Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/203/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2205212362
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Madarász

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2205212362.45

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Madarászom, v právnej veci

žalobcov: 1. Z. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. XXXX/X, Z. - O., 2. W.. S. S., I.. XX.XX.XXXX, Z. N.G. XXXX/X,
X. M., 3. Y. J., I.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX, 4. F. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX, 5. O. M., I.. XX.XX.XXXX,
Z. V.. N. XXX/X, XXX XX L., T. Č., 6. Y. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. X. XXX/XX, X. M., 7. V.. Q. Á., I..
XX.XX.XXXX, Z. Y. XXXX/X, Z., F. I. X. V. XX, 8. W.. Y. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. Ž. XXXX/X, M., 9. W.. Z.
O., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. XXXX/X, Z., 10. N. I., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. I. T. XX, 11. W. J., I.. XX.XX.XXXX,
Z. L. K. XXXX/XX, X. M., 12. Y. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. I. T. XX, 13. Z. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. I.
T. XX, 14. N. E., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. I. T. XXX, 15. S. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. I. T. XX, 16. V.. W.

Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. I.. B. XXXX/XX, X. M., 17. O. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XXX/XX, Q., 18. F. W., I..
XX.XX.XXXX, Z. G. I. T. Č.. XXX, 19. R. F., I.. XX.XX.XXXX, Z. V. Č.. XXX, 20. B. W., I.. XX.XX.XXXX,
Z. G. I. T. Č.. XXX, 21. L. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z. XXXX/XX, Q. a 22. G. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. V.
XX, žalobcovia v 1., 5., 14. až 21. rade sú zastúpení žalobcom v 9. rade a žalobcovia v 2. až 4., 6., 8.,
10. až 13. a 22. rade sú zastúpení žalobcom v 7. rade, proti žalovaným: 1. Poľnohospodárske družstvo
v Jurovej, IČO: 00 191 493, so sídlom Jurová, v konaní zastúpený: VIRE law & consulting s.r.o., IČO:
47 254 921, so sídlom Sasinkova 12, Bratislava, 2. MLM Real spol. s r.o., IČO: 44 093 683, so sídlom

Košická 58, Bratislava, 3. BONETI, s.r.o., IČO: 36 726 737, so sídlom Trstená na Ostrove 212, 4. S. W.,
I.. XX.XX.XXXX, Z. M. XXXX/XX, Z., o vypratanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa voči žalovanému v 4. rade zastavuje.

II. Žaloba sa zamieta.

III. Žalovaný v 1. rade má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaní v 2. rade až 4. rade nemajú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2005, v znení jej neskorších zmien,
domáhali, aby súd žalovanému v 1. rade uložil povinnosť odstrániť stavby nezapísané v katastri
nehnuteľností(spevnené plochy, kovový zásobník, betónové žumpy, studňu, betónové stožiare, časť
vybetónovanej stavby) a stavebný odpad nachádzajúcich sa na pozemkoch žalobcov v katastrálnom
území Trstená na Ostrove s parcelným č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, ako aj povinnosť zasypať jamy po žumpách

a studne ekologicky nezávadnou zeminou.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaný v 1. rade užíval tieto pozemky ako nájomca na základe §
22 zákona č. 42/1992 Zb.. Spoluvlastníci vypovedali zákonný nájom písomnou výpoveďou doručenoužalovanému dňa 26.11.2003, 16.12.2003 a 23.08.2004 a z toho dôvodu žiadali vypratanie pozemkov.
Žalobcovia v podaní zo dňa 10.06.2011 poukázali na to, že žalovaný v 1. rade v roku 2007 ukončil
živočíšnu výrobu a v roku 2009 predal aj budovy, ktoré sa nachádzajú na vyššie uvedených pozemkoch.

Žalovaný v 1. rade preto aj oznámil jednému zo spoluvlastníkov, že v areáli bývalého hospodárskeho
dvora prestal užívať vyššie uvedené pozemky a vrátil ich spoluvlastníkom. Žalobcovia teda žiadajú vydať
pozemky v takom stave v akom to družstvo pôvodne prevzalo, aby bolo možné na nich hospodáriť.

3. Žalovaný v 1. rade vo svojom podaní zo dňa 02.11.2011 uviedol, že žalobcom boli prinavrátené

vyššie uvedené pozemky, keďže ich už nevyužíva k činnosti. Z ekonomického hľadiska žalovaný v 1.
rade odpredal stavby na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.05.2009 inému subjektu spolu so všetkými
rozvodmi vody, elektriny, príslušnými studňami, žumpami s kafilérnym domom, skladom, spevnenými
plochami, silážnou jamou a oplotením. V odpredaných objektoch sa zahájili rekonštrukčné práce, v rámci
ktorých sa vyprodukoval stavebný odpad, ktorý nepatrí žalovanému v 1. rade. Z toho dôvodu žalovaný
nesúhlasí s vyprataním pozemkov a žiada žalobu zamietnuť.

4. Žalobcovia na to reagovali vyjadrením zo dňa 22.06.2012, v ktorej poukázali na to, že kúpnu zmluvu
zo dňa 04.11.2009 považujú za absolútne neplatnú. Sporná kúpna zmluva totiž neobsahuje dohodu o
kúpnej cene. Čo sa týka ručne dopísanej opravy, tá je jednak v rozpore so zákonom a jednak s odsekom
4 článku IX kúpnej zmluvy. Pochybujú aj o autenticite podpisov a opravy, keďže návrh na vklad bol

podaný05.11.2009,pričomopravabolavykonaná06.11.2009.Článokokúpnejcenejenezrozumiteľnýa
neurčitý, kde sa zmluvné strany dohodli, že kúpna zmluva bude zaplatená na základe vystavenej faktúry
predávajúcim kupujúcemu, teda s deklaruje zaplatenie faktúry č. XXXXX zo dňa 04.03.2009 s bližšie
nešpecifikovanou sumou za nešpecifikované plnenie. V odseku 2 článku II kúpnej zmluvy sa uvádza,
že predávajúci je výlučným vlastníkom súboru vecí slúžiacich k nerušenému užívaniu predmetu kúpy,

medzi ktoré predávajúci zaraďuje aj studne a porasty, ktoré podľa navrhovateľov a podľa zákona sú
vo vlastníctve vlastníkov pozemkov, nakoľko sú súčasťou pozemkov, ktoré navrhovatelia v tomto spore
žiadajú vypratať. Vlastnícke právo podľa žalobcov nemožno previesť ani fotodokumentáciou priloženou
kzmluve.Vdanomprípadepopisumiestneniastaviebbezsúpisnéhočíslatrebaskúmaťosobitne,keďže
touto zmluvou žalovaný v 1. rade nemienil predať všetky nehnuteľnosti v areáli družstva, pričom do

predmetuzmluvysúzahrnutéajnehnuteľnosti,ktorébolivydanévlastníkomdoužívania,akoajoplotenie
vybudované vlastníkom pozemku. Predmet kúpy preto nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne.
Žalobcovia opätovne poukázal na to, že žalovaný 1. bol povinný pozemky vypratať v zmysle § 682
Občianskeho zákonníka, keďže ak sa spôsob užívania nedohodol, predmet nájmu sa má vrátiť v stave,
v akom ju žalovaný v 1. rade prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

5. Žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 10.06.2013 okrem iného dodali, že okolité pozemky môžu
vlastníci riadne užívať bez akýchkoľvek obmedzení len ak dôjde k odstráneniu stavieb. Žalovaný v 1.
rade pozemky od vlastníkov prevzal bez stavieb a zákon jednoznačne určuje, že je rozhodujúci čas
prevzatia pozemkov a nie čas vzniku zákonného nájmu k pozemkom. Niektoré stavby (žumpy, silážna

jama) nebolo možné využívať na účel, na ktorý boli pôvodne zriadené už ani v čase prevádzkovania
živočíšnej výroby, a preto nemajú žiadnu ekonomickú hodnotu. V súčasnom stave nezodpovedajú ani
požiadavkám, ktoré stanovuje stavebný zákon, ba čo viac, bezprostredne ohrozujú život, resp. zdravie
osôb. V súčasnosti žalovaný v 2. rade namiesto toho, aby vykonal nevyhnutnú údržbu na žumpách
alebo ich odstránil, využíva ich ako skládku prevažne stavebného odpadu. Z uvedeného je zrejmé, že

ani pre vlastníka stavieb nie je hospodárna oprava stavieb, a pre vlastníkov pozemkov by znamenali len
náklady, ničím neospravedlniteľné nadmerné bremeno, ktoré by mal znášať vlastník stavby. Žalobcovia
sa domáhajú odstránenia len stavieb, ktoré pred 24.06.1991 slúžili ako príslušenstvo ošipární - ktoré
v súčasnosti nemajú žiadnu opodstatnenosť. Žalovaný v 2. rade, resp. jeho právny predchodca nebol
ochotný pozemky ani odkúpiť za cenu určenú znaleckým posudkom (na stretnutí v kultúrnom dome v

obci Trstená na Ostrove), ako ani uzatvoriť nájomnú zmluvu.

6. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 04.09.2013 uviedli, že silážnu jamu chcela a chce
ich spoločnosť využívať na uskladnenie materiálu na výrobu peliet. Ide o rozsiahli areál a nákladnú
rekonštrukciu, preto sa snažia postupovať čo najefektívnejšie, pričom majú záujem areál zveľadiť do

podoby, ktorá bude prínosom nielen pre žalobcov, ale aj pre väčšinu obyvateľov obce. Odstránením
stavieb by došlo k hrubému zásahu do ich vlastníckych práv. Taktiež poukázali na zrušenú zásadu
superficies solo cedit, ktorá v našom právnom poriadku neexistuje od 01.01.1951. Žalovaný v 2. rade
chcel pozemky odkúpiť, ale žalobcovia požadovali neakceptovateľné podmienky.7. Žalobcovia v podaní zo dňa 25.03.2014 poukázali na to, že žalovaný vykonáva rekonštrukčné a
stavebné práce bez súhlasu vlastníkov pozemkov a bez akéhokoľvek povolenia. Vo svojom vyjadrení

zo dňa 15.04.20124 okrem iného poukázali na to, že od podania žaloby sa skutkový stav zmenil,
kedy žalovaný 2. vykonával rekonštrukčné, búracie, stavebné práce a terénne úpravy bez súhlasu a
povolenia, čím medzičasom vznikli nepovolené stavby, pričom na pozemkoch sú uložené aj stavebné
materiály a odpad. Vo svojom podaní zo dňa 30.10.2017 žalobcovia začali poukazovať aj na tú
skutočnosť, že by stavby mali byť neoprávnenými stavbami, keďže boli postavené do konca roku 1958,

pričom neboli dodržané v tom čase platné právne predpisy.

8. V podaní zo dňa 16.12.2021 žalobcovia zobrali späť svoju žalobu voči žalovanému vo 4. rade.

9.Žalobcoviavosvojomvyjadrenízodňa17.01.2023kpasívnejvecnejlegitimáciežalovaného1.uviedli,
že sa žalovaný v 1. rade chcel zbaviť sporných stavieb, pričom ich predal spoločnosti VVL INVEST s.r.o.,

IČO: 35 902 124, kúpnou zmluvou bez zákonom požadovanej náležitosti. Následne boli sporné stavby
prevádzané viacerými kúpnymi zmluvami, ktoré taktiež trpia rovnakou závadou. Má ísť o schránkové
spoločnosti, ktoré neboli ochotné s majiteľmi pozemkov uzatvoriť nájomnú zmluvu, alebo sa dohodnúť
na platení nájomného. Od roku 2018 sú budovy úplne opustené, ošipáreň so súp. č. XXX vyhorela do
tla. Strechy ostatných ošipární sú taktiež poškodené. Vo svojom podaní zo dňa 29.05.2023 žalobcovia

okrem iného opätovne poukázali na to, že Kúpna zmluva zo dňa 04.11.2009 je neplatná z dôvodu
riadneho neoznačenia stavieb ako aj ich príslušenstva, neuvedenia kúpnej ceny jednotlivých budov.
Taktiež poukázali na to, že orgány štátnej správy porušovali zákony, kedy kataster nezosúladil právny
stav s faktickým na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX, a obec vydala nezákonne súpisné čísla
k hlavným stavbám, kedy porušila najmä vyhlášku č. 31/2003 Z. z., a to najmä § 6 ods. 1 písm. d), ods. 2,

3 a ods. 4 písm. c) a § 7. Žalobcovia spochybnili aj opravu kúpnej zmluvy zo dňa 06.11.2009 na katastri.
Konanie žalobcu malo byť v rozpore aj s dobrými mravmi z dôvodu, aby sa vyhol budúcej povinnosti
vypratať pozemky. Žalobcovia tiež poukázali na skutočnosť, že celý spor je následkom sústavného
protizákonného konania žalobcu a štátnych orgánov, a tým pádom vlastníci pozemkov nemôžu pokojne
užívať svoj majetok.

10. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 25.07.2023 poukázal na § 701 ods. 1 katastrálneho
zákona v zmysle ktorého sú údaje katastra hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. List vlastníctva je
verejná listina, v ktorej sa prezumuje, že čo je na liste vlastníctva uvedené, sa považuje za pravdivé,
pokiaľ sa nepreukáže opak. Pravdivosť verejnej listiny sa predpokladá a nepreukazuje, preukazuje sa

nesprávnosť listiny. Žalovaný v 1. rade ďalej dodal, že v prípade kúpnej zmluvy išlo o štandardný predaj
nehnuteľností kupujúcemu (spoločnosti VVL INVEST, s.r.o.), ktorý o stavby a objekty prejavil záujem,
ktorý následne tieto stavby zrekonštruoval a napokon v nich prevádzkoval svoju obchodnú činnosť, čo
potvrdzujú aj samotní žalobcovia. Preto nie je jasné z akého dôvodu žalobcovia obviňujú žalovaného v 1.
rade z konania v rozpore s dobrými mravmi. Práve správanie kupujúceho po nadobudnutí nehnuteľností

(investovanie do ich rekonštrukcie, prevádzkovanie obchodnej činnosti) jednoznačne nasvedčuje tomu,
že sa nejednalo o žiadny predstieraný (simulovaný) právny úkon, resp. o právny úkon, ktorý sa mal
priečiť dobrým mravom. Skutočnosť, že nadobúdateľ predmetných nehnuteľností tieto následne viackrát
previedol na ďalšie, žalovanému v 1. rade neznáme subjekty, nemôže byť v žiadnom prípade kladená
na ťarchu žalovaného v 1. rade V čase uzavretia kúpnej zmluvy so spoločnosťou VVL INVEST, s.r.o.

nemal a ani nemohol mať žalovaný v 1. rade žiadnu vedomosť o tom, že nehnuteľnosti budú následne
prevedené, uvedené konanie však bolo z pohľadu platného práva lege artis. Žalovaný 1. poukázal aj
na to, že ak by aj pripustil úvahu o neplatnosti kúpnej zmluvy, je potrebné sa zamyslieť, či nemohol
niektorý z kupujúcich nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, pričom
vo vzťahu k tomu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 01.03.2011 sp. zn. 5Cdo/30/2010.

Žalovaný v 1. rade tiež poukázal na skutočnosť, že rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 11C/461/2014 zo
dňa 10.07.2017, ktorým súd rozhodol o neplatnosti posudzovanej kúpnej zmluvy, a na ktorý žalobcovia
poukazujú, bol zrušený rozhodnutím Ústavného súdu SR ako nezákonný, teda nie je právoplatný ani
vykonateľný. Následne žalobcovia zobrali svoju žalobu v uvedenom konaní späť.

11. Čo sa týka kúpnej zmluvy zo dňa 04.11.2009, žalovaný v 1. rade dodal, že kúpna cena bola
dojednaná platne a v súlade s právnymi predpismi, a to odkazom na faktúru č. XXXXX zo dňa
04.03.2009. Predmetná faktúra bola uzatvorená pred uzavretím kúpnej zmluvy, výška kúpnej ceny tak
musela byť účastníkom zmluvy v čase uzavretia známa, na ktorej sa dohodli. Zmluva bola uzatvorenámedzi podnikateľskými subjektami, teda na ich vzťahy sa subsidiárne uplatňujú dojednania obchodného
zákonníka. Žiadny právny predpis nezakazuje zmluvným stranám dojednať si kúpnu cenu ako cenu za
súbor nehnuteľností, teda takáto zmluvná autonómia strán je súladná s právom. Taktiež nie je vylúčené,

aby sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene nižšej ako trhová cena. Dojednanie príliš nízkej alebo
vysokej ceny však sama o sebe nemôže viesť k neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi podľa § 39 občianskeho zákonníka. Splatnosť kúpnej ceny nie je podstatnou náležitosťou kúpnej
zmluvy a jej absencia nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalobca v tomto smere poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/1625/2002. Na vylúčenie pochybností však zmluvné strany

dodatočne doplnili do kúpnej zmluvy aj číselné vyjadrenie kúpnej ceny. K doplneniu pritom došlo v súlade
s § 41 Vyhlášky 79/199 Z.z. vo forme doložky pod skončeným textom, s uvedením nesprávneho a
správneho znenia, s uvedením dátumu vykonania opravy, podpisov účastníkov a podpisom a odtlačkom
okrúhlej pečiatky. Pokiaľ sa jedná o objekty špecifikované v bode 2 článku II kúpnej zmluvy, treba
zdôrazniť, že tieto neboli a nie sú zo svojej podstaty evidované v katastri nehnuteľností a na príslušných
listoch vlastníctva. Vzhľadom na uvedený boli tieto objekty identifikované v rámci kúpnej zmluvy

fotografiami, ktoré tvoria prílohu kúpnej zmluvy. Vlastnícke právo k týmto objektom bolo prevedené
kúpnou zmluvou a nie fotodokumentáciou. Žalovaný 1. tiež uviedol, že ak ide o takú vadu, ktorú je
možné oddeliť od jeho ostatného obsahu, bude neplatná len táto časť právneho úkonu. Pri zvažovaní
oddeliteľnosti právneho úkonu je potrebné prihliadať na vôľu zmluvných strán a účel, ktorý uzavretím
zmluvy sledovali. Na základe toho má žalovaný v 1. rade za to, že ak by aj z akéhokoľvek dôvodu súd

posúdil určitú časť kúpnej ceny za neplatnú, nedotýka sa to platnosti ostatných jej ustanovení.

12. Na vyššie uvedené vyjadrenie reagovali žalobcovia podaním zo dňa 09.09.2023 v ktorom okrem
svojich vyjadrení uvádzaných už skorších v skorších podaniach dodali, že evidencia nehnuteľností
dodnes nezodpovedá skutočnému stavu, a preto nemohli byť priradené súpisné čísla k neoprávneným

stavbám. Kataster nehnuteľností previedol GP č. XXX/XXXX do katastrálneho operátu dňa 21.11.2001
pod č. XXXX/XX. Parcely registra „C“ pod neoprávnenými budovami boli vytvorené a existujú od roku
2001, ktoré však kúpna zmluva zo dňa 07.05.2009 neobsahuje. Žalovaný v 1. rade mienilo predať
samostatné budovy a stavby so súp. číslami a bez súp. čísel. Faktúra nebola priložená k zmluve a
ani údajné nájomné zmluvy. Súhrnná kúpna cena nie je možná pri rôznych a samostatne evidovaných

stavbách s vlastným príslušenstvom a samostatných neevidovaných stavbách, keďže nejde o súbor
vecí ako pri hnuteľných veciach. Navyše v kúpnej zmluve nie sú uvedené všetky budovy a stavby
nachádzajúcich sa v areáli bývalého hospodárskeho dvora. Podľa žalobcov v prípade kúpnej ceny nešlo
o zrejmú nesprávnosť, ale o nedostatky v podaní účastníkov, inak by kataster nehnuteľností povolil
vklad. Kataster však nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, len nebol dôsledný a nežiadal rozpis

samostatne evidovaných stavieb. Podľa žalobcov, rekonštrukcie na budovách nevykonávala spoločnosť
VVL INVEST, s.r.o., ale neskorší nadobúdatelia, pričom budova so súp. č. XXX vyhorela do tla. Podľa
žalobcov, však aj ostatné kúpne zmluvy majú byť absolútne neplatnými a to z rovnakých dôvodov, ako
kúpna zmluva zo dňa 04.11.2009. Taktiež poukázali na to, že pán W. W. bol spoločníkom a konateľom
spoločností, ktoré medzi sebou prevádzali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to bol to práve on, ktorý

na bývalej farme riadil práce bez ohľadu na firmu. On sám vyhlasoval, že je tam všetko jeho, on všetko
kúpil. Nechcel rešpektovať vlastnícke právo žalobcov k pozemkom. Žalovaný v 1. rade mal do roku 2021
platiť dane za prevedené budovy, hoci boli predané už v roku 2009. Pravdepodobné odovzdanie spisu
sp. zn. 11C/461/2014 žalovanému v 2. rade žalovaným v 1. rade, atď presne dokazuje, že žalovaný
v 1. rade nekoná vždy v zmysle dobrých mravov. Za stavebný odpad zodpovedá žalovaný v 1. rade,

keďže umožnil protiprávne konanie iných spoločností spolu s obcou Trstená na Ostrove. Pán W. W. bol
odsúdený pre neoprávnené nakladanie so stavebným odpadom, pričom tento stavebný odpad, ktorý
spôsobil odpratal. Preto za zvyšné predmety a odpad opísaný v petite zodpovedá žalovaný v 1. rade.

13. V podaní zo dňa 10.11.2023 žalobcovia tiež uviedli, že katastre nehnuteľností evidoval parcelné

čísla pod ošipárňami a sýpkou už od roku 2001, napriek tomu nevyzval obec ani žalovaného v 1. rade,
aby opravili neúplné údaje. Žalovaný napriek týmto skutočnostiam uviedol len jedno parcelné číslo z
čísiel vyobrazených na katastrálnej mape, pričom je zrejmé, že ošipárne veľkých rozmerov nemohli byť
postavené na menších parcelách. Úrady protizákonne rešpektovali podania žalovaného v 1. rade, nikto
nekontroloval správnosť a úplnosť údajov v podaniach. Predmetom kúpnej zmluvy neboli všetky stavby

nachádzajúce sa v hospodárskom dvore, aj preto bolo treba v zmluve presne identifikovať každú jednu
stavbu. O úzkej spolupráce medzi starostkou obce a predsedom žalovaného v 1. rade v inkriminovanom
období niet pochýb pokiaľ ide o legalizáciu stavieb, starostka totiž vedela, že budovy neboli postavené
v po 70-tych rokoch minulého storočia. Bývalá starostka rovnako tolerovala W. W., ako konateľovi VVLINVEST, s.r.o., prerábanie týchto stavieb bez stavebného povolenia. Z tejto činnosti vznikol stavebný
odpad, ktorý je skladovaný na spevnených plochách. Žalovaný v 1. rade konal v rozpore s dobrými
mravmi a zákonmi tým, že nevyhotovil geometrický plán na povinné zaevidovanie svojich stavieb.

14. Na nariadených pojednávaniach a vo svojich ostatných podaniach sa strany konania pridržiavali k
svojim vyššie uvedeným písomným vyjadreniam.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, ostatnými vyjadreniami strán,

s listinnými dôkazmi - kópiou katastrálnej mapy zo dňa 13.03.2002, 20.06.2012 a 17.04.2023,
vypovedaniami nájmu zo dňa 23.08.2004, 26.11.2003 a 16.12.2003, výpisom z listu vlastníctva č. XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX pre k. ú. Trstená na Ostrove platných ku dňu
podania žaloby, ku dňu 11.06.2011, výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. Trstená na Ostrove
platného ku dňu 27.08.2012, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX pre k. ú. Trstená
na Ostrove ku dňu 11.06.2013, fotodokumentáciou priloženej k žalobe, znaleckým posudkom č. X/

XXXX zo dňa 28.06.2008, žiadosťou o písomné potvrdenie vrátenia nehnuteľností - odpoveď zo dňa
12.05.2010, kúpnou zmluvou zo dňa 04.11.2009, výpisom z obchodného registra žalovaného 2. a
spoločnosti FFP partners, spol. s r.o., uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/30/2012 zo
dňa 28.02.2012, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 18.10.2011, Trestným rozkazom tunajšieho
súdu sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 28.01.2013, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 11C/461/2014 zo dňa

10.07.2017, čestnými vyhláseniami žalobcov zo dňa 21.08.2017, výpisom z listu vlastníctva č. XXX
pre k. ú. Trstená na Ostrove platného ku dňu 18.01.2013, vypovedaním zákonného nájmu zo dňa
30.10.2017, odpoveďou žalovaného 1. zo dňa 14.11.2017, nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
32/2018 zo dňa 22.05.2018, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX pre k. ú. Trstená na Ostrove platných ku dňu 25.10.2018, výpisom z listu vlastníctva

č. XXX pre k. ú. Trstená na Ostrove platného ku dňu 20.11.2021, čestným vyhlásením X. Y. zo dňa
23.10.2019, čestným vyhlásením Q. J. zo dňa 28.10.2019, uzneseniami Okresného národného výboru
Dunajská Streda č. 1/R-1976 zo dňa 13.01.1976, prezenčnou listinou a zápisnicou zo dňa 13.01.1976,
geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 12.11.2001, výkazom plôch z č.l. 1062 až 1066, čestným
vyhlásením V. W. zo dňa 25.09.2023, čestným vyhlásením Y. W. zo dňa 25.09.2023, rozhodnutiami Obce

Trstená na Ostrove č. X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, XX/XXXX zo dňa 27.05.2003, č. X/
XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX zo dňa 23.04.2014 ak nim pripojenými prílohami,
podaniami Obce Trstená na Ostrove zo dňa 17.10.2011, 08.12.2022, fotodokumentáciou vyhotovenou
na miestnej obhliadke dňa 01.03.2024 (č. l. 1158-1206), s pripojenými katastrálnymi spismi sp. zn.
V4770/09, V4694/2011, V8378/15, V9317/16, V8735/16, V1339/11, V1513/2011, V1338/11, V874/2011,

V3521/10, V372/2010, V3520/10, V4912/09, V3925/10 výsluchom svedkov X. Y., Q. J. a zistil tento
skutkový stav veci:

16. V predmetnom konaní bolo preukázané, že v súčasnosti sú žalobcovia evidovaný ako spoluvlastníci
nasledovných pozemkov: Žalobcovia v 8., 3. a 4. rade sú spoluvlastníkmi parciel registra „C“ Č.. XXX/

X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX evidovanej na LV XXX pre k. ú. Trstená na
Ostrove.Žalobcav9.radejevlastníkomparcielregistra„C“č.XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/
XX evidovanej na LV XXX pre k. ú. Trstená na Ostrove. Žalobca v 9. rade je vlastníkom parciel registra
„C“ č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/X evidovanej na
LV XXX pre k. ú. Trstená na Ostrove. Žalobcovia v 10., 8., 7., 11., 12., 13., 16., 15., 14., 3., 4., 18., 19.,

20., 21., 6., 5. a 22. rade sú spoluvlastníkmi parcely registra „C“ č. XXX/XX evidovanej na LV XXX pre
k. ú. Trstená na Ostrove. Žalobcovia v 15. a 2. rade sú spoluvlastníkmi parcely registra „C“ č. XXX/XX
evidovanej na LV XXX pre k. ú. Trstená na Ostrove. Žalobcovia v 8., 5., 3. a 4. rade sú spoluvlastníkmi
parciel registra „C“ č. XXX/XX, XXX/XX evidovanej na LV XXX pre k. ú. Trstená na Ostrove. Žalobcovia
v 10., 8., 7., 11., 12., 13., 16., 15., 14., 10., 3., 4., 18., 19., 20., 21., 6., a 22. rade sú spoluvlastníkmi

parcely registra „C“ č. XXX/XX evidovanej na LV XXX pre k. ú. Trstená na Ostrove. Žalobcovia v 8., 7.,
15., 14., 3., 4., 18., 19., 20., 21., 6., 17., 2. a 22. rade sú spoluvlastníkmi parcely registra „C“ č. XXX/XX
evidovanej na LV XXX pre k. ú. Trstená na Ostrove. Žalobcovia v 10., 8., 7., 9., 11., 12., 13., 16., 15.,
14., 3., 4., 18., 19., 20., 21., 6. a 22. rade sú spoluvlastníkmi parcely registra „C“ č. XXX/XX evidovanej
na LV XXX pre k. ú. Trstená na Ostrove. Žalobcovia v 8., 7., 15., 14., 3., 4., 18., 19., 20., 21., 6., 17.,

2. a 22. rade sú spoluvlastníkmi parcely registra „C“ č. XXX/XX evidovanej na LV XXX pre k. ú. Trstená
na Ostrove. Žalobcovia v 8., 1., 2., 15., 3. a 4. rade sú spoluvlastníkmi parciel registra „C“ č. XXX/XX,
XXX/XX evidovanej na LV XXX pre k. ú. Trstená na Ostrove. Žalobcovia v 10., 8., 7., 11., 12., 13., 16.,15., 14., 3., 4., 18., 19., 20., 21., 6., 5. a 22. rade sú spoluvlastníkmi parcely registra „C“ č. XXX/XX
evidovanej na LV XXX pre k. ú. Trstená na Ostrove.

17. Žalovaný v 2. rade je v súčasnosti evidovaný ako vlastník stavieb zapísaných na LV č. XXX pre k. ú.
Trstená na Ostrove, a to ošipárne so s. č. XXX postavenej na parcelách č. XXX/X, XXX/XX a XXX/XX,
ošipárne so s. č. XXX postavenej na parcelách č. XXX/X a XXX/XX, ošipárne so s. č. XXX postavenej
na parcelách č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/X, ošipárne so s. č. XXX postavenej na parcelách č. XXX/XX,
XXX/XX a XXX/X a ošipárne so s. č. XXX postavenej na parcele č. XXX/XX. Žalovaný v 2. rade je tiež

v súčasnosti evidovaný ako vlastník stavby zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. Trstená na Ostrove, a to
sýpky so s. č. XXX postavenej na parcelách č. XXX/X a XXX/XX. Žalovaný v 3. rade je v súčasnosti
evidovaný ako vlastník stavieb zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. Trstená na Ostrove, a to ošipárne so
s. č. XXX postavenej na parcele č. XXX/XX, ošipárne so s. č. XXX postavenej na parcelách č. XXX/XX
a XXX/XX, vážnice so s. č. XXX postavenej na parcele č. XXX/XX.

18. Žalobcovia svoje pozemky získali v rámci reštitučného konania, kedy im boli vydané pozemky, ktoré
v minulosti patrili im právnym predchodcom. Bolo nesporné, že žalovaný v 1. rade užíval tieto pozemky
ako nájomca v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 229/1992 Zb., pričom v čase podania žaloby bol žalovaný v
1. rade aj vlastníkom vyššie uvedených stavieb. Okolo stavieb boli vybudované spevnené plochy, ktoré
slúžili na výbeh ošípaných. V čase podania žaloby boli tieto spevnené plochy ohradené plotom, ale v

súčasnosti už toto oplotenie neexistuje. Popri budovách boli postavené aj viaceré žumpy, ktoré slúžili na
odvedenie a zber výkalov a moču po ošípaných. Popri vyššie uvedených stavbách boli vybudované aj
rôzne vedľajšie stavby, ako silážna jama, studňa, kovový zásobník na krmivo a ďalšie spevnené plochy,
ktoré slúžili ako účelová komunikácia, prípadne chodník spájajúci jednotlivé budovy a objekty. Taktiež
boli postavené stožiare na vedenie elektrických sietí.

19. Hlavné budovy podľa svedeckých výpovedí začal stavať právny predchodca žalovaného v 1. rade
niekedy v polovici 50. rokoch minulého storočia, ale svedecké výpovede, ako aj tvrdenia žalobcov
ohľadom ich dokončenia neboli jednotné, čiže sa nepodarilo spoľahlivo zistiť presný čas dokončenia
hlavných stavieb. Čo sa týka obdobia stavby jednotlivých objektov, ktorých odstránenia sa žalobcovia

v tomto konaní domáhajú, o tých nebola zmienka ani vo vyjadreniach žalobcov, ani vo svedeckých
výpovediach, čiže súdu nie je zrejmé ani to, kedy tieto objekty vznikli.

20. Hlavným stavbám bolo pridelené súpisné číslo Obcou Trstená na Ostrove v roku 2003, pričom
následne v roku 2014 bolo vydané opravné rozhodnutie z dôvodu, že v pôvodných rozhodnutiach neboli

uvedené parcelné čísla všetkých pozemkov, na ktorých boli jednotlivé budovy postavené.

21. Žalobcovia, resp. ich právny predchodcovia vypovedali nájom voči žalovanému v 1. rade podaniami
zo dňa 23.08.2004, 26.11.2003 a 16.12.2003 a opätovne podaním zo dňa 30.10.2017. Žalovaný v 1.
rade ukončil živočíšnu výrobu v predmetných nehnuteľnostiach v roku 2007.

22. Z katastrálneho spisu sp. zn. O. XXXX/XXXX vyplýva, že Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny
odbor (bývalá Správa katastra Dunajská Streda) povolil dňa 06.11.2009 vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a
spoločnosťou VVL INVEST, s.r.o., IČO: 35 902 124, so sídlom Košická 37, Bratislava ako kupujúcim.

Predmetom kúpnej zmluvy boli stavby v katastrálnom území Trstená na Ostrove so súp. č. XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, t.j. predmet kúpy 1. V zmluve pri každej budove bolo uvedené
len jedno parcelné číslo pozemku, na ktorom tá-ktorá budova stojí, pričom toto označenie bolo v súlade
s LV platným a účinným ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy. V zmluve sa tiež konštatuje, že predávajúci je
výlučným vlastníkom súboru vecí slúžiacich k nerušenému užívaniu predmetu kúpy 1., t.j. vecí v zmysle

prílohy (fotodokumentácie), t.j. predmet kúpy 2. V Článku V. bola dojednaná kúpna cena tak, že sa strany
dohodli, že výška kúpnej ceny bude uhradená v zmysle vystavenej faktúry predávajúcim kupujúcemu,
faktúry č. XXXXX zo dňa 04.03.2009. Predmetný Článok V. bol opravený dňa 06.11.2009 priamo pred
konajúcim správnym orgánom nasledovne: ... výška kúpnej ceny 40.460,- eur bude uhradená ... V
Článku VIII. v bode 4. veta prvá sa zmluvné strany dohodli, že s prevodom predmetu kúpy predávajúci

prevádza a postupuje na kupujúceho všetky práva a povinnosti vyplývajúce z doposiaľ uzavretých
nájomných zmlúv viažucich k nerušenému užívaniu predmetu kúpy 1 a 2. Na konci zmluvy je miesto
(Bratislava) a dátum vyhotovenia (07.05.2009) zmluvy. Z osvedčenia Obce Jurová je zrejmé, že podpis
na listine urobili pán W.. Q. H., PhD. (predseda predstavenstva žalovaného v 1. rade) a pán R.. V. B.(člen predstavenstva žalovaného v 1. rade) dňa 04.11.2009. Kúpna zmluva je opatrená aj podpisom
konateľa spoločnosti VVL INVEST, s.r.o. Prílohu kúpnej zmluvy tvorí fotodokumentácia.

23. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 12.05.2010 oznámil vlastníkom pozemkov, že z dôvodu predaja
vyššie uvedených nehnuteľností ukončil užívanie pozemkov v k. ú. Trstená na Ostrove vedených na
LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX a
vracajú ich do užívania.

24.Následnebolipredmetnénehnuteľnostiviackrátprevedenénanovéhovlastníka,pričomvsúčasnosti
je vlastnícke právo k hlavným budovám evidované tak, ako to je uvedené v odseku 17. Následne Krajský
súd v Trnave uznesením sp. zn. 9Co/30/2012 zo dňa 28.02.2012 zakázal žalovanému v 2. rade aby so
stavbami zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. Trstená na Ostrove predal, daroval, prenajal, zapožičal,
zaťažil záložným právom, a to až do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 11C/461/2014 zo dňa 10.07.2017 bolo určené, že vlastníkom vyššie uvedených

stavieb je žalovaný v 1. rade. Predmetný rozsudok však bol zrušený nálezom Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 32/2018 zo dňa 22.05.2018.

25. Po predaji vyššie uvedených stavieb však neskorší vlastníci, nie je zrejmé a preukázané, že ktorý
z nich, vykonal rekonštrukciu budovy so súp. č. XXX F. XXX, z ktorých podľa žalobcom mal vzniknúť

taktiež stavebný odpad, ktorý je uložený na spevnených plochách. Medzičasom budova so súp. č. XXX
vyhorela do tla.

26. Pán W. W. dňa 18.10.2011 v trestnom konaní pred Obvodným oddelením PZ Gabčíkovo uviedol, že
vie o tom, že v objekte bývalého PD boli umiestnené veci ako palivové drevo určené na kúrenie, je tam

stavebná suť určená na zasypanie izolovaných žúmp, ktoré sú nebezpečné pre celé okolie. Veci sú tam
uložené dočasne, uložili to ľudia, ktorí pre neho pracovali na jeho príkaz. Veci boli dovezené v mesiaci
február 2011. Materiál mal pochádzať z prestavby priestorov na Košickej ulici v Bratislave. Stavebná suť
bola odvážaná na jeho príkaz do areálu bývalého PD v obci Trstená na Ostrove osemkrát. Príkaz dal na
to, aby stavebná suť bola uložená na spevnené plochy alebo čo najbližšie k spevneným plochám, aby

nedošlo k znehodnoteniu pozemkov. Následne Bol pán W. W. trestným rozkazom tunajšieho súdu sp.
zn. XT/X/XXXX zo dňa 28.01.2013 uznaný za vinného zo spáchania prečinu neoprávneného nakladania
s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že na jeho príkaz v
období od mesiace február 2011 do 25.03.2011 v katastrálnom území obce Trstená na Ostrove, v objekte
bývalého poľnohospodárskeho družstva na parcelách č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX F. XXX/XX bez

povolenia v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na úseku odpadového hospodárstva, uložený
stavebný odpad pochádzajúci zo zbúrania v množstve 8 nákladných vozov zn. AVIA, čím spôsobil
ekologickú a majetkovú škodu v celkovej výške 3.256,60 eur.

27. Na pojednávaní dňa 03.10.2023 súd odmietol vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne L. N. z

dôvodu, že jej výsluch by sa netýkal priamo predmetu sporu, ale by sa mala vyjadrovať, či žalovaný v
1. rade disponuje určitými listinami, resp. ako s nimi nakladal. Súd však poukazuje na zásadu zákazu
sebaobviňovania, kedy nemožno stranu nútiť, aby predložila dôkazy, ktoré svedčia proti nej. Okrem toho
daná výpoveď by pravdepodobne ani nepreukazovala obsah týchto listín, ak vôbec existujú.

28. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

29. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

30. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

31. Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo

vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

32.Podľa§120ods.1OZsúčasťouvecijevšetko,čoknejpodľajejpovahypatríanemôžebyťoddelené
bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.33. Podľa § 120 ods. 1 OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním
určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

34. Podľa § 135c ods. 1 OZ ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže
súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
(ďalej len „vlastník stavby“).

35. Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

36. Podľa § 589 OZ cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak
je zmluva neplatná podľa § 40a.

37. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „ObZ“), táto časť
zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na
všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

38. Podľa § 261 ods. 9 ObZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

39. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

40. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41. Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný

iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

42. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

43. Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
„katastrálny zákon“) zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore

popisných informácií, druhu pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na
ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,
súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, tak sa uvádza i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

44. Podľa § 42 ods. 3 katastrálneho zákona podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z
predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v
prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadanípodielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia
byť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení
musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku

Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok alebo ak ide o zmluvu
o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.

45. Podľa § 42 ods. 5 katastrálneho zákona ak zmluva obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné
zrejmé nesprávnosti po podaní návrhu na vklad, vykoná sa jej oprava doložkou pod skončeným textom,

ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, správne znenie s vyznačením dátumu
vykonania opravy, podpisy účastníkov zmluvy, ako aj podpis konajúceho zamestnanca a odtlačok
okrúhlej pečiatky.

46. Podľa § 22 ods. 2zákona č. 229/1991 zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a

lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol
pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať
k 1. októbru bežného roka; to neplatí, ak ide o lesné pozemky, na ktoré sa vzťahujú odseky 3 a 4. V
roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah
k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred

týmto dňom.

47. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

48.Podľa§682OZaksanájomskončí,jenájomcapovinnývrátiťprenajatúvecvstavezodpovedajúcom
dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju
prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

49. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len ako „zákon o odpadoch“) vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti je povinný do troch
pracovných dní po zistení, že na jeho nehnuteľnosti bol nezákonne umiestnený odpad, oznámiť túto
skutočnosť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, v ktorej územnom obvode sa
táto nehnuteľnosť nachádza.

50. Podľa § 15 ods. 7 zákona o odpadoch ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva
zistí skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný trestný čin, vykoná jej oznámenie podľa
osobitného predpisu a konanie o určenie zodpovednej osoby za nezákonné umiestnenie odpadu
nezačne.

51. Podľa § 15 ods. 8 zákona o odpadoch ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva
nezistí skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný trestný čin, začne konanie o určenie
zodpovednej osoby, v ktorom postupuje podľa odsekov 9 až 12.

52. Vzhľadom na späťvzatie žaloby voči žalovanému vo 4. rade zo strany žalobcov, súd konanie voči

žalovanému v 4. rade zastavil v zmysle § 145 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

53. V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhali od žalovaného v 1. rade odstránenia vyššie
uvedených stavieb nezapísaných v katastri nehnuteľností nachádzajúcich sa na pozemkoch žalobcov
jednak z dôvodu, že podľa žalobcov ide o neoprávnené stavby, a jednak z dôvodu, že žalovaný v 1. rade

bol povinný im vrátiť predmetné pozemky po zániku nájmu v pôvodnom stave bez budov. Žalobcovia
sa od žalovaného tiež domáhali odstránenia stavebného odpadu nachádzajúceho sa na predmetných
pozemkov dôvodiac, že tento odpad pochádza zo stavieb, ktorého vlastníkom je naďalej žalovaný v 1.
rade a z toho dôvodu je pôvodcom odpadu.

54. V každom konaní je v prvom rade potrebné si vyriešiť otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie,
čiže otázku, či sú žalobcovia nositeľmi hmotnoprávnych práv, a na druhej strane či súd žalovaní
nositeľmi hmotnoprávnych povinností. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie
vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím, pričom súd vecnú legitimáciu skúma aj bez návrhu.V tomto prípade však samotný žalovaný v 1. rade spochybnil jednak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov
a taktiež aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu.

55. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie, po preskúmaní žalobného a návrhu a príslušné listy
vlastníctva, súd dospel k záveru, že žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby,
keďže figurujú ako vlastníci pozemkov, ktorých vypratania sa dožadujú.

56. Na druhej strane však má za to, že žalovaný v 1. rade nie je legitimovaným v časti žaloby

na odstránenie neoprávnených stavieb, keďže v súčasnosti už nie je vlastníkom sporných stavieb.
Žalobcovia vo svojich vyjadreniach tvrdili najmä to, že kúpna zmluva zo dňa 04.11.2009, na základe
ktorej žalovaný v 1. rade previedol svoje vlastnícke právo na spoločnosť VVL INVEST, s.r.o. je absolútne
neplatná pre rozpor zo zákonom z dôvodu, že v zmluve nie sú označené všetky parcely, na ktorých
sporné stavby, vrátane príslušenstva, stoja, kúpna cena nie je uvedená dostatočne určito, taktiež
príslušenstvo nie je jednoznačne definované. Žalobcovia majú za to, že žalovaný predajom sporných

stavieb konal aj voči dobrým mravom.

57. Súd po preskúmaní Kúpnej zmluvy zo dňa 04.11.2009 má za to, že predmetná zmluva nie je
absolútne neplatná z nižšie uvedených dôvodov a tým pádom nie je splnená pasívna vecná legitimácia
žalovaného v 1. rade v časti žaloby na odstránenie neoprávnených stavieb.

58. Kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého predávajúcemu vznikne
povinnosť predmet kúpy odovzdať a kupujúcemu na druhej strane predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
kúpnu cenu. Na základe toho možno dospieť k výkladu, že podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy
sú označenie zmluvných strán, predmetu kúpy a kúpnej ceny. Okrem týchto však kúpna zmluva môže

obsahovať aj vedľajšie dojednania. Na platnosť kúpnej ceny však musia spĺňať podmienku vážnosti,
určitosti a zrozumiteľnosti najmä jej podstatné náležitosti. Ak je kúpna zmluva platná, predstavuje titul
nadobudnutia vlastníckeho práva k veci. Avšak k samotnému prevodu vlastníckeho práva je potrebné,
aby došlo k odovzdaniu hnuteľnej veci, a v prípade nehnuteľnosti je potrebné vykonať vklad do katastra
nehnuteľností podľa osobitných predpisov.

59. V predmetnej kúpnej zmluve zo dňa 04.11.2009 sú zmluvné strany jednoznačne identifikované,
čo nebolo v konaní ani sporné. Sporným však bolo to, či ostatné podstatné náležitosti, t. j. predmet
kúpy a kúpna cena, sú dostatočne určito v zmluve vyjadrené. Vo vzťahu k predmetu kúpy je potrebné
konštatovať, že stavby, ktoré sa prevádzali boli jednoznačne identifikovateľné. Katastrálny zákon

účinný v čase uzavretia zmluvy (podpisy predávajúcich boli osvedčené dňa 04.11.2009) vyžadoval,
aby prevádzané stavby boli označené aj parcelnými číslami pozemkov, na ktorých sú postavené.
V predmetnej kúpnej zmluve sú pri hlavných budovách označené aj jednotlivé parcely, na ktorých
budovy stoja, nie sú však označené všetky parcely. Tento nedostatok však nemôže spôsobiť absolútnu
neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, keďže jednotlivé stavby boli v kúpnej zmluve vymedzené

spôsobom, ako boli v tom čase evidované aj na liste vlastníctva č. XXX. Skutočnosť, že prečo kataster
nezosúladil skutočný stav s právnym, keď mali k dispozícii aj geometrický plán z roku 2001, z čoho
vyplýva, že sporné budovy boli postavené na viacerých parcelách, je z pohľadu riešenia tohto prípadu
irelevantná, keďže súd nie je oprávnený riešiť postup správnych orgánov v tomto konaní. Existujú na
to rôzne iné prostriedky v rámci správneho práva, ako aj správneho súdnictva. Súd taktiež poukazuje

na prezumpciu správnosti verejných listín, čiže ich správnosť sa predpokladá, ak nie je preukázaný
opak. V tomto prípade sa však správnosť verejných listín týkala predovšetkým upresnenia parciel, na
ktorých sú sporné budovy postavené, čiže nebola vyvrátená skutočnosť, že by žalovaný v 1. rade
nebol v čase predaja vlastníkom nehnuteľností. Preto nepresnosť v evidencii katastri nehnuteľností
ohľadomoznačeniavšetkýchparcielnaktorýchsúspornéstavbypostavenénemôžespôsobiťabsolútnu

neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 04.11.2009, keďže zo zmluvy je jednoznačne určiteľné, že vlastnícke
právo ktorých stavieb chceli zmluvné strany previesť, kedy stavby boli označené súpisným číslom a
označením parcely, na ktorej stoja v zmysle vtedy účinného listu vlastníctva.

60. Taktiež z pohľadu prevodu vlastníckeho práva je bezpredmetné, či súpisné čísla sporných stavieb

bolo udelené v súlade so zákonom alebo nie. Táto skutočnosť nemá ani vplyv na to, či sporné stavby
možno považovať za oprávnené alebo nie. Tieto otázky je potrebné riešiť v administratívnom konaní,
prípadne prostriedkami správneho súdnictva. Dôležité pre účely tohto konania je len to, že súpisné čísla
boli udelené, pričom pomocou súpisných čísiel možno jednotlivé budovy identifikovať v teréne pomocoukatastrálnej mapy. Nie je dôležité ani to, či na uvedených stavbách sa nachádza označenie súpisných
čísiel. Za to môže niesť vlastník budovy administratívnoprávnu zodpovednosť, čo však je v kompetencii
správnych orgánov.

61. Žalobcovia ďalej namietali aj nedostatočné označenie príslušenstva, ktoré malo tvoriť predmet kúpy
2.. Tu súd poukazuje najmä na skutočnosť, že ide o objekty a stavby, ktoré nie sú zapísané v katastri
nehnuteľností, a preto nemusia byť označené takým spôsobom ako to vyžaduje katastrálny zákon. Čiže
v prvom rade nemusia byť označené parcelným číslom pozemku, na ktorom sú postavené tak, ako to

tvrdia žalobcovia. Okrem toho podľa názoru súdu, v zmluve ani nemuseli byť označené všetky objekty,
keďže v niektorých prípadoch ide o súčasť vecí (stavieb zapísaných v katastri nehnuteľností), ktoré
nasledujú osud hlavnej veci. Za súčasť hlavných stavieb súd považuje predovšetkým spevnené plochy
nachádzajúce sa bezprostredne okolo budov, ktoré slúžili ako výbeh pre ošípané a žumpy, ktoré sú
s hlavnými budovami spojené s potrubím. Tieto objekty totiž podľa názoru slúžili priamo na užívanie
hlavných stavieb, boli s hlavnými budovami pevne spojené, a vzhľadom na účel, na ktorý hlavné budovy

slúžili (jednotlivé hlavné stavby boli označené ako ošipárne), nemohli byť oddelené bez toho, že by
sa tým vec znehodnotila. Spevnené plochy totiž slúžili ako výbeh pre ošípané a žumpy na odvedenie
výkalov a moču po ošípaných. Na tomto nemení nič ani tá skutočnosť, že žalovaný v 1. rade živočíšnu
výrobu v budovách ukončil v roku 2007, keďže nemohol vedieť na aké účely budú predmetné budovy
využívané neskoršími vlastníkmi.

62. Žalobcovia ďalej namietali, že v príslušenstve boli označené aj ploty, čo však nebolo vo vlastníctve
žalovaného v 1. rade. Súd v tomto smere však poukazuje na fotodokumentáciu priloženú k zmluve, z
ktorej je jednoznačné, že žalovaný v 1. rade nepredával oplotenie celého areálu, ale oplotenie, ktoré
bolo okolo spevnených plôch, ktoré slúžili na výbeh ošípaných, ako aj oplotenie okolo iných budov.

V súčasnosti však toto oplotenie už neexistuje. Súd tiež sa stotožnil s argumentom žalovaného, že
vlastníckeprávoneboloprevedenénazákladefotodokumentácie,alenazákladekúpnejzmluvy,ktorápri
identifikovaní tohto príslušenstva sa odvoláva na tieto fotografie. Taktiež ohľadom studne súd poukazuje,
že žalovanému v 1. rade slúžila studňa predovšetkým na užívanie sporných stavieb, nie pozemkov,
a preto ju nemožno považovať za príslušenstvo pozemku, ale naopak v tomto prípade je ju potrebné

považovať za príslušenstvo stavieb. Súd má teda za to, že príslušenstvo hlavných budov je vymedzené
jednoznačne, aj pomocou priloženej fotodokumentácie.

63. Pri posudzovaní kúpnej ceny je potrebné najprv poukázať na to, že predmetná kúpna zmluva
zo dňa 04.11.2009 bola uzatvorená medzi podnikateľskými subjektmi, teda na ich vzťahy je popri

ustanoveniach OZ o zmluvách týkajúcich sa prevodu nehnuteľností potrebné použiť aj ustanovenia ObZ.
Podľa žalobcov nebola kúpna cena dohodnutá určito, ďalej bola príliš nízka, dojednanie súhrnnej kúpnej
cenynebolomožnéanavyšespôsobopravykúpnejcenyvzmluvebolnezákonný.Žiadenprávnypredpis
nevylučuje dohodnúť súhrnnú cenu v kúpnej zmluve ak sa prevádza súbor vecí, preto tento argument
žalobcov neobstojí a v tomto prípade je potrebné rešpektovať zmluvnú voľnosť zmluvných strán. Súd

okrem toho poukazuje na všeobecnú prax v živote, kedy v prípade prevodu domu s pozemkom,
prípadne bytu spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach obytného domu, nie je cena
jednotlivých nehnuteľností rozpísaná, ale sa predávajú za súhrnne určenú cenu. Ak teda zmluvné strany
si chceli dojednať súhrnnú cenu, mali na to právo. Čo sa týka príliš nízkej ceny, súd poukazuje na §
40a OZ, podľa ktorej môže príliš nízka cena zakladať relatívnu neplatnosť, ak sa jej dotknutý účastník

dovolá. Na cenotvorbu pri súkromnoprávnych vzťahoch nemá vplyv daňové právo, tak ako to tvrdili
žalobcovia. Skutočnosť, ktorá osoba za koľko nadobudla a za koľko predala jednotlivé budovy je už
vecou účtovníctva, resp. daňového priznania a nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy.

64. Podľa názoru žalobcov bola protizákonná aj oprava zmluvy týkajúca sa kúpnej ceny. Súd však

poukazuje na § 42 ods. 5 katastrálneho zákona, ktoré ustanovenie takéto odstránenie zrejmej
nesprávnosti pripúšťa. Okrem toho je súd toho názoru, že predmetnú opravu, že kúpna cena je vo výške
40.460,- eur, nebolo potrebné ani vykonať, kedy zmluvné strany pri určení kúpnej ceny odkázali už na
existujúcufaktúruč.XXXXXzodňa04.03.2009,tedanafaktúruvystavenúeštepreduzavretímsamotnej
kúpnej zmluvy, a tým pádom bola kúpna cena pre zmluvné strany ľahko zistiteľná a vyjadrená určito. Nič

na tom nemení ani fakt, že táto faktúra v konaní predložená nebola (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1848/2010, ktorý pripúšťa dohodu o kúpnej cene s poukazom už na existujúci
znalecký posudok). Kúpna cena by bola neurčitá, ak v čase podpisu kúpnej zmluvy by uvedená faktúra
nebola vystavená, a tým pádom ani známa zmluvným stranám, ale súd zdôrazňuje, že v tomto prípadezmluvné strany odkázali už na existujúcu faktúru. Osobitné dojednanie splatnosti kúpnej ceny nie je
podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Súd súhlasil s názorom žalovaného v 1. rade, že pokiaľ by aj
bola kúpna zmluva pre nedostatočne určenú kúpnu cenu neplatná, išlo by o relatívnu (a nie absolútnu)

neplatnosť, ktorej by sa žalobcovia, ktorí nie sú zmluvnými stranami, dovolať nemohli.

65. Čo sa týka ďalšieho nedostatku kúpnej zmluvy spočívajúceho v článku VIII., ktorý odkazuje na
nájomné zmluvy, ktoré v skutočnosti s vlastníkmi pozemkov uzatvorené neboli, súd konštatuje, že tu sa
nejedná o povinnú obsahovú náležitosť kúpnej zmluvy. Okrem toho neexistencia uvedených nájomných

zmlúv podľa názoru súdu nezakladá neplatnosť tohto článku, prípadne celej zmluvy, ale kupujúci by
sa mohol voči predávajúcemu domáhať iných nárokov, ako napr. zodpovednosť za vady, prípadne
odstúpenie od zmluvy, čoho sa však žalobcovia nemôžu, keďže nebol zmluvnými stranami kúpnej
zmluvy.

66. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita takého

výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak
prichádzajú do úvahy obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných
strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy.
Neplatnosť zmluvy mala byť teda výnimkou a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a je v
rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu

uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim neplatnosť zmluvy.
Výklad právneho úkonu s ohľadom na vôľu účastníkov zmluvy v čase uskutočnenia právneho úkonu za
účelom odstránenia neurčitosti alebo zrozumiteľnosti právneho úkonu pripúšťa aj rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/81/2021 zo dňa 31.07.2012 a preferenciu výkladu právneho
úkonu podľa vôle zmluvných strán potvrdil opäť Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS

640/2014 zo dňa 01.04.2015.

67. Podľa názoru súdu vôľa zmluvných strán, t.j. tak žalovaného v 1. rade ako aj spoločnosti VVL
INVEST s.r.o., jednoznačne smerovala k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a teda k prevodu vlastníckeho
práva k sporným stavbám za odplatu. O uvedenom svedčí nielen vyjadrenie žalovaného v 1. rade, ale

aj samotných žalobcov, ktorí opísali správanie konateľa spoločnosti VVL INVEST s.r.o., po uzatvorení
kúpnej zmluvy, ako aj to, že pred nimi vyhlásil, že je všetko jeho, on tam všetko kúpil. Z tohto
mal súd za to, že spoločnosť VVL INVEST s.r.o., chcela nadobudnúť vlastnícke právo k sporným
stavbám, a po uzatvorení kúpnej zmluvy sa správala ako ich vlastník, keďže ich následne ďalej
scudzila, pričom niektorá z neskorších nadobúdateľov (nebolo preukázané, že presne ktorý z nich)

pristúpila aj k rekonštrukcii stavieb resp. stavebným úpravám. Námietka žalobcov, že sa vôľa zmluvných
strán nestretla, keďže spoločnosť VVL INVEST s.r.o. chcela nadobudnúť všetky nehnuteľnosti v areáli
bývalého družstva, pričom niektoré zostali vo vlastníctve žalovaného v 1. rade považuje súd za účelové,
keďže v zmluve sú jednoznačne identifikované stavby, ktoré sa prevádzajú, pričom vyjadrenie konateľa
spoločnosti treba považovať za všeobecné, a od neho nemožno jednoznačne odvodiť vôľu strán pri

uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy.

68. Žalobcovia ďalej považovali predmetnú zmluvu za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Tu
však žalobcovia neprodukovali žiadne dôkazy a postup žalovaného v 1. rade, prípadne druhej zmluvnej
strany v rozpore s dobrými mravmi nepreukázal. Nepostačujú totiž samotné subjektívne presvedčenia

žalobcov, že žalovaný v 1. rade sa len chcel vyhnúť povinnosti vypratať pozemky, prípadne, že kúpna
cena bola v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že bola prinízka. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že stavby
predal z ekonomických dôvodov, keďže ukončil v nich poľnohospodársku výrobu a nevyužíval ich už
na svoje podnikanie. Len samotná skutočnosť, že žalovaný v 1. rade predal a speňažil svoj majetok
nemohol porušiť dobré mravy. Nebolo totiž preukázané, že by žalovaný v 1. rade vykonával svoje

vlastnícke právo šikanóznym spôsobom. Bol totiž oprávnený podávať žalobu na súd na ochranu svojich
práv. Táto skutočnosť, nemôže byť na jeho úkor, len ak by sa naozaj preukázalo, že išlo o šikanózny
výkon práva. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia boli vlastníkmi pozemkov, na ktorých stoja stavby,
ktorých vlastníkmi bol žalovaný v 1. rade a s poukazom na § 22 zákona č. 229/1991 Zb., podanie žaloby
zo strany žalovaného v 1. rade, že nájomný vzťah naďalej trvá nemožno považovať za šikanózny. Je

pravdou,ževkonanípredtunajšímsúdompodsp.zn.6C/80/2005bolžalovanýv1.radeneúspešnýpred
súdom prvej inštancie (proti rozsudku tunajšieho súdu síce podal odvolanie, avšak ho vzal späť práve
z dôvodu predaja sporných stavieb). Predaj stavieb po zamietnutí jeho žaloby však súd nepovažuje
za rozporný s dobrými mravmi. Opak (t.j. že k predaji došlo z dôvodu zamietnutia žaloby a súčasneso zámerom zhoršiť právne postavenie žalobcov) súdu preukázaný nebol, a to aj s poukazom na
skutočnosť, že medzi žalobcami a neskoršími vlastníkmi budov prebiehali rokovania ohľadom vyriešenia
ich vzájomných vzťahov.

69. Taktiež na platnosť kúpnej zmluvy nemôže mať vplyv údajný postup žalovaného v 1. rade proti
dobrým mravom, keď nedal vyhotoviť geometrický plán na riadne zaevidovanie stavieb ako to tvrdia
žalobcovia. Jednak takýto postup v rozpore s dobrými mravmi nebol preukázaný, a na druhej strane ak
by sa aj preukázal mohlo by to zakladať nárok žalobcov na prípadnú náhradu škody voči žalovanému,

podľanázorusúdusavšaktotokonanienetýkasamotnéhoprávnehoúkonužalovanéhov1.rade,ktorým
uzatvoril kúpnu zmluvu dňa 04.11.2009, a preto nemôže mať na jeho platnosť vplyv. V rozpore s dobrými
mravmi by totiž mala byť samotná kúpna zmluva, aby mohla byť považovaná za neplatnú a nie iné
konanie žalovaného v 1. rade pred, prípadne po uzatvorení predmetnej zmluvy. Táto skutočnosť, t. j.,
že kúpna zmluva zo dňa 04.11.2009 by bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi však v konaní
nebolo preukázané.

70.Žalovanýv1.radetiežnemoholpredvídaťsprávanieneskoršíchvlastníkov,ktorývpriebehurelatívne
krátkeho času viackrát previedli vlastnícke právo k predmetným stavbám. Žalovaný tiež nemohol
predvídať ani rozhodnutie súdu v predmetnej veci, či bude povinný predmetné stavby odstrániť a
pozemok vypratať alebo nie. Samotné prebiehajúce konanie nepreukazuje úmysel žalobcu konať v

rozpore s dobrými mravmi predajom predmetných nehnuteľností. Okrem toho súd poukazuje, že vždy
existuje možnosť, že sa vlastníci pozemkov a stavieb usporiadajú vzájomné vzťahy dohodou, pričom
nespornéjeajto,žerokovaniamedzinimiajprebiehali(dokoncamedzižalobcamiažalovanýmv2.rade,
ktorý v predmetných stavbách vykonával aj svoju podnikateľskú činnosť), avšak neúspešne. Taktiež
by bolo možné polemizovať nad porušovaním dobrých mravov neskoršími prevodmi predmetných

nehnuteľností, avšak tieto skutočnosti nemajú vplyv na platnosť prvej kúpnej zmluvy zo dňa 04.11.2009.

71. Taktiež platenie dane z nehnuteľností za niektorú stavbu po jej predaji nemožno považovať za
porušenie dobrých mravov. Mohlo ísť zo strany žalovaného aj o administratívne pochybenie, kedy
opomenuli podať daňové priznanie. Ani vo vzťahu k tomu žalobcovia nepreukázali žiadny úmysel

žalovaného v 1. rade. Naopak, bol preukázaný úmysel žalovaného v 1. rade predmetné nehnuteľnosti
predať spoločnosti VVL INVEST s.r.o..

72. Ďalej súd nepovažoval za relevantné ani ďalšie argumenty žalobcov, spočívajúce v tom, že žalovaný
v 1. rade zanedbal svoje zákonom stanovené povinnosti, zámerne uvádzal správnym resp. iným

štátnym orgánom nepravdivé informácie o stavbách, resp. vybavoval si úradné záležitosti cez známosti.
Žalobcovia v tomto smere jednak neuniesli dôkazné bremeno, keďže svoje tvrdenia nepreukázali. Súd
opätovne zdôrazňuje, že nemožno považovať za postačujúce iba subjektívne presvedčenie žalobcov o
konaní žalovaného v 1. rade v rozpore s dobrými mravmi

73. Žalobcovia tiež žiadali predmetné nehnuteľnosti vypratať žalovaným v 1. rade z dôvodu, že v zmysle
§ 682 OZ bol povinný predmet nájmu, teda pozemky vrátiť v pôvodnom stave, keďže nebol dohodnutý
účel nájmu. Tu však súd v prvom rade poukazuje na to, že predmetný nájomný vzťah vznikol v zmysle
§ 22 ods. 5 zákona č. 229/1991 Zb. zo zákona. Bolo by možné polemizovať aj nad tým, že ak bolo
jednoznačné, že žalovaný vykonáva v predmetných budovách živočíšnu výrobu, či v takom prípade

je možné považovať takéto podnikanie za dohodnutým účelom nájmu, keď nájomný vzťah vznikol zo
zákona. Je to totiž osobitný prípad, kedy nájomnú zmluvu jednotlivé strany neuzatvorili dohodou. Súd
však chce zdôrazniť najmä to, že prenechanie predmetu nájmu do užívanie je plnenie z nájomnej
zmluvy. Nájomný vzťah medzi vlastníkmi pozemkov a žalovaným v 1. rade vznikol buď účinnosťou
vyššie uvedeného zákona, alebo vydaním pozemkov ich vlastníkom. V konaní ďalej bolo nesporné, že

v tom čase už predmetné stavby existovali, a preto je súd toho názoru, že žalovaný v 1. rade prevzal
predmet nájmu už s postavenými stavbami, a preto po zániku nájomného vzťahu bol povinný vlastníkom
pozemkov vydať pozemky v stave, kedy na nich sa nachádzali už predmetné stavby. Z toho dôvodu
žalovanému v 1. rade nevznikla ani povinnosť vydať pozemky žalobcom bez predmetných stavieb, resp.
uvedenie pozemkov do pôvodného stavu bez stavieb.

74. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol v časti uloženia povinnosti žalovanému v 1.
rade odstrániť žalované objekty, keďže jednak nie je vlastníkom týchto stavieb a objektov, a jednak
mu nevznikla povinnosť vrátiť pozemky ich vlastníkom bez predmetných stavieb a objektov. Z týchtodôvodov súd neskúmal ani skutočnosť, či sú predmetné stavby oprávnené alebo nie, keďže na
zamietnutie žaloby bolo postačujúce vysporiadanie sa s vyššie uvedenými skutočnosťami.

75. Čo sa týka stavebného odpadu, poukazuje na zápisnicu o výsluchu svedka, ako aj na trestný rozkaz
doložený v spise podľa ktorého pôvodcom stavebného odpadu mal byť pán Milan Majzlan a nie žalovaný
v 1. rade. Súd na tomto mieste poukazuje na § 193 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého
je súd viazaný rozhodnutím v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin, ako aj tým, že
kto ho spáchal. Čo sa týka tvrdenia žalobcov, že ten stavebný odpad bol už odstránený, toto svoje

tvrdenie nepreukázali žiadnym spôsobom. Okrem toho súd poukazuje na to, že ak by sa aj v konaní
preukázalo, že ide o nový stavebný odpad, nebol by súd ani príslušný konať vo veci s poukazom na §
15 zákona o odpadoch a vec by musel postúpiť správnemu orgánu. Keďže nebolo preukázané, že by
žalovaný v 1. rade bol pôvodcom stavebného odpadu, za ktorého umiestnenie bola odsúdená iná osoba,
pričom žalovaný už nie je ani vlastníkom budov, z ktorých by mohol tento stavebný odpad čiastočne
aj pochádzať, súd žalobu zamietol aj v časti uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade na odstránenie

stavebného odpadu nachádzajúceho sa na pozemkoch žalobcov.

76. Keďže žalobcovia sa voči žalovanému v 2. a 3. rade nedomáhali uloženia žiadnej povinnosti, súd
zamietol žalobu aj voči nim, to bez toho, aby predbežne skúmal platnosť aj ďalších kúpnych zmlúv, keďže
by to bolo za uvedeného stavu nadbytočné.

77. Na záver súd tiež poukazuje na to, že ak žalobcovia považujú niektoré stavby za nebezpečné, ktoré
ohrozujú život a zdravie z dôvodu, že sú v dezolátnom stave, toto sú oprávnený riešiť v konaní na
odstránenie stavby, ktoré prebieha na stavebnom úrade v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

78. Žalovaným v 1. až 3. rade, ktorí mali vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol v plnom
rozsahu, vzniklo v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP právo na plnú náhradu trov konania potrebných na
účelné uplatnenie svojho nároku voči žalobcovi. Žalovanému v 1. rade súd priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcom, keďže bol v konaní úspešný, pričom mu preukázateľne vznikli aj trovy právneho

zastúpenia. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovaným v 2. a 3. rade žiadne trov nevznikli, súd im
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovia tiež zavinili zastavenie konania voči žalovanému
v 4. rade, keďže voči nemu zobrali žalobu spať. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že ani žalovanému
v 4. rade nevznikli žiadne trovy konania, súd ani jemu nepriznal nárok na náhradu trov konania. O
výške náhrady trov konania žalovaného v 1. rade súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.