Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 16, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 21C/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222203865
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2222203865.7

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.
XXXX/XX, E., proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, E., zastúpený
splnomocneným zástupcom: JUDr. Jozef Boledovič, so sídlom Úzka 578/4, Rovinka, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2022 domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva.

2. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 02.10.2024 (t.j. po otvorení pojednávania) doručila súdu
späťvzatie žaloby, ktoré odôvodnila tým, že medzi stranami došlo k dohode o spoločnom predaji
nehnuteľnosti, čím odpadol predmet konania. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa žiadala konanie zastaviť.
Zároveňžiadalaovráteniesúdnehopoplatkuskrátenýopomernúčasť.Ďalejmalazato,žeprechovanie
žalovaného a jeho neochote vyporiadania mimosúdnou cestou bolo podanie tejto žaloby nevyhnutné
a dôvodné až pod tlakom tohto podania bola vo veci úspešná. Preto navrhla, aby žalovaný znášal

trovy konania, spočívajúce v rozdiele žalobkyňou zaplateného súdneho poplatku, znaleckého posudku
č. 246/2022 zo dňa 31.10.2022 a jej právneho zastúpenia v celom rozsahu.

3. V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 09.10.2024, žalovaný vyjadril súhlas so zastavením
konania, keďže sporové strany odpredali vyporiadať sa majúcu nehnuteľnosť záujemcovi
sprostredkovanému realitným maklérom. Spoločný predaj bol na základe konsenzu uskutočnený

mimo súdneho konania, pričom žalovaný nemal žiadnu právnu povinnosť vyplatiť podiel žalobkyne.
Skutočnosť, že sa spoločný predaj nehnuteľnosti uskutočnil je hlavne zásluha žalovaného, ktorý
zabezpečil usporiadanie právnych pomerov, čo bolo nevyhnutné k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalovaný
v konaní už skôr oznámil a zdôvodnil, že podanú žalobu od počiatku považuje za šikanóznu a to jednak
z dôvodu, že žalobkyňa sa domáhala prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného
a to napriek tomu, že žalovaný o ich nadobudnutie nemal záujem ani potrebné financie a pre

vyhovenie žalobe neexistovali zákonné podmienky. . Strany sporu už pred podaním žaloby podnikali
kroky smerujúce k spoločnému odpredaju spoločnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa na podanej žalobe a jej
prejednaní trvala aj potom, čo strany uzavreli spoločne exkluzívnu zmluvu o sprostredkovaní predaja
nehnuteľností a vyvolala tak zbytočné úkony súdu a trovy na strane žalovaného. Samotná žaloba
svojím obsahom nebola spôsobilá na prejednanie a rozhodnutie. Žaloba vychádzala z prekonaného
právneho stavu zapísaného na LV č. XX, ktorý bol v nesúlade s reálne existujúcim stavom na mieste

samom. Tieto skutočnosti boli žalobkyni známe už pred podaním žaloby, boli popísané v znaleckom
posudku, ktorý si obstarala pre potrebu sporu. Vo veci odstránenia nesúladu však žalobkyňa zostalaúplne pasívna. Žalovaný sám na vlastné náklady zabezpečil zameranie skutočného stavu geometrickým
plánom, pridelenie súpisných čísiel pre stavby rodinného domu a hospodárskej budovy v ich novom
stave doloženom geometrickým plánom, súhlas Okresného úradu Dunajská Streda, odbor pozemkový

so záberom pozemku pod stavbou hospodárskej budovy, nápis nového stavu podľa geometrického
plánu na LV v katastri. Až v novom stave zapísanom na LV boli spoločné nehnuteľnosti spôsobilé na
získanie úveru pre kupujúceho, uzavretie záložnej a kúpnej zmluvy. Žalovaný okrem toho zabezpečil
úplné vyhotovenie a vymaľovanie stavieb, čím zvýšil ich atraktivitu pre záujemcu o ich kúpu. Trovy,
ktorýchsažalobkyňadomáhaneboliúčelnevynaloženénariešenieveci.Žalovanýzuvedenýchdôvodov

žiadal súd, aby žalobkyni nepriznal náhradu rov konania. Je evidentné, že žalobkyňa vyvolala zbytočný
spor a procesne zavinila potrebu zastavenia konania. Naopak žalovaný žiadal, aby mu súd priznal
náhradu trov konania za úkony vykonané jeho právnym zástupcom – advokátom.

4. Splnomocnený zástupca na pojednávaní konanom dňa 16.10.2024 uviedol, že podľa jeho názoru
žaloba bola nezmyselne podaná a bola šikanózna. Poukázal o.i. na prístup žalobkyne, jej postup

v tomto spore, ako aj na skutočnosť, že krátko po podaní žaloby bola uzatvorená exkluzívna zmluva
so sprostredkovateľom predaja nehnuteľnosti. Žalobkyňa už v znaleckom posudku bola upozornená na
rozpor právneho a faktického stavu ohľadne vyporiadať sa majúcej nehnuteľnosti, pričom k predaju bolo
potrebné právne usporiadanie tohto stavu a až následne bolo možné pristúpiť k predaju nehnuteľnosti.
Žalobkyňa v tomto smere bola pasívna. V čase posledného pojednávania vo veci bol záujemca

onehnuteľnosť,avšakžalobkyňasvojímprístupomzmarilatentopredaj.Žalovanývsporeprejavilochotu
riešiť daný spor, aktívne spolupracoval a rodinný dom vypratal. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru,
že žalovaný má nárok na náhradu trov konania.

5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Keďže žalobkyňa vzala svoju žalobu účinne v celom rozsahu späť, pričom so späťvzatím žaloby
vyjadril súhlas aj žalovaný, súd rešpektujúc dispozičné právo žalobkyne postupoval podľa vyššie

uvedených zákonných ustanovení a konanie zastavil.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

13. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo

zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami
sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu

môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky
konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť.
Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ ide o správanie
žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho inéhoalebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu
výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne
najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by k tomu nemal

právnupovinnosť.Akmáísťotakésprávanie,ktoréspôsobilozastaveniekonanianaťarchužalovaného,
musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Ide
o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez
toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom
musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré

účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie
druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojim prejavom vôle
zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán
z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho
sa žalobca podanou žalobou (podľa petitu) domáhal a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom
späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu,

je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana
zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na
náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom
na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd
neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Krajského súdu v Trnave

sp. zn. 24Co/147/2022 zo dňa 29.03.2022).

14. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto uznesenia,
a to v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP. Podľa uvedeného ustanovenia nárok na náhradu trov konania
vznikol žalovanému, nakoľko zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa (späťvzatie bolo podané

zo strany žalobkyne, pričom však súdu nebolo preukázané, že dôvodom by bolo neskoršie správanie
žalovaného, t.j. že by späťvzatie zavinil). Z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že dôvodom
späťvzatia žaloby žalobkyňou bol predaj vyporiadať sa majúcej nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej
kancelárie, s ktorou strany sporu uzatvorili dňa 13.12.2022 Zmluvu o sprostredkovaní a o poskytnutí
realitných služieb (č.l. 40-41) - t.j. ešte pred doručením žaloby žalovanému dňa 15.03.2023 (č.l. 32-33)

-, pričom v predmetnej zmluve sa sporové strany o.i. zaviazali, že nebudú prostredníctvom inej osoby
ponúkať resp. inzerovať nehnuteľnosť na predaj/prenájom. Napriek uvedenej zmluve, žalobkyňa trvala
na podanej žalobe, ako aj na otvorení pojednávania vo veci. Až po vykonanom dokazovaní a preukázaní
žalovaného, že nie je solventný a nemá záujem o spoluvlastnícky podiel žalobkyne (ktorú skutočnosť
opakovane prezentoval už vo svojich písomných vyjadreniach), a preto vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalovanému neprichádza do úvahy, súhlasila
stým,abysapokračovalovpredajinehnuteľnostiprostredníctvomrealitnejkancelárie(takakotovyplýva
z predmetnej zmluvy o sprostredkovaní).

15. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že žalovaný až pod tlakom tejto žaloby prejavil ochotu o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže tak ako súd uviedol aj vyššie, žalovaný už pred
samotným doručením žaloby, t.j. v čase keď ešte nemal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní,
pristúpil spolu so žalobkyňou k uzatvoreniu Zmluvy o sprostredkovaní a o poskytnutí realitných služieb.
Žalovaný následne zabezpečil aj zosúladenie faktického a právneho stavu ohľadne nehnuteľnosti,
v dôsledku čoho bolo možné realizovať predaj nehnuteľnosti. Vychádzajúc z týchto skutočností,

s prihliadnutím na procesný postup samotnej žalobkyne (ktorá tým, že trvala na prejednaní veci, hoci
strany sporu boli viazané zmluvou o sprostredkovaní, spôsobila ďalšie trovy v konaní), súd dospel
k záveru, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, a preto priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôvody hodné osobitného
zreteľa pre prípadný postup podľa § 257 CSP súd na strane žalobkyne nevzhliadol a ich existencia ani

nebola žalobkyňouu tvrdená a preukázaná. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

16. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa

sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

17. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania,žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na
začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred
prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie

odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh
na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov,
vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak
sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla
alebo vzala späť pred prejednaním veci.

18. Súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia nemohol vrátiť žalobkyni súdny
poplatok za podanú žalobu, krátenú o pomernú časť, keďže k späťvzatiu žaloby došlo až po otvorení
pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie urobil.