyňa mala za to, že v danom prípade ide o porušenie
viacerých atribútov práva na spravodlivý súdny proces s tým, že príliš formalistický výklad ustanovení

zákona č. 180/1995 Z. z. žalobkyni spôsobuje odopretie prístupu k súdu, keď v prejednávanom
prípade je podľa žalobkyne potrebné zohľadniť účel zákonných ustanovení, vzťahujúcich sa na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a siahnuť po ich ústavne konformnom výklade z dôvodu,
že zásah do samej podstaty práva na spravodlivé súdne konanie je neprípustný.

25.1. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je súd povinný prerušiť konanie, ak
pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov. Postup súdu v intenciách § 162 Civilného sporového poriadku je výsledkom procesu tvorby
jehovlastnéhoprávnehonázorunaprejednávanúvecalenvprípade,aksámdospejeknázoruopotrebevýkladu určitých právnych otázok, prípadne rozhodnutia o určitej právnej otázke, obligatórne preruší
konanieainiciujeďalšíprocesnýpostup.Akktakémuzáverunedospeje,hocibolpodanýnávrhniektorou
sporovou stranou, neodníma prípadným zamietnutím návrhu na prerušenie konania možnosť sporovej

strane konať pred súdom (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 8/2012).

25.2. Súd posúdil návrh žalobkyne na prerušenie konania, pričom dospel k záveru, že nie je
dôvodný, a preto tento návrh v súlade s ustanovením§ 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku
spolu s rozhodnutím vo veci samej zamietol. Súd v danom prípade nevzhliadol dôvod na prerušenie

konania, keď sa nestotožnil s tvrdeniami žalobkyne obsiahnutými v jej návrhu, pričom v tejto súvislosti
poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že súd rozhoduje o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva rozsudkom, ktorý má na vlastnícke vzťahy bývalých spoluvlastníkov konštitutívne
účinky a pri svojom rozhodovaní aplikuje právny predpis hmotnoprávneho charakteru účinný v čase
rozhodovania. Súd nepovažuje svoj vyššie použitý výklad príslušných ustanovení zákona č. 180/1995
Z. z. za príliš formalistický, ani nezohľadňujúci účel zákonných ustanovení, vzťahujúcich sa na

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ako už súd skorej uviedol, pri rozhodovaní
o zrušení podielového spoluvlastníctva musí prihliadať nielen na súkromnoprávnu úpravu obsiahnutú
v Občianskom zákonníku, ale aj na verejnoprávne predpisy, pričom v neposlednom rade musí zároveň
dbať i o to, aby rozdelenie nehnuteľnosti v zmysle súdneho rozhodnutia bolo možné zapísať do
katastra nehnuteľností. V prípade práva na prístup k súdu ide o povinnosť štátu vytvoriť jednotnú súdnu

sústavu, ktorá spĺňa požiadavky vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru a povinnosť štátu
umožniť každému, kto bol na svojich právach ukrátený, aby mal možnosť uplatniť ich na súde. Súd
sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že by samotná skutočnosť, že v dôsledku zmeny právnej úpravy,
ku ktorej došlo v priebehu súdneho konania, nie je možná reálna deľba nehnuteľnosti podľa výšky
spoluvlastníckych podielov ako jeden zo spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva, o ktorý

mala žalobkyňa primárne záujem, spôsobovala žalobkyni odopretie prístupu k súdu. Prerušiť konanie
v zmysle citovaného ustanovenia pritom možno len vtedy, ak záveru, že všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie strana sporu.

26. Čo sa týka dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal zrušiť a vyporiadať
podielovéspoluvlastníctvo,takétodôvodysúdnezistil.Žalovanétvrdili,žetietodôvodyhodnéosobitného
zreteľa pre zamietnutie žaloby tu sú s poukazom na skutočnosť, že každé ďalšie vysporiadanie
spoluvlastníctva, či už prisúdením do vlastníctva alebo predajom a rozdelením výťažku, by bolo silne
poškodzujúce niektorú zo spoluvlastníckych strán. Poukazovali na to, že v danej lokalite mal záujem

investovať v minulosti veľký investor, ktorý skupoval nehnuteľnosti. Tento jeho zámer však nebol
premietnutý do územno-plánovacej zmeny, avšak tie nehnuteľnosti sa nachádzajú v reálnom dosahu
spornej nehnuteľnosti a sú stále vykúpené, takže nie je vylúčené, že v blízkej budúcnosti sa predmetný
investor objaví s modifikovaným zámerom, čo môže významným spôsobom opäť meniť ceny v danej
lokalite.

26.1. Možnosť zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle
§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k tomu,
aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa tak musí reflektovať skutkovú jedinečnosť

konkrétneho prípadu. Dôvodmi na zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva sú v zmysle rozhodovacej praxe súdov okolnosti prevažne subjektívneho charakteru
tak na strane povinného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti
na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné
väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane oprávneného (napríklad ak ide o šikanózny výkon práva).

V súdenom spore však o žiadny takýto prípad nejde. Pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva súd vychádza zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia. Sporný pozemok
je poľnohospodárskym pozemkom umiestneným mimo zastavaného územia obce, jedná sa o ornú
pôdu, ktorá je aj v zmysle predloženej územno-plánovacej informácie Mesta D. zo dňa 26.06.2023
určená na poľnohospodárske využitie. Podľa názoru súdu pritom nemožno zamietnuť návrh na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva iba z dôvodu, že potenciálne v budúcnosti by mohlo prísť
k zmene spôsobu využitia pozemku a tým aj prípadne k zvýšeniu jeho ceny, keď takto uvádzané dôvody
nedosahujú kvalitu jedinečnosti konkrétneho prípadu ako podmienky pre postup súdu v zmysle § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý by mal byť skôr výnimočný.27. Súd tak zohľadňujúc skutočnosť, že reálna deľba v danom prípade nie je dobre možná a za
situácie, kedy nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal zrušiť a vyporiadať

podielové spoluvlastníctvo, pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania nehnuteľnosti v zmysle § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka, a to prikázaním spornej nehnuteľnosti jednému spoluvlastníkovi – žalobkyni
za náhradu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladom pre prikázanie vyporiadavanej veci do
výlučného vlastníctva niektorého z doterajších spoluvlastníkov je skutočnosť, že spoluvlastník s týmto
prikázaním súhlasí, resp. chce, aby mu bola vec do vlastníctva prikázaná. Ak prichádza do úvahy

prikázanie veci viacerým doterajším spoluvlastníkom, je súd pri úvahe, ktorému zo spoluvlastníkov
vec prikáže, povinný prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci,
prípadne tiež na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Keďže
podmienkouprikázaniavecijednémualeboviacerýmspoluvlastníkomjeposkytnutieprimeranejnáhrady
tým spoluvlastníkom, ktorí stratia svoj spoluvlastnícky podiel, súd pri úvahe o tom, ktorému z doterajších
spoluvlastníkov má byť vec prikázaná, sa musí zaoberať aj posúdením solventnosti spoluvlastníka,

ktorému má pripadnúť celá vec, t.j. či takýto spoluvlastník disponuje finančnými prostriedkami na
vyplatenie primeranej náhrady ostatným spoluvlastníkom. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že súd
môže prikázať vec len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu.

27.1.Akobolouvedenévyššie,súdsavrozhodnutíozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva

musí vždy zaoberať výškou podielov spoluvlastníkov a účelným využitím veci. Súd preto pri úvahe
o tom, ktorému z doterajších spoluvlastníkov prikáže spornú nehnuteľnosť do vlastníctva prihliadol na
to, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 z celku.
Žalobkyňaprejavilazáujemocelúvec,celúnehnuteľnosťazároveňpreukázala,žedisponujefinančnými
prostriedkami v potrebnom objeme na vyplatenie primeranej náhrady obidvom žalovaným. Naproti

tomu ani jedna zo žalovaných nepreukázala, že disponuje finančnými prostriedkami v dostatočnom
objeme na vyplatenie primeranej náhrady zvyšným dvom spoluvlastníčkam (teda tak žalobkyni ako aj
druhej žalovanej). Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že predmetom zrušenia a vyporiadania je vždy
celá vec. Nemožno preto prikazovať do výlučného vlastníctva podiely ostatných spoluvlastníkov (v
danom prípade napríklad len podiel žalobkyne). Pokiaľ žalované 1/ a 2/ mali záujem naďalej zotrvať

v spoluvlastníctve pri vylúčení žalobkyne zo spoluvlastníctva za náhradu (vzhľadom na ich vyjadrenie,
že žalobkyňa aj žalované majú rovnakú veľkosť svojich spoluvlastníckych podielov), súd v tomto smere
uprednostnil prikázanie veci do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov pred opätovným
založením nového spoluvlastníckeho vzťahu, keďže takýmto rozhodnutím dochádza ku konečnému
vyporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň súd prihliadol

na účelné využitie veci, pod ktorým má zákon v prvom rade na mysli jej využitie pre potreby jedného
zo spoluvlastníkov, aby vec mohla slúžiť na svoj účel. V prípade poľnohospodárskych nehnuteľností
sa berie do úvahy najmä schopnosť zabezpečiť riadne využitie pôdy. Žalobkyňa ako jediná v priebehu
konania deklarovala svoj záujem o využitie predmetného pozemku, a to aj prostredníctvom svojich
blízkych príbuzných, na pestovanie poľnohospodárskych plodín, teda na taký účel, na ktorý orná pôda je

primárne určená. Naproti tomu žalovaná 1/ pri výpovedi uviedla, že pozemok teraz nevyužíva, nevedela
uviesť, čo by na predmetnom pozemku chcela robiť, do budúcna chcela, aby to potenciálne mohol byť
aj stavebný pozemok. Žalovaná 2/ prezentovala v konaní záujem, aby tento pozemok zdedili vnúčatá
a postavili si tam domy, čo potvrdil aj svedok N. F., syn žalovanej 2/, ktorý uviedol, že by bol rád,
keby z predmetnej parcely boli stavebné pozemky a aby si tam o nejakých 10-15 rokov mohli jeho

deti postaviť domy. Samotný svedok potvrdil, že má vedomosť o tom, že nejde o stavebný pozemok
s tým, že on uvažuje v horizonte 10 – 15 rokov, kedy bude možno schválený územný plán s tým, že
v súčasnosti osobne neplánuje pozemok využívať. Právny zástupca žalovaných až v rámci záverečného
prednesuuviedol,žežalovaná1/mápoľnohospodárskestroje,čomoholdosvedčiťsvedokD.D.(manžel
žalovanej 1/), ktorý sa mohol vyjadriť aj ku skutočnostiam, ktoré by osvedčovali záujem žalovaných na

využití predmetného pozemku. K tomuto vyjadreniu súd uvádza, že žalované v priebehu celého konania
neprezentovali svoj záujem na poľnohospodárskom využití predmetného pozemku, pričom skutočnosť,
že žalovaná 1/ má poľnohospodárske stroje uviedol právny zástupca žalovaných až v samotnom
závere súdneho konania. Pokiaľ právny zástupca žalovaných zároveň poukazoval na to, že svedok D.
D., ktorého navrhol vypočuť vo vzťahu k cene nehnuteľnosti, sa mohol vyjadriť aj ku skutočnostiam,

ktoré by osvedčovali záujem žalovaných na využití predmetného pozemku, k tomu súd uvádza, že
v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Základnú procesnú povinnosť sporových strán
predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých
vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). Povinnosť tvrdenia sa prejavuje ako povinnosťpravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Strany sporu sú teda povinné
primárne označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a následne podoprieť tieto svoje
tvrdenia dôkazmi. V civilnom sporovom konaní súd zásadne vykonáva dokazovanie len na preukázanie

sporných skutočností. Súd v žiadnom prípade vykonávaním dokazovania nezisťuje skutkové tvrdenia
sporových strán. Zvýrazňuje sa to, že nie je možné zo strany strán sporu prenášať zodpovednosť
za skutkové zistenia na súd, keďže sú to sporové strany, ktorých základnom povinnosťou je uvádzať
všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu, ktoré sú následne vyhodnocované súdom.
Súd v tomto smere poukazuje naviac na vyjadrenie samotného právneho zástupcu žalovaných, ktorý

následne uviedol, že skutočný záujem obidvoch strán je aj tak v niečom inom, a to v tom, že predmetný
pozemok skôr či neskôr zrejme bude nejakým spôsobom mať širšie využitie, pretože v danej lokalite je
takmer80%pôdyužskúpenáveľkýmdeveloperom.Pokiaľajžalovanéspochybňovalizáujemžalobkyne
skutočne predmetný pozemok poľnohospodársky využívať, súd uvádza, že v zmysle judikatúry súd by
nemal prikázať nehnuteľnosť tomu zo spoluvlastníkov, ktorý hodlá vec predať, avšak za situácie, ak ju
chce niektorý zo spoluvlastníkov skutočne užívať, pričom pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia

rozhodnutia.Sumarizujúcvšetkyvyššieuvedenéskutočnostisúdpretoprikázalpredmetnúnehnuteľnosť
do výlučného vlastníctva žalobkyne.

28. Pri stanovení primeranej náhrady súd vychádzal zo zhodných tvrdení sporových strán. Právny
zástupca žalovaných 1/ a 2/ podaním doručeným súdu elektronicky dňa 10.01.2024 v nadväznosti na

realizované mimosúdne rokovania medzi sporovými stranami oznámil, že žalované ponúkli žalobkyni
odkúpenie jej podielu za cenu 3,- eur, avšak žalobkyňa ponuku odmietla. Následne na pojednávaní
konanom dňa 22.01.2024 na otázku súdu uviedol, že sumu 3 eurá za 1 m2 žalované považujú za
primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa so sumou 3 eurá za 1 m2 ako so sumou
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel súhlasila.

Následne dňa 31.01.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ spolu s kúpnou zmluvou,
ktorou Mesto D. v roku 2011 predávalo svoje pozemky investorovi L. B., D. a s poukazom na ktorú
považovali žalované cenu 3,- eur/1 m 2 ako náhradu za spoluvlastnícky podiel za neadekvátnu dôvodiac
všeobecne tým, že ak v roku 2011 bola táto cena 10,- eur/1 m2, teda vyššia ako 3,- eurá, tak možno
predpokladať, že aj teraz už bude vyššia.

28.1. Pokiaľ ide o primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do
vlastníctva, touto by mala byť v súlade s konštantnou judikatúrou všeobecná cena, t.j. taká cena,
za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase
nadobudnutia vlastníctva. V spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je pre

určenie primeranej náhrady teda rozhodujúca cena nehnuteľnosti v čase jej vyporiadania. Podkladom
pre určenie primeranej náhrady môžu byť síce aj informácie o kúpe a predaji iných porovnateľných
nehnuteľností, avšak v časovo približne rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľnosti musí
vychádzať ďalej z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia
tomu istému účelu. Zo žalovanými predloženej kúpnej zmluvy je zrejmé, že touto zmluvou predávalo

Mesto D. svoje pozemky investorovi L. B., D. ešte v roku 2011 s tým, že z predloženej zmluvy nie
je možné zistiť, v akej lokalite sa nachádzajú zmluvou prevádzané pozemky, teda či ide o rovnakú
lokalitu, v akej sa nachádza pozemok, ktorý je predmetom vyporiadania v súdenej veci. Podľa vyjadrenia
žalobkyne, ktoré žalované žiadnym spôsobom nerozporovali, by sa mohlo jednať o lokalitu Habánky,
v ktorej v čase uzatvorenia predloženej kúpnej zmluvy, t.j. v roku 2011, bola plánovaná výstavba

rodinných domov, avšak pozemok v spoluvlastníctve strán sporu nebol zahrnutý do tohto projektu
výstavby, preto je v katastri nehnuteľností naďalej evidovaný ako orná pôda. V neposlednom rade
z kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena za pozemky bola stanovená na základe výsledkov verejnej
obchodnej súťaže. Na základe uvedených skutočností súd žalovanými predloženú kúpnu zmluvu z roku
2011 nemohol považovať za relevantný podklad pre určenie primeranej náhrady v súdenej veci.

28.2. Sumarizujúc vyššie uvedené súd pri stanovení primeranej náhrady v súlade s ust. § 186 ods.
2 Civilného sporového poriadku vychádzal v časti sumy 3 eurá za 1 m2 zo zhodných tvrdení strán,
pričom v tomto smere prihliadol tiež na závery Odborného vyjadrenia číslo 1/2019 vypracovaného L. E.
J., znalcom v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, v zmysle

ktorého bola stanovená všeobecná hodnota predmetného pozemku ku dňu 21.03.2019 priemerne vo
výške 2,23 eur/1 m2. Žalované v konaní síce namietali, že takto určená suma primeranej náhrady je
neadekvátna a cena nehnuteľnosti je vyššia, v tomto smere však neuviedli, aká je podľa nich adekvátna
výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel a zároveň toto svoje tvrdenie ani nepodložili –nepreukázali žiadnym relevantným dôkazom a ani nenavrhli relevantné dokazovanie, ktoré by mohlo
toto ich tvrdenie potvrdiť. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strany sporu znášajú
zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. V prípade, že strana sporu si

nesplní povinnosť tvrdenia platí, že neuniesla bremeno tvrdenia. Strany sporu musia tiež svoje tvrdenie
preukázať, keď existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená existenciou dôkaznej povinnosti, teda
povinnosti strany predložiť, resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Primeranú náhradu ako
všeobecnú cenu určuje síce súd, zároveň však aj v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, hoci pri tomto type konanie nie je viazaný žalobným návrhom, súd môže podľa § 185

Civilného sporového poriadku vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

28.3. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 11.03.2024 síce navrhol vykonať
dokazovanie výsluchom svedka D. D., manžela žalovanej 1/, a to vo vzťahu k cene predmetnej
nehnuteľnosti ako aj cene obdobných nehnuteľností v danej lokalite, avšak súd takto navrhnuté

dokazovanie nevykonal, nakoľko právny zástupca žalovaných nijakým spôsobom neosvedčil (ani len
neuviedol, z čoho vychádza), že práve manžel žalovanej 1/, teda jednej zo sporových strán, má
adekvátne vzdelanie, požadovanú odbornosť, ktoré by zaručovali objektívne a odborné ohodnotenie
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď právny zástupca
žalovaných sa obmedzil len na konštatovanie, že menovaný svedok sa venoval cenám nehnuteľností

v tej oblasti a on našiel tú kúpnu zmluvu, ktorú predložili v konaní žalované. Právny zástupca nijako
bližšie neuviedol, akým spôsobom sa svedok danej cenotvorbe venoval s výnimkou toho, že našiel
žalovanými predloženú kúpnu zmluvu z roku 2011, a preto súdu nebolo zrejmé, k čomu má svedok
vlastne vypovedať, keďže z nijakej skutočnosti nevyplývalo, že by bol oprávnený a erudovane schopný
ohodnotiť predmetnú nehnuteľnosť, nevyplývalo, že by bol zapísaný v zozname znalcov, resp. že by mal

relevantnú vedomosť o cenách obdobných nehnuteľností, v obdobnej lokalite. Súd naviac poukazuje
na tú skutočnosť, že dôvody, pre ktoré navrhol právny zástupca žalovaných vypočuť menovaného ako
svedka sú bez právneho významu vo vzťahu k určeniu hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, keďže podľa
§ 206 Civilného sporového poriadku, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné
znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Z uvedených dôvodov

súd rozhodol, že dokazovanie výsluchom svedka D. D. za stavu, keď právny zástupca žalovaných iné
dôvody na vykonanie tohto dokazovania neuviedol, nevykoná.

28.4. Súd tiež uvádza, že žalované práve sumu 3 eurá za 1 m2 navrhli ako primeranú cenu v prípade,
že by im bola predmetná nehnuteľnosť prikázaná do vlastníctva a ony by boli povinné vyplatiť

žalobkyni primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Žalované však v opačnom prípade, teda
ak by súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne, s touto cenou 3 eurá za 1 m2
nesúhlasili a tvrdili, že pokiaľ by mali byť ony vyplatené (žalované), tak primeraná náhrada je už vyššia.
Hodnotu primeranej náhrady v danom prípade neuviedli, dokazovanie na odborné stanovenie hodnoty
nehnuteľnosti nenavrhli. Súd preto považoval, tak ako už uviedol, cenu 3 eurá za 1 m2 za nespornú,

nakoľko prípadne vyššiu cenu predmetnej nehnuteľnosti žalované nepreukázali. Pre súd bol zároveň
nepochopiteľný takýto postoj žalovaných, teda vyššie uvedený rozdielny postup pri stanovení primeranej
náhrady, odvíjajúci sa od subjektu povinného k poskytnutiu primeranej náhrady, ktorý žalované navyše
nijako neodôvodnili.

29. Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva
dohodol nedošlo, súd považoval žalobu za podanú dôvodne v zmysle zásady, že nikto nesmie byť
spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom zväzku, nezistiac dôvody hodné osobitného zreteľa
na zamietnutie žaloby, a preto zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti tak,
že túto v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť

každej zo žalovaných za vyporiadaný podiel náhradu v sume 7.500,- eur (2 500 m2 x 3 eurá). Zároveň
súdvsúladesust.§232ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkuurčilžalobkyninazákladejejžiadostidlhšiu
lehotu na splnenie uloženej povinnosti, a to lehotu 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, keď túto
považoval za primeranú a takto žalobkyňou navrhnutú lehotu žalované žiadnym spôsobom nenamietali.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že

žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keď prihliadol na charakter sporu, kedy pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán
vyhrá a druhá naopak prehrá, ale ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi
stranami sporu. Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom, ktorý možno
začaťnanávrhktoréhokoľvekpodielovéhospoluvlastníka,pričomniejemožnéautomatickykonštatovať,
že úspech v konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd žalobe vyhovie, je rozhodnutím v záujme všetkých sporových
strán. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov
dostane jeho podielu buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo alebo
formou finančnej náhrady. Súd tak vychádzal zo skutočnosti, že v konaní o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva nemožno s ohľadom na postoj strán sporu k žalobe a v priebehu konania

uvažovať o úspešnosti či neúspešnosti tej ktorej strany sporu. Žalobkyňa nebola viac či menej úspešná
ako žalované v predmetnom konaní. Súd uvádza, že pri rozhodnutí o náhrade trov konania vzal
do úvahy postoj podielových spoluvlastníkov, strán sporu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva. Žalovaná 2/ pristúpila do predmetného konania až v jeho priebehu a jej právny
predchodca pred podaním žaloby so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasil.

Žalobkyňa sa žalobou pôvodne domáhala rozdelenia predmetného pozemku horizontálne na tri časti,
žalovaná 1/ s takýmto priečnym delením súhlasila, akurát žiadala zriadenie vecného bremena tak, aby
každý z budúcich vlastníkov novovzniknutých nehnuteľností mal zabezpečený rovnaký prístup k svojej
nehnuteľnosti, následne aj žalovaná 2/ prezentovala v konaní rovnaký záujem na priečnom delení, avšak
vpriebehukonaniažalobkyňatentosvojpôvodnýnávrhzmenilaatrvalanaopaknapozdĺžnomrozdelení.

Navrhované reálne rozdelenie spornej nehnuteľnosti v danom prípade nebolo možné z dôvodu zmeny
právnej úpravy, ku ktorej došlo v priebehu konania, súd teda pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania
spoluvlastníctva za situácie, keď všetci podieloví spoluvlastníci mali záujem o prikázanie veci do ich
vlastníctva. Súd vzhľadom na uvedené považoval za spravodlivé, aby si každá strana znášala trovy ňou
vynaložené sama, keď podľa názoru súdu ani nebolo možné s poukazom na predmet konania mať za

to, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný
súd Malacky.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§
363, § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).