Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311226957
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2311226957.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu A. B. A. a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej
a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobcu: C. A., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, D., zast. advokátom:
JUDr. Svätoslav Vaško, so sídlom Baštová 5/A, Bardejov, proti žalovaným: 1. A. E., nar. X.X.XXXX,
bytom F. G. XXXX/XX, A., zast. splnomocnenkyňou: H. H., advokát, s.r.o., IČO 47 241 471, Nám. M.
Benku 15, Bratislava, 2. G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, G. – I., zast. advokátkou: JUDr.

Ľubica Sopková, Pribinova 3, Malacky, o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta č. k. 8C/301/2011- 729 zo dňa 22. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. r u š í a vec v r a c i a
súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil; výrokom II. priznal

žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %, o ktorých bude
rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie a výrokom III. priznal štátu právo na náhradu
trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom
prvej inštancie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 144, § 145, § 146, § 256 ods. 1, § 259, § 262 ods. 2 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „C.s.p.“ ).

3. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, a to v priebehu
pojednávania, pričom žalovaní vyjadrili výslovný súhlas so späťvzatím, preto súd rešpektujúc dispozičné
právo žalobcu konanie zastavil. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 256
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalovaným, nakoľko zastavenie

konania procesne zavinil žalobca, a to podaním späťvzatia bez uvedenia dôvodu, z ktorého by mal súd
za preukázané, že tak urobil pre správanie žalovaných. Súd prvej inštancie ďalej uviedol že vzhľadom na
to,ževpriebehukonaniadošlokvyplateniuznalečnéhoznaleckejorganizáciiÚstavsúdnehoinžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline v rozsahu 1.338,89 eur zo štátnych prostriedkov, priznal štátu ako tretej osobe
podľa § 259 C.s.p. náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. Rozhodol tak vzhľadom na
výsledok konania, zavinenie jednotlivých strán v predmetnom konaní a neexistenciu dôvodu hodného

osobitného zreteľa. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

4. Proti výroku II. a III. uznesenia súdu prvej inštancie podal prostredníctvom zástupcu odvolanie žalobca
a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci ( § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. ). Uviedol, že žalobca pri späťvzatí žaloby svoj návrh v podaní

zo dňa 19.9.2022 odôvodnil, keď uviedol, že berie žalobu späť vzhľadom na dĺžku súdneho konania,
značne narastajúce trovy konania, nemožnosť zo strany žalobcu dostať sa k dokumentom pre znaleckédokazovanie, keďže nemá nijakú možnosť dostať sa k nehnuteľnosti, ktorá od začiatku súdneho
konania má iného vlastníka, ako žalobcu a z toho vyplývajúce závery znaleckého posudku, ktoré boli
v neprospech žalobcu, aj keď žalobca sa nikdy nezúčastnil žiadneho právneho úkonu smerujúceho

k zmene vlastníctva. Žalobca žiadal, aby trovy konania neboli priznané nikomu, nakoľko je robotník
s nízkym príjmom. Podľa žalobcu v späťvzatí žaloby jasne poznamenal dôvody späťvzatia žaloby,
pričom výsledok znaleckého dokazovania a s tým spojený výsledok v spore možno pripočítať čiastočne
aj žalovanej strane, ktorá vlastní de iure spornú nehnuteľnosť a on sa v žiadnom prípade nemohol
dostať ani k dokumentom od nehnuteľnosti. Navrhol, aby súd nepriznal náhradu trov konania nikomu

s poukazom na ustanovenie § 257 C.s.p., nakoľko ide o dôvody hodné osobitného zreteľa. Zároveň
zopakoval, že je robotník s nízkym príjmom a trovy konania by ho existenčne zasiahli.

5. Žalovaná 2. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že uzneseniu súdu prvej inštancie považuje
za zákonné a vecne správne, a preto ho navrhla potvrdiť. S tvrdeniami žalobcu v odvolaní nesúhlasila,
uviedla, že v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie nemal inú možnosť ako priznať žalovaným

náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %, nakoľko žalobca vzal žalobu späť až po vykonaní
rozsiahlehodokazovania,atovrátaneodvolaciehokonaniaaodvolacímsúdomnariadenéhoznaleckého
dokazovania, a navyše bez uvedenia právne relevantného dôvodu, ktorý by skutočne a objektívne
bolo možné pripísať na ťarchu žalovaným. Navyše to bol práve žalobca, kto dlhodobo neposkytoval
súdu a ani súdom ustanovenému znaleckému ústavu dostatočnú a potrebnú súčinnosť na to, aby

znalecké dokazovanie mohlo byť vykonané včas a riadne, ako to nariadil odvolací súd. Argumentácii
žalobcu v odvolaní chýba akákoľvek logika a logické odôvodnenie. Žalovaná 2. ďalej zdôraznila, že
to bol práve žalobca, kto inicioval súdny spor, keďže podal žalobu, po rozhodnutí súdu prvej inštancie
podal odvolanie, na základe ktorého odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby vykonal znalecké
dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo, a napokon to bol žalobca, kto 11 rokov po podaní žaloby

ju zobral späť z dôvodu, že závery znaleckého posudku boli v jeho neprospech. Žalobca si mal vopred
premyslieťpodaniežalobyainiciovaniesúdnehosporuanáslednepodanieodvolaniazodňa17.12.2013
proti prvému rozhodnutiu súdu, ktorým žalobný návrh zamietol, pričom už v tomto odvolaní namietal, že
súd sa nezaoberal jeho návrhom na preskúmanie podpisov kúpnej zmluvy súdnym znalcom z odboru
písmoznalectvo,čobolonakoniecidôvodomnazrušenierozsudkuzodňa3.10.2013odvolacímsúdoma

vrátenia na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie teda ( viazaný názorom súdu vyššieho stupňa ) znalecké
dokazovanie na návrh žalobcu vykonal, a preto vznikla žalobcovi povinnosť znášať náhradu trov tohto
dokazovania.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (34 C.s.p §.), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359
C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m/ C.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku
II. a III. o náhrade trov konania potrebné zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

7. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. o zastavení konania a výrokmi II. a III.

o náhrade trov konania. Vzhľadom na rozsah odvolania žalobcu sú predmetom odvolacieho prieskumu
výroky II. a III. uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

8. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Podľa § 234 ods. 2 C.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Pri posudzovaní
nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. je súd povinný vždy skúmať,

či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť (zásada zodpovednosti za zavinenie). Pri
zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie,
či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium
procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo
žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúčené,

aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady pre aplikáciu § 257 C.s.p. (nepriznanie
náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa).

13. K späťvzatiu žaloby v prejednávanej veci pristúpil žalobca z dôvodu dĺžky konania, značne
narastajúcich trov konania, nemožnosti sa z jeho strany dostať k dokumentom pre znalecké

dokazovanie, nemožnosti sa nijakým spôsobom dostať k nehnuteľnosti, ktorá od začiatku súdneho
konania má iného vlastníka, zo záverov znaleckého posudku, ktoré boli v jeho neprospech a pod.
Žalobca žiadal, aby trovy konania neboli priznané nikomu, pretože je robotník s nízkym príjmom.

14. Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy

v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súd je
povinný skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení povinnosti
uhradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť ( viď napr. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 401/2006 ).
Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť

môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán. Pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery všetkých strán, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v
konaní.Nepriznanienáhradytrovkonaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípadu
a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť

voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.

15. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie takto právne vec neposudzoval a z hľadiska aplikácie
ustanovenia § 257 C.s.p. rozhodnutie o náhrade trov konania riadne neodôvodnil, keď len v bode 13.
odôvodnenia uviedol, že neexistuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pričom nie je zrejmé, či sa toto

konštatovanie viaže aj k rozhodnutiu o náhrade trov konania strán alebo len k rozhodnutiu o náhrade
trov štátu. Z obsahu spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie rozhodol bez toho, že by komplexne
vyhodnotil osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán konania a okolnosti, ktoré viedli žalobcu
k uplatneniu práva na súde. Žalobca v späťvzatí žaloby sa pritom podľa obsahu domáhal rozhodnutia
o trovách konania v zmysle § 257 C.s.p., keď žiadal nepriznať trovy konania nikomu z dôvodu okolností

konania, ako aj s prihliadnutím na jeho nízky príjem. Súd prvej inštancie však komplexne nevyhodnotil
tieto okolnosti z pohľadu požiadaviek stanovených § 220 ods. 2 C.s.p. vo vzťahu k presvedčivosti
a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, keď žalobcovi nezodpovedal, prečo ním uvádzané dôvody
nepovažuje za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p.

16. Nakoľko súd prvej inštancie riadne neodôvodnil neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
podľa § 257 C.s.p., nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby sa k uvedenému mohla
vyjadriť, a uskutočniť jej patriace procesné práva. Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej
republiky(čl.46ods.1),Listinyzákladnýchprávaslobôd(čl.36ods.1)aDohovoruoochraneľudských
práv a základných slobôd ( čl. 6 ods. 1 ) zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia C.s.p.

Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo, aby sa jej vec, ak to zákon
pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne
založilnainýchprávnychzáverochnežsúdprvejinštancie,porušilbyprávostránnaspravodlivýprocesa
vskutočnostibyimodňalprávonamietaťsprávnosťskutkovýchaprávnychzáverovnainštančnevyššomsúde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu. Požiadavke dôsledného
rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania bolo možné učiniť zadosť iba zrušujúcim
rozhodnutím v uvedenej časti uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. a III. o náhrade trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec v tejto časti
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, v
naznačenom smere posúdiť osobné, majetkové, sociálne a ďalšie pomery strán konania, okolnosti
prípadu ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby a jej následnému späťvzatiu, a následne znovu rozhodnúť
o trovách konania tak, aby jeho rozhodnutie vychádzalo z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci
a bolo v naznačenom smere v súlade s § 220 C.s.p. aj riadne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom
odôvodnené. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zároveň rozhodne i o trovách odvolacieho

konania v zmysle ust. § 396 ods. 3 C.s.p.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci

(§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).