Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825200300
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7825200300.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX
XX D., proti žalovaným: 1/ E. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., 2/ G. F.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 07.02.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala,
aby súd žalovaným uložil povinnosť nepribližovať sa k nej a jej rodine.

2. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že žalovaní opakovane poškodzujú dobré meno jej a jej rodiny,
osočujú ich, vyhrážajú sa fyzickým napadnutím, vulgárne nadávajú a chcú zničiť ich majetok. Vyhrážajú
sa telefonátmi a formou elektronickej komunikácie, nakoľko toho času nie sú doma. Uviedla, že bolo
podané trestné oznámenie dňa 03.02.2025 a bola privolaná hliadka dňa 01.02.2025 z dôvodu obavy
oživot.Agresivitazostranyžalovanýchsastupňuje,žalovaný2/mábyťliečenýnapsychiatrii.Predmetný
návrh podala zo strachu o svoj život a život svojej rodiny, nakoľko má za to, že žalovaní sú nebezpeční

pre spoločnosť.

3. Súd sa oboznámil s priloženým Záznamom č.k. ORPZ –RV-OPP3-79/2025- P o podaní oznámenia
podľa § 59 ods. 3 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 250/1994 Z.z. zo
dňa 03.02.2025 na Okresné riaditeľstvo PZ v Rožňave, odbor poriadkovej polície, z ktorého vyplynulo,
že H. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, H., prechodne bytom C. X, D. podal oznámenie

o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.
priestupkoch. Z uvedeného podania okrem iného vyplynulo, že ho mal kontaktovať prostredníctvom
Messengeru G. F., s ponukou na predaj fotoaparátu, čo odmietol, avšak menovaný mu naďalej posielal
správy v časovom období od 14.01.2025 do 01.02.2025, kedy v správach spomínal jeho motorové
vozidlo a dom na F., pričom sa podávateľ začal obávať o svoj majetok. Prostredníctvom sms správ ho
následne mala kontaktovať aj matka G. F. a to E. A., ktorá ho začala očierňovať a nepriamo urážať

značným množstvom správ. Podávateľ uviedol, že táto osoba vypisuje aj jeho priateľke- žalobkyni.
Podávateľ uviedol, že chce mať od nich pokoj a nechce aby ho ďalej kontaktovali.

4. Z predloženej útržkovitej elektronickej komunikácie nevyplýva jednoznačne medzi kým mala
prebiehať, označený menom je v nej žalovaný 2/, H. B. a jeho partnerka A. - žalobkyňa. Jedná sa
o vulgárne nadávky a vyhrážky, komunikácia je vytrhnutá z kontextu, kedy je zrejmé že jej predchádzala

iná komunikácia medzi stranami, ktorá však súdu predložená nebola.5. Na základe predložených listín v súdnom spise, súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný.

6. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich

skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327,
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne

súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

10. Podľa § 329 ods. 1,2, Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje

odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 330 ods. 1,2, Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude

trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo
po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov
je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava, že exekúcia budeohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie,
ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom

nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by
bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho
riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa
zhoršilapozíciažalobcu,alebobyvznikolpriestorktomu,abybolvykonanýprávnyúkon,ktorýbyvytvoril

nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby
splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.

14. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a
pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to

však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola
osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným
opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom
chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného
opatreniadotknutejstrane.Súdprirozhodovaníoneodkladnomopatrenímusívziaťdoúvahyajmožnosť

uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom
dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná
potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp.
jej zväčšovanie.

15. Vydanie neodkladného opatrenia však aj naďalej predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť,
dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, alebo obava že exekúcia bude ohrozená.
Existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo nároku prípadne ich osvedčenie samé
osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až existencia skutočností

odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.

16. Z citovaných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladných opatrení jednoznačne
vyplýva, že predpokladom ich nariadenia je: 1. Osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému
sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavosti potreby

bezodkladnej úpravy pomerov, alebo obavy že exekúcia bude ohrozená. Tieto zákonné podmienky
musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každý jednotlivo,
ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením
nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia vo
veci, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o

dôvodnosti a trvaní nároku, ku ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej
úpravy by bolo právo účastníka ohrozené. Súd musí zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia
nevytvorí stav alebo zásah do právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktorý by nebol primeraný
žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a aby nedošlo k zásahu do práv dotknutej strany nad
nevyhnutnú mieru.

17. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia článku
3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní
ochranných opatrení v občianskych veciach ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna

integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia, alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má
byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Obdobne ako pri
neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2, písm. e) musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej

alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy
determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity
navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásenímtretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou. Zákaz alebo obmedzenie
komunikácie a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy
do osobných slobôd povinného sú ex lége podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo

duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred
nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. (komentované znenie Civilného
sporového poriadku Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív 2016)

18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové
konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla
ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je
bezodkladne, najneskôr do 30 dní.

19. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie
charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 120 O. s. p. (resp. § 186 a nasl. C. s. p.), ale
vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( viď 3Obdo/1/2017).

20. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so
zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové
strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom.

V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k
dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom
konaní (viď 3Cdo/152/2013). V prípade niektorých procesných prostriedkov dokonca z ich povahy a
účelu vyplýva presný opak princípu rovnosti zbraní. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane
práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana

žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou
žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012).

21. Žalobkyňa svojím návrhom žiadala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd nariadil
žalovaným povinnosť podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, avšak podaným návrhom nešpecifikovala

v zmysle citovaného ustanovenia vzdialenosť na akú sa žalovaní nemajú k nej približovať a rovnako,
pokiaľ svoj návrh smerovala vo vzťahu k svojej rodine, nešpecifikovala svojich rodinných príslušníkov,
ani v návrhu nie sú označení ako strany sporu. Súd nepristúpil k postupu v zmysle § 327 CSP
a predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietol, nakoľko mal zato, že návrh
neobsahuje také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Súd totiž nie je viazaný doslovným znením

petitu, ako ho naformulovala žalobkyňa, pretože iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok
jeho rozhodnutia a ak použitím/doplnením iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva
a povinnosti, ktorých sa žalobkyňa domáha, nepostupuje v rozpore so zákonom. Pri formulácii výroku
rozhodnutia musí súd dbať, aby vyjadroval z obsahového hľadiska to, čoho sa žalobkyňa skutočne
domáha a zároveň, aby výrok zodpovedal zákonu. Napriek uvedenému z podaného návrhu vyplynulo,

že žalobkyňa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neosvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a neosvedčila ani naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami
sporu.

22. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobkyňa v podaní neuviedla, aký vzťah má byť

medzi ňou a žalovanými. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že oznámenie o priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. priestupkoch
podal H. B., ktorého v návrhu ani nespomenula, preto súdu nie je zrejmé o koho sa má jednať a teda
predmetné oznámenie o priestupku ani nerealizovala sama žalobkyňa a z jeho obsahu je zrejme, že H.
B. oznamuje priestupok vo vzťahu k jeho osobe. Z elektronickej komunikácie predloženej žalobkyňou

rovnako nevyplýva, medzi kým mala prebehnúť, hoci je z nej zrejmé, že obsahuje značné vulgarizmy
a nadávky. Žalobkyňa síce tvrdí, že pociťuje obavy a strach o svoj život a zdravie ako aj život a zdravie
svojej rodiny, avšak napriek prezentovanému strachu o svoj život a zdravie vo svojom návrhu nielenže
nepreukazuje, ale ani netvrdí, že by ju žalovaní fyzicky napadli, pričom žalobkyňa ani nepredložila vkonaní žiadne lekárske správy, trestné oznámenia podané jej osobou, čestné vyhlásenia tretej osoby.
Predkladá súdu len útržkovitú písomnú, elektronickú komunikáciu, z ktorej ani nie je jednoznačné
medzi kým prebehla a preto súd konštatuje, že žalobkyňa v konaní nepredložila, také dôkazy, ktoré by

preukazovali, že zakázaným správaním žalovaných by telesná alebo duševná integrita žalobkyne mohla
byť ohrozená a boli by predpokladom na vydanie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods.
2 písm. h) CSP. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že žalobkyňa tak neosvedčila ani danosť,
dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku ako ani naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
Je teda celkom nepochybné, že v danom prípade neboli naplnené základné predpoklady pre vyhovenie

návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúce z ust. § 325 ods. 1 C.s.p

23. S poukazom na vyššie uvedené, keďže súd nemal preukázané naplnenie zákonných predpokladov
nevyhnutných pre vyhovenie návrhu, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O nároku neúspešnej žalobkyne na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 255ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak, že jej nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko v konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.