Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122341202
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6122341202.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu

JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D.
XXXX/X, A., právne zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., Ružová dolina 8, Bratislava,
IČO: 47 248 301, proti žalovanému: E. B. A., nar. XX. XX. XXXX, F. XXXX/XX, G., právne zastúpený:
Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 36 663 051, v konaní
o zaplatenie 14.531,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra
č. k. TO-5C/60/2022-240 zo dňa 19. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100
%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok II.).

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil citáciou ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 442 ods.
1, 3, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 560, § 631, § 632, § 633 ods. 1, 2, § 634 ods. 1, 2, § 636 ods. 1, 2, 3, §

642 ods. 1, 2, § 644, § 645 ods. 1, 2, § 647, § 648 ods. 1, 2, § 649 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka a § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca podanou žalobou domáhal
zaplatenia pôvodne sumy 6.600,- eur s prísl. s tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, bytu
č. 5 na 4. poschodí bytového domu, s. č. XXXX, D. X, zapísaného na LV č. XXXX, vedený OÚ
Bratislava pre kat. úz. H.. Nakoľko mal žalobca záujem na vykonaní rekonštrukcie bytu, oslovil

žalovaného, ktorý prostredníctvom webovej stránky https://www.inovstav.sk/ ponúkal poskytovanie
„kompletnej rekonštrukcie na kľuč“. Po lustrácii z verejne dostupných registrov bolo zistené, že
„obchodná spoločnosť“ Inovstav, pod ktorou vystupoval žalovaný, neexistuje. Z webovej stránky https://
www.inovstav.sk/ je však zrejmé prepojenie na obchodné spoločnosti SOPHISTIC s.r.o., IČO: 52 266
133 a MB company s.r.o., IČO: 53 530 501, ktorých jediným spoločníkom a zároveň konateľom je
žalovaný. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že pred začatím realizácie diela zloží žalobca žalovanému
zálohu vo výške 35 % z ceny diela, t. j. sumu 6.600,- eur. Za účelom zahájenia realizácie diela odovzdal

žalobca žalovanému dňa 24. 01. 2022 kľúče od bytu a spolu s kľúčmi od bytu odovzdal žalovanému
aj zálohu vo výške 35 % z ceny diela, t. j. 6.600,- eur. Žalovaný prevzal zálohu v hotovosti osobne do
rúk. Rekonštrukčné a stavebné práce neboli žalovaným vykonané riadne a včas. Žalovaný mal dielo
vykonávať neprofesionálne a prostredníctvom nekvalifikovaných osôb. Žalobca oznamoval žalovanémuvšetky vady a nedorobky a doručil mu zároveň osobne do rúk zoznam vád a nedorobkov na diele spolu
s fotodokumentáciou, čo potvrdzuje e-mail žalobcu zo dňa 13. 04. 2022. Dielo malo byť podľa dohody
žalobcu a žalovaného dokončené v lehote 1 mesiaca odo dňa začatia realizácie diela, čím žalovaný

porušil povinnosť zhotoviť dielo včas. Žalovaný bol žalobcom priebežne a opakovane vyzývaný, aby v
primeranej lehote vyššie uvedené vady odstránil a nedorobky dokončil. Vzhľadom na skutočnosť, že k
odstráneniu vád a dokončeniu nedorobkov zo strany žalovaného nedošlo ani po opakovaných výzvach
žalobcu, e-mailom zo dňa 13. 04. 2022 oznámil žalobca žalovanému odstúpenie od zmluvy o dielo.
Zároveň žalobca vyzval žalovaného aj k vráteniu zloženej zálohy vo výške 6.600,- eur, a to v lehote do

19. 04. 2022, ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní. Ešte pred samotným odstúpením informoval
žalobca žalovaného o všetkých vadách a nedorobkoch, ktoré od žalovaného požadoval odstrániť, tak
aby bolo dielo dokončené riadne, čím žalovanému v súlade s ust. § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka
poskytol primeranú lehotu na riadne dokončenie diela.

4. Okresný súd v Banskej Bystrici vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 32Up/737/2022 zo dňa 22.

08. 2022, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.600,- eur spolu
s príslušenstvom, proti ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný v ňom uviedol, že žalobcovi nárok
na 6.600,- eur s prísl. nepatrí, nakoľko v konaní nie je pasívne vecne legitimovaným, kedy žalovaný
nekomunikoval ohľadom zmluvy o dielo ako súkromná osoba, ale v rámci svojej podnikateľskej činnosti
(ako štatutárny orgán). Zmluva o dielo nebola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, čo znamená,

že aj prípadné nároky si žalobca nemôže od neho uplatňovať. Žalobca žaloval žalovaného ako fyzickú
osobu, ktorá z povahy veci nemôže vykonávať zmluvu o dielo v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda
nemôže ísť o spotrebiteľský spor, pretože žalovaným je fyzická osoba, nie obchodná spoločnosť alebo
živnostník, čo len potvrdzuje, že žalobca nesprávne určil žalovaného ako pasívne vecne legitimovaného.
Ďalej namietal odovzdanie zálohy vo výške 6.600,- eur a odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu

považoval za neplatné s poukazom na ust. § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poprel, že dielo
malo byť dokončené do jedného mesiaca odo dňa začatia vykonávania prác, toto tvrdenie žalobcu
nevyplýva ani z emailovej komunikácie, z ktorej je naopak zrejmé, že zhotoviteľovi diela nebola zo
strany žalobcu poskytnutá žiadna konkrétna lehota na odstránenie vád. Žalobca nesplnil zákonný
predpoklad na odstúpenie od zmluvy o dielo, ktorým je poskytnutie primeranej lehoty, pričom vždy

musí byť splnená podmienka, že na odstránenie takýchto nedostatkov pri vykonávaní diela je uložená
zhotoviteľovi primeraná lehota a až po uplynutí takejto lehoty môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť.
Žalobca opomenul aplikovať ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého je zrejmé,
že žalovaný má právo na vrátenie peňazí za kúpu materiálu na dielo a odvedenú prácu na diele. To
znamená, že aj keby mu bola odovzdaná záloha, čo odmieta, tak od sumy 6.600,- eur by bolo potrebné

odrátať sumu za nakúpený materiál na dielo a vykonanú prácu. Už len z dôvodu, že žalobný petit žalobcu
neobsahuje vzájomné plnenia, t. j. synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho zákonníka, nie
je možné žalobe vyhovieť a nie je potrebné ani vo veci vykonávať dokazovanie ohľadom skutočnej
existencie žalobcom vytýkaných vád zhotovovaného diela.

5. Žalobca následne podaním zo dňa 20. 12. 2022 rozšíril žalobný návrh, keď po odstúpení od zmluvy
žalobca na vykonanie diela zazmluvnil tretí subjekt - spoločnosť ZUNA STUDIO - LUXURIOUS DESIGN
s.r.o., ktorá mala jednak vady diela po žalovanom odstrániť a zároveň dielo dokončiť. Vady a nedorobky
diela žalobca zosumarizoval v „Zozname nedorobkov a vád diela“. Náklady na tieto práce by žalobcovi
nikdy nevznikli v prípade, ak by žalovaný neporušil svoju povinnosť vykonať dielo riadne, čím mu vznikla

škoda vo výške 7.931,93 eur, žalobca preto navrhol rozšíriť pôvodný návrh a žiadal, aby súd prvej
inštancie pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu vo výške
14.531,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6.600,- eur od 07. 05. 2022
do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Žalovaný v reakcii uviedol, že žalobca údajne nedostatky diela nikdy nepožadoval odstrániť, na
odstránenie týchto nedostatkov nikdy nevyzýval a rovnako si neuplatňoval ani zľavu z ceny diela. V
komunikácii žiadal iba vrátiť finančné prostriedky. Výzva na odstránenie údajných vád navyše nevyplýva
ani z predloženého „Zoznamu nedorobkov a vád diela“. Keďže však žalobca odstránenie vád od
žalovaného vôbec nežiadal a nepožadoval ani zľavu z ceny diela, nemožno logicky určiť ani hranicu,

od ktorej prevyšujúce náklady možno priznať titulom náhrady škody, nemôže byť teda naplnený ani
predpoklad vzniku nároku na náhradu škody voči žalovanému. V opačnom prípade, ak by bolo možné
žiadať preplatenie nákladov priamo z titulu náhrady škody a bez riadneho uplatnenia nároku z vád
diela, inštitút zodpovednosti z vád by celkom logicky stratil svoj význam. Uplatnený nárok žalobcupoprel aj s odkazom na znenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zadefinovanie konkrétnej vady
prostredníctvom identifikačných znakov tak, aby bola každá vada nezameniteľná s inou vadou, a
to primárne pre účely posilnenia právnej istoty zhotoviteľa, že si objednávateľ nebude v budúcnosti

uplatňovať nároky z už raz uplatnených vád v texte samotnej žaloby, vrátane rozšíreného návrhu, úplne
absentuje. Namiesto toho v krátkosti odkazuje na prílohu označenú ako „Zoznam nedorobkov a vád
diela“. Uvedený opis rovnako absentuje aj v novom rozšírenom návrhu, v ktorom žalobca už poukazuje
na akési „opravné práce“, ktoré boli uskutočnené údajne v dôsledku vád. Pokiaľ ide o prílohu „Zoznam
nedorobkov a vád diela“- textová časť, táto príloha obsahuje iba subjektívny opis akýchsi nedostatkov,

ktoré žalobca na základe vlastných pocitov označuje za vadu. Okrem týchto svojich „poznámok“ v
podstate žalobca nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by objektívne vyplývali vady diela. Čo sa týka
prílohy„Zoznamnedorobkovaváddiela“-obrázkováčasť,ztejtočastirovnakoniejezrejmé,čifotografie
znázorňujú vôbec nejaké vady, resp. ak áno, či tieto fotografie korešpondujú s popisom uvedeným v
textovejčastitejtoprílohy,tedačiideototožnénedostatky,nakoľkoniektoréfotografieneobsahujúžiadny
popis. Navyše z popisu fotografií je zjavné, že tieto poznámky zobrazujú opäť iba subjektívny pohľad

žalobcu na daný prípad. Z tejto obrazovej časti rovnako nie je možné zistiť, či ide o práce, ktoré robil
žalovaný. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne existencie vád diela, tzn. nepreukázal základný
predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu, a to porušenie povinnosti vykonať dielo riadne a bez
vád.

7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný nie je v spore
pasívne vecne legitimovaný. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca komunikoval so
žalovaným ako štatutárnym orgánom e-mailom s názvom [email protected], ktorá spoločnosť v
rámci svojej podnikateľskej činnosti mala webstránku https://www.inovstav.sk, na ktorej v sekcii kontakty
je uvedené, že ide o obchodné spoločnosti SOPHISTIC s.r.o. /MB company s.r.o. Vedomosť, že žalobca

komunikuje a koná so žalovaným ako zástupcom spoločnosti, potvrdil aj sám žalobca na pojednávaní
dňa 29. 03. 2023, kde označil žalovaného za spoločnosť a uviedol, že:.... „tá spoločnosť vystupovala
ako Inovstav s.r.o., mal som za to, že spoločnosť funguje na inú spoločnosť ...Myslím si, že je to
bežné v podnikateľskom svete, pozeral som si ich stránku, boli tam dve spoločnosti.“ Žalobca tiež
na pojednávaní potvrdil, že stavebné práce vykonávali viacerí pracovníci a nie sám žalovaný ako

fyzická osoba - nepodnikateľ. Aj svedok B. I. J. na pojednávaní uviedol, že žalovaný komunikoval e-
mailom ako zástupca spoločnosti Hilkovič.sk. V konaní bolo tiež preukázané, že webovú stránku https://
www.inovstav.sk/ prevádzkovala spoločnosť SOPHISTIC s.r.o., pre ktorú stavebné práce realizovali
dodávatelia p. A. a p. C. ako živnostníci, ktorí vystavili faktúry pre spol. SOPHISTIC s.r.o. č. 04/22
zo dňa 08. 04. 2022 a VF22003 zo dňa 31. 02. 2022. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dodávateľ

Webnode AG odplatne dodával spoločnosti SOPHISTIC s.r.o. služby spojené s fungovaním stránky
www. inovstav.sk, ako to vyplynulo z faktúr č. 2203283258, 2203283260, 2103290875. V printscreenoch
zo stránky https://www.inovstav.sk, v časti kontaktný formulár, je zobrazená spoločnosť SOPHISTIC
s.r.o. spolu s identifikačným číslom. Aj z e-mailovej komunikácie vyplynulo, že žalobca mal vedomosť,
že žalovaný s ním komunikoval ako štatutárny orgán (e-mail zo dňa 16. 03. 2022). S poukazom na

uvádzané súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ (v konaní
nebolopreukázané,žebyžalovanýsámvykonávalpodnikateľskúčinnosťakofyzickáosobapodnikajúca
v stavebnej oblasti) nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, preto žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia v sume 6.600,- eur s prísl. ako aj náhrady škody
v sume 7.931,93 eur, ako nedôvodnú zamietol.

8. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou SOPHISTIC
s.r.o. - podnikajúcej v stavebnej oblasti, ako zhotoviteľom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, v zmysle
ktorej zhotoviteľ koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobca ako objednávateľ - spotrebiteľ
v nej vystupuje a koná ako fyzická osoba s tým, že žalobca si ako objednávateľ ústne objednal u

tejto spoločnosti ako zhotoviteľa vykonanie stavebných prác - rekonštrukciu bytu č. 5 na 4. poschodí
bytového domu, s. č. XXXX, D. 8, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného OÚ Bratislava pre kat. úz. H..
Uvedená spoločnosť, ktorá mala dielo realizovať, si nesplnila svoju povinnosť a nevydala žalobcovi ako
objednávateľovi ani písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Zákon formu na uzavretie zmluvy o dielo
nepredpisuje, zhotoviteľovi však ukladá povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí

objednávky (ak nedôjde k zhotoveniu veci na počkanie). Písomné potvrdenie musí obsahovať označenie
predmetu diela, ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia s poukazom
na ust. § 632 Občianskeho zákonníka. Uvedenú povinnosť si však uvedená spoločnosť nesplnila, čovšak nič nemení na povinnosti zmluvných strán plniť podľa uzavretej zmluvy, a to aj pokiaľ ide o zloženie
zálohy ako časti dohodnutej ceny za vykonanie diela.

9. Čo sa týka uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady diela, súd prvej inštancie uviedol, že v mailovej
správe zo dňa 16. 03. 2022 žalobca neupozornil zhotoviteľa na úmysel odstúpiť od zmluvy, neuplatnil si
v záručnej dobe u zhotoviteľa diela právo zo zodpovednosti za vady veci a ani zhotoviteľovi neposkytol
primeranú lehotu na odstránenie vád, preto ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane
zhotoviteľa diela.

10. V petite žaloby taktiež absentuje vzájomná reštitučná povinnosť. Súd prvej inštancie v tomto smere
poukázal na ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ktoré vyjadruje všeobecnú povinnosť účastníkov
neplatnej zmluvy, príp. zmluvy, ktorá bola zrušená, vrátiť si všetko, čo dostali (ide teda o vzájomnú
povinnosť). Ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Rc 28/2006, Rc 5/2005, Ro
NS ČR z 15. 06. 2000, sp. zn. 25 Cdo 489/1999, Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 02. 2009, sp. zn.

3Cdo/115/2008 a Ústavného súdu SR zo dňa 19. 03. 2014, sp. zn. I. ÚS 119/2014 a zo dňa 21. 10.
2010, sp. zn. I. ÚS 360/2010. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobný petit žalobcu neobsahoval vzájomné
plnenia, t. j. synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho zákonníka, nebolo by možné žalobe
vyhovieť aj z tohto dôvodu.

11. Čo sa týka nároku žalobcu, ktorým sa rozšírenou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia
náhrady škody v sume 7.931,93 eur, žalovaný nebol z vyššie uvedených dôvodov taktiež pasívne
vecne legitimovaný. Tento nárok žalobcovi nevznikol z dôvodu absencie uplatnenia nárokov z vád
diela u zhotoviteľa (ako napr. nárok na opravu veci, resp. zľavu z ceny diela), nakoľko zo žalobcom
predložených listinných dôkazov (mailov) nevyplýva, že by žalobca nedostatky diela požadoval

odstrániť, alebo na odstránenie týchto nedostatkov vyzýval zhotoviteľa a neuplatňoval si ani zľavu z ceny
diela. Žalobca v komunikácii so žalovaným žiadal vrátiť finančné prostriedky, preukazuje to aj e-mailová
správa žalobcu zo dňa 16. 03. 2022, v rámci ktorej požadoval vykonať iba kontrolu elektrických rozvodov
a kúrenia, či e-mailová správa z 13. 04. 2022, v rámci ktorej už žiadal vrátiť finančné prostriedky. Výzva
na odstránenie vád nevyplýva ani z predloženého Zoznamu nedorobkov a vád diela. Túto skutočnosť

potvrdil aj sám žalobca na pojednávaní.

12. Súd prvej inštancie dôkaz v podobe zvukového záznamu, na ktorý žalobca vo svojich písomných
vyjadreniach poukazuje, nevykonal, a to z dôvodu, že ten bol zaslaný do podateľne súdu formou e-mailu,
pričom ten bolo potrebné doručiť v zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 305/2013 o e-Governmente), čo

žalobca neurobil, a preto takýto dôkaz nebolo možné v konaní ani vykonať a žalobca vykonanie tohto
dôkazu ani nenavrhol.

13.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1CSPažalovanému
ako plne úspešnému priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne vyšší

súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol žalobca v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu odvolaním, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.
b), e), f) a h) Civilného sporového poriadku.

15. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že sa nestotožňuje s postupom súdu, ktorý sa s dôkazom
(zvuková nahrávka telefonického rozhovoru žalobcu, svedka p. J. a p. A.) predloženým mu dňa 17.
03. 2023 vysporiadal len stroho v bode 69 napadnutého rozsudku. Tento dôkaz žalobca považoval za
kľúčový, nakoľko nahrávka preukazuje dohodu o 1-mesačnej lehote na vykonanie diela, úhradu zálohy

žalovanému a vytýkanie vád diela. Z ust. § 11 zákona č. 305/2013 o e-governmente mu nevyplýva
povinnosť doručovať písomnosti, resp. iné dôkazy súdu výlučne prostredníctvom elektronickej schránky,
odmietnutie tohto dôkazu zo strany súdu prvej inštancie preto podľa jeho názoru nemá žiadnu oporu
v zákone a zo strany súdu ide o dezinterpretáciu zákona. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že sa súd
prvej inštancie v odôvodení rozsudku vôbec nevysporiadal s dôkazom vykonaným vypočutím svedka J.

na pojednávaní dňa 10. 07. 2023, ktorou preukázal jednak dohodu na lehote na vykonanie diela, úhradu
zálohy vo výške 6.600,- eur, ohlásenie vád diela žalobcom žalovanému a výzvu na ich odstránenie, teda
podstatné okolnosti, ktoré sú v rámci konania medzi stranami sporné. Podľa jeho názoru išlo o jeden
z kľúčových dôkazov v konaní, keďže komunikácia medzi ním a žalovaným pribiehala predovšetkýmtelefonickyanaosobnýchstretnutiach,atedaniejezachytenápísomnouformou.Vtomtosmerežalobca
poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07, sp. zn III. ÚS 328/05, sp. zn. III. ÚS
116/06, sp. zn. IV. ÚS 14/07 (ktoré i citoval) a dodal, že sa súd prvej inštancie v rozsudku nevysporiadal

so základnými a podstatnými otázkami, nakoľko ani len neustálil, či vôbec došlo k úhrade zálohy vo
výške 6.600,- eur žalovanému alebo či došlo k platnému odstúpeniu žalobcom od zmluvy o dielo.

16. Žalobca uviedol, že si je vedomý judikatúry, na ktorú súd prvej inštancie poukazoval v bodoch
66 - 68 napadnutého rozsudku, ale v súčasnej dobe ju považuje za prekonanú, nakoľko vychádzala

z právneho stavu, ktorý existoval v dobe účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Civilný sporový
poriadok však priniesol podstatné zmeny oproti predchádzajúcej právnej úprave, najmä v zdôraznení
zásady kontradiktórnosti konania. Poukázal na § 131 Civilného sporového poriadku, z ktorého vyplýva,
že žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného
práva a zároveň, že žalobca môže žalobou uplatňovať iba práva, to znamená, že sa nemôže domáhať
uloženia povinnosti voči sebe samému, resp. domáhať sa práva v prospech žalovaného, ktorý je v

spore protistranou s protichodným záujmom na výsledku konania. Navyše považoval za neprípustné,
aby suploval procesnú aktivitu na strane žalovaného, ktorému nič nebráni uplatniť si svoje práva
prostredníctvom vzájomnej žaloby v zmysle ustanovenia § 147 Civilného sporového poriadku.

17. Čo sa týka ust. § 457 Občianskeho zákonníka, toto upravuje len povinnosť každého účastníka

neplatnej zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, bez bližšej špecifikácie samotného postupu.
Na to, aby sa žalobca mohol domáhať splnenia svojej pohľadávky postačuje, že je pripravený splniť
záväzok druhej strany. Pripravenosť plniť záväzok nemožno stotožňovať s formuláciou žalobného
návrhu, v ktorom má žalobca navrhnúť uloženie povinnosti sebe samému. Vlastná povinnosť plniť, resp.
vlastná pripravenosť plniť nie je hmotnoprávnym predpokladom vzniku nároku či jeho splatnosti (a ani

jeho „žalovateľnosti“), ale vzájomná podmienenosť plnenia je vlastnosťou tohto nároku. Preto súd ani
nemusí skúmať, či je žalobca skutočne pripravený plniť, ale mal by vyjadriť podmienenosť exekúcie
splnením vlastnej povinnosti oprávneného. Žalobca bol toho názoru, že z e-mailovej komunikácie medzi
ním a žalovaným preukázateľne vyplýva, že žalovaného písomne vyzýval, aby si komponenty použité
pri rekonštrukcii bytu prevzal, čím deklaroval svoju pripravenosť plniť vzájomne podmienenú povinnosť.

Žalovaný si však tieto komponenty neprevzal a v rámci súdneho konania mal ničím neobmedzenú
možnosť uplatniť si právo na vydanie týchto komponentov vzájomnou žalobou, čo však taktiež neučinil.
Napriek tomu súd prvej inštancie bez ďalšieho nečinnosť žalovaného procesné nesankcionoval, naopak,
žalobu žalobcu, ktorý si splnil všetky zákonné povinnosti, navyše bol spotrebiteľom a teda stranou sporu,
ktorej mala byť poskytnutá silnejšia súdna ochrana, zamietol. Vyjadrenie, že žalobca je sám ochotný

plniť svoju povinnosť, môže byť podľa praxe považovaná za zahrnutú už v samotnom žalobnom návrhu.
Takéto prísne doktrinálne ponímanie v žiadnom prípade nezodpovedá dennodennej praxi a požiadavke
plynulosti právneho styku.

18. Žalobca bol tiež toho názoru, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal, či bolo možné spravodlivo

od žalobcu požadovať určenie okruhu vecí, ktoré bol povinný žalovanému vracať, nakoľko išlo len o
zbytky dielov a materiálov použitých pri rekonštrukcii bytu, ktoré boli s najväčšou pravdepodobnosťou
na ďalšie použitie neupotrebiteľné. V tejto časti preto považuje právne posúdenie vykonané súdom prvej
inštancie za nesprávne. Za predpokladu, že žalovanému bolo nesporne umožnené prevziať si použité
komponenty a zároveň mal možnosť podať vzájomnú žalobu, súd prvej inštancie nemal dôvod na tomto

základe žalobu zamietnuť. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na ust. § 216 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, komentár C. H. Beck, 2015 k ust. § 457 Občianskeho zákonníka a nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 135/04 z 24. 09. 2004.

19. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci v súvislosti s jeho uplatnením nároku na náhradu škody. Poukázal na bod
67. napadnutého rozsudku a dodal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval zákonné ustanovenie
o zodpovednosti za vady, nakoľko tie na daný vzťah nemožno aplikovať. Žalobca dňa 13. 04. 2022
platne odstúpil od zmluvy o dielo, čím došlo k jej zrušeniu. Odstúpením od zmluvy zanikla možnosť
žalobcu domáhať sa od žalovaného odstránenia vád nedokončeného diela, nakoľko účastníkom zmluvy

zanikli práva a povinnosti, ktoré im z tejto zmluvy vyplývali, vrátane povinnosti žalovaného odstrániť vady
diela. Na uvedený prípad teda nie je možné aplikovať ustanovenia upravujúce nároky zo zodpovednosti
za vady. Argumentácia súdu prvej inštancie, že sa žalobca nemôže domáhať náhrady škody, nakoľko
neuplatnil nároky zo zodpovednosti za vady diela, nemá preto oporu v zákone. Porušením povinnostižalovaného vykonať dielo riadne mu vznikla škoda, ktorú si riadne uplatnil a svoj nárok podložil
relevantnými dôkazmi. Na podporu svojich tvrdení poukázal žalobca na uznesene Ústavného súdu SR
- ÚS IV. ÚS 158/09-23.

20. Žalobcovi taktiež nebolo zrejmé, z čoho súd prvej inštancie zistil, že medzi ním ako objednávateľom
a spoločnosťou SOPHISTIC s.r.o. - podnikajúcou v stavebnej oblasti ako zhotoviteľom, bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva s tým, že si ako objednávateľ ústne objednal u tejto spoločnosti ako zhotoviteľa
vykonanie stavebných prác, nakoľko z predloženej e-mailovej komunikácii daný záver nevyplýva. V

prípade konania za obchodnú spoločnosť musí byť zrejmé, že sa zaväzuje právnická osoba, a nie
konkrétna fyzická osoba, čo komunikácia žalobcu a žalovaného nepreukázala. Žalobca predloženými
dôkazmi preukázal, že žalovaný v rámci predzmluvných rokovaní komunikoval z rôznych e-mailových
adries s odkazom na viaceré webové stránky, nikdy však nevystupoval ako štatutárny orgán spoločnosti
SOPHISTIC s.r.o. alebo spoločnosti MB company s.r.o., na základe čoho je presvedčený, že cieľom
takéhoto vedenia komunikácie žalovaným bolo zneprehliadniť jeho spôsob fungovania podnikania,

keďže konanie žalovaného za konkrétnu obchodnú spoločnosť nemal z čoho vyvodiť. V e-mailovej
komunikácii sa podpisoval ako E. B. A., bez označenia spoločnosti, za ktorú by mal údajne konať, ako
aj funkcie v nej. Žalobca pojem „spoločnosť“ používa len v laickom význame, ktorému nie je možné
pripisovať právnu váhu. Nemyslí tým obchodnú spoločnosť tak, ako ju definuje Obchodný zákonník.
Žalobca uvedené ozrejmil vo vyjadrení k odporu zo dňa 04. 10. 2022, a tiež svojou výpoveďou na

pojednávaní dňa 15. 05. 2023. Záver súdu prvej inštancie o žalobcovej údajnej vedomosti o konaní
žalovaného za konkrétnu spoločnosť postavený na laickom používaní pojmu „spoločnosť“ je preto
predčasný a bez opory v dôkazoch.

21. V súvislosti s pasívnou legitimáciu žalovaného sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vôbec

nezaoberal rozporom v tvrdeniach žalovaného, týkajúcich sa označenia subjektu, s ktorým mal žalobca
údajnezmluvuodielouzatvoriť.Žalobcapoukázalnavyjadreniežalovanéhozodňa06.09.2022adodal,
že v priebehu konania za pasívne legitimovaný subjekt označil konkrétne spoločnosť SOPHISTIC
s.r.o., zároveň dodal, že zmena v uvádzaných tvrdeniach žalovaného nastala až v okamihu, keď bola
spoločnosť SOPHISTIC s.r.o. daná do likvidácie a spoločnosť MB company s.r.o. bola z webovej stránky

https://www.inovstav.sk/ odstránená. Žalobca je preto názoru, že ak by zmluva skutočne bola uzatvorená
so spoločnosťou SOPHISTIC s.r.o., a nie so žalovaným ako fyzickou osobou, tak ako to teraz prezentuje
žalovaný, žalovaný by túto spoločnosť za pasívne legitimovaný subjekt jednoznačne označil skôr. Súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie o nedostatku pasívnej legitimácie oprel aj o listinné dôkazy, ktorými
sú faktúry od dodávateľov č. 04/22 zo dňa 08. 04. 2022 a č. VF22003 zo dňa 31. 02. 2022 vystavené

dodávateľmi na spoločnosť SOPHISTIC s.r.o., ktoré žiadnym spôsobom nepreukazujú naviazanosť na
vykonanie diela na byte žalobcu, ani vznik nákladov v súvislosti s realizáciu diela na byte žalobcu a
najmä nepreukazujú ani existenciu zmluvného vzťahu medzi touto spoločnosťou a žalobcom. Ďalšie
dôkazy, od ktorých súd prvej inštancie odvodil pasívnu legitimáciu spoločnosti SOPHISTIC s.r.o. sú
faktúry od dodávateľa Webnode AG č. 2203283258, 2203283260, 2103290875, ktorými boli spoločnosti

SOPHISTIC s.r.o. fakturované služby spojené s fungovaním stránky www.inovstav.sk, ktoré preukazujú
len skutočnosť, že spoločnosť SOPHISTIC s.r.o. je platiteľ domény inovstav.sk (zmluvný vzťah žalobcu
a spoločnosti SOPHISTIC s.r.o. však z faktúr vyvodiť nemožno). Nad rámec uvedeného, od žalobcu ako
spotrebiteľa nemožno požadovať, a ani nie legitímne očakávať, aby pred uzavretím každého zmluvného
vzťahu do ktorého vstúpi, preveroval svojich zmluvných partnerov tak detailne, že bude zisťovať, kto je

platiteľom, resp. vlastníkom internetovej domény, ktorá dané služby ponúka.

22. Žalobca s poukazom na vyššie uvádzané navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu vo výške 14.531,93 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.600,- eur od 07. 05. 2022 do zaplatenia, a to všetko v

lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

23. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 09. 10. 2023. K námietke

žalobcu, že mu povinnosť doručovania písomností, resp. iných dôkazov do elektronickej schránky súdu
nevyplývala zo žiadneho právneho predpisu poukázal na znenie § 821 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch, z ktorého vyplýva zrejmá povinnosť advokátov doručovať podania do elektronickej schránky
súdu, a to aj vzhľadom na to, že žalobca bol počas celého konania zastúpený advokátom. Žalovanýzároveň namietal nezákonnosť zvukového záznamu, keďže bol získaný bez súhlasu nahrávanej osoby,
ktoránemalaomonitorovaníhovoruvedomosťatospoukazomnaust.§187ods.1Civilnéhosporového
poriadku a § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň je žalovaný toho názoru, že zvuková nahrávka

existenciu vád absolútne nepreukazuje, v podstate zaznamenáva časť výmeny názorov údajne medzi p.
A. a žalobcom, z ktorej opäť nemožno zistiť, či vady, a aké konkrétne vady na diele skutočne existovali, a
ak áno, v akom rozsahu. Zo zvukovej nahrávky rovnako nevyplýva, že by skutočne došlo k odovzdaniu
zálohy, resp. v akej výške alebo k údajnému ohláseniu nejakých vád diela, či výzve na ich odstránenie,
či lehote na vykonanie diela.

24. Ohľadom tvrdení žalobcu, v zmysle ktorého napadnutý rozsudok neobsahuje dostatočné
zdôvodnenie najmä pokiaľ ide o zdôvodnenie otázky, či došlo k úhrade zálohy vo výške 6.600,- eur
alebo či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd prvej
inštancie primárne zamietol žalobu z toho dôvodu, že žalovaný ako fyzická osoba (nepodnikateľ) nie je v
spore pasívne vecne legitimovaný. Už samotný záver súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na

strane žalovaného postačoval k tomu, aby bola žaloba zamietnutá. V tomto smere žalovaný poukázal
na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03. 07. 2003. S poukazom na uvedené
otázka platnosti resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo, či otázka uhradenia resp. neuhradenia
zálohy, stratili pre toto konanie význam a schopnosť ovplyvniť výsledok súdneho procesu, preto súd
prvej inštancie nebol povinný sa týmito otázkami zaoberať.

25. Žalovaný ďalej uviedol, že súdom prvej inštancie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
reprezentuje názor, že pri synalagmatických záväzkoch je žalobca povinný vo svojom žalobnom návrhu
vymedziť vzájomnú podmienenosť plnení strán konania, pokiaľ už sám svoju povinnosť nesplnil. Pokiaľ k
takémuto vymedzeniu žalobného petitu nedôjde, súd žalobe vyhovieť nemôže a musí ju, aj bez námietky

žalovaného, zamietnuť. Uvedenému postupu zároveň bráni zásada iudex ne eat ultra petita partium,
ktorá je obsiahnutá v § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže vložením doložky vyjadrujúcej
synalagmacitudovýrokurozsudku,bysúdcelkomzjavneprekročilžalobnýnávrhžalobcu.Kuvedenému
sa priklonil aj Ústavný súd SR vo svojich uzneseniach, zo dňa 19. 03. 2014, sp. zn. I. ÚS 119/2014 a zo
dňa21.10.2010,sp.zn.I.ÚS360/2010.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobnýpetitžalobcuneobsahoval

vzájomné plnenia, t. j. synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho zákonníka, nebolo možné
žalobe vyhovieť aj z tohto dôvodu.

26. Žalovaný sa taktiež nestotožnil s námietkou žalobcu o nesprávnej aplikácii zákonného ustanovenia
o zodpovednosti za vady, ktoré na daný vzťah údajne nie je možné aplikovať, a to z dôvodu nesplnenia

podmienok obsiahnutých v § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo zakladá neplatné odstúpenie.
Žalovaný poukázal na obsah e-mailovej správy žalobcu zo dňa 16. 03. 2022, z ktorej nevyplýva
poskytnutie žiadnej lehoty na nápravu, a už vôbec nie primeranej lehoty. Z jej obsahu vyplýva, že
zhotoviteľovi nebola zo strany žalobcu poskytnutá žiadna lehota na odstránenie vád, ale žalobca
iba žiadal kontrolu elektrických rozvodov a kúrenia v záujme predchádzania možných problémov v

budúcnosti. Zároveň v mailovej správe zo dňa 16. 03. 2022 sa žalobca dopytuje u zhotoviteľa, či
je schopný zhotoviť aj elektronického vrátnika. Možno preto konštatovať, že žalobca v tejto správe
neupozornil zhotoviteľa na úmysel odstúpiť od zmluvy, ani mu neposkytol žiadnu primeranú lehotu na
odstránenie vád, ako správne uzavrel aj súd prvej inštancie. Na poslednom pojednávaní túto skutočnosť
potvrdil aj sám žalobca. Neplatnosť odstúpenia od zmluvy o dielo potom vznik nároku na náhradu škody

priamo vylučuje, a to v dôsledku neuplatnenia nároku zo zodpovednosti za vady. Žalobca existenciu
údajných vád nikdy nepreukázal, keďže žalovaný akékoľvek vady diela vždy popieral. Rozhodujúcou
skutočnosťou pre posúdenie oprávnenosti nároku je zadefinovanie konkrétnej vady prostredníctvom
identifikačných znakov tak, aby bola každá vada nezameniteľná s inou vadou, a to primárne pre účely
posilnenia právnej istoty zhotoviteľa, že si objednávateľ nebude v budúcnosti uplatňovať nároky z už

raz uplatnených vád.

27. Záverom žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v rámci kontraktačného procesu so žalobcom
komunikoval vždy ako štatutárny orgán s e-mailom a s názvom [email protected], teda v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, vždy s odkazom na webovú stránku https://www.inovstav.sk/. Vedomosť,

že žalobca komunikuje a koná so žalovaným ako štatutárnym orgánom v neposlednom rade potvrdil
žalobca aj na pojednávaní dňa 29. 03. 2023, kde na viacerých miestach svojej výpovede, označuje
žalovaného za spoločnosť, pričom aj p. A. označoval za spoločníka žalovaného. Na uvedenom
pojednávaní žalobca navyše potvrdil, že stavebné práce realizovali viacerí pracovníci, tzn. nie žalovanýako fyzická osoba (nepodnikateľ). Webovú stránku https://www.inovstav.sk/ prevádzkovala spoločnosť
SOPHISTIC s.r.o., pre ktorú stavebné práce realizovali dodávatelia p. A. a p. C. ako živnostníci, ktorí
vystavovali faktúry uvedenej spoločnosti. Žalovaný nad rámec poukázal na faktúry dodávateľa spol.

Webnode AG, IČO: CH-170.3.036.124-0, ktorý odplatne dodával spoločnosti SOPHISTIC s.r.o. služby
spojené s fungovaním stránky www.inostav.sk. Aj z predložených printscreenov zo stránky https://
www.inovstav.sk/, v časti kontakty - kontaktný formulár, je jasne a zrozumiteľne zobrazená spoločnosť
SOPHISTICs.r.o.spolusosvojimidentifikačnýmčíslom.Aje-mailovákomunikácianespornepotvrdzuje,
že žalobca mal vedomosť, že žalovaný s ním komunikoval ako so štatutárnym orgánom, čo potvrdzuje

znenie e-mailu žalobcu zo dňa 16. 03. 2022. Uvedená komunikácia žalobcu so žalovaným potvrdzuje, že
žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný koná ako konateľ svojej spoločnosti, keďže sám tento subjekt
označuje za spoločnosť. Okrem uvedeného už v prvotnej komunikácii žalovaného s p. J. (švagrom
žalobcu) informoval žalovaný o tom, že má vlastnú firmu na kompletné rekonštrukčné práce s pripojením
odkazu na webovú stránku www.inovstav.sk, na ktorú žalovaný počas celej komunikácie (s p. J. ako aj
so žalobcom), odkazoval pod svojim menom. V závere sám žalovaný popisuje náplň práce vo svojej

firme vrátane náplne práce p. A., keďže na diele pracoval tím viacerých dodávateľov firmy žalovaného.

28. Uvedené skutočnosti celkom zjavne potvrdzujú tvrdenia o konaní žalovaného v mene právnickej
osoby spoločnosti SOPHISTIC s.r.o. podnikajúcej v stavebnej oblasti a nie ako fyzickej osoby -
nepodnikateľa. Možno preto konštatovať, že súd prvej inštancie správne posúdil nedostatok pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného, čo malo za následok neúspech žalobcu v spore v podobe zamietnutia
žaloby. Obdobne žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne existencie vád diela, teda nepreukázal
základný predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu, a to porušenie povinnosti vykonať dielo
riadne a bez vád. Keďže žalobca nepreukázal, či ide vôbec o vady diela, nie je možné v ich súvislosti
uplatňovať žiadne nároky, vrátane nároku na náhradu škody vyvolanej v súvislosti s existenciou vád.

29. S poukazom na vyššie uvádzané žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a zároveň mu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

30.Žalobcavosvojomvyjadrenízodňa21.11.2023ozrejmil,žesijevedomýsvojejpovinnostidoručovať

v konaní pred súdom podania do elektronickej schránky súdu, ktorá mu vyplýva z ust. § 821 ods. 3
zákona č. 757/2004 Z. z., pričom uvedené ustanovenie predpisuje len požadovanú formu doručovania,
neukladá sankciu za prípadné nedodržanie predpísanej formy. Sankcia spočívajúca v odmietnutí dôkazu
z dôvodu nedodržania predpísanej formy doručenia preto nemá oporu v zákone. Poukázal na zákon č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý počíta s doručovaním

v inej forme ako do elektronickej schránky súdu. Zvukovú nahrávku sa pokúšal súdu prvej inštancie
doručiť ako prílohu vyjadrenia zo dňa 17. 03. 2023 spolu s ostatnými listinnými dôkazmi prostredníctvom
portálu https://obcan.justice.sk/ezaloby, avšak keďže zvuková nahrávka je vo formáte, ktorý nie je
systémom podporovaný, nebolo možné ju súdu prvej inštancie týmto spôsobom doručiť. Následne
skúšal právny zástupca dôkaz súdu doručiť cez portál https://www.slovensko.sk/sk prostredníctvom

služby „Všeobecná agenda“ do elektronickej schránky súdu, ale ani prostredníctvom tohto systému sa
nahrávkukvôlijejformátunepodarilosúduprvejinštanciedoručiť.Potýchtoneúspešnýchpokusochbola
nahrávka zaslaná súdu prvej inštancie prostredníctvom e-mailu na e-mailovú adresu podateľne súdu.
O jeho úmysle doručiť dôkaz v zákonom predpísanej forme prostredníctvom elektronickej schránky súdu
svedčí aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 17. 03. 2023. Zvuková nahrávka je podľa názoru žalobcu kľúčovým

dôkazom, ktorý preukazuje rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú v prejednávanej veci medzi sporovými
stranami sporné a ktoré nebolo v rámci konania možné preukázať iným spôsobom. Ak by aj bol súd prvej
inštancie toho názoru, že ide o dôkaz získaný nezákonným spôsobom, nemôže tento dôkaz automaticky
stroho odmietnuť, ale musí v zmysle čl. 3 a čl. 16 CSP pristúpiť k tzv. testu proporcionality.

31. Žalobca ďalej uviedol, že je oboznámený so závermi Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn.
IV. ÚS 115/03 zo dňa 03. 07. 2003, podľa ktorých súd nemusí dať odpovede na všetky otázky
nastolené účastníkom konanie, ale len na tie, ktoré majú na vec podstatný význam. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku mu však požadované odpovede nedalo. Konajúci súd sa v odôvodnení rozsudku
nevysporiadal ani so základnými a podstatnými otázkami, či došlo k úhrade zálohy vo výške 6.600,-

eur, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, rozporom v tvrdeniach žalovaného, týkajúcich sa
označenia subjektu, s ktorým mal žalobca údajne zmluvu o dielo uzatvoriť. Ďalej v odôvodnení absentuje
vyhodnotenie navzájom si odporujúcich dôkazov, nedáva žalobcovi dostatočnú odpoveď, prečo súd
prvej inštancie nepripustil dôkaz - zvukovú nahrávku, ani ako sa vysporiadal, resp. či sa vysporiadal sdôkazom vykonaným výsluchom svedka J. na pojednávaní dňa 10. 07. 2023. Z uvedených dôvodov
napadnuté rozhodnutie súdu považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné.

32. Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy o dielo žalobca naďalej zotrval na svojej argumentácii, v zmysle
ktorej všetky zákonné predpoklady potrebné na platné odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 642 ods.
2 Občianskeho zákonníka boli naplnené a z toho dôvodu je odstúpenie od zmluvy zo dňa 13. 04.
2022 platné. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, podľa ktorého z dôvodu neuplatnenia nároku zo
zodpovednosti za vady je vylúčený nárok na náhradu škody. Taktiež sa nestotožňuje ani s tvrdeniami

žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. V prípade konania za obchodnú spoločnosť musí
byť zrejmé, že sa zaväzuje táto právnická osoba, a nie konkrétna fyzická osoba, čo sa žalovanému
v priebehu konania preukázať nepodarilo, keď nikdy nevystupoval ako štatutárny orgán spoločnosti
SOPHISTIC s.r.o. a za pasívne legitimovaný subjekt označil túto spoločnosť až v priebehu konania, keď
bola daná do likvidácie.

33. Žalovaný vo svojom vyjadrení 28. 02. 2024 k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich stanoviskách,
v zmysle ktorých zvuková nahrávka bola získaná v rozpore so zákonom a žalobca (resp. právny
zástupca) ju bol povinný doručiť v zmysle § 821 ods. 3 zákona o súdoch v spojení s § 11 Zákona o e-
Governmente do elektronickej schránky súdu. Ďalej zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácii na strane žalovaného. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutia

Krajského súdu v Bratislava zo dňa 13. 06. 2023, sp. zn. 2Cob/172/2022 a Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 14. 02. 2018, sp. zn. 1Co/44/2017. Citované rozhodnutia sú z čias účinnosti Civilného
sporového poriadku a reprezentujú názor, že pri synalagmatických záväzkoch je žalobca povinný vo
svojom žalobnom návrhu vymedziť vzájomnú podmienenosť plnení strán konania, pokiaľ už sám svoju
povinnosť nesplnil, pričom táto judikatúra je aplikovateľná aj za účinnosti Civilného sporového poriadku

a je plne aplikovateľná aj na predmetný prípad.

34. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nesplnil zákonný predpoklad na odstúpenie od zmluvy o
dielo, ktorým je poskytnutie primeranej lehoty. Žalobca zhotoviteľovi dodatočnú lehotu na nápravu
pri odstúpení od zmluvy nikdy neposkytol a vady ani nežiadal odstrániť, na základe čoho možno

konštatovať, že odstúpenie od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty na nápravu je neplatné.
Neplatnosť odstúpenia od zmluvy o dielo potom vznik nároku na náhradu škody priamo vylučuje, a to v
dôsledku neuplatnenia nároku zo zodpovednosti za vady.

35. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 03. 2024 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný

v priebehu celého konania predkladá súdu len ničím nepodložené tvrdenia. Žalobca naproti tomu
svoju argumentáciu podporil relevantnými dôkazmi, čím uniesol nielen bremeno tvrdenia, ale aj
dôkazné bremeno, čo sa o žalovanom nedá povedať. V ostatnom zotrval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach.

36. Žalovaný v následnom vyjadrení zo dňa 17. 04. 2024 k vyjadreniu žalobcu odkázal na svoje
predchádzajúce písomné stanoviská obsiahnuté v jeho predchádzajúcich vyjadreniach, na ktorých
naďalej zotrval. Žalobca nepreukázal ním tvrdenú pasívnu legitimáciu žalovaného, nepreukázal
existenciu ním tvrdených vád diela, nepreukázal údajné uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady a určil
vadný žalobný petit bez určenia vzájomnej podmienenosti plnení podľa § 457 Občianskeho zákonníka.

Záverom dodal, že ak žalobca tvrdil existenciu skutočností, z ktorých pre seba vyvodzoval priaznivé
právne dôsledky, znášal dôkazné bremeno. Niet dôvodu, aby žalobca neunesenie svojho dôkazného
bremena teraz prenášal na neho. Je celkom zjavné, že žalobca v súvislosti so svojimi tvrdeniami
neuniesol dôkazné bremeno, na základe čoho musí znášať procesnoprávnu sankciu v podobe prehry
sporu.

37. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi
a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.38. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia pôvodne sumy 6.600,- eur s prísl. s tým, že
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, bytu č. 5 na 4. poschodí bytového domu, s. č. XXXX, D. X,
zapísaného na LV č. XXXX, vedený OÚ Bratislava pre kat. úz. H.. Nakoľko mal záujem o vykonanie

rekonštrukcie bytu uzatvoril so žalovaným v právnom postavení zhotoviteľa zmluvu o dielo, predmetom
ktorej bol záväzok žalovaného vykonať pre žalobcu stavebné a rekonštrukčné práce na byte. Žalovaný
mal dielo vykonávať neprofesionálne, s vadami a nedorobkami a prostredníctvom nekvalifikovaných
osôb. Dielo malo byť podľa dohody žalobcu a žalovaného dokončené v lehote 1 mesiaca odo dňa
začatia realizácie diela, čím žalovaný porušil povinnosť zhotoviť dielo včas. Vzhľadom na skutočnosť,

že k odstráneniu vád a dokončeniu nedorobkov zo strany žalovaného nedošlo ani po opakovaných
výzvach žalobcu, e-mailom zo dňa 13. 04. 2022 oznámil žalobca žalovanému odstúpenie od zmluvy
o dielo. Zároveň žalobca vyzval žalovaného aj k vráteniu zloženej zálohy vo výške 6.600,- eur, ktorej
zaplatenia sa domáha v tomto konaní. Žalobca následne podaním zo dňa 20. 12. 2022 rozšíril žalobný
návrh, keď po odstúpení od zmluvy žalobca na vykonanie diela zazmluvnil tretí subjekt - spoločnosť
ZUNA STUDIO - LUXURIOUS DESIGN s.r.o., ktorá mala jednak vady diela po žalovanom odstrániť a

zároveň dielo dokončiť. Vady a nedorobky diela žalobca zosumarizoval v „Zozname nedorobkov a vád
diela“. Žalobcovi tým vznikla škoda vo výške 7.931,93 eur, žalobca preto navrhol rozšíriť pôvodný návrh
a žiadal, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný uhradiť
žalobcovi sumu vo výške 14.531,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
6.600,- eur od 07. 05. 2022 do zaplatenia, čo súd prvej inštancie pripustil na pojednávaní nariadenom

na deň 29. 03. 2023.

39. Žalovaný v konaní namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, namietal odovzdanie zálohy vo výške
6.600,- eur a odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu považoval za neplatné s poukazom na ust. § 642
ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď žalobca nemal splniť zákonný predpoklad na odstúpenie od zmluvy

o dielo, ktorým je poskytnutie primeranej lehoty na odstránenie vád. Poprel, že dielo malo byť dokončené
do jedného mesiaca odo dňa začatia vykonávania prác. Vytkol tiež, že žalobca opomenul aplikovať ust. §
457 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého je zrejmé, že žalovaný má právo na vrátenie peňazí za
kúpumateriálunadieloaodvedenúprácunadiele.Užlenzdôvodu,žežalobnýpetitžalobcuneobsahuje
vzájomné plnenia, t. j. synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho zákonníka, nie je možné

žalobe vyhovieť a nie je potrebné ani vo veci vykonávať dokazovanie ohľadom skutočnej existencie
žalobcom vytýkaných vád zhotovovaného diela. Žalobca tiež, podľa názoru žalovaného, neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne existencie vád diela, tzn. nepreukázal základný predpoklad zodpovednosti
žalovaného za škodu, a to porušenie povinnosti vykonať dielo riadne a bez vád.

40. Podľa § Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

41. Pred tým, ako odvolací súd pristúpil k meritórnemu odvolaciemu prieskumu, zisťoval, či procesné
strany (tak ako sú uvedené v napadnutom rozsudku) majú v konaní aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu.

„Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/205/2009 zo dňa 29. 06. 2010). Pretože otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom

štádiu konania a jej nedostatok vedie k zamietnutiu žaloby, odvolací súd považoval za nevyhnutné pred
vecným posúdením uplatneného nároku primárne posúdiť, a to aj vzhľadom na argumentáciu strán
v konaní a samotné závery v rozhodnutí súdu prvej inštancie, či súd prvej inštancie v tomto prípade
správne zodpovedal otázku vecnej legitimácie strán sporu.

42. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,

ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Posúdenie, či ten-ktorý subjekt je v konkrétnom konaní
nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti, je súčasťou právneho posúdenia veci.43. V zmysle vyššie uvedených intencií bolo v predmetnom konaní potrebné posúdiť, či všetky zistené
skutočnosti preukazujú jasný a zrozumiteľný prejav vôle na strane žalovaného byť viazaný v zmluvnom
vzťahu so žalobcom tak, ako je v tomto konaní zažalovaný, teda ako fyzická osoba, a či skutočnosti,

ktoré v konaní vyšli najavo, poskytujú dostatočnú oporu pre takýto záver. Preto, ak bol žalovaný
v žalobe označený ako fyzická osoba, bolo dôkazné bremeno práve na žalobcovi, aby bez akýchkoľvek
pochybností preukázal pasívnu legitimáciu na strane žalovaného, keďže z toho vyvodzuje pre seba
priaznivé dôsledky v podobe plnenia, ktoré je predmetom podanej žaloby.

44. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne posúdil nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie na strane žalovaného. V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného odvolací súd uvádza, že žalobca nepreukázal v konaní bez akýchkoľvek pochybností,
že uzatvoril zmluvu o dielo práve so žalovaným - fyzickou osobou ako zhotoviteľom tohto diela. V

danom prípade dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý si uplatňoval nárok na vrátenie zaplatenej
zálohy a náhrady škody od žalovaného ako zhotoviteľa diela, teda bolo na žalobcovi preukázať, kto boli
zmluvné strany uzavretej zmluvy o dielo a že zhotoviteľom diela bol práve žalovaný ako fyzická osoba. Z
vykonanéhodokazovaniavšaknevyplývavôľažalovanéhobyťvdanomprávnomvzťahuviazanýosobne
ako zhotoviteľ diela, teda ako fyzická osoba, navyše ako nepodnikateľ, keďže z ničoho nevyplýva ani

postaveniežalovanéhoakoživnostníkavykonávajúcehopodnikateľskúčinnosťspredmetompodnikania
v oblasti týkajúcej sa stavebných prác. Už z prvotnej komunikácie žalovaného so švagrom žalobcu - p. J.
vyplýva,žehožalovanýohľadommožnejspolupráceinformovalotom,žemávlastnúfirmunakompletné
rekonštrukčné práce s pripojením odkazu na webovú stránku www.inovstav.sk ako firemný web a aj
s informovaním o zaujímavom nastavení cien v prípade častejšej spolupráce, ako aj o tom, že žalovaný

má na starosti obchodnú stránku a jeho kolega (p. A.), ktorý podľa obsahu spisu aj reálne participoval
na realizácii samotného diela pre žalobcu, má na starosti technickú stránku. Zo strany žalovaného došlo
k naceneniu stavebnej časti diela (mailom zo dňa 23. 12. 2021 už s odkazom na inovstav.sk a už
z mailovej adresy [email protected]) a p. J. následne presunul komunikáciu na žalobcu, pričom
žalovaný v ďalšej komunikácii so žalobcom komunikoval z mailovej adresy [email protected]

opakovane aj s odkazom práve na stránku www.inovstav.sk (mailové správy zo dňa 02. 01. 2022 a zo
dňa 10. 01. 2022). Sám žalovaný teda od začiatku vyššie uvedenej komunikácie ponúkal spoluprácu
a kompletnú rekonštrukciu nie ako fyzická osoba, ale s odkazom na vlastnú firmu prostredníctvom
konkrétnej webovej stránky, ktorú uvádzal aj v komunikácii s p. J. a následne so žalobcom, z ktorej je
zrejmé prepojenie na konkrétne spoločnosti žalovaného. Webová stránka www.inostav.sk bola podľa

predložených dôkazov (predložené printscreeny) registrovaná na spoločnosti SOPHISTIC s.r.o. a MB
company s. r. o., obe s predmetom podnikania aj v oblasti stavebných prác, kde bol žalovaný konateľom
týchto spoločností. V printscreene predloženom žalovaným spolu s jeho záverečným vyjadrením zo
dňa 04. 05. 2023 je v časti kontaktných informácií zobrazená spoločnosť SOPHISTIC s.r.o. spolu s jej
identifikačným číslom. Podľa predložených faktúr vystavených spoločnosti SOPHISTIC s.r.o. (faktúry

spoločnosti Webnode AG), boli práve tejto spoločnosti poskytované a fakturované služby spojené s
prevádzkou stránky www.inovstav.sk. Uvedená stránka teda ani nebola registrovaná na žalovaného ako
fyzickú osobu a ani z nej nevyplýva akákoľvek podnikateľská činnosť žalovaného ako fyzickej osoby. Jej
uvádzanie v mailovej komunikácii s p. J. a následne so žalobcom by za stavu, kedy by žalovaný chcel
byť v zmluvnom vzťahu so žalobcom viazaný len ako fyzická osoba, nedávalo reálny zmysel. V zmysle

vyššie uvedeného tak zo správania žalovaného už od počiatočných fáz komunikácie s p. J. a následne
žalobcom nevyplýva jeho zámer vystupovať v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako fyzická osoba, keďže
už na začiatku komunikácie ponúkal spoluprácu cez svoju firmu na stavebné práce s pripojením webovej
stránky, ktorú následne pripojil aj do komunikácie so samotným žalobcom.

45. Z následnej mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným a z použitých výrazových
prostriedkov v komunikácii tiež nevyplýva, že by žalovaný komunikoval ohľadom zmluvy o dielo ako
fyzická osoba – nepodnikateľ. Žalovaný formuloval v mailovej komunikácii výrazy ako „začiatok prác
by sme vedeli smerovať aj na budúci týždeň, keďže sa nám uvoľnila partička zo zákazky skôr“,
„info k stolárskej časti/kolega sa tomu bude venovať“, „spisovali sme večer s kolegom“, „odpisujeme“,

„preposielame“, „berieme zálohu“, čo nezodpovedá vyjadrovaniu fyzickej osoby - jednotlivca, ale
vyjadrovaniu žalovaného týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že by žalovaný sám
vykonával podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba podnikajúca v stavebnej oblasti, teda že by
takúto činnosť vykonával na základe živnostenského oprávnenia, však z ničoho nevyplýva. V rámcikomunikácie so žalobcom žalovaný často všeobecne spomína a odkazuje na svojich kolegov, ktorí sa
mali zúčastňovať realizácie diela. Práce teda nevykonával žalovaný sám, ale tieto boli vykonávané
viacerými pracovníkmi, keď predmetom zmluvy mala byť kompletná rekonštrukcia bytu na kľúč. Aj

samotný žalobca komunikuje v rámci procesu zhotovovania diela so žalovaným ako so štatutárom,
keď sa v mailovej komunikácii so žalovaným opakovane dotazuje na rôzne možnosti spoločnosti
žalovaného vykonať konkrétne práce, z čoho vyplýva vedomosť žalobcu o tom, že žalovaný nekonal
ako samostatná fyzická osoba, keďže sám tento subjekt žalobca opakovane označuje ako spoločnosť.
To, že žalobca nepovažoval žalovaného za fyzickú osobu nepodnikateľa, vyplýva aj z predloženého

zoznamu nedorobkov, kde žalovaného označuje ako Inovstav a neoznačuje ho ako fyzickú osobu. Aj
zo samotného znenia žaloby vyplýva, že žalovaný mal podľa žalobcu vystupovať pod spoločnosťou
Inovstav, a nie ako fyzická osoba. Rovnako tak na pojednávaní nariadenom na deň 29. 03. 2023 žalobca
uviedol,žespoločnosťžalovanéhomalavystupovaťakoInostavs.r.o.Následnévysvetlenieoznačovania
žalovaného ako spoločnosti ako akési laické pomenovanie žalovaného považuje odvolací súd vzhľadom
na vyššie uvedené za nepresvedčivú a účelovú argumentáciu žalobcu. Spoločnosť Inovstav spomína vo

svojej výpovedi aj p. J. v súvislosti so žiadosťou o cenovú ponuku, pričom jeho následnému vyjadreniu,
že mal žalovaný vystupovať ako fyzická osoba, nezodpovedá obsah mailovej komunikácie medzi p.
J. a žalovaným zo dňa 29. 04. 2021, kedy mu žalovaný prezentoval spoluprácu prostredníctvom
vlastnej firmy na kompletné rekonštrukcie s odkazom na web: https://www.inovstav.sk/. Z celého konania
žalovaného nie je badať, že by konal v predmetnom vzťahu ako samostatná fyzická osoba, zároveň

ani samotný žalobca k nemu nepristupoval ako k fyzickej osobe, nakoľko tomu nezodpovedá celkové
znenie mailovej komunikácie so žalovaným. Uvedené skutočnosti nenasvedčuje existencii zmluvného
vzťahu žalobcu a žalovaného ako fyzickej osoby.

46. V súvislosti so vznikom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nebol v tomto prípade,

podľa názoru odvolacieho súdu, preukázaný taký prejav vôle na strane žalovaného, z ktorého by
jednoznačne vyplývala jeho vôľa byť viazaný v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako fyzická osoba.
Naopak, popísané skutočnosti v ich súhrne a celkové správanie strán sporu v procese vykonávania
diela žalovaným a aj po ňom, podľa názoru odvolacieho súdu, reálne spochybňujú pasívnu legitimáciu
žalovaného v tomto konaní. V súhrne všetkých vyššie uvedených skutočností nie je, podľa názoru

odvolacieho súdu, možné rozumne a racionálne dôjsť k pozitívnemu záveru o vôli žalovaného uzatvoriť
zmluvu o dielo so žalobcom ako fyzická osoba, ktorá by za tohto stavu bola navyše v pozícii osoby, ktorá
ani nevykonáva podnikateľskú činnosť a že by samotný žalobca, ktorý pôsobí podľa jeho vyjadrenia ako
predajca nehnuteľností, mohol mať záujem na vykonávaní diela takouto osobou.

47. Tvrdeniu žalobcu o uzatvorení zmluvy so žalovaným ako fyzickou osobou tak nezodpovedá celkové
správanie strán sporu a ani ich vzájomná komunikácia. Za týchto okolností by konštatovanie o pasívnej
legitimácii žalovaného znamenalo len jeho „vtesnanie“ do tejto pozície bez toho, aby odvolací súd vzal
do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti. Z vykonaného dokazovania odvolaciemu súdu vyplýva
vôľa žalovaného byť viazaný v zmluvnom vzťahu so žalobcom len jednou zo spoločností uvedených

na predmetnej webovej doméne, na ktorú opakovane odkazoval, a nie sám ako fyzická osoba. V tomto
smere odvolací súd dopĺňa, že záver súdu prvej inštancie o tom, že tou spoločnosťou bola spoločnosť
SOPHISTIC, s.r.o., je aj z pohľadu odvolacieho súdu za súčasnej dôkaznej situácie predčasný, aj
keď vyššie uvedené skutočnosti v ich súhrne a žalovaným predložené dôkazy (printscreeny, platenie
uvedenej webovej domény práve spoločnosťou SOPHISTIC, s.r.o., vystavené faktúry na spoločnosť

SOPHISTIC, s.r.o. osobami, ktoré sa mali zúčastniť aj na vykonávaní diela pre žalobcu) by nepriamo
naznačovali tento záver, nič to však nemení na tom, že žalobca nepreukázal pasívnu legitimáciu
žalovaného práve ako fyzickej osoby. Javí sa, že ani sám žalobca pri uzatvorení zmluvy o dielo
nepostupoval s obvyklou pozornosťou a opatrnosťou, ktorú možno od neho očakávať aj v prípade
uzatvárania zmluvných vzťahov z pozície spotrebiteľa a riadne si neoveril, s kým vlastne vstupuje

do právneho styku. Dôkazná situácia však vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti objektívne
nepreukazuje záver, že by to bolo so žalovaným ako fyzickou osobou.

48. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, keď nemal
v konaní preukázané, že žalovaný bol zmluvnou stranou záväzkového vzťahu, z ktorého žalobca

odvodzoval svoj nárok, teda mu nesvedčila pasívna vecná legitimácia v spore.

49. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného tak nutne musí viesť k záveru, že
návrh je potrebné zamietnuť bez toho, aby v konaní boli vykonávané ďalšie dôkazy a úkony vedúcek záverom týkajúcim sa merita veci. Vo vzťahu k obsahu odvolania odvolací súd uvádza, že nie je
povinný reagovať na všetky odvolacie námietky, ale len na tie, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný
význam. Keďže odvolací súd dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorý

bol označený v konaní ako žalovaný, bolo už nadbytočné zaoberať sa ďalšou právnou argumentáciou
strán sporu, či dôkazmi, ktoré sa mali týkať lehoty na vykonanie diela, vytýkania vád, odstúpenia od
zmluvy, vrátenia zálohy, či nárokov na náhradu škody, ktorou sa po skonštatovaní nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaného nadbytočne zaoberal už aj súd prvej inštancie, nakoľko by to nemalo vplyv
na výsledok konania. V zmysle uvedeného nie sú naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom

v podanom odvolaní.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

51. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na

náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspech v
odvolacom konaní nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

52. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).