Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8P/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224203630
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2224203630.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v mimosporovej veci maloletého

dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Dunajská Streda, Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 30794536, dieťa rodičov: matka
– A. C., nar. XX.XX.XXXX, t. č. D. XXX/X, XXX XX A. a otec: B. B., nar. XX.XX.XXXX, E. XXXX/X, XXX
XX F. – G., o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Výživné na maloletú stanovené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 22C/52/2010 – 43
zo dňa 03.08.2010 sa z doterajších 120,00 eur mesačne zvyšuje na 360,00 eur mesačne, počnúc dňom
10.10.2024.

II. Za obdobie od 10.10.2024 do 31.03.2025 má otec dlh na zročnom výživnom v sume 1.370,32 eur.

III. Otec maloletej je povinný zaplatiť dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 30,00 eur,
spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, prostredníctvom matky maloletej
tak, že omeškanie s platením jednej splátky, má za následok splatnosť celého zročného výživného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 10.10.2024, doručeného Mestskému súdu Bratislava
II. dňa 14.11.2024, po prenesení príslušnosti postúpeným na tunajší súd dňa 14.11.2024, domáha

o zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Výživné žiadala zvýšiť na sumu 550,00 eur, počnúc dňom
podania návrhu (návrh – č.l. 1,uznesenie o prenesení príslušnosti – č.l. 20, potvrdenie o prijatí – č.l. 26).

2. Otec maloletého dieťaťa sa na výzvu súdu k návrhu matky maloletého dieťaťa nevyjadril. Na
pojednávaní dňa 04.03.2025 uviedol, že by bol ochotný platiť výživné v sume 150.00 eur vzhľadom na
jeho príjem, skutočnosť, že jeho priateľka má rizikové tehotenstvo a v krátkom čase očakávajú narodenie
maloletého dieťaťa ( zápisnica o pojednávaní – č.l. 120).

3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhoval výživné na maloleté dieťa zvýšiť vzhľadom na
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a pomery otca maloletého dieťaťa (zápisnica o pojednávaní –
č.l. 120).

4. Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením súdom zadovážených a účastníkmi konania
predloženými listinnými dôkazmi (§ 204 CSP) a to rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.

22C/52/2010 – 43 – č.l. 4, rodný list – č.l. 7, potvrdenie o návšteve školy – č.l. 8, zmluva o krátkodobom
nájme – č.l. 9, sobášny list – č.l. 50, rodný list – č.l. 51, rodný list – č.l. 52, detail pohybu – č.l. 53 na
sumu 1.490,00 eur – č.l. 53 – 56, preddavková platba – č.l. 57 – 58, výplatné pásky – č.l. 118, výsluchomúčastníkov konania na pojednávaní (zápisnica o pojednávaní – č.l. 120 (§ 195 CSP) a na základe takto
vykonaného dokazovania bol ustálený skutočný stav veci a jeho právne posúdenie nasledovne:

5. Z pripojeného rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22C/52/2010 – 43 zo dňa
12.07.2010, právoplatného dňom 03.08.2010 bolo manželstvo rodičov maloletej právoplatne rozvedené.
Ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode bola súdom schválená
rodičovská dohoda. Maloletá podľa dohody rodičov na čas po rozvode bola zverená do osobnej
starostlivosti matky. Otec maloletej sa zaviazal platiť výživné na maloletú v sume 120,00 eur mesačne.

Maloletá v tom čase mala necelé 3 roky. Matka maloletej bola v tom čase na materskej dovolenke.
Predtým bola zamestnaná ako predavačka. Otec maloletej mal príjem 275,40 eur (rozsudok bývalého
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22C/52/2010 – 43 zo dňa 12.07.2010 – č.l. 4).

6. Matka maloletého dieťaťa návrh na zvýšenie výživného podala dňa 10.10.2024. (návrh o zvýšenie
výživného – č.l. 1). V čase podania návrhu mala maloletá niečo cez 17 rokov (rodný list maloletej – č.l.

7). V tomto roku bude mať 18rokov. Maloletá má bežné zdravotné problémy. Chodí na strednú školu
(potvrdenie o návšteve školy – č.l. 8). Do školy dochádza. Mesačne má výdavky na cestovné do a zo
školy, učebné pomôcky, záujmovú činnosť, stravné, oblečenie, drogéria, kozmetika, lieky a pod. Podľa
návrhu to predstavuje výdavky okolo 700,00 eur mesačne.

7. Matka maloletej je zamestnaná. Mesačne má príjem okolo 1.300,00 eur. Iný príjem nemá. Nemá
majetok. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom a to a k synovi, nar. XX.XX.XXXX
(rodný list – č.l. 51) a k dcére, nar. XX.XX.XXXX (rodný list – č.l. 52). Na obidve deti má určené výživné
v sume po 200,00 eur mesačne (zápisnica o pojednávaní – č.l. 120). Je vydatá ako vyplýva z jej
sobášneho listu na č.l. 50. Bývajú v podnájme ako to vyplýva z návrhu a pripojenej zmluvy k krátkodobom

nájme. Na nájomné platia mesačne 1.490,00 eur (návrh – č.l. 1, zmluva o krátkodobom nájme – č.l. 9,
detail pohybu – č.l. 53 - 56). Majú výdavky aj na elektrinu ( preddavková platba – č.l. 57, 58).
8. Otec maloletého dieťaťa je podľa jeho vyjadrenia zamestnaný. Pracuje v Rakúsku. Mesačne má
príjem v čistom 2.000,00 eur. Z toho 610,00 eur mu platí zamestnávateľ na nájomné za byt, ktorý má
prenajatý v Rakúsku. Nájomné má uvedené aj na výplatných páskach, ktoré predložil na pojednávaní.

Iný príjem nemá. Okrem toho má byt v F., kde má výdavky na nájomné okolo 550,00 eur. Na telefón
má výdavky mesačne v sume 100,00 eur. Do zamestnania cestuje vlakom. Mesačne to predstavuje
výdavky na cestovné okolo 160,00 eur, pretože nevlastní vodičské oprávnenie. Mesačne má výdavky
na lieky okolo 20 – 30, 00 eur. Potom sú to výdavky na jeho živobytie a živobytie jeho priateľky, ktorá
má rizikové tehotenstvo. Uviedol, že od ostatnej úpravy výživného ma maloletú neprispieval nič naviac,

nič významné, výrazné, možno cca 20 – 30,00 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je nemajetný. Má
ešte nejaké exekúcie, ale na tie mu nezostáva. Na svoje živobytie potrebuje pre seba okolo 800,00
eur mesačne. Vyššie uvedené vyplýva z výpovede otca maloletej na pojednávaní a z predložených
výplatných pások (zápisnica o pojednávaní – č.l. 120, výplatné pásky – č.l. 118).

9. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté
dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1/
zák. o rodine).

10. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody
rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy

prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 5/ zák. o rodine).

11. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa
majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1/ zák. o rodine).12. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2/ zák. o rodine).

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1/ zák. o rodine).

14. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2/ zák. o rodine).

15. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods.
4/ zák. o rodine).

16. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5/ zák. o rodine).

17. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1/ zák. o rodine).

18. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa (§ 75 ods. 2/ zák. o rodine).

19. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu
(§ 76 ods. 1/ zák. o rodine).

20. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu
(§ 76 ods. 1/ zák. o rodine).

21. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1/ zák. o rodine).

22. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1/ zák. o rodine).

23. Predmetom konania je zvýšenie výživného na maloletú. Matka v návrhu žiadala zvýšenie výživného
na sumu 550,00 eur. Otec navrhoval zvýšiť výživné na sumu 150,00 eur mesačne. Kolízny opatrovník
navrhoval zvýšenie výživného vzhľadom na vek maloletej, ktorý je už blízky veku plnoletosti.

24. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ak sa zmenia pomery, možno zmeniť súdne
rozhodnutie o výživnom. Tak ako pri určení výživného aj pri zvýšení výživného musí súd prihliadať na
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a na možnosti a schopnosti rodičov. Okrem toho však musí
skúmať, či nastala zmena pomerov, aká konkrétna zmena pomerov a či ide o zmenu pomerov, ktorá
odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany povinného rodiča.

25. Pri ostatnej úprave výživného v roku 2010 mala maloletá necelé 3 roky a bola doma s matkou, ktorá
bola s ňou na materskej dovolenke.

26. Od roku 2010 na strane maloletej nastala zásadná zmena pomerov, pretože uplynulo viac ako 14

rokov. Maloletá medzitým vychodila základnú školu a toho času chodí už na strednú školu. Zákonite už
len uplynutie tak dlhej doby od ostatnej úpravy výživného je zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie
výživného. Maloletá v roku 2010 bola s matkou doma. Toho času je na strednej škole. Je blízku veku
plnoletosti. Do školy musí denne dochádzať, čo predstavuje výdavky na cestovné, ktoré v roku 2010nemala. Keďže je o 14 rokov staršia má vyššie výdavky aj na ošatenie, obuv, stravu, drogériu a tiež
kozmetiku. V roku 2010 nemala voľnočasové aktivity, lebo bola malá. Teraz má výdavky aj na záujmovú
činnosť a potrebuje výdavky aj na voľný čas, keďže už je skoro plnoletá. Ide o nevyhnutné a odôvodnené

zmeny pomerov, ktoré taktiež vyžadujú zvýšenie výživného. Medzi odôvodnené výdavky na maloletú
patria aj výdavky na bývanie režijné náklady spojené s bývaním, pretože aj maloleté deti musia bývať
a s tým, sú spojené výdavky a teda aj ich odôvodnené potreby. Maloletá je vo veku, kedy sa nevyžaduje
celodenná osobná starostlivosť zo strany matky.

27. Matka maloletej pracuje a má príjem okolo 1.300,00 eur mesačne. V roku 2010 bola na materskej
dovolenke a nemala inú vyživovaciu povinnosť. Teraz má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a k synovi,
ktorý má niečo cez 14 rokov a k ďalšej dcére, ktorá má bude mať 9 rokov. Z jej strany sa už
nevyžaduje u maloletej celodenná osobná starostlivosť a to vzhľadom na vek maloletej, ktorý je blízko
veku plnoletosti.

28. Otec maloletej pracuje. V roku 2010 mal príjem okolo 270,00 eur. Teraz má príjem okolo 2.000,00
eur mesačne. Vyplýva z toho, že aj u otca maloletej nastala zmena pomerov, pretože oproti roku 2010
má príjem podstatne vyšší. Má výdavky na cestovné do a z práce. Tieto výdavky treba považovať za
dôvodné a opodstatnené. Platí za nájom bytu v Rakúsku (610,00 eur) aj v F. (550,00 eur). V tomto
smere sa žiada dodať, že otec maloletej má voči maloletej zákonnú povinnosť, je povinný podieľať

sa na jej výžive. Mal by preto zvážiť opodstatnenosť výdavkov na bývanie za dva byty. Prvoradá je
vyživovacia povinnosť. Mesačne má výdavky na telefón okolo 100,00 eur, ako uviedol. Aj v tomto smere
je dôležité, aby prehodnotil svoje výdavky. Opäť treba zdôrazniť, že prvoradá je vyživovacia povinnosť
k deťom a až potom pomerne vysoké výdavky na telefón. Pokiaľ sa týka jeho partnerky, vyživovacia
povinnosť k maloletej predchádza vyživovacej povinnosti k jeho partnerke. S priateľkou v dohľadnom

čase očakávajú narodenie spoločného dieťaťa. Túto skutočnosť súd zohľadnil pri zvýšení výživného.

29. Podľa zák. ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine, maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni
nielen matky ale aj jej otca. Z týchto dôvodov bolo preto výživné zvýšené zo sumy 120,00 eur, určenej
v roku 2010, pri príjme otca okolo 270,00 eur na výživné 360,00 eur o 14 rokov neskôr, pri príjme otca

okolo 2.000,00 eur a pri veku maloletej okolo 17 rokov. Uvedená suma predstavuje 18,00 % z príjmu
povinného rodiča – otca (2.000,00 eur) aj so zohľadnením maloletého dieťaťa, ktoré sa otcovi maloletej
má v dohľadnom čase narodiť, pričom na jeho výživu súd zohľadnil 12.00 % z príjmu povinného otca.
Pri určení výšky zvýšeného výživného súd vychádzal z metodiky MS SR pre výpočet výživného rodičov
k deťom (tzv. tabuľkové výživné), ak sú dve deti, jedno od 0 do 5 rokov a druhé od 15 do 18 rokov),

pričom na menšie dieťa by to malo byť spomínaných 12,00 % z príjmu povinného rodiča a pri maloletej,
ktorá je staršia 18,00 % z príjmu povinného rodiča, ak má dve vyživovacie povinnosti.

30. Takto zvýšené výživné spolu s podielom na výživnom zo strany matky aspoň v sume 90,00
eur, pretože už nie je nevyhnutná jej celodenná osobná starostlivosť, ale stále maloletej poskytuje

starostlivosť, bývanie s tým spojené výdavky, ošatenie, oblečenie a pod., bude spolu s prídavkami na
maloletúodrážaťmožnostiaschopnostiobochrodičovmaloletej.Ktomutrebaprirátaťprídavkynadieťa,
ktoré maloletému dieťaťu prináležia podľa zákona. Maloletá tak bude mať prostriedky zodpovedajúce
schopnostiam a možnostiam jej rodičov, najmä otca povinného z výživy. V tomto smere je nutné uviesť,
že výdavky na dieťa môžu byť síce vyššie, ale miera ich uspokojovania môže byť len do výšky možností

a schopností rodičov, pretože dieťa na jednej strane má právo podieľať sa životnej úrovni oboch rodičov,
ale zároveň sa musí podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, ak tieto sú horšie. Výživné nad zvýšenú
sumu 360,00 eur (matka žiadala 550,00 eur ) by už bolo nad možnosti a schopnosti povinného otca,
i keď potreby maloletej by si žiadali viac. Znovu možno len zopakovať, že výška výživného sa určuje
nielen podľa odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ale aj podľa možností a schopností povinného

rodiča. V danom prípade pomery otca vyššiu výšku výživného neodôvodňujú. Návrh matky nad zvýšenú
sumu 360,00 eur je preto nedôvodný.

31. Výživné na maloletú bolo zvýšené zo sumy 120,00 eur na sumu 360,00eur. Teda o 240,00 eur
mesačne.

32. Výživné bolo zvýšené dňom podania návrhu, t.č. dňom 10.10.2024. Výživné podľa zák. ust. § 76
ods. 1/ zák. o rodine je splatné mesiac vopred. Za mesiac október 2024 ide o pomernú časť zo sumy
240,00 eur, o ktorú bolo výživné zvýšené, t.j. za 22 dní ( 240,00 eur : 31 dní x 22 dní = 170,32 eur). Zamesiac november a december 2024 je to 2 x 240,00 eur a za mesiac január, február a marec 2025 je to
3 x 240,00 eur, t.j. 5 x 240,00 eur = 1.200,00 eur. Nedoplatok spolu predstavuje 1.370,32 eur ( 170,32
eur + 1.200,00 eur).

33.Vzhľadomnavýškuzvýšenia,výškunedoplatkunazvýšenomvýživnom,sozreteľomnaodôvodnené
potreby maloletej, pri zohľadnení pomerov otca maloletej a skutočnosť, že otec maloletej si mohol dlh na
zročnomvýživnom,priebežneodpodanianávrhu,znížiťúhradouaspoňnímnavrhovanejvýškyzvýšenia
na 150,00 eur miesto súdom schválenej 120,00 eur s poukazom na § 2 ods. 1/ CMP a § 232 ods. 4/

CSP povolil otcovi splátky v sume 30,00 eur mesačne a to pod sankciou splatnosti celého dlhu naraz,
pri vynechaní splátky. Pri takto určených splátka otec dlh zaplatí za približne 45 mesiacov.

34. V časti trov konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 52 zák. o rodine, že žiadna zo strán nemá
v danej veci právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
(§ 362 ods. 1/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len
„CSP“).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1/
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2/CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 362 ods. 1) CSP).

Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 2 ods. 1/ zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov, ďalej len „CMP“).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1/ CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 3/ CMP).V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudok v časti výroku o výživnom je predbežne vykonateľný dňom doručenia (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) alebo návrh na výkon rozhodnutia
podľa CMP.