Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 29, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219202558
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2219202558.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcov: 1/

Y.. F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, F., 2/ E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 3/ N. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 4/ Y.. N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/X, L., 5/ U. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R.. V. XXX/X, XXX XX C., občan ČR, 6/ N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/
XX, H. L., 7/ R.. J. Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, F., toho času bytom R. XX, 8/ Y.. X. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, H. L., 9/ N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W. I. XX, 10/ F. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. W. I. XX, 11/ Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Q. XXXX/XX, H. L., 12/ V. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W. I. XX, 13/ V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W. I. XXX, 14/ X. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M. W. I. XX, 15/ U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Hlavná 941/76, Gabčíkovo, 16/ R..
Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.Y.. T. XXXX/XX, H. L., 17/ E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W. I. Č..
XXX, 18/ T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W. I. Č.. XXX, 19/ C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/
XX, J., 20/ K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Č.. XXX a 21/ M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX,
žalobcovia 2/ až 6/, 8/ až 12/ a 21/ zastúpení žalobcom 7/ a žalobcovia 13/ až 20/ zastúpení žalobcom 1/,
proti žalovaným: 1/ Poľnohospodárske družstvo v Jurovej, so sídlom 930 04 Jurová, IČO: 00 191 493,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Boris Bekovič, s.r.o., so sídlom Ulica Ferenca Liszta 2092/13,

Dunajská Streda, IČO: 50 705 164, 2/ MLM Real spol. s r.o. so sídlom Košická 58, Bratislava, IČO: 44
093 683, 3/ X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, F. a 4/ BONETI, s.r.o., so sídlom Trstená na
Ostrove 212, IČO: 36 726 737, o odstránenie neoprávnených stavieb, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Návrh na prerušenie konania sa zamieta.

III. Žalovaní 1/ a 3/ majú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaným 2/ a 4/ sa voči žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2019 (v priebehu konania zmenenou)
domáhali odstránenia neoprávnených stavieb.

2. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že na Okresnom súde Dunajská Streda prebieha od roku 2005 spor pod
sp. zn. 6C/203/2005 o vypratanie pozemkov a odstránenie neoprávnených stavieb okolo neoprávnene

postavených budov na bývalej farme žalovaného 1/ v obci M. W. I.. Poľnohospodárske budovy súp. č.
XXX, XXX, XXX, XXX (ošipárne) vedené na LV č. XXX, ošipáreň vedená na LV č. XXX a sýpka s.č.
XXX vedená na LV č. XXX Okresným úradom H. L. odbor boli postavené v 50-tych rokoch 20. storočia
v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi. V čase postavenia budov vo vlastníctve žalovanéhoplatil Občiansky zákonník z r. 1950, ktorý v § 159 určoval, že stavbu na cudzom pozemku možno
zriadiť len na základe práva stavby, a to písomnou zmluvou, ktorá má vecnoprávne účinky a ku ktorej
treba súhlas ONV. Bez týchto náležitostí bola zmluva neplatná. Budovy na pozemkoch žalobcov boli

postavené do konca roku 1958. Žalovaný 1/ resp. jeho právny predchodca neuzatváral s vlastníkmi
pozemkov žiadne zmluvy. K uzatváraniu zmlúv nemohlo dôjsť ani z toho dôvodu, že zo siedmich detí
N. L. boli v čase realizácie stavieb, t.j. od 1953 do 1958, dve maloleté. Žalobcovia ďalej poukázali
na konanie sp. zn. 11C/461/2014, v ktorom súd rozsudkom (zrušenom Ústavným súdom Slovenskej
republiky) určil, že vlastníkom neoprávnených stavieb je žalovaný 1/, pričom svoje rozhodnutie zdôvodnil

prakticky rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2127/2000 zo dňa 12.09.2002.
Ďalej uviedli, že žalovaný 1/ sa snažil predať stavby uvedené v čl. 1, aby sa zbavil povinnosti na
vlastné náklady odstrániť neoprávnené stavby. Neplatnú kúpnu zmluvu podpísal dňa 04.11.2009 so
spoločnosťou VVL INVEST, s.r.o. Nasledovali ďalšie nezákonné prevody na Okresnom úrade Dunajská
Streda, katastrálnom odbore, kde v krátkom časovom slede predávali tieto neoprávnené stavby o.i.
aby zahladili stopy a aby vlastníci pozemkov nevedeli, od koho majú žiadať plnenie za užívanie ich

pozemkov. Jednotlivé spoločnosti vlastne len kopírovali prvú kúpnu zmluvu preto trpia tou istou vadou
a teda každá jedna kúpna zmluve je podľa názoru žalobcov absolútne neplatná. Spoločnosť MLM Real,
spol. s r.o., teda nikdy nenadobudla vlastnícke právo k predmetným stavbám a v prípade žalovaného
3/ platí zásada nemo plus iuris, teda výsledok je rovnaký. Neplatné kúpne zmluvy nemožno dodatočne
konvalidovať, sú neplatné ex tunc. Súd na absolútnu neplatnosť prihliada z úradnej moci a teda podľa

hmotného práva vlastníkom neoprávnených stavieb do dnešného dňa je žalovaný 1/. Vlastník stavieb
na výzvy žalobcov nereagoval ani v spore sp. zn. 6C/203/2005 a neprejavil ochotu rokovať s vlastníkmi
pozemkov o inom riešení patovej situácie. Žalobcovia mali za to, že do úvahy prichádza len postup podľa
§ 135c Občianskeho zákonníka, nakoľko pri klasifikácii stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce,
či stavebník mal stavebné povolenie na výstavbu. Preto pokiaľ v dôsledku správania sa žalovaného

1/ sú v súčasnosti na predmetných pozemkoch umiestnené stavby, ktoré nemajú dočasný charakter,
ide o stav odporujúci zákonu vytvorený protiprávnym spôsobom - konaním so znakmi svojvôle a preto
je z ústavného hľadiska vylúčené, aby takto protizákonne vytvorenému stavu bola poskytnutá ústavná
ochrana. Absolútne neplatnú zmluvu nemožno ani súdmi prekvalifikovať na relatívne neplatnú zmluvu. V
tejto žalobe na plnenie teda súd musí riešiť vlastníctvo k neoprávneným stavbám ako predbežnú otázku,

a to aj s poukazom na právne závery Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6C/183/2013. Ďalej žalobcovia
uviedli, že žalovaný 1/ niekedy v roku 2007 prestal prevádzkovať živočíšnu výrobu. Snažil sa zbaviť
povinnosti odstrániť neoprávnené stavby - podľa petitu v spore sp. zn. 6C/203/2005 - okolo budov a preto
hľadal kupca. Intenzívne rokovania prebiehali v roku 2009 a nakoniec kúpnu zmluvu zo dňa 07.05.2009
podpísali dňa 04.11.2009. Vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 06.11.2009. Právnické

osoby, ktoré sa domnievali, že sú vlastníkmi neoprávnených stavieb, takmer okamžite začali ilegálnymi
prestavbami a dokonca vybudovaním novej prívodovej cesty k niektorým stavbám na pozemkoch
iných za asistencie prvostupňového stavebného orgánu v obci, kým nezasiahli policajti PZ. Okrem
uvedeného začali protiprávne zriaďovať skladiská odpadu na pozemkoch žalobcov. Stavby na chov
s.č. XXX,XXX,XXX sú v dezolátnom stave. Budova s.č. XXX vyhorela a stoja len obvodové múry.

Nedajú sa využívať na iný účel. Silážna jama, žumpy, výbeh pre ošípané, čpavkom nasiaknuté múry,
deravé azbestové strechy atď. priamo devastujú pozemky. Žalovaný 1/ od začiatku zneužíva svoje práva
viažuce sa na neoprávnené stavby a súčasne koná aj v rozpore s dobrými mravmi. Na zamedzenie
ďalších pokusov zbaviť sa zákonnej povinnosti a umožnenie pokojného užívania pozemkov vlastníkmi
žalobcovia videli len jedinú schodnú cestu, a to odstrániť neoprávnené stavby.

3. Žalobcovia k žalobe pripojili nasledovné listinné dôkazy: výpisy z listu vlastníctva č. XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, čestné vyhlásenie V. W. zo dňa 21.08.2017, čestné vyhlásenie
R. T. zo dňa 21.08.2017, čestné vyhlásenie Y. Y. zo dňa 21.08.2017, čestné vyhlásenie F. U., nar.
XX.XX.XXXX zo dňa 17.10.2017, kúpnu zmluvu zo dňa 04.11.2009, kúpnu zmluvu zo dňa 23.09.2011,

kúpnu zmluvu zo dňa 18.03.2011, uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/30/2012-111 zo dňa
28.02.2012, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11C/461/2014-364 zo dňa 10.07.2017,
vyjadrenie žalovaného 1/ ku konaniu sp. zn. 11C/461/2014, Odpoveď Inšpektorátu práce Trnava na
podnet zo dňa 10.10.2013, upozornenie Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky zo
dňa 09.06.2014, kópia katastrálne mapy zo dňa 11.02.2013.

4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 27.08.2019 uviedol, že v nadväznosti na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 32/2018-52 vo veci sťažnosti spoločnosti
MLM Real spol. s r.o., v otázke namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a právana spravodlivé súdne konanie, navrhol prerušiť toto konanie až do právoplatného skončenia konania
vedeného pod sp. zn. 11C/461/2014, v ktorom sa ustáli, ktorý subjekt je povinný resp. či je vôbec
povinný odstrániť posudzované stavby a teda nie je možné vydať v tomto konaní zákonné rozhodnutie.

Za uvedeného stavu je teda nemožné ustáliť jednoznačne okruh pasívne legitimovanej strany pre toto
konanie. Poukázal aj na to, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali, kedy a kým presne boli ním
označené stavby postavené, čestné prehlásenia nie je možné pokladať za hodnoverný dôkaz z dôvodu
zrejmej zaujatosti osôb, ktoré takýto prejav uskutočnili. Je potrebné aj vypracovanie geometrického
plánu,ktorýnajpresnejšímspôsobomustálioakévýmerypozemkovaichsituačnéumiestneniesajedná,

nakoľko na pozemkoch žalobcov sa nachádzajú len časti označených stavieb. So žalobným návrhom
nesúhlasil a nimi uplatnený nárok neuznal.

5. Súd žalobu doručil aj žalovaným 2/ až 4/, ktorí sa však k žalobe nevyjadrili.

6. Žalobcovia v replike, doručenej súdu dňa 24.10.2019, uviedli, že v spore vedenom na tunajšom súde

pod sp. zn. 6C/203/2005 sú iné stavby a nie poľnohospodárske budovy. Určovacia žaloba pod sp. zn.
11C/461/2014 bola podaná iba z dôvodu nekonania súdu v žalobe na plnenie. Mali za to, že žalovaný
1/ nespochybnil ich tvrdenia, ba potvrdzuje neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 07.05.2009 keď tvrdí,
že kvôli prestavbám pôdorys budov evidovaný v katastri nehnuteľnosti nie je aktuálny, čo však ničím
nepreukázal. Poukázali na to, že žalovaný 1/ si neplnil svoju zákonnú povinnosť, keď neoznámil katastru

nehnuteľnosti aktuálny stav a to ani pred protiprávnym pridelením súpisných čísiel budovám.

7. Žalovaný 1/ v duplike, doručenej súdu dňa 11.02.2023 namietal svoju pasívnu legitimáciu, keďže nie je
vlastníkomnehnuteľností,ktorýchodstráneniasažalobcoviadomáhajúapretonavrholžalobuzamietnuť
a priznať mu voči žalobcom náhradu trov konania. Opätovne navrhol prerušiť konanie do právoplatného

skončenia konania vedeného pod sp. zn. 5C/56/2018 (predtým sp. zn. 11C/461/2014) pokiaľ nebude
ustálená otázka, ktorý subjekt je vlastníkom posudzovaných nehnuteľností. Aj samotná skutočnosť, že
žalobcovia žalujú v rámci tohto konania štyri subjekty svedčí o nejednoznačnosti ich postupu v otázke
identifikovaniaokruhupasívnelegitimovanýchsubjektov,pričomnaodstráneniestaviebžiadajúzaviazať
výlučne žalovaného 1/. Ďalej mal za to, že absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno prejudikovať

a je potrebné súdne rozhodnutie v tomto smere. Opätovne poukázal na to, že žalobcovia nepreukázali, v
akom období a kým presne boli v tomto konaní posudzované stavby postavené a z akého dôvodu by mali
byť posudzované stavby neoprávnené. Žalobcovia sa nezmienili o tom, že právo stavby mohlo v danom
čase vzniknúť aj inak ako na základe zmluvy, pričom pozemky mohli byť odovzdané do trvalého užívania
socialistickej právnickej osobe, ktoré si mohlo zriadiť vlastnú stavbu na cudzom pozemku v súlade s

vtedy platnou legislatívou. Aj samotné čestné vyhlásenie H. N. preukazuje, že pozemky boli užívané
vtedajším družstvom. Žalobcovia tak doposiaľ nepreukázali hodnovernými dôkazmi neoprávnenosť
stavieb. Nie je pravdou, že by sa všetky stavby nachádzali len na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov. Z
uvedeného dôvodu žalovaný 1/ namieta aj aktívnu legitimáciu žalobcov. Pokiaľ sa nachádzajú žalobcami
namietané stavby len na časti pozemkov v ich vlastníctve, je nevyhnutné aby sa akákoľvek žaloba týkala

len tejto časti. Žalobcovia však geometrický plán nepredložili.

8. Žalobcovia vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 17.01.2023, poukázali na to, že v obci Trstená
na Ostrove je všeobecne známe, že začiatkom 50-tych rokov minulého storočia bolo založené
poľnohospodárske družstvo M. W. I.. Na základe ich žiadostí, adresovaných Archívu Českej republiky,

Archívu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenský národný archív v Bratislave a na
Štátny archív v Trnave nenašli listiny o zriadení Poľnohospodárskeho družstva Trstená na Ostrove
a o stavaní ošipární na ich pozemkoch. Žalobcami opísané skutočnosti boli všeobecne známou
skutočnosťou vo všetkých obciach, ktoré teraz tvoria Poľnohospodárske družstvo Jurová. Vtedy
pracujúcim družstevníkom v družstve M. W. I. bolo jednoznačne známe, že poľnohospodárske budovy

- ošipárne boli vybudované v polovici 50-tych rokov minulého storočia a pracovalo v nich niekoľko
desiatok osôb. Z bývalých družstevníkov žijú len ojedinelé osoby, z ktorých poznajú iba pána H. N.. Ďalej
poukázali na zákony č. 69/1949 Zb., 75/1949 Zb. a 53/1954 Zb. o ľudových družstevných organizáciách.
S odkazom na uvedené zákony mali žalobcovia za to, že v ich prípade ide o hrubé porušenie zákonov
a interných predpisov zo strany vedenia dotyčných poľnohospodárskych družstiev, z ktorých bolo

vytvorené Poľnohospodárske družstvo Jurová. Pri úradných postupoch spájania pôdohospodárskych
družstievmalivykonaťriadnuevidenciumajetkuazabezpečiťvšetkyzákonompožadovanépísomnostik
právoplatnému zlúčeniu. Ak tak neurobili, nie je zrejmé na základe čoho začali užívať poľnohospodárske
pozemky na území obce M. W. I.. Žalovaný 1/ sporné budovy predal spoločnosti VVL INVEST s.r.o.,v roku 2009, pričom žiadajú od neho predloženie platnej kúpnej zmluvy, ako aj relevantné platné
dôkazy o oprávnenosti a dobe vzniku stavieb. Ich predkovia takéto písomnosti nikdy nedostali a
nesúhlasili so stavbami na ich pozemkoch. Tieto stavby boli postavené bez súhlasu majiteľov pozemkov

na základe svojvôle predstavenstva bývalého poľnohospodárskeho družstva M. W. I.. Žalovaný 1/ v
poľnohospodárskom dvore a v budovách úplne prestal hospodáriť. Budovy ošipárne predal v roku 2009.
Následné spoločnosti, ktoré užívali budovy a stavby, neboli ochotné s majiteľmi pozemkov uzatvoriť
nájomnú zmluvu, alebo sa dohodnúť na platení nájomného. Zachovali sa tak, že najmenej deväťkrát
za sebou po krátkom časovom slede medzi sebou prepísali budovy na základe kúpnej zmluvy, ktoré

trpeli tými istými zákonnými vadami, ako prvá zmluva. Všetky tieto spoločnosti sú tzv. panelákové a
podobné spoločnosti. Žalobcovia mali za to, že sporné stavby niekto zhotovil na pozemkoch, ku ktorým
nemá žiadne právo. Podľa zistení žalobcov za stavby nikto neplatí ani daň z nehnuteľností. Od roku
2018 sú budovy úplne opustené. Ošipáreň súp. č. 203 vyhorela do tla a trčia z nej len holé poškodené
múry. Strechy ostatných ošipárni sú na mnohých miestach poškodené. Sú z azbestového materiálu,
o ktorom sa verejne vie, že sa považuje za škodlivý. Ošipárne aj s okolitými stavbami jednoznačne

vytvárajú ekologickú záťaž na využívanie pozemku v rozlohe vyše 1 ha v intraviláne, zastavanom území
obce M. W. I.. Žalobcovia poukázali na to, že ich pozemky boli do roku 1990 využívané v prospech
celej socialistickej spoločnosti, pričom ani po zmene spoločenského zariadenia sa nemôžu domôcť
usporiadania ich majetkových práv, čo považujú za porušenie dobrých mravov a za hrubé porušenie
Ústavy Slovenskej republiky príslušnými miestnymi a štátnymi úradmi.

9.1. Žalobca 1/ na pojednávaní dňa 13.04.2023 uviedol, že trvajú na podanej žalobe, ktorej potreba bola
vyvolaná v podstate štátom, keďže súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/80/2005, ktoré iniciovali ešte
v roku 2005, doposiaľ nerozhodol. V prípade stavieb, ktorých odstránenia sa v tomto konaní domáhajú,
v čase, keď boli vybudované, stavebník nedodržal právne predpisy vzťahujúce sa na realizáciu stavieb

postavených na cudzom pozemku. Nikto nežiadal súhlas od spoluvlastníkov pozemkov s postavením
budov. Pán N. L. starší zomrel v roku 1943, pričom dedičské konanie po ňom prebehlo v roku 1944
a jeho dedičmi sa stali na základe závetu jeho deti a pozostalá manželka. Teda všetci vlastníci boli
stavebníkovi známi a vedel, na koho sa má obrátiť v prípade, že mienil postaviť akékoľvek stavby na
predmetných pozemkoch. Družstvo postavilo ošipárne na bývalých pozemkoch pána Ladislava Szabóa

staršieho v 50-tych rokoch 20. storočia. Následne družstvo pokračovalo v stavaní ďalších ošipární alebo
budov aj na iných pozemkoch. Takýmto spôsobom štátna moc zriadila predmetné budovy bez súhlasu.
Navyše starý otec U. bol za prejavovanie nesúhlasu aj fyzicky napadnutý. Podľa výpovedí svedkov
budovy vznikli od roku 1953 do roku 1955, čo bola aj verejne známa skutočnosť v obci. Vzhľadom na to,
ževroku2009nakatastriboliprevedenévlastníckeprávakvšetkýmbudovám,ktorésúpredmetomtohto

sporu zo žalovaného 1/ na inú právnickú osobu, táto kúpna zmluva nie je ani právnym aktom a zmluvou
podľa predpisov platných v Slovenskej republike, považujú ju za absolútne neplatnú. Uplatnenie ich
vlastníckych práv je sťažené a naďalej trvá stav právnej neistoty, že vlastne kým majú dočinenia. Žalujú
žalovaného 1/ napriek tomu, že ten namieta svoju pasívnu legitimáciu. Aj to, že kataster takúto kúpnu
zmluvu zavkladoval, prispelo k prehĺbeniu ich právnej neistoty. Poukázal aj na to, že na ich pozemkoch

od 2018 už predmetné ošipárne nikto neužíva, všetky stavby sú de facto opustené. Ďalej poukázal na
to, že žalovaný 1/ až do roku 2021 vrátane platil na obci dane z nehnuteľností za pozemky, za stavby
však nie. Týmto chcú preukázať na to, že ani za budovy, ani za parcely toho času nikto neplatí dňa z
nehnuteľnosti a preto obec túto daň za pozemky požaduje od žalobcov. Ich právny stav je úplne neistý,
nevedia s kým majú rokovať a konať. Ďalej poukázal na to, že v roku 2008, t.j. v období pred realizáciou

kúpnej zmluvy obec pridelila ako stavebný úrad predmetným objektom súpisné čísla. Do toho času
súpisné čísla tieto budovy nemali.

9.2. Žalobca 7/ na pojednávaní dňa 13.04.2023 uviedol, že sa snažil osobne navštíviť obchodné
spoločnosti, na ktoré boli sporné stavby prevedené, avšak sa jedná o pofidérne, väčšinou schránkové

firmy, pričom poštové schránky boli na obytných domoch. Žalovaný 4/ má sídlo v jednej z budov ošipární,
ktorá je predmetom tohto sporu a tam aj policajti chodia doručovať zásielky adresované tejto firme,
pričom nikoho tam nikdy nenašli.

10. Žalovaný 1/ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.05.2023 zdôraznil, že nie je vlastníkom stavieb od

roku2009.Skutočnosť,žestavbysúodroku2018opustenéžalovaný1/jednakniejeobjektívneschopný
posúdiť, na druhej strane však aj keby tomu tak bolo, nemá táto skutočnosť vo vzťahu k prejednávanému
sporu žiaden význam. Civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti, pričom
žalobcovia v rozpore s touto zásadou nepochopiteľne prenášajú dôkazné bremeno na žalovaného 1/,kedy od neho žiadajú predložiť listiny alebo iné dôkazy preukazujúce, že by právni predchodcovia
dali súhlas k zriadeniu stavieb na ich pozemkoch. Žalovaný 1/ mal za to, že nie je spravodlivé od
neho očakávať, aby predkladal akékoľvek dokumenty, ktoré ako dôkaz navrhli žalobcovia. Je výsostnou

povinnosťou žalobcov preukázať tvrdenia obsiahnuté v žalobe a jednotlivých vyjadreniach. Doposiaľ sa
žalovaný 1/ nedozvedel, v čom spočíva neoprávnenosť týchto stavieb. Pokiaľ ide o otázku pridelenia
súpisných čísiel stavbám, mal za to, že už samotné pridelenie týchto súpisných čísiel znamená, že sa
nemôže jednať o neoprávnené stavby. Prideliť stavebnému objektu súpisné číslo je možné v zásade až
po jeho kolaudácii, ako zákonom ustanoveného procesu, ktorý už zo samotnej podstaty neprichádza do

úvahy pri nelegálnych stavbách.

11. Žalobcovia v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 29.05.2023 poukázali na výpovede svedkov
H. N. a J. S.. Ďalej poukázali na to, že aktivita žalovaného 1/ dokazuje len to, že kúpna zmluva zo dňa
07.05.2009 je absolútne neplatná, lebo v opačnom prípade by nechodil ani na pojednávania. Ďalej mali
za to, že štát koná v rozpore s vlastnými zákonmi. Štátny orgán po ukončení dedičských konaní v 90-

tych rokoch odmietol zapísať vlastnícke práva k pozemkom, keďže na katastrálnej mape sa medzitým
objavili neoprávnené stavby. Kataster nehnuteľnosti vyzval vlastníkov pozemkov na vyhotovenie
geometrického plánu, aby mohol určiť veľkosť plôch, na ktorých boli postavené neoprávnené stavby.
Po vyhotovení geometrického plánu č. 290/2001 vlastníkmi pozemkov v katastri nehnuteľnosti, ktorý
bol zaevidovaný pod č. 1725/01, Poľnohospodárske družstvo R. v roku 2003 požiadalo obec M. W. I.

o pridelenie súpisných čísiel budovám na cudzích pozemkoch. Obec protizákonne vydala rozhodnutia,
ktorými bez súhlasu vlastníkov určil súpisné čísla neoprávneným stavbám, čím vlastne vznik právne
neexistujúcich stavieb zafinancovali vlastníci pozemkov, čím boli tiež poškodení. Neskoršie boli v roku
2014 dokonca vydané opravné rozhodnutia zo strany obce. Rozhodnutia o pridelení súpisných čísiel
neoprávneným budovám boli protiprávne aj z dôvodu, že v nich neboli uvedené všetky parcely, na

ktorých sa neoprávnené budovy nachádzajú. Rovnako nie sú uvedené všetky parcely nachádzajúce
sa pod budovami ani v kúpnej zmluve zo dňa 07.05.2009, v ktorej nie je uvedená ani kúpna cena
jednotlivých budov, parcely, na ktorých sa budovy nachádzajú, príslušenstvo budov. Kúpna zmluva bola
podpísaná 04.11.2009. Návrh na vklad bol podaný dňa 05.11.2009. Napriek tomu, že kataster musel
zistiť neplnenie zákonom požadovaných podmienok kúpnej zmluvy. Nepostupoval podľa príslušných

ustanovení katastrálneho zákona, ale zavolal zástupcov zmluvných strán na katastrálny úrad, kde
06.11.2009 opravovali kúpnu zmluvu, ale ich podpisy nemožno považovať za osvedčené. Kataster
nehnuteľnosti ako správny orgán následne sériu neplatných kúpnych zmlúv týkajúcich sa uvedených
budov zavkladoval, pričom je v rozpore s jeho vlastnou evidenciou od roku 2009. Konanie je v rozpore s
dobrými mravmi, aby sa žalovaný 1/ vyhol budúcej povinnosti pozemky vypratať. Dôvodom predloženia

geometrického plánu č. 290/2001 na pojednávaní súdu dňa 27.04.2023 bolo preukázať, že orgány
štátnej správy, od roku 2001, kedy bol geometrický plán vypracovaný a úradne riadne zaevidovaný,
pri vykonávaní úradných a zákonných postupov mali postupovať podľa tohto geometrického plánu.
Žalovaný 1/ do kúpnej zmluvy mal uviesť údaje v súlade s týmto geometrickým plánom. Ďalšie dôvody
uviedli v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/203/2005, 11C/461/2014, 7C/20/2019.

V dôsledku protizákonného konania orgánov štátnej správy, vlastníci nemôžu pokojne užívať dedením
nadobudnutý majetok.

12. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 25.07.2023 zdôraznil, že odstrániť sa majúce stavby
považuje za oprávnené, pričom odkázal na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona v zmysle ktorého

sú údaje katastra hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Doposiaľ nebolo nijakým spôsobom zo
strany žalobcov preukázané, že by údaje z katastra neboli hodnoverné. Vzhľadom na značný časový
odstup, ako aj na fakt, že súčasný žalovaný 1/ je len právnym nástupcom pôvodných jednotných
roľníckych družstiev Baka, Jurová, Kostolné Kračany a Kráľovičove Kračany (k dnešnému dňu s
úplne zmeneným manažmentom a vlastníckymi pomermi), pričom v súčasnosti mnohé dokumenty z

posudzovaného obdobia buď neexistujú alebo prípadne tvoria obsah štátnych archívov, sa žalovaný
1/ nedokáže relevantne vyjadriť k tomu, či boli resp. mali byť takéto súhlasy od vlastníkov pozemkov
žiadané a pokiaľ boli žiadané, či boli udelené. Uvedenú okolnosť považuje žalovaný 1/ za naďalej
spornú, ktorú je potrebné v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu náležite objasniť v procese
dokazovania. Poukázal na ustanovenia § 158 až 160 vtedy platného občianskeho zákonníka č.

141/1950 Zb., z ktorých je zrejmé, že právo výstavby mohlo v zmysle zákona vzniknúť viacerými
spôsobmi, zmluva predstavovala len jeden z pávom aprobovaných spôsobov. Nie je preto správne
zužovať problematiku oprávnenosti stavieb len na ich zriadenie na podklade zmluvy. Zákonná úprava
poľnohospodárskeho družstevníctva zaviedla jednotný režim tzv. práva družstevného užívania pôdy,pričom už samotné členstvo v družstve a tým pristúpenie k stanovám zakladali právo JRD stavať na
tomto pozemku. Žalobcovia neustále poukazujú na absenciu zmluvy, ktorá mala byť podkladom na
výstavbuposudzovanýchstaviebaobjektov,avšaknechávajúúplnebezpovšimnutiaďalšieprávnetituly,

ktorými bolo možné zriadiť predmetné stavby a objekty, t.j. zákonom, úradným rozhodnutím prípadne
odovzdaním do trvalého užívania socialistickej právnickej osobe. Rovnako by sa malo posúdiť, či nebolo
možné právo stavby nadobudnúť vydržaním ako vecné bremeno (po roku 1992). Žalobcovia opakovane
a účelovo podsúvajú a prezumujú pohnútky žalovaného 1/ na uzavretie kúpnej zmluvy, keď uvádzajú,
že sa žalovaný 1/ chcel zbaviť uvedených stavieb, čím mal konať v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené

tvrdenie žalovaný 1/ kategoricky odmieta. Neexistuje jediný dôkaz o tom, že by žalovaný konal v rozpore
s dobrými mravmi resp. že by chcel akýmkoľvek spôsobom poškodiť záujmy žalobcov. V prejednávanom
prípade sa jednalo o štandardný predaj nehnuteľností kupujúcemu (spoločnosti VVL INVEST, s.r.o.),
ktorý o stavby a objekty prejavil záujem, a ktorý následne tieto stavby zrekonštruoval a napokon v nich
aj prevádzkoval obchodnú činnosť - uvedené potvrdzujú aj samotní žalobcovia vo svojich vyjadreniach.
Žalovaný 1/ si preto nedokáže vysvetliť, z akého dôvodu ho žalobcovia obviňujú z konania v rozpore

dobrými mravmi. Práve správanie kupujúceho po nadobudnutí týchto nehnuteľností (investovanie do ich
rekonštrukcie, prevádzkovanie obchodnej činnosti) jednoznačne nasvedčuje tomu, že sa nejednalo o
žiadny predstieraný (simulovaný) právny úkon, ani o právny úkon, ktorý by sa akýmkoľvek spôsobom
priečil dobrým mravom. Skutočnosť, že nadobúdateľ predmetných nehnuteľností tieto následne viackrát
previedol na ďalšie subjekty, nemôže byť v žiadnom prípade kladená na ťarchu žalovaného 1/. Žalovaný

1/ neskúmal a nemal na to ani žiadny dôvod, z akého dôvodu došlo k uvedeným opakovaným prevodom.
V čase uzavretia kúpnej zmluvy so spoločnosťou VVL INVEST, s.r.o., nemal a ani nemohol mať žalovaný
1/ žiadnu vedomosť o tom, že nehnuteľnosti budú následne prevedené. Uvedené konanie kupujúceho
všakbolozpohľaduplatnéhoprávalegeartis.Pokiaľžalovaný1/ajpripustíúvahyoprípadnejneplatnosti
kúpnej zmluvy, je nutné sa zamyslieť aj nad eventualitou nadobudnutia vlastníckeho práva niektorým z

kupujúcich titulom vydržania, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Cdo/30/2010 zo dňa 01.03.2011.K výsluchom svedkov H. N. a J. S. žalovaný 1/ považoval
za potrebné pripomenúť, že tieto sú vnútorne nekonzistentné a rozchádzajú sa v niektorých dôležitých
momentoch. Svedok H. N. vo svojej výpovedi uviedol, že ošipárne sa začali stavať v roku 1953 a boli
postavené do roku 1957, naproti tomu svedok J. S. uviedol, že maštale boli dokončené v roku 1955

a na otázku, kedy začali stavby na areáli hospodárskeho dvora a kedy boli ukončené svedok uviedol,
že boli začaté v roku 1955 a posledná stavba bola dokončená koncom 60-tych rokov. Vo svedeckých
výpovediach oboch svedkov existujú nezrovnalosti, a to jednak v otázke začiatku, ako aj konca výstavby
jednotlivých budov - maštalí. Je síce pravdou, že sa obaja svedkovia vyjadrujú k výstavbe budov,
žalovaný 1/ stále nemá vedomosť o tom kedy, za akých okolností a kým boli realizované objekty, ktorých

vypratanie žalobcovia predmetnou žalobou žiadajú. Žalovaný 1/ ďalej zdôraznil, že kúpna zmluva, ktorej
neplatnosti sa žalobcovia domáhajú je platným právnym úkonom. Pokiaľ by si boli žalobcovia natoľko istí
svojím postavením, neboli by bývali vzali svoju určovaciu žalobu v konaní vedenom na Okresnom súde
Dunajská Streda sp. zn. 11C/461/2014 v celom rozsahu späť. Pokiaľ ide o otázku dojednania kúpnej
ceny, mal za to, že táto bola dojednaná platne a v súlade s právnymi predpismi, a to odkazom na faktúru

č. 11109 zo dňa 04.03.2009. Ako je zrejmé, predmetná faktúra bola vystavená už pred uzavretím kúpnej
zmluvy, z uvedeného teda jasne vyplýva, že výška kúpnej ceny musela byť účastníkom zmluvy v čase
jej uzavretia známa. V posudzovanom prípade sa jednalo o zmluvu uzavretú medzi podnikateľskými
subjektami, na vzťahy ktorých sa subsidiárne vzťahujú dojednania Obchodného zákonníka. Žiadny
právny predpis nezakazuje zmluvným stranám dojednať si kúpnu cenu ako cenu za súbor nehnuteľností.

Rovnako neprimeraní vysoká alebo nízka cena sama osebe nemôže viesť k neplatnosti právneho úkonu
z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Splatnosť kúpnej ceny nie je
podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a jej absencia nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, rovnako
tak prípadné omeškanie kupujúceho s úhradou kúpnej zmluvy nezakladá neplatnosť kúpnej zmluvy.
Ani dodatočné doplnenie kúpnej ceny nemožno vykladať tak, že by ním zmluvné strany odstraňovali

nedostatky kúpnej zmluvy, ktoré by boli spôsobilé privodiť jej neplatnosť. K takémuto doplneniu kúpnej
zmluvy došlo v súlade s vtedy platným ustanovením § 41 Vyhlášky č. 79/1996 Z.z., a to vo forme
doložky pod skončeným textom. Pokiaľ by aj kúpna zmluva mala byť neplatná pre nedostatočne určenú
kúpnu cenu by sa jednalo o neplatnosť relatívnu. Rovnako v prípade namietania nedodržania zákonom
ustanovenej alebo účastníkmi dohodnutej formy právneho úkonu by sa jednalo maximálne o relatívnu

neplatnosť. Žalovanému 1/ nie je zrejmé, aký majú žalobcovia právny záujem na tom, aby bola určená
neplatnosť posudzovanej kúpnej zmluvy najmä z dôvodu neplatnosti dojednania o kúpnej cene. Z
pohľadu žalovaného 1/ sa jedná o neprimeraný a neprijateľný zásah do zmluvnej autonómie účastníkov
zmluvy.Pokiaľsajednáoobjektyšpecifikovanévbode2článkuIIkúpnejzmluvy,trebazdôrazniť,žetietoneboli a nie sú zo svojej podstaty evidované v katastri nehnuteľnosti a na príslušných listoch vlastníctva.
Vzhľadom na uvedené žalovaný 1/ identifikoval tieto objekty v rámci kúpnej zmluvy fotografiami, ktoré
tvoria prílohu kúpnej zmluvy, pričom uvedená fotodokumentácia slúžila len na špecifikáciu jednotlivých

prevádzaných objektov. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenie § 42 ods. 2 písm. c) vtedy platného
katastrálneho zákona, ktoré vôbec nevyžadovalo uvedenie parcelných čísel, na ktorých sa stavby
nachádzajú. Obdobné platí aj o námietke žalobcov, že kúpna zmluva neobsahovala označenie parcely
registra „C“ resp. parcely registra „E“. Žalobcovia napokon v žalobe uviedli, že do predmetu kúpnej
zmluvy mali byť zahrnuté aj nehnuteľnosti, ktoré boli vydané vlastníkom do užívania, aj s oplotením,

pričom toto oplotenie malo byť vybudované vlastníkom pozemku. Žalobcovia k uvedenému tvrdeniu,
že by boli stavebníkmi resp. vlastníkmi predmetného oplotenia, nepredložili žiaden dôkaz. K obsahovej
oddeliteľnosti časti právneho úkonu žalovaný 1/ uviedol, že v prípade, ak ide o takú vadu, ktorú je
možné oddeliť od jeho ostatného obsahu, bude neplatná len tá časť právneho úkonu. K otázke reťazenia
kúpnych zmlúv žalovaný 1/ poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
549/2015. Ďalej uviedol, že žalobcovia jednoznačne nezadefinovali, v zmysle ktorej skutkovej podstaty

o absolútnej neplatnosti právnych úkonov by mala byť kúpna zmluva neplatná.

13. Žalobcovia vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 11.09.2023 uviedli, že s odkazom na zákon č. 22/1964
Zb. o evidencii nehnuteľností, neoprávnené stavby neboli a dodnes nie sú evidované tak ako to zákon
ukladal a ukladá vlastníkom stavieb. Poukázali na to, že v ich prípade došlo k jednoduchému odobratiu

pozemkov, čo dokazuje aj to, že zakladatelia poľnohospodárskeho družstva svojvoľne oplotili toľko
pozemku, koľko uznali za vhodné z pkn. parciel č. XXX/X, XXX, XXX, XXX atď., pričom odobrali aj
časť dvora za rodinným domom, kde dnes stojí časť ošipárne. Z pkn. parc. č. XXX sa po vyhotovení
geometrického plánu v roku 2001 zistilo, že časť ostala v užívaní jedného spoluvlastníka, t.j. parc. reg.
„C“ č. 216/12. Parcely registra „C“ boli nutné pre kataster nehnuteľností, aby vedeli vykázať, koľko m2

ostalo v užívaní vlastníkov a koľko zobral žalovaný 1/ v minulom režime. Žiadne konkrétne parcely
v celosti nemohli byť z objektívnych dôvodov odovzdané, resp. iným rozhodnutím odňaté, čo jasne
vyplýva z porovnaní mapových listín. Akékoľvek iné rozhodnutie štátnych orgánov by odobral pozemky
od vlastníkov v celosti alebo na základe geometrického plánu s rozdelením pkn. parciel. Celá obrana
žalovaného 1/ je založená na dohadoch, lebo nikdy nepostupovali podľa zákona. Kataster nehnuteľnosti

previedol geometrický plán č. XXX/XXXX do katastrálneho operátu dňa 21.11.2001 pod č. XXXX/XX.
Parcely registra „C“ pod neoprávnenými budovami boli vytvorené a existujú od roku 2001, ktoré však
kúpna zmluva uzavretá žalovaným 1/ a spoločnosťou VVL INVEST spol. s r.o. zo dňa 07.05.2009,
na ktorú sa žalovaný 1/ odvoláva ako na platnú, neobsahuje. V katastri nehnuteľnosti je to, čo sa
katastru oznámi, ako napr. geometrický plán či rozhodnutie obce o pridelení súpisných čísiel k stavbám.

Nič tam však v tomto prípade nie je, pričom bolo zákonnou povinnosťou povinných osôb, aby to na
vlastné náklady zamerali a zaslali. Neplatnosť zmluvy je absolútna, na čo súd prihliada ex offo. Kúpna
zmluva bola uzavretá podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný 1/
mienil predať samostatné budovy a stavby so súp. číslami a bez súp. čísiel. Faktúra nebola priložená
k zmluve a ani údajné nájomné zmluvy. Súhrnná kúpna cena nie je možná pri rôznych a samostatne

evidovaných stavbách s vlastným príslušenstvom a samostatných, neevidovaných stavbách, lebo nejde
o súbor vecí ako pri hnuteľných veciach. Navyše v kúpnej zmluve nie sú uvedené všetky stavby
a budovy nachádzajúce sa v areáli bývalého hospodárskeho dvora na farme M. W. I.e. Mali za to,
že cena samostatných stavieb musí byť uvedená v kúpnej zmluve, nakoľko v prípade jej čiastočnej
neplatnosti strany zmlúv inak nevedia splniť povinnosť stanovenú zákonom, t.j. vzájomne vrátiť plnenie.

Na katastrálny odbor zavolali zmluvné strany, lebo neboli plnené podmienky na zápis. Katastrálny
odbor však nebol dôsledný, keďže nežiadal rozpis ceny samostatne evidovaných stavieb a neaplikoval
aktuálne znenie zákona č. 162/1995 Z.z. Kúpna zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle
zmluvných strán. Kúpna zmluva zo dňa 07.05.2009 bola zo strany žalovaného 1/ podpísaná dňa
04.11.2009. Zo zmluvy nevyplýva, kedy Y. Y. podpísal v mene kupujúceho zmluvu. V kúpnej zmluve zo

dňa 07.05.2009 v Čl. IX. bod 3. je uvedené, že zmluva nadobúda platnosť a účinnosť okamihom jej
podpisu oboma zmluvnými stranami. Kúpna zmluva teda vznikla nepochybne v novembri 2009, pričom
§ 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. bol účinný od 01.09.2009 do 30.04.2010. Žalovaný 1/
mal vždy povinnosť aktualizovať, resp. oznamovať príslušnému úradu stavby postavené na cudzích
pozemkoch a bol povinný tak urobiť aj po roku 1992. Ďalej uviedli, že nikto z detí pána Ladislava Szabóa

staršieho nebol členom poľnohospodárskeho družstva. Parcela č. 468 bola predmetom dedičského
konania len dňa 29.08.1958, keďže bola vynechaná z pôvodného závetu poručiteľa Ladislava Szabóa
staršieho, ktorý zomrel v roku 1943. Nikto nemohol dať súhlas na zriadenie stavieb pred začatím
stavebných prác. Nikto nevedel, kde sa nachádza plán rozdelenia pkn. parcely 467/1 na základe závetumenovaného. Výkres sa nakoniec našiel v roku 2000 na Okresnom súde Dunajská Streda v osobitnej
evidencii a nie tam, kde bol registrovaný samotný závet. Podrobnosti o vzniku jednotlivých parciel sú
známe súdu zo súdneho sporu sp. zn. 6C/80/2005, právoplatne ukončeného v roku 2010. Vo vzťahu

k úvahám žalovaného 1/ k vydržaniu práva stavby, poukázali na absentujúcu dobromyseľnosť. Pán
Y. Y. konateľ spoločnosti MLM Real spol. s r.o., t.j. žalovaného 2/ bol aj konateľom spoločnosti VVL
INVEST s.r.o., v čase podpísania kúpnej zmluvy zo dňa 07.05.2009. Táto spoločnosť a spoločnosť
E.S.Nova, s.r.o., už dňa 31.08.2009 napísali kúpnu zmluvu s kúpnou cenou 256.612,72 Eur, ktorá bola
v katastri nehnuteľnosti v Dunajskej Strede pod poradovým číslom 4912/2009 právoplatne zaevidovaná

dňa 16.11.2009. Následne v krátkom časovom slede boli budovy prevedené kúpnymi zmluvami na 7
spoločností, pričom všetky zmluvy trpia tými istými alebo podobnými vadami ako prvá kúpna zmluva.
Žiadna stavba na pozemkoch žalobcov nebola zrekonštruovaná. Na budove s.č. 202 boli umiestnené
dve garážové brány a rozhodne nie spoločnosťou VVL INVEST s.r.o. Neskoršie budova s.č. 203 úplne
vyhorela. Ostatné budov sú taktiež v dezolátnom stave. Netvrdili, že spoločnosť VVL INVEST, s.r.o.
nebude chcieť prevádzkovať nehnuteľnosti, ktoré mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo dňa

07.05.2009. Žalovaný 1/ by sa nemal vyjadrovať k prípadným investíciám, keďže nemôže vedieť kto a
kedy investoval do stavieb. Pán Y. Y. je ten, kto od začiatku stojí za spoločnosťami buď ako konateľ
panelákových firiem alebo ako vlastník. Vždy to bol menovaný, ktorý riadil na bývalej farme práce. Prišiel
so svojím advokátom, keď mu zakázali plánované činnosti na ich pozemkoch (napr. realizovanie stavieb,
odstraňovanie zelene atď.). Na zákrok museli privolať policajtov, aby sa predišlo vážnejším sporom.

Menovaný chodil zo začiatku na pozemky žalobcov s celou svojou rodinou a umožňoval iným, aby
užívali pozemky žalobcov. On sám vyhlasoval, že „tu je všetko moje, ja som tu všetko kúpil“. Nechcel
rešpektovať, že mu pozemky nepatria. Žalovaný 1/ platil do roku 2021 dane z nehnuteľnosti obci za
pozemky nachádzajúce sa na južnej časti bývalého hospodárskeho dvora, hoci budovy boli predané už
v roku 2009. Navyše odkazuje na neexistujúce nájomné zmluvy, o ktorých uisťoval kupujúceho v čl. VIII.

Kúpne zmluvy zo dňa 07.05.2009. Pravdepodobné odovzdanie súdneho spisu sp. zn. 11C/461/2014
žalovanému 2/ žalovaným 1/ alebo súdom presne dokazuje, že žalovaný 1/ nekoná vždy v zmysle
dobrých mravov. Žalobcovia vykonali všetko za účelom presného vymedzenia znenia petitu žaloby, a to
použitím dostupných údajov z katastra nehnuteľností a následným spárovaním týchto údajov s reálnym
stavom vecí.

14. Žalobcovia vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 02.10.2023, uviedli, že v danej veci neprichádza do
úvahy aplikácia § 158 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., ktorý upravuje nakladanie s národným
majetkom. V danej veci je potrebné aplikovať § 159 a 160 Občianskeho zákonníka z roku 1950. Zo
všetkých právnych predpisov vyplýva tá istá požiadavka, t.j. potreba odovzdania pôdy socialistickej

organizácii pred zriadením stavby socialistickou organizáciou na pozemkoch vlastníkov. Vlastníci
pozemkov neboli družstevníci, čo by umožnilo právo stavby na základe zákona. Úradný výrok obdobne
tu žiadny nebol. Právo stavby zapísané do pozemkovej knihy nebolo, a to preto, lebo nič také nevzniklo.
Pri všetkej snahe žalobcov sa nepodarilo zistiť, či družstvo v obci Trstená na Ostrove bolo založené
zákonným spôsobom. Budovy však začali stavať v roku 1953 pracovníci, ktorí neboli družstevníkmi. Mali

za to, že žalovaný 1/ v čase realizácie stavieb na pozemkoch žalobcov nespĺňal zákonom stanovené
podmienkynazriadeniestaviebnapredmetnýchpozemkoch.Ouskutočňovanístaviebneexistujúžiadne
doklady v archívoch, na obecných a iných úradoch, pričom budovy bez dokladov o ich vzniku treba
považovať za neoprávnené. Evidencia stavieb a budov bola prvýkrát vykonaná v roku 2003 v súvislosti s
prideľovaním súpisných čísiel, pričom poukázali na to, že podľa ich názoru konanie o pridelení súpisných

čísiel bolo v rozpore so zákonom. Žalovaným 1/ uvedené skutočnosti sa nezakladajú na pravde, keďže
stavby nemohli vzniknúť v 70-tych rokoch minulého storočia. Nepravdivé údaje žalovaný 1/ uviedol
za účelom získania verejnej listiny. Žalovaný 1/ v spolupráci s prvostupňovým stavebným úradom
protizákonne uvedením falošných údajov vystavovali verejné listiny.

15. Žalovaný 1/ vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 23.10.2023 poukázal na zákony z povojnového
obdobia. Mal za to, že je v konaní nevyhnutné preskúmať, či nedošlo k vykúpeniu pozemkov zo
strany štátu resp. k ich konfiškácii. Mal za to, že žalobcovia nepreukázali, že vlastníci pozemkov neboli
družstevníkmi alebo, že boli postavené v roku 1953 až 1958. K predloženým čestným vyhláseniam
uviedol, že ide o súkromné listiny, ktoré nemožno bez ďalšieho považovať ako dôkaz o čase vzniku

stavieb. V zmysle § 70 ods. 1 katastrálneho zákona sú údaje z katastra hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak. List vlastníctva je verejná listina, pričom na popretie správnosti verejnej listiny sa vyžaduje
predloženie relevantných dôkazov tým, kto túto listinu namieta. Proces pridelenia súpisných čísiel
považoval za zákonný. K neplatnosti kúpnej zmluvy uviedol, že nehnuteľnosti v zmluve boli vymedzenédostatočne určito a nebolo potrebné uviesť všetky údaje podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho
zákona. Absencia údaju napríklad o výmere pozemku, či o druhu pozemku v zmluve nespôsobuje
neplatnosť právneho úkonu ako takého, pretože tento právny úkon je dostatočne určitý a ani z účelu

príslušného ustanovenia katastrálneho zákona nemožno odvodiť, že by mala byť zmluva absolútne
neplatná vzhľadom na rozpor so zákonom - takýto nedostatok zmluvy je možné odstrániť dodatkom k
zmluve resp. doložkou.

16. Uznesením č.k. 7C/20/2019-425 zo dňa 07.11.2023 súd rozhodol, že v konaní pokračuje s právnymi

nástupcami menovanými v citovanom uznesení, t.j. dedičmi nebohej žalobkyne 6/ zomrelej v priebehu
konania dňa 30.09.2023.

17. Žalobcovia vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 14.11.2023 uviedli, že neexistuje žiadne zákonné
rozhodnutie, ktoré by obmedzovalo vlastnícke práva právnych predchodcov žalobcov, nikdy nikto takéto
rozhodnutie nevydal. V katastri nehnuteľnosti boli evidované parcelné čísla pod ošipárňami a sýpkou už

od roku 2001. Napriek tomu katastrálny odbor nevyzval obec, ani žalovaného 1/, aby opravili neúplné
údaje v podaní, pričom o parcelných číslach pod budovami vedeli. Žalovaný 1/ uviedol len jedno parcelné
číslo z čísiel vyobrazených na katastrálnej mape, ktoré sú inak správne, pričom je zrejmé, že ošipárne
veľkých rozmerov nemohli byť postavené na parc. č. XXX/X o výmere 30 m2 alebo na parc. č. XXX/
X o výmere 27 m2. Úrady protizákonne rešpektovali podanie predsedu žalovaného 1/, pretože nikto

neskúmal správnosť a úplnosť údajov v podaní. Ustanovenie § 42 ods. 2 katastrálneho zákona bez
výnimky vyžaduje identifikáciu stavby číslom parcely, na ktorej sa nachádza. V kúpnej zmluve zo dňa
07.05.2009 neboli žiadne príslušenstvá ani presne vymedzené a ani identifikované parcelnými číslami,
na ktorých sa nachádzajú (napr. žumpa nachádzajúca sa na parcelách č. XXX/XX E. XXX/XX a silážna
jama, nádrž na krmivo). Žalovaný 1/ vo svojom skoršom vyjadrení považoval vymedzenie žalobného

návrhu za nedostatočné, t.j. že uvádzanie parcelných čísiel a opísanie stavieb a iných vecí nestačí.
Protirečí si, pretože obhajuje kúpnu zmluvu zo dňa 07.05.2009, v ktorej nie sú uvedené všetky parcely,
na ktorých sa stavby nachádzajú. Teda nechtiac potvrdzuje, že daná kúpna zmluva nemá zákonom
požadované náležitosti. Ďalej poukázali na postupy bývalej starostky obce, ktorá tolerovala pánovi Y.
Y. ako konateľovi VVL INVEST s.r.o. prerábanie ošipární v objekte bývalej farmy bez povolenia podľa

stavebného zákona. Nový vlastník vykonal prestavbu niektorých budov. Z tejto činnosti vznikol stavebný
odpad, ktorý je v súčasnosti skladovaný na spevnených plochách. Vlastníkom odpadu je žalovaný 1/,
ktorý neprestal stavby vlastniť. Žalovaný 1/ konal sústavne v rozpore s dobrými mravmi a zákonmi a to
tým, že nevyhotovil geometrický plán na povinné zaevidovanie svojich stavieb najneskôr v roku 2003 a
do katastra nehnuteľnosti a na prvostupňový úrad podal ničím nepodložené žiadosti. V kúpnej zmluve zo

dňa 07.05.2009 žalovaný 1/ uisťoval spoločnosť VVL INVEST s.r.o. o tom, že má na pozemky uzavreté
nájomné zmluvy, ktoré postúpi na kupujúceho. Nakoľko také nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov v
čase podpísania kúpnej zmluvy nemal uzavreté, nemohol nič postúpiť. Pravdepodobne žalovaný 1/, aby
to celé zakryl, platil do roku 2021 resp. 2022 daň z nehnuteľnosti za pozemky a stavby nachádzajúce sa
na farme v Trstenej na Ostrove. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že pre každého zo žalovaných stavby

slúžili len na to, aby zneužívali práva s nimi spojené.

18.1.Žalobca1/napojednávanídňa06.12.2023malzato,žekúpnazmluvabolauzatvorená04.11.2009.
Ide o rozhodujúci dátum s tým, že zmluva bola následne opravená dňa 06.11.2009. Vo vzťahu
k odstráneniu časti stavieb poukázal na judikatúru Českej republiky, v zmysle ktorej je možné aj

odstránenie časti stavby. Čo sa týka kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve tá musela byť rozpísaná
podľa samostatných budov. Samotná kúpna zmluva je protizákonná, obsahuje nezákonné skutočnosti
(napr. odkazuje na nájomné zmluvy) a súčasne niektoré skutočnosti sú v nej zamlčané. V rozhodnej
dobe teda 04.11.2009 už bola účinná novela katastrálneho zákona, v zmysle ktorej mali byť uvedené aj
parcelné čísla pozemkov. Ďalej poukázal na to, že tak katastrálny odbor ako aj stavebný úrad vychádzali

z údajov a podkladov predložených žalovaným 1/. Ďalej poukázal nato, že údaje v katastri sú neaktuálne,
nakoľko žalovaný 1/ svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť riadne nesplnil. Čo sa týka neoprávnenosti
stavieb trval na tom, že stavby sú neoprávnené. Parcely v katastri nehnuteľnosti č. XXX/X, XXX/X,
467/3, 468 a 216 boli vo vlastníctve rodiny L.I., pričom neboli príslušnými štátnymi orgánmi vydané
rozhodnutia o ich odobratí. Z dôvodu, že údaje v katastri nehnuteľnosti sú neaktuálne, aj vzhľadom

na ďalšie listinné dôkazy, ani v dedičských konaniach nebolo možné spraviť riadne zápis v katastri z
dôvodu, že z vymenovaných pkn. parciel nikto nevedel, koľko bolo odobratých. Odkázal súčasne na
konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/80/2005, v ktorom sú podrobne vysvetlené skutočnosti
podstatné aj pre toto konanie. Zdôraznil, že kúpna zmluva zo dňa 07.05.2009 je len návrhom zmluvy,keďže k tomu, aby k právnemu vzniku zmluvy došlo, musí dôjsť k akceptácii predloženého návrhu
zmluvnou stranou. Treba zohľadniť, že nie sú splnené náležitosti kúpnej zmluvy, zmluva je neurčitá,
keďže nie sú v nej uvedené parcelné čísla stavieb a príslušenstva, ktoré nie sú evidované v katastri a

zmluva je v rozpore s dobrými mravmi.

18.2. Žalobca 7/ na pojednávaní dňa 06.12.2023 uviedol, že je tu veľa dôvodov, prečo je kúpna zmluva
neplatná. Okrem tých, ktoré už skôr uviedol aj žalobca 1/, sú tu aj ďalšie nedostatky. V zmluve neboli
uvedené všetky parcely, na ktorých stavba stojí. Ďalším porušením je odkaz na nájomné zmluvy (strana

3 kúpnej zmluvy). Ďalej poukázal na ich rozsiahlu písomnú argumentáciu, ako aj na rozsudok vydaný v
konaní sp.zn. 11C/461/2014, ktorý bol Ústavným súdom Slovenskej republiky zrušený iba z procesných
dôvodov, avšak sú v ňom uvedené aj dôvody nad rámec už uvedeného. Trval na tom, že kúpna zmluva
nemá všetky zákonom stanovené náležitosti, a preto je neplatná. Už v čase predaja bol vypracovaný
geometrický plán z roku 2001, preto možno mať zato, že katastrálny odbor pokiaľ akceptoval takúto
zmluvu, konal benevolentne a protizákonne. Ďalej poukázal nato, že úrady porušovali svoje povinnosti,

a to od zakladania stavieb až po kúpnopredajnú zmluvu. Takto nezákonne konal aj napr. obecný úrad pri
udeľovaní súpisného čísla na základe žiadosti z 15.04.2003, v ktorej sa nepravdivo uvádza, že stavby
boli postavené pred 30 rokmi a neuvádzajú sa v nej všetky parcelné čísla. Z uvedeného dôvodu trval
na žalobe v plnom rozsahu. Nemôžu predložiť dôkazy ohľadne stavieb, keďže týmito má disponovať
práve ten, kto ich postavil. Detí pána L. osobne poznal a vie, že ani jeden z nich nebol členom družstva.

Poukázal na § 8 nariadenia č. 75/1949, ktorý uvádza, že poľnohospodárske družstvo musí mať menný
zoznam svojich členov. Žalovaným 1/ uvádzané zákony sa na žalobcov nevzťahovali, naproti tomu
všetky zákony, ktoré sú podstatné pre toto rozhodnutie súdu uviedli. Poukázal aj na to, že napriek v
danej dobe účinnej ústavy a zákonov niektorí iniciatívni štátni úradníci konali benevolentne.

18.3. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 06.12.2023 uviedol, že čo sa týka vyjadrenia
žalobcov, ide tu o ich domnienky, ktoré nemožno verifikovať. Čo sa týka neoprávnenosti stavieb, nie je
to len Občiansky zákonník účinný v rozhodnom čase, z ktorého je potrebné vychádzať, ale je tu aj celý
rad ďalších zákonov, v zmysle ktorých treba posúdiť, či je možné zriadiť stavbu bez súhlasu vlastníka
pozemku. Pokiaľ aj boli vydané rozhodnutia štátnymi orgánmi, tak tie boli vydané práve vlastníkom

pozemkov, a preto je nesprávna argumentácia žalobcov, ktorí sa snažia preniesť dôkazné bremeno
na žalovaného 1/. Čo sa týka platnosti kúpnej zmluvy poukázal na to, že neexistuje zákon, ktorý by
v súkromnom práve určoval ako treba dojednať kúpnu cenu. Čo sa týka zápisu na liste vlastníctva,
vychádza sa z prezumpcie správnosti zápisu. Odvolať sa na Ústavným súdom zrušené rozhodnutie
súdu považoval za nesprávne. Čo sa týka argumentácie žalobcov, že zmluva je neplatná pre rozpor s

dobrými mravmi, tak tá tiež nemá žiadne opodstatnenie. Čo sa týka súpisných čísiel, súd v tomto konaní
prípadnú nezákonnosť nemôže riešiť, a to sa týka aj listov vlastníctva, keďže na to sú príslušné iné
štátne orgány, napr. prokuratúra.

19. Žalobcovia vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 08.01.2024 upravili žalobný návrh o.i. aj z dôvodu,

že došlo k úmrtiu a tým aj k zmene v osobe vlastníkov pozemkov pod týmito budovami. Poukázali na to,
že udržiavanie aktuálneho faktického stavu žalovanými na pozemkoch žalobcov je v rozpore s dobrými
mravmi.Poniekoľkýchsúdnychkonaniachodroku2005,ktorésadoterazneukončili,tentostavpovažujú
ako vlastníci aj za porušovanie ich ústavných práv. K otázke neplatnosti kúpnej zmluvy opätovne uviedli,
že súd by mal aplikovať zákony platné ku dňu 04.11.2009. Príslušné ustanovenie katastrálneho zákona

od 01.09.2009 vyžadovalo, aby v prípade nehnuteľností boli uvedené parcelné čísla pozemkov, na
ktorých sa nehnuteľnosti nachádzajú. V prípade budov, ktoré sú predmetom tohto konania, táto zákonná
podmienka nebola splnená. Kúpna zmluva je teda absolútne neplatná. Príslušenstvá stavieb vôbec nie
sú označené parcelnými číslami, na ktorých sa nachádzajú. Okresný súd Dunajská Streda v rozsudku
č.k. 11C/461/2014-364 zo dňa 10.07.2017 správne určil, že zmluva je absolútne neplatná z dôvodu,

že budovám, ktorým boli pridelené súpisné čísla neoprávnene a nie sú rovnaké, je treba určiť cenu
samostatne. Ide o samostatné veci a teda môžu byť predmetom právnych úkonov samostatne. Na
základedodatočnedopísanejkúpnejcenysavšakničnezmenilo,nakoľkoanipredaňovéúčelynemožno
zistiť nadobúdaciu cenu jednotlivých stavieb a teda ani rozdiel v cene týchto budov v prípade, že sa
realizuje ďalší predaj ktorejkoľvek budovy. Konanie žalovaného 1/ bolo v rozpore s dobrými mravmi,

keďže predstavenstvo žalovaného 1/ vedelo o tom, že stavby boli postavené protiprávne a zrejme aj
preto úradom pri vybavovaní legalizácie stavieb uviedli nepravdivé údaje. V tom čase žalovaný 1/ robil
všetko preto, aby sa zbavil problematických nehnuteľností pred vydaním rozhodnutia v konaní sp. zn.
6C/203/2005 a zamlčal podstatné právne vady neoprávnených stavieb. Dôkazom je aj ireálne nízkacena predaja, lebo vedeli, že prípadné odstránenie stavieb bude stáť niekoľkonásobne viac. Žalovaný
1/ predal svoje majetky za cenu 40.460,- Eur spoločnosti VVL INVEST, s.r.o., ktorá následne predala
tieto majetky ďalšej spoločnosti za cenu 256.612,72 Eur, zápisom do katastra nehnuteľnosti už dňa

16.11.2009. Dôkazom neplatnosti kúpnej zmluvy je aj fakt, že len právny zástupca žalovaného 1/ koná
na strane žalovaných, hoci trvá na tom, že žalovaný 1/ už nič nevlastní zo stavieb nachádzajúcich sa
na pozemkoch žalobcov.

20.Uznesenímč.k.7C/20/2019-447zodňa11.01.2024súdpripustilzmenužalobyvnasledovnomznení:

Žalovaný v l. rade Poľnohospodárske družstvo v Jurovej, sídlo Jurová 930 04, IČO: 00191493, je povinný
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na vlastné náklady odstrániť neoprávnené stavby aj s ich
základmi nachádzajúce sa v kat. území M. W. I., obec M. W. I., okres H. L., vedené na Okresnom
úrade H. L. katastrálny odbor, a to stavieb zapísaných v katastri nehnuteľností ako: súp. č. XXX, popis
stavby ošipáreň, postavená na pozemku pare. č. XXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v rade
2 až 4, 6 až 14 a 16 až 21, na pozemku pare. č. XXX/XX v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v

rade 2 až 5 a na pozemku pare. č. XXX/XX v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v rade 2 až 4,
zapísaná na LV č. XXX. Právny vzťah k parcelám, na ktorých leží stavba XXX, je evidovaný na LV č.
XXX, XXX E. XXX; ďalej súp. č. XXX, popis stavby ošipáreň, postavená na pozemku pare. č. XXX/
X v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v rade 2 až 14 a 16 až 21, na pozemku pare. č. XXX/XX v
podielovom spoluvlastníctve žalobcov v rade 2 až 4, zapísaná na LV č. XXX. Právny vzťah k parcelám,

na ktorých leží stavba XXX, je evidovaný na LV č. XXX E. XXX; ďalej súp. č. XXX, popis stavby ošipáreň,
postavená na pozemku pare. č. XXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v rade 2 až 5, 7 až 14
a 16 až 20, na pozemku pare. č. XXX/XX v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v rade 2 až 4 a na
pozemku pare. č. XXX/XX vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade, zapísaná na LV č. XXX. Právny
vzťah k parcelám, na ktorých leží stavba XXX, je evidovaný na LV č. XXX,XXX E. XXX; ďalej súp. č. XXX,

popis stavby ošipáreň, postavená na pozemku parc. č. XXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v
rade 2 až 4, na pozemku pare. č. XXX/XX vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade ana pozemku pare.
č. XXX/XX v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v rade 2, 3, 4, 8 a 14, zapísaná na LV č. XXX. Právny
vzťah k parcelám, na ktorých leží stavba XXX, je evidovaný na LV č. XXX, XXX E. XXX. Ďalej žalovaný v
1. rade je povinný odstrániť časť budovy súp. č. 201, popis stavby sýpka, postavená na pozemku pare.

č. XXX/X, ktorej právny vzťah na LV nie je evidovaný, a pare. č. XXX/XX v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov v rade 2, 3, 4, 6, 7, 8, 13, 14, 15 a 17 až 21, zapísaná na LV č. XXX. Právny vzťah k pare.
č. XXX/XX je evidovaný na LV č. XXX. Ďalej žalovaný v 1. rade je povinný odstrániť časť budovy súp.
č. XXX, popis stavby ošipáreň, postavená na pozemku parc. č. XXX/XX, ktorej právny vzťah na LV nie
je evidovaný, a pare. č. XXX/XX v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v rade 2 až 14 a 16 až 21,

zapísaná na LV č. XXX. Právny vzťah k parcele XXX/XX je evidovaný na LV č. XXX. Žalovaný v 1.
rade po odstránení stavieb aj so základmi je povinný zarovnať vzniknuté jamy po budovách s ostatnou
úrovňou pozemkov okolo stavieb, a to s nezávadnou zeminou. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov
konania voči žalovaným vo výške 100 %.

21. Žalovaný 1/ vo vyjadrení, doručenom súdu 15.01.2024 zotrval na názore, že všetky stavby, ako aj
ostatné objekty boli stavbami oprávnenými, čoho dôkazom je aj to, že týmto stavbám boli pridelené
príslušným orgánom súpisné čísla. Doposiaľ nebolo nijakým spôsobom zo strany žalobcov preukázané,
že by údaje katastra neboli hodnoverné, pričom list vlastníctva predstavuje verejnú listinu a platí teda
prezumpcia, že to, čo je na liste vlastníctva uvedené, sa považuje za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže

opak. Žalobcovia v súvislosti s posudzovanými objektmi uvádzajú, že s poukazom na vtedy platný
Občiansky zákonník (zákon č. 141/1950 Zb.) a ostatné právne predpisy, zhotoviteľ stavieb neobdržal
od vlastníkov pozemkov súhlas na výstavbu týchto stavieb a objektov a v dôsledku toho nemohlo
dôjsť k podpisu zmluvy, ktorá bola podľa názoru žalobcov potrebná pre zriadenie stavby na cudzom
pozemku.Žalovaný1/odmietaltakétoúvahyapovažovalichvýlučnezadomnienkyafabuláciežalobcov,

ktoré nereflektujú na v tom čase platné právne predpisy. Právo výstavby takýchto stavieb mohlo v
zmysle zákona vzniknúť viacerými spôsobmi, zmluva predstavovala len jeden z právom aprobovaných
spôsobov. Nie je preto správne zužovať problematiku oprávnenosti stavieb len na ich zriadenie na
podklade zmluvy. Žalovaný 1/ v tejto súvislosti poukázal aj na dobové zákony citované vo vyjadrení.
Ďalej poukázal na zásadu kontradiktórnosti konania a na to, že je výsostnou povinnosťou žalobcov

preukázať tvrdenia obsiahnuté v žalobe a jednotlivých vyjadreniach. Preto, ak žalobcovia rezignovali na
túto povinnosť, nemožno od žalovaného 1/ spravodlivo žiadať, aby suploval túto povinnosť za žalobcov.
Zdôraznil, že kúpna zmluva, ktorej neplatnosti sa žalobcovia domáhajú, je platným právnym úkonom.
V otázke dojednania kúpnej ceny mal za to, že táto bola dojednaná platne a v súlade s právnymipredpismi, a to odkazom na faktúru č. XXXXX zo dňa 04.03.2009. Ako je zrejmé, predmetná faktúra
bola vystavená už pred uzavretím kúpnej zmluvy, z uvedeného teda jasne vyplýva, že výška kúpnej
ceny musela byť účastníkom zmluvy v čase jej uzavretia známa. V posudzovanom prípade sa jednalo o

zmluvu uzavretú medzi dvomi podnikateľskými subjektami, na vzťahy ktorých sa subsidiárne vzťahujú
dojednania Obchodného zákonníka. Žiadny právny predpis nezakazuje zmluvným stranám dojednať si
kúpnu cenu ako cenu za súbor nehnuteľností. Práve naopak, v rámci súkromného práva sa účastníkom
právnych úkonov poskytuje pomerne široká zmluvná autonómia v tom, ako si upravia jednotlivé zmluvné
atribúty. Je absolútne súladné s právom, pokiaľ si zmluvné strany dojednajú kúpnu cenu ako súhrnnú

za všetky nehnuteľnosti. Ako vyplýva aj z dostupnej právnej literatúry, kúpna cena môže byť vyjadrená
určitou peňažnou čiastkou alebo iným spôsobom, na základe ktorého ju možno nepochybne stanoviť.
V prípade, ak je predmetom prevodu viacero vecí, nie je vylúčené dojednanie súhrnnej kúpnej ceny
i bez stanovenia ceny jednotlivých vecí a takúto dohodu o cene nemožno považovať za neurčitú.
Výška kúpnej ceny je stanovená predovšetkým dohodou a účastníci kúpnej zmluvy v zásade nie sú
obmedzení v dojednaní výšky kúpnej ceny. Môžu si preto dojednať cenu, ktorá sa odchyľuje od obvyklej

(trhovej)ceny.Ďalejžalovaný1/zopakovalajďalšiusvojuskoršiuargumentáciukotázkeplatnostikúpnej
zmluvy. Žalovaný 1/ zotrval na názore, že v prebiehajúcom konaní nebola preukázaná neoprávnenosť
posudzovanýchstavieb,nebolapreukázanáfaktickáexistenciaresp.rozsahvakomtietoobjektyexistujú
(ak stále existujú), nebolo preukázané, či sa posudzované stavby nachádzajú výlučne na pozemkoch
v spoluvlastníctve žalobcov, ďalej nebolo preukázané, kedy posudzované stavby vznikli a napokon

žalobcovia nepreukázali dôvody, prečo by mala byť posudzovaná kúpna zmluva neplatná. Vzhľadom
na uvedené navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému 1/ náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

22. Žalobcovia vo vyjadrení, doručenom súdu na pojednávaní dňa 29.01.2024 poukázali na to, že

ústavný zákon č. 150/1948 Zb. zabezpečil ochranu majetkových práv občanov. Následne vydané zákony
museli byť v súlade s ústavou. Z dejinných materiálov je jednoznačne známe, že poľnohospodárske
družstvá častokrát boli zakladané pod nátlakom, zastrašovaním, násilným spôsobom, teda protiprávne
aj vzhľadom na vtedy platné a deklarované zákony. Nebolo to inak ani v obci M. W. I.. Žalobca 7/
sa narodil v roku 1951 a do roku 1976 nepretržite žil v tejto obci. Poznal všetkých zakladajúcich a

ďalších členov poľnohospodárskeho družstva, pričom ich právni predchodcovia členmi žalovaného 1/
nikdy neboli. Svedeckými výpoveďami a čestnými prehláseniami niekoľkých osôb dokázali, a takisto
bolo v obci všeobecne známe, že stavby na pozemkoch žalobcov boli postavené od roku 1953 do
roku 1958. Potom boli vybudované ďalšie stavby na protiľahlej strane ich pozemkov, avšak v tejto
časti pozemkov žalobcovia nemajú podiel. Zakladajúci členovia poľnohospodárskeho družstva pozemky

obsadili a takisto na nich svojvoľne postavili stavby, a to bez akejkoľvek evidencie, dohody či oznámenia
vlastníkom pozemkov. Neboli o tom a ani v archívoch či obecnom úrade nie sú žiadne doklady.
Poľnohospodárske družstvo obsadilo pozemky pre farmu, o čom okrem iného svedčí aj výkaz plôch
číslo D 561/48 a uznesenie D 204/58 o novoobjavenom majetku po nebohom N. L.. Pre súd nemôže
predložiť písomné doklady o obsadení - zabratí pozemkov a ani o oprávnenosti stavieb, keď takéto

písomné doklady nikdy nikto nevydal a neevidoval. Doklady boli prvýkrát vystavené v roku 2003, ktoré
sú na obecnom úrade alebo katastri nehnuteľnosti a svedčia o tom, že nie sú v súlade s platnými
zákonmi v čase ich vydania, teda sú protiprávne. Skutočnosť, že žalovaný 1/ poukazuje na všeobecne
známe zákony vtedajšieho štátneho zriadenia, neznamená, že sa tieto zákony vzťahovali na pozemky
predkov žalovaných a že konanie štátu resp. družstva bolo v súlade so zákonmi. Z existujúcich

dokladov od roku 2003 je preukázané, že tieto doklady boli získané protiprávnym spôsobom na základe
uvedenia nepravdivých údajov. Dokumenty, ktoré boli vystavené na základe nepravdivých údajov a
protiprávnym spôsobom nemôžu užívať zákonnú ochranu. To, že v 50-tych rokoch minulého storočia
pri zakladaní poľnohospodárskych družstiev štát, jeho orgány, družstevné a štátne organizácie mali
rozsiahle zákonné právomoci, neznamená, že vždy konali podľa zákonov. Žalobcovia tvrdia, že v

ich prípade boli porušované zákonné práva vlastníkov pozemkov. O tom, že ich zákonné práva boli
porušované od 50-tych rokov minulého storočia nepriamo svedčí aj činnosť žalovaného 1/ od roku 2003.
Listami adresovanými žalovanému 1/ z 26.11.2003, 16.12.2003 a 23.08.2004 žalobcovia vypovedali
právo užívania ich pozemkov a žiadali vydanie ich pozemkov. Žalovaný 1/ na ich listy reagoval tak,
že podal na súd žalobu o určenie trvania nájmu k pozemku voči žalobcom, ktorou neuspel. Stavby

následne žalovaný 1/ v roku 2009 chcel predať spoločnosti VVL INVEST spol. s r.o. Kúpna zmluva však
nemá požadované náležitosti, teda je neplatná. Okrem už skôr uvedených dôvodov je kúpna zmluva
neplatná aj z dôvodov uvedených v čl. II bod. 2 kúpnej zmluvy, kde okrem iných nepresností sú uvedené
parcelné čísla XXX/XX E. XXX/XX, ktoré neexistovali, teda neboli evidované v katastri nehnuteľnosti.Žalobcovia uviedli podľa zákonných ustanovení nepravdivosť a nesprávnosť verejných listín vydaných
obecným úradom a aj katastrom nehnuteľností. Tieto dôkazy svedčia o hrubej povrchnosti, nepresnosti
a protiprávnom konaní týchto úradov. Žalobcovia vyjadrili presvedčenie, že sa to dialo pravdepodobne

na základe osobnej známosti a vplyvu dotknutých osôb. Dôvody porušovania dobrých mravov uviedli v
skorších podaniach. Mali za to, že celá doterajšia argumentácia žalovaného 1/ uznáva, že stavby boli
postavené v 50-tych rokoch, čím zároveň uznáva, že jeho žiadosť z roku 2003 o pridelenie súpisných
čísiel bolo protiprávne vydané na základe priateľskej dohody vtedajšej starostky a predsedu družstva,
t.j. vylúčením vlastníkov pozemkov. Samotné rozhodnutia boli založené na falošných dokladoch, ktoré

predložil žalovaný 1/. Údaje v katastri boli pred podaním jeho žiadosti správne zobrazené na kópii
katastrálnej mapy, s ktorou však údaje prezentované v žiadosti neboli v súlade. Žalovaný 1/ sa
opakovane odvoláva na Obchodný zákonník, aj keď kúpna zmluva bola uzatvorená podľa Občianskeho
zákonníka, pričom žalovaný 1/ vie, že subsidiarita medzi zákonníkmi je opačná. Žalovaný sám dokazuje
neplatnosťkúpnejzmluvy,lebocitujerozhodnutieNajvyššiehosúduČeskejrepubliky,kdepredpokladom
platnosti je existujúci znalecký posudok, resp. znalecký posudok vyhotovený v okamžiku uzavretia

zmluvy. Trvali na tom, aby súd pri hodnotení kúpnej zmluvy vychádzal z Občianskeho zákonníka a
katastrálnehozákonaplatnéhovčasepodpísaniazmluvyzostranyžalovaného1/,t.j.kudňu04.11.2009.
Mali za to, že v zmluve treba uviesť aj všetky parcely, na ktorých sa stavba nachádza. Z uvedeného
dôvodu žalobcovia žiadali, aby súd rozhodol podľa zmeneného žalobného návrhu a priznal žalobcom
náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %.

23.1. Žalobcovia 1/ a 7/ na pojednávaní dňa 29.01.2024 nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania,
žiadali však, aby sa súd oboznámil s kúpnymi zmluvami, ktoré sa nachádzajú v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 6C/203/2005. Poukázali na ich písomný záverečný návrh. Nad rámec uviedli,
žeichprávnipredchodcovianemalimožnosťprotestovaťresp.podaťakýkoľvekopravnýprostriedokvoči

postupu, ktoré viedlo k odobratiu ich pozemkov resp. k postaveniu budov z dôvodu, že nebolo vydané
žiadne rozhodnutie. 50. roky minulého storočia boli špecifické, pričom osobitne poukázali na spôsob,
akým sa k vtedajším vlastníkom správali.

23.2. Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 29.01.2024 nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, avšak

zotrval na návrhu na prerušenie konania. Uviedol, že naďalej namieta pasívnu legitimáciu žalovaného
1/. Mal za to, že v konaní nebolo ustálené, či a v akom rozsahu posudzované objekty reálne existujú, čo
má vplyv na materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia, keďže súd môže zaviazať len na konanie možné.
Namietal dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy prezentovanej žalobcami. Ďalej mal za to, že ostala sporná
otázka oprávnenosti resp. neoprávnenosti stavieb s tým, že len niektoré stavby presahujú hranice

pozemkov žalobcov, a preto je otázne, či je vôbec možné odstránenie časti stavieb, tiež je sporné kedy
stavby vznikli.

24. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom a vyjadreniami žalobcov 1/ a 7/
a právneho zástupcu žalovaného 1/ na pojednávaniach, oboznámením sa so žalobou a jej prílohami

(špecifikovanými v bode 3. rozsudku), výpismi z obchodného registra a z registra úpadcov, vyjadrením
žalovaného 1/ zo dňa 27.08.2019, nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
32/2018-52 zo dňa 22.05.2018, replikou žalobcov zo dňa 24.10.2019, čestným vyhlásením H. N. zo
dňa 23.10.2019, duplikou žalovaného 1/ zo dňa 11.02.2020, vyjadrením žalobcov zo dňa 23.09.2020,
zápisnicou o pojednávaní zo dňa 17.01.2015, vyjadrením žalobcov zo dňa 17.01.2023, správou Obce

M. W. I. zo dňa 08.12.2022, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 13.04.2023, vyjadrením žalovaného
1/ zo dňa 03.05.2023, vyjadrením žalobcov zo dňa 29.05.2023, zápisnicou o pojednávaní v konaní
sp. zn. 6C/203/2005, písomnou výpoveďou svedka H. N. (č.l. 300-303), geometrickým plánom zo dňa
12.11.2001, vyjadrením žalovaného 1/ zo dňa 25.07.2023, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 11.09.2023,
vyjadrením žalobcov zo dňa 11.09.2023 a jeho prílohami (č.l. 337-341), podaním I. M. W. I. (č.l. 349-391),

vyjadrením žalovaných 1/ zo dňa 02.10.2023, čestným vyhlásením N. Y. zo dňa 25.09.2023, čestným
vyhlásením R. Y. zo dňa 25.09.2023, podaním žalobcov zo dňa 20.10.2023, vyjadrením žalovaného 1/
zo dňa 23.10.2023, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 06.11.2023, uznesením Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 7C/20/2019-425 zo dňa 07.11.2023, vyjadrením žalobcov zo dňa 14.11.2023, oznámením
I. M. W. I. na žiadosť žalobcu 7/ o sprístupnenie informácií zo dňa 17.10.2011 a zo dňa 08.12.2022,

zápisnicou o pojednávaní zo dňa 06.12.2023, vyjadrením žalobcov zo dňa 08.01.2024, uznesením
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/20/2019-447 zo dňa 11.01.2024, vyjadrením žalovaného
1/ zo dňa 15.01.2024, vyjadrením žalobcov zo dňa 29.01.2024, zápisnicou o pojednávaní zo dňa29.01.2024, oboznámením sa s katastrálnymi spismi a spismi tunajšieho súdu sp. zn. 6C/80/2005 a sp.
zn.6C/203/2005, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

25. Žalobcovia 1/ až 21/ sa v konaní domáhajú odstránenia v žalobe špecifikovaných stavieb, tvrdiac,
že sú neoprávnené, keďže boli postavené v 50-tych rokoch, (zrejme) v období rokov 1953 až 1958,
bývalým (v tej dobe vznikajúcim) družstvom v obci M. W. I., a to bez súhlasu vlastníkov pozemkov
(dedičov po poručiteľovi N. L., zomrelom v roku XXXX), proti ich vôli, bez zmluvy či akéhokoľvek
rozhodnutia príslušného štátneho resp. iného kompetentného orgánu, v rozpore v tom čase platnými

a účinnými právnymi predpismi. V tomto spore označené stavby slúžili najmä na chov zvierat, sú to
teda hospodárske budovy (ošipárne a sýpka). Žalobcovia sú právni nástupcovia pôvodných vlastníkov
pozemkov. Žalovaný 1/ je právnym nástupcom roľníckeho družstva v obci M. W. I., ktorý v roku 2009
previedol na základe kúpnej zmluvy vlastnícke právo k sporným stavbám na spoločnosť VVL INVEST,
s.r.o. Nasledovala séria kúpnych (a iných scudzovacích) zmlúv a prevodov až kým Krajský súd v Trnave
uznesením č.k. 9Co/30/2012-111 zo dňa 28.02.2012 nariadil žalovanému 2/ zákaz predaja, darovania,

prenajatia, zapožičania alebo zaťaženia záložným právom stavieb so súp. číslom XXX, XXX, XXX E.
XXX.Podľanázoružalobcovkúpnazmluvauzavretážalovaným1/aspoločnosťouVVLINVEST,s.r.o.,je
absolútne neplatná, pričom žalovaný 2/ až 4/ s poukazom na to, že všetky kúpne zmluvy trpia v podstate
tou istou vadou, ako aj na zásadu nemo plus iuris, nikdy nenadobudli vlastnícke právo k stavbám, o
odstránenie ktorých sa žalobcovia v spore domáhajú od žalovaného 1/.

26. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že stavba so súp. číslom XXX, druh stavby: ošipáreň,
stojí na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/XX E. XXX/XX, v kat. území M. W. I. je vo vlastníctve žalovaného
2/. Právny vzťah k pozemku parc. č. XXX/X pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, podľa
ktorého podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (pozemku) sú žalobkyňa 12/, žalobca 4/, žalobca

7/, nebohá Y. Y., žalobkyňa 11/, žalobca 9/, žalobca 10/, žalobkyňa 16/, žalobkyňa 14/, žalobkyňa 13/,
žalobkyňa 8/, žalobkyňa 2/, žalobca 3/, žalobkyňa 2/, žalobca 17/, žalobkyňa 20/, žalobca 18/ a žalobca
19/. Právny vzťah k pozemku parc. č. XXX/XX pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX,
podľa ktorého podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (pozemku) sú žalobca 4/, žalobca 5/, žalobca
3/ a žalobkyňa 2/. Právny vzťah k pozemku parc. č. XXX/XX pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva

č. XXX, podľa ktorého podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (pozemku) sú žalobca 4/, žalobca 3/
a žalobkyňa 2/.

27. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že stavba so súp. číslom XXX, druh stavby: ošipáreň, stojí
na pozemku parc. č. XXX/X E. XXX/XX, v kat. území M. W. I. je vo vlastníctve žalovaného 2/. Právny

vzťah k pozemku parc. č. XXX/X pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, podľa ktorého
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (pozemku) sú žalobkyňa 12, žalobca 4/, žalobca 7/, nebohá
Y. Y., žalobca 5/, žalobkyňa 11/, žalobca 9/, žalobca 10/, žalobkyňa 16/, žalobkyňa 14/, žalobkyňa 13/,
žalobkyňa 8/, žalobca 3/, žalobkyňa 2/, žalobca 17/, žalobkyňa 20/, žalobca 18/ a žalobca 19/. Právny
vzťah k pozemku parc. č. XXX/XX pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, podľa ktorého

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (pozemku) sú žalobca 4/, žalobca 3/ a žalobkyňa 2/.

28. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že stavba so súp. číslom 204, druh stavby: ošipáreň, stojí
na pozemku parc. č. XXX/XX, XXX/XX E. XXX/X, v kat. území M. W. I. je vo vlastníctve žalovaného 2/.
Právny vzťah k pozemku parc. č. XXX/X pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, podľa

ktorého podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (pozemku) sú žalobkyňa 12/, žalobca 4/, žalobca
7/, žalobca 5/, žalobkyňa 11/, žalobca 10/, žalobkyňa 16/, žalobkyňa 14/, žalobkyňa 13/, žalobkyňa 8/,
žalobca 3/, žalobkyňa 2/, žalobca 17/, žalobkyňa 20/, žalobca 18/ a žalobca 19/. Právny vzťah k pozemku
parc. č. XXX/XX pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, podľa ktorého podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (pozemku) sú žalobca 4/, žalobca 3/ a žalobkyňa 2/. Právny vzťah k

pozemku parc. č. XXX/XX pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, podľa ktorého výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti (pozemku) je žalobca 1/.

29. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že stavba so súp. číslom XXX, druh stavby: ošipáreň,
stojí na pozemku parc. č. XXX/XX, XXX/XX E. XXX/X, v kat. území M. W. I. je vo vlastníctve žalovaného

2/. Právny vzťah k pozemku parc. č. XXX/X pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, podľa
ktorého podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (pozemku) sú žalobca 4/, žalobca 3/ a žalobkyňa 2/.
Právny vzťah k pozemku parc. č. XXX/XX pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, podľa
ktorého výlučným vlastníkom nehnuteľnosti (pozemku) je žalobca 1/. Právny vzťah k pozemku parc. č.XXX/XX pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, podľa ktorého podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti (pozemku) sú žalobca 4/, žalobkyňa 8/, žalobkyňa 14/, žalobca 3/ a žalobkyňa 2/.

30. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že stavba so súp. číslom XXX, druh stavby: sýpka, stojí na
pozemku parc. č. XXX/X E. XXX/XX, v kat. území M. W. I. je vo vlastníctve žalovaného 2/. Právny vzťah
k pozemku parc. č. XXX/X pod stavbou nie je evidovaný na liste vlastníctva. Právny vzťah k pozemku
parc. č. XXX/XX pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, podľa ktorého podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (pozemku) sú žalobca 4/, žalobca 7/, nebohá Y. Y.Á., žalobkyňa 15/,

žalobkyňa 14/, žalobkyňa 13/, žalobkyňa 8/, žalobca 3/, žalobkyňa 2/, žalobca 17/, žalobkyňa 20/,
žalobca 18/ a žalobca 19/.

31. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že stavba so súp. číslom XXX, druh stavby: ošipáreň, stojí
na pozemku parc. č. XXX/XX E. XXX/XX, v kat. území Trstená na Ostrove je vo vlastníctve žalovaného
4/. Právny vzťah k pozemku parc. č. XXX/XX pod stavbou nie je evidovaný na liste vlastníctva. Právny

vzťah k pozemku parc. č. XXX/XX pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, podľa ktorého
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (pozemku) sú žalobkyňa 12, žalobca 4/, žalobca 7/, nebohá
Y. Y., žalobca 5/, žalobkyňa 11/, žalobca 9/, žalobca 10/, žalobkyňa 16/, žalobkyňa 14/, žalobkyňa 13/,
žalobkyňa 8/, žalobca 3/, žalobkyňa 2/, žalobca 17/, žalobkyňa 20/, žalobca 18/ a žalobca 19/.

32. Z katastrálneho spisu sp. zn. U. XXXX/XXXX vyplýva, že Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny
odbor (bývalá Správa katastra Dunajská Streda) povolil dňa 06.11.2009 vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej žalovaným 1/ ako predávajúcim a
spoločnosťou VVL INVEST, s.r.o., IČO: 35 902 124, so sídlom Košická 37, Bratislava ako kupujúcim.
Predmetom kúpnej zmluvy boli stavby v katastrálnom území M. W. I. L. L.. Č.. XXX, XXX, XXX,

XXX, XXX, XXX, XXX, XXX E. XXX (bližšie špecifikované v zmluve), t.j. predmet kúpy 1/. V zmluve
sa konštatuje, že predávajúci je výlučným vlastníkom súboru vecí slúžiacich k nerušenému užívaniu
predmetu kúpy 1/, t.j. vecí v zmysle prílohy (fotodokumentácie), t.j. predmet kúpy 2/. V Článku V.
bola dojednaná kúpna cena tak, že sa strany dohodli, že výška kúpnej ceny bude uhradená v zmysle
vystavenej faktúry predávajúcim kupujúcemu, faktúra č. XXXXX zo dňa 04.03.2009. Predmetný Článok

V. bol opravený dňa 06.11.2009 priamo pred konajúcim správnym orgánom nasledovne: ... výška kúpnej
ceny 40.460,- Eur bude uhradená ... V Článku VIII. v bode 4. veta prvá sa zmluvné strany dohodli, že s
prevodom predmetu kúpy predávajúci prevádza a postupuje na kupujúceho všetky práva a povinnosti
vyplývajúce z doposiaľ uzavretých nájomných zmlúv viažucich k nerušenému užívaniu predmetu kúpy
1 a 2. Na konci zmluvy je miesto (Bratislava) a dátum vyhotovenia (07.05.2009) zmluvy. Z osvedčenia

Obce R. je zrejmé, že podpis na listine urobili pán Y.. J. Z., T.. (predseda predstavenstva žalovaného
1/) a pán K.. R. T. (člen predstavenstva žalovaného 1/) dňa 04.11.2009. Kúpna zmluva je opatrená aj
podpisom konateľa spoločnosti VVL INVEST, s.r.o. Prílohu kúpnej zmluvy tvorí fotodokumentácia.

33. Z katastrálneho spisu sp. zn. U. XXXX/XXXX vyplýva, že Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny

odbor (bývalá Správa katastra Dunajská Streda) povolil dňa 29.09.2011 vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.09.2011 uzatvorenej spoločnosťou
MURADBAU s.r.o., IČO: 35 871 831, so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš ako predávajúcim a
žalovaným 2/ ako kupujúcim. Predmetom kúpnej zmluvy boli stavby v katastrálnom území M. W. I. L. L..
Č.. XXX, XXX, XXX, XXX E. XXX (bližšie špecifikované v zmluve).

34. Z katastrálneho spisu sp. zn. U. XXXX/XX vyplýva, že Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny
odbor povolil dňa 02.02.2016 vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe zmluvy o
predaji časti podniku zo dňa 15.12.2015 uzatvorenej spoločnosťou KOLOS Real & M, s.r.o., IČO: 44 200
421, so sídlom Pasienková 5E, Bratislava ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim. Predmetom

tejto zmluvy bol o.i. aj prevod stavieb v katastrálnom území M. W. I. L. L.. Č.. XXX, XXX, XXX E. XXX
(bližšie špecifikovaných v zmluve).

35. Z katastrálneho spisu sp. zn. U. XXXX/XX vyplýva, že Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny
odbor povolil dňa 02.01.2017 vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe zmluvy

o predaji časti podniku zo dňa 29.12.2016 uzatvorenej žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 4/
ako kupujúcim. Predmetom tejto zmluvy bol o.i. aj prevod stavieb v katastrálnom území M. W. I. L. L..
Č.. XXX, XXX E. XXX (bližšie špecifikovaných v zmluve).36. Z katastrálneho spisu sp. zn. U. XXXX/XX vyplýva, že Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny
odbor povolil dňa 02.01.2017 vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe zmluvy
o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 02.12.2016 (v znení jej dodatku) uzatvorenej

žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako kupujúcim. Predmetom zmluvy bola stavba v
katastrálnom území M. W. I. L. L.. Č.. XXX (bližšie špecifikovaná v zmluve). Z dôvodu odstúpenia od
zmluvy žalovaným 3/, ktorá skutočnosť vyplýva z listu vlastníctva č. XXX, je výlučným vlastníkom stavby
so súp. č. XXX žalovaný 2/.

37. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) vlastník
je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a nakladať s ním.

38. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

39. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

40. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na

to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

42. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

43. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

44.Podľa§261ods.1zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonník(ďalejlen„Obchodnýzákonník“),táto
časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím
na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

45. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a

2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

46. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

47. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

48. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

49. Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
„katastrálny zákon“) zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označeniea) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, druhu pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na
ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,

súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, tak sa uvádza i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

50. Podľa § 42 ods. 3 katastrálneho zákona podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z
predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v
prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia
byť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení
musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku
Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok alebo ak ide o zmluvu
o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.

51. Podľa § 42 ods. 5 katastrálneho zákona ak zmluva obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné
zrejmé nesprávnosti po podaní návrhu na vklad, vykoná sa jej oprava doložkou pod skončeným textom,
ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, správne znenie s vyznačením dátumu
vykonania opravy, podpisy účastníkov zmluvy, ako aj podpis konajúceho zamestnanca a odtlačok

okrúhlej pečiatky.

52. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

53. Súd v predmetnom spore považoval za potrebné v prvom rade sa vysporiadať s otázkou vecnej

legitimácie, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo strán
sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane
sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie
(aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Preskúmanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie

tvrdenej povinnosti na strane žalovanej je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj aj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.

54. Žalobu na súd podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (v zásade) môže podať len vlastník

pozemku a tento musí smerovať proti vlastníkovi stavby (nie napr. proti jej užívateľovi). Ak je pozemok
pod stavbou vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov, mala by byť žaloba podaná nadpolovičnou
väčšinou spoluvlastníkov počítanou podľa veľkosti podielov. V danom prípade žalobu bez pochýb podali
vlastníci pozemkov, na ktorých stoja sporné stavby. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, najmä z
listov vlastníctva, súd mal za to, že okruh aktívne legitimovaných subjektov, teda žalobcov je vymedzený

správne.

55. Súd následne skúmal pasívnu legitimáciu žalovaných 1/ až 4/. Vlastníkom stavieb so súp. č. XXX,
XXX, XXX, XXX E. XXX je podľa údajov z katastra nehnuteľnosti žalovaný 2/ a vlastníkom stavby so
súp. č. XXX je žalovaný 4/. Vo všeobecnosti platí, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností sú v zmysle

§ 70 katastrálneho zákona hodnovernými a záväznými údajmi, ak sa nepreukáže opak. Žalobcovia v
konaní tvrdili, že žalovaný 2/ až 4/ nikdy nenadobudli vlastnícke právo k stavbám, keďže kúpna zmluva
uzatvorená v roku 2009 žalovaným 1/ a spoločnosťou VVL INVEST s.r.o., ako aj ďalšie scudzovacie
zmluvy (vrátane tých, ktorými sa malo previesť vlastnícke právo na žalovaných 2/ a 4/) vykazujúce
rovnaké vady, sú absolútne neplatné. Vlastníkom sporných stavieb podľa tvrdení žalobcov je naďalej

žalovaný 1/, ktorému ako jedinému zo žalovaných má byť uložená povinnosť odstrániť stavby, ktoré
sú podľa názoru žalobcov neoprávnené. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu potreby ustálenia vlastníka
stavby a tak aj pasívne legitimovaného subjektu v konaní, súd ako predbežnú otázku skúmal (primárne)
platnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej žalovaným 1/ a vyššie menovanou spoločnosťou v roku 2009.56. Kúpna zmluva (emptio venditio) je dvojstranným, konsenzuálnym právnym úkonom, ktorým sa
predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje predmet kúpy

prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu kúpnu cenu. Hoci to § 588 Občianskeho zákonníka výslovne
neuvádza, ďalším (a vo svojej podstate tým diferenciačným) pojmovým znakom kúpnej zmluvy je
záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predávanej veci. Tento pojmový znak
je však priamo vyjadrený vo vymedzení tzv. obchodnej kúpnej zmluvy podľa § 409 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Okrem podstatných náležitostí môže zmluva obsahovať aj ďalšie, tzv. vedľajšie dojednania

(accidentalia negotii), medzi ktoré tradične patria napríklad dohoda o mieste plnenia, čase plnenia,
osobitné ustanovenia o prechode vlastníckeho práva, dojednania o podmienkach odovzdania predmetu
kúpy, spôsobe zaplatenia kúpnej ceny a pod. Pokiaľ však medzi stranami chýba dohoda o týchto
vedľajších otázkach, budú sa na ne vzťahovať všeobecné ustanovenia o záväzkoch. Účelom kúpnej
zmluvy ako scudzovacieho právneho úkonu je, aby predávajúci umožnil kupujúcemu nadobudnúť k
veci, ktorá je predmetom kúpy, vlastnícke právo. Samotná kúpna zmluva však predstavuje len právny

titul (titulus adquirendi dominii) k nadobudnutiu vlastníckeho práva jeho prevodom z predávajúceho,
kupujúceho sama osebe ešte nerobí vlastníkom kupovanej veci. Na dovŕšenie procesu prevodu
vlastníckeho práva sa vyžaduje, aby k uzavretiu kúpnej zmluvy pristúpila ešte ďalšia právna skutočnosť,
ktorá predstavuje právny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva (modus adquirendi dominii). Ak je
predmetom kúpy vec nehnuteľná, vlastnícke právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností

podľa zákona o katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak, čím dochádza k naplneniu
vecno-právneho účinku kúpnej zmluvy. De lege lata nemožno pri prevode nehnuteľnosti, ktorá sa
povinne zapisuje do katastra nehnuteľnosti, dohodnúť iný okamih nadobudnutia vlastníckeho práva.
Obsahom kúpnej zmluvy sú práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré sú vzájomné a vzájomne
podmienené, čo je prejavom synalagmatickej povahy kúpnej zmluvy. Základnou, no v zákone výslovne

neuvedenou povinnosťou predávajúceho, ktorá vyplýva zo samotnej podstaty kúpnej zmluvy ako
scudzovacieho právneho úkonu, je povinnosť previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy na kupujúceho.
Predmetom plnenia na strane predávajúceho je preto predovšetkým prevod vlastníckeho práva, nielen
samotné odovzdanie veci, čo je povinnosť, ktorá vyplýva pre povinného aj z iných zmluvných typov
(typicky napr. nájomná zmluva), ktoré nesmerujú k zmene vlastníctva veci. Ak je predmetom kúpnej

zmluvy nehnuteľnosť, záväzok previesť vlastnícke právo, resp. umožniť nadobudnutie vlastníckeho
práva k nej, bude splnený zabezpečením všetkých právnych predpokladov na to, aby došlo k zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech kupujúceho. Táto povinnosť bude spravidla
splnená podpísaním a odovzdaním vkladu schopnej listiny o kúpnej zmluve, ktorá bude prílohou návrhu
na vklad, ktorý môže podať ktorákoľvek zmluvná strana, teda aj kupujúci (porovnaj Občiansky zákonník

II., Komentár, Števček - Dulak - Bajánková - Fečík - Sedlačko - Tomašovič a kol., 2. vydanie, Praha:
C. H. Beck, 2019).

57. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona
(ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený.

Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už
bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (porovnaj rozhodnutie
Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/96/1995, publikované v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 39/1998). Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného

nadobúdateľa. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/144/2010 zo
dňa 30.03.2011, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo
dňa 27.04.2021).

58. Spornú kúpnu zmluvu uzatvoril žalovaný 1/ so spoločnosťou VVL INVEST s.r.o. Súd uvedený

záväzkový vzťah právne kvalifikoval ako obchodnoprávny, a to s prihliadnutím na povahu subjektov,
podnikateľov, pričom pri vzniku tohto záväzkového vzťahu bolo s prihliadnutím na všetky okolnosti
zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že kúpna zmluva, predmetom ktorej je prevod
nehnuteľnosti je výlučne upravená iba v Občianskom zákonníku, nemení nič na samotnom charaktere
záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý je obchodnoprávny. Súd na podporu tejto argumentácie uvádza

rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/16/2020 zo dňa 14.10.2020, v ktorom sa konštatuje,
že „ustanovenie § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka vymedzuje vzťah medzi Obchodným zákonníkom
a Občianskym zákonníkom resp. ich aplikovateľnosť v prípade zmlúv, ktoré nie sú upravené v hlave II
štvrtej časti Obchodného zákonníka, ale ako zmluvné typy sú upravené len v Občianskom zákonníku.Z uvedeného potom vyplýva, že Občianskym zákonníkom sa spravuje len zmluva, použijú sa len
ustanovenia o tom - ktorom zmluvnom type a všetko ostatné t.j. všeobecné otázky záväzkov sa spravujú
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Takýto výklad rešpektuje povahu príslušných záväzkových

vzťahov ako obchodných vzťahov a je plne so subsidiárnym vzťahom Občianskeho zákonníka k
Obchodnému zákonníku“. Z uvedených právnych úvah potom vyplýva, že Občianskym zákonníkom sa
spravuje iba kúpna zmluva uzatvorená žalovaným 1/ a menovanou spoločnosťou, avšak všetky ďalšie
otázky týkajúce sa tohto záväzku spravujú Obchodným zákonníkom.

59. Súd ďalej považoval za potrebné vysporiadať sa aj s niektorými podstatnými okolnosťami, týkajúcimi
sa samotného procesu uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá skutočnosť sa javí ako určujúca
pri identifikácii platných a účinných právnych noriem, vzťahujúcich sa na daný záväzkový vzťah. Súd
po preskúmaní spornej kúpnej zmluvy s dátumom 07.05.2009 zistil (tak ako uviedol už aj vyššie), že
ju predseda predstavenstva žalovaného 1/ a ďalší člen predstavenstva žalovaného 1/ podpísali až
dňa 04.11.2009, ktorá skutočnosť vyplýva z doslovného gramatického výkladu osvedčenia o pravosti

podpisov ... „osvedčuje, že podpis na listine urobil dňa 04.11.2009 ...“ (zápis, že podpis na listine uznal
za vlastný bol vyškrtnutý). Vo všeobecnosti platí, že zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Je teda nevyhnutné, aby boli splnené dva predpoklady vo
forme jednostranných právnych úkonov, ktoré keď sa stretnú a vzájomne kryjú prejavy vôle v nich
vyjadrené, spôsobia vznik zmluvy. Písomná forma zmluvy o prevode nehnuteľnosti je zavŕšená až

podpismi všetkých predávajúcich a kupujúcich (v danom prípade dňom 04.11.2009). Súd sa v tomto
smere stotožnil s argumentáciou žalobcov a ustálil, že sporná kúpna zmluva vznikla a nadobudla
obligačno-právne účinky dňa 04.11.2009. Kúpna zmluva sa tak riadi právnymi predpismi účinnými ku
dňu jej uzavretia, t.j. ku dňu 04.11.2009.

60. Žalobcovia v priebehu konania tvrdili, že predmetná kúpna zmluva uzatvorená dňa 04.11.2009
žalovaným 1/ a spoločnosťou VVL INVEST s.r.o., je absolútne neplatná z dôvodu jej neurčitosti (§ 37
Občianskeho zákonníka), ako aj z dôvodu jej rozporu so zákonom a dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho
zákonníka).

61. Žalobcovia neurčitosť kúpnej zmluvy videli v nedostatočnej a nepresnej identifikácii prevádzať sa
majúcich stavieb, keď v rozpore s § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona nie sú v nej (podľa
geometrického plánu) uvedené všetky parcely, na ktorých sa predmetné stavby nachádzajú. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/89/2017 zo dňa 15.02.2018,
ktoré uvádza: Vo vzťahu k neurčitosti právneho úkonu možno vo všeobecnosti uviesť, že právny úkon

je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak je nejednoznačné, a
tým je neurčitý jeho vecný obsah. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký
prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. V právnej
praxi sa pritom striktnejšie posudzujú prípady, kedy sa právny úkon týka nehnuteľností. Ustálené závery
judikatúry dovodili záver, že je neurčitou kúpna zmluva, v ktorej nie sú uvedené parcelné čísla pozemkov,

ktoré majú byť prevedené, ani katastrálne územie, v ktorom sa nehnuteľnosti nachádzajú s tým, že ak
je zmluva uzatvorená v písomnej forme, je pre posúdenie jej určitosti významný ten prejav vôle, ktorý
bol vyjadrený v písomnej forme. Ak je takáto zmluva objektívne neurčitá, je podľa ustanovenia § 37
ods.1 Občianskeho zákonníka neplatná aj v prípade, ak účastníkom bolo zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú
predmetom prevodu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2374/1998). Súd

preskúmaním spornej kúpnej zmluvy, žalobcami vytknutý dôvod neurčitosti a tým aj neplatnosti zmluvy
nevzhliadol, keďže stavby sú v nej označené a vymedzené (v súlade § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho
zákona) podľa katastrálneho územia, súpisného čísla, parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, ako aj druhu pozemku, a to v súlade s listom vlastníctva č. XXX (aktuálnym ku dňu predaja
stavieb). Vo vzťahu k argumentácii žalobcov, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy už bol vyhotovený

geometrický plán č. 290/2001, zaevidovaný pod č. XXXX/XX, pričom o tomto geometrickom pláne
žalovaný 1/ vedel, súd uvádza, že táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť zmluvy. Podľa názoru súdu,
nemôže byť neurčitá a tým absolútne neplatná zmluva, ktorá sa opiera o zápis v katastri nehnuteľnosti,
vychádza z listu vlastníctva, pri ktorom platí (vyvrátiteľná) domnienka hodnovernosti a záväznosti údajov.
Pre úplnosť súd poznamenáva, že teoreticky do úvahy prichádza možnosť skúmania, či žalovaný 1/

úmyselne zanedbal svoju právnu povinnosť (napr. zámerne neinicioval konanie o zosúladenie údajov
katastranehnuteľnostisverejnýmiainýmiúdajmikatastranehnuteľnosti)resp.konalvrozporesdobrými
mravmi,avšakvtejtosúvislostižalobcovianeprodukovaližiadenrelevantnýdôkaz.Samotnépredloženiegeometrického plánu a subjektívne presvedčenie žalobcov súd nepovažoval za postačujúce, a preto
mal za to, že žalobcovia ich tvrdenia v tomto smere nepreukázali.

62. K súboru vecí slúžiacich k nerušenému užívaniu stavieb, ktoré podľa názoru žalobcov neboli
presne vymedzené v spornej kúpnej zmluve, súd uvádza, že sa jedná o objekty, ktoré v čase prevodu
vlastníckeho práva neboli evidované v katastri nehnuteľnosti, pričom v zmluve sú vymenované a
súčasne aj bližšie identifikované fotografiami, ktoré tvoria prílohu kúpnej zmluvy. Uvedená špecifikácia
týchto objektov je podľa názoru súdu dostatočne určitá a nemôže vzbudiť pochybnosť o tom, že boli

predmetom prevodu spolu so stavbami. Prípadné opomenutie niektorých objektov podľa názoru súdu,
nespôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Navyše je potrebné poukázať aj na to, že mnohé z
týchto objektov sú súčasťou (a nie príslušenstvom) stavieb, ktoré prešli na kupujúceho aj bez potreby
ich uvedenia v kúpnej zmluve.

63. Súd následne pristúpil k preskúmaniu zmluvného dojednania o kúpnej cene, ktorá bola podľa

názoru žalobcov prinízka, pričom dojednanie súhrnnej kúpnej ceny nebolo možná a navyše spôsob
opravy kúpnej ceny v zmluve bol nezákonný. Kúpna cena je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy
a jej dojednanie je možné vykladať len v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, to znamená,
podľa jazykového vyjadrenia a podľa vôle toho, kto právny úkon učinil, ak nie je táto vôľa v rozpore s
jazykovým prejavom. Ak účastníci zmluvy prejavili vôľu stanoviť kúpnu cenu viacerých nehnuteľností

bez akejkoľvek špecifikácie ceny jednotlivých vecí a už z povahy týchto nehnuteľností plynie, že ich
cena nemôže byť rovnaká, tak vôľa účastníkov zmluvy smerovala k prevodu týchto nehnuteľností len
ako celku s cenou určenou pre všetky tieto nehnuteľnosti jednou čiastkou. Kúpna zmluva je absolútne
neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka) iba vtedy, ak kúpna cena nie je vôbec dojednaná (porovnaj
Občiansky zákonník, Veľký komentár, 4. zväzok, Fekete, I., 2. vydanie, Bratislava: Eurokódex, 2015).

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/12/2020
zo dňa 19.05.2021, v ktorom sa s odkazom na českú judikatúru uvádza: „Vo všeobecnosti nie je
vylúčené, aby účastníci kúpnej zmluvy dojednali ohľadne viacerých vecí súhrnnú cenu bez ocenenia
jednotlivých vecí. Takáto kúpna zmluva nie je bez ďalšieho neplatná pre neurčitosť (podľa rozsudku
NajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.22Cdo/3974/2007z21.10.2009).Dojednaniesúhrnnejkúpnej

ceny za všetky veci uvedené v kúpnej zmluve môže spôsobiť neplatnosť kúpnej zmluvy ako celku
len v prípade, že vlastnícke právo k niektorej z vecí uvedených v kúpnej zmluve nemohlo byť touto
zmluvou prevedené. Len za týchto okolností totiž nie je zrejmé, za akú kúpnu cenu mali byť predané
ostatné veci, ktorých prevodu kúpnou zmluvou nič nebránilo (podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej
republiky z 12.09.2002 sp. zn. 22Cdo/2127/2000). V ostatných prípadoch nie je dôvod nerešpektovať

vôľu účastníkov zmluvy smerujúcich k prevodu vlastníckeho práva k veciam za konkrétnu súhrnnú
cenu, pretože nevzniká pochybnosť, čo a za koľko má byť prevedené (z dôvodov rozsudku NS ČR
sp. zn. 20Cdo/4452/2018 zo 16. januára 2019)“. Súd vychádzajúc z uvedeného právneho názoru mal
za to, že dojednanie súhrnnej kúpnej ceny v kúpnej zmluve uzatvorenej žalovaným 1/ a spoločnosťou
VVL INVEST, s.r.o., bolo prípustné, pričom takéto dojednanie nespôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej

zmluvy. Čo sa týka podľa názoru žalobcov prinízkej kúpnej ceny súd poznamenáva, že platnosť
dojednanej kúpnej zmluvy nie je podmienená výškou ceny (porovnaj napr. rozhodnutie VS v Prahe sp.
zn. 5Cmo M4/1994 zo dňa 26.10.1995). Vo vzťahu k oprave kúpnej zmluvy v časti kúpnej ceny doložkou
podpísanou zmluvnými stranami dňa 06.11.2009 pred povereným zamestnancom Okresného úradu
DunajskáStreda,katastrálnehoodboru,súdpoukazujenaustanovenie§42ods.5katastrálnehozákona

(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a podpísania doložky), ktoré umožnilo takýto postup a spôsob
opravy zmluvy. V kúpnej zmluve je tak určito a jednoznačne dojednaná kúpna cena vo výške 40.460,-
Eur, ktorá mala byť uhradená v zmysle vystavenej faktúry predávajúcim kupujúcemu č. XXXXX zo dňa
04.03.2009, teda faktúry vystavenej ešte pred uzavretím samotnej kúpnej zmluvy. Osobitné dojednanie
splatnosti kúpnej ceny nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Súd súhlasil s názorom žalovaného

1/, že pokiaľ by aj bola kúpna zmluva pre nedostatočne určenú kúpnu cenu neplatná, išlo by o relatívnu
(a nie absolútnu) neplatnosť, ktorej by sa žalobcovia, ktorí nie sú zmluvnými stranami, dovolať nemohli.

64. Čo sa týka ďalšieho nedostatku kúpnej zmluvy spočívajúceho podľa názoru žalobcov v tom, že
tá v článku VIII. odkazuje na nájomné zmluvy, ktoré v skutočnosti s vlastníkmi pozemkov uzatvorené

neboli, súd konštatuje, že tu sa nejedná o povinnú obsahovú náležitosť kúpnej zmluvy, a preto dôvod
neplatnosti sa vzťahuje iba na uvedené zmluvné dojednanie, ktoré je oddeliteľné od ostatného obsahu
(§ 41 Občianskeho zákonníka).65. Ďalej súd považuje za potrebné zdôrazniť, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je
priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy
zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných

strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy.
Neplatnosť zmluvy mala byť teda výnimkou a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a je v
rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu
uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim neplatnosť zmluvy.
Výklad právneho úkonu s ohľadom na vôľu účastníkov zmluvy v čase uskutočnenia právneho úkonu za

účelom odstránenia neurčitosti alebo zrozumiteľnosti právneho úkonu pripúšťa aj rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/81/2021 zo dňa 31.07.2012 a preferenciu výkladu právneho
úkonu podľa vôle zmluvných strán potvrdil opäť Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS
640/2014 zo dňa 01.04.2015.

66. Podľa názoru súdu vôľa zmluvných strán, t.j. tak žalovaného 1/ ako aj spoločnosti VVL INVEST s.r.o.,

jednoznačne smerovala k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a teda k prevodu vlastníckeho práva k sporným
stavbám za odplatu. O uvedenom svedčí nielen vyjadrenie žalovaného 1/, ale aj samotných žalobcov,
ktorí opísali správanie konateľa spoločnosti VVL INVEST s.r.o., po uzatvorení kúpnej zmluvy, ako aj to,
že pred nimi vyhlásil: „tu je všetko moje, ja som tu všetko kúpil“. Z tohto mal súd za to, že spoločnosť VVL
INVEST s.r.o., chcela nadobudnúť vlastnícke právo k sporným stavbám, po uzatvorení kúpnej zmluvy

sa správala ako ich vlastník a pristúpila aj k rekonštrukcii stavieb resp. stavebným úpravám. V tejto
súvislosti súd poukazuje na nekonzistentnosť vo vyjadreniach žalobcov, ktorí v ich vyjadrení zo dňa
11.09.2023 vylúčili akékoľvek rekonštrukčné práce či iné stavebné úpravy menovanou spoločnosťou,
avšak v ďalšom vyjadrení zo dňa 14.11.2023 už uvádzali, že bývalá starostka obce tolerovala konateľovi
menovanej spoločnosti prerábanie ošipární bez povolenia, pričom nový vlastník vykonal prestavbu

budov. Navyše žalobcovia (podľa tvrdení v žalobe) pri jednom incidente s konateľom spoločnosti VVL
INVEST s.r.o. v súvislosti so stavebnými úpravami privolali aj políciu.

67. Žalobcovia ďalej tvrdili, že sporná kúpna zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. To, v
čom spočíva rozpor s dobrými mravmi, žalobcovia v priebehu konania viackrát modifikovali, primárne

však poukazovali na to, že žalovaný 1/ uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou VVL INVEST s.r.o.,
aby sa „zbavil“ stavieb a tým sa vyhol povinnosti vypratať nehnuteľnosti, pričom k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy došlo až potom, ako neuspel svojou žalobou na tunajšom súde v konaní vedenom pod sp.
zn. 6C/80/2005 o určenie trvania nájmu pozemkov. Žalobcovia dôkaz o tom, že žalovaný 1/ chcel
poškodiť ich záujmy nepredložili. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že vedenie

súdnehokonaniavzásadenepredstavujeobmedzenieprevlastníkavecidisponovaťsosvojimmajetkom
(samozrejme s výnimkou napr. súdneho zákazu nakladania s vecami nariadeného neodkladným
opatrenímakojetomuvprípadežalovaného2/),tedaibasamotnéuzatvoreniekúpnejzmluvyžalovaným
1/ nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi, najmä za stavu, keď žalovaný 1/ sa rozhodol
ukončiť živočíšnu výrobu na farme v roku 2007. Navyše konanie o vypratanie nehnuteľností naďalej

(od roku 2005 až doposiaľ) prebieha a žalovaný 1/ nemohol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (t.j. v
roku 2009) vedieť, či mu bude uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosti. Je pravdou, že v konaní pod
sp. zn. 6C/80/2005 bol žalovaný 1/ neúspešný pred súdom prvej inštancie (proti rozsudku tunajšieho
súdu síce podal odvolanie, avšak ho vzal späť práve z dôvodu predaja sporných stavieb). Predaj
stavieb po zamietnutí jeho žaloby však súd nepovažuje za rozporný s dobrými mravmi. Opak (t.j. že k

predaji došlo z dôvodu zamietnutia žaloby a súčasne so zámerom zhoršiť právne postavenie žalobcov)
súdu preukázaný nebol. Spoločnosť VVL INVEST s.r.o., nebola tzv. schránkovou spoločnosťou, pričom
jej ďalšie správanie podľa názoru súdu žalovaný 1/ nemohol predvídať. Súd nezistil ani z výpisu z
obchodného registra žiadne prepojenie medzi žalovaným 1/ a spoločnosťou VVL INVEST s.r.o., teda
nezistil,žebykonateľmenovanejspoločnostibolnapr.predsedomčičlenompredstavenstvažalovaného

1/ alebo členom kontrolnej komisia žalovaného 1/. Uvedené (a žiadne iné prepojenie) netvrdili ani
žalobcovia. Súd pre úplnosť poznamenáva, že by mohla byť opodstatnená úvaha o tom, či nebol výkon
práv spoločnosti VVL INVEST s.r.o., v rozpore s dobrými mravmi, ktorá takmer ihneď po kúpe sporných
stavieb, ich previedla na ďalšiu spoločnosť, pričom po tomto prevode nasledovali ďalšie prevody v
krátkom časovom slede na rôzne ďalšie obchodné spoločnosti (konateľom obchodnej spoločnosti VVL

INVEST s.r.o., a konateľom žalovaného 2/ je pritom tá istá osoba).

68. Ďalej súd nepovažoval za relevantné ani ďalšie argumenty žalobcov, spočívajúce v tom, že
žalovaný 1/ zanedbal svoje zákonom stanovené povinnosti, zámerne uvádzal správnym resp. inýmštátnym orgánom nepravdivé informácie o stavbách, resp. vybavoval si úradné záležitosti cez známosti.
Žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno a svoje tvrdenia nepreukázali. Súd opätovne
zdôrazňuje, že nemožno považovať za postačujúce iba subjektívne presvedčenie žalobcov o konaní

žalovaného 1/ v rozpore s dobrými mravmi, najmä za stavu, keď tak ako to vyplýva aj z tohto konania,
je ohľadne stavieb spor o.i. aj o tom, kedy presne vznikli a či sú oprávnené, keďže žiadne verejné
či iné listiny sa nezachovali. Žalovaný 1/ všetky tvrdenia žalobcov v tomto smere rozporuje, a preto
ak aj uviedol skutočnosti resp. údaje, s ktorými žalobcovia nesúhlasia, tie nemožno považovať bez
ďalšieho za nepravdivé. Za relevantné v tomto spore súd nepovažoval ani tvrdenia žalobcov o platení

daní žalovaným 1/ do roku 2021, a to s prihliadnutím na už vyššie uvedené skutočnosti. Vo vzťahu
k správnemu konaniu, v ktorom došlo k prideleniu súpisných čísiel sporným stavbám, súd považuje
za potrebné uviesť, že súd v civilnom konaní nie je oprávnený vyhodnocovať zákonnosť rozhodnutia
o pridelení súpisných čísiel, ani posudzovať žalovaným 1/ predložené podklady v uvedenom konaní.
Navyše výsledky tohto správneho konania podľa názoru súdu nie sú podstatné a relevantné pre daný
spor pri posudzovaní otázky rozporu uzatvorenej kúpnej zmluvy žalovaným 1/ s dobrými mravmi. K

prideleniu súpisných čísiel došlo v roku 2003, naproti tomu k predaju stavieb až v roku 2009.

69. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že kúpna zmluva
uzatvorená žalovaným 1/ a spoločnosťou VVL INVEST s.r.o., dňa 04.11.2009 je platná. Z tohto dôvodu
žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní a nie je možné mu uložiť povinnosť

odstrániť sporné stavby, keďže nie je ich vlastníkom tak ako sa domnievali žalobcovia. Keďže žalovaným
2/ až 4/ žalobcovia nenavrhli uložiť žiadnu povinnosť, súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.), a
to bez toho, aby predbežne skúmal platnosť aj ďalších kúpnych zmlúv, keďže by to bolo za uvedeného
stavu nadbytočné.

70. Súd osobitne vo vzťahu k žalovanému 3/ považuje za potrebné uviesť, že ten nie je vlastníkom
žiadnej zo sporných stavieb a rovnako ním nie je ani podľa tvrdení žalobcov, preto v tomto smere súd
konštatuje, že žalovaný 3/ nie je pasívne legitimovaným v konaní a žaloba je proti nemu nedôvodná.
Žalovaný 3/ síce uzatvoril so žalovaným 2/ kúpnu zmluvu dňa 02.12.2016, predmetom ktorej bola kúpa
stavby so súp. č. XXX, avšak od tejto zmluvy odstúpil, a preto nie je v predmetnom hmotnoprávnom

vzťahu nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva.

71. Súd dáva do pozornosti žalobcov, že k zamietnutiu žaloby došlo z procesných dôvodov, preto im táto
skutočnosť nebráni v podaní novej (kvalifikovanej) žaloby o odstránenie stavieb s tým, že žalobcovia si
môžu zvoliť aj iný právny prostriedok ochrany ich vlastníckych práv.

72. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

73. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

74. V priebehu konania žalovaný 1/ navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/203/2005, a to z dôvodu, že tieto konania spolu úzko súvisia,

taktiež sa v ňom predbežne rieši otázka platnosti kúpnych zmlúv a vykonávajú sa rovnaké dôkazy. Súd
návrhu žalovaného 1/ na prerušenie konania nevyhovel vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti
konania. Bez pochýb konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/203/2005 úzko súvisí s týmto
konaním, avšak sa v ňom naďalej vykonáva dokazovanie, pričom v tomto konaní strany nemali ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania a súd nevzhliadol ani žiadnu zákonnú prekážku, ktorá by bránila

meritórnemu rozhodnutiu. Z tohto dôvodu súd návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania zamietol
(výrok II.).

75. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

76. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.77. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

78. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. Žalovaným 1/ a 3/ ako stranám, ktoré mali v konaní plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalobcom. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadný postup podľa § 257 CSP

súd na strane žalobcov nevzhliadol a ich existencia ani nebola žalobcami tvrdená a preukázaná. O výške
náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v lehote do 60 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.

80. Žalovaným 2/ a 4/ súd napriek ich úspechu v konaní, nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže
možnosť jeho priznania vylučovalo to, že žalovaným 2/ a 4/ v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne

vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.